C-286/24

62024CJ0286

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (druhá komora)

z 29. januára 2026 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Žaloby podľa vnútroštátneho práva o náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia ustanovení práva hospodárskej súťaže členských štátov a Európskej únie – Smernica 2014/104/EÚ – Článok 5 ods. 1 – Pôsobnosť – Osobitná určovacia žaloba o sprístupnenie dokumentov pred prípadným podaním žaloby o náhradu škody – Posúdenie odôvodnenosti žaloby o náhradu škody“

Vo veci C‑286/24,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Supremo Tribunal de Justiça (Najvyšší súd, Portugalsko) zo 4. marca 2024 a doručený Súdnemu dvoru 23. apríla 2024, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

Meliá Hotels International, S.A., v zastúpení: F. Aguilar de Carvalho, T. L. Faria a G. Neves Lima, advogados,

–

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 5 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/104/EÚ z 26. novembra 2014 o určitých pravidlách upravujúcich žaloby podľa vnútroštátneho práva o náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia ustanovení práva hospodárskej súťaže členských štátov a Európskej únie ( Ú. v. EÚ L 349, 2014, s. 1 ).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťami Meliá Hotels International, S.A. (ďalej len „Meliá“) a Associação Ius Omnibus (ďalej len „Ius Omnibus“) v rámci osobitnej určovacej žaloby, ktorú táto posledná menovaná spoločnosť podala s cieľom sprístupniť dokumenty súvisiace s porušením práva hospodárskej súťaže spoločnosťou Meliá.

4

Článok 16 tohto nariadenia s názvom „Jednotné uplatňovanie súťažného práva spoločenstva“ v odseku 1 stanovuje:

„Keď vnútroštátne súdy rozhodujú o dohodách, rozhodnutiach alebo postupoch podľa článku [101] alebo [102 ZFEÚ], ktoré sú už predmetom rozhodnutia [Európskej k]omisie, nemôžu prijať rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s rozhodnutím prijatým Komisiou. Musia sa vyhnúť takým rozhodnutiam, ktoré by boli v rozpore s rozhodnutím, o ktorom uvažuje Komisia v postupe, ktorý iniciovala. Na tento účel môžu vnútroštátne súdy posúdiť, či je nevyhnutné zastaviť príslušný postup. Táto povinnosť nemá vplyv na práva a povinnosti podľa článku [267 ZFEÚ].“

Smernica 2014/104

5

Odôvodnenia 6, 14 až 16, 22, 27 a 47 smernice 2014/104 znejú takto:

Dôkazy sú dôležitým prvkom pri podávaní žalôb o náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia práva hospodárskej súťaže Únie alebo vnútroštátneho práva hospodárskej súťaže. Keďže pre súdne spory v oblasti práva hospodárskej súťaže je príznačná informačná asymetria, je vhodné zabezpečiť, aby sa žalobcom poskytlo právo na získanie prístupu k dôkazom relevantným v súvislosti s ich nárokmi bez toho, aby museli uviesť jednotlivé dôkazy. V záujme zabezpečenia rovnakého postavenia účastníkov konania by toto právo mali požívať aj žalovaní v konaniach o žalobách o náhradu škody, aby aj oni mohli požadovať sprístupnenie dôkazov žalobcami. Vnútroštátne súdy by mali mať tiež možnosť nariadiť, aby dôkazy sprístupnili aj tretie osoby vrátane orgánov verejnej moci. …

(16)

Vnútroštátne súdy by mali mať možnosť na žiadosť účastníka nariadiť, aby sa sprístupnili konkrétne dôkazy alebo ich kategórie, a to pod ich prísnou kontrolou, najmä pokiaľ ide o nutnosť a primeranosť tohto sprístupnenia. Z požiadavky primeranosti vyplýva, že sprístupnenie možno nariadiť, len ak žalobca na základe skutočností, ktoré sú mu primerane dostupné, preukázal, že utrpel škodu, ktorú mu spôsobil žalovaný. …

…

(22)

V záujme zabezpečenia účinnej ochrany práva na náhradu škody nie je potrebné, aby sa žalobcovi sprístupnil každý dokument súvisiaci s konaniami podľa článku 101 alebo 102 ZFEÚ iba z dôvodov, že žalobca plánuje podať žalobu o náhradu škody, keďže je vysoko nepravdepodobné, že sa daná žaloba o náhradu škody bude musieť zakladať na všetkých dôkazoch súvisiacich s týmito konaniami, ktoré spis obsahuje.

6

Článok 1 tejto smernice, nazvaný „Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti“, stanovuje:

„1. Touto smernicou sa stanovujú pravidlá potrebné na zabezpečenie toho, aby každá osoba, ktorá utrpela škodu spôsobenú porušením práva hospodárskej súťaže podnikom alebo združením podnikov, mohla účinne vykonávať svoje právo uplatniť si nárok na úplnú náhradu tejto škody od tohto podniku alebo združenia. Touto smernicou sa stanovujú pravidlá na podporu nenarušenej hospodárskej súťaže na vnútornom trhu a odstránenie prekážok brániacich jeho riadnemu fungovaniu, a to zabezpečením rovnocennej ochrany všetkých osôb, ktoré utrpeli takúto škodu, v rámci celej Únie.

2. Touto smernicou sa stanovujú pravidlá na účely koordinácie presadzovania pravidiel hospodárskej súťaže zo strany orgánov hospodárskej súťaže a presadzovania týchto pravidiel v rámci konaní o žalobách o náhradu škody na vnútroštátnych súdoch.“

7

Článok 2 body 4 a 14 uvedenej smernice znejú:

‚kartel‘ je dohoda alebo zosúladený postup dvoch alebo viacerých konkurentov zameraný na koordináciu ich konkurenčného správania na trhu alebo ovplyvnenie príslušných parametrov hospodárskej súťaže, a to prostredníctvom takých praktík, ako je okrem iného stanovenie alebo koordinácia nákupných alebo predajných cien alebo iných obchodných podmienok…“

8

Článok 5 tej istej smernice s názvom „Sprístupňovanie dôkazov“ v odsekoch 1 až 3 a 8 stanovuje:

„1. Členské štáty zabezpečia, aby v konaní týkajúcom sa žaloby o náhradu škody v Únii na žiadosť žalobcu, ktorý predložil podložené odôvodnenie obsahujúce primerane dostupné skutočnosti a dôkazy, ktoré dostatočne preukazujú odôvodnenosť jeho nároku na náhradu škody, mohli vnútroštátne súdy za podmienok stanovených v tejto kapitole nariadiť žalovanému alebo tretej osobe, aby sprístupnili relevantné dôkazy, ktoré majú pod kontrolou [ktoré majú k dispozícii – neoficiálny preklad ]. Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne súdy mohli na žiadosť žalovaného nariadiť žalobcovi alebo tretej osobe, aby sprístupnili relevantné dôkazy.

…

2. Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne súdy mohli nariadiť sprístupnenie určitých dôkazov alebo relevantných kategórií dôkazov, ktoré sa vymedzia čo najpresnejšie a najkonkrétnejšie na základe primerane dostupných skutočností uvedených v podloženom odôvodnení.

či dôkazy, ktorých sprístupnenie sa žiada, obsahujú dôverné informácie, a to najmä dôverné informácie týkajúce sa akýchkoľvek tretích osôb, ako aj to, či existujú mechanizmy na ochranu takýchto dôverných informácií.

…

8. Bez toho, aby boli dotknuté odseky 4 a 7 a článok 6, tento článok nebráni členským štátom v tom, aby zachovali alebo zaviedli pravidlá vedúce k širšiemu sprístupňovaniu dôkazov.“

9

Článok 6 smernice 2014/104, nazvaný „Sprístupňovanie dôkazov zo spisu orgánu hospodárskej súťaže“, v odseku 4 písm. b) stanovuje:

„Pri posudzovaní primeranosti príkazu na sprístupnenie informácií v súlade s článkom 5 ods. 3 vnútroštátne súdy zvážia takisto:

Portugalské právo

11

Smernica 2014/104 bola do portugalského práva prebraná prostredníctvom zákona lei n o 23/2018 (zákon č. 23/2018) z 5. júna 2018 ( Diário da República , 1. séria, č. 290 z 5. júna 2018).

12

V článku 12 zákona č. 23/2018, nazvanom „Sprístupňovanie dôkazov v rámci žaloby o náhradu škody“, sa v odsekoch 1 až 4 stanovuje:

„1 – Súd môže na návrh ktoréhokoľvek účastníka konania o žalobe o náhradu škody nariadiť druhému účastníkovi konania alebo tretej osobe vrátane verejnoprávnych subjektov, aby s výhradou obmedzení uvedených v tejto kapitole sprístupnil dôkazy, ktoré má k dispozícii.

2 – Ustanovenia odsekov 2 až 9 predchádzajúceho článku sa uplatňujú mutatis mutandis na žiadosti o sprístupnenie uvedené v predchádzajúcom odseku.“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

14

Dňa 21. februára 2020 prijala Komisia rozhodnutie C(2020) 893 final týkajúce sa konania podľa článku 101 [ZFEÚ] a článku 53 Dohody o EHP [vec AT.40528 – Meliá (Holiday Pricing)], ktorého zhrnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 2. júna 2020 ( Ú. v. EÚ C 182, 2020, s. 9 ).

15

Komisia v tomto rozhodnutí adresovanom spoločnosti Meliá konštatovala, že v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2015 Meliá porušovala článok 101 ZFEÚ a článok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 ( Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3 ; Mim. vyd. 11/052, s. 3) tým, že zmluvne uplatňovala vertikálne praktiky, ktoré rozlišovali medzi spotrebiteľmi na základe ich štátnej príslušnosti alebo krajiny bydliska, čím obmedzovala aktívny a pasívny predaj ubytovania v hoteloch, ktoré spravuje alebo ktorých je vlastníkom, tuzemským spotrebiteľom alebo rezidentom členských štátov, ktoré sama určila.

19

Tento súd zdôrazňuje, že mu prináleží po prvýkrát vyložiť článok 5 ods. 1 až 3 smernice 2014/104, ako aj články 12 a 13 zákona č. 23/2018, prostredníctvom ktorého bola táto smernica prebratá do portugalského právneho poriadku. V tejto súvislosti je potrebné určiť, ako treba posúdiť kritériá odôvodnenosti, nevyhnutnosti a proporcionality v rámci osobitnej určovacej žaloby o sprístupnenie dokumentov, akou je žaloba podaná spoločnosťou Ius Omnibus. Uvedený súd sa najmä pýta, či na odôvodnenie sprístupnenia požadovaných dokumentov postačuje odvolať sa na rozhodnutie Komisie.

20

Za týchto podmienok Supremo Tribunal de Justiça (Najvyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Uplatní sa článok 5 ods. 1 [smernice 2014/104] na žalobu o sprístupnenie dôkazov pred podaním žaloby o náhradu škody v zmysle článku 2 bodu 4 [tejto] smernice?

O prvej otázke

21

Na úvod je potrebné pripomenúť, že v rámci postupu spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom zakotveného v článku 267 ZFEÚ prislúcha Súdnemu dvoru poskytnúť vnútroštátnemu súdu odpoveď potrebnú na rozhodnutie vo veci, o ktorej vnútroštátny súd rozhoduje. Vzhľadom na to Súdnemu dvoru prináleží v prípade potreby preformulovať otázky, ktoré sú mu položené (pozri rozsudky zo 17. júla 1997, Krüger, C‑334/95 , EU:C:1997:378 , body 22 a 23 ; z 28. novembra 2000, Roquette Frères, C‑88/99 , EU:C:2000:652 , bod 18 , a zo 16. februára 2023, Tráficos Manuel Ferrer, C‑312/21 , EU:C:2023:99 , bod 31 ).

22

V prejednávanej veci treba poznamenať, ako uviedol generálny advokát v bode 23 svojich návrhov, že prvá otázka patrí do kontextu portugalského práva, ktoré výslovne stanovuje možnosť podať žiadosť o sprístupnenie dôkazov pred podaním žaloby o náhradu škody v súvislosti s náhradou škody spôsobenej porušením práva hospodárskej súťaže. V prejednávanej veci teda nie je potrebné určiť, či smernica 2014/104 ukladá členským štátom povinnosť stanoviť takúto možnosť.

23

Podľa článku 5 ods. 1 prvého pododseku prvej vety smernice 2014/104 členské štáty zabezpečia, aby v konaní týkajúcom sa žaloby o náhradu škody v Únii na žiadosť žalobcu, ktorý predložil podložené odôvodnenie obsahujúce primerane dostupné skutočnosti a dôkazy, ktoré dostatočne preukazujú odôvodnenosť jeho nároku na náhradu škody, mohli vnútroštátne súdy za podmienok stanovených v kapitole II uvedenej smernice, ktorá sa týka sprístupňovania dôkazov, sprístupniť relevantné dôkazy, ktoré majú k dispozícii.

27

Na účely výkladu tohto ustanovenia treba v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora zohľadniť nielen znenie ustanovenia práva Únie, ktoré sa má vykladať, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (pozri rozsudky zo 17. novembra 1983, Merck, 292/82 , EU:C:1983:335 , bod 12 , a z 10. novembra 2022, PACCAR a i., C‑163/21 , EU:C:2022:863 , bod 38 , ako aj citovanú judikatúru).

28

V prvom rade, pokiaľ ide o doslovný výklad článku 5 ods. 1 smernice 2014/104, treba poznamenať, že znenie tohto ustanovenia sa v jednotlivých jazykových verziách líši.

29

32

V druhom rade, pokiaľ ide o kontext, do ktorého patrí článok 5 ods. 1 smernice 2014/104, treba po prvé poznamenať, že ako vyplýva z názvu tejto smernice a jej článku 1, uvedená smernica stanovuje určité pravidlá potrebné na zabezpečenie toho, aby každá osoba, ktorá utrpela škodu spôsobenú porušením práva hospodárskej súťaže, mohla účinne vykonávať svoje právo uplatniť si nárok na úplnú náhradu tejto škody, a stanovuje pravidlá na účely koordinácie presadzovania pravidiel hospodárskej súťaže zo strany orgánov hospodárskej súťaže a presadzovanie týchto pravidiel v rámci konaní o žalobách o náhradu škody na vnútroštátnych súdoch.

33

Súdny dvor už v súvislosti s článkom 1 smernice 2014/104 rozhodol, že vecná pôsobnosť tejto smernice je obmedzená len na žaloby o náhradu škody podané v dôsledku porušenia pravidiel hospodárskej súťaže a nevzťahuje sa na iné druhy žalôb, ktorých predmetom je porušenie ustanovení práva hospodárskej súťaže (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. apríla 2023, Repsol Comercial de Productos Petrolíferos, C‑25/21 , EU:C:2023:298 , body 30 a 31 ). Hoci Súdny dvor zamýšľal vylúčiť z pôsobnosti uvedenej smernice najmä žaloby o neplatnosť podané na základe článku 101 ods. 2 ZFEÚ, nevyjadril sa však k uplatniteľnosti tej istej smernice, a najmä jej článku 5 ods. 1, na žaloby, ktoré predchádzajú žalobám o náhradu škody a smerujú k sprístupneniu dôkazov.

34

P o druhé je potrebné uviesť, že niektoré ustanovenia smernice 2014/104 vyjadrujú vôľu normotvorcu Únie nevylúčiť tieto predchádzajúce žaloby z pôsobnosti tejto smernice.

38

Tieto skutočnosti teda podporujú široký výklad článku 5 ods. 1 smernice 2014/104, podľa ktorého sa tento článok uplatňuje na predchádzajúcu žalobu o sprístupnenie dôkazov pred podaním žaloby o náhradu škody, ak je takáto žaloba stanovená vnútroštátnym právom.

39

V treťom rade takýto výklad podporujú aj ciele sledované smernicou 2014/104.

40

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že normotvorca Únie pri prijatí smernice 2014/104 vychádzal zo zistenia, že boj proti protisúťažnému správaniu z podnetu verejnej sféry, t. j. Komisie a vnútroštátnych orgánov hospodárskej súťaže, nebol dostatočný na zaručenie úplného dodržiavania článkov 101 a 102 ZFEÚ a že bolo dôležité uľahčiť súkromnej sfére možnosť prispieť k dosiahnutiu tohto cieľa, ako to ilustruje odôvodnenie 6 tejto smernice (rozsudok z 10. novembra 2022, PACCAR a i., C‑163/21 , EU:C:2022:863 , bod 55 ).

44

Predchádzajúca žaloba smerujúca k sprístupneniu dôkazov pred podaním žaloby o náhradu škody totiž môže prispieť k účinnosti tejto žaloby a napraviť túto informačnú asymetriu.

45

Takýto výklad tiež umožňuje chrániť oprávnené záujmy všetkých účastníkov a dotknutých tretích osôb.

46

Keďže takáto predchádzajúca žaloba patrí do pôsobnosti článku 5 ods. 1 smernice 2014/104, podlieha všeobecným pravidlám v oblasti sprístupňovania dôkazov v konaniach o žalobách o náhradu škody spôsobenej porušením práva hospodárskej súťaže, ktoré sú stanovené v článku 5 tejto smernice. V záujme zabezpečenia účinného výkonu práva na náhradu škody a zároveň zamedzenia zneužívaniu takýchto žalôb, tento článok v odsekoch 2 a 3 stanovuje mechanizmus vyváženia oprávnených záujmov všetkých účastníkov a dotknutých tretích osôb pod prísnou kontrolou konajúcich vnútroštátnych súdov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. novembra 2022, PACCAR a i., C‑163/21 , EU:C:2022:863 , body 57 a 64 ).

Na úvod treba poznamenať, podobne ako to urobila Komisia, že tretia otázka, ktorú treba preskúmať pred druhou otázkou, sa týka výkladu článku 5 ods. 1 smernice 2014/104 a konkrétnejšie kritéria založeného na „odôvodnenosti škody“.

50

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že článok 5 ods. 1 smernice 2014/104 podmieňuje získanie požadovaných dôkazov tým, že žalobca predloží podložené odôvodnenie obsahujúce primerane dostupné skutočnosti a dôkazy, ktoré dostatočne preukazujú „odôvodnenosť jeho nároku na náhradu škody“.

51

Okrem toho z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že každá osoba má právo domáhať sa náhrady spôsobenej škody, ak existuje príčinná súvislosť medzi uvedenou škodou a porušením práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže. Škoda je teda len jedným z prvkov, ktoré sú nevyhnutné na účely žaloby o náhradu škody, pričom ďalšími dvoma sú existencia porušenia práva hospodárskej súťaže a existencia príčinnej súvislosti medzi týmto porušením a škodou (pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. júla 2006, Manfredi a i., C‑295/04 až C‑298/04 , EU:C:2006:461 , bod 61 , ako aj z 22. júna 2022, Volvo a DAF Trucks, C‑267/20 , EU:C:2022:494 , body 58 a 60 ).

52

V prvom rade treba pripomenúť, že podľa článku 16 ods. 1 nariadenia č. 1/2003, keď vnútroštátne súdy rozhodujú o dohodách, rozhodnutiach alebo postupoch najmä podľa článku 101 ZFEÚ, ktoré sú už predmetom rozhodnutia Komisie, nemôžu prijať rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s rozhodnutím prijatým Komisiou.

56

V súlade s judikatúrou Súdneho dvora má vnútroštátny súd povinnosť neprijať rozhodnutia, ktoré by boli v rozpore s rozhodnutím Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 101 ZFEÚ, aj keď toto rozhodnutie ešte nie je konečné. Tento článok 16 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 totiž na jednej strane nestanovuje, že vnútroštátny súd musí postupovať v súlade s rozhodnutím Komisie len vtedy, ak je konečné. Na druhej strane, rozhodnutie Komisie, ktoré ešte nie je konečné a v ktorom sa konštatuje porušenie práva hospodárskej súťaže, má záväzný účinok až do jeho zrušenia a vnútroštátnemu súdu prináleží, aby z tohto rozhodnutia vyvodil príslušné závery v konaní pred ním [pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. apríla 2024, Heureka Group (Online porovnávače cien), C‑605/21 , EU:C:2024:324 , body 74 a 77 ].

57

Z judikatúry Súdneho dvora tiež vyplýva, že z povinnosti vnútroštátneho súdu neprijať rozhodnutia, ktoré by boli v rozpore s rozhodnutím Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 101 ZFEÚ, vyplýva tomuto súdu povinnosť, aby uznal existenciu kartelovej dohody alebo zakázaného postupu. Existencia škody a priamej príčinnej súvislosti medzi touto škodou a predmetnou kartelovou dohodou alebo postupom však naďalej podlieha posúdeniu vnútroštátneho súdu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. novembra 2012, Otis a i., C‑199/11 , EU:C:2012:684 , bod 65 ).

61

Z článku 2 bodu 14 tejto smernice pritom vyplýva, že na účely tejto smernice je kartel vymedzený ako horizontálne obmedzenie hospodárskej súťaže medzi dvoma alebo viacerými konkurentmi.

62

Vyvrátiteľná domnienka existencie škody stanovená v článku 17 ods. 2 smernice 2014/104 sa preto neuplatňuje v prípade vertikálneho obmedzenia hospodárskej súťaže zahŕňajúceho podniky, ktoré nie sú konkurentmi a ktoré pôsobia na rôznych úrovniach výrobného alebo distribučného reťazca.

63

Z toho vyplýva, že v prípade existencie rozhodnutia Komisie, ktorým sa konštatuje existencia kartelu zakázaného článkom 101 ZFEÚ, sa odôvodnenosť škody spôsobenej porušením musí považovať za preukázanú, pokiaľ žalovaná túto domnienku nevyvráti.

67

Ako však uviedol generálny advokát v bode 53 svojich návrhov, konštatovanie vertikálneho obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa neznamená, že konkrétnej osobe bola spôsobená škoda, ani že existuje príčinná súvislosť medzi týmto obmedzením a touto prípadnou škodou. Preto, ako tiež spresnil generálny advokát v bode 54 svojich návrhov, stupeň odôvodnenosti požadovaný na účely žiadosti o sprístupnenie dôkazov podľa článku 5 ods. 1 smernice 2014/104 musí žalobca ešte podložiť, pokiaľ ide o škodu a príčinnú súvislosť.

68

Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje vertikálne obmedzenie z hľadiska cieľa, však môže obsahovať relevantné skutočnosti na účely posúdenia odôvodnenosti škody a príčinnej súvislosti, a to v spojení s ostatnými skutočnosťami a dôkazmi, ktoré sú žalobcovi primerane dostupné a ktoré tento žalobca predložil.

69

V prejednávanej veci z bodov 46 a 49 rozhodnutia Komisie z 21. februára 2020 vyplýva, že predmetné zmluvy obmedzovali schopnosť cestovných kancelárií voľne predávať ubytovanie vo všetkých štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP). Toto konštatovanie Komisie predstavuje nepriamy dôkaz o tom, že dotknuté porušenie mohlo ovplyvniť portugalských spotrebiteľov. Tento nepriamy dôkaz možno v spojení s ostatnými primerane dostupnými skutočnosťami a dôkazmi predloženými spoločnosťou Ius Omnibus zohľadniť na účely posúdenia odôvodnenosti škody a príčinnej súvislosti medzi škodou a týmto porušením.

O druhej otázke

73

Svojou druhou otázkou, ktorú treba v súlade s úvahami uvedenými v bodoch 21 a 50 až 52 tohto rozsudku preformulovať, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 5 ods. 1 smernice 2014/104 vykladať v tom zmysle, že preukázanie odôvodnenosti nároku na náhradu škody v zmysle tohto ustanovenia vyžaduje preukázanie toho, že je pravdepodobnejšie, že podmienky zakladajúce zodpovednosť za porušenie práva sú splnené, než že tieto podmienky splnené nie sú.

74

Ako bolo pripomenuté v bode 54 tohto rozsudku, článok 5 ods. 1 smernice 2014/104 v podstate vyžaduje, aby osoba poškodená porušením práva hospodárskej súťaže na podporu svojej žiadosti o sprístupnenie dôkazov predložila podložené odôvodnenie obsahujúce primerane dostupné skutočnosti a dôkazy, ktoré dostatočne preukazujú odôvodnenosť jej nároku na náhradu škody.

75

Tento výklad je v druhom rade podporený kontextuálnou analýzou pojmu „odôvodnenosť“ nároku na náhradu škody uvedeného v článku 5 ods. 1 smernice 2014/104.

79

V tejto súvislosti treba po prvé poznamenať, že v rámci všeobecnej štruktúry článku 5 ods. 1 smernice 2014/104 v spojení najmä s jej odôvodneniami 6, 14 a 15, preukázanie odôvodnenosti nároku na náhradu škody nevedie k priznaniu náhrady škody v rámci žaloby vo veci samej, ale k získaniu príkazu na sprístupnenie dôkazov, ktorý je nevyhnutný na zabezpečenie účinnosti takejto žaloby. Úroveň dokazovania, ktorá je vyžadovaná na získanie dôkazov potrebných na účely žaloby vo veci samej tak musí byť nižšia, než je úroveň vyžadovaná na účely preukázania splnenia podmienok vzniku zodpovednosti vo veci samej, inak by došlo k zamieňaniu procesných režimov žaloby vo veci samej a žiadosti o sprístupnenie dôkazov a nadmernému sťaženiu, či dokonca znemožneniu ich výkonu.

80

Po druhé treba spresniť, že v súlade s článkom 5 ods. 1 smernice 2014/104 musí žalobca preukázať odôvodnenosť jeho nároku na náhradu škody predložením „podložené[ho] odôvodneni[a] obsahujúce[ho] primerane dostupné skutočnosti a dôkazy“. Okrem toho z odôvodnenia 16 tejto smernice vyplýva, že „z požiadavky primeranosti [stanovenej v článku 5 ods. 3 uvedenej smernice] vyplýva, že sprístupnenie možno nariadiť, len ak žalobca na základe skutočností, ktoré sú mu primerane dostupné, preukázal, že utrpel škodu, ktorú mu spôsobil žalovaný“.

81

Ako v tejto súvislosti vyplýva z bodov 40 až 42 tohto rozsudku, cieľom tejto smernice je najmä uľahčiť výkon práva na náhradu škody a zabezpečiť tak účinnosť presadzovania práva hospodárskej súťaže súkromnoprávnymi prostriedkami.

85

Uvedená smernica teda smeruje najmä k náprave informačnej asymetrie, ktorá, ako vyplýva z jej odôvodnenia 14, charakterizuje žaloby o náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia práva hospodárskej súťaže. Ako je totiž zdôraznené v tomto odôvodnení, dôkazy potrebné na preukázanie nároku na náhradu škody má obvykle k dispozícii výlučne protistrana alebo tretie osoby a často nie sú žalobcovi dostatočne známe alebo prístupné. Za týchto podmienok by žalobca nemal podliehať „prísn[ym] právn[ym] požiadavk[ám]“, ktoré by mohli nadmerne brániť účinnému výkonu jeho práva na náhradu škody, ako vyplýva z odôvodnení 14 až 16 smernice 2014/104.

86

Ak by sa od žalobcu vyžadovalo, aby na podporu svojej žiadosti o sprístupnenie dôkazov potrebných na účely jeho žaloby o náhradu škody preukázal, že je pravdepodobnejšie, že podmienky zakladajúce zodpovednosť za porušenie práva hospodárskej súťaže sú splnené, než že splnené nie sú, predstavovalo by to prísnu právnu požiadavku, ktorá by mohla nadmerne brániť účinnému výkonu jeho práva na náhradu škody. Takáto dôkazná požiadavka by bola nezlučiteľná s cieľom uľahčiť podanie žalôb o náhradu škody, keďže požadovaná miera dokazovania by žalobcovi prakticky znemožnila alebo nadmerne sťažila podanie žaloby o náhradu škody.

87

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:

1.

Článok 5 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/104/EÚ z 26. novembra 2014 o určitých pravidlách upravujúcich žaloby podľa vnútroštátneho práva o náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia ustanovení práva hospodárskej súťaže členských štátov a Európskej únie

sa má vykladať v tom zmysle, že:

sa uplatňuje na žalobu o sprístupnenie dôkazov, ktorá predchádza podaniu žaloby o náhradu škody v zmysle článku 2 bodu 4 tejto smernice, ak je takáto predchádzajúca žaloba stanovená vnútroštátnym právom.

2.

preukázanie odôvodnenosti nároku na náhradu škody v zmysle tohto ustanovenia nevyžaduje preukázanie toho, že je pravdepodobnejšie, že podmienky zakladajúce zodpovednosť za porušenie práva hospodárskej súťaže sú splnené, než že splnené nie sú. Stačí, aby žalobca preukázal, že predpoklad, že tieto podmienky sú splnené, je primerane prijateľný.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: portugalčina.