← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·Rozsudok·3.7.2025

C-268/24

ECLI:EU:C:2025:526

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62024CJ0268

62024CJ0268

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (desiata komora)

z 3. júla 2025 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Sociálna politika – Smernica 1999/70/ES – Rámcová dohoda o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP – Doložka 4 – Zásada nediskriminácie – Príspevok vo forme elektronického preukazu na podporu ďalšieho vzdelávania učiteľov a zlepšenia ich odborných zručností – Nevydávanie tohto preukazu dočasným učiteľom, ktorí sú poverení vykonávaním krátkodobých zastupovaní“

Vo veci C‑268/24 [Lalfi] ( i ),

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Tribunale di Lecce (súd v Lecce, Taliansko) zo 16. apríla 2024 a doručený Súdnemu dvoru 16. apríla 2024, ktorý súvisí s konaním:

ZT

proti

Ministero dell’Istruzione e del Merito,

SÚDNY DVOR (desiata komora),

v zložení: predseda desiatej komory D. Gratsias, sudcovia E. Regan a B. Smulders (spravodajca),

generálna advokátka: J. Kokott,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

talianska vláda, v zastúpení: S. Fiorentino a G. Palmieri, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci L. Fiandaca, avvocato dello Stato,

Európska komisia, v zastúpení: S. Delaude a D. Recchia, splnomocnené zástupkyne,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálnej advokátky, že vec bude prejednaná bez jej návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu doložky 4 rámcovej dohody o práci na dobu určitú, uzavretej 18. marca 1999 (ďalej len „rámcová dohoda“) a obsiahnutej v prílohe k smernici Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP ( Ú. v. ES L 175, 1999, s. 43 ; Mim. vyd. 05/003, s. 368).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu ktorého stranami sú ZT, učiteľka so zmluvou na dobu určitú, a Ministero dell’Istruzione e del Merito (Ministerstvo školstva a zásluh, Taliansko) (ďalej len „ministerstvo“), vo veci odmietnutia priznať ZT ročný príspevok vo výške 500 eur vo forme elektronického preukazu, ktorý učiteľom umožňuje kúpu rôznych tovarov a služieb a ktorý sa poskytuje na účely podpory ich ďalšieho vzdelávania a zlepšenia ich odborných zručností.

Právny rámec

Právo Únie

3

Podľa článku 1 smernice 1999/70 je jej účelom „uviesť do účinnosti [rámcovú dohodu]“.

4

Doložka 2 rámcovej dohody s názvom „Pôsobnosť“ v bode 1 uvádza:

„Táto dohoda sa vzťahuje na pracovníkov na dobu určitú, ktorí majú uzavretú pracovnú zmluvu alebo pracovnoprávny vzťah podľa zákona, kolektívnych dohôd alebo spôsobu, ktorý je zaužívaný v jednotlivých členských štátoch.“

5

Doložka 3 rámcovej dohody s názvom „Vymedzenia“ znie:

„1.

Na účely tejto dohody termín ‚pracovník na dobu určitú‘ sa vzťahuje na osobu, ktorá uzavrela pracovnú zmluvu alebo pracovnoprávny vzťah [na dobu určitú – neoficiálny preklad ] priamo so zamestnávateľom, a ktorých koniec platnosti je vymedzený objektívnymi podmienkami, ako napríklad určitým dátumom, splnením určitej úlohy alebo určitou udalosťou.

2.

Na účely tejto dohody termín ‚porovnateľný stály pracovník‘ sa vzťahuje na pracovníka, ktorý uzavrel pracovnú zmluvu alebo pracovnoprávny vzťah na dobu neurčitú v jednom a tom istom podniku, kde vykonáva stále rovnakú alebo podobnú prácu, resp. povolanie, pričom sa primerane zohľadňuje jeho kvalifikácia a odborná prax. …“

6

V doložke 4 rámcovej dohody s názvom „Zásada nediskriminácie“ sa v bodoch 1 a 2 uvádza:

„1.

Pokiaľ ide o pracovnoprávne podmienky, pracovníci na dobu určitú nesmú byť voči porovnateľným stálym pracovníkom znevýhodňovaní len preto, že majú uzavretú pracovnú zmluvu alebo pracovnoprávny vzťah na dobu určitú, pokiaľ na odlišné zaobchádzanie neexistujú objektívne dôvody.

2.

V prípade potreby sa uplatňuje zásada pro rata temporis .“

Talianske právo

7

Podľa článku 282 decreto legislativo n. 297 – Approvazione del testo unico delle disposizioni legislative vigenti in materia di istruzione, relative alle scuole di ogni ordine e grado (legislatívny dekrét č. 297, ktorým sa schvaľuje jednotné znenie legislatívnych ustanovení uplatňujúcich sa v oblasti výučby a týkajúcich sa škôl všetkých typov a stupňov), zo 16. apríla 1994 (GURI č. 115 z 19. mája 1994, riadna príloha č. 79), je aktualizácia vedomostí základným právom a povinnosťou pracovníkov inšpekcie, vedenia a učiteľov. Rozumie sa pod ňou prispôsobenie poznatkov rozvoju vedy v rôznych odboroch a interdisciplinárnych spojeniach ako prehĺbenie prípravy na vyučovanie, ako aj účasť na výskume a inovácii v oblasti didaktiky a pedagogiky.

8

Článok 4 legge n. 124 – Disposizioni urgenti in materia di personale scolastico (zákon č. 124 o naliehavých ustanoveniach týkajúcich sa pracovníkov školstva) z 3. mája 1999 (GURI č. 107 z 10. mája 1999), v znení uplatniteľnom na predmetné skutkové okolnosti veci samej (ďalej len „zákon č. 124/1999“), v odsekoch 1 až 3 stanovuje:

„1. Skutočne voľné miesta učiteľov a vysokoškolských učiteľov, ktoré sú uvoľnené do 31. decembra a pravdepodobne zostanú neobsadené po celý školský rok, sa obsadia ročnými zastupovaniami až do ukončenia výberových konaní na prijatie stálych učiteľov, ak ich nemožno obsadiť stálymi učiteľmi na základe provinciálneho rozdelenia pracovníkov alebo využitím nadpočetných pracovníkov, a to len vtedy, ak na uvedené miesta ešte neboli z akéhokoľvek titulu pridelení stáli učitelia.

2. Miesta učiteľov a vysokoškolských učiteľov, ktoré nie sú voľné a reálne sa uvoľnia do 31. decembra, a to až do konca školského roka, sa obsadia dočasnými zastupovaniami do konca vyučovacej činnosti. Vyučovacie hodiny, ktoré neumožňujú vytvoriť učiteľské miesta na plný úväzok alebo na určitý počet hodín, sa tiež obsadia dočasnými zastupovaniami do konca vyučovacej činnosti.

3. V iných prípadoch, než sú prípady uvedené v odsekoch 1 a 2, sa miesta obsadia dočasnými zastupovaniami.“

9

Článok 1 legge n. 107 – Riforma del sistema nazionale di istruzione e formazione e delega per il riordino delle disposizioni legislative vigenti (zákon č. 107 o reforme národného systému výučby a vzdelávania a delegovania na účely úpravy platných právnych predpisov) z 13. júla 2015 (GURI č. 162 z 15. júla 2015, ďalej len „zákon č. 107/2015“) v odsekoch 121 až 124 stanovuje:

„121. Na podporu ďalšieho vzdelávania učiteľov a na zlepšenie ich odborných zručností sa vytvorí elektronický preukaz na aktualizáciu vedomostí a vzdelávanie stálych učiteľov vo vzdelávacích inštitúciách na všetkých úrovniach, pričom sa dodrží limit výdavkov uvedený v odseku 123. Preukaz, ktorého nominálna hodnota je 500 eur ročne za každý školský rok, sa môže použiť na kúpu kníh a príručiek, a to aj v digitálnom formáte, publikácií a časopisov, ktoré sú užitočné na aktualizáciu odborných vedomostí, na kúpu hardvéru a softvéru, na zápis do aktualizačných a kvalifikačných kurzov odborných zručností realizovaných zariadeniami akreditovanými [ministerstvom], na licenčné, odborné, špecializované kurzy alebo kurzy pozostávajúce z jediného cyklu spojené s odborným profilom alebo na postgraduálne kurzy alebo univerzitné magisterské kurzy spojené s odborným profilom, na divadelné predstavenia a kinematografické [premietania], na vstupy do múzeí, na výstavy a kultúrne podujatia a živé predstavenia, ako aj na iniciatívy, ktoré sú v súlade s činnosťami identifikovanými v trojročnom pláne vzdelávacej ponuky škôl a v národnom pláne vzdelávania uvedenom v odseku 124. Suma uvedená na preukaze nepredstavuje vedľajšiu odmenu ani zdaniteľný príjem.

122. Dekrétom predsedu Rady ministrov po dohode s [ministerstvom] a ministerstvom hospodárstva a financií, ktorý sa má prijať v lehote 60 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa definujú kritériá a spôsoby udelenia a používania preukazu upraveného v odseku 121, suma, ktorá sa má prideliť v rámci dostupných zdrojov uvedených v odseku 123, s prihliadnutím na verejný systém správy digitálnej identity, ako aj spôsoby poskytovania prostriedkov a výhod spojených s týmto preukazom.

123. Na účely uvedené v odseku 121 sa od roku 2015 schvaľujú výdavky vo výške 381,137 milióna eur ročne.

124. V rámci povinností súvisiacich s funkciou výučby je ďalšie vzdelávanie stálych učiteľov povinné, trvalé a štrukturálne. Vzdelávacie činnosti definujú jednotlivé vzdelávacie inštitúcie v súlade s trojročným plánom vzdelávacej ponuky a výsledkami vyplývajúcimi z plánov zlepšenia vzdelávacích inštitúcií stanovených právnou úpravou uvedenou v prezidentskom dekréte č. 80 z 28. marca 2013 na základe národných priorít uvedených v národnom pláne vzdelávania prijatom každé tri roky dekrétom [ministerstva] po vypočutí zastupiteľských odborových organizácií.“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

10

V školskom roku 2020/2021 ZT vykonávala zastupovanie, ktoré sa začalo pred 31. decembrom 2020 a v uvedenom školskom roku pokračovalo až do konca vyučovacej činnosti. V nasledujúcom školskom roku vykonala viacero zastupovaní v troch rôznych školských zariadeniach pokrývajúcich tri rôzne obdobia roka, a to od 8. októbra 2021 do 22. decembra 2021, od 24. januára 2022 do 10. februára 2022 a od 11. februára 2022 do 27. mája 2022.

11

ZT požiadala na tieto dva školské roky o vydanie elektronického preukazu upraveného v článku 1 ods. 121 zákona č. 107/2015 s nominálnou hodnotou 500 eur ročne za každý školský rok (ďalej len „predmetný elektronický preukaz“).

12

Keďže ministerstvo jej žiadosti nevyhovelo, ZT podala žalobu na Tribunale di Lecce (súd v Lecce, Taliansko) – vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania –, ktorou navrhla určiť, že má právo na tento preukaz.

13

Na podporu svojej žaloby ZT tvrdí, že odmietnutie zo strany ministerstva je v rozpore s doložkou 4 rámcovej dohody.

14

Vnútroštátny súd na úvod uvádza, že v talianskom práve sa zastupovania učiteľov musia rozlišovať podľa toho, ktorý z odsekov článku 4 zákona č. 124/1999 sa ich týka – odsek 1, 2 alebo 3 tohto článku. Odseky 1 a 2 tohto článku sa vzťahujú na „ročné zastupovania“ týkajúce sa miest učiteľov a vysokoškolských učiteľov, ktoré sú uvoľnené do 31. decembra školského roka a ktoré pravdepodobne zostanú neobsadené do konca (vyučovacej činnosti) v tomto školskom roku, teda do 31. augusta alebo do 30. júna každého školského roka, a predstavujú zastupovania na obdobie školského roka. Odsek 3 uvedeného článku sa týka tzv. „krátkych a príležitostných“ alebo „dočasných“ zastupovaná, teda krátkodobých zastupovaní.

15

Tento súd spresňuje, že Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd, Taliansko) v nadväznosti na vydanie uznesenia z 18. mája 2022, Ministero dell’istruzione (Elektronický preukaz) ( C‑450/21 , EU:C:2022:411 ), svojím rozsudkom č. 29961 z 27. októbra 2023 rozhodol, že dočasní učitelia, ktorí vykonávali zastupovania na obdobie školského roka, majú tiež právo na predmetný elektronický preukaz. Výslovne sa však nevyjadril k existencii takéhoto práva v prospech dočasných učiteľov, ktorí vykonávali krátkodobé zastupovania, čo podľa vnútroštátneho súdu viedlo k protichodnej judikatúre súdov rozhodujúcich v tejto súvislosti vo veciach samých.

16

Vnútroštátny súd však usudzuje, že z odôvodnenia tohto rozsudku, ako aj z odôvodnenia nariadenia č. 7254 z 19. marca 2024 vyplýva, že Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd) mal v úmysle vylúčiť vydanie predmetného elektronického preukazu týmto učiteľom.

17

Zdôrazňuje totiž, že Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd) usúdil, že taliansky zákonodarca stanovil súvislosť medzi vydaním predmetného elektronického preukazu a ročnou povahou výučby, a tak na účely „odstránenia diskriminácie spôsobenej“ dočasným učiteľom v porovnaní so stálymi učiteľmi, na ktorých sa vzťahovalo uznesenie uvedené v bode 15 tohto rozsudku, údajne stačí, aby sa výhoda, ktorú majú stáli učitelia, priznala len vo vzťahu k dočasným učiteľom, ktorí vykonávajú zastupovania na obdobie školského roka, s vylúčením učiteľov poverených krátkodobými zastupovaniami, keďže iba prví uvedení učitelia vykonávajú „porovnateľné služby“ ako stáli učitelia.

18

Podľa vnútroštátneho súdu Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd) naopak usúdil, že ak by sa táto výhoda priznala aj učiteľom povereným krátkodobými typmi zastupovaní, vzťah, ktorý musí existovať medzi vydaním predmetného elektronického preukazu a ročným rámcom výučby, „by sa neodôvodnene zmenil“, a to aj za predpokladu, že by sa a posteriori ukázalo, že súčet dní odpracovaných týmito učiteľmi sa rovná počtu dní odpracovaných stálymi učiteľmi alebo učiteľmi vykonávajúcimi zastupovania na obdobie školského roka.

19

Vnútroštátny súd uvádza, že v prejednávanej veci, pokiaľ ide o školský rok 2020/2021, ZT vykonávala zastupovanie na obdobie školského roka. Je teda nesporné, že za tento rok má právo na elektronický preukaz.

20

Pokiaľ ide o žiadosť ZT týkajúcu sa školského roka 2021/2022, ktorá je ako jediná relevantná na účely tohto návrhu na začatie prejudiciálneho konania, vnútroštátny súd uvádza, že u ZT došlo ku kumulácii viacerých krátkodobých zastupovaní na základe odlišných zmlúv.

21

Vzhľadom na vyššie uvedenú judikatúru, ktorú vytvoril Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd), vnútroštátny súd uvádza, že ZT by za školský rok 2021/2022 nemala mať právo na predmetný elektronický preukaz.

22

Vnútroštátny súd sa však prikláňa k názoru, že odmietnutie práva na predmetný elektronický preukaz pre ZT je v rozpore s doložkou 4 rámcovej dohody, ako ju vykladá Súdny dvor, a to najmä v uznesení z 18. mája 2022, Ministero dell’istruzione (Elektronický preukaz) ( C‑450/21 , EU:C:2022:411 ).

23

Vnútroštátny súd v tejto súvislosti uvádza, že úlohy a funkcie, ktoré ZT vykonávala počas školského roka 2021/2022, boli rovnaké ako úlohy a funkcie jej kolegov, ktorí sú stálymi učiteľmi zamestnanými na dobu neurčitú. Navyše sú dočasní učitelia vykonávajúci zastupovania, akou je ZT, prijímaní do zamestnania na základe zoznamov učiteľov, ktorí majú požadovanú kvalifikáciu v súlade s vnútroštátnym právom. Rovnako majú tie isté povinnosti voči žiakom a tie isté povinnosti, čo sa týka svojho odborného vzdelávania, ako učitelia zamestnaní na dobu neurčitú.

24

Tento súd zastáva názor, že dočasní učitelia, ktorí vykonávajú zastupovania, sa počas trvania svojej zmluvy zúčastňujú na vykonávaní fázy vzdelávania a odbornej prípravy na rovnakom základe ako stáli učitelia. Plánovanie výučby je vo svojej podstate predpokladom činnosti všetkých učiteľov vrátane tých, ktorí vykonávajú zastupovania, a to bez ohľadu na typ vykonávaného zastupovania. Spresňuje, že všetci učitelia, ktorí vykonávajú zastupovania, sú počas obdobia, v ktorom vykonávajú svoje pracovné úlohy, tiež členmi rady učiteľov.

25

Uvedený súd okrem toho usudzuje, že súvislosť medzi predmetným elektronickým preukazom a ročnou povahou výučby je hypotetická, najmä vzhľadom na to, že táto súvislosť závisí od vôle učiteľa, keďže tento učiteľ môže a nemusí minúť dotknutú sumu v priebehu dotknutého školského roka. Takáto súvislosť navyše nemá žiadny základ v znení článku 1 ods. 121 zákona č. 107/2015, keďže odkaz na trojročný plán vzdelávacej ponuky, uvedený v tomto ustanovení, súvisí skôr s ponukou vzdelávania pre verejnosť než so vzdelávaním učiteľov.

26

Vnútroštátny súd sa teda vzhľadom na všeobecné ciele, na základe ktorých bol zavedený tento preukaz, domnieva, že by bolo diskriminačné a v rozpore so zásadou pro rata temporis úplne vylúčiť jeho vydanie určitým dočasným učiteľom len na základe obdobia výkonu ich funkcie, a to o to viac, že krátkodobé zastupovania môžu v priebehu školského roka v skutočnosti dosiahnuť kumulovanú dĺžku rovnocennú zastupovaniam na obdobie školského roka.

27

Za týchto podmienok Tribunale di Lecce (súd v Lecce) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Má sa doložka 4 [rámcovej dohody] vykladať v tom zmysle, že bráni obmedzeniu vydávania [elektronického] preukazu upraveného v článku 1 ods. 121 a nasl. zákona č. 107/2015 na základe samotného trvania obdobia zastupovania?

2.

Možno s prihliadnutím na vyššie uvedenú doložku 4 usúdiť, že kategórie pracovných miest, ktoré sa ‚obsadia‘ určením zastupujúceho učiteľa v prípade chýbajúceho personálu – zodpovedajúce prípadom uvedeným v článku 4 ods. 1, 2 alebo 3 zákona č. 124/1999 – predstavujú ‚objektívne dôvody‘ umožňujúce vylúčiť existenciu diskriminácie?

3.

Možno vykonanie dočasného zastupovania – v rovnakom školskom roku – na viacerých školách na základe viacerých rôznych zmlúv o dočasnom zastupovaní považovať za objektívny dôvod v zmysle doložky 4 [rámcovej dohody]?

4.

Má sa v každom prípade usúdiť, že porovnanie medzi učiteľmi na dobu určitú a stálymi učiteľmi treba posúdiť ex ante , alebo sa má zohľadniť skutočné trvanie zastupovania počas roka (napríklad ak zastupujúci učiteľ pracoval, hoci na základe viacerých zmlúv, počas obdobia s rovnakým trvaním ako zastupujúci učiteľ prijatý na obsadenie uvoľneného pracovného miesta [až do konca školského roka])?“

O prejudiciálnych otázkach

28

Svojimi štyrmi otázkami, ktoré treba skúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má doložka 4 bod 1 rámcovej dohody vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ako ju vykladá najvyšší vnútroštátny súd, ktorá vyhradzuje právo na vydanie elektronického preukazu v nominálnej hodnote 500 eur ročne umožňujúceho kúpu rôznych tovarov a služieb určených na podporu ďalšieho vzdelávania učiteľov, stálym učiteľom, ako aj dočasným učiteľom, ktorí vykonávajú zastupovania na obdobie školského roka, s vylúčením dočasných učiteľov vykonávajúcich krátkodobé zastupovania.

O prípustnosti

29

Talianska vláda tvrdí, že položené otázky sú neprípustné z dôvodu, že podľa názoru vnútroštátneho súdu je nepochybné, že vzhľadom na doložku 4 rámcovej dohody sa má článok 1 ods. 121 a nasl. zákona č. 107/2015 vykladať tak, že umožňuje, aby sa predmetný elektronický preukaz vydával aj učiteľom vykonávajúcim krátkodobé zastupovania. Za týchto podmienok mal tento súd vykonať výklad týchto ustanovení vnútroštátneho práva v súlade s právom Únie namiesto toho, aby položil prejudiciálne otázky, ktorými v skutočnosti žiada Súdny dvor, aby vyriešil vnútroštátny konflikt judikatúry týkajúci sa dôvodnosti judikatúry Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd) z hľadiska práva Únie, ktorú vnútroštátny súd navyše údajne nesprávne vyložil tak, že sa vyjadrila k otázke, či títo učitelia majú právo na vydanie predmetného elektronického preukazu.

30

V tejto súvislosti treba najskôr pripomenúť, že nie je vôbec zakázané, aby vnútroštátny súd položil Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku, na ktorú odpoveď podľa názoru jednej z dotknutých osôb, ktoré sa zúčastnili na konaní na Súdnom dvore, nenecháva priestor na žiadne rozumné pochybnosti. Preto sa ani za predpokladu, že by išlo o taký prípad, nestáva návrh na začatie prejudiciálneho konania obsahujúci takúto otázku neprípustným (rozsudok zo 17. októbra 2024, Lufoni, C‑322/23 , EU:C:2024:900 , bod 29 a citovaná judikatúra).

31

Podľa ustálenej judikatúry článok 267 ZFEÚ poskytuje vnútroštátnym súdom najširšiu právomoc obrátiť sa na Súdny dvor, ak sa domnievajú, že vec, o ktorej rozhodujú, vyvoláva otázky týkajúce sa výkladu ustanovení práva Únie potrebných na rozhodnutie sporu, ktorý im bol predložený. Súd, ktorý nerozhoduje v poslednom stupni, tak musí mať možnosť obrátiť sa na Súdny dvor s otázkami, ktoré mu vznikli, ak sa domnieva, že právne posúdenie súdom vyššieho stupňa, hoci aj Ústavným súdom, by ho mohlo viesť k vydaniu rozsudku, ktorý by bol v rozpore s právom Únie (rozsudok z 18. mája 2021, Asociažia Forumul Judecătorilor din România a i., C‑83/19, C‑127/19, C‑195/19, C‑291/19, C‑355/19 a C‑397/19 , EU:C:2021:393 , bod 133 , ako aj citovaná judikatúra).

32

Súdnemu dvoru napokon neprináleží vyjadrovať sa k výkladu vnútroštátnych ustanovení, keďže tento výklad patrí do výlučnej právomoci vnútroštátnych súdov, a pokiaľ ide o vývoj judikatúry týchto vnútroštátnych súdov, Súdny dvor nemôže nahradiť úsudok vnútroštátneho súdu vlastným úsudkom (rozsudok z 8. septembra 2011, Rosado Santana, C‑177/10 , EU:C:2011:557 , bod 60 ).

33

V prejednávanej veci vnútroštátny súd usudzuje, že na vyriešenie sporu vo veci samej je potrebný výklad doložky 4 rámcovej dohody s prihliadnutím na judikatúru Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd) uplatniteľnú na tento spor, o ktorej sa domnieva, že je v rozpore s touto doložkou.

34

Za týchto podmienok vzhľadom na judikatúru pripomenutú v bodoch 30 až 32 tohto rozsudku nemôže argumentácia talianskej vlády, ako je uvedená v bode 29 tohto rozsudku, spochybniť prípustnosť prejudiciálnych otázok.

35

Z uvedeného vyplýva, že tieto otázky sú prípustné.

O veci samej

36

Treba pripomenúť, že Súdny dvor v bode 48 svojho uznesenia z 18. mája 2022, Ministero dell’istruzione (Elektronický preukaz) ( C‑450/21 , EU:C:2022:411 ), rozhodol, že doložka 4 rámcovej dohody sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá právo na finančnú výhodu v sume 500 eur ročne, poskytovanú na podporu ďalšieho vzdelávania učiteľov a zlepšenia ich odborných zručností prostredníctvom elektronického preukazu, ktorý možno z tohto titulu použiť na kúpu rôznych tovarov a služieb, vyhradzuje iba stálym členom učiteľského personálu, a nie členom učiteľského personálu tohto ministerstva zamestnaným na dobu určitú.

37

V prejednávanej veci sa spor vo veci samej týka tej istej vnútroštátnej právnej úpravy, o akú išlo vo veci, v ktorej bolo vydané toto uznesenie, a to článku 1 ods. 121 a nasl. zákona č. 107/2015, ktorý stanovuje vytvorenie „elektronick[ého] preukaz[u] na aktualizáciu vedomostí a vzdelávanie stálych učiteľov… na všetkých úrovniach…, ktorého nominálna hodnota je 500 eur ročne za každý školský rok“.

38

Vnútroštátny súd uvádza, že z judikatúry Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd), ktorá nasledovala po uvedenom uznesení týkajúcom sa tejto právnej úpravy, vyplýva, že predmetný elektronický preukaz sa odvtedy už musí vydávať aj dočasným učiteľom vykonávajúcim zastupovania na obdobie školského roka, ktorých činnosť tak patrí do ročného rámca výučby. Podľa tejto judikatúry sú naopak dočasní učitelia, ktorí vykonávajú krátkodobé zastupovania, ako je ZT, vyňatí z tohto práva z dôvodu, že ich činnosť nepatrí do takéhoto rámca.

39

V prvom rade treba v tejto súvislosti pripomenúť, že rámcová dohoda sa uplatňuje na všetkých pracovníkov vykonávajúcich činnosti odmeňované v rámci pracovnoprávneho vzťahu na dobu určitú, ktorý ich spája s ich zamestnávateľom [uznesenie z 18. mája 2022, Ministero dell’istruzione (Elektronický preukaz), C‑450/21 , EU:C:2022:411 , bod 30 , a rozsudok z 20. februára 2024, X (Neuvedenie dôvodov ukončenia pracovného pomeru), C‑715/20 , EU:C:2024:139 , bod 33 , ako aj citovaná judikatúra].

40

Keďže ako vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ZT, ktorá v školskom roku 2021/2022 vykonávala viacero krátkodobých zastupovaní ako učiteľka v dočasnej službe, bola z tohto dôvodu zamestnaná na základe jednej alebo viacerých pracovných zmlúv na dobu určitú v zmysle doložky 2 bodu 1 rámcovej dohody v spojení s doložkou 3 bodom 1 tejto dohody, spor vo veci samej patrí do pôsobnosti tejto rámcovej dohody.

41

V druhom rade sa zákaz menej priaznivého zaobchádzania s pracovníkmi na dobu určitú v porovnaní so zaobchádzaním so stálymi pracovníkmi, ktorý je uvedený v doložke 4 bode 1 rámcovej dohody, týka pracovnoprávnych podmienok pracovníkov.

42

Podľa ustálenej judikatúry rozhodujúcim kritériom na určenie, či opatrenie patrí pod pojem „pracovnoprávne podmienky“ v zmysle doložky 4 bodu 1 rámcovej dohody, je práve kritérium zamestnania, teda pracovnoprávneho vzťahu založeného medzi pracovníkom a jeho zamestnávateľom [uznesenie z 18. mája 2022, Ministero dell’istruzione (Elektronický preukaz), C‑450/21 , EU:C:2022:411 , bod 33 , a rozsudok z 20. februára 2024, X (Neuvedenie dôvodov ukončenia pracovného pomeru), C‑715/20 , EU:C:2024:139 , bod 37 , ako aj citovaná judikatúra].

43

V prejednávanej veci, ako konštatuje vnútroštátny súd, treba pripomenúť, že vzhľadom na posúdenia vykonané v bodoch 36 až 38 uznesenia z 18. mája 2022, Ministero dell’istruzione (Elektronický preukaz) ( C‑450/21 , EU:C:2022:411 ), treba na predmetný elektronický preukaz hľadieť tak, že sa naň vzťahujú „pracovnoprávne podmienky“ v zmysle doložky 4 bodu 1 rámcovej dohody.

44

V treťom rade doložka 4 bod 1 rámcovej dohody v súlade s cieľom odstrániť diskrimináciu medzi pracovníkmi na dobu určitú a stálymi pracovníkmi, ktorý sleduje, stanovuje zákaz menej priaznivého zaobchádzania, pokiaľ ide o pracovnoprávne podmienky, s pracovníkmi na dobu určitú ako s porovnateľnými stálymi pracovníkmi len z dôvodu, že pracujú na dobu určitú, pokiaľ na odlišné zaobchádzanie neexistujú objektívne dôvody [pozri v tomto zmysle uznesenie z 18. mája 2022, Ministero dell’istruzione (Elektronický preukaz), C‑450/21 , EU:C:2022:411 , bod 39 , a rozsudok z 20. februára 2024, X (Neuvedenie dôvodov ukončenia pracovného pomeru), C‑715/20 , EU:C:2024:139 , body 42 a 45 , ako aj citovanú judikatúru].

45

Na tento účel rámcová dohoda zaviedla a konkretizovala zásadu nediskriminácie len v súvislosti s rozdielnym zaobchádzaním medzi pracovníkmi na dobu určitú a pracovníkmi na dobu neurčitú, ktorí sa nachádzajú v porovnateľnej situácii [uznesenie z 18. mája 2022, Ministero dell’istruzione (Elektronický preukaz), C‑450/21 , EU:C:2022:411 , bod 40 , a rozsudok z 5. júna 2018, Grupo Norte Facility, C‑574/16 , EU:C:2018:390 , bod 47 , ako aj citovaná judikatúra].

46

V tejto súvislosti, pokiaľ ide po prvé o existenciu rozdielneho zaobchádzania v zmysle doložky 4 bodu 1 rámcovej dohody, z odôvodnenia návrhu na začatie prejudiciálneho konania pripomenutého v bode 38 tohto rozsudku vyplýva, že na predmetný elektronický preukaz majú právo nielen všetci stáli učitelia zamestnaní na dobu neurčitú, ale aj dočasní učitelia zamestnaní na dobu určitú, ak vykonávajú zastupovania na obdobie školského roka, s vylúčením dočasných učiteľov zamestnaných na dobu určitú, ktorí vykonávajú krátkodobé zastupovania.

47

Talianska vláda z uvedeného vyvodzuje, že prejudiciálne otázky sa v skutočnosti netýkajú rozdielneho zaobchádzania medzi pracovníkmi na dobu určitú a pracovníkmi na dobu neurčitú, ale rozdielneho zaobchádzania medzi dvoma kategóriami pracovníkov na dobu určitú, ktoré je vyňaté z pôsobnosti rámcovej dohody.

48

Na jednej strane treba však tejto súvislosti spresniť, že vnútroštátny súd tým, že zdôraznil aj toto druhé rozdielne zaobchádzanie, chcel len poukázať na to, že menej priaznivé zaobchádzanie, o ktoré išlo vo veci, v ktorej bolo vydané uznesenie z 18. mája 2022, Ministero dell’istruzione (Elektronický preukaz) ( C‑450/21 , EU:C:2022:411 ), bolo síce v súvislosti s dočasnými učiteľmi vykonávajúcimi zastupovania na obdobie školského roka ukončené, naďalej však pretrváva vo vzťahu k dočasným učiteľom vykonávajúcim krátkodobé zastupovania. Zrušenie rozdielneho zaobchádzania medzi stálymi učiteľmi zamestnanými na dobu neurčitú a dočasnými učiteľmi zamestnanými na dobu určitú, ktoré je len čiastočné, teda znamená, že s časťou dočasných učiteľov sa stále zaobchádza rozdielne v porovnaní so stálymi učiteľmi.

49

Na druhej strane Súdny dvor rozhodol, že zo znenia doložky 4 bodu 1 rámcovej dohody vyplýva, že na to, aby sa pracovníci na dobu určitú mohli dôvodne dovolávať ochrany podľa tohto ustanovenia stačí, ak sú predmetní pracovníci na dobu určitú znevýhodňovaní voči pracovníkom na dobu neurčitú nachádzajúcim sa v porovnateľnej situácii (rozsudok z 20. júna 2019, Ustariz Aróstegui, C‑72/18 , EU:C:2019:516 , bod 31 ).

50

Z uvedeného vyplýva, že existenciu rozdielneho zaobchádzania v zmysle doložky 4 bodu 1 rámcovej dohody nemožno vylúčiť len z dôvodu, že sa dotýka len časti pracovníkov na dobu určitú, inak by došlo k nenáležitému zúženiu pôsobnosti ochrany pred diskrimináciou priznanej týmto ustanovením, ktorá sa musí uplatňovať na všetkých pracovníkov na dobu určitú v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 39 tohto rozsudku, ako to v podstate uviedla aj Európska komisia.

51

Za týchto podmienok vnútroštátna právna úprava, o akú ide vo veci samej, zavádza rozdielne zaobchádzanie v neprospech dočasných učiteľov zamestnaných na dobu určitú, ktorí vykonávajú krátkodobé zastupovania, v porovnaní so stálymi učiteľmi zamestnanými na dobu neurčitú.

52

V dôsledku toho treba po druhé skúmať, či sa títo dočasní učitelia, ktorí vykonávajú krátkodobé zastupovania, nachádzajú v situácii porovnateľnej so situáciou dotknutých stálych učiteľov.

53

V tejto súvislosti na účely posúdenia, či dotknuté osoby vykonávajú rovnakú alebo podobnú prácu v zmysle rámcovej dohody, treba v súlade s doložkou 3 bodom 2 a doložkou 4 bodom 1 tejto dohody skúmať, či vzhľadom na všetky okolnosti, akými sú povaha práce, podmienky vzdelávania a pracovnoprávne podmienky, možno na tieto osoby hľadieť tak, že sa nachádzajú v porovnateľnej situácii [uznesenie z 18. mája 2022, Ministero dell’istruzione (Elektronický preukaz), C‑450/21 , EU:C:2022:411 , bod 41 , a rozsudok z 20. februára 2024, X (Neuvedenie dôvodov ukončenia pracovného pomeru), C‑715/20 , EU:C:2024:139 , bod 47 , ako aj citovaná judikatúra].

54

V prejednávanej veci vnútroštátny súd poukazuje na viaceré skutočnosti, ktoré zrejme preukazujú, že dočasní učitelia, ktorí vykonávajú krátkodobé zastupovania, ako je ZT, a stáli učitelia sa nachádzajú v porovnateľnej situácii.

55

Tento súd totiž zdôrazňuje, že ZT vykonávala počas školského roka 2021/2022 viacero krátkodobých zastupovaní pokrývajúcich obdobia od niekoľkých týždňov do niekoľkých mesiacov, počas ktorých plnila rovnaké úlohy a vykonávala rovnaké funkcie ako stáli učitelia, ktorí boli prijatí do zamestnania v dotknutých školských zariadeniach. Dodáva, že dočasní učitelia majú rovnaké povinnosti voči žiakom, ako aj rovnaké povinnosti vzdelávania ako dotknutí stáli učitelia, a to bez ohľadu na typ zastupovania, ktoré vykonávajú.

56

Z týchto skutočností vyplýva, že pracovné úlohy dočasných učiteľov, ako je ZT, vykonávané v rámci ich krátkodobých zastupovaní, sa v zásade zdajú porovnateľné s pracovnými úlohami stálych učiteľov.

57

Porovnateľnosť ich pracovných úloh nemožno a priori spochybniť len samotnou skutočnosťou, ako v podstate tvrdí talianska vláda, že „činnosti kolegiálnej povahy“ vrátane doučovania, ktoré si údajne vyžaduje osobitné schopnosti, uskutočňujú len stáli učitelia a dočasní učitelia, ktorí vykonávajú zastupovania na obdobie školského roka počas školských dovoleniek od 30. júna do 31. augusta.

58

Na jednej strane totiž podľa tejto argumentácie „činnosti kolegiálnej povahy“ neuskutočňujú dočasní učitelia vykonávajúci zastupovania na obdobie školského roka až do konca vyučovacej činnosti, teda do 30. júna školského roka, pričom títo dočasní učitelia majú v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou, ako ju vykladá Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd), právo na predmetný elektronický preukaz, a teda sa zrejme na nich hľadí tak, že sa nachádzajú v situácii porovnateľnej so situáciou stálych učiteľov.

59

V tejto súvislosti zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, navyše nevyplýva, že by tieto „činnosti kolegiálnej povahy“ nadobudli prevládajúce postavenie v rámci výkonu pracovných úloh dočasnými učiteľmi vykonávajúcimi zastupovania na obdobie školského roka, najmä pokiaľ ide o ich vyučovaciu činnosť.

60

Na druhej strane nič nenasvedčuje tomu, že by prípadná krátka a príležitostná povaha niektorých zastupovaní, ktoré môžu vykonávať dočasní učitelia, ako je ZT, mohla podstatne zmeniť pracovné úlohy týchto učiteľov, či dokonca povahu ich učiteľskej práce alebo podmienky jej výkonu. Prináleží však vnútroštátnemu súdu, ktorý má ako jediný k dispozícii všetky relevantné informácie, aby vykonal posúdenie v tejto súvislosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. novembra 2023, Ministero dell’Istruzione a INPS, C‑270/22 , EU:C:2023:933 , bod 68 ).

61

V tejto súvislosti nie je potrebné, aby vnútroštátny súd zohľadnil celkové – skutočné alebo plánované – trvanie po sebe nasledujúcich krátkodobých zastupovaní, keďže práve trvanie obdobia práce, na ktoré bol pracovník na dobu určitú zamestnaný, ako také nepatrí medzi okolnosti relevantné na účely posúdenia porovnateľnosti pracovných úloh vykonávaných dotknutými osobami, ktoré je uvedené v bode 53 tohto rozsudku.

62

Po tretie treba určiť, či prípadné rozdielne zaobchádzanie medzi pracovníkmi na dobu určitú a pracovníkmi na dobu neurčitú, ktorí sa nachádzajú v porovnateľných situáciách, možno odôvodniť „objektívnymi dôvodmi“ v zmysle doložky 4 bodu 1 rámcovej dohody.

63

Podľa ustálenej judikatúry pojem „objektívne dôvody“ v zmysle tejto doložky 4 bodu 1 vyžaduje, aby konštatované rozdielne zaobchádzanie odôvodňovala existencia presných a konkrétnych okolností, ktorými sa vyznačuje dotknutá pracovnoprávna podmienka, v osobitnom kontexte, do ktorého táto podmienka patrí, a na základe objektívnych a transparentných kritérií, a to na účely overenia, či toto rozdielne zaobchádzanie zodpovedá skutočnej potrebe, je vhodné na dosiahnutie sledovaného cieľa a je na tento účel potrebné. Tieto okolnosti môžu vyplývať najmä z osobitnej povahy úloh, na ktorých plnenie boli zmluvy na dobu určitú uzatvorené, a z charakteristických vlastností, ktoré sú s nimi spojené, alebo prípadne zo sledovania legitímneho cieľa sociálnej politiky členského štátu [uznesenie z 18. mája 2022, Ministero dell’istruzione (Elektronický preukaz), C‑450/21 , EU:C:2022:411 , bod 45 , a rozsudok z 20. februára 2024, X (Neuvedenie dôvodov ukončenia pracovného pomeru), C‑715/20 , EU:C:2024:139 , bod 59 , ako aj citovaná judikatúra].

64

V prejednávanej veci z odôvodnenia návrhu na začatie prejudiciálneho konania týkajúceho sa judikatúry Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd), ktorá je uvedená v bodoch 15 až 18 tohto rozsudku, vyplýva, že dôvodom rozdielneho zaobchádzania, o ktoré ide vo veci samej, je cieľ sledovaný predmetným elektronickým preukazom, ktorý v súlade s diskrečnou voľbou vykonanou talianskym zákonodarcom spočíva v tom, že podporuje len vyučovanie poskytované v ročnom rámci a vychádza z toho, že vzdelávacie úlohy vykonávané dočasnými učiteľmi poverenými krátkodobými zastupovaniami nepatria do tohto rámca.

65

Talianska vláda v tejto súvislosti dodáva, že toto rozdielne zaobchádzanie vyplýva z osobitnej povahy úloh vykonávaných v rámci krátkodobých zastupovaní, keďže dotknutí učitelia môžu byť prijatí aj na malý počet hodín týždenne a vo viacerých rôznych zariadeniach na výučbu často odlišných predmetov mimo ročného plánovania. Táto vláda sa tiež odvoláva na rozpočtové úvahy.

66

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že členské štáty disponujú širokou mierou voľnej úvahy nielen pri výbere sledovania cieľa stanoveného v oblasti sociálnej politiky a politiky zamestnanosti, ale aj pri definovaní opatrení, ktorými ho možno dosiahnuť (rozsudok zo 17. marca 2021, Consulmarketing, C‑652/19 , EU:C:2021:208 , bod 63 a citovaná judikatúra).

67

Na jednej strane však za predpokladu, že cieľom vnútroštátnej právnej úpravy, o ktorú ide vo veci samej, je skutočne podporiť osobitne a výlučne školské vzdelávanie organizované v rámci roka, je ešte potrebné, aby rozdielne zaobchádzanie medzi stálymi učiteľmi, ktorí majú pracovnoprávny vzťah na dobu neurčitú, a dočasnými učiteľmi vykonávajúcimi krátkodobé zastupovania v rámci pracovnoprávneho vzťahu na dobu určitú, zodpovedalo skutočnej potrebe a v skutočnosti nevyplývalo z voľby, ktorá sa skôr podobá kritériu, ktoré všeobecne a abstraktne spočíva výlučne na samotnej dĺžke trvania zamestnania [pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. februára 2024, X (Neuvedenie dôvodov ukončenia pracovného pomeru), C‑715/20 , EU:C:2024:139 , bod 63 ], čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

68

Ak by sa totiž pripustilo, že samotná dočasná povaha pracovnoprávneho vzťahu stačí na odôvodnenie rozdielneho zaobchádzania medzi pracovníkmi na dobu určitú a pracovníkmi na dobu neurčitú, ciele smernice 1999/70 a rámcovej dohody by boli zbavené svojej podstaty a viedlo by to k zakonzervovaniu nepriaznivého postavenia pracovníkov na dobu určitú [rozsudok z 20. júna 2019, Ustariz Aróstegui, C‑72/18 , EU:C:2019:516 , bod 41 a citovaná judikatúra, ako aj uznesenie z 18. mája 2022, Ministero dell’istruzione (Elektronický preukaz), C‑450/21 , EU:C:2022:411 , bod 46 ].

69

Na druhej strane a v každom prípade takéto rozdielne zaobchádzanie okrem toho, že musí zodpovedať skutočnej potrebe, musí byť takej povahy, aby umožnilo dosiahnuť sledovaný cieľ a musí byť na tento účel potrebné. Navyše tento cieľ treba sledovať koherentne a systematicky [rozsudok z 20. februára 2024, X (Neexistencia dôvodov na ukončenie zmluvy), C‑715/20 , EU:C:2024:139 , bod 65 a citovaná judikatúra].

70

V prejednávanej veci z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že úlohy zverené dočasným učiteľom povereným krátkodobými zastupovaniami sa podstatne nelíšia od úloh stálych učiteľov, ako už bolo uvedené v bode 55 tohto rozsudku. Vnútroštátny súd navyše zdôrazňuje, že títo dočasní učitelia sa podieľajú aj na „vykonávaní fázy vzdelávania a odbornej prípravy“.

71

Z uvedeného vyplýva, že na rozdiel od toho, čo tvrdí talianska vláda, sa zdá, že dočasní učitelia poverení krátkodobými zastupovaniami vykonávajú podobne ako stáli učitelia, ktorých zastupujú, vyučovaciu činnosť, ktorá patrí do rámca ročného plánovania výučby dotknutých školských zariadení, a to počas trvania ich zamestnania. Preto, ako uviedla aj Komisia, sa vzhľadom na cieľ spočívajúci v zlepšení kvality ročného vyučovania zdá nekonzistentné vylúčiť učiteľov poverených krátkodobými zastupovaniami z práva na predmetný elektronický preukaz.

72

V tomto rámci treba tiež uviesť, že pokiaľ ide o charakteristické znaky podmienky zamestnávania, o ktorú ide vo veci samej, podľa vnútroštátneho súdu vzhľadom na znenie článku 1 ods. 121 zákona č. 107/2015 môže byť predmetný elektronický preukaz použitý na kúpu širokej škály tovarov a služieb, ktoré vo všeobecnosti prispievajú k vyučovacej činnosti, a nielen na kúpu tovarov a služieb osobitne súvisiacich so špecifickými úlohami, ktoré sú prípadne vyhradené stálym učiteľom.

73

Okrem toho sa zdá, že rozdielne zaobchádzanie, o ktoré ide vo veci samej, ide nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie sledovaného cieľa, keďže všetci stáli učitelia majú právo na vydanie predmetného elektronického preukazu, a to bez ohľadu na to, či skutočne vykonávajú činnosť, ktorá môže byť súčasťou ročného rámca výučby. Okrem toho, ako uviedla Komisia, učitelia, ktorí vykonávajú krátkodobé zastupovania, môžu mať dokonca väčšie potreby vzdelávania, ak sú na začiatku svojej odbornej činnosti, alebo majú vyučovať rôzne predmety v rôznych školách.

74

Pokiaľ ide o potrebu rešpektovať rozpočtové obmedzenia, na ktorú poukazuje talianska vláda, stačí pripomenúť, že hoci úvahy rozpočtovej povahy môžu byť základom voľby sociálnej politiky členského štátu a môžu ovplyvniť povahu alebo rozsah opatrení, ktoré chce prijať, samy osebe nepredstavujú cieľ, ktorý táto politika sleduje, a teda nemôžu odôvodniť uplatnenie vnútroštátnej právnej úpravy vedúcej k rozdielnemu zaobchádzaniu v neprospech pracovníkov na dobu určitú (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. novembra 2014, Mascolo a i., C‑22/13, C‑61/13 až C‑63/13 a C‑418/13 , EU:C:2014:2401 , bod 110 , ako aj citovanú judikatúru).

75

Napokon treba spresniť, že sa nezdá, že by vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej uplatňovala zásadu pro rata temporis , ako je uvedená v doložke 4 bode 2 rámcovej dohody a uvádzaná vnútroštátnym súdom, keďže výška ročného príspevku priznaného vo forme predmetného elektronického preukazu je fixná a nezávisí od skutočnej dĺžky období, počas ktorých dotknutí učitelia pracovali.

76

Za týchto podmienok sa nezdá, že by vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej bola v súlade s požiadavkami uvedenými v bode 69 tohto rozsudku, čo však v konečnom dôsledku prináleží posúdiť vnútroštátnemu súdu.

77

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položené otázky odpovedať tak, že doložka 4 bod 1 rámcovej dohody sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ako ju vykladá najvyšší vnútroštátny súd, ktorá vyhradzuje právo na vydanie elektronického preukazu v nominálnej hodnote 500 eur ročne, umožňujúceho kúpu rôznych tovarov a služieb určených na podporu ďalšieho vzdelávania učiteľov, stálym učiteľom, ako aj dočasným učiteľom, ktorí vykonávajú zastupovania na obdobie školského roka, s vylúčením dočasných učiteľov vykonávajúcich krátkodobé zastupovania, pokiaľ toto vylúčenie nie je odôvodnené objektívnymi dôvodmi v zmysle tohto ustanovenia. Samotná skutočnosť, že činnosť týchto dočasných učiteľov vykonávajúcich krátkodobé zastupovania nemá trvať až do konca školského roka, nepredstavuje takýto objektívny dôvod.

O trovách

78

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (desiata komora) rozhodol takto:

Doložka 4 bod 1 rámcovej dohody o práci na dobu určitú, uzavretej 18. marca 1999 a obsiahnutej v prílohe k smernici Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

bráni vnútroštátnej právnej úprave, ako ju vykladá najvyšší vnútroštátny súd, ktorá vyhradzuje právo na vydanie elektronického preukazu v nominálnej hodnote 500 eur ročne, umožňujúceho kúpu rôznych tovarov a služieb určených na podporu ďalšieho vzdelávania učiteľov, stálym učiteľom, ako aj dočasným učiteľom, ktorí vykonávajú zastupovania na obdobie školského roka, s vylúčením dočasných učiteľov vykonávajúcich krátkodobé zastupovania, pokiaľ toto vylúčenie nie je odôvodnené objektívnymi dôvodmi v zmysle tohto ustanovenia. Samotná skutočnosť, že činnosť týchto dočasných učiteľov vykonávajúcich krátkodobé zastupovania nemá trvať až do konca školského roka, nepredstavuje takýto objektívny dôvod.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: taliančina.

( i ) Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok C-268/24 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik