C-296/24

62024CJ0296

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)

z 18. decembra 2025 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Článok 45 ZFEÚ – Voľný pohyb pracovníkov – Rovnosť zaobchádzania – Nariadenie (EÚ) č. 492/2011 – Článok 7 ods. 2 – Sociálne výhody – Rodinné prídavky – Podmienka priznania týchto prídavkov pracovníkovi nerezidentovi na dieťa jeho manželského partnera alebo registrovaného partnera – Požiadavka, podľa ktorej má tento pracovník ‚zabezpečiť výživu‘ tohto dieťaťa – Kritériá posúdenia – Domnienka založená na spoločnej domácnosti – Smernica 2004/38/ES – Článok 2 bod 2 písm. c) – Pojem ‚rodinný príslušník‘“

V spojených veciach C‑296/24 [Jouxy] i až C‑307/24 [Momeut] ( i ),

ktorých predmetom je dvanásť návrhov na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaných rozhodnutiami Cour de cassation (Kasačný súd, Luxembursko) z 25. apríla 2024 a doručených Súdnemu dvoru 26. apríla 2024, ktoré súvisia s konaniami:

TD (C‑299/24),

MY,

IX (C‑300/24),

AH,

CJ (C‑301/24),

AE (C‑302/24),

PE (C‑306/24),

NB (C‑307/24)

proti

Caisse pour l’avenir des enfants,

SÚDNY DVOR (štvrtá komora),

v zložení: predseda štvrtej komory I. Jarukaitis, predseda Súdneho dvora K. Lenaerts, vykonávajúci funkciu sudcu štvrtej komory, sudcovia M. Condinanzi, N. Jääskinen (spravodajca) a R. Frendo,

–

CY, LK, MF, OP, TD, MY, IX, AH, CJ, AE, BF, CG, LH, TB, MV, KN a PE, v zastúpení: P. Peuvrel, avocat,

–

Caisse pour l’avenir des enfants, v zastúpení: R. Jazbinsek, avocate,

–

česká vláda, v zastúpení: J. Benešová, M. Smolek a J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia,

Návrhy na začatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu pojmu „zabezpečenie výživy dieťaťa“ stanoveného judikatúrou Súdneho dvora v kontexte výkladu článku 45 ZFEÚ, článku 2 bodu 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS ( Ú. v. EÚ L 158, 2004, s. 77 ; Mim. vyd. 05/005, s. 46), článku 1 písm. i) a článku 67 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia ( Ú. v. ES L 166, 2004, s. 1 ; Mim. vyd. 05/005, s. 72), ako aj článku 7 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 z 5. apríla 2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie ( Ú. v. EÚ L 141, 2011, s. 1 ).

2

Tieto návrhy boli podané v rámci dvanástich sporov medzi cezhraničnými pracovníkmi, ako aj manželskými partnermi alebo registrovanými partnermi niektorých z nich na jednej strane a Caisse pour l’avenir des enfants (Fond pre budúcnosť detí, Luxembursko) (ďalej len „CAE“) na druhej strane, vo veci odmietnutia zo strany tohto fondu priznať týmto pracovníkom rodinné prídavky na deti ich manželských partnerov alebo registrovaných partnerov.

Právny rámec

Právo Únie

Smernica 2004/38

a)

manželský partner;

b)

partner, s ktorým občan Únie uzavrel registrované partnerstvo na základe legislatívy členského štátu, ak legislatíva hostiteľského členského štátu považuje registrované partnerstvá za rovnocenné s manželstvom, a v súlade s podmienkami stanovenými v príslušnej legislatíve hostiteľského členského štátu;

c)

priami potomkovia, ktorí sú mladší ako 21 rokov, alebo sú nezaopatrenými osobami a takéto osoby manželského partnera alebo partnera, ako je definovaný v bode [písmene – neoficiálny preklad ] b);

i)

‚rodinný príslušník‘ znamená:

1.

i) každú osobu definovan[ú] alebo uznanú za rodinného príslušníka, alebo označenú za člena domácnosti právnymi predpismi, podľa ktorých sa poskytujú dávky;

…

2.

j)

rodinné dávky.“

6

Článok 67 uvedeného s názvom „Rodinní príslušníci s bydliskom v inom členskom štáte“ stanovuje:

„Osoba má nárok na rodinné dávky v súlade s právnymi predpismi príslušného členského štátu, vrátane jej rodinných príslušníkov s bydliskom v inom členskom štáte, ako keby mali bydliská v takomto príslušnom štáte. …“

Nariadenie č. 492/2011

8

Relevantnými ustanoveniami luxemburského práva v znení uplatniteľnom v čase skutkových okolností sporov vo veci samej sú články 269 a 270 code de la sécurité sociale (Zákonník sociálneho zabezpečenia) vyplývajúceho z loi du 23 juillet 2016, entrée en vigueur le 1 er août 2016, portant modification du code de la sécurité sociale, de la loi modifiée du 4 décembre 1967 concernant l’impôt sur le revenu, et abrogeant la loi modifiée du 21 décembre 2007 concernant le boni pour enfant (zákon z 23. júla 2016, ktorým sa menia Zákonník sociálneho zabezpečenia, zákon zo 4. decembra 1967 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa zrušuje zmenený zákon z 21. decembra 2007 o bonuse na dieťa ( Mémorial A 2016, s. 2348, ďalej len „zákonník“).

9

Článok 269 ods. 1 tohto zákonníka, nazvaný „Podmienky udelenia“, stanovuje:

„Priznáva sa príspevok pre budúcnosť detí (ďalej len ‚rodinné prídavky‘).

Nárok na rodinné prídavky vzniká:

„Na účely uplatnenia článku 269 ods. 1 písm. b) sa za rodinných príslušníkov dotknutej osoby, u ktorých vzniká nárok na rodinné prídavky, považujú deti narodené v manželstve, deti narodené mimo manželstva a osvojené deti tejto osoby.“

Spory vo veciach samých a prejudiciálne otázky

11

Rozhodnutiami CAE na základe článkov 269 a 270 zákonníka bolo žalobcom vo veciach samých, ktorí sú cezhraničnými pracovníkmi s bydliskom v Belgicku, Nemecku alebo vo Francúzsku a ktorí vykonávajú zárobkovú činnosť v Luxembursku, odmietnuté priznanie rodinných prídavkov na deti ich manželských partnerov alebo registrovaných partnerov (veci C‑299/24 a C‑301/24) alebo boli odňaté, s účinnosťou od 1. augusta 2016, dávky poberané na tieto deti (veci C‑296 až C‑298/24, C‑300/24 a C‑302/24 až C‑307/24).

12

Podľa CAE, keďže tieto deti neboli v príbuzenskom vzťahu s dotknutými cezhraničnými pracovníkmi, nemali postavenie „rodinného príslušníka“ v zmysle článku 270 zákonníka.

16

Tento súd uvádza, že Súdny dvor vo svojom rozsudku z 2. apríla 2020, Caisse pour l’avenir des enfants (Dieťa manželského partnera cezhraničného pracovníka) ( C‑802/18 , EU:C:2020:269 ), na základe výkladu článku 1 písm. i) a článku 67 nariadenia č. 883/2004 v spojení s článkom 7 ods. 2 nariadenia č. 492/2011 a článkom 2 bodom 2 smernice 2004/38 podmieňuje právo cezhraničného pracovníka poberať rodinné prídavky na dieťa svojho manželského partnera alebo registrovaného partnera, s ktorým nemá príbuzenský vzťah, tým, že preukáže, že zabezpečuje výživu tohto dieťaťa.

17

Keďže vo veciach samých sa Vyššia rada sociálneho zabezpečenia domnievala, že príspevok cezhraničného pracovníka na zabezpečenie výživy dieťaťa jeho manželského partnera alebo registrovaného partnera nebol preukázaný, vnútroštátny súd sa s odkazom aj na rozsudok z 15. decembra 2016, Depesme a i. ( C‑401/15 až C‑403/15 , EU:C:2016:955 ), pýta na objektívne skutočnosti, ktoré môžu preukázať zabezpečovanie takejto výživy.

18

Tento súd sa teda najmä pýta, či dôkaz o spoločnej domácnosti cezhraničného pracovníka a dotknutého dieťaťa postačuje na preukázanie toho, že tento pracovník zabezpečuje výživu tohto dieťaťa, alebo či by sa mali zohľadniť aj iné objektívne skutočnosti, ako je spôsob financovania tejto domácnosti. V tomto kontexte vzniká tiež otázka dôležitosti, ktorú treba pripisovať veku dieťaťa, keďže z tohto rozsudku vyplýva, že deti sa v každom prípade považujú za závislé až do veku 21 rokov. Okrem toho sa pýta, akú dôležitosť treba pripísať príspevku rodičov dieťaťa na jeho potreby v rámci vyživovacej povinnosti rodičov alebo práva styku a ubytovania.

len na základe manželstva alebo registrovaného partnerstva medzi cezhraničným pracovníkom a rodičom dieťaťa,

–

len na základe skutočnosti, že cezhraničný pracovník a dieťa žijú v spoločnej domácnosti alebo majú spoločné bydlisko,

–

len na základe skutočnosti, že cezhraničný pracovník vynaloží akýkoľvek výdavok v prospech dieťaťa, aj keď

–

je len príležitostný,

–

je nižší ako výdavok vynaložený rodičmi,

–

je vo vzťahu k potrebám dieťaťa zanedbateľný,

–

Má sa podmienka ‚zabezpečenia výživy‘ dieťaťa, z ktorej vyplýva postavenie rodinného príslušníka v zmysle ustanovení práva Únie, ako bola stanovená judikatúrou Súdneho dvora v rámci voľného pohybu pracovníkov a poberania sociálnej výhody cezhraničným pracovníkom v súvislosti s výkonom jeho zárobkovej činnosti v členskom štáte, na dieťa jeho manželského partnera alebo registrovaného partnera, s ktorým nie je v príbuzenskom vzťahu, vykladať samostatne alebo v spojení so zásadou širokého výkladu ustanovení týkajúcich sa zabezpečenia voľného pohybu pracovníkov tak, že neexistuje, a teda vylučuje nárok na poberanie sociálnej výhody,

–

len na základe existencie vyživovacej povinnosti rodičov dieťaťa bez ohľadu na to,

–

či je táto vyživovacia povinnosť stanovená súdom alebo zmluvou,

–

len na základe skutočnosti, že dieťa sa pravidelne zdržiava u druhého rodiča v rámci výkonu práva styku a ubytovania alebo striedavého pobytu alebo iného režimu?“

20

Rozhodnutím predsedu Súdneho dvora z 26. júna 2024 boli veci C‑296/24 až C‑307/24 spojené na spoločné konanie na účely písomnej časti konania, ústnej časti konania a rozsudku.

O prejudiciálnych otázkach

Úvodné pripomienky

21

24

Hoci v konečnom dôsledku prináleží správnemu orgánu a prípadne vnútroštátnym súdom, aby posúdili, či je táto požiadavka splnená na účely priznania rodinných prídavkov v danom prípade, v súlade s judikatúrou citovanou v bode 22 tohto rozsudku prináleží Súdnemu dvoru, aby vyložil ustanovenia práva Únie, ktorých sa týkajú prejudiciálne otázky.

25

Z toho vyplýva, že návrhy na začatie prejudiciálneho konania sú prípustné.

O dvoch otázkach

26

Ďalej, pokiaľ ide konkrétnejšie o rodinné prídavky, o aké ide vo veci samej, Súdny dvor v rozsudku z 2. apríla 2020, Caisse pour l’avenir des enfants (Dieťa manželského partnera cezhraničného pracovníka) ( C‑802/18 , EU:C:2020:269 ), na jednej strane rozhodol, že takéto rodinné prídavky predstavujú dávku sociálneho zabezpečenia patriacu medzi rodinné dávky uvedené v článku 3 ods. 1 písm. j) nariadenia č. 883/2004. Keďže tieto prídavky súvisia s výkonom zamestnania cezhraničným pracovníkom v členskom štáte, predstavujú tiež sociálnu výhodu v zmysle článku 7 ods. 2 nariadenia č. 492/2011, z ktorej vyplýva, že pracovníci nerezidenti majú v súlade so zásadou nediskriminácie zakazujúcej akúkoľvek diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti rovnaké sociálne a daňové výhody ako vlastní pracovníci [pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. apríla 2020, Caisse pour l’avenir des enfants (Dieťa manželského partnera cezhraničného pracovníka), C‑802/18 , EU:C:2020:269 , body 24 , 31 a 40 ].

29

32

V druhom rade treba zohľadniť definíciu pojmu „rodinný príslušník“, uvedenú v článku 2 bode 2 smernice 2004/38. V skutočnosti pojem „rodinný príslušník“ cezhraničného pracovníka, ktorý môže nepriamo požívať výhodu rovnosti zaobchádzania v zmysle článku 7 ods. 2 nariadenia č. 492/2011, zodpovedá pojmu „rodinný príslušník“ v zmysle článku 2 bodu 2 smernice 2004/38, ktorý zahŕňa manželského partnera alebo partnera, s ktorým občan Únie uzavrel registrované partnerstvo, priamych potomkov, ktorí sú vo veku menej než 21 rokov alebo sú nezaopatrenými osobami, a priamych potomkov partnera alebo manželského partnera [pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. apríla 2020, Caisse pour l’avenir des enfants (Dieťa manželského partnera cezhraničného pracovníka), C‑802/18 , EU:C:2020:269 , bod 51 a citovanú judikatúru].

33

Súdny dvor v tejto súvislosti pripomenul, že deti sú v každom prípade považované za závislé až do veku 21 rokov, ako to vyplýva najmä z článku 2 bodu 2 písm. c) smernice 2004/38 (rozsudok z 15. decembra 2016, Depesme a i., C‑401/15 až C‑403/15 , EU:C:2016:955 , bod 62 ), a že postavenie závislého rodinného príslušníka dieťaťa manželského partnera alebo registrovaného partnera cezhraničného pracovníka môže objektívne vyplývať z existencie spoločnej domácnosti tohto pracovníka a dotknutého dieťaťa (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. decembra 2016, Depesme a i., C‑401/15 až C‑403/15 , EU:C:2016:955 , body 59 a 60 ).

34

V súvislosti s posledným uvedeným aspektom možno z tejto judikatúry vyvodiť, že v prípade existencie spoločnej domácnosti pracovníka nerezidenta a dieťaťa jeho manželského partnera alebo registrovaného partnera táto objektívna skutočnosť sama osebe v zásade postačuje na preukázanie toho, že tento pracovník zabezpečuje výživu tohto dieťaťa, pričom spoločná domácnosť charakterizuje stabilnú väzbu medzi týmito osobami.

38

Okrem toho treba zdôrazniť, že táto spoločná domácnosť nemusí byť nevyhnutne trvalá. Na jednej strane vzhľadom na význam fenoménu rekonštruovaných rodín, ako uviedol generálny advokát v bodoch 58 a 59 svojich návrhov, dotknuté dieťa môže určitý čas bývať aj so svojím druhým rodičom, biologickým alebo adoptívnym, ktorý nie je manželským partnerom alebo registrovaný partnerom pracovníka nerezidenta. Na druhej strane väzbu medzi týmto pracovníkom a týmto dieťaťom nemožno považovať za prerušenú len z dôvodu, že toto dieťa z dôvodu štúdia žije určitý čas mimo tejto domácnosti.

39

S ohľadom na otázky vnútroštátneho súdu treba ešte dodať po prvé, že vzhľadom na to, že existencia spoločnej domácnosti predstavuje dostatočnú podmienku splnenia požiadavky týkajúcej sa zabezpečenia výživy dieťaťa, správny orgán alebo prípadne vnútroštátne súdy nemôžu od pracovníka nerezidenta požadovať, aby okrem dôkazu o existencii takejto domácnosti preukázal aj to, že prispieva na každodenné výdavky alebo na uspokojenie osobitných potrieb dotknutého dieťaťa.

40

Ak však medzi pracovníkom nerezidentom a dotknutým dieťaťom vôbec neexistuje spoločná domácnosť, najmä z dôvodu štúdia tohto dieťaťa, treba zohľadniť iné objektívne skutočnosti preukazujúce určitú stabilitu, ako napríklad účasť na nákladoch na ubytovanie, cestovanie a/alebo bežné výdavky uvedeného dieťaťa, aby mohol tento pracovník preukázať, že naďalej zabezpečuje jeho výživu.

V tejto súvislosti treba na jednej strane uviesť, podobne ako uviedol generálny advokát v bode 49 svojich návrhov, že Súdny dvor v tomto rozsudku spomenul, že v danom prípade takýto prídavok neexistoval, a to výlučne s cieľom pomôcť vnútroštátnemu súdu pri posudzovaní otázky, či cezhraničný pracovník zabezpečuje výživu tohto dieťaťa. V dôsledku toho existenciu výživného od druhého rodiča dieťaťa manželského partnera alebo registrovaného partnera pracovníka nerezidenta nemožno považovať za kritérium umožňujúce vylúčiť, že tento pracovník zabezpečuje výživu dieťaťa svojho manželského partnera alebo registrovaného partnera, s ktorým zdieľa rovnakú domácnosť. Platí to o to viac, že existencia takéhoto výživného nepredstavuje podmienku, ktorá by vylučovala nárok na rodinné prídavky v prospech dieťaťa manželského partnera alebo registrovaného partnera pracovníka rezidenta, s ktorým tento posledný zdieľa rovnakú domácnosť.

43

Na druhej strane zohľadnenie skutočností uvedených v bode 41 tohto rozsudku s cieľom vylúčiť, že pracovník nerezident zabezpečuje výživu dieťaťa svojho manželského partnera alebo registrovaného partnera, by viedlo k výkladu požiadavky týkajúcej sa zabezpečenia výživy dieťaťa v rozpore so zásadou širokého výkladu ustanovení týkajúcich sa voľného pohybu pracovníkov, ako bola pripomenutá v bode 35 tohto rozsudku.

44

Po tretie treba spresniť, ako uviedol generálny advokát v bode 61 svojich návrhov, že z domnienky, že pracovník nerezident zabezpečuje výživu dieťa svojho manželského partnera alebo registrovaného partnera, založenej na spoločnej domácnosti vyplýva, že správny orgán alebo prípadne vnútroštátne súdy môžu odmietnuť priznať tomuto pracovníkovi rodinné prídavky, o aké ide vo veci samej, len za výnimočných okolností. Takéto odmietnutie môže byť odôvodnené len vtedy, ak zo spisu vyplýva, že uvedený pracovník uviedol nepravdivé vyhlásenia alebo sa v skutočnosti žiadnym spôsobom nepodieľa na výdavkoch spojených s výživou dieťaťa, keďže tieto výdavky hradí v celom rozsahu tretia osoba.

Článok 45 ZFEÚ, článok 1 písm. i) a článok 67 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v spojení s článkom 7 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 z 5. apríla 2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie a článkom 2 bodom 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS,

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

podmienka priznania rodinných prídavkov pracovníkovi nerezidentovi v členskom štáte zamestnania na dieťa jeho manželského partnera alebo registrovaného partnera, teda, že tento pracovník je povinný „zabezpečiť výživu“ tohto dieťaťa, je splnená, ak medzi uvedeným pracovníkom a biologickým alebo osvojeným dieťaťom jeho manželského partnera alebo registrovaného partnera existuje rodinné spoločenstvo, ktoré sa vyznačuje existenciou spoločnej domácnosti daného pracovníka a tohto dieťaťa.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: francúzština.

( i ) Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.