C-234/24

62024CJ0234

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (desiata komora)

23. októbra 2025 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Dane – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty (DPH) – Smernica 2006/112/ES – Článok 138 ods. 1 – Smernica 2008/9/ES – Článok 4 písm. b) – Vrátenie DPH zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia dane – Hlavné plnenie a vedľajšie plnenie – Umelé rozdelenie jediného plnenia – Absencia premiestnenia predmetu dodania“

Vo veci C‑234/24,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd, Bulharsko) z 27. marca 2024 a doručený Súdnemu dvoru 27. marca 2024, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

Brose Prievidza, spol. s r.o., v zastúpení: E. Evtimov, Y. Mateeva, S. Vasilev a V. Vidolov, advokati, ako aj B. Lazarov,

–

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu smernice Rady 2008/9/ES z 12. februára 2008, ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnoty ustanovené v smernici 2006/112/ES zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia dane, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte ( Ú. v. EÚ L 44, 2008, s. 23 ).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Brose Prievidza, spol. s r.o., spoločnosťou so sídlom na Slovensku, a Direktor na Direkcija „Obžalvane i danăčno‑osiguritelna praktika“ – Sofija pri Centralno upravlenie na Nacionalnata agencija za prichodite (riaditeľ Riaditeľstva „Opravné prostriedky a postupy v oblasti daní a sociálneho zabezpečenia“ mesta Sofia pri Národnej agentúre pre verejné príjmy, Bulharsko) (ďalej len „riaditeľ daňovej správy“), ktorého predmetom je právo na vrátenie dane z pridanej hodnoty (DPH), ktorou je zaťažené dodanie zariadenia.

Právny rámec

Právo Únie

„‚Nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva‘ je získanie práva disponovať ako majiteľ hmotným hnuteľným majetkom, ktorý bol odoslaný alebo dopravený nadobúdateľovi predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet do iného členského štátu než je ten, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru začala.“

5

Hlava IX smernice 2006/112, nazvaná „Oslobodenie od dane“, obsahuje kapitolu 4, nazvanú „Oslobodenie od dane pri transakciách v rámci Spoločenstva“, ktorá obsahuje článok 138 tejto smernice, ktorý v odseku 1 stanovuje:

„Členské štáty oslobodia od dane dodanie tovaru odoslaného alebo prepraveného do miesta určenia mimo ich príslušného územia, ale v rámci [Európskeho s]poločenstva, predávajúcim alebo nadobúdateľom, alebo na ich účet, ak sú splnené tieto podmienky:

a)

tovar je dodaný inej zdaniteľnej osobe alebo nezdaniteľnej právnickej osobe konajúcej ako takej v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru začala;

transakcie súvisiace s činnosťami uvedenými v druhom pododseku článku 9 ods. 1 uskutočnenými mimo členského štátu, v ktorom je táto daň splatná alebo zaplatená, pri ktorých by vzniklo právo odpočítať DPH, ak by boli uskutočnené na území tohto členského štátu,

…“

7

Článok 170 smernice 2006/112 stanovuje:

„Každá zdaniteľná osoba, ktorá v zmysle… bodu 1 článku 2 a článku 3 smernice [2008/9] a článku 171 tejto smernice nie je usadená v členskom štáte, v ktorom nakupuje tovar a služby alebo do ktorého dováža tovar podliehajúci DPH, má právo na vrátenie DPH, pokiaľ sa tovar a služby použijú na tieto účely:

a)

9

Podľa článku 1 smernice 2008/9:

„Táto smernica ustanovuje podrobné pravidlá pre vrátenie [DPH], ktoré sú ustanovené v článku 170 [smernice 2006/112], zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia dane a ktoré spĺňajú podmienky ustanovené v článku 3.“

10

Článok 2 smernice 2008/9 stanovuje:

„Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

Článok 4 smernice 2008/9 stanovuje:

„Táto smernica sa nevzťahuje na:

a)

sumy DPH, ktoré boli podľa právnych predpisov členského štátu vrátenia dane nesprávne vyfakturované;

b)

sumy DPH fakturované z dodania tovaru, ktorého dodanie je alebo môže byť oslobodené podľa článku 138 alebo článku 146 ods. 1 písm. b) [smernice 2006/112].“

(1)

dokumenty týkajúce sa dodávok, ako sú vymedzené vo vykonávacom nariadení k zákonu, a

(2)

… dokumenty týkajúce sa odoslania alebo prepravy tovaru z tuzemska na územie iného členského štátu, ako sú vymedzené v článku 45a [vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 282/2011 z 15. marca 2011, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty ( Ú. v. EÚ L 77, 2011, s. 1 ), zmeneného vykonávacím nariadením Rady (EÚ) 2018/1912 zo 4. decembra 2018 ( Ú. v. EÚ L 311, 2018, s. 10 )], ďalej len „vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 282/2011“, alebo v zmysle vymedzenia vo vykonávacom nariadení k zákonu.

3. …“

13

14

Článok 128 ZDDS stanovuje:

„Ak je hlavné plnenie spojené s iným plnením a platba je určená spoločne, považuje sa to za jedno hlavné plnenie.“

Vyhláška č. N‑9

15

Článok 1 Naredba № N‑9 za văzstanoviavaneto na danăka vărchu dobavenata stojnost na danăčno zaďalženi lica, neustanoveni v dăržavata členka po văzstanoviavane, no ustanoveni v druga dăržava – členka na Evropejskija săjuz (vyhláška č. N‑9 o vrátení dane z pridanej hodnoty zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia dane, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte Európskej únie) zo 16. decembra 2009 (DV č. 101 z 18. decembra 2009) (ďalej len „vyhláška č. N‑9“), stanovuje:

16

Brose Prievidza je spoločnosť, ktorá má sídlo a registráciu na účely DPH na Slovensku. Jej činnosť spočíva najmä vo výrobe ovládacích prvkov okien a modulov dverí pre motorové vozidlá. Na výrobu týchto výrobkov nakupuje komponenty od spoločnosti „Integrated Micro‑Electronics Bulgaria“ EOOD (ďalej len „IME Bulgaria“), podniku so sídlom v Bulharsku. Vnútroštátny súd kvalifikuje dodanie týchto komponentov touto spoločnosťou spoločnosti Brose Prievidza ako dodania v rámci Spoločenstva.

17

Brose Fahrzeugteile SE & Co. KG (ďalej len „Brose Coburg“) je spoločnosť so sídlom v Nemecku a s registráciou na účely DPH v Nemecku a Bulharsku. Zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že je rovnako ako Brose Prievidza súčasťou skupiny Brose, ktorá vyrába najmä mechatronické systémy pre karosérie a vnútro automobilov určené pre výrobcov automobilov.

18

Spoločnosť Brose Coburg si od IME Bulgaria objednala osobitné zariadenie na výrobu komponentov, ktoré sa majú integrovať do týchto systémov. Dňa 14. mája 2020 IME Bulgaria fakturovala spoločnosti Brose Coburg predaj tohto zariadenia. Hoci sa uvedené zariadenie stalo vlastníctvom spoločnosti Brose Coburg, zostalo v spoločnosti IME Bulgaria, ktorá ho používa výlučne na výrobu vyššie uvedených komponentov určených pre Brose Prievidza.

22

Brose Prievidza napadla toto rozhodnutie na Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd, Bulharsko), vnútroštátnom súde, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

23

Vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania tento súd na úvod uvádza, že vzhľadom na závery vyplývajúce z rozsudku z 21. februára 2008, Part Service ( C‑425/06 , EU:C:2008:108 , body 56 a 57 ), zastáva názor, že Administrativen săd Sofija‑grad (Správny súd Sofia‑mesto) oprávnene usúdil, že dodanie komponentov spoločnosťou IME Bulgaria na účely činnosti spoločnosti Brose Prievidza na jednej strane a na druhej strane dodanie sporného zariadenia bolo umelo rozdelené. V tomto zmysle svedčia viaceré skutočnosti, ako napríklad materiálny vzťah spájajúci Brose Coburg a Brose Prievidza, fakt, že dodávky komponentov uskutočnila IME Bulgaria priamo spoločnosti Brose Prievidza, ale sporné zariadenie potrebné na výrobu týchto komponentov bolo dodané nepriamo, teda prostredníctvom spoločnosti Brose Coburg, ako aj okolnosť, že dodanie tohto zariadenia posudzované samostatne sa zdá byť zbavené ekonomickej logiky, keďže uvedené zariadenie zostalo v spoločnosti IME Bulgaria, ktorá ho používa výlučne na výrobu uvedených komponentov. Naopak, na rozdiel od situácie, o ktorú išlo v rozsudku z 21. februára 2008, Part Service ( C‑425/06 , EU:C:2008:108 ), nebol v prejednávanej veci tvrdený ani preukázaný nijaký úmysel daňového zneužitia.

24

Ďalej však uvedený súd pochybuje, že dodanie sporného zariadenia, ktoré považuje za vedľajšie vo vzťahu k dodaniam komponentov, možno kvalifikovať ako transakciu oslobodenú od DPH alebo transakciu, ktorá môže byť oslobodená od DPH, keďže toto zariadenie nebolo prepravené mimo územia Bulharska.

28

Za týchto okolností Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd) rozhodol prerušiť konanie a Súdnemu dvoru položil nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

„Existuje podľa smernice 2008/9 právo na vrátenie zaplatenej DPH, o ktoré žiada príjemca dodania zariadenia (toolingu), ak dodaný tovar neopustil územie členského štátu dodávateľa a dodanie zariadenia (toolingu) bolo umelo oddelené od dodania tovaru vyrobeného pomocou tohto zariadenia tomu istému príjemcovi v rámci Spoločenstva?“

O prejudiciálnej otázke

29

Na úvod treba najprv poznamenať, že vo veci samej ide o situáciu zdaniteľnej osoby usadenej v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom sa uskutočnila kúpa tovaru. V tejto veci je totiž nesporné, že Brose Coburg so sídlom v Nemecku s registráciou na účely DPH v Nemecku, ako aj v Bulharsku predala sporné zariadenie spoločnosti Brose Prievidza so sídlom na Slovensku.

33

Treba tiež pripomenúť, že článok 171 smernice 2006/112 v odseku 1 stanovuje, že DPH sa vracia zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte, v ktorom nakupujú okrem iného tovar a služby podliehajúce DPH, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte, v súlade s podrobnými predpismi ustanovenými v smernici 2008/9.

34

Hoci vnútroštátny súd vo svojej prejudiciálnej otázke neuvádza nijaké konkrétne ustanovenie tejto poslednej uvedenej smernice, z jeho návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že žiada o výklad článku 4 písm. b) tejto smernice. Tento súd totiž vo svojom odôvodnení návrhu na začatie prejudiciálneho konania vychádza z predpokladu, že dodanie sporného zariadenia by malo podliehať rovnakému daňovému režimu ako dodania komponentov, ktoré predstavujú dodania v rámci Spoločenstva oslobodené od dane podľa článku 138 smernice 2006/112. Okrem toho poukazuje najmä na súvislosť medzi článkom 4 písm. b) smernice 2008/9 a vnútroštátnou právnou úpravou, konkrétne článkom 1 ods. 2 vyhlášky č. N‑9, podľa ktorej je vrátenie DPH zaplatenej za dodanie tovaru, ktoré sa má považovať za transakcie v rámci Spoločenstva, vylúčené.

35

Za týchto podmienok treba konštatovať, že vnútroštátny súd sa svojou otázkou v podstate pýta, či sa má článok 4 písm. b) smernice 2008/9 v spojení s článkom 138 ods. 1 a článkom 171 smernice 2006/112 vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby sa zamietlo vrátenie DPH, ktorou bolo zaťažené dodanie zariadenia zdaniteľnej osobe so sídlom v inom členskom štáte, než je členský štát kúpy tohto tovaru, z dôvodu, že toto dodanie musí byť oslobodené od DPH ako dodanie v rámci Spoločenstva, keďže sa musí považovať za súčasť jediného neoddeliteľného hospodárskeho plnenia alebo za vedľajšie plnenie k hlavnému plneniu, ktoré predstavuje dodanie tovaru v rámci Spoločenstva vyrobeného týmto zariadením a určeného tejto zdaniteľnej osobe, hoci uvedené zariadenie fyzicky neopustilo územie členského štátu svojho dodávateľa.

39

Cieľom tejto poslednej uvedenej smernice však nie je určiť podmienky výkonu ani rozsah práva na vrátenie dane. Článok 5 druhý odsek uvedenej smernice totiž spresňuje, že bez toho, aby bol dotknutý článok 6 tejto istej smernice, na účely tejto smernice sa právo na vrátenie DPH zaplatenej na vstupe stanoví podľa smernice 2006/112 tak, ako sa uplatňuje v členskom štáte vrátenia dane (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. októbra 2021, Wilo Salmson France, C‑80/20 , EU:C:2021:870 , body 62 a 63 , ako aj citovanú judikatúru).

40

Podľa článku 4 písm. b) smernice 2008/9 sa však táto smernica neuplatňuje na sumy DPH fakturované za dodania tovaru, ktoré sú alebo môžu byť oslobodené okrem iného podľa článku 138 smernice 2006/112.

41

Podľa článku 138 ods. 1 písm. a) smernice 2006/112 členské štáty oslobodia od dane dodanie tovaru odoslaného alebo prepraveného do miesta určenia mimo ich príslušného územia, ale v rámci Únie predávajúcim alebo nadobúdateľom, alebo na ich účet, ak je tovar dodaný inej zdaniteľnej osobe alebo nezdaniteľnej právnickej osobe konajúcej ako takej v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru začala.

45

Z tohto posledného uvedeného ustanovenia však vyplýva, že nadobudnutie možno kvalifikovať ako nadobudnutie v rámci Spoločenstva iba pod podmienkou, že tovar bol prepravený alebo odoslaný nadobúdateľovi do iného členského štátu. Z toho vyplýva, že podmienky uplatnenia článku 138 ods. 1 smernice 2006/112 nemôžu byť splnené, ak tovar, ktorý je predmetom dodania nadobúdateľovi, fyzicky neopustil územie členského štátu dodania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. júla 2017, Toridas, C‑386/16 , EU:C:2017:599 , body 32 a 33 ).

46

Skutočnosť, že tovar bol predaný spoločnosťou usadenou v inom členskom štáte, než je členský štát nadobúdateľa a než je členský štát, v ktorom sa tento tovar fyzicky nachádza, nespochybňuje tento záver. Z bodov 43 a 45 tohto rozsudku totiž vyplýva, že bez prepravy alebo odoslania nadobúdateľovi mimo územia členského štátu dodania nemôže ísť ani o nadobudnutie v rámci Spoločenstva, a teda ani o dodanie v rámci Spoločenstva oslobodené od dane.

47

V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že sporné zariadenie bolo predmetom dvoch predajov, ktorými sa právo nakladať s týmto zariadením najprv previedlo zo spoločnosti IME Bulgaria na Brose Coburg a následne z nej na Brose Prievidza. Tento tovar však nebol prepravený ani odoslaný následným nadobúdateľom, ale zostal na území členského štátu dodávateľa.

51

Preto v situácii, o akú ide vo veci samej, aj keby jediným cieľom dodaní komponentov na jednej strane a dodania sporného zariadenia na druhej strane bolo vybavenie objednávok na výrobu dielov pre Brose Prievidza, ako to Administrativen săd Sofija‑grad (Správny súd Sofia‑mesto) konštatoval v súvislosti s dodaniami dotknutými vo veci samej, tento cieľ alebo táto prípadná hospodárska súvislosť medzi týmito dodaniami automaticky neznamená, že uvedené dodania treba považovať za jedinú transakciu v zmysle smernice 2006/112.

52

Vzhľadom na to je možné, že treba urobiť výnimku zo zásady uvedenej v bode 49 tohto rozsudku. Transakcia, ktorá z hospodárskeho hľadiska pozostáva len z jediného plnenia, totiž nesmie byť umelo rozdelená, aby sa nenarušila funkčnosť systému DPH (rozsudky z 27. októbra 2005, Levob Verzekeringen a OV Bank, C‑41/04 , EU:C:2005:649 , bod 20 , a zo 16. februára 2023, DGRFP Cluj, C‑519/21 , EU:C:2023:106 , bod 58 ako aj citovaná judikatúra).

53

Podľa ustálenej judikatúry treba konštatovať, že o jediné plnenie ide vtedy, keď sú dva alebo viaceré prvky alebo úkony dodané zdaniteľnou osobou zákazníkovi tak úzko spojené, že objektívne tvoria jediné neoddeliteľné hospodárske plnenie, ktorého rozdelenie by bolo umelé (rozsudky z 27. októbra 2005, Levob Verzekeringen a OV Bank, C‑41/04 , EU:C:2005:649 , bod 22 , a zo 17. októbra 2024, Digital Charging Solutions, C‑60/23 , EU:C:2024:896 , bod 47 a citovaná judikatúra).

57

Po prvé skutočnosť, že medzi tými istými spoločnosťami došlo k viacerým dodaniam rovnakého tovaru, v prejednávanej veci komponentov, však nestačí na to, aby bolo možné dospieť k záveru, že tieto dodania sa musia samy osebe a nezávisle od dodania sporného zariadenia považovať za jediné plnenie. Zhodnosť predmetu týchto dodávok totiž automaticky neznamená, že objektívne tvoria jediné neoddeliteľné hospodárske plnenie, ktorého rozdelenie by bolo umelé.

58

Platí to o to viac v prípade, keď dve odlišné dodávky tovaru, v prejednávanej veci sporného zariadenia a komponentov, uskutočňujú dvaja nezávislí poskytovatelia. Ako totiž v podstate uviedla generálna advokátka v bodoch 46 a 47 svojich návrhov, z hľadiska priemerného spotrebiteľa sa samostatné zaobchádzanie s dodávkami uskutočnenými dvoma nezávislými poskytovateľmi zdá byť úplne logické.

59

Okrem toho, ako už bolo uvedené v bodoch 50 a 51 tohto rozsudku, skutočnosť, že existuje určitá súvislosť medzi transakciami, keďže sporné zariadenie je nevyhnutné na výrobu komponentov, neznamená, že ich treba považovať za jednu transakciu, a teda za neoddeliteľné plnenia.

63

Na rozdiel od právnej situácie, o akú ide vo veci samej, totiž obe spoločnosti poskytujúce služby tomu istému zákazníkovi vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, boli prepojené v tom zmysle, že boli súčasťou tej istej skupiny. Okrem toho dodávky, o aké ide vo veci samej, nemajú svoj pôvod v zámernom rozdelení plnenia so súhlasom dodávateľa, ale v odlišných zmluvách uzavretých s dvoma nezávislými poskytovateľmi, takže tieto dodávky posudzované samostatne podliehajú vlastnej ekonomickej logike. Okrem toho v prejednávanej veci sa vnútroštátny súd domnieval, že sa netvrdilo ani nepreukázalo, že spoločnosť, ktorá je príjemcom rôznych dodávok, konkrétne Brose Prievidza, sa snažila získať neoprávnenú daňovú výhodu vyplývajúcu z odlišného daňového zaobchádzania s dotknutými dodaniami, hoci Súdny dvor v bodoch 58 až 62 rozsudku z 21. februára 2008, Part Service ( C‑425/06 , EU:C:2008:108 ), v podstate pripomenul, že tento prvok zohráva podstatnú úlohu pri kvalifikácii transakcií ako transakcií, ktoré sú predmetom umelého rozdelenia.

64

Okrem toho skutočnosť, že zariadenie nie je určené na výrobu jedného kusu alebo jedného dodania dielov ani na zabudovanie do komponentov, ale je určené na sériovú výrobu týchto dielov alebo komponentov, môže prispieť k preukázaniu, že dodanie tohto zariadenia nie je tak úzko spojené s konkrétnym dodaním dielov do takej miery, že sa musí považovať spolu s týmto osobitným dodaním dielov objektívne za súčasť jediného neoddeliteľného hospodárskeho plnenia.

65

Po druhé, pokiaľ ide o otázku, či sa má plnenie považovať za vedľajšie vo vzťahu k hlavnému plneniu, podľa ustálenej judikatúry je to tak v prípade, keď toto plnenie nie je pre zákazníkov cieľom samo osebe, ale prostriedkom lepšieho využitia hlavnej služby poskytovateľa služieb (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. februára 2008, Part Service, C‑425/06 , EU:C:2008:108 , bod 52 a citovanú judikatúru; zo 16. februára 2023, DGRFP Cluj, C‑519/21 , EU:C:2023:106 , bod 60 a citovanú judikatúru, ako aj zo 17. októbra 2024, Digital Charging Solutions, C‑60/23 , EU:C:2024:896 , bod 48 ). Z toho vyplýva, že ak naopak každé z týchto plnení má pre zákazníka vlastnú funkciu alebo účel, nemožno jedno kvalifikovať ako vedľajšie vo vzťahu k druhému.

69

Vnútroštátnemu súdu totiž prináleží, aby zohľadnil hospodársku a obchodnú realitu ako relevantnú skutočnosť na účely kvalifikácie dodávky ako vedľajšej alebo naopak nezávislej (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. mája 2016, National Exhibition Centre, C‑130/15 , EU:C:2016:357 , bod 22 ). Zohľadnenie ekonomickej reality predmetných transakcií, ktoré sa v zásade odráža v zmluvných vzťahoch strán, sa považuje za základné kritérium na uplatnenie spoločného systému DPH (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. februára 2018, T‑2, C‑396/16 , EU:C:2018:109 , bod 43 a citovanú judikatúru).

70

71

Napokon z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že dodávky komponentov v rámci Spoločenstva a dodanie sporného zariadenia boli predmetom samostatnej fakturácie. V tejto súvislosti však Súdny dvor už v podstate rozhodol, že hoci z okolností veci samej vyplýva, že zákazník chce kúpiť samostatné plnenia, uskutočnenú transakciu treba považovať za transakciu obsahujúcu nezávislé plnenia, aj keď tento zákazník zaplatil jedinú cenu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. februára 1999, CPP, C‑349/96 , EU:C:1999:93 , body 31 a 32 ). A fortiori , ak boli plnenia predmetom osobitnej platby, tento prvok, hoci nie je sám osebe rozhodujúci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. mája 2016, National Exhibition Centre, C‑130/15 , EU:C:2016:357 , bod 21 ), svedčí v prospech kvalifikácie dotknutých plnení ako nezávislých.

72

Ak vnútroštátny súd vzhľadom na ich vlastné charakteristiky a ciele, ako aj na všetky okolnosti, za ktorých sa uskutočnili dodania, o ktoré ide vo veci samej, dospeje k záveru, že dodanie sporného zariadenia sa musí považovať za nezávislé od dodávok komponentov, toto dodanie nemožno kvalifikovať ako dodanie v rámci Spoločenstva, a teda oslobodené od dane podľa článku 138 smernice 2006/112. V tomto prípade teda vrátenie zaplatenej DPH nemožno vylúčiť podľa článku 4 písm. b) smernice 2008/9.

73

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 4 písm. b) smernice 2008/9 v spojení s článkom 138 ods. 1 a článkom 171 smernice 2006/112 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby sa zamietlo vrátenie DPH zaťažujúcej dodanie zariadenia zdaniteľnej osobe usadenej v inom členskom štáte, než je členský štát kúpy tohto tovaru, ak uvedené zariadenie fyzicky neopustilo územie členského štátu svojho dodávateľa, okrem prípadu, že by sa vzhľadom na všetky okolnosti charakterizujúce predmetné transakcie malo toto dodanie považovať za súčasť jediného hospodárskeho plnenia, ktoré je neoddeliteľné alebo vedľajšie vo vzťahu k hlavnému plneniu pozostávajúcemu z dodaní tovaru v rámci Spoločenstva vyrobeného týmto zariadením a určeného tejto zdaniteľnej osobe.

bráni tomu, aby sa zamietlo vrátenie dane z pridanej hodnoty zaťažujúcej dodanie zariadenia zdaniteľnej osobe usadenej v inom členskom štáte, než je členský štát kúpy tohto tovaru, ak uvedené zariadenie fyzicky neopustilo územie členského štátu svojho dodávateľa, okrem prípadu, že by sa vzhľadom na všetky okolnosti charakterizujúce predmetné transakcie malo toto dodanie považovať za súčasť jediného hospodárskeho plnenia, ktoré je neoddeliteľné alebo vedľajšie vo vzťahu k hlavnému plneniu pozostávajúcemu z dodaní tovaru v rámci Spoločenstva vyrobeného týmto zariadením a určeného tejto zdaniteľnej osobe.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: bulharčina.