C-283/24
ECLI:EU:C:2025:236
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62024CJ0283
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62024CJ0283
ROZSUDOK
SÚDNEHO DVORA (piata komora)
z 3. apríla 2025 ( *1 )
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Azylová politika – Medzinárodná ochrana – Smernica 2013/32/EÚ – Článok 46 ods. 3 – Požiadavka posúdenia v plnom rozsahu ex nunc – Článok 47 Charty základných práv Európskej únie – Právo na účinný opravný prostriedok – Rozsah právomoci prvostupňového súdu – Vnútroštátna právna úprava, ktorá nestanovuje právomoc nariadiť lekársku prehliadku žiadateľovi o medzinárodnú ochranu“
Vo veci C‑283/24 [Barouk] ( i ),
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Dioikitiko Dikastirio Diethnous Prostasias (Správny súd pre medzinárodnú ochranu, Cyprus) z 29. marca 2024 a doručený Súdnemu dvoru 23. apríla 2024, ktorý súvisí s konaním:
B. F.
proti
Kypriaki Dimokratia,
SÚDNY DVOR (piata komora),
v zložení: predsedníčka piatej komory M. L. Arastey Sahún, sudcovia D. Gratsias, E. Regan, J. Passer a B. Smulders (spravodajca),
generálny advokát: J. Richard de la Tour,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
–
cyperská vláda, v zastúpení: F. Sotiriou a E. Symeonidou, splnomocnené zástupkyne,
–
Európska komisia, v zastúpení: M. Debieuvre a A. Katsimerou, splnomocnené zástupkyne,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1
Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 46 ods. 1 a 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany ( Ú. v. EÚ L 180, 2013, s. 60 ) so zreteľom na článok 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) a v spojení s článkami 4 ods. 1 a 4 ods. 3 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany ( Ú. v. EÚ L 337, 2011, s. 9 ), ako aj s článkom 4 ods. 3 ZEÚ.
2
Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi B. F. a Kypriaki Dimokratia (Cyperská republika), ktorú zastupuje Ypiresia Asylou (Cyperský azylový úrad, Cyprus) (ďalej len „azylový úrad“), vo veci rozhodnutia tohto orgánu o zamietnutí žiadosti B. F. o medzinárodnú ochranu a nariadení jeho návratu do jeho krajiny pôvodu.
Právny rámec
Právo Únie
Smernica 2011/95
3
Článok 4 smernice 2011/95 stanovuje:
„1. Členské štáty môžu považovať za povinnosť žiadateľa predložiť čo najskôr všetky náležitosti potrebné na zdôvodnenie žiadosti o medzinárodnú ochranu. V spolupráci so žiadateľom je povinnosťou členského štátu posúdiť príslušné náležitosti žiadosti.
…
3. Posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu sa má vykonať na individuálnom základe a zahŕňa zohľadnenie:
…
c)
individuálneho postavenia a osobných okolností žiadateľa vrátane takých faktorov ako pôvod, pohlavie a vek, s cieľom posúdenia, či by na základe osobných okolností žiadateľa činy, ktorým bol alebo mohol byť žiadateľ vystavený, predstavovali prenasledovanie alebo vážne bezprávie;
…“
Smernica 2013/32
4
Odôvodnenia 18, 50 a 60 smernice 2013/32 stanovujú:
„(18)
Je v záujme členských štátov aj žiadateľov o medzinárodnú ochranu, aby sa o žiadosti o medzinárodnú ochranu rozhodlo čo najskôr bez toho, aby bolo dotknuté vykonanie primeraného a úplného posúdenia.
…
(50)
To, že prijaté rozhodnutia o žiadosti o medzinárodnú ochranu, rozhodnutia o odmietnutí znovu otvoriť posúdenie žiadosti po jeho prerušení a rozhodnutia o odňatí postavenia utečenca alebo postavenia osoby s doplnkovou ochranou podliehajú účinným opravným prostriedkom pred súdom, odráža základnú zásadu práva Únie.
…
(60)
Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané chartou. Táto smernica sa najmä snaží zabezpečiť úplné rešpektovanie ľudskej dôstojnosti a podporovať uplatňovanie článkov 1, 4, 18, 19, 21, 23, 24 a 47 charty a musí sa zodpovedajúcim spôsobom vykonávať.“
5
Podľa článku 2 písm. f) tejto smernice:
„Na účely tejto smernice:
…
f)
‚rozhodujúci orgán‘ znamená akýkoľvek kvázi súdny alebo správny orgán v členskom štáte zodpovedný za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu s právomocou prijímať rozhodnutia v prvom stupni o takýchto prípadoch.“
6
Článok 18 tejto smernice, nazvaný „Lekárska prehliadka“, stanovuje:
„1. Ak to rozhodujúci orgán považuje za potrebné na posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu v súlade s článkom 4 smernice 2011/95/EÚ, členský štát pod podmienkou súhlasu žiadateľa zabezpečí jeho lekársku prehliadku ohľadom príznakov prenasledovania alebo vážneho bezprávia v minulosti. Alternatívne môžu členské štáty stanoviť, že takúto lekársku prehliadku si zabezpečí žiadateľ.
Lekárske prehliadky uvedené v prvom pododseku vykonávajú kvalifikovaní zdravotníci a ich výsledok sa predkladá rozhodujúcemu orgánu bezodkladne. Členské štáty môžu určiť zdravotníkov, ktorí môžu vykonávať takéto lekárske prehliadky. Odmietnutie žiadateľa podrobiť sa takejto lekárskej prehliadke nebráni rozhodujúcemu orgánu prijať rozhodnutie o žiadosti o medzinárodnú ochranu.
Lekárske prehliadky vykonávané podľa tohto odseku sa uhrádzajú z verejných finančných prostriedkov.
2. Ak sa nevykoná lekárska prehliadka podľa odseku 1, členské štáty informujú žiadateľov, že si môžu z vlastného podnetu a na vlastné náklady zabezpečiť lekársku prehliadku ohľadom príznakov prenasledovania alebo vážneho bezprávia v minulosti.
3. Výsledky lekárskych prehliadok uvedených v odsekoch 1 a 2 posúdi rozhodujúci orgán spolu s ostatnými údajmi žiadosti.“
7
Článok 46 smernice 2013/32 s názvom „Právo na účinný opravný prostriedok“ stanovuje:
„1. Členské štáty zabezpečia, aby žiadatelia mali právo na účinný opravný prostriedok pred súdom proti:
a)
rozhodnutiu o ich žiadosti o medzinárodnú ochranu vrátane rozhodnutia:
i)
považovať žiadosť za neopodstatnenú v súvislosti s postavením utečenca a/alebo postavením osoby s doplnkovou ochranou;
…
…
3. V záujme dosiahnutia súladu s odsekom 1 členské štáty zabezpečia, aby účinný opravný prostriedok zahŕňal posúdenie skutkových aj právnych otázok v plnom rozsahu ex nunc vrátane prípadného posúdenia potrieb medzinárodnej ochrany podľa smernice 2011/95/EÚ, a to aspoň v rámci konania o opravnom prostriedku pred súdom prvého stupňa.
4. Členské štáty stanovia primerané lehoty a iné potrebné pravidlá, podľa ktorých môže žiadateľ uplatňovať svoje právo na účinný opravný prostriedok podľa odseku 1. …
…“
Cyperské právo
8
Článok 15 Peri Prosfygon Nomos (zákon o utečencoch) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „zákon o utečencoch“), nazvaný „Lekárske a psychologické vyšetrenie žiadateľa“, stanovuje:
„1. Ak to príslušný úradník [azylového úradu] považuje za potrebné na účely preskúmania žiadosti… a so súhlasom žiadateľa, lekár a/alebo psychológ vyšetrí žiadateľa:
a)
v súvislosti s príznakmi prenasledovania alebo vážneho bezprávia, ktoré utrpel v minulosti; a
b)
v súvislosti s príznakmi mučenia alebo inými formami závažného fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia.
2. Lekársku prehliadku uvedenú v odseku 1 vykonávajú z verejných zdrojov kvalifikovaní zdravotnícki pracovníci a jej výsledky sa čo najskôr oznámia [azylovému úradu].
3. Odmietnutie žiadateľa podrobiť sa lekárskej a/alebo psychologickej prehliadke nebráni tomu, aby vedúci [azylového úradu] prijal rozhodnutie o žiadosti.
4. Výsledky lekárskych a/alebo psychologických prehliadok uvedených v odsekoch 1 a 8 posúdi vedúci [azylového úradu] spolu s ostatnými údajmi žiadosti.
5. Ak existujú znaky vážneho bezprávia, príslušný úradník [azylového úradu] uskutoční pohovor so žiadateľom po porade a v spolupráci s príslušným lekárom.
…
8. Ak sa nevykoná lekárska a/alebo psychologická prehliadka podľa odseku 1, [azylový úrad] informuje žiadateľov, že si môžu z vlastného podnetu a na vlastné náklady zabezpečiť lekársku a/alebo psychologickú prehliadku v súvislosti s príznakmi prenasledovania alebo vážneho bezprávia v minulosti.“
9
Podľa článku 7 Peri tis Litourgias Dioikitikou Dikastiriou Diethnous Prostasias Diadikastikoi Kanonismoi tou 2019 (rokovací poriadok správneho súdu pre medzinárodnú ochranu z roku 2019) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej:
„[Správny súd pre medzinárodnú ochranu] môže upraviť konanie a v prípade potreby nariadiť opatrenia, pokiaľ ide o zhromažďovanie písomných alebo ústnych svedectiev alebo iných dôkazov, pohovory so žiadateľom o azyl alebo medzinárodnú ochranu, ako aj iné konania v súlade so zákonom… o utečencoch, ako aj usmerneniami Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO), ako to tento súd považuje za primerané a spravodlivé za okolností prejednávanej veci.“
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
10
B. F., libanonský štátny príslušník, podal 4. septembra 2018 žiadosť o medzinárodnú ochranu na Cypre.
11
Na podporu svojej žiadosti okrem iného uviedol, že bol obeťou mučenia zo strany tajných a vojenských služieb v Libanone okrem iného z dôvodu jeho politického aktivizmu a účasti vo vojenskom krídle libanonskej politickej strany a že je naďalej vystavený vyhrážkam a pokusom o atentát, takže bol presvedčený, že v prípade návratu do Libanonu bude v tejto krajine zatknutý na letisku a odsúdený na trest odňatia slobody alebo trest smrti.
12
Rozhodnutím zo 7. februára 2022 mu azylový úrad odmietol priznať postavenie utečenca z dôvodu neexistencie oprávnenej obavy z prenasledovania alebo rizika vážneho bezprávia v prípade návratu do Libanonu. V tejto súvislosti tento orgán zastával názor, že vyhlásenia B. F. boli počas viacerých vypočúvaní nekoherentné, rozporné a nepresné.
13
Dioikitiko Dikastirio Diethnous Prostasias (Správny súd pre medzinárodnú ochranu, Cyprus), vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania a na ktorý B. F. podal odvolanie proti tomuto rozhodnutiu, tiež tvrdí, že dospel k záveru, že tvrdenia B. F. týkajúce sa politického, náboženského a rasového prenasledovania zo strany libanonských tajných služieb, okrem iného z dôvodu jeho členstva v libanonskej politickej strane, nie sú koherentné, logické a vierohodné.
14
Podľa vnútroštátneho súdu je však pri individuálnom posudzovaní žiadosti o medzinárodnú ochranu potrebné zohľadniť zraniteľnosť žiadateľa, keďže táto zraniteľnosť môže ovplyvniť najmä koherentnosť jeho vyhlásení na podporu žiadosti o medzinárodnú ochranu, a teda aj posúdenie jeho dôveryhodnosti.
15
Azylový úrad pritom nevykonal lekársku ani psychologickú prehliadku dotknutej osoby v súvislosti s príznakmi prenasledovania alebo vážneho bezprávia, o ktorých táto osoba tvrdí, že im bola vystavená v minulosti, alebo v súvislosti s príznakmi mučenia alebo iného závažného fyzického alebo psychického násilia.
16
Vzhľadom na neexistenciu lekárskej prehliadky dotknutej osoby teda vnútroštátny súd usudzuje, že nemôže posúdiť dôveryhodnosť žiadateľa, čo by predstavovalo neoddeliteľnú súčasť posúdenia žiadosti o medzinárodnú ochranu v plnom rozsahu ex nunc , ktoré má vykonať súd prvého stupňa podľa článku 46 ods. 3 smernice 2013/32.
17
Pritom tvrdí, že podľa vnútroštátneho práva nemá právomoc nariadiť takúto lekársku prehliadku, čo potvrdzuje nedávna judikatúra Anotato Dikastirio Kyprou (Najvyšší súd, Cyprus), podľa ktorej má v zmysle vnútroštátneho práva výlučne azylový orgán právomoc nariadiť žiadateľovi o azyl, aby sa podrobil lekárskej prehliadke. Vnútroštátny súd teda môže tomuto orgánu položiť len otázky týkajúce sa dôvodov, pre ktoré sa takáto prehliadka neuskutočnila, a prípadne zrušiť napadnuté rozhodnutie, ak sa domnieva, že došlo k porušeniu článku 15 zákona o utečencoch.
18
Tento súd sa preto pýta, či z článku 46 ods. 3 smernice 2013/32 môže vyvodiť právomoc nariadiť lekársku prehliadku, keďže toto ustanovenie v spojení s právom na účinný prostriedok nápravy zakotveným v článku 47 Charty mu v súvislosti so žiadosťou o medzinárodnú ochranu ukladá povinnosť vykonať „posúdenie … v plnom rozsahu ex nunc “.
19
Vnútroštátny súd sa okrem toho pýta, či v prípade, že by sa usudzovalo, že lekárska prehliadka je nevyhnutná na účely posúdenia žiadosti o medzinárodnú ochranu, možno konštatovať, že vzhľadom na priamy účinok článku 46 ods. 3 smernice 2013/32, ako je zakotvený v judikatúre Súdneho dvora, má právomoc sám nariadiť takúto prehliadku, alebo prinajmenšom právomoc nariadiť rozhodujúcemu orgánu, aby ju vykonal a oznámil mu jeho výsledky.
20
Okrem toho za predpokladu, že by sa pripustilo, že prostriedky, ktoré má k dispozícii na vykonanie posúdenia stanoveného v článku 46 ods. 3 tejto smernice, patria do procesnej autonómie členských štátov, vnútroštátny súd sa pýta, či v prípade, že uplatniteľná vnútroštátna právna úprava nespĺňa požiadavky vyplývajúce zo zásady efektivity, môže od rozhodujúceho orgánu požadovať, aby uplatnením mechanizmu podľa článku 18 smernice 2013/32 vykonal lekársku prehliadku dotknutej osoby a oznámil mu jej výsledok.
21
Vnútroštátny súd sa napokon pýta, či aj vzhľadom na požiadavku rýchleho posúdenia žiadostí o azyl sú splnené záruky stanovené v článku 46 ods. 3 smernice 2013/32 a v článku 47 Charty, ak sa počas súdneho preskúmania žiadosti o azyl vyskytne zdravotná otázka, ale vnútroštátny súd nemá právomoc nariadiť lekársku prehliadku, hoci sa domnieva, že takáto prehliadka je potrebná, pričom však rozhodnutie rozhodujúceho orgánu, ktorým bola žiadosť o medzinárodnú ochranu zamietnutá, môže zrušiť z dôvodu, že tento orgán nepodrobil žiadateľa o medzinárodnú ochranu lekárskej prehliadke.
22
Za týchto okolností Dioikitiko Dikastirio Diethnous Prostasias (Správny súd pre medzinárodnú ochranu) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1.
Má sa článok 46 ods. 1 a 3 smernice [2013/32] so zreteľom na článok 47 [Charty] a v spojení s požiadavkami na individuálne posúdenie podľa článku 4 ods. 3 písm. c) smernice [2011/95], povinnosť spolupráce podľa článku 4 ods. 1 smernice [2011/95] a povinnosť lojálnej spolupráce podľa článku 4 ods. 3 ZEÚ vykladať v tom zmysle, že v prípade neexistencie [výslovného] vnútroštátneho ustanovenia, ktoré by umožňovalo vnútroštátnemu súdu … podrobiť žalobcu lekárskym prehliadkam, uvedený súd môže odvodiť právo nariadiť žiadateľovi [o azyl] lekársku prehliadku priamo z [tohto článku 46], ak sa to považuje za potrebné na posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu v plnom rozsahu ex nunc ?
2.
Má sa článok 46 ods. 1 a 3 smernice [2013/32] so zreteľom na článok 47 [Charty] a v spojení s požiadavkami na individuálne posúdenie podľa článku 4 ods. 3 písm. c) smernice [2011/95], povinnosť spolupráce podľa článku 4 ods. 1 smernice [2011/95] a povinnosť lojálnej spolupráce podľa článku 4 ods. 3 ZEÚ vykladať v tom zmysle, že v prípade neexistencie [výslovného] vnútroštátneho ustanovenia, ktoré by umožňovalo vnútroštátnemu súdu … podrobiť žiadateľa [o azyl] lekárskym prehliadkam, a teda ak neexistuje výslovné ustanovenie zákona týkajúce sa mechanizmu postúpenia v súvislosti s lekárskymi prehliadkami, ktoré by vnútroštátny súd nariadil priamo na základe tohto článku 46, má súd právomoc postúpiť vec rozhodujúcemu orgánu, ktorý je vždy účastníkom konania na vnútroštátnom súde, aby mohol analogicky aktivovať mechanizmus uvedený v článku 18 smernice [2013/32] tým, že vnútroštátnemu súdu poskytne výsledok lekárskej prehliadky žiadateľa?
3.
Má sa článok 46 ods. 3 smernice [2013/32] so zreteľom na článok 47 [Charty] vykladať v tom zmysle, že spôsoby posúdenia žiadosti o medzinárodnú ochranu v plnom rozsahu ex nunc sú ponechané na procesnú autonómiu členských štátov? V prípade kladnej odpovede má sa článok 46 ods. 1 a 3 smernice [2013/32] so zreteľom na článok 47 [Charty] a v spojení s povinnosťou spolupráce podľa článku 4 ods. 1 smernice [2011/95] a povinnosťou lojálnej spolupráce podľa článku 4 ods. 3 ZEÚ vykladať v tom zmysle, že v prípade neexistencie [výslovného] vnútroštátneho ustanovenia, ktoré by umožňovalo vnútroštátnemu súdu podrobiť žiadateľa [o azyl] lekárskym prehliadkam, a teda ak neexistuje výslovné ustanovenie zákona týkajúce sa mechanizmu postúpenia na lekárske prehliadky, ktoré by vnútroštátny súd nariadil, má súd právomoc postúpiť vec rozhodujúcemu orgánu, ktorý je vždy účastníkom konania na vnútroštátnom súde, aby mohol analogicky aktivovať mechanizmus uvedený v článku 18 smernice [2013/32] tým, že vnútroštátnemu súdu poskytne výsledok lekárskej prehliadky žiadateľa, ak tento súd zastáva názor, že vnútroštátne opatrenia nespĺňajú zásadu efektivity?
4.
Má sa článok 46 ods. 3 smernice [2013/32] so zreteľom na článok 47 [Charty] vykladať v tom zmysle, že v prípadoch, keď chýbajú primerané mechanizmy na vykonanie individuálneho posúdenia v plnom rozsahu ex nunc stanoveného v článku 46 ods. 3 smernice [2013/32], sú záruky stanovené týmito článkami splnené, ak má vnútroštátny súd právomoc zrušiť rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o medzinárodnú ochranu?“
O prejudiciálnych otázkach
23
Svojimi štyrmi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 46 ods. 3 smernice 2013/32 so zreteľom na článok 47 Charty a článok 4 ods. 3 ZEÚ vykladať v tom zmysle, že na splnenie požiadavky posúdenia v plnom rozsahu ex nunc stanovenej v tomto článku 46 ods. 3 musí mať vnútroštátny prvostupňový súd, ktorý rozhoduje o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu rozhodujúceho orgánu o zamietnutí žiadosti o medzinárodnú ochranu, právomoc nariadiť lekársku prehliadku žiadateľa o medzinárodnú ochranu, ak sa domnieva, že taká prehliadka je nevyhnutná alebo relevantná na účely posúdenia tejto žiadosti, alebo že stačí, že tento súd má právomoc zrušiť takéto rozhodnutie z dôvodu, že tento orgán nepodrobil tohto žiadateľa lekárskej prehliadke, a vrátiť vec tomuto orgánu, aby následne nariadil takú prehliadku v rámci nového konania.
24
Článok 46 smernice 2013/32 sa – ako už naznačuje jeho názov – týka práva na účinný opravný prostriedok, ktorý majú k dispozícii žiadatelia o medzinárodnú ochranu. V odseku 1 tohto článku 46 sa týmto žiadateľom priznáva takéto právo na účinný opravný prostriedok proti rozhodnutiam týkajúcim sa ich žiadosti. Odsek 3 tohto článku 46 definuje rozsah tohto práva, keď spresňuje, že členské štáty viazané touto smernicou musia zabezpečiť, aby súd, pred ktorým bolo napadnuté rozhodnutie o dotknutej žiadosti o medzinárodnú ochranu, vykonal „posúdenie skutkových aj právnych otázok v plnom rozsahu ex nunc vrátane prípadného posúdenia potrieb medzinárodnej ochrany podľa smernice [2011/95]“.
25
Okrem toho treba pripomenúť, že z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že vlastnosti opravného prostriedku stanoveného v článku 46 smernice 2013/32 sa musia určiť v súlade s článkom 47 Charty, ktorý potvrdzuje zásadu účinnej súdnej ochrany. Tento článok Charty je pritom sám osebe postačujúci a nemusí byť spresnený ustanoveniami práva Únie alebo vnútroštátnym právom na to, aby sa jednotlivcom priznalo samostatne uplatniteľné právo. Inak to teda nemôže byť v prípade článku 46 ods. 3 tejto smernice v spojení s uvedeným článkom Charty (rozsudok zo 4. októbra 2024, Ministerstvo vnitra České republiky, Odbor azylové a migrační politiky, C‑406/22 , EU:C:2024:841 , bod 86 a citovaná judikatúra).
26
Z tohto hľadiska, pokiaľ ide o rozsah práva na účinný opravný prostriedok vymedzený v tomto článku 46 ods. 3, Súdny dvor rozhodol, že slovné spojenie „zabezpečia, aby účinný opravný prostriedok zahŕňal posúdenie skutkových aj právnych otázok v plnom rozsahu ex nunc “ sa má vykladať v tom zmysle, že členské štáty sú podľa tohto ustanovenia povinné upraviť svoje vnútroštátne právne predpisy takým spôsobom, aby pri rozhodovaní o uvedených opravných prostriedkoch súd posúdil všetky skutkové a právne okolnosti, ktoré mu umožnia vykonať aktualizované posúdenie danej veci (rozsudok zo 4. októbra 2024, Ministerstvo vnitra České republiky, Odbor azylové a migrační politiky, C‑406/22 , EU:C:2024:841 , bod 87 a citovaná judikatúra).
27
V tejto súvislosti výraz „ ex nunc “ zdôrazňuje povinnosť súdu vykonať posúdenie, ktoré prípadne zohľadní nové skutočnosti, ktoré nastali po prijatí rozhodnutia, ktoré je predmetom opravného prostriedku. Takéto posúdenie totiž umožňuje vybaviť žiadosť o medzinárodnú ochranu úplne bez toho, aby bolo potrebné vrátiť vec rozhodujúcemu orgánu. Právomoc súdu zohľadniť nové skutočnosti, o ktorých tento orgán nerozhodol, je teda v súlade s cieľom smernice 2013/32, ktorým je, ako vyplýva najmä z jej odôvodnenia 18, najmä to, aby sa žiadosti o medzinárodnú ochranu vybavili „čo najskôr bez toho, aby bolo dotknuté vykonanie primeraného a úplného posúdenia“ (rozsudok zo 4. októbra 2024, Ministerstvo vnitra České republiky, Odbor azylové a migrační politiky, C‑406/22 , EU:C:2024:841 , body 78 a 88 a citovaná judikatúra).
28
Slovné spojenie „v plnom rozsahu“ uvedené v článku 46 ods. 3 tejto smernice zase potvrdzuje, že súd je povinný posúdiť tak skutočnosti, ktoré rozhodujúci orgán zohľadnil alebo mal zohľadniť, ako aj tie, ktoré nastali po prijatí rozhodnutia týmto orgánom (rozsudok zo 4. októbra 2024, Ministerstvo vnitra České republiky, Odbor azylové a migrační politiky, C‑406/22 , EU:C:2024:841 , bod 89 a citovaná judikatúra).
29
V prejednávanej veci vnútroštátny súd po prvé zdôrazňuje, že podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva nemá sám právomoc podrobiť žiadateľa o medzinárodnú ochranu lekárskej prehliadke alebo nariadiť rozhodujúcemu orgánu takú prehliadku, aj keď zastáva názor, že v prejednávanej veci je takáto prehliadka nevyhnutná na účely posúdenia žiadosti o medzinárodnú ochranu, zatiaľ čo azylový úrad, ktorý je „rozhodujúcim orgánom“ v zmysle článku 2 písm. f) smernice 2013/32, takúto právomoc má v súlade s článkom 15 zákona o utečencoch, ktorého cieľom je prebrať článok 18 tejto smernice.
30
Po druhé tento súd zdôrazňuje, že podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva má naopak právomoc zrušiť rozhodnutie azylového úradu o odmietnutí poskytnutia medzinárodnej ochrany, ak sa domnieva, že vzhľadom na osobitosti prejednávanej veci mal tento orgán nariadiť lekársku prehliadku žiadateľa o medzinárodnú ochranu v súlade s uvedeným článkom 15 a že takéto zrušenie umožňuje, aby tento orgán následne v rámci nového správneho konania prijal rozhodnutie, v ktorom zohľadní výsledky takejto prehliadky.
31
Vzhľadom na judikatúru pripomenutú v bodoch 25 až 28 tohto rozsudku treba v prvom rade konštatovať, že vnútroštátna právna úprava, ktorá neumožňuje súdu prvého stupňa nariadiť s výhradou súhlasu žiadateľa lekársku prehliadku, hoci usudzuje, že taká prehliadka je nevyhnutná alebo relevantná na posúdenie dôvodnosti žiadosti o medzinárodnú ochranu, nespĺňa požiadavku posúdenia v plnom rozsahu ex nunc stanovenú v článku 46 ods. 3 smernice 2013/32.
32
Pokiaľ taký súd za takýchto okolností nemá možnosť, aby nariadil lekársku prehliadku žiadateľa o medzinárodnú ochranu, táto situácia sa zdá byť v rozpore s povinnosťou, ktorá členským štátom vyplýva z článku 46 ods. 3 smernice 2013/32, teda upraviť svoje vnútroštátne právo tak, aby konanie o dotknutých opravných prostriedkov zahŕňalo posúdenie všetkých skutkových a právnych okolností súdom, ktoré mu umožňujú vykonať aktualizované posúdenie prejednávanej veci v zmysle judikatúry uvedenej v bode 26 tohto rozsudku.
33
Pokiaľ príslušný súd nemá možnosť získať informácie o zdravotnom stave žiadateľa o medzinárodnú ochranu na účely posúdenia jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu, toto posúdenie nebude môcť zohľadniť všetky skutkové okolnosti, ktoré by tomuto súdu umožnili vykonať aktualizované posúdenie prejednávanej veci. Lekárska prehliadka žiadateľa môže umožniť okrem iného overiť, či prípadné príznaky ochorenia, ktoré žiadateľ má, možno vysvetliť prenasledovaním alebo vážnym bezprávím, ktoré utrpel v minulosti, najmä v krajine jeho pôvodu, a preto by sa mali zohľadniť pri posudzovaní skutočnej potreby medzinárodnej ochrany tohto žiadateľa [pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júna 2023, International Protection Appeals Tribunal a i. (Atentát v Pakistane), C‑756/21 , EU:C:2023:523 , bod 61 ].
34
V druhom rade treba konštatovať, že vnútroštátna právna úprava, ktorá sa obmedzuje len na stanovenie, že prvostupňový súd má možnosť zrušiť rozhodnutie rozhodujúceho orgánu o zamietnutí žiadosti o medzinárodnú ochranu z dôvodu, že tento orgán mal žiadateľa podrobiť lekárskej prehliadke, nespĺňa požiadavku posúdenia v plnom rozsahu ex nunc v zmysle článku 46 ods. 3 smernice 2013/32, a to aj napriek tomu, že táto možnosť by v dôsledku toho umožnila nové posúdenie tejto žiadosti týmto orgánom vzhľadom na výsledky lekárskej prehliadky žiadateľa o medzinárodnú ochranu.
35
Stačí totiž uviesť, že takáto vnútroštátna právna úprava vzhľadom na to, že predpokladá, že tomuto orgánu prináleží prijať nové rozhodnutie s prihliadnutím na výsledky lekárskej prehliadky, nezaručuje dodržanie zásady vyplývajúcej z judikatúry Súdneho dvora uvedenej v bode 27 tohto rozsudku, podľa ktorej prináleží samotnému súdu, aby zabezpečil, že žiadosť o medzinárodnú ochranu bude vybavená vyčerpávajúcim spôsobom bez toho, aby bolo potrebné vrátiť vec rozhodujúcemu orgánu, a tým ohrozuje cieľ rýchleho vybavovania žiadostí o medzinárodnú ochranu, ktorý sleduje smernica 2013/32 a ktorého význam zdôraznil Súdny dvor v tejto judikatúre.
36
V treťom rade treba uviesť, že článok 18 smernice 2013/32 je jej jediným ustanovením, v ktorom sa stanovujú pravidlá v oblasti lekárskej prehliadky. Ako však vyplýva zo samotného znenia tohto článku 18 a najmä z jeho odseku 1, ustanovenia, ktoré sú v ňom uvedené, sa ako také uplatňujú len v rámci posudzovania žiadosti o medzinárodnú ochranu rozhodujúcim orgánom, a nie v rámci opravného prostriedku namiereného proti rozhodnutiu prijatému takýmto orgánom.
37
Ako však vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora, v prípade neexistencie pravidiel Únie v danej oblasti prináleží vnútroštátnemu právnemu poriadku každého členského štátu, aby na základe zásady procesnej autonómie upravil procesné podmienky týkajúce sa takejto prehliadky, avšak pod podmienkou, že tieto podmienky nie sú menej priaznivé ako podmienky upravujúce podobné situácie podliehajúce vnútroštátnemu právu (zásada ekvivalencie) a že nevedú k praktickej nemožnosti alebo nadmernému sťaženiu výkonu práva žiadateľa o medzinárodnú ochranu na účinný opravný prostriedok v zmysle článku 46 ods. 3 smernice 2013/32 (zásada efektivity) [pozri analogicky rozsudok z 19. marca 2020, Bevándorlási és Menekültügyi Hivatal (Tompa), C‑564/18 , EU:C:2020:218 , bod 63 a citovanú judikatúru].
38
V tejto súvislosti musí mať dotknutý súd možnosť nariadiť lekársku prehliadku v každom prípade, ak existujú konkrétne indície, že zdravotné problémy žiadateľa o medzinárodnú ochranu môžu byť dôsledkom traumatickej udalosti, ku ktorej došlo najmä v jeho krajine pôvodu, a vo všeobecnosti, ak je podľa posúdenia tohto súdu vykonanie takejto prehliadky nevyhnutné alebo relevantné pre posúdenie skutočných potrieb medzinárodnej ochrany tohto žiadateľa. Okrem toho spôsoby vykonania lekárskej prehliadky musia byť v súlade so základnými právami zaručenými Chartou, akými sú právo na rešpektovanie ľudskej dôstojnosti a právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života zaručené v jej článkoch 1 a 7 [pozri v tomto zmysle rozsudky z 25. januára 2018, F, C‑473/16 , EU:C:2018:36 , bod 35 , ako aj z 29. júna 2023, International Protection Appeals Tribunal a i. (Atentát v Pakistane), C‑756/21 , EU:C:2023:523 , bod 61 ].
39
Zároveň treba spresniť, že nie je nevyhnutné, aby sa súd, ktorý nariadil lekársku prehliadku dotknutého žiadateľa, mohol sám obrátiť na kvalifikovaného zdravotníckeho pracovníka, aby tento odborník vykonal túto prehliadku a predložil mu výsledky, keďže tento súd môže tiež nariadiť rozhodujúcemu orgánu, aby prijal opatrenia potrebné na to, aby sa tento žiadateľ podrobil nariadenej lekárskej prehliadke, a aby mu v krátkej lehote zaslal výsledky tejto prehliadky. V jednom alebo druhom prípade by totiž súd mohol získať dôkazy, ktoré považuje za relevantné alebo nevyhnutné na vykonanie aktualizovaného posúdenia prejednávanej veci, pričom by dodržal cieľ rýchlosti sledovaný smernicou 2013/32, ako je pripomenutý v bode 27 tohto rozsudku.
40
V štvrtom rade, hoci treba usudzovať, že vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej nie je v súlade s požiadavkou posúdenia v plnom rozsahu ex nunc stanovenou v článku 46 ods. 3 smernice 2013/32, keďže nestanovuje možnosť súdu nariadiť lekársku prehliadku žiadateľa o medzinárodnú ochranu, treba pripomenúť, že prináleží vnútroštátnemu súdu, aby v čo najväčšej možnej miere vyložil túto právnu úpravu v súlade s touto požiadavkou (pozri okrem iného rozsudok z 20. decembra 2017, Protect Natur‑, Arten‑ und Landschaftsschutz Umweltorganisation, C‑664/15 , EU:C:2017:987 , bod 54 a citovanú judikatúru).
41
Keby sa však takýto konformný výklad javil ako nemožný, Súdny dvor už zdôraznil požiadavku, aby príslušný súd na účely uplatnenia práva Únie neuplatnil ustanovenia vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré by prípadne bránili plnej účinnosti noriem Únie s priamym účinkom, ako je článok 46 ods. 3 smernice 2013/32 v spojení s článkom 47 Charty (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júla 2019, Torubarov, C‑556/17 , EU:C:2019:626 , bod 73 a citovanú judikatúru).
42
Treba preto konštatovať, že z priameho účinku, ktorý majú tak článok 47 Charty, ako aj článok 46 ods. 3 smernice 2013/32, vyplýva, že s cieľom zaručiť žiadateľovi o medzinárodnú ochranu účinnú súdnu ochranu v zmysle tohto článku 47 a v súlade so zásadou lojálnej spolupráce zakotvenou v článku 4 ods. 3 ZEÚ musí mať vnútroštátny súd rozhodujúci o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o medzinárodnú ochranu možnosť nariadiť lekársku prehliadku tohto žiadateľa, ak sa takáto prehliadka vyžaduje na účely posúdenia tejto žiadosti.
43
Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na položené otázky odpovedať tak, že článok 46 ods. 3 smernice 2013/32 so zreteľom na článok 47 Charty a článok 4 ods. 3 ZEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že na splnenie požiadavky posúdenia v plnom rozsahu ex nunc stanovenej v tomto článku 46 ods. 3 musí mať vnútroštátny prvostupňový súd, ktorý rozhoduje o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu rozhodujúceho orgánu o zamietnutí žiadosti o medzinárodnú ochranu, právomoc nariadiť lekársku prehliadku žiadateľa o medzinárodnú ochranu, ak zastáva názor, že taká prehliadka je nevyhnutná alebo relevantná na účely posúdenia tejto žiadosti.
O trovách
44
Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:
Článok 46 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany so zreteľom na článok 47 Charty základných práv Európskej únie a článok 4 ods. 3 ZEÚ
sa má vykladať v tom zmysle, že:
na splnenie požiadavky posúdenia v plnom rozsahu ex nunc stanovenej v tomto článku 46 ods. 3 musí mať vnútroštátny prvostupňový súd, ktorý rozhoduje o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu rozhodujúceho orgánu o zamietnutí žiadosti o medzinárodnú ochranu, právomoc nariadiť lekársku prehliadku žiadateľa o medzinárodnú ochranu, ak zastáva názor, že taká prehliadka je nevyhnutná alebo relevantná na účely posúdenia tejto žiadosti.
Podpisy
( *1 ) Jazyk konania: gréčtina.
( i ) Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.