C-282/24
ECLI:EU:C:2025:790
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62024CJ0282
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62024CJ0282
ROZSUDOK
SÚDNEHO DVORA (tretia komora)
zo 16. októbra 2025 ( *1 )
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Verejné obstarávanie – Smernica 2014/24/EÚ – Článok 72 – Úprava rámcovej dohody počas jej plnenia – Hodnota úpravy nižšia ako hodnoty stanovené v článku 72 ods. 2 – Úprava modelu odmeňovania v rámcovej dohode – Podstatná úprava rámcovej dohody – Zmena celkovej povahy rámcovej dohody“
Vo veci C‑282/24,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Högsta förvaltningsdomstolen (Najvyšší správny súd, Švédsko) z 18. apríla 2024 a doručený Súdnemu dvoru 23. apríla 2024, ktorý súvisí s konaním:
Polismyndigheten
proti
Konkurrensverket,
SÚDNY DVOR (tretia komora),
v zložení: predseda tretej komory C. Lycourgos (spravodajca), sudcovia O. Spineanu‑Matei, S. Rodin, N. Piçarra a N. Fenger,
generálny advokát: A. Rantos,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
–
Polismyndigheten, v zastúpení: M. Ehn a K. Pedersen, advokater,
–
Konkurrensverket, v zastúpení: M. Andersson Müller a M. Östman, splnomocnené zástupkyne,
–
česká vláda, v zastúpení: L. Halajová, M. Smolek a J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia,
–
estónska vláda, v zastúpení: M. Kriisa, splnomocnená zástupkyňa,
–
Európska komisia, v zastúpení: A. Biolan, C. Faroghi, L. Malferrari a G. Wils, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní z 30. apríla 2025,
vyhlásil tento
Rozsudok
1
Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 72 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES ( Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 65 ).
2
Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Polismyndigheten (policajný orgán, Švédsko) a Konkurrensverket (orgán na ochranu hospodárskej súťaže, Švédsko) vo veci návrhu tohto orgánu na uloženie pokuty policajnému orgánu za úpravu rámcových dohôd na zabezpečenie odťahovej služby vozidiel bez toho, aby začal nové verejné obstarávanie.
Právny rámec
3
Odôvodnenia 107 a 109 smernice 2014/24 znejú takto:
„(107)
Je potrebné objasniť podmienky, za ktorých si úprava zákazky počas jej plnenia vyžaduje nový postup obstarávania, so zreteľom na príslušnú judikatúru Súdneho dvora… Nový postup obstarávania je potrebný, ak sa v pôvodnej zákazke uskutočnia závažné zmeny, najmä pokiaľ ide o rozsah a obsah vzájomných práv a povinností zmluvných strán vrátane rozdelenia práv duševného vlastníctva. Takéto zmeny poukazujú na zámer zmluvných strán opätovne dohodnúť základné podmienky zákazky. Platí to najmä v prípade, ak by zmenené podmienky mali vplyv na výsledok postupu, keby boli súčasťou pôvodného postupu.
Úpravy zákazky, ktorých dôsledkom je malá zmena hodnoty zákazky do určitej hodnoty, by sa mali vždy umožniť bez toho, aby bolo potrebné vykonať nový postup obstarávania. Na tento účel a s cieľom zabezpečiť právnu istotu by sa v tejto smernici mali ustanoviť minimálne finančné hodnoty, v rámci ktorých nie je potrebný nový postup obstarávania. Úpravy zákazky nad tieto finančné limity by mal[i] byť možné bez toho, aby bolo potrebné vykonať nový postup obstarávania, pokiaľ sú v súlade s príslušnými podmienkami stanovenými v tejto smernici.
…
(109)
Verejní obstarávatelia môžu byť konfrontovaní s vonkajšími okolnosťami, ktoré nemohli predvídať pri zadávaní zákazky, najmä ak sa zákazka plní počas dlhého obdobia. V takomto prípade je potrebná určitá miera pružnosti na prispôsobenie zákazky týmto okolnostiam bez nového postupu obstarávania. Pojem nepredvídateľných okolností sa vzťahuje na okolnosti, ktoré nebolo možné predvídať napriek primerane dôkladnej príprave pôvodného zadania zákazky verejným obstarávateľom so zreteľom na dostupné prostriedky, povahu a charakteristické znaky konkrétneho projektu, osvedčené postupy v danej oblasti a potrebu zabezpečiť zodpovedajúci súlad medzi prostriedkami vynaloženými pri príprave zadávania zákazky a jej predpokladanou hodnotou. Neplatí to však v prípadoch, keď úprava vedie k zmene celkovej povahy obstarávania, napríklad tým, že nahradí práce, tovar alebo služby, ktoré sa majú obstarať, niečím iným, alebo zásadne zmení druh obstarávania, pretože v takejto situácii možno predpokladať hypotetický vplyv na výsledok.“
4
Článok 72 tejto smernice stanovuje:
„1. Zmluvy a rámcové dohody možno upraviť bez nového postupu obstarávania v súlade s touto smernicou v ktoromkoľvek z týchto prípadov:
a)
ak úpravy, bez ohľadu na ich peňažnú hodnotu, boli uvedené v pôvodných súťažných podkladoch v jasných, presných a jednoznačných doložkách o preskúmaní, ktoré môžu zahŕňať doložky týkajúce sa revízie ceny alebo opciách. V takýchto doložkách sa uvádza rozsah a povaha možných úprav alebo opcií, ako aj podmienky, za ktorých sa môžu použiť. Nestanovujú sa v nich úpravy ani opcie, ktoré by menili celkovú povahu zákazky alebo rámcovej dohody;
…
c)
ak sú splnené všetky tieto podmienky:
i)
potreba úpravy bola vyvolaná okolnosťami, ktoré nemohol obozretný verejný obstarávateľ predvídať;
ii)
úpravou sa nemení celková povaha zákazky;
iii)
akékoľvek zvýšenie ceny nie je vyššie ako 50 % hodnoty pôvodnej zákazky alebo rámcovej dohody. Ak sa vykoná niekoľko úprav nasledujúcich po sebe, uvedené obmedzenie sa vzťahuje na hodnotu každej úpravy. Účelom takýchto úprav nasledujúcich po sebe nesmie byť obchádzanie tejto smernice;
…
e)
ak úpravy bez ohľadu na ich hodnotu nie sú podstatné v zmysle odseku 4.
…
2. Okrem toho, a bez akejkoľvek potreby overiť, či sú splnené podmienky stanovené v odseku 4 písm. a) až d), zmluvy možno rovnako upraviť bez toho, aby bol potrebný nový postup obstarávania v súlade s touto smernicou, ak hodnota úpravy je nižšia ako obe z týchto hodnôt:
i)
finančný limit stanovený v článku 4, a
ii)
10 % hodnoty pôvodnej zákazky v prípade zákaziek na poskytnutie služieb a zákaziek na dodanie tovaru a menej ako 15 % pôvodnej hodnoty zákazky v prípade zákaziek na uskutočnenie stavebných prác.
Úpravou sa však nesmie meniť celková povaha zmluvy alebo rámcovej dohody. V prípade vykonania viacerých úprav nasledujúcich po sebe sa hodnota posudzuje na základe čistej kumulatívnej hodnoty úprav nasledujúcich po sebe.
…
4. Úprava zmluvy alebo rámcovej dohody počas jej platnosti sa považuje za podstatnú v zmysle odseku 1 písm. e), ak sa v jej dôsledku povaha zmluvy alebo rámcovej dohody zásadne líši od povahy pôvodnej uzavretej zmluvy alebo rámcovej dohody. V každom prípade a bez ohľadu na odseky 1 a 2 sa úprava považuje za podstatnú, ak je splnená jedna alebo viac z týchto podmienok:
a)
úpravou sa zavádzajú podmienky, ktoré by v prípade, ak by boli súčasťou pôvodného postupu obstarávania, umožnili pripustenie iných ako pôvodne vybraných záujemcov alebo akceptovanie inej ako pôvodne akceptovanej ponuky, alebo by do postupu obstarávania prilákali ďalších účastníkov;
b)
úpravou sa mení ekonomická rovnováha zmluvy alebo rámcovej dohody v prospech dodávateľa spôsobom, ktorý nebol stanovený v pôvodnej zmluve alebo rámcovej dohode;
c)
úpravou sa značne rozširuje rozsah pôsobnosti zmluvy alebo rámcovej dohody;
d)
ak nový dodávateľ nahradí dodávateľa, ktorému verejný obstarávateľ pôvodne zadal zákazku, v iných prípadoch než sú prípady ustanovené v odseku 1 písm. d).
5. V prípade iných úprav ustanovení zmluvy o verejnej zákazke alebo rámcovej dohody počas jej platnosti, než sú úpravy stanovené v odsekoch 1 a 2, je potrebný nový postup obstarávania v súlade s touto smernicou.“
Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka
5
V roku 2020 policajný orgán vyhlásil výzvu na predkladanie ponúk na zákazku na zabezpečenie odťahovej služby, v rámci ktorej sa ponuky vyhodnocovali na základe kritéria najnižšej ponúknutej ceny. Od uchádzačov sa vyžadovalo, aby ponúkli pevnú cenu za úlohy, pri ktorých sa miesto vyzdvihnutia vozidla, ktoré sa má odtiahnuť, nachádza v okruhu 10 km od miesta, kde sa má vozidlo vrátiť, a v prípade prepravy mimo tohto okruhu uviesť konkrétnu dodatočnú cenu za kilometer na zvyšnú vzdialenosť. V dokumentoch tejto verejnej súťaže sa uvádzalo, že ceny mali zostať nezmenené počas celej doby trvania zmluvy.
6
Uvedené verejné obstarávanie bolo ukončené tým, že začiatkom roka 2021 boli uzavreté dve rámcové dohody, pričom jedna z nich so spoločnosťou Lidköpings Biltjänst Hyr AB.
7
V priebehu roka 2021 sa policajný orgán s dvoma dotknutými úspešnými uchádzačmi dohodol na zmene podmienok odmeňovania stanovených v týchto dvoch rámcových dohodách s cieľom vyvážiť rozdelenie nákladov medzi jednotlivé policajné zóny bez toho, aby sa zvýšila celková hodnota uvedená v týchto dvoch rámcových dohodách. Na jednej strane sa okruh služieb, za ktoré sa mala platiť len pevná cena, zvýšil z 10 na 50 kilometrov. Na druhej strane sa pôvodne dohodnuté ceny zmenili. Presnejšie, pokiaľ ide o Lidköpings Biltjänst Hyr, pevná cena za službu sa zvýšila z 0 na 4500 švédskych korún (SEK) (približne z 0 na 400 eur) a cena za kilometer sa pri niektorých typoch prepravy znížila zo 185 na 28 SEK (z 16,5 na približne 2,5 eura) a pri ostatných typoch prepravy z 275 na 55 SEK (približne z 24,5 na 5 eur). Policajný orgán dospel k záveru, že uplatnenie tohto nového modelu odmeňovania viedlo k marginálnemu zníženiu celkovej odmeny spoločnosti Lidköpings Biltjänst Hyr v porovnaní s odmenou, ktorá by bola zaplatená podľa pôvodne stanoveného modelu odmeňovania.
8
Orgán na ochranu hospodárskej súťaže podal na Förvaltningsrätten i Stockholm (Správny súd Štokholm, Švédsko) návrh na uloženie pokuty policajnému orgánu za úpravu rámcových dohôd na zabezpečenie odťahovej služby vozidiel bez toho, aby začal nové verejné obstarávanie. Tento súd vyhovel tomuto návrhu a uložil policajnému orgánu pokutu vo výške 1200000 SEK (približne 106650 eur) z dôvodu, že ak by úpravy, o ktoré ide vo veci samej, boli zahrnuté do pôvodného verejného obstarávania, mohli by viesť k účasti iných uchádzačov alebo k výberu inej ponuky, takže tieto úpravy treba považovať za podstatné. Z rovnakého dôvodu sa uvedený súd domnieval, že tieto úpravy menia celkovú povahu rámcovej dohody uzavretej so spoločnosťou Lidköpings Biltjänst Hyr.
9
Policajný orgán podal proti tomuto rozsudku odvolanie na Kammarrätten i Stockholm (Odvolací správny súd Štokholm, Švédsko). Tento súd toto odvolanie zamietol, pričom v podstate potvrdil odôvodnenie uvedeného rozsudku.
10
Policajný orgán podal kasačný opravný prostriedok na Högsta förvaltningsdomstolen (Najvyšší správny súd, Švédsko), vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, pričom najmä tvrdil, že kritérium uvedené v rozsudku Kammarrätten i Stockholm (Odvolací správny súd Štokholm) nebolo vhodné na posúdenie existencie zmeny celkovej povahy rámcovej dohody uzavretej so spoločnosťou Lidköpings Biltjänst Hyr.
11
Vnútroštátny súd konštatuje, že podľa výpočtu, ktorý vykonal policajný orgán, je hodnota úprav tejto rámcovej dohody nižšia ako hodnoty stanovené v článku 72 ods. 2 smernice 2014/24. Je preto potrebné určiť, či tieto úpravy možno považovať za úpravy, ktoré zmenili celkovú povahu uvedenej rámcovej dohody.
12
Tento súd sa domnieva, že hoci sa v judikatúre Súdneho dvora nachádzajú spresnenia týkajúce sa pojmu „podstatná úprava“ zákazky, Súdny dvor ešte nepreskúmal režim úprav s nízkou hodnotou stanovený v tomto článku 72 ods. 2, ktorý nemá svoj pôvod v tejto judikatúre, a najmä sa nevyjadril k pojmu zmena celkovej povahy zákazky.
13
Za týchto okolností Högsta förvaltningsdomstolen (Najvyšší správny súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Môže úprava modelu odmeňovania v rámcovej dohode, ktorá bola pôvodne uzavretá na základe kritéria najnižšej ponúknutej ceny, v dôsledku ktorej sa zmení pomer medzi pevnými a pohyblivými cenami a cenové úrovne sa upravia do takej miery, že celková hodnota zákazky sa nezmení viac ako okrajovo, znamenať, že celková povaha rámcovej dohody sa má považovať za zmenenú v zmysle článku 72 ods. 2 smernice [2014/24]?“
O prejudiciálnej otázke
14
Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 72 ods. 2 smernice 2014/24 vykladať v tom zmysle, že úprava metódy odmeňovania v rámcovej dohode, ktorá bola zadaná na základe kritéria najnižšej ceny, ktorá mení pomer medzi pevnou a pohyblivou cenou, pričom upravuje cenové úrovne tak, že celková hodnota tejto rámcovej dohody sa zmení len okrajovo, sa má považovať za zmenu celkovej povahy uvedenej rámcovej dohody v zmysle tohto ustanovenia.
15
Článok 72 ods. 5 smernice 2014/24 stanovuje, že v prípade iných úprav ustanovení rámcovej dohody počas jej platnosti, než sú úpravy uvedené v článku 72 ods. 1 a 2 tejto smernice, je potrebný nový postup obstarávania.
16
Článok 72 ods. 1 smernice 2014/24 vymenúva päť prípadov, v ktorých môžu byť rámcové dohody upravené bez nového postupu verejného obstarávania. Konkrétne článok 72 ods. 1 písm. e) tejto smernice umožňuje takúto úpravu, ak bez ohľadu na jej hodnotu nie je podstatná v zmysle článku 72 ods. 4 uvedenej smernice.
17
Článok 72 ods. 2 tej istej smernice stanovuje, že bez toho, aby bolo potrebné overiť, či sú splnené podmienky stanovené v článku 72 ods. 4 písm. a) až d) tejto smernice, môžu byť rámcové dohody tiež upravené bez toho, aby bol potrebný nový postup obstarávania, ak je hodnota úpravy nižšia ako dve hodnoty definované v tomto článku 72 ods. 2 bodoch i) a ii). Uvedený článok 72 ods. 2 však vo svojom druhom pododseku spresňuje, že takáto úprava nemôže zmeniť celkovú povahu dotknutej rámcovej dohody.
18
Na účely určenia rozsahu pojmu zmena celkovej povahy rámcovej dohody v zmysle článku 72 ods. 2 smernice 2014/24 treba v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora vykladať toto ustanovenie nielen s prihliadnutím na jeho znenie, ale aj na jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (pozri rozsudky zo 17. novembra 1983, Merck, 292/82 , EU:C:1983:335 , bod 12 , a z 1. augusta 2025, Tradeinn Retail Services, C‑76/24 , EU:C:2025:593 , bod 25 ).
19
Pokiaľ ide v prvom rade o znenie článku 72 ods. 2 smernice 2014/24, treba na jednej strane zdôrazniť, že tento článok neobsahuje definíciu pojmu zmena celkovej povahy rámcovej dohody.
20
Keďže žiadne iné ustanovenie tejto smernice neobsahuje takúto definíciu, je potrebné určiť význam a rozsah tohto výrazu v súlade s jeho obvyklým významom v bežnom jazyku (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. júla 2020, AFMB a i., C‑610/18 , EU:C:2020:565 , bod 52 , ako aj z 19. júna 2025, Stappert CeramTec, C‑17/24 , EU:C:2025:455 , bod 53 ).
21
Pojem „celková povaha“ vnímaný v jeho obvyklom zmysle však naznačuje, že normotvorca Únie mal v úmysle zamerať sa výlučne na úpravy rámcových dohôd takého rozsahu, že by viedli k celkovej zmene zákazky alebo rámcovej dohody.
22
V druhom rade článok 72 ods. 2 smernice 2014/24 uvádza, že toto ustanovenie sa uplatňuje „bez akejkoľvek potreby overiť, či sú splnené podmienky uvedené v odseku 4 písm. a) až d)“.
23
V tejto súvislosti treba uviesť, že úprava, ktorá spĺňa jednu z týchto podmienok, sa musí v súlade s článkom 72 ods. 4 tejto smernice považovať za podstatnú. Doplnenie spresnenia uvedeného v predchádzajúcom bode tohto rozsudku do článku 72 ods. 2 uvedenej smernice teda naznačuje, že normotvorca Únie sa domnieval, že otázka, či úprava rámcovej dohody je alebo nie je podstatná, nie je rozhodujúca na určenie, či táto zmena mení „celkovú povahu“ tejto rámcovej dohody v zmysle druhého pododseku tohto posledného uvedeného ustanovenia.
24
Konkrétne vzhľadom na to, že článok 72 ods. 4 písm. a) smernice 2014/24 sa osobitne týka úprav zavádzajúcich podmienky, ktoré by v prípade, ak by boli súčasťou pôvodného postupu obstarávania, umožnili pripustenie iných ako pôvodne vybraných záujemcov alebo akceptovanie inej ako pôvodne akceptovanej ponuky, alebo by do postupu obstarávania prilákali ďalších účastníkov, okolnosť, že úpravou sa takéto podmienky zavedú do rámcovej dohody, nemôže logicky sama osebe brániť tomu, aby sa táto úprava vykonala na základe článku 72 ods. 2 tejto smernice.
25
Pokiaľ ide v druhom rade o kontext, do ktorého patrí článok 72 ods. 2 smernice 2014/24, treba uviesť, že z článku 72 ods. 5 tejto smernice vyplýva, že tento článok 72 ods. 2 predstavuje výnimku zo zásady, podľa ktorej sa rámcová dohoda nesmie upraviť bez nového postupu verejného obstarávania, takže možnosť úpravy stanovená v uvedenom článku 72 ods. 2 sa musí vykladať reštriktívne [pozri analogicky rozsudky zo 4. júna 2009, Komisia/Grécko, C‑250/07 , EU:C:2009:338 , bod 35 , ako aj z 28. októbra 2022, Generalstaatsanwaltschaft München (Extradícia a zásada ne bis in idem), C‑435/22 PPU , EU:C:2022:852 , bod 120 ].
26
Po prvé je pravda, že v prvom odseku odôvodnenia 107 smernice 2014/24 sa uvádza, že nový postup obstarávania by sa mal začať v prípade podstatných úprav pôvodnej zákazky, najmä ak sa dotknutými úpravami zavádzajú podmienky, ktoré by v prípade, ak by boli zahrnuté do pôvodného postupu, mali vplyv na výsledok postupu.
27
Normotvorca Únie tak implicitne odkázal na riešenie zakotvené v judikatúre Súdneho dvora týkajúcej sa situácií, ktoré nastali pred začiatkom uplatňovania smernice 2014/24, z ktorého vyplývalo, že verejný obstarávateľ nemohol vykonať úpravy podmienok zákazky, ktoré by znamenali, že tieto podmienky by mali podstatne odlišné znaky ako podmienky pôvodnej zákazky, a že by to tak bolo najmä v prípade, ak by zamýšľané úpravy mohli spochybniť zadanie zákazky v tom zmysle, že ak by boli začlenené do dokumentácie, ktorá upravovala pôvodné zadávacie konanie, buď by bola vybraná iná ponuka, alebo by boli pripustení iní uchádzači (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. júna 2008, pressetext Nachrichtenagentur, C‑454/06 , EU:C:2008:351 , body 34 a 35 , a zo 7. septembra 2016, Finn Frogne, C‑549/14 , EU:C:2016:634 , bod 28 ).
28
Hoci z prvého odseku odôvodnenia 107 smernice 2014/24 vyplýva, že normotvorca Únie mal v úmysle zohľadniť judikatúru Súdneho dvora, nevyplýva z neho, že mal v úmysle systematicky kodifikovať túto judikatúru.
29
Druhý odsek tohto odôvodnenia špecifikuje údaj uvedený v jeho prvom odseku, ktorý je pripomenutý v bode 26 tohto rozsudku, pričom spresňuje, že „úpravy zákazky, ktorých dôsledkom je malá zmena hodnoty zákazky do určitej hodnoty, by sa mali vždy umožniť bez toho, aby bolo potrebné vykonať nový postup obstarávania“.
30
Normotvorca Únie tak prejavil svoju vôľu zakotviť širokú možnosť zjednodušeného vykonania úprav, ktoré by si za normálnych okolností vyžadovali použitie takéhoto nového postupu, pokiaľ tieto úpravy zostávajú pod určitými prahovými hodnotami, hoci takáto možnosť nevyplývala z judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa situácií, ktoré nastali predtým, ako sa začala uplatňovať smernica 2014/24.
31
Po druhé odôvodnenie 109 tejto smernice, ktoré sa týka úprav stanovených v článku 72 ods. 1 písm. c) tejto smernice, ktoré podliehajú požiadavke nezmeniť celkovú povahu dotknutej zákazky alebo rámcovej dohody, uvádza ako príklad úprav, ktoré „menia celkovú povahu zákazky“, nahradenie prác, tovaru alebo služieb, ktoré sa majú obstarať, niečím iným, ako aj zásadnú zmenu druhu obstarávania.
32
V tejto súvislosti treba uviesť, že hoci príklady takto citované normotvorcom Únie nie sú taxatívne, nič to nemení na tom, že sa týkajú výlučne úprav, ktorými sa mení dotknutá zákazka, ktorých rozsah tak presahuje rozsah podstatných úprav uvedených v článku 72 ods. 4 smernice 2014/24.
33
Okrem toho, hoci odôvodnenie 109 tejto smernice uvádza tieto príklady ako prípady, v ktorých možno predpokladať, že predmetná úprava môže prípadne ovplyvniť výsledok dotknutého obstarávania, nemožno z toho vyvodiť, že každú úpravu, ktorá má takýto účinok, treba považovať za úpravu, ktorá vedie k zmene celkovej povahy tejto zákazky.
34
Po tretie z porovnania odsekov 1, 2 a 4 článku 72 smernice 2014/24 vyplýva, že normotvorca Únie sa rozhodol použiť samostatné výrazy na jednej strane pre úpravy meniace celkovú povahu rámcovej dohody a na druhej strane pre jej podstatné úpravy.
35
Navyše vzhľadom na štruktúru článku 72 smernice 2014/24 by výklad tohto ustanovenia, ktorý by stotožnil pojmy podstatné úpravy a úpravy, ktoré menia celkovú povahu zákazky alebo rámcovej dohody, zbavil článok 72 ods. 1 písm. a) a c), ako aj článok 72 ods. 2 tejto smernice akéhokoľvek potrebného účinku.
36
Na jednej strane totiž z článku 72 ods. 1 písm. e) smernice 2014/24 vyplýva, že akúkoľvek nepodstatnú úpravu bez ohľadu na jej hodnotu možno vykonať bez toho, aby bolo potrebné uskutočniť nový postup verejného obstarávania. Na druhej strane zo samotného znenia odseku 1 písm. a) a c), ako aj z odseku 2 článku 72 tejto smernice vyplýva, že tieto posledné uvedené ustanovenia sa neuplatňujú na úpravy, ktoré menia celkovú povahu dotknutej zákazky alebo rámcovej dohody. Ak by sa teda táto posledná uvedená požiadavka mala chápať tak, že uplatnenie ustanovení uvedených ako posledné umožňuje len prijatie úprav, ktoré nemajú podstatný charakter, tie isté ustanovenia uvedené ako posledné by umožňovali výlučne úpravy zákaziek alebo rámcových dohôd, ktoré by v každom prípade bolo možné vykonať na základe článku 72 ods. 1 písm. e) uvedenej smernice.
37
Takýto výklad by bol ešte menej v súlade so štruktúrou článku 72 tej istej smernice, keďže odsek 1 písm. a) a c), ako aj odsek 2 článku 72 tejto smernice uvádzajú okrem neexistencie zmeny celkovej povahy dotknutej zákazky alebo rámcovej dohody osobitné podmienky, ktoré by v prípade prijatia tohto výkladu boli úplne zbytočné.
38
Pokiaľ ide v treťom rade o ciele smernice 2014/24, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že článok 72 tejto smernice tým, že vymedzuje podmienky, za ktorých môžu byť zákazky alebo rámcové dohody počas ich platnosti upravené, má za cieľ zabezpečiť dodržiavanie zásad rovnosti zaobchádzania a transparentnosti, pričom zavádza určitú flexibilitu pri uplatňovaní pravidiel upravujúcich zákazky a rámcové dohody, aby sa verejným obstarávateľom umožnilo pragmaticky reagovať na situácie, s ktorými sa stretávajú počas plnenia zákaziek a rámcových dohôd (pozri v tomto zmysle rozsudky z 3. februára 2022, Advania Sverige a Kammarkollegiet, C‑461/20 , EU:C:2022:72 , body 32 a 37 , ako aj zo 7. decembra 2023, Obština Razgrad, C‑441/22 a C‑443/22 , EU:C:2023:970 , bod 61 ).
39
Okrem toho z návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o verejnom obstarávaní z 20. decembra 2011 [COM(2011) 896 final], ktorý viedol k prijatiu smernice 2014/24, vyplýva, že cieľom prijatia pravidiel, ktoré sú v súčasnosti uvedené v jej článku 72, bolo najmä povoliť uplatňovanie „pragmatického prístupu k riešeniu nepredvídaných okolností, ktoré si vyžadujú prispôsobenie zákazky počas jej plnenia“.
40
Ako však uviedol generálny advokát v bode 28 svojich návrhov, prípady uvedené v článku 72 ods. 1 písm. a) a c), ako aj v článku 72 ods. 2 smernice 2014/24 sa vyznačujú tým, že sa týkajú osobitných prípadov, v ktorých zamýšľaná úprava môže menej ovplyvniť dodržiavanie zásad rovnosti zaobchádzania a transparentnosti, takže sa na ne môže uplatniť režim s väčšou flexibilitou.
41
Z týchto úvah vyplýva, že pojem zmena celkovej povahy rámcovej dohody sa odlišuje od pojmu podstatná úprava rámcovej dohody a že tento prvý uvedený pojem sa vzťahuje len na najvýznamnejšie podstatné zmeny, ktoré znamenajú podstatnú zmenu predmetu rámcovej dohody alebo typu dotknutej rámcovej dohody, alebo tiež podstatnú zmenu jej rovnováhy, takže ich možno považovať za zmeny takého rozsahu, že vedú k zmene rámcovej dohody ako celku.
42
Z toho vyplýva, že samotná okolnosť, že úprava by mohla mať vplyv na výsledok pôvodného postupu zadávania dotknutej rámcovej dohody, ak by bola začlenená do dokumentácie, ktorou sa riadi tento postup, čo je okolnosť, ktorá zodpovedá podmienke uvedenej v článku 72 ods. 4 písm. a) smernice 2014/24, nemôže sama osebe stačiť na preukázanie, že táto úprava mení celkovú povahu tejto rámcovej dohody.
43
Pokiaľ ide konkrétnejšie o úpravu metódy odmeňovania v rámcovej dohode, treba zdôrazniť, že článok 72 ods. 1 písm. a) a c) smernice 2014/24 výslovne stanovuje možnosť upraviť cenu zákazky alebo rámcovej dohody za predpokladu, že táto úprava nemení celkovú povahu dotknutej zákazky alebo rámcovej dohody.
44
Keďže tieto ustanovenia výslovne vylučujú úpravy ceny vedúce k zmene celkovej povahy dotknutej zákazky alebo rámcovej dohody, domnievať sa, že obmedzená úprava ceny zákazky alebo rámcovej dohody predstavuje za každých okolností takúto úpravu, by zbavilo akéhokoľvek účinku mechanizmy úpravy tejto ceny výslovne zakotvené normotvorcom Únie v uvedených ustanoveniach.
45
Okrem toho, hoci článok 72 ods. 2 smernice 2014/24 výslovne neodkazuje na možnosť upraviť cenu zákazky alebo rámcovej dohody, toto ustanovenie pripúšťa len úpravy obmedzenej hodnoty, čo umožňuje obmedziť účinky úpravy tejto ceny na rovnováhu dotknutej rámcovej dohody.
46
Úprava metódy odmeňovania v rámcovej dohode vedúca k okrajovej zmene celkovej hodnoty tejto rámcovej dohody nemôže v žiadnom prípade znamenať podstatnú úpravu predmetu uvedenej rámcovej dohody alebo v zásade typu dotknutej rámcovej dohody.
47
Naopak, nemožno úplne vylúčiť, že za výnimočných okolností môže úprava metódy odmeňovania vedúca k okrajovej zmene celkovej hodnoty rámcovej dohody, podobne ako drastická zmena pomeru medzi pevnými a pohyblivými cenami, viesť k zásadnej zmene rovnováhy tejto rámcovej dohody, a teda k zmene celkovej povahy uvedenej rámcovej dohody.
48
Tak to bude v prípade, ak úprava metódy odmeňovania podľa dotknutej rámcovej dohody znamená podstatné narušenie jej štruktúry, ktoré vedie k tomu, že úspešný uchádzač alebo uchádzači, s ktorými bola uzavretá táto rámcová dohoda, sa ocitnú vo výhodnejšej situácii, než je situácia, ktorá by vyplynula z uplatnenia pôvodne dohodnutej metódy odmeňovania, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu vo veci samej s prihliadnutím na všetky relevantné okolnosti.
49
Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 72 ods. 2 smernice 2014/24 sa má vykladať v tom zmysle, že úpravu metódy odmeňovania v rámcovej dohode, ktorá bola zadaná na základe kritéria najnižšej ceny, ktorá mení pomer medzi pevnou a pohyblivou cenou, pričom upravuje cenové úrovne tak, že celková hodnota tejto rámcovej dohody sa zmení len okrajovo, nemožno považovať za úpravu, ktorá mení celkovú povahu uvedenej rámcovej dohody v zmysle tohto ustanovenia, ibaže by úprava metódy odmeňovania v tej istej rámcovej dohode viedla k zásadnej zmene jej rovnováhy.
O trovách
50
Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:
Článok 72 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES
sa má vykladať v tom zmysle, že:
úpravu metódy odmeňovania stanovenú v rámcovej dohode, ktorá bola zadaná na základe kritéria najnižšej ceny, ktorá mení pomer medzi pevnou a pohyblivou cenou, pričom upravuje cenové úrovne tak, že celková hodnota tejto rámcovej dohody sa zmení len okrajovo, nemožno považovať za úpravu, ktorá mení celkovú povahu uvedenej rámcovej dohody v zmysle tohto ustanovenia, ibaže by úprava metódy odmeňovania v tej istej rámcovej dohode viedla k zásadnej zmene jej rovnováhy.
Podpisy
( *1 ) Jazyk konania: švédčina.