C-280/24

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (ôsma komora)

z 5. júna 2025 ( * )

„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochrana spotrebiteľa – Nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách – Smernica 93/13/EHS – Posúdenie nekalej povahy zmluvnej podmienky, ktorá nebola individuálne dohodnutá – Článok 3 ods. 1 a článok 4 ods. 1 – Zmluva o spotrebiteľskom úvere – Zmluvná podmienka s názvom ‚Spracovateľský poplatok‘ – Požiadavka transparentnosti – Článok 4 ods. 2 a článok 5 – Zmluvná podmienka, ktorá nespresňuje obsah služieb poskytovaných ako protihodnota za tento poplatok – Dostatočná povaha uvedenia názvu a presnej výšky poplatku, ktorý je spotrebiteľ povinný zaplatiť – Prenesenie všetkých nákladov na služby spojené so spracovateľským poplatkom na spotrebiteľa “

Vo veci C‑280/24 [Malicník]( i ),

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Krajského súdu v Prešove (Slovensko) z 25. marca 2024 a doručený Súdnemu dvoru 23. apríla 2024, ktorý súvisí s konaním:

A. B.

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

– A. B., v zastúpení: A. Cupák, advokát,

– Slovenská sporiteľňa, a.s., v zastúpení: M. Dubovský, advokát,

– slovenská vláda, v zastúpení: E. V. Larišová, splnomocnená zástupkyňa,

– Európska komisia, v zastúpení: P. Kienapfel a R. Lindenthal, splnomocnení zástupcovia,

Právo Únie

3 Šestnáste odôvodnenie smernice 93/13 stanovuje:

„Keďže hodnotenie nekalého charakteru podmienok podľa vybraných všeobecných kritérií najmä pri predaji alebo dodávkach verejného charakteru, ktoré zabezpečujú kolektívne služby, berúc do úvahy spoločnú zodpovednosť medzi užívateľmi, musí byť doplnené systémom celkového vyhodnotenia rôznych príslušných záujmov; keďže toto predstavuje požiadavku dôvery [dobrej viery – neoficiálny preklad ]; keďže pri hodnotení dobrej viery sa musí brať ohľad najmä na stabilitu zmluvného postavenia strán bez ohľadu na to, či spotrebiteľ bol stimulovaný k súhlasu s podmienkami a či tovar alebo služby boli predávané na osobitnú objednávku spotrebiteľa; keďže požiadavka dobrej viery môže byť splnená predajcom alebo dodávateľom, keď s inou stranou, ktorej oprávnené záujmy brali do úvahy, zaobchádzajú čestne a rovnocenne.“

4 Článok 1 ods. 2 tejto smernice stanovuje:

„Zmluvné podmienky, ktoré odrážajú záväzné [kogentné – neoficiálny preklad ] zákonné alebo regulačné ustanovenia a ustanovenia alebo zásady medzinárodných dohovorov, ktorých sú členské štáty alebo spoločenstvo zmluvnou stranou, najmä v oblasti dopravy, nepodliehajú ustanoveniam tejto smernice.“

5 Článok 3 ods. 1 uvedenej smernice znie takto:

8 Článok 6 ods. 1 tejto smernice znie takto:

„Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“

Slovenské právo

9 Zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, z 21. mája 2015, v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej, v článku 2 ods. 2 stanovuje:

„Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.“

10 Zákon č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, z 26. februára 1964, v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej, v § 53 ods. 1 stanovuje:

14 A. B. podal na Okresný súd Prešov (Slovensko) žalobu, ktorou sa domáhal určenia nekalej povahy tejto zmluvnej podmienky z toho dôvodu, že uvedená zmluva nešpecifikovala plnenie, ktoré sa malo poskytnúť ako protihodnota za „spracovateľský poplatok“. Tento súd rozsudkom z 30. novembra 2022 zamietol túto žalobu, keďže dospel k záveru, že zo samotného označenia tohto poplatku vyplýva, že je úhradou za úkony, ktoré sú nevyhnutné na uzavretie tejto zmluvy o úvere, ako je napríklad samotné vypracovanie tejto zmluvy a ďalších listín súvisiacich s poskytnutím úveru.

15 A. B. podal proti tomuto rozsudku odvolanie na Krajský súd v Prešove (Slovensko), ktorý tento rozsudok čiastočne zrušil a vrátil vec Okresnému súdu Prešov na ďalšie konanie z toho dôvodu, že z judikatúry Súdneho dvora, najmä z rozsudku zo 16. júla 2020, Caixabank a Banco Bilbao Vizcaya Argentaria (C‑224/19 a C‑259/19, EU:C:2020:578), v podstate vyplýva, že podmienka zmluvy o úvere, ktorá ukladá spotrebiteľovi povinnosť zaplatiť províziu za poskytnutie tohto úveru, môže spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ak banková inštitúcia nepreukáže, že táto provízia zodpovedá službám, ktoré táto inštitúcia skutočne poskytla, a nákladom, ktoré vynaložila.

16 Okresný súd Prešov 27. októbra 2023 na základe judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky druhým rozsudkom opätovne zamietol návrh A. B. na určenie nekalej povahy zmluvnej podmienky, o ktorú ide vo veci samej, v rozsahu, v akom sa týkal spracovateľského poplatku.

20 Hoci predkladajúci vnútroštátny súd nevylučuje, že názov zmluvnej podmienky v spojení s ostatnými ustanoveniami zmluvy môže obsahovať informácie o obsahu služieb, na ktoré sa vzťahuje, tento súd sa domnieva, že tento názov je len jedným z prvkov určujúcich obsah dotknutej služby.

21 V treťom rade tento vnútroštátny súd uvádza, že z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že na posúdenie nekalej povahy zmluvnej podmienky týkajúcej sa spracovateľského poplatku treba určiť, či takýto poplatok už nie je stanovený v inej podmienke dotknutej zmluvy. Z rozsudku Okresného súdu Prešov z 27. októbra 2023, uvedeného v bode 16 tohto rozsudku, pritom vyplýva, že v prípade neplatnosti zmluvnej podmienky týkajúcej sa spracovateľského poplatku by Banka bola nútená zvýšiť úrokovú sadzbu úveru, aby nahradila stratu príjmu z tohto poplatku.

22 Predkladajúci vnútroštátny súd sa domnieva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre nezohľadnil skutočný obsah služby, za ktorú sa účtuje spracovateľský poplatok, a že za týchto podmienok je potrebné spresniť judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa informovania spotrebiteľa o skutočnom obsahu služby, za ktorú je tento spotrebiteľ povinný zaplatiť spracovateľský poplatok, a odpovedať na otázku, či spotrebiteľ musí sám znášať všetky náklady spojené s uvedenou službou, hoci sa úver poskytuje v záujme oboch zmluvných strán, teda vrátane samotnej bankovej inštitúcie.

23 Za týchto okolností Krajský súd v Prešove rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

24 Banka tvrdí, že prejudiciálne otázky sú neprípustné v podstate z toho dôvodu, že návrh na začatie prejudiciálneho konania neobsahuje relevantné skutkové a právne okolnosti. V tejto súvislosti tento účastník konania najmä v súvislosti s prvou otázkou tvrdí, že judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je pre predkladajúci vnútroštátny súd bezpodmienečne záväzná, a preto odpoveď na túto prvú otázku nie je pre neho nevyhnutná na rozhodnutie sporu vo veci samej. Navyše, pokiaľ ide o druhú a tretiu otázku, uvedený účastník konania okrem toho, že uvádza ich hypotetickú povahu, ďalej tvrdí jednak, že zmluvná podmienka týkajúca sa spracovateľského poplatku, o ktorý ide vo veci samej, je v súlade so znením § 499 zákona č. 513/1991 v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej, a preto je vylúčená z pôsobnosti smernice 93/13 podľa jej článku 1 ods. 2, a jednak, že táto podmienka odráža obchodné podmienky stanovené Bankou, a teda A. B. mal k dispozícii všetky relevantné informácie.

25 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v rámci konania podľa článku 267 ZFEÚ, založeného na jasnom rozdelení úloh medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom, má výlučne vnútroštátny súd právomoc zistiť a posúdiť skutkový stav sporu vo veci samej, ako aj vykladať a uplatňovať vnútroštátne právo. Rovnako prislúcha výlučne vnútroštátnemu súdu, ktorému bol spor predložený a ktorý musí prevziať zodpovednosť za vydané súdne rozhodnutie, aby s prihliadnutím na osobitosti veci posúdil tak nevyhnutnosť, ako aj relevantnosť otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru. Z toho vyplýva, že pokiaľ sa položené otázky týkajú výkladu práva Únie, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť (rozsudok z 20. októbra 2022, Ekofrukt, C‑362/21, EU:C:2022:815, bod 25 a citovaná judikatúra).

30 Na úvod treba pripomenúť, že požiadavka transparentnosti, uvedená v článku 4 ods. 2 smernice 93/13, má rovnaký rozsah pôsobnosti ako požiadavka transparentnosti podľa článku 5 tejto smernice, ktorý stanovuje, že zmluvné podmienky v písomnej forme musia byť „vždy“ vypracované jasne a zrozumiteľne [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. marca 2023, Caixabank (Provízia za poskytnutie úveru), C‑565/21, EU:C:2023:212, bod 28 a citovanú judikatúru].

31 Súdny dvor zdôraznil, že požiadavka transparentnosti uvedená v článku 5 smernice 93/13 by nemala byť obmedzená len na zrozumiteľnosť z formálneho a gramatického hľadiska týchto zmluvných podmienok, ale naopak, vzhľadom na to, že systém ochrany zavedený touto smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, najmä pokiaľ ide o úroveň informovanosti, táto požiadavka sa musí chápať široko [rozsudok zo 16. marca 2023, Caixabank (Provízia za poskytnutie úveru), C‑565/21, EU:C:2023:212, bod 30 a citovaná judikatúra].

32 Uvedenú požiadavku je teda potrebné chápať tak, že neukladá len povinnosť, aby bola dotknutá zmluvná podmienka pre spotrebiteľa formulovaná z gramatického hľadiska zrozumiteľne, ale aj to, aby zmluva transparentným spôsobom vyjadrovala konkrétne fungovanie mechanizmu, na ktorý sa odvoláva dotknutá podmienka, ako aj prípadne vzťah medzi týmto mechanizmom a mechanizmom stanoveným ostatnými podmienkami, tak aby bol spotrebiteľ schopný na základe presných a zrozumiteľných kritérií posúdiť ekonomické dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú [rozsudok zo 16. marca 2023, Caixabank (Provízia za poskytnutie úveru), C‑565/21, EU:C:2023:212, bod 31 a citovaná judikatúra].

36 Okrem toho treba pripomenúť, že Súdny dvor rozhodol, že požiadavka transparentnosti vyplývajúca tak z článku 4 ods. 2 smernice 93/13, ako aj z jej článku 5 bráni vnútroštátnej judikatúre, podľa ktorej sa zmluvná podmienka sama osebe považuje za transparentnú bez toho, aby príslušný súd musel vykonať preskúmanie, aké je opísané v bodoch 32 až 35 tohto rozsudku [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. marca 2023, Caixabank (Provízia za poskytnutie úveru), C‑565/21, EU:C:2023:212, bod 34 a citovanú judikatúru].

37 V prejednávanej veci v prvom rade z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že vnútroštátny súd dospel k záveru, že vzhľadom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa treba domnievať jednak, že obsah služieb, na ktoré sa vzťahuje zmluvná podmienka dotknutá vo veci samej, vyplýva zo samotného názvu tejto zmluvnej podmienky – „spracovateľský poplatok“ –, a jednak, že obsah služieb účtovaných v rámci spracovateľského poplatku je internou záležitosťou Banky. V druhom rade vnútroštátny súd uvádza, že výška tohto poplatku je presne stanovená v zmluve, o ktorú ide vo veci samej, čo zodpovedá požiadavke vyplývajúcej z tejto vnútroštátnej judikatúry.

38 Takáto judikatúra však nerešpektuje kritériá preskúmania dodržiavania požiadavky transparentnosti stanovené Súdnym dvorom, ako vyplývajú z bodov 32 až 36 tohto rozsudku, keďže vedie k tomu, že vnútroštátne súdy nepreskúmavajú jasnosť a zrozumiteľnosť zmluvnej podmienky.

39 V tejto súvislosti napriek tomu, že výška poplatku, ako je „spracovateľský poplatok“, o ktorý ide vo veci samej, je určená presne, nemožno pripustiť, že názov zmluvnej podmienky sám osebe postačuje na to, aby umožnil spotrebiteľovi po prvé pochopiť konkrétne fungovanie mechanizmu, na ktorý odkazuje dotknutá zmluvná podmienka, ako aj ekonomické dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú, po druhé pochopiť povahu skutočne poskytovaných služieb a po tretie overiť, či sa jednotlivé poplatky alebo služby, za ktoré sa tieto poplatky platia, neprekrývajú.

43 V tejto súvislosti sa podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora právomoc Súdneho dvora vzťahuje na výklad pojmu „nekalá podmienka“, uvedeného v článku 3 ods. 1 smernice 93/13, ako aj na kritériá, ktoré vnútroštátny súd môže alebo musí uplatniť pri preskúmaní zmluvnej podmienky z hľadiska ustanovení tejto smernice, pričom uvedenému súdu prináleží, aby vzhľadom na tieto kritériá rozhodol o konkrétnej kvalifikácii príslušnej zmluvnej podmienky podľa osobitných okolností daného prípadu. Z uvedeného vyplýva, že Súdny dvor sa musí vo svojej odpovedi obmedziť na to, aby vnútroštátnemu súdu poskytol usmernenia, ktoré musí tento súd zohľadniť pri posúdení nekalej povahy dotknutej podmienky [rozsudok zo 16. marca 2023, Caixabank (Provízia za poskytnutie úveru), C‑565/21, EU:C:2023:212, bod 49 a citovaná judikatúra].

44 Pokiaľ ide o posúdenie prípadnej nekalej povahy podmienky zmluvy o úvere, o akú ide vo veci samej, treba najprv pripomenúť, že hoci transparentnosť zmluvnej podmienky predstavuje jednu zo skutočností, ktoré treba zohľadniť v rámci posúdenia nekalej povahy tejto podmienky, okolnosť, že podmienka nie je formulovaná jasne a zrozumiteľne, nemôže sama osebe mať za následok, že táto podmienka má nekalú povahu [pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. júla 2023, Banco de Santander (Odkaz na oficiálny index), C‑265/22, EU:C:2023:578, bod 66 a citovanú judikatúru].

45 Podľa článku 3 ods. 1 smernice 93/13 sa zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dobrej viery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

48 Súdny dvor však na jednej strane rozhodol, že náklady spotrebiteľa na úver okrem úrokov, aj keď pre ne vnútroštátna právna úprava stanovuje hornú hranicu, by aj tak mohli viesť k značnej nerovnováhe v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13, hoci by boli stanovené pod touto hornou hranicou, ak by služby poskytované ako protihodnota nespadali primerane do rozsahu plnení poskytovaných v rámci uzavretia alebo správy zmluvy o úvere, alebo ak by sa sumy, ktoré znáša spotrebiteľ z dôvodu nákladov na poskytnutie a správu úveru, javili jasne neprimerané vo vzťahu k výške úveru. Vnútroštátnemu súdu v tejto súvislosti prináleží zohľadniť účinok všetkých podmienok tejto zmluvy, a to s cieľom určiť, či uvedené podmienky spoločne vytvárajú značnú nerovnováhu na úkor dlžníka (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. septembra 2020, Profi Credit Polska, C‑84/19, C‑222/19 a C‑252/19, EU:C:2020:631, bod 95).

49 Na druhej strane Súdny dvor rozhodol, že zmluvná podmienka upravená vnútroštátnym právom, ktorá stanovuje províziu za poskytnutie úveru alebo hypotekárneho úveru, ktorej predmetom je odmena za služby týkajúce sa posúdenia, vypracovania a individualizovaného spracovania žiadosti o úver alebo hypotekárny úver, ktoré sú nevyhnutné na získanie takéhoto úveru alebo hypotekárneho úveru, sa s výhradou overenia príslušným súdom, nezdá byť spôsobilá nepriaznivo ovplyvniť právne postavenie spotrebiteľa, ako je stanovené vnútroštátnym právom, s výnimkou prípadov, keď služby poskytované ako protihodnota primerane nespadajú do rozsahu vyššie uvedených plnení, alebo keď suma účtovaná spotrebiteľovi na základe uvedenej provízie je neprimeraná výške úveru [rozsudok zo 16. marca 2023, Caixabank (Provízia za poskytnutie úveru), C‑565/21, EU:C:2023:212, bod 59].

52 Vzhľadom na vyššie uvedené treba na druhú a tretiu otázku odpovedať tak, že článok 3 ods. 1 a článok 4 ods. 1 smernice 93/13 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka týkajúca sa „spracovateľského poplatku“, uvedená v zmluve o úvere uzavretej so spotrebiteľom, musí na to, aby splnila požiadavky stanovené v týchto ustanoveniach, zodpovedať skutočným službám alebo nákladom, ktoré spadajú primerane do rozsahu plnení, ktoré veriteľ poskytuje pri uzatváraní tejto zmluvy, a ktoré sú na uzavretie tejto zmluvy potrebné, pričom je vylúčené, aby sa jednotlivé poplatky alebo služby, za ktoré sa tieto poplatky platia, akokoľvek prekrývali; takúto zmluvnú podmienku nemožno považovať za nekalú len z toho dôvodu, že na spotrebiteľa prenáša náklady na ekonomickú činnosť finančnej inštitúcie, pokiaľ neukladá spotrebiteľovi povinnosť platiť poplatky neprimerané nákladom súvisiacim s dotknutými službami alebo výške úveru.

O trovách

53 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol takto:

1. Článok 4 ods. 2 a článok 5 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

Fenger

Rozsudok

bol vyhlásený v Luxemburgu 5. júna 2025.

Tajomník

Predseda komory

A. Calot Escobar

S. Rodin