C-278/24

62024CJ0278

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (deviata komora)

z 30. apríla 2025 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty (DPH) – Smernica 2006/112/ES – Článok 273 – Opatrenia na zabezpečenie riadneho výberu DPH – Dlh zdaniteľnej osoby na DPH – Vnútroštátna právna úprava stanovujúca spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť bývalého predsedu štatutárneho orgánu zdaniteľnej osoby – Oslobodenie od spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti – Neexistencia zavinenia – Návrh na vyhlásenie konkurzu – Existencie jediného veriteľa – Proporcionalita – Rovnosť zaobchádzania – Právo vlastniť majetok – Právna istota“

Vo veci C‑278/24 [Genzyński] ( i ),

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Wojewódzki Sąd Administracyjny we Wrocławiu (Vojvodský správny súd Vroclav, Poľsko) z 31. januára 2024 a doručený Súdnemu dvoru 22. apríla 2024, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

Dyrektor Izby Administracji Skarbowej we Wrocławiu, v zastúpení: E. Chojnacki a B. Rogowska‑Rajda,

–

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 193, 205 a 273 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty ( Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1 ), zmenenej smernicou Rady (EÚ) 2018/1695 zo 6. novembra 2018 ( Ú. v. EÚ L 282, 2018, s. 5 ) (ďalej len „smernica o DPH“) v spojení s článkom 2 ZEÚ, článkom 325 ZFEÚ a článkami 17, 20, 21, 41 a 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), ako aj zásadami proporcionality, právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery.

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi P. K. a Dyrektor Izby Administracji Skarbowej we Wrocławiu (riaditeľ Daňového úradu Vroclav, Poľsko) vo veci účasti vzniku spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti P. K. v prípade dlhu spoločnosti, ktorej bol predsedom štatutárneho orgánu, na dani z pridanej hodnoty (DPH).

Právny rámec

Právo Únie

5

Článok 273 prvý odsek uvedenej smernice znie takto:

„Členské štáty môžu uložiť iné povinnosti, ktoré považujú za potrebné na riadny výber DPH a na predchádzanie daňovým podvodom, pod podmienkou, že splnia požiadavku rovnakého zaobchádzania s transakciami uskutočňovanými na vnútroštátnej úrovni a s transakciami uskutočňovanými medzi členskými štátmi zdaniteľnými osobami, a pod podmienkou, že tieto povinnosti nepovedú pri obchode medzi členskými štátmi k formalitám spojeným s prechodom hraníc.“

Poľské právo

Daňový poriadok

6

…“

7

Článok 108 Daňového poriadku v odseku 1 stanovuje:

„Daňový orgán rozhoduje formou rozhodnutia o zodpovednosti tretej osoby na daňové účely.“

8

Článok 116 Daňového poriadku stanovuje:

nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu nebolo spôsobené jeho zavinením;

(2)

neidentifikoval majetok spoločnosti, ktorého exekúcia by do veľkej miery pokryla daňové nedoplatky spoločnosti.

…

2. Zodpovednosť členov štatutárneho orgánu sa vzťahuje na daňové nedoplatky za dlhy splatné počas výkonu ich funkcie a na nedoplatky… vzniknuté počas výkonu uvedených funkcií.

…

(1)

zásady kolektívnej exekúcie pohľadávok platobne neschopných podnikov.

…“

10

Článok 11 tohto zákona znie takto:

„1. Dlžník je platobne neschopný, ak stratil schopnosť plniť svoje finančné záväzky.

12

Podľa článku 21 toho istého zákona:

„1. Dlžník je povinný najneskôr do 30 dní odo dňa, keď nastali dôvody vyhlásenia konkurzu, podať na súd návrh na vyhlásenie konkurzu.

…“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

13

Na základe článku 107 ods. 1, článku 107 ods. 2 bodu 2, ako aj článku 108 ods. 1 Daňového poriadku v spojení s jeho článkom 116 NDUS začal konanie, ktorého cieľom bolo určiť spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť P. K. za daňové nedoplatky spoločnosti E.

17

Rozhodnutím z 15. júna 2022 NDUS uznal P.K. za spoločne a nerozdielne zodpovedného za tieto nedoplatky.

18

Po tom, čo P. K. napadol rozhodnutie uvedené v predchádzajúcom bode pred riaditeľom Daňového úradu Vroclav, tento riaditeľ potvrdil jeho dôvodnosť rozhodnutím z 18. októbra 2022.

19

Na druhej strane P. K. tvrdil, že podľa relevantných ustanovení zákona o konkurze, ako ich vykladá vnútroštátna judikatúra a právna náuka, možno konkurzné konanie začať len vtedy, ak si dotknutý dlžník nesplní svoje záväzky voči aspoň dvom veriteľom. Ak existuje len jeden veriteľ, návrh na začatie tohto konania nemá právne účinky, hoci je formálne možné ho podať.

23

Vnútroštátny súd uvádza, že v poľskom právnom poriadku sa otázka spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti tretej osoby, akou je člen alebo bývalý člen štatutárneho orgánu spoločnosti, riadi ustanoveniami článku 116 Daňového poriadku.

24

Tento súd poznamenáva, že člen alebo bývalý člen štatutárneho orgánu spoločnosti je spoločne a nerozdielne zodpovedný za daňové dlhy tejto spoločnosti, ak jednak daňová správa preukáže, že sú splnené určité pozitívne podmienky, a jednak tento člen alebo bývalý člen nepreukáže, že môže byť od tejto zodpovednosti oslobodený.

25

exekúcia vedená voči uvedenej spoločnosti bola neúspešná.

26

Podľa vnútroštátneho súdu k oslobodeniu člena alebo bývalého člena štatutárneho orgánu spoločnosti od spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti dochádza výlučne vtedy, ak sú splnené tieto podmienky:

–

tento člen alebo bývalý člen preukáže, že včas podal návrh na vyhlásenie konkurzu alebo bolo včas vydané rozhodnutie o začatí reštrukturalizačného konania alebo o schválení vyrovnania v rámci plánu vyrovnania, alebo

–

Uvedený súd v podstate dodáva, že pokiaľ ide o nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, zavinenie môže byť úmyselné alebo neúmyselné. Spresňuje, že k zavineniu nedošlo, ak člen alebo bývalý člen štatutárneho orgánu spoločnosti, ktorý vynaložil všetku náležitú starostlivosť vyžadovanú pri riadení záležitostí tejto spoločnosti, nepodal tento návrh z dôvodov nezávislých od jeho vôle.

29

Vnútroštátny súd zastáva názor, že poľský režim spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti člena alebo bývalého člena štatutárneho orgánu spoločnosti, ktorá má daňový dlh, by vzhľadom na svoje vlastnosti mohol byť nezlučiteľný s právom Únie.

30

Na úvod tento súd poznamenáva, že podľa záverov vyplývajúcich najmä z rozsudku z 13. októbra 2022, Direktor na Direkcija Obžalvane i danačno‑osiguritelna praktika ( C‑1/21 , EU:C:2022:788 ), mechanizmus spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti tretej osoby za daňové povinnosti spoločnosti nepochybne prispieva k zabezpečeniu riadneho výberu DPH v zmysle článku 273 smernice o DPH v spojení s článkom 325 ods. 1 ZFEÚ. Miera voľnej úvahy, ktorú tento článok 273 priznáva členským štátom, pokiaľ ide o prostriedky na dosiahnutie cieľov sledovaných uvedeným článkom, sa však musí vykonávať v súlade s právom Únie, najmä jeho všeobecnými zásadami, vrátane zásady proporcionality.

31

V tomto kontexte má uvedený súd pochybnosti, pokiaľ ide o to, že je článok 116 Daňového poriadku v súlade so zásadou proporcionality a právom vlastniť majetok, zakotveným v článku 17 Charty, ako aj v článku 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného v Paríži 20. marca 1952.

35

Ten istý súd dodal, že podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva musí byť na to, aby bol zásah do vlastníckeho práva zlučiteľný s článkom 1, dosiahnutá „spravodlivá rovnováha“ medzi požiadavkami verejného záujmu a požiadavkami ochrany základných práv jednotlivca (rozsudok ESĽP z 5. januára 2000, Beyeler v. Taliansko, CE:ECHR:2000:0105JUD003320296, § 107, ako aj rozsudok ESĽP zo 6. júla 2014, Ališić a i. v. Bosna a Hercegovina, Chorvátsko, Srbsko, Slovinsko a Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, CE:ECHR:2014:0716JUD006064208, § 108).

36

V druhom rade vnútroštátny súd poukazuje na poľskú prax a judikatúru, podľa ktorých je člen alebo bývalý člen štatutárneho orgánu spoločnosti povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu tejto spoločnosti, aby mohol byť oslobodený od spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti. Podľa článkov 10 a 11 zákona o konkurze by sa takýto návrh mal podať, ak sú splnené podmienky platobnej neschopnosti dlžníka stanovené v týchto ustanoveniach, teda ak dlžník stratil schopnosť plniť svoje finančné záväzky, čo sa predpokladá v prípade, že omeškanie s plnením týchto záväzkov presiahne tri mesiace. Podľa vnútroštátnej judikatúry je však dlžník povinný posúdiť len to, či je schopný splácať svoje dlhy, zatiaľ čo posúdenie podmienok vyhlásenia konkurzu môže vykonať len súd, ktorý má právomoc v oblasti platobnej neschopnosti.

40

Za týchto okolností Wojewódzki Sąd Administracyjny we Wrocławiu (Vojvodský správny súd Vroclav) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Majú sa ustanovenia smernice [o DPH], vrátane jej článkov 193, 205, 273 v spojení s článkom 325 [ZFEÚ] a článkom 17 [Charty], ako aj zásada proporcionality vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje mechanizmus spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti člena predstavenstva právnickej osoby za dlhy tejto právnickej osoby na DPH bez toho, aby sa predtým preukázalo, že takýto člen predstavenstva nekonal v dobrej viere, alebo že jeho konanie bolo spôsobené zavineným omylom alebo nedbanlivosťou?

2.

Majú sa ustanovenia smernice o DPH, vrátane jej článkov 193, 205 [a] 273 v spojení s článkom 325 ZFEÚ, zásada právnej istoty, zásada legitímnej dôvery, právo na riadnu správu vecí verejných vyplývajúce z článku 41 Charty v spojení s článkom 2 [ZEÚ] (právny štát, dodržiavanie ľudských práv), článok 47 Charty (účinný prostriedok nápravy, právo na prístup k súdu), vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej praxi, ktorá na oslobodenie od spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti za záväzky právnickej osoby z DPH u jediného veriteľa vyžaduje, aby člen predstavenstva podal návrh na vyhlásenie konkurzu, ktorý je podľa vnútroštátneho konkurzného práva a praxe bezpredmetný, a teda zasahuje do podstaty práva vlastniť majetok (článok 17 Charty)?

42

Ako vyplýva z bodu 40 vyššie, prejudiciálne otázky sa týkajú výkladu článkov 193, 205 a 273 smernice o DPH v spojení s článkom 2 ZEÚ, článkom 325 ZFEÚ, článkami 17, 20, 21, 41 a 47 Charty, ako aj zásad proporcionality, právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery.

43

V prvom rade, pokiaľ ide o smernicu o DPH, treba na jednej strane pripomenúť, že články 193 až 200 a 202 až 204 tejto smernice určujú osoby povinné platiť DPH v súlade s predmetom oddielu 1, nazvaného „Osoby povinné platiť daň správcovi dane“, kapitoly 1 hlavy XI tejto smernice, ktorej súčasťou sú tieto ustanovenia. Hoci článok 193 uvedenej smernice stanovuje ako základné pravidlo, že DPH platí každá zdaniteľná osoba, ktorá uskutočňuje zdaniteľné dodanie tovaru alebo zdaniteľné poskytovanie služieb, znenie tohto článku spresňuje, že iné osoby môžu alebo musia byť povinné platiť túto daň v situáciách uvedených v článkoch 194 až 199b a článku 202 tejto smernice (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. októbra 2022, Direktor na Direkcija Obžalvane i danačno‑osiguritelna praktika, C‑1/21 , EU:C:2022:788 , bod 48 a citovanú judikatúru).

44

Na druhej strane podľa článku 205 smernice o DPH v situáciách uvedených v článkoch 193 až 200 a 202 až 204 tejto smernice môžu členské štáty stanoviť, že osoba iná ako osoba povinná platiť daň ručí spoločne a nerozdielne za platbu DPH.

48

V dôsledku toho články 193 a 205 smernice o DPH nie sú za okolností sporu vo veci samej relevantné.

49

V druhom rade, pokiaľ ide o zásady a základné práva uvedené vnútroštátnym súdom, treba predovšetkým konštatovať, že článok 41 Charty týkajúci sa práva na riadnu správu vecí verejných sa v rámci sporu vo veci samej neuplatňuje, keďže nie je určený členským štátom, ale výlučne inštitúciám, úradom a agentúram Únie (rozsudok zo 17. júla 2014, YS a i., C‑141/12 a C‑372/12 , EU:C:2014:2081 , bod 67 ). Je pravda, že právo na riadnu správu vecí verejných zakotvené v tomto ustanovení je odrazom všeobecnej zásady práva Únie (rozsudok zo 17. júla 2014, YS a i., C‑141/12 a C‑372/12 , EU:C:2014:2081 , bod 68 ). Návrh na začatie prejudiciálneho konania však neobsahuje skutočnosti, ktoré by mohli viesť Súdny dvor k tomu, aby rozhodol o práve na riadnu správu vecí verejných ako všeobecnej zásade práva Únie.

50

Ďalej pokiaľ ide o článok 47 Charty týkajúci sa práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, ako vyplýva z bodu 38 vyššie, vnútroštátny súd zastáva názor, že člen alebo bývalý člen štatutárneho orgánu spoločnosti, ktorá má ako jediného veriteľa štátnu pokladnicu, je zbavený tohto práva, pretože neboli zohľadnené žiadne z jeho argumentov týkajúcich sa nemožnosti tohto člena alebo bývalého člena účinne podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

54

V dôsledku toho treba konštatovať, že svojimi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa tento súd v podstate pýta, či sa má článok 273 smernice o DPH v spojení s článkom 325 ZFEÚ a právom vlastniť majetok, ako aj zásadami rovnosti zaobchádzania, proporcionality a právnej istoty vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnemu mechanizmu, ktorý umožňuje konštatovať existenciu spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti člena alebo bývalého člena štatutárneho orgánu spoločnosti za dlh tejto spoločnosti na DPH, ak tento mechanizmus jednak nevyžaduje konštatovanie zavinenia na strane tohto člena alebo bývalého člena a jednak ako podmienku oslobodenia od zodpovednosti stanovuje, že uvedený člen alebo bývalý člen včas podal návrh na vyhlásenie konkurzu na túto spoločnosť, a to aj v prípade, keď je jediným veriteľom uvedenej spoločnosti štátna pokladnica, v dôsledku čoho sa takýto návrh podľa vnútroštátnej praxe a judikatúry musí odmietnuť.

O veci samej

55

V súlade s článkom 273 prvým odsekom smernice o DPH členské štáty môžu uložiť iné povinnosti ako tie uvedené v tejto smernici, ak ich považujú za potrebné na zabezpečenie riadneho výberu DPH a na predchádzanie daňovým podvodom (rozsudky z 19. októbra 2017, Paper Consult, C‑101/16 , EU:C:2017:775 , bod 49 , a z 11. januára 2024, Global Ink Trade, C‑537/22 , EU:C:2024:6 , bod 41 ).

56

Z judikatúry vyplýva, že ustanovenia článku 273 smernice o DPH okrem obmedzení, ktoré stanovujú, nespresňujú podmienky ani povinnosti, ktoré môžu členské štáty stanoviť. Priznávajú im teda voľnú úvahu v súvislosti s prostriedkami na dosiahnutie cieľov spočívajúcich vo výbere DPH v plnej výške a v boji proti podvodom. Pri výkone svojej právomoci sú však členské štáty povinné dodržiavať právo Únie a jeho všeobecné zásady, a teda aj zásadu proporcionality (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. októbra 2022, Direktor na Direkcija Obžalvane i danačno‑osiguritelna praktika, C‑1/21 , EU:C:2022:788 , body 69 a 72 ).

60

Preto hoci je legitímne, že cieľom členského štátu je čo najúčinnejšie chrániť práva týkajúce sa verejných financií, takéto opatrenia nesmú prekročiť rozsah nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa (rozsudok zo 14. novembra 2024, Herdijk, C‑613/23 , EU:C:2024:961 , bod 24 a citovaná judikatúra).

61

V tejto súvislosti podľa judikatúry vnútroštátne opatrenia, ktoré vedú ku vzniku systému spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti bez zavinenia, prekračujú rámec toho, čo je potrebné na ochranu práv týkajúcich sa verejných financií. Prenesenie zodpovednosti za zaplatenie DPH na inú osobu než osobu povinnú platiť DPH bez toho, aby jej umožnilo vyhnúť sa tejto zodpovednosti predložením dôkazu o tom, že sa vôbec nepodieľala na konaní tejto osoby, sa preto musí považovať za nezlučiteľné so zásadou proporcionality. Bolo by totiž zjavne neprimerané, aby sa uvedenej osobe bezpodmienečne pripísala zodpovednosť za stratu v daňových príjmoch spôsobenú konaním tretích zdaniteľných osôb, na ktoré nemá žiadny vplyv (rozsudok zo 14. novembra 2024, Herdijk, C‑613/23 , EU:C:2024:961 , bod 25 a citovaná judikatúra).

–

dotknutá spoločnosť má daňový dlh vyplývajúci najmä z daňového rozhodnutia, ktoré má na účely takejto povinnosti povahu precedensu,

–

tento dlh vznikol v období, počas ktorého tento člen alebo bývalý člen vykonával riadiacu funkciu,

–

exekúcia vedená proti uvedenej spoločnosti bola neúspešná.

–

identifikuje majetok spoločnosti, ktorého exekúcia by do veľkej miery pokryla daňové nedoplatky spoločnosti.

66

Treba pripomenúť, že iba vnútroštátny súd má právomoc zistiť a posúdiť skutkový stav sporu vo veci samej, ako aj vykladať a uplatňovať vnútroštátne právo. Súdny dvor, ktorý má tomuto súdu poskytnúť užitočnú odpoveď v rámci postupu spolupráce zavedeného v článku 267 ZFEÚ, má však právomoc poskytnúť uvedenému súdu usmernenia vyplývajúce zo spisu vo veci samej, ako aj z písomných pripomienok, ktoré mu boli predložené, aby umožnil tomu istému súdu rozhodnúť (rozsudok z 12. decembra 2024, Dranken Van Eetvelde, C‑331/23 , EU:C:2024:1027 , body 27 a 28 , ako aj citovaná judikatúra).

67

V tejto súvislosti, ako vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, jedna z pozitívnych podmienok vzniku spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti člena alebo bývalého člena štatutárneho orgánu spoločnosti v súvislosti s daňovým dlhom tejto spoločnosti spočíva v tom, že takýto dlh vznikol v období, počas ktorého tento člen alebo bývalý člen vykonával riadiacu funkciu v rámci tejto spoločnosti.

71

Je však nevyhnutné, aby taká domnienka, o akú ide vo veci samej, bola vyvrátiteľná v tom zmysle, aby pre túto zdaniteľnú osobu nebolo prakticky nemožné alebo príliš ťažké vyvrátiť túto domnienku dôkazom o opaku (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. novembra 2024, Herdijk, C‑613/23 , EU:C:2024:961 , body 33 a 41 ; pozri tiež v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 12. decembra 2024, Dranken Van Eetvelde, C‑331/23 , EU:C:2024:1027 , bod 31 ).

72

V prejednávanej veci treba pripomenúť, že domnienku uvedenú v bode 68 vyššie môže člen alebo bývalý člen štatutárneho orgánu dotknutej spoločnosti vyvrátiť. Na tento účel môže najmä preukázať, že splnil jednu z podmienok umožňujúcich oslobodenie od spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti, ktoré sú uvedené v článku 116 ods. 1 bode 1 Daňového poriadku, t. j.:

–

návrh na vyhlásenie konkurzu bol podaný včas, alebo

75

V tejto súvislosti člen alebo bývalý člen štatutárneho orgánu spoločnosti, ktorá má dlh na DPH, musí mať možnosť uviesť akúkoľvek okolnosť, ktorá by mohla preukázať, že skutočnosť, že návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný včas, nebol spôsobený zavinením z jeho strany. Možnosť to preukázať nemôže byť čisto teoretická z dôvodu nenáležite širokého výkladu pojmu „pripísateľnosť“ zo strany správneho orgánu alebo vnútroštátnych súdov (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. novembra 2024, Herdijk, C‑613/23 , EU:C:2024:961 , bod 36 ).

76

V prejednávanej veci, ako vyplýva z bodu 28 tohto rozsudku, vnútroštátny súd uvádza, že zavinenie môže byť úmyselné alebo neúmyselné.

77

Spresňuje však, že k zavineniu nedošlo, ak člen alebo bývalý člen štatutárneho orgánu dotknutej spoločnosti preukáže, že hoci vynaložil náležitú starostlivosť vyžadovanú pri riadení jej záležitostí, k tomu, že nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu, došlo z dôvodov nezávislých od jeho vôle.

81

Treba preto určiť, či skutočnosť, že spoločnosť je dlžníkom len voči jedinému veriteľovi, môže viesť k nerovnému uplatneniu podmienky oslobodenia člena alebo bývalého člena štatutárneho orgánu spoločnosti uvedenej v článku 116 ods. 1 bode 1 Daňového poriadku.

82

V tejto súvislosti vnútroštátny súd spresňuje, že člen alebo bývalý člen štatutárneho orgánu spoločnosti s viac ako jedným veriteľom má možnosť byť oslobodený od spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti za dlhy tejto spoločnosti podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Naopak člen alebo bývalý člen štatutárneho orgánu spoločnosti s jediným veriteľom údajne nemôže „účinne“ podať takýto návrh. Podľa tohto súdu sa tak takýto člen alebo bývalý člen v tomto druhom prípade môže nachádzať v menej výhodnej situácii bez toho, aby bolo toto rozdielne zaobchádzanie odôvodnené.

83

V tejto súvislosti uvedený súd zdôrazňuje, že podľa poľskej praxe a judikatúry skutočnosť, že došlo k nezaplateniu dlhu len voči jedinému veriteľovi, nezbavuje člena alebo bývalého člena štatutárneho orgánu spoločnosti povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

–

členmi alebo bývalými členmi štatutárneho orgánu spoločnosti s jediným veriteľom na jednej strane a

–

členmi alebo bývalými členmi štatutárneho orgánu spoločnosti s viacerými veriteľmi na druhej strane.

87

Okrem toho sa zdá, že vnútroštátny súd v podstate zastáva názor, že v prípade spoločnosti, ktorej jediným veriteľom je štátna pokladnica, dodržanie zásady rovnosti zaobchádzania vyžaduje, aby sa dospelo k záveru, že nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu nebolo spôsobené zavinením členov alebo bývalých členov štatutárneho orgánu tejto spoločnosti, keďže takýto návrh bol v každom prípade odmietnutý.

89

Toto znevýhodnenie by vyplývalo zo skutočnosti, že v prvom prípade by títo členovia alebo bývalí členovia museli preukázať, že včas došlo k podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu, alebo že nepodanie takéhoto návrhu nebolo spôsobené zavinením z ich strany. Naopak v druhom prípade by skutočnosť, že štátna pokladnica je jediným veriteľom, stačila na to, aby uvedení členovia alebo bývalí členovia boli oslobodení od ich spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti.

90

Sudcovská tvorba práva pri takejto podmienke oslobodenia by mohla viesť členov štatutárneho orgánu spoločnosti k tomu, že v prípade, že sa finančná situácia tejto spoločnosti zhorší do takej miery, že hrozí, že sa táto spoločnosť stane platobne neschopnou, zabezpečia, že uvedená spoločnosť bude mať dlhy len voči jedinému veriteľovi, a to štátnej pokladnici. To by mohlo viesť k odkláňaniu finančných prostriedkov v neprospech štátnej pokladnice tak, že by si spoločnosť nenechala dostatočné finančné prostriedky na zaplatenie svojho dlhu na DPH, ale použila by tieto prostriedky na iné účely. Takýto výsledok by bol pritom jasne v rozpore s cieľom zabezpečiť riadny výber DPH.

91

Takéto rozdielne zaobchádzanie preto nemožno považovať za odôvodnené.

95

Vnútroštátny súd netvrdí, že tieto pozitívne podmienky a toto oslobodenie sú formulované tak, že člen alebo bývalý člen štatutárneho orgánu spoločnosti, ktorá má daňový dlh, nemôže predvídať, za akých okolností môže vzniknúť jeho spoločná a nerozdielna zodpovednosť.

96

V dôsledku toho sa zdá, že mechanizmus stanovený v článku 116 Daňového poriadku je v súlade so zásadou právnej istoty.

97

Pokiaľ ide o právo vlastniť majetok, treba pripomenúť, že podľa článku 17 ods. 1 Charty má každý právo vlastniť svoj oprávnene nadobudnutý majetok, užívať ho, nakladať s ním a odkázať ho. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku, s výnimkou verejného záujmu, v prípadoch a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon, pričom musí byť včas vyplatená spravodlivá náhrada. Užívanie majetku môže byť upravené zákonom v nevyhnutnej miere v súlade so všeobecným záujmom.

101

Ďalej, ako bolo uvedené v bode 79 vyššie, zásada proporcionality nebráni tomuto mechanizmu. Okrem toho treba dodať, že uvedený mechanizmus umožňuje dosiahnuť „spravodlivú rovnováhu“ medzi požiadavkami všeobecného záujmu Spoločenstva a požiadavkami ochrany základných práv jednotlivca vyplývajúcimi z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, na ktorú odkazuje vnútroštátny súd, ako bolo pripomenuté v bode 35 vyššie.

102

Napokon sa nezdá, že by mechanizmus stanovený v článku 116 Daňového poriadku zasahoval do podstaty práva členov alebo bývalých členov štatutárneho orgánu spoločnosti, ktorá má dlh na DPH, vlastniť majetok. Podľa tretej pozitívnej podmienky, ktorou sa vyznačuje tento mechanizmus, totiž osobný majetok týchto členov alebo bývalých členov môže byť postihnutý len do výšky tohto dlhu, v súvislosti s ktorým bola voči dotknutej spoločnosti predtým vedená neúspešná exekúcia.

103

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položené otázky odpovedať tak, že článok 273 smernice o DPH v spojení s článkom 325 ZFEÚ a právom vlastniť majetok, ako aj so zásadami rovnosti zaobchádzania, proporcionality a právnej istoty sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnemu mechanizmu, podľa ktorého:

pokiaľ sa tento člen alebo bývalý člen môže na účely preukázania neexistencie takéhoto zavinenia účinne odvolávať na to, že vynaložil všetku náležitú starostlivosť vyžadovanú pri riadení záležitostí dotknutej spoločnosti, pričom sa spresňuje, že na tento účel sa uvedený člen alebo bývalý člen nemôže obmedziť na tvrdenie, že v čase vzniku trvalej platobnej neschopnosti tejto spoločnosti bola jej jediným veriteľom štátna pokladnica.

O trovách

104

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (deviata komora) rozhodol takto:

Článok 273 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, zmenenej smernicou Rady (EÚ) 2018/1695 zo 6. novembra 2018, v spojení s článkom 325 ZFEÚ a právom vlastniť majetok, ako aj so zásadami rovnosti zaobchádzania, proporcionality a právnej istoty

–

oslobodenie od uvedenej zodpovednosti spočíva najmä na tom, že člen alebo bývalý člen štatutárneho orgánu predloží dôkaz o tom, že návrh na vyhlásenie konkurzu na túto spoločnosť bol podaný včas, alebo že nepodanie tohto návrhu nebolo spôsobené jeho zavinením,

pokiaľ sa tento člen alebo bývalý člen môže na účely preukázania neexistencie takéhoto zavinenia účinne odvolávať na to, že vynaložil všetku náležitú starostlivosť vyžadovanú pri riadení záležitostí dotknutej spoločnosti, pričom sa spresňuje, že na tento účel sa uvedený člen alebo bývalý člen nemôže obmedziť na tvrdenie, že v čase vzniku trvalej platobnej neschopnosti tejto spoločnosti bola jej jediným veriteľom štátna pokladnica.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: poľština.

( i ) Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.