C-294/24

62024CJ0294

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (deviata komora)

z 10. júla 2025 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Smernica 93/13/EHS – Nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách – Článok 3 ods. 1 – Zmluva o poskytovaní služieb dodávky a odvádzania vody – Splatnosť a začiatok plynutia premlčacej lehoty pohľadávky, závisiace od konania predajcu alebo dodávateľa – Požiadavka uvedenia dôvodov odôvodňujúcich potrebu výkladu určitých ustanovení práva Únie Súdnym dvorom – Nedostatočné uvedenie dôvodov – Neprípustnosť“

Vo veci C‑294/24 [Zadžova] ( i ),

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Rajonen săd – Burgas (Okresný súd Burgas, Bulharsko) z 24. apríla 2024 a doručený Súdnemu dvoru 24. apríla 2024, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: R. Stefanova‑Kamiševa, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 5. marca 2025,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

„Vodosnabdijavane i kanalizacija“ EAD, v zastúpení: G. D. Dobrev, Z. I. Gadževa, L. I. Todev, advokati, a T. Mirčev,

–

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ( Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29 ; Mim. vyd. 15/002, s. 288).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou „Vodosnabdijavane i kanalizacija“ EAD (ďalej len „VIK“) a ED vo veci nezaplatenia faktúr za spotrebu vody v súvislosti s budovou patriacou ED.

Právny rámec

Právo Únie

„Ak je stanovená lehota na splnenie záväzku, dlžník sa po uplynutí tejto lehoty dostáva do omeškania…“

5

Článok 114 ZZD stanovuje:

„Premlčacia lehota začína plynúť dňom, keď sa pohľadávka stala splatnou.

…“

Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

9

VIK tvrdí, že za predmetné obdobie spotreby vystavila faktúry, ktoré ED nezaplatila v stanovenej 30‑dňovej lehote uvedenej v článku 33 ods. 2 všeobecných obchodných podmienok.

10

ED spochybňuje výšku požadovaných súm a vznáša najmä námietku, že uplatnená pohľadávka zanikla v dôsledku uplynutia trojročnej premlčacej lehoty.

11

Vnútroštátny súd poznamenáva, že VIK je podľa článku 33 ods. 1 všeobecných obchodných podmienok povinná vystavovať mesačné faktúry za služby dodávky a odvádzania vody poskytované svojim zákazníkom. Podľa článku 33 ods. 2 všeobecných obchodných podmienok je spotrebiteľ povinný zaplatiť dlžné sumy do 30 dní odo dňa vystavenia faktúry.

15

Vnútroštátny súd vyjadruje pochybnosti, pokiaľ ide o prípadnú nekalú povahu článku 33 ods. 2 všeobecných obchodných podmienok, keďže umožňuje VIK jednostranne určiť v závislosti od dátumu vystavenia faktúry splatnosť svojich pohľadávok a súvisiacich úrokov z omeškania, a v dôsledku toho začiatok plynutia príslušnej premlčacej lehoty.

16

V tejto súvislosti Rajonen săd – Burgas (Okresný súd Burgas) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 3 ods. 1 smernice [93/13] vykladať v tom zmysle, že podmienka, ako je tá, ktorá je stanovená v článku 33 ods. 2 všeobecných obchodných podmienok spoločnosti [Vodárenský a kanalizačný podnik mesta Burgas], spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe všeobecných obchodných podmienok ku škode spotrebiteľa vzhľadom na skutočnosť, že splatnosť pohľadávky podľa tohto ustanovenia všeobecných obchodných podmienok, a teda začiatok plynutia premlčacej lehoty pohľadávky za služby poskytnuté Vodárenským a kanalizačným podnikom mesta Burgas spotrebiteľom, závisí len od konania vodárenského podniku pri vystavení faktúry, aj keď si neplní svoju povinnosť vystavovať faktúry raz za mesiac?“

O prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania

20

Svojou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 3 ods. 1 smernice 93/13 vykladať v tom zmysle, že podmienka obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach, podľa ktorej je spotrebiteľ povinný zaplatiť dlžné sumy v lehote 30 dní odo dňa vystavenia faktúry, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán ku škode tohto spotrebiteľa.

21

Treba však poznamenať, že vnútroštátny súd vysvetlil dôvody, pre ktoré je výklad ustanovenia uvedeného v jeho prejudiciálnej otázke nevyhnutný na vyriešenie sporu vo veci samej.

22

Tak zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, ako aj z diskusií, ktoré sa uskutočnili na pojednávaní pred Súdnym dvorom, totiž vyplýva, že spor vo veci samej sa týka uplatnenia zmluvnej povinnosti predajcu alebo dodávateľa vystavovať mesačné faktúry stanovenej v článku 33 ods. 1 všeobecných obchodných podmienok. Pochybnosti vnútroštátneho súdu sa však netýkajú odseku 1 tohto článku 33, ale skôr jeho odseku 2, takže je zjavné, že predmet sporu vo veci samej nemá nijakú súvislosť s požadovaným výkladom článku 3 ods. 1 smernice 93/13.

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (deviata komora) rozhodol takto:

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Rajonen săd – Burgas (Okresný súd Burgas, Bulharsko) rozhodnutím z 24. apríla 2024, je neprípustný.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: bulharčina.

( i ) Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.