C-272/24

62024CJ0272

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (prvá komora)

z 13. novembra 2025 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Článok 2 ZEÚ – Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ – Zásada nezávislosti sudcov – Smernica 2003/88/ES – Týždenný pracovný čas – Nadčasy odpracované sudcami – Vnútroštátna právna úprava stanovujúca náhradu vo forme času odpočinku s vylúčením finančnej náhrady – Primeraná odmena“

Vo veci C‑272/24,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Curtea de Apel Bucureşti (Odvolací súd Bukurešť, Rumunsko) z 8. apríla 2024 a doručený Súdnemu dvoru 17. apríla 2024, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

rumunská vláda, v zastúpení: E. Gane, L. Ghižă a L. Ližu, splnomocnené zástupkyne,

–

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi HZ, sudcom na Tribunalul Galaži (Vyšší súd Galați, Rumunsko), a týmto súdom vo veci vyplatenia finančnej náhrady za hodiny odpracované HZ v rámci dodatočných úloh, ktoré mu boli zverené od roku 2019.

Právny rámec

Právo Únie

Charta základných sociálnych práv pracovníkov Spoločenstva

3

pracovníci zamestnaní v režime odlišnom od pracovnej zmluvy na plný úväzok a na dobu neurčitú mali nárok na spravodlivú referenčnú mzdu;

–

mzdy môžu byť predmetom zrážky, exekúcie alebo postúpenia len v súlade s vnútroštátnymi ustanoveniami; tieto ustanovenia by mali stanoviť opatrenia, ktoré pracovníkovi zabezpečia zachovanie prostriedkov potrebných na jeho živobytie a živobytie jeho rodiny.

…

7. Vytvorenie vnútorného trhu musí viesť k zlepšeniu životných a pracovných podmienok pracovníkov v Európskom spoločenstve. Tento proces sa uskutoční prostredníctvom prispôsobovania týchto podmienok dosiahnutému pokroku, najmä pokiaľ ide o dĺžku a organizáciu pracovného času a formy zamestnania odlišné od pracovného pomeru na dobu neurčitú, ako sú pracovné pomery na dobu určitú, práca na čiastočný úväzok, dočasné zamestnávanie a sezónna práca. Toto zlepšenie musí v prípade potreby viesť k rozvoju niektorých aspektov pracovnoprávnej regulácie, ako sú postupy pri hromadnom prepúšťaní alebo postupy týkajúce sa konkurzov [ neoficiálny preklad ].“

– Smernica 2003/88

V prípade, že je to zdôvodnené objektívnymi, technickými alebo organizačnými podmienkami, môže sa uplatňovať minimálny čas odpočinku 24 hodín.“

6

Článok 6 uvedenej smernice, nazvaný „Maximálny týždenný pracovný čas“, znie:

„Členské štáty prijmú opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie toho, že v súlade s potrebou chrániť bezpečnosť a zdravie pracovníkov:

a)

týždenný pracovný čas bude obmedzený zákonmi, inými právnymi predpismi alebo správnymi opatreniami alebo kolektívnymi zmluvami alebo dohodami medzi sociálnymi partnermi;

Rumunské právo

8

Článok 21 ods. 1 Legea‑cadru nr. 153/2017 privind salarizarea personalului plătit din fonduri publice (rámcový zákon č. 153/2017 o odmeňovaní zamestnancov z verejných zdrojov) z 28. júna 2017 ( Monitorul Oficial al României , časť I, č. 492 z 27. júna 2017) (ďalej len „rámcový zákon č. 153/2017“) stanovuje, že práca nadčas odpracovaná nad rámec bežného pracovného času sa musí kompenzovať do 60 kalendárnych dní od ich odpracovania prostredníctvom plateného voľna. Za predpokladu, že kompenzácia vo forme plateného voľna nie je v lehote stanovenej v tomto odseku 1 možná, článok 21 ods. 2 rámcového zákona č. 153/2017 spresňuje, že nadčasy odpracované nad rámec bežného pracovného času musia byť vyplatené v priebehu nasledujúceho mesiaca spolu s príplatkom vo výške 75 % základného platu, funkčného príplatku alebo funkčného platu a odmeny za zamestnanie, zodpovedajúcich odpracovaným nadčasom.

9

Vzhľadom na nutnosť dodržať cieľ deficitu nižšieho ako 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) stanovený v Zmluve o fungovaní EÚ a na prijatie odporúčaní Rady Európskej únie na účely odstránenia nadmerného deficitu verejných financií v Rumunsku, a to najmä odporúčania Rady z 3. apríla 2020 s cieľom odstrániť nadmerný deficit verejných financií v Rumunsku (2020/C 116/01) ( Ú. v. EÚ C 116, 2020, s. 1 ), rumunská vláda prijala viacero po sebe nasledujúcich mimoriadnych nariadení, ktorými sa odchyľuje od ustanovení článku 21 rámcového zákona č. 153/2017 a ktoré stanovujú, že nadčasy odpracované zamestnancami rozpočtového sektora zastávajúcimi výkonné alebo riadiace funkcie nad rámec bežného pracovného času, ako aj prácu vykonávanú počas dní odpočinku v týždni, sviatkov a iných dní pracovného pokoja možno kompenzovať len voľnom s vylúčením akejkoľvek finančnej náhrady.

Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

11

HZ vykonáva funkciu sudcu na Tribunalul Galați (Vyšší súd Galați) od 1. apríla 2017. Tento súd je od roku 2019 personálne poddimenzovaný v dôsledku neobsadenia niektorých sudcovských miest.

12

V období od 6. mája 2019 do 15. marca 2020 HZ pracoval v oddelení správnych a daňových sporov uvedeného súdu a v období od 16. marca 2020 do 1. septembra 2021 bol pridelený do prvého občianskoprávneho oddelenia tohto súdu. Podľa žalobcu vo veci samej bola situácia v súvislosti s pridelenými a obsadenými pracovnými miestami v oddelení správnych a daňových sporov nasledovná. Počas obdobia od roku 2019 do roku 2021 bolo pridelených deväť pracovných miest, z toho sedem pracovných miest bolo obsadených a dve ostali neobsadené. V roku 2022 bolo pridelených deväť pracovných miest, z toho päť pracovných miest bolo obsadených a štyri miesta ostali neobsadené, a v období od 16. marca 2020 do 1. septembra 2021, zatiaľ čo v pláne pracovných miest prvého občianskoprávneho oddelenia sa počítalo so 14 miestami sudcov, bolo obsadených len dvanásť miest, z toho dve sudcami na rodičovskej dovolenke.

13

16

Vnútroštátny súd uvádza, že Curtea Constituțională (Ústavný súd, Rumunsko) rozhodol, že finančná stabilita sudcov je jednou zo záruk nezávislosti súdnictva, pričom uvádza, že odchylne od režimu stanoveného v článku 21 rámcového zákona č. 153/2017, OUG č. 114/2018, 130/2021 a 168/2022 stanovujú, že v rokoch 2019 až 2023 sa náhrada za nadčasy odpracované sudcami môže poskytovať len poskytnutím voľna.

17

Po prvé tento súd zdôrazňuje, že právna úprava v oblasti nadčasov uplatniteľná na všetkých zamestnancov platených z verejných zdrojov neruší právo na náhradu, ale obmedzuje formu náhrady len na poskytnutie voľna.

18

Podľa žalobcu vo veci samej však situácia chronického nedostatku personálu na súde vedie k zvýšeniu počtu úloh, ktoré má vykonať každý zo sudcov pôsobiacich na tomto súde, ako aj k zvýšeniu rizika pochybenia a vzniku disciplinárnej zodpovednosti sudcov. Okrem toho v takejto situácii by poskytnutie náhradného voľna mohlo byť čisto teoretické, takže by sa mohlo zdať, že odmena poskytovaná sudcom nezodpovedá povinnostiam, ktoré vyplývajú z ich funkcie.

„Má sa článok 19 ods. 1 druhý pododsek [ZEÚ] v spojení s článkom 2 [ZEÚ], bodmi 5 a 7 Charty základných sociálnych práv pracovníkov Spoločenstva, ako aj s článkami 3 a 5 až 7 smernice [2003/88/ES] vykladať za okolností, o aké ide vo veci samej, v tom zmysle, že zásada nezávislosti sudcov bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá zakazuje preplácanie nadčasov odpracovaných sudcom z dôvodu nedostatku personálu v rámci súdu, kde vykonáva svoju činnosť, v situácii, keď by náhrada len v podobe voľna zodpovedajúceho nadčasom odpracovaným nad rámec bežného pracovného času a počas dní odpočinku v týždni a sviatkov, ak by sa uplatnila, mala negatívny vplyv na dovolenku za kalendárny rok stanovenú zákonom?“

O prejudiciálnej otázke

22

Na úvod z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že HZ navrhuje, aby mu bola vyplatená časť čistých miezd a príplatkov spojených s pracovnými miestami sudcov, ktoré neboli na súde, na ktorom pôsobí, obsadené od roku 2019 do roku 2022, ako aj za nasledujúce roky, a to až do skutočného obsadenia týchto pracovných miest, ako odmena za pracovný čas, ktorý odpracoval pri plnení úloh, ktoré by prináležali sudcom, ktorých miesta zostali počas tohto obdobia a aj po ňom neobsadené.

23

Vnútroštátny súd na jednej strane spresňuje, že HZ si neuplatnil u svojho zamestnávateľa podľa OUG č. 114/2018, 130/2021 a 168/2022 právo na poskytnutie voľna za prácu nadčas, ktorú odpracoval počas obdobia, o ktoré ide vo veci samej. V tejto súvislosti nič v spise nenaznačuje, že by ho jeho zamestnávateľ odrádzal, alebo dokonca mu bránil vo výkone tohto práva. Na druhej strane tento súd poznamenáva, že tieto nadčasy neboli evidované ani zamestnávateľom, ani samotným žalobcom vo veci samej, keďže žalobca vo veci samej odvodil dodatočnú pracovnú záťaž, ktorá na neho pripadala, na základe počtu neobsadených miest sudcov na súde, na ktorom pôsobí, za každý rok uvedený v jeho žiadosti.

27

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že pojem „odmeňovanie“ v zmysle tohto ustanovenia, sa má vykladať extenzívne a zahŕňa najmä všetky dávky v hotovosti alebo v naturáliách, súčasné alebo budúce, pokiaľ sú zamestnávateľom vyplácané, hoci aj nepriamo, pracovníkovi z dôvodu jeho zamestnania, a to buď na základe pracovnej zmluvy, právnych predpisov alebo dobrovoľne (rozsudok z 22. februára 2024, Randstad Empleo a i., C‑649/22 , EU:C:2024:156 , bod 44 , ako aj citovaná judikatúra).

28

Treba konštatovať, že tým, že HZ žiada o odmenu za prácu nadčas vypočítanú na základe čistých miezd a príplatkov spojených s pracovnými miestami, ktoré nie sú obsadené na súde, na ktorom pôsobí, pričom neuplatnil nárok na voľno zodpovedajúce týmto nadčasom ani nárok na finančnú náhradu stanovenú všeobecným systémom stanoveným v článku 21 ods. 1 až 6 rámcového zákona č. 153/2017, sa zdá, že svojou žalobou podanou na vnútroštátny súd spochybňuje odmenu, ktorá mu prináleží ako sudcovi súdu v situácii nedostatočného počtu zamestnancov, a nie povahu náhrady, ktorá mu prináleží za výkon práce nadčas.

29

V tejto súvislosti sa vnútroštátny súd pýta, či je sporná vnútroštátna právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, zlučiteľná s nezávislosťou súdnictva zaručenou článkom 19 ods. 1 druhým pododsekom ZEÚ v spojení s článkom 2 ZEÚ, bodmi 5 a 7 Charty základných sociálnych práv pracovníkov Spoločenstva, ako aj článkami 3 a 5 až 7 smernice 2003/88.

33

V spise, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, však nič nenaznačuje, prečo by vnútroštátna právna úprava stanovujúca túto náhradu mohla toto právo porušovať. Za týchto okolností sa nemožno domnievať, že položená otázka si vyžaduje preskúmanie z hľadiska ustanovení smernice 2003/88.

34

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba konštatovať, že vnútroštátny súd sa svojou prejudiciálnou otázkou v podstate pýta, či sa má článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 2 ZEÚ a bodom 5 Charty základných sociálnych práv pracovníkov Spoločenstva vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá tým, že stanovuje len poskytnutie náhradného voľna za pracovný čas, ktorý sudca odpracuje v súvislosti s plnením úloh, ktoré pripadajú na neobsadené pracovné miesto na súde, na ktorom pôsobí, okrem úloh spojených s jeho vlastným pracovným miestom, vylučuje akúkoľvek finančnú náhradu za prácu vykonanú v súvislosti s plnením týchto dodatočných úloh.

35

Na úvod treba pripomenúť, že článok 19 ZEÚ, ktorý vyjadruje hodnotu právneho štátu uvedenú v článku 2 ZEÚ, zveruje vnútroštátnym súdom a Súdnemu dvoru úlohu zaručiť plné uplatňovanie práva Únie vo všetkých členských štátoch, ako aj súdnu ochranu, ktorá jednotlivcom z tohto práva vyplýva. Na tento účel je prvoradé zachovanie nezávislosti týchto orgánov (rozsudok z 25. februára 2025, Sąd Rejonowy w Białymstoku a Adoreikė, C‑146/23 a C‑374/23 , EU:C:2025:109 , bod 47 , ako aj citovaná judikatúra).

39

Vnútroštátne pravidlá týkajúce sa odmeňovania sudcov však nesmú u osôb podliehajúcich súdnej právomoci vyvolávať oprávnené pochybnosti, pokiaľ ide o neovplyvniteľnosť dotknutých sudcov vonkajšími činiteľmi a ich neutralitu vo vzťahu k jednotlivým záujmom, o ktorých rozhodujú (rozsudok z 25. februára 2025, Sąd Rejonowy w Białymstoku a Adoreikė, C‑146/23 a C‑374/23 , EU:C:2025:109 , bod 52 , ako aj citovaná judikatúra).

40

Predovšetkým, ako je uvedené v bode 37 tohto rozsudku, poberanie odmeny sudcami, ktorej výška je primeraná významu funkcií, ktoré vykonávajú, predstavuje inherentnú záruku ich nezávislosti.

41

V tomto ohľade okrem spravodlivej povahy odmeny v zmysle bodu 5 Charty základných sociálnych práv pracovníkov Spoločenstva, ktorú by mali sudcovia dostávať, musí byť jej výška vzhľadom na sociálno‑ekonomický kontext dotknutého členského štátu dostatočne vysoká na to, aby im bola priznaná určitá hospodárska nezávislosť, ktorá ich môže chrániť pred rizikom, že prípadné vonkajšie zásahy alebo tlaky by mohli narušiť neutralitu rozhodnutí, ktoré majú prijať. Výška tejto odmeny tak musí byť taká, aby chránila sudcov pred rizikom korupcie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. februára 2025, Sąd Rejonowy w Białymstoku a Adoreikė, C‑146/23 a C‑374/23 , EU:C:2025:109 , bod 58 , ako aj citovanú judikatúru).

45

Okrem toho s cieľom zabezpečiť nezávislosť sudcov a v širšom zmysle kvalitu súdnictva v právnom štáte by sa v politikách v oblasti justície mali zohľadňovať aj mzdy iných právnických profesií, aby sa povolanie sudcu stalo atraktívnym pre vysokokvalifikovaných právnikov. Nemožno však z toho vyvodiť, že zásada nezávislosti sudcov bráni tomu, aby bola odmena sudcov stanovená na nižšej úrovni, než je priemerná odmena iných právnikov, najmä tých, ktorí vykonávajú slobodné povolanie, akými sú advokáti, keďže títo sa zjavne nachádzajú v odlišnej situácii ako sudcovia (rozsudok z 25. februára 2025, Sąd Rejonowy w Białymstoku a Adoreikė, C‑146/23 a C‑374/23 , EU:C:2025:109 , bod 63 ).

46

V každom prípade v súlade so zásadou deľby moci, ktorou sa vyznačuje fungovanie právneho štátu, by spôsoby určovania odmien sudcov nemali vyvolávať pochybnosti o nezávislosti súdov od zákonodarnej a výkonnej moci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. februára 2025, Sąd Rejonowy w Białymstoku a Adoreikė, C‑146/23 a C‑374/23 , EU:C:2025:109 , bod 50 ).

47

Napokon spôsoby určenia odmeny sudcov musia podliehať účinnému súdnemu preskúmaniu v súlade s procesnými pravidlami stanovenými právom dotknutého členského štátu (rozsudok z 25. februára 2025, Sąd Rejonowy w Białymstoku a Adoreikė, C‑146/23 a C‑374/23 , EU:C:2025:109 , bod 64 ).

51

Rozpočtové dôvody, ktoré odôvodnili prijatie opatrenia odchyľujúceho sa od všeobecných právnych predpisov v oblasti odmeňovania sudcov, musia byť jasne stanovené. Okrem toho s výnimkou riadne odôvodnených výnimočných okolností by sa tieto opatrenia nemali osobitne zameriavať len na členov vnútroštátnych súdov a mali by byť súčasťou všeobecnejšieho rámca, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby sa na vynakladanom rozpočtovom úsilí podieľal väčší počet osôb pôsobiacich vo vnútroštátnej verejnej službe (pozri v tomto zmysle rozsudky z 27. februára 2018, Associação Sindical dos Juízes Portugueses, C‑64/16 , EU:C:2018:117 , bod 49 ; zo 7. februára 2019, Escribano Vindel, C‑49/18 , EU:C:2019:106 , bod 67 , ako aj z 25. februára 2025, Sąd Rejonowy w Białymstoku a Adoreikė, C‑146/23 a C‑374/23 , EU:C:2025:109 , bod 69 ).

52

Ak teda členský štát prijme opatrenia na obmedzenie rozpočtu, ktoré sa týkajú jeho úradníkov a zamestnancov verejnej správy, môže v spoločnosti vyznačujúcej sa solidaritou, ako to zdôrazňuje článok 2 ZEÚ, rozhodnúť o uplatnení týchto opatrení aj na vnútroštátnych sudcov (rozsudok z 25. februára 2025, Sąd Rejonowy w Białymstoku a Adoreikė, C‑146/23 a C‑374/23 , EU:C:2025:109 , bod 71 ).

53

Po tretie v súlade so zásadou proporcionality, ktorá predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie, musí byť také derogačné opatrenie, ako je opatrenie uvedené v bode 48 tohto rozsudku, spôsobilé zaručiť dosiahnutie sledovaného cieľa všeobecného záujmu, musí sa obmedziť na to, čo je striktne nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa, a nesmie byť neprimerané uvedenému cieľu, čo znamená zvážiť význam tohto cieľa a závažnosť zásahu do zásady nezávislosti sudcov (rozsudok z 25. februára 2025, Sąd Rejonowy w Białymstoku a Adoreikė, C‑146/23 a C‑374/23 , EU:C:2025:109 , bod 72 ).

57

Po piate také derogačné opatrenie, ako je opatrenie uvedené v bode 48 tohto rozsudku, musí podliehať účinnému súdnemu preskúmaniu (rozsudok z 25. februára 2025, Sąd Rejonowy w Białymstoku a Adoreikė, C‑146/23 a C‑374/23 , EU:C:2025:109 , bod 76 ).

58

Hoci v rámci konania podľa článku 267 ZFEÚ neprináleží Súdnemu dvoru uplatniť právne predpisy Únie na konkrétny prípad, Súdny dvor môže na účely poskytnutia užitočnej odpovede vnútroštátnemu súdu poskytnúť usmernenia vyplývajúce zo spisu v konaní vo veci samej, ako aj z predložených písomných pripomienok, ktoré tomuto súdu umožnia rozhodnúť (rozsudok z 25. februára 2025, Sąd Rejonowy w Białymstoku a Adoreikė, C‑146/23 a C‑374/23 , EU:C:2025:109 , bod 77 , ako aj citovaná judikatúra).

59

V prejednávanej veci vnútroštátnemu súdu prináleží potvrdiť nasledujúce skutočnosti, ktoré vyplývajú z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ako aj z písomných pripomienok predložených Súdnemu dvoru.

63

V treťom rade, pokiaľ ide o proporcionalitu opatrenia, o ktoré ide vo veci samej, treba uviesť, s výhradou overenia vnútroštátnym súdom, že na jednej strane sa môže javiť ako spôsobilé zabezpečiť dosiahnutie cieľa spočívajúceho v odstránení deficitu verejných financií a môže byť nevyhnutné vzhľadom na cieľ, ktorý sa má dosiahnuť.

64

Na druhej strane, pokiaľ ide o proporcionalitu v užšom zmysle, prináleží tomuto súdu, aby preukázal, že opatrenie, o ktoré ide vo veci samej, nepredstavuje priame zníženie odmeny sudcov, a to tak, že overí, či OUG č. 114/2018, 130/2021 a 168/2022 skutočne len obmedzujú povahu náhrady za odpracované nadčasy na poskytnutie voľna v zodpovedajúcom rozsahu.

65

Vzhľadom na riziká zistené vnútroštátnym súdom, ktorým môžu byť sudcovia pri plnení týchto dodatočných úloh vystavení, mu však prináleží, aby s ohľadom na skutkový stav overil, či dotknutí sudcovia nie sú v praxi od čerpania tohto voľna odrádzaní alebo či im nie je znemožnené čerpať ho.

O trovách

69

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:

Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 2 ZEÚ a bodom 5 Charty základných sociálnych práv pracovníkov Spoločenstva, prijatej na zasadnutí Európskej rady v Štrasburgu 9. decembra 1989,

sa má vykladať v tom zmysle, že: