C-238/24

NR

proti

Ministero della Difesa,

Comando Generale dell’Arma dei Carabinieri,

Comando Generale Carabinieri – Centro Nazionale Amministrativo – Chieti,

Centro Amministrativo d’Intendenza Interforze del Contingente delle Forze Armate Italiane in Afghanistan,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

NR, v zastúpení: A. Pucci, avvocato,

–

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci E. Feola, avvocato dello Stato,

–

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 7 ods. 3 rozhodnutia Rady 2010/279/SZBP z 18. mája 2010 o policajnej misii Európskej únie v Afganistane (EUPOL AFGHANISTAN) ( Ú. v. EÚ L 123, 2010, s. 4 ).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi NR a Ministero della Difesa (ministerstvo obrany, Taliansko), Comando Generale dell’Arma dei Carabinieri (prezídium zboru karabinierov, Taliansko), Comando Generale Carabinieri – Centro Nazionale Amministrativo – Chieti (prezídium karabinierov – národné administratívne centrum – Chieti, Taliansko), Centro Amministrativo d’Intendenza Interforze del Contingente delle Forze Armate Italiane in Afghanistan (administratívne centrum zložiek talianskych ozbrojených síl v Afganistane, Taliansko) a Centro Nazionale Amministrativo dell’Arma dei Carabinieri (národné administratívne centrum zboru karabinierov, Taliansko) (ďalej len spoločne „administratíva obrany“) vo veci príspevku za zahraničnú misiu vyplácaného NR na základe talianskych právnych predpisov, ktorý uvedená administratíva od neho vymáhala.

Článok 7 tohto rozhodnutia, nazvaný „Personál“, stanovoval:

„1. Počet a právomoci personálu [misie EUPOL AFGHANISTAN] sú v súlade s cieľmi stanovenými v článku 2, s úlohami stanovenými v článku 3 a štruktúrou [misie EUPOL AFGHANISTAN] stanovenou v článku 4.

2. [Misia EUPOL AFGHANISTAN] sa skladá hlavne z personálu, ktorý dočasne vyslali členské štáty alebo inštitúcie [Európskej únie].

3. Každý členský štát alebo inštitúcia [Európskej únie] znáša náklady spojené s každým dočasne vyslaným personálom vrátane cestovných nákladov do a z miesta rozmiestnenia, miezd, zdravotného poistenia a prídavkov, [s výnimkou – neoficiálny preklad ] iných príplatkov ako sú diéty rovnako ako príspevky za náročnú a rizikovú prácu.

…

5. Všetok personál si plní svoje povinnosti a koná v záujme [misie EUPOL AFGHANISTAN]. Všetci členovia personálu misie dodržiavajú bezpečnostné zásady a minimálne normy ustanovené [rozhodnutím Rady 2001/264/ES z 19. marca 2001 prijímajúcim bezpečnostné nariadenia Rady ( Ú. v. ES L 101, 2001, s. 1 )].“

6

Článok 2 regio decreto n. 941 – Indennità al personale dell’Amministrazione dello Stato incaricato di missione all’estero (kráľovský dekrét č. 941 – Príspevok vyplácaný personálu štátnej správy za zahraničnú misiu), z 3. júna 1926 (GURI č. 134, z 11. júna 1926, ďalej len „kráľovský dekrét č. 941/26“) pre účastníkov medzinárodných misií stanovuje, že príspevok za zahraničnú misiu sa vypláca „odo dňa prekročenia hranice alebo odo dňa vystúpenia z dopravného prostriedku v zahraničí až do dňa prekročenia hranice alebo do dňa nastúpenia na dopravný prostriedok na účely návratu“.

7

Článok 39 unvicies ods. 39 decreto‑legge n. 273 – Definizione e proroga di termini, nonchè conseguenti disposizioni urgenti (zákonný dekrét č. 273 – Definícia a predĺženie lehôt, naliehavé ustanovenia, ktoré z toho vyplývajú) z 30. decembra 2005 (GURI č. 303 z 30. decembra 2005), zmeneného po zmenách na legge n. 51 (zákon č. 51), z 23. februára 2006 (GURI č. 49 z 28. februára 2006), stanovuje:

„Článok 1 [kráľovského dekrétu č. 941/26], článok 1 ods. 1 písm. b) a článok 3 zákona č. 642 z 8. júla 1961, ako aj 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 838 z 27. decembra 1973 sa majú vykladať v tom zmysle, že režim odmeňovania, ktorý je v nich upravený, má doplnkový charakter a poskytuje sa na kompenzáciu náročnosti a rizík súvisiacich so zamestnaním, povinností byť v pohotovosti a k dispozícii v nevýhodnej dobe a taktiež ako náhrada odmeny za prácu nadčas.“

8

Na vnútroštátnej úrovni mu boli vyplácané diéty („ per diem “) stanovené v článku 3 zákona č. 108/2009. Od misie EUPOL AFGHANISTAN dostával tiež tri druhy príspevkov s názvom „ per diem allowance“ (diéty), „hardship allowance“ (príspevok za náročnú prácu) a „risk allowance“ (príspevok za rizikovú prácu).

11

V marci 2012 administratíva obrany začala na základe zákona č. 108/2009 vymáhať od žalobcu vo veci samej sumy zaplatené ako príspevok za misiu, ktorý mu bol vyplatený na základe kráľovského dekrétu č. 941/26. Článok 3 ods. 1 zákona č. 108/2009 v podstate stanovuje, že personálu, ktorý sa zúčastňuje na medzinárodných misiách, sa vypláca príspevok podľa kráľovského dekrétu č. 941/26, po odpočítaní prípadných príspevkov vyplatených z rovnakého dôvodu dotknutému personálu priamo medzinárodnými organizáciami. Na záver svojej analýzy sa táto administratíva v decembri 2020 rozhodla vymáhať od žalobcu vo veci samej sumu vo výške 25131,80 eura.

12

Žalobca napadol toto rozhodnutie, pričom najmä tvrdil, že z listu z 11. augusta 2011, ktorý zaslal právny poradca veliteľa misie EUPOL AFGHANISTAN administratívnemu centru zložiek talianskych ozbrojených síl v Afganistane, vyplýva, že podľa článku 7 rozhodnutia 2010/279 musia členské štáty znášať náklady spojené s vyslaným personálom vrátane cestovných nákladov, zdravotného poistenia, ako aj iných príspevkov. Podľa žalobcu vo veci samej sa príspevky vyplatené v rámci misie EUPOL AFGHANISTAN mali pripočítať k príspevkom vyplácaným podľa talianskeho práva. Na podporu svojho stanoviska okrem toho uviedol anglickú jazykovú verziu článku 7 ods. 3 rozhodnutia 2010/279 a uviedol, že výraz „other than“, ktorý sa tam nachádza, treba chápať tak, že znamená „popri“.

16

Za týchto okolností Consiglio di Stato (Štátna rada) rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

„1.

Aký je správny výklad článku 7 ods. 3 rozhodnutia [2010/279], teda je cieľom tohto ustanovenia stanoviť kumuláciu príspevkov vyplácaných členským štátom s príspevkami vyplácanými [misiou EUPOL AFGHANISTAN]?

2.

V prípade, že výklad podporuje kumuláciu vyššie uvedených príspevkov, bráni článok 7 ods. 3 rozhodnutia [2010/279] vnútroštátnej právnej úprave, akou je právna úprava vyplývajúca z ustanovení článku 3 ods. 1 zákona č. 108/2009, v rozsahu, v akom tento článok stanovuje, že ‚personálu, ktorý sa zúčastňuje na medzinárodných misiách, na ktoré sa vzťahuje tento zákon, sa vypláca po odrátaní odvodov počas celého obdobia k mzde alebo k platu a iným trvalým a stálym prídavkom príspevok za misiu stanovený [kráľovským dekrétom č. 941/26], a to po odpočítaní prípadných príspevkov a náhrad vyplatených z rovnakého dôvodu dotknutým osobám priamo medzinárodnými organizáciami‘, ako aj úprave vyplývajúcej z ustanovení článku 1 [kráľovského dekrétu č. 941/26], článku 1 ods. 1 písm. b) a článku 3 zákona č. 642 z 8. júla 1961 a článku 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 838 z 27. decembra 1973, ktorá má podľa súdneho výkladu… za cieľ vylúčiť kumuláciu príspevkov?“

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 24 ods. 1 druhého pododseku poslednej vety ZEÚ a článku 275 prvého odseku ZFEÚ Súdny dvor Európskej únie v zásade nemá právomoc, pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa SZBP, ani pokiaľ ide o akty prijaté na ich základe. Tieto ustanovenia zavádzajú výnimku z pravidla o všeobecnej právomoci, ktorú článok 19 ZEÚ priznáva tejto inštitúcii na účely zabezpečenia dodržiavania práva pri výklade a vykonávaní Zmlúv, a preto sa musia vykladať reštriktívne (rozsudky z 19. júla 2016, H/Rada a i., C‑455/14 P , EU:C:2016:569 , body 39 a 40 ; z 10. septembra 2024, Neves 77 Solutions, C‑351/22 , EU:C:2024:723 , bod 35 , ako aj KS a i./Rada a i., C‑29/22 P a C‑44/22 P , EU:C:2024:725 , bod 62 ).

20

Okrem toho článok 24 ods. 1 druhý pododsek posledná veta ZEÚ a článok 275 druhý odsek ZFEÚ výslovne stanovujú dve výnimky z tejto zásady, a to právomoc Súdneho dvora jednak dohliadať na dodržiavanie článku 40 ZEÚ a jednak rozhodovať o žalobách podaných v súlade s podmienkami ustanovenými v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ, v súvislosti s preskúmaním zákonnosti rozhodnutí Rady Európskej únie prijatých na základe ustanovení o SZBP, ktoré stanovujú reštriktívne opatrenia voči fyzickým alebo právnickým osobám (rozsudky z 10. septembra 2024, Neves 77 Solutions, C‑351/22 , EU:C:2024:723 , bod 36 , ako aj z 10. septembra 2024, KS a i./Rada a i., C‑29/22 P a C‑44/22 P , EU:C:2024:725 , bod 63 a citovaná judikatúra).

21

V prejednávanej veci treba konštatovať, že na prejudiciálne otázky sa nevzťahuje žiadna z týchto výnimiek.

25

V prejednávanej veci sa na jednej strane článok 7 ods. 3 rozhodnutia 2010/279, ktorého výklad je predmetom tohto návrhu na začatie prejudiciálneho konania, týka nákladov spojených s vyslaným personálom v rámci misie EUPOL AFGHANISTAN, takže toto ustanovenie priamo nesúvisí s politickými alebo strategickými rozhodnutiami inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie v rámci SZBP (pozri analogicky rozsudok z 10. septembra 2024, KS a i./Rada a i., C‑29/22 P a C‑44/22 P , EU:C:2024:725 , bod 128 ).

26

Na druhej strane a bez ohľadu na skutočnosť, že toto ustanovenie nie je aktom personálneho manažmentu týkajúcim sa operácií „v teréne“, nič to nemení na tom, že sa z rovnakého dôvodu týka personálu vyslaného členskými štátmi a inštitúciami Únie, pokiaľ ide o úhradu týchto nákladov. S cieľom zabezpečiť jednotný výklad uvedeného ustanovenia a zabrániť tomu, aby rozhodnutia týkajúce sa personálu vyslaného členskými štátmi boli nezlučiteľné s rozhodnutiami vydanými súdom Únie týkajúcimi sa personálu vyslaného inštitúciami Únie v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 24 tohto rozsudku, je potrebné priznať Súdnemu dvoru právomoc podať jeho výklad.

27

Treba teda dospieť k záveru, že Súdny dvor má právomoc podať výklad článku 7 ods. 3 rozhodnutia 2010/279.

30

V tejto súvislosti podľa ustálenej judikatúry potreba jednotného výkladu práva Únie vylučuje, aby sa v prípade pochybností posudzoval text ustanovenia izolovane, a naopak si vyžaduje, aby sa tento text vykladal a uplatňoval s prihliadnutím na znenia vyhotovené v ostatných úradných jazykoch. Okrem toho v prípade rozporu medzi rôznymi jazykovými verziami textu práva Únie sa má predmetné ustanovenie vykladať v závislosti od všeobecnej systematiky a účelu právneho predpisu, ktorého je súčasťou (rozsudok z 15. apríla 2010, Heinrich Heine, C‑511/08 , EU:C:2010:189 , bod 51 a citovaná judikatúra). Naopak, ak z doslovného výkladu ustanovenia vyplýva, že jeho znenie je úplne jasné a jednoznačné, nie je potrebné hľadať iný výklad uvedeného ustanovenia (pozri analogicky rozsudok z 11. apríla 2024, OSTP Italy, C‑770/22 , EU:C:2024:299 , bod 47 a citovanú judikatúru).

31

Pokiaľ ide v prejednávanej veci o znenie článku 7 ods. 3 rozhodnutia 2010/279, treba uviesť, že podľa vnútroštátneho súdu, výraz „other than“, uvedený v anglickej jazykovej verzii tohto rozhodnutia, môže mať v tomto jazyku synonymá tak „except“ („s výnimkou“), ako aj „in addition to“ („popri“).

32

V dôsledku toho treba konštatovať, že francúzska jazyková verzia tohto ustanovenia stanovuje, že každý členský štát alebo inštitúcia Únie znáša náklady spojené s každým dočasne vyslaným personálom vrátane cestovných nákladov do a z miesta rozmiestnenia, miezd, zdravotného poistenia a prídavkov, „s výnimkou“ iných príplatkov, ako sú diéty rovnako ako príspevky za náročnú a rizikovú prácu.

36

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať, že článok 7 ods. 3 rozhodnutia 2010/279 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje kumuláciu diét, príspevkov za náročnú a rizikovú prácu, ktoré vypláca Únia členovi personálu policajnej misie predĺženej týmto rozhodnutím, s príspevkami a náhradami rovnakej povahy, ktoré mu vypláca jeho členský štát z dôvodu výkonu rovnakých úloh v rámci uvedenej policajnej misie.

O druhej otázke

37

Vzhľadom na to, že druhá otázka bola položená pre prípad kladnej odpovede na prvú otázku, nie je potrebné odpovedať na túto druhú otázku.

O trovách

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: taliančina.

( i ) Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.