C-310/24
ECLI:EU:C:2025:406
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62024CJ0310
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62024CJ0310
ROZSUDOK
SÚDNEHO DVORA (deviata komora)
z 5. júna 2025 ( *1 )
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Vnútorný trh s elektrinou – Nariadenie (EÚ) 2019/943 – Smernica (EÚ) 2019/944 – Pôsobnosť – Spotreba elektriny, ktorá nebola správne nameraná z dôvodu poruchy meracieho zariadenia – Vyúčtovanie na základe odhadovanej spotreby elektriny – Práva spotrebiteľa – Smernica (EÚ) 2011/83 – Pôsobnosť – Nevyžiadané dodanie“
Vo veci C‑310/24,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Sofijski rajonen săd (Okresný súd Sofia, Bulharsko) z 22. apríla 2024 a doručený Súdnemu dvoru 29. apríla 2024, ktorý súvisí s konaním:
YL
proti
„Elektrorazpredelitelni mreži Zapad“ EAD,
SÚDNY DVOR (deviata komora),
v zložení: predseda deviatej komory N. Jääskinen, sudcovia M. Condinanzi (spravodajca) a R. Frendo,
generálny advokát: A. Rantos,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
–
„Elektrorazpredelitelni mreži Zapad“ EAD, v zastúpení: V. Božilov, A. Ganev a A. Krăstev, advokati,
–
Európska komisia, v zastúpení: O. Beynet, D. Drambozova, I. Rubene a T. Scharf, splnomocnení zástupcovia,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1
Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 18 ods. 1, 7 a 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/943 z 5. júna 2019 o vnútornom trhu s elektrinou ( Ú. v. EÚ L 158, 2019, s. 54 ), článku 10 ods. 4, článku 46 ods. 2 písm. d) a článku 59 ods. 1 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 z 5. júna 2019 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ ( Ú. v. EÚ L 158, 2019, s. 125 ), ako aj článku 27 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES ( Ú. v. EÚ L 304, 2011, s. 64 ).
2
Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi YL ako odberateľom v domácnosti a spoločnosťou „Elektrorazpredelitelni mreži Zapad“ EAD (ďalej len „ERM Zapad“) vo veci spochybnenia faktúry, ktorej výška bola vypočítaná na základe odhadovanej spotreby elektriny z dôvodu poruchy meracieho zariadenia.
Právny rámec
Právo Únie
Smernica 2011/83
3
Odôvodnenia 11 a 25 smernice 2011/83 stanovujú:
„(11)
Touto smernicou by nemali byť dotknuté ustanovenia práva Únie týkajúce sa osobitných sektorov, ako sú… vnútorný trh s elektrinou a zemným plynom.
…
(25)
Táto smernica by sa podobne ako v prípade zmlúv na dodávky vody, plynu alebo elektriny mala vzťahovať aj na zmluvy, ktoré súvisia s ústredným kúrením. …“
4
Článok 3 ods. 1 tejto smernice stanovuje:
„Táto smernica sa vzťahuje na každú zmluvu uzatvorenú medzi obchodníkom a spotrebiteľom za podmienok a v rozsahu stanovenom v jej ustanoveniach. Vzťahuje sa tiež na zmluvy na dodávky vody, plynu, elektriny alebo ústredného kúrenia vrátane tých, ktoré sú zabezpečované verejnými poskytovateľmi, a to v rozsahu, v akom sa tieto komodity poskytujú na zmluvnom základe.“
5
Článok 27 uvedenej smernice stanovuje:
„Spotrebiteľ je oslobodený od povinnosti poskytnúť akúkoľvek úhradu v prípade nevyžiadaného dodania tovaru, vody, plynu, elektrickej energie, ústredného kúrenia alebo digitálneho obsahu či nevyžiadaného poskytnutia služieb, zakázaného v článku 5 ods. 5 a v bode 29 prílohy I k [smernici Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 (‚smernica o nekalých obchodných praktikách‘) ( Ú. v. EÚ L 149, 2005, s. 22 )]. V takýchto prípadoch absencia odpovede zo strany spotrebiteľa pri takejto nevyžiadanej dodávke alebo nevyžiadanom poskytnutí služieb nepredstavuje súhlas.“
Nariadenie 2019/943
6
Článok 18 nariadenia 2019/943 stanovuje:
„1. Poplatky účtované prevádzkovateľmi sústav za prístup do sústav vrátane poplatkov za pripojenie do sústavy, poplatkov za používanie sústav, prípadne poplatkov za súvisiace posilnenia sústav musia byť nákladovo orientované, transparentné, zohľadňovať potrebu bezpečnosti a flexibility sústavy, odzrkadľovať skutočné vzniknuté náklady, pokiaľ tieto korešpondujú s nákladmi efektívneho a štrukturálne porovnateľného prevádzkovateľa sústavy, a byť uplatňované nediskriminačným spôsobom. Tieto poplatky nesmú zahŕňať nesúvisiace náklady na podporu nesúvisiacich politických cieľov.
Bez toho, aby bol dotknutý článok 15 ods. 1 a 6 [smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES ( Ú. v. EÚ L 315, 2012, s. 1 ),] a kritériá uvedené v prílohe XI k uvedenej smernici, musí metóda používaná na určenie sieťových poplatkov neutrálne podporovať celkovú efektívnosť systému v dlhodobom horizonte prostredníctvom cenových signálov odberateľom a výrobcom a predovšetkým sa musí uplatňovať tak, aby nedochádzalo k diskriminácii, a to ani v pozitívnom, ani v negatívnom zmysle medzi výrobou pripojenou na úrovni distribúcie a výrobou pripojenou na úrovni prenosu. Sieťové poplatky nesmú ani pozitívne ani negatívne diskriminovať uskladňovanie energie alebo agregáciu a nesmú vytvárať negatívne stimuly pre vlastnú výrobu, vlastnú spotrebu alebo účasť na riadení odberu. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3 tohto článku, tieto poplatky nesúvisia so vzdialenosťou.
…
7. Distribučné tarify musia odrážať náklady a zohľadňovať používanie distribučnej sústavy jej používateľmi vrátane aktívnych odberateľov. Distribučné tarify môžu obsahovať zložky založené na kapacite pripojenia k sústave a môžu byť diferencované na základe profilov spotreby alebo výroby používateľov sústavy. Ak členské štáty zaviedli inteligentné meracie systémy, regulačné orgány pri stanovovaní alebo schvaľovaní prenosových taríf a distribučných taríf alebo metodík v súlade s článkom 59 [smernice 2019/944] zvážia a v prípade potreby zavedú časovo diferencované sieťové tarify odrážajúce využitie siete, a to transparentným, nákladovo efektívnym a pre koncového odberateľa predvídateľným spôsobom.
8. Metodiky určovania distribučných taríf musia poskytovať prevádzkovateľom distribučných sústav stimuly pre nákladovo najefektívnejšiu prevádzku a rozvoj ich sietí, a to aj prostredníctvom obstarávania služieb. Na tento účel regulačné orgány uznajú príslušné náklady za oprávnené a zahrnú ich do distribučných taríf a môžu zaviesť výkonnostné ciele, aby podnietili prevádzkovateľov distribučných sústav k zvyšovaniu efektívnosti, a to aj prostredníctvom energetickej efektívnosti v ich sústavách, flexibility a rozvoja inteligentných sietí a inteligentných meracích systémov.“
Smernica 2019/944
7
Odôvodnenie
83 smernice 2019/944 stanovuje:
„Regulačné orgány by mali zabezpečiť, aby prevádzkovatelia prenosových sústav a prevádzkovatelia distribučných sústav prijali primerané opatrenia na zvýšenie odolnosti a pružnosti svojej siete. Na uvedený účel by mali monitorovať výkonnosť uvedených prevádzkovateľov na základe ukazovateľov, ako napríklad spôsobilosť prevádzkovateľov prenosových sústav a prevádzkovateľov distribučných sústav prevádzkovať vedenia na základe dynamického ratingu vedení, rozvoj diaľkového monitorovania a riadenie rozvodní v reálnom čase, zníženie strát v sieti a frekvencia a trvanie prerušení dodávok.“
8
Článok 10 ods. 4 tejto smernice stanovuje:
„Koncoví odberatelia dostanú primerané oznámenie o každom úmysle zmeniť zmluvné podmienky a musia byť informovaní o svojom práve vypovedať v tomto prípade zmluvu. Dodávatelia svojim koncovým odberateľom transparentným a zrozumiteľným spôsobom priamo oznamujú každú úpravu ceny za dodávku a dôvody a predpoklady danej úpravy a jej rozsah v náležitom čase a najneskôr do dvoch týždňov a v prípade odberateľov elektriny v domácnosti najneskôr do jedného mesiaca pred tým, ako táto úprava nadobudne účinnosť. Členské štáty zabezpečia, aby koncoví odberatelia mohli slobodne vypovedať zmluvu, ak nesúhlasia s novými zmluvnými podmienkami alebo úpravami ceny za dodávky, ktoré im oznámil ich dodávateľ.“
9
Článok 46 ods. 2 uvedenej smernice stanovuje:
„Okrem činností uvedených v článku 40 transfer elektriny zahŕňa prinajmenšom tieto činnosti:
…
d)
výber všetkých poplatkov, ktoré sa týkajú prenosovej sústavy, vrátane poplatkov za prístup, energie na krytie strát a poplatkov za podporné služby;
…“
10
Článok 59 ods. 1 tej istej smernice znie takto:
„Regulačný orgán má tieto povinnosti:
a)
v súlade s transparentnými kritériami stanovovať alebo schvaľovať prenosové alebo distribučné tarify alebo ich metodiky, alebo oboje;
…“
Bulharské právo
11
Ustanovenie článku 50 Pravila za izmervane na količestvoto električeska energija (Pravidlá pre meranie množstva elektriny, ďalej len „PIKEE“), ktoré prijala Komisija za energijno i vodno regulirane (Komisia pre reguláciu v oblasti energií a vody, Bulharsko) v postavení bulharského regulačného orgánu v zmysle smernice 2019/944, stanovuje:
„1. Ak sa pri metrologickom overovaní zistí, že komerčné meradlo nevykonáva merania alebo ich vykonáva s chybou presahujúcou prípustnú mieru, prevádzkovateľ príslušnej distribučnej sústavy elektriny vypočíta množstvo elektriny ku dňu zistenia absencie/nesprávneho/nepresného merania a vráti sa až k poslednému vykonanému overeniu bez toho, aby toto obdobie presiahlo tri mesiace, pričom platí, že:
a)
v prípade komerčného meradla, ktorým sa vykonávajú merania s chybou presahujúcou prípustnú mieru, sa množstvo prepravenej elektriny vypočíta tak, že množstvá namerané so zistenou chybou sa opravia so zreteľom na triedu presnosti komerčného meradla;
b)
v prípade komerčného meradla, ktorým sa nevykonávajú merania, sa množstvo elektriny vypočíta ako tretina prietoku meracieho zariadenia na využívanie elektriny odberateľom v rozsahu ôsmich hodín denne.
…“
12
Ustanovenie článku 52 PIKEE stanovuje:
„1. V prípade technickej poruchy komerčných meradiel, v dôsledku ktorej nemožno odpočítať množstvo využitej elektriny prechádzajúcej cez meracie zariadenie, a ak sa pri overovaní alebo odpočte nezistil vonkajší zásah, sa množstvo elektriny, ktoré zariadením prešlo, vypočíta v tomto poradí:
…
(2)
aritmetické priemerné množstvo elektriny spotrebovanej zákazníkom počas predchádzajúceho účtovného obdobia a množstvo spotrebované zákazníkom počas analogického obdobia merania predchádzajúceho roka,
…“
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
13
YL je vlastníkom domu pripojeného k distribučnej sústave elektriny, ktorý je vybavený meracím zariadením. Prístup k tomuto meraciemu zariadeniu nachádzajúcemu sa v kovovej schránke umiestnenej na ulici je obmedzený na zamestnancov spoločnosti ERM Zapad.
14
Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že 10. apríla 2023 sa pri kontrole na mieste, ktorú vykonala ERM Zapad, zistilo, že meracie zariadenie nefunguje, hoci nemá žiadnu viditeľnú chybu, či už ide o jeho vonkajší vzhľad, alebo o jeho obsah. Toto meracie zariadenie bolo odstránené a zaslané na kontrolu do Bălgarski institut po metrologija (Bulharský inštitút pre metrológiu, Bulharsko), ktorý dospel k záveru, že toto počítadlo nespĺňa štandardizované metrologické a technické požiadavky, a preto nebolo možné správne odpočítať spotrebu elektriny, pokiaľ ide o YL. Rovnako je nesporné, že posledná kontrola meracieho zariadenia pred kontrolou 10. apríla 2023 bola vykonaná 14. marca 2018.
15
V návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa tiež na jednej strane uvádza, že vzhľadom na neexistenciu správneho zaznamenania skutočnej spotreby elektriny vystavila ERM Zapad faktúru vo výške 2058,26 bulharského leva (BGN) (približne 1000 eur), čo predstavuje odhadovanú spotrebu elektriny 3168 kilowatthodín (kWh) za obdobie od 11. januára 2023 do 10. apríla 2023 (ďalej len „sporná faktúra“) v súlade s pravidlami PIKEE. Na druhej strane suma splatná z titulu tejto spotreby bola vypočítaná na základe dennej tarify elektriny platnej pre dané obdobie, ktorá je vyššia ako nočná tarifa.
16
YL podal na Sofijski rajonen săd (Okresný súd Sofia, Bulharsko), ktorý je vnútroštátnym súdom, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, žalobu, ktorou napadol spornú faktúru, pričom uviedol, že nemohol vedieť, že meracie zariadenie nefunguje, keďže k nemu nemal prístup. Navyše spochybňuje obdobie, za ktoré bola vypočítaná odhadovaná spotreba elektriny.
17
Vnútroštátny súd vysvetľuje, že pravidlá PIKEE upravujú postup a metódy výpočtu množstva elektriny, ktoré možno pripísať spotrebiteľovi, ak spotreba elektriny nebola nameraná správne.
18
Podľa uvedeného súdu sa v prvom rade v prípade, keď meracie zariadenie nefunguje správne a neexistuje vonkajší zásah spotrebiteľa, tento výpočet vykoná najmä na základe článku 52 PIKEE, ktorý umožňuje dodávateľovi stanoviť odhadovanú spotrebu elektriny. V prípade zlyhania tarifného spínača, teda hodín určujúcich denný a nočný režim, sa uvedený výpočet potom vykoná na základe relevantných ustanovení PIKEE. V rámci pravidiel PIKEE je na základe koncepcie bezdôvodného obohatenia vyjadrená domnienka, podľa ktorej spotrebiteľ využil určité množstvo energie počas určitého obdobia, ktoré závisí od okamihu, keď dodávateľ alebo prevádzkovateľ sústavy zistil technickú poruchu meracieho zariadenia, pri stanovenej nočnej alebo dennej tarife. Uvedené ustanovenia sa napokon týkajú spotrebovanej, ale nenameranej elektriny, čo sa považuje za stratu prevádzkovateľa prenosovej sústavy, pričom príslušné náklady musí znášať spotrebiteľ.
19
Vnútroštátny súd po prvé uvádza, že prostredníctvom odôvodnenia 83 smernice 2019/944 sa zavádza zásada znižovania strát v elektrizačnej prenosovej sústave, pričom táto zásada vychádza zo všeobecnej zásady energetickej efektívnosti, diaľkového odpočtu v reálnom čase a kontroly sústavy prevádzkovateľmi elektrizačnej prenosovej sústavy.
20
V tejto súvislosti zdôrazňuje, že článok 46 ods. 2 písm. d) danej smernice stanovuje, že činnosť v oblasti prenosu elektriny zahŕňa poplatky za kompenzáciu strát a že v súlade s článkom 18 ods. 8 nariadenia 2019/943 regulačný orgán členského štátu uznáva náklady na prevádzku a rozvoj sústavy za oprávnené a zahŕňa ich do distribučných taríf s cieľom motivovať prevádzkovateľov sústav, aby zvyšovali efektívnosť svojich sústav a obmedzovali straty v záujme energetickej efektívnosti.
21
V tejto súvislosti sa vnútroštátny súd pýta na význam výrazu „poplatky na krytie strát“ v zmysle článku 46 ods. 2 písm. d) smernice 2019/944 a článku 18 ods. 8 nariadenia 2019/943. Pýta sa, či tento výraz zahŕňa vyúčtovanie spotrebovanej elektriny, ktorá však nebola správne odpočítaná v nadväznosti na poruchu meracieho zariadenia, či už ju možno pripísať konaniu spotrebiteľa, alebo nie, pričom dodávateľ ani prevádzkovateľ sústavy túto poruchu včas neodstránili.
22
Tento súd tiež zdôrazňuje, že nariadením 2019/943 sa zavádza zásada, podľa ktorej sa na účely zabezpečenia proporcionality musia náklady zahrnúť do taríf, čo by v praxi mohlo viesť k zmierneniu povinnosti týchto prevádzkovateľov zvýšiť efektívnosť svojich sústav prostredníctvom zníženia nákladov, o čom svedčia okolnosti sporu vo veci samej.
23
V prejednávanej veci uvedený súd uvádza, že od roku 2018 do roku 2023 sa neuskutočnilo žiadne overenie predmetného meracieho zariadenia a že ERM Zapad vystavila faktúru na pokrytie svojich nákladov na dodanú energiu, ktorá však nebola predmetom odpočtu, až po kontrole, v rámci ktorej sa 12. apríla 2023 konštatovalo zlyhanie počítadla. Ten istý súd sa pýta, či tieto straty môže znášať spotrebiteľ, ak dodávateľ, prevádzkovateľ prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľ distribučnej sústavy včas neodstránili problém spôsobený poruchou meracieho zariadenia.
24
Vnútroštátny súd po druhé pripomína, že článok 59 ods. 1 písm. a) smernice 2019/944 oprávňuje regulačný orgán stanoviť alebo schváliť prenosové a distribučné tarify alebo metodiky ich výpočtu, alebo oboje.
25
Pýta sa, či toto ustanovenie umožňuje, aby sa v zmysle vnútroštátnej právnej úpravy zahrnuli náklady prevádzkovateľa sústavy do týchto taríf, pokiaľ zodpovedajú dodanej a spotrebovanej energii, ktorá však nebola predmetom odpočtu alebo ktorá bola odpočítaná nesprávne z dôvodu poruchy meracieho zariadenia, a to s ohľadom na zásadu, podľa ktorej sú uvedené tarify alebo metodiky ich výpočtu stanovené v súlade s transparentnými kritériami.
26
Vnútroštátny súd po tretie uvádza, že článkom 18 nariadenia 2019/943 sa v odsekoch 1 a 7 ukladá spotrebiteľovi povinnosť platiť prevádzkovateľovi prenosovej sústavy poplatky, ktoré odrážajú náklady na túto sústavu, ako aj povinnosť, aby náklady zohľadňovali využívanie distribučnej sústavy.
27
Tento súd sa pýta, akým spôsobom musia takto uvedené náklady zohľadňovať využívanie distribučnej sústavy a či je v tejto súvislosti prípustné vyčíslenie nákladov odhadom.
28
Vnútroštátny súd, ktorý pripomína, že je nesporné, že účastníci konania vo veci samej sú v zmluvnom vzťahu týkajúcom sa dodávky elektriny do dotknutej nehnuteľnosti, a ktorý konštatuje, že v súlade s článkom 3 smernice 2011/83 sa daná smernica uplatňuje na zmluvy o dodávke elektriny, sa po štvrté pýta, či sa článkom 27 uvedenej smernice oslobodzuje spotrebiteľ od povinnosti zaplatiť dodávateľovi elektriny akúkoľvek sumu nad rámec množstva elektriny skutočne spotrebovanej v prípade poruchy meradla.
29
Vnútroštátny súd po piate zdôrazňuje, že článok 10 ods. 4 smernice 2019/944 vyžaduje, aby dodávateľ upovedomil svojich koncových odberateľov o akejkoľvek úprave ceny dodávok. Pýta sa, či sa týmto ustanovením umožňuje, aby vnútroštátna právna úprava oprávňovala dodávateľa alebo prevádzkovateľa sústavy v takej situácii, o akú ide vo veci samej, vykonať nový výpočet ceny a množstva elektriny.
30
Za týchto okolností Sofijski rajonen săd (Okresný súd Sofia) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1.
Má sa [slovné spojenie] ‚poplatkov… vrátane… energie na krytie strát‘ v zmysle článku 46 ods. 2 písm. d) smernice 2019/944 a článku 18 ods. 8 [nariadenia 2019/943] vykladať v tom zmysle, že zahŕňa aj spotrebovanú elektrinu, ktorú meracie zariadenie nenameralo, ak chýbajúce alebo nesprávne nameranie elektriny u spotrebiteľa
a)
zapríčinili vonkajšie faktory;
b)
nezapríčinili vonkajšie faktory;
a táto príčina nebola prevádzkovateľom siete alebo dodávateľom elektriny včas odstránená, takže vyúčtovanie je založené na ‚odhadovanom‘ množstve elektriny za zákonom stanovené obdobie, ktorého koniec závisí od toho, kedy dodávateľ zistil technickú poruchu?
2.
Má sa povinnosť regulačného orgánu podľa článku 59 ods. 1 písm. a) [smernice 2019/944] vykladať v tom zmysle, že zásada stanovenia transparentných kritérií pre prenosové alebo distribučné tarify alebo príslušnej metodiky je zachovaná, ak tarifa pokrýva náklady prevádzkovateľa v prípade poruchy meracieho zariadenia (meracie zariadenie nezaznamenáva alebo má technickú poruchu) vo výške odhadovaných strát za odhadované obdobie, ak poruchu
a)
zapríčinili vonkajšie faktory;
b)
nezapríčinili vonkajšie faktory;
a prevádzkovateľ sústavy alebo dodávateľ elektriny, ktorý je vlastníkom meracieho zariadenia, poruchu včas neodstránil?
3.
Má sa článok 18 ods. 1 a 7 [nariadenia 2019/943] vykladať v tom zmysle, že mu neodporuje vnútroštátna úprava, podľa ktorej sa náklady spotrebiteľa na elektrinu určujú na základe odhadu jeho spotreby elektriny za odhadované obdobie bez overenia množstva elektriny, ktorú skutočne spotreboval, v prípade poruchy meracieho zariadenia, ktorú
a)
zapríčinili vonkajšie faktory;
b)
nezapríčinili vonkajšie faktory?
4.
Má sa článok 27 [smernice 2011/83] vykladať v tom zmysle, že spotrebiteľ musí zaplatiť cenu za odhadované množstvo elektriny za odhadované obdobie, ak meracie zariadenie nezaznamenáva skutočnú spotrebu elektriny, nachádza sa mimo pozemku spotrebiteľa a jeho poruchu
a)
zapríčinili vonkajšie faktory;
b)
nezapríčinili vonkajšie faktory?
5.
Má sa článok 10 ods. 4 [smernice 2019/944] vykladať v tom zmysle, že mu neodporuje vnútroštátna úprava, ktorá oprávňuje dodávateľa elektriny/prevádzkovateľa siete prepočítať množstvo elektriny tak, že nahradí odhadované množstvo elektriny, ktoré malo byť spotrebované v odhadovanom období, ak meracie zariadenie nemeria správne, je mimo dosahu spotrebiteľa a jeho poruchu
a)
zapríčinili vonkajšie faktory;
b)
nezapríčinili vonkajšie faktory?“
O prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania
31
ERM Zapad na jednej strane najskôr tvrdí, že vnútroštátny súd prijal uznesenie obsahujúce návrh na začatie prejudiciálneho konania bez toho, aby predtým dodržal zásadu kontradiktórnosti, čo je v rozpore s vnútroštátnym právom. Na druhej strane spochybňuje niektoré skutkové zistenia tohto súdu, ktorých nepresnosť má v podstate za dôsledok, že tento návrh nijako nesúvisí s právnymi vzťahmi medzi účastníkmi konania vo veci samej. Konkrétne na rozdiel od toho, čo údajne vyplýva z tohto uznesenia, ERM Zapad má len postavenie prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Medzi ňou a YL údajne neexistuje žiadny zmluvný vzťah, ktorého predmetom by bola dodávka elektriny, a navyše existencia takéhoto vzťahu nie je predmetom žiadnych tvrdení.
32
Podľa spoločnosti ERM Zapad neexistuje žiadna spojitosť medzi predmetom sporu vo veci samej a právom Únie. Pokiaľ totiž ide na jednej strane o prvú až tretiu a piatu otázku, ktorých predmetom je výklad nariadenia 2019/943 a smernice 2019/944, okolnosti vo veci samej údajne nepatria do pôsobnosti týchto aktov. Pokiaľ ide na druhej strane o štvrtú otázku týkajúcu sa výkladu smernice 2011/83, ERM Zapad zastáva názor, že v súlade s jej odôvodneniami 11 a 25 činnosť v oblasti distribúcie elektriny na rozdiel od dodávky elektriny nepatrí do pôsobnosti danej smernice.
33
Položené otázky navyše údajne nie sú relevantné na účely vyriešenia sporu vo veci samej. Keďže vykonané overenia odhalili, že bezpečnostné znaky meracieho zariadenia boli poškodené, tieto otázky sú podľa nej neprípustné v rozsahu, v akom sa týkajú predpokladu poruchy tohto zariadenia, ktorú nemožno pripísať vonkajšiemu zásahu. Bez ohľadu na samotnú existenciu či neexistenciu takéhoto zásahu údajne nie sú odpovede na predmetné otázky relevantné na účely vyriešenia jedinej otázky, ktorá vznikla v spore vo veci samej a ktorá sa týka odôvodnenia predmetnej pohľadávky a jej výšky. Táto pohľadávka je podľa nej založená na preukázanej skutočnosti, že YL spotreboval elektrinu v množstve, ktoré nebolo možné namerať, bez toho, aby za ňu zaplatil, v dôsledku čoho spoločnosti ERM Zapad vznikla škoda. Otázka, či táto suma predstavuje stratu pre systém alebo či túto stratu možno zahrnúť do distribučných taríf, môže byť údajne relevantná v prípade konania, v rámci ktorého by ERM Zapad požadovala predmetnú sumu od všetkých spotrebiteľov v rámci rozdelenia finančného zaťaženia z dôvodu potreby kolektívnej kompenzácie všetkými spotrebiteľmi, a nie jediným odberateľom, ktorý využil elektrinu v nenameraných množstvách.
34
Výklad ustanovení práva Únie uvedených v návrhu na začatie prejudiciálneho konania napokon údajne nevyvoláva žiadne pochybnosti, a to najmä vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa právnych predpisov Únie predchádzajúcich smernici 2019/944 a nariadeniu 2019/943.
35
Európska komisia uvádza, že z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že nedošlo k vonkajšiemu zásahu do meracieho zariadenia, a teda že v rozsahu, v akom sa uvádzaných päť prejudiciálnych otázok týka prípadu poruchy tohto zariadenia, ktorú možno pripísať vonkajšiemu zásahu, sú tieto otázky hypotetické, a teda neprípustné.
36
Na účely overenia prípustnosti predmetného návrhu na začatie prejudiciálneho konania treba po prvé na jednej strane pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry v rámci prejudiciálneho konania Súdnemu dvoru neprináleží, aby vzhľadom na rozdelenie úloh medzi ním a vnútroštátnymi súdmi overoval, či bol návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný v súlade s vnútroštátnymi pravidlami týkajúcimi sa organizácie súdnictva a súdneho konania. Súdny dvor sa navyše musí riadiť týmto návrhom až do jeho zrušenia v rámci prípadných opravných prostriedkov upravených vnútroštátnym právom (rozsudok z 21. decembra 2023, Royal Antwerp Football Club, C‑680/21 , EU:C:2023:1010 , bod 28 a citovaná judikatúra).
37
Súdnemu dvoru teda v prejednávanej veci neprináleží zaujať stanovisko k prípadnému porušeniu vnútroštátnych procesných pravidiel rozhodnutím vnútroštátneho súdu.
38
Na druhej strane treba tiež pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry má výlučne vnútroštátny súd právomoc zistiť a posúdiť skutkový stav sporu vo veci samej. V tomto rámci je Súdny dvor príslušný vyjadriť sa len k výkladu alebo platnosti ustanovenia práva Únie so zreteľom na skutkové a právne okolnosti, ako ich podal vnútroštátny súd, s cieľom poskytnúť tomuto súdu užitočné prvky potrebné pre rozhodnutie v spore, o ktorom rozhoduje (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. marca 1978, Oehlschläger, 104/77 , EU:C:1978:69 , bod 4 , a z 24. októbra 2019, État belge, C‑35/19 , EU:C:2019:894 , bod 28 ). V dôsledku toho, aj keď sú skutkové okolnosti uvedené v návrhu na začatie prejudiciálneho konania spochybnené účastníkom konania vo veci samej, na položené otázky treba odpovedať na základe skutočností uvedených vnútroštátnym súdom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. marca 2025, Sumitomo Chemical Agro Europe, C‑809/23 , EU:C:2025:195 , body 42 a 43 ).
39
Súdnemu dvoru teda neprináleží zaujať stanovisko ku skutkovým zisteniam obsiahnutým v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorých správnosť ERM Zapad spochybňuje.
40
Pokiaľ ide po druhé o relevantnosť položených otázok na účely vyriešenia sporu, treba na jednej strane pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry prináleží iba vnútroštátnemu súdu, ktorý prejednáva spor a ktorý nesie zodpovednosť za následné súdne rozhodnutie, aby so zreteľom na osobitosti veci posúdil tak potrebu rozhodnutia v prejudiciálnom konaní na vyhlásenie svojho rozsudku, ako aj relevantnosť otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru. Z toho vyplýva, že pre otázky položené vnútroštátnymi súdmi platí prezumpcia relevantnosti a že Súdny dvor môže odmietnuť rozhodovať o týchto otázkach len vtedy, ak sa zjavne javí, že požadovaný výklad nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými ani právnymi podkladmi potrebnými na poskytnutie užitočnej odpovede na uvedené otázky (rozsudok z 21. decembra 2023, Royal Antwerp Football Club, C‑680/21 , EU:C:2023:1010 , bod 35 a citovaná judikatúra).
41
Hoci sa v prejednávanej veci účastníci konania vo veci samej nezhodujú na povahe a predmete sporu vo veci samej, žiadny z týchto účastníkov konania nespochybňuje jeho skutočnú povahu, ktorá navyše jasne vyplýva z konštatovaní vnútroštátneho súdu zhrnutých v bodoch 13 až 18 tohto rozsudku. Z tých istých vyjadrení navyše vyplýva, že otázky položené Súdnemu dvoru týkajúce sa výkladu práva Únie nie sú zjavne a úplne bez súvislosti s realitou a predmetom sporu vo veci samej, ako to vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania.
42
Treba však zdôrazniť, že vnútroštátny súd kladie svojich päť prejudiciálnych otázok v súvislosti s dvoma alternatívnymi skutkovými situáciami, a to s prípadom, keď je porucha predmetného meracieho zariadenia pripísateľná vonkajšiemu zásahu, a s prípadom, keď táto porucha vonkajšiemu zásahu pripísateľná nie je.
43
V návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa však jednoznačne uvádza, že uvedenú poruchu nemožno pripísať vonkajšiemu zásahu.
44
V dôsledku toho v rozsahu, v akom sa otázky týkajú hypotézy, ktorá nezodpovedá skutkovej situácii, o akú ide vo veci samej, ako je opísaná v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, a to, že poruchu meracieho zariadenia možno pripísať vonkajšiemu zásahu, sú tieto otázky hypotetické, a teda neprípustné.
45
Na druhej strane sa zdá, že ERM Zapad vyvodzuje neprípustnosť prejudiciálnych otázok zo skutočnosti, že situácia, o ktorú ide vo veci samej, nepatrí ani do pôsobnosti nariadenia 2019/943, ani do pôsobnosti smernice 2019/944 a ani do pôsobnosti smernice 2011/83.
46
Stačí uviesť, že ak nie je zrejmé, ako je to v tejto veci, že výklad ustanovenia práva Únie vôbec nesúvisí so skutočnosťou alebo predmetom sporu vo veci samej, námietka založená na neuplatniteľnosti tohto ustanovenia na spor vo veci samej nemá vplyv na prípustnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ale patrí do vecného preskúmania otázok (rozsudky z 28. októbra 2021, Komisija za protivodejstvie na korupcijata i za otnemane na nezakonno pridobitoto imuštestvo, C‑319/19 , EU:C:2021:883 , bod 25 , ako aj v tomto zmysle z 24. júla 2023, Lin, C‑107/23 PPU , EU:C:2023:606 , bod 66 a citovaná judikatúra).
47
Pokiaľ ide po tretie o údajnú absenciu akýchkoľvek pochybností v súvislosti s požadovaným výkladom práva Únie najmä z dôvodu existencie judikatúry Súdneho dvora v danej oblasti, stačí pripomenúť, že aj v prípade existencie judikatúry, ktorá dotknutú právnu otázku rieši, si vnútroštátne súdy zachovávajú čo najširšiu možnosť obrátiť sa na Súdny dvor, ak to považujú za vhodné, a to bez toho, aby okolnosť, že ustanovenia, o ktorých výklad sa žiada, už Súdny dvor vyložil, bránila tomu, aby Súdny dvor opätovne rozhodol (rozsudok zo 6. októbra 2021, Consorzio Italian Management a Catania Multiservizi, C‑561/19 , EU:C:2021:799 , bod 37 , ako aj citovaná judikatúra).
48
Vzhľadom na uvedené úvahy sú prejudiciálne otázky neprípustné v rozsahu, v akom odkazujú na situáciu, keď je porucha predmetného meracieho zariadenia pripísateľná vonkajšiemu zásahu.
O prejudiciálnych otázkach
49
Svojimi prejudiciálnymi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 18 ods. 1, 7 a 8 nariadenia 2019/943, článok 10 ods. 4, článok 46 ods. 2 písm. d) a článok 59 ods. 1 písm. a) smernice 2019/944, ako aj článok 27 smernice 2011/83 majú vykladať v tom zmysle, že ak z dôvodu poruchy meracieho zariadenia nebolo možné správne namerať množstvo elektriny spotrebovanej odberateľom v domácnosti, tomuto odberateľovi možno účtovať sumu vypočítanú na základe odhadovanej spotreby elektriny.
50
Na účely odpovede na tieto otázky treba na úvod overiť, či pôsobnosť tohto nariadenia a týchto smerníc zahŕňa právne dôsledky takejto poruchy.
51
V tejto súvislosti treba na úvod uviesť, že pokiaľ ide o článok 18 ods. 1, 7 a 8 nariadenia 2019/943, ktorý je predmetom prvej a tretej otázky, tento článok v podstate stanovuje, že poplatky za prístup do sústav, uplatňované ich prevádzkovateľmi, ako aj distribučné tarify musia odrážať náklady, byť transparentné a zohľadňovať potrebu zaistiť bezpečnosť a flexibilitu sústav. Distribučné tarify navyše zahŕňajú náklady, ktoré znášajú prevádzkovatelia distribučných sústav na účely prevádzky a najrentabilnejšieho rozvoja príslušných sústav.
52
Nič v týchto ustanoveniach neumožňuje domnievať sa, že sa týkajú právnych dôsledkov poruchy meracieho zariadenia.
53
Pokiaľ ide ďalej o smernicu 2019/944, treba po prvé zdôrazniť, že jej článok 10 ods. 4, ktorý je predmetom piatej otázky, sa obmedzuje na stanovenie práva koncových odberateľov na to, aby ich dodávateľ informoval o každom zámere zmeniť zmluvné podmienky a v primeranom čase aj o akejkoľvek úprave ceny dodávok.
54
Spor vo veci samej sa na jednej strane zjavne netýka zmien zmluvného vzťahu a osobitne ani úpravy cien, pričom to platí o to viac, že pravidlá uplatňované spoločnosťou ERM Zapad sú zakotvené v rámci pravidiel PIKEE.
55
Na druhej strane sa právo na informácie stanovené v článku 10 ods. 4 smernice 2019/944 týka len zmluvných podmienok, ktoré závisia od vôle zmluvných strán, a to najmä ceny elektriny, a nie prenosových a distribučných taríf, ktorých cieľom je odmena prevádzkovateľa prenosovej alebo distribučnej sústavy za jej využívanie a ktoré stanovuje regulačný orgán v súlade s článkom 59 ods. 1 písm. a) smernice 2019/944.
56
Po druhé článok 46 ods. 2 písm. d) smernice 2019/944, ktorý je predmetom prvej otázky, pokiaľ je uplatniteľný na subjekt iný ako prevádzkovateľ prenosovej sústavy, akým sa zdá byť ERM Zapad, sa obmedzuje na to, že do činnosti prenosu elektriny zahŕňa „výber všetkých poplatkov, ktoré sa týkajú prenosovej sústavy, vrátane poplatkov za prístup, energie na krytie strát a poplatkov za podporné služby“.
57
Toto ustanovenie sa nielenže vôbec netýka výrazu „poplatky na krytie strát“, ako sa to uvádza v prvej otázke, ale zjavne sa netýka ani právnych dôsledkov poruchy meracieho zariadenia.
58
Po tretie v súlade s článkom 59 ods. 1 písm. a) tejto smernice, ktorý je predmetom druhej otázky, regulačný orgán na základe transparentných kritérií stanovuje alebo schvaľuje prenosové a distribučné tarify alebo metodiky ich výpočtu, alebo oboje.
59
Treba uviesť, že okrem toho, že konanie vo veci samej sa netýka platnosti kritérií alebo metodiky výpočtu podľa pravidiel PIKEE, ani ich dodržania spoločnosťou ERM Zapad pri stanovení sumy uvedenej v spornej faktúre, tak ani samotná suma nezodpovedá prenosovej či distribučnej tarife slúžiacej ako odmena za využívanie prenosovej alebo distribučnej sústavy, keďže ERM Zapad prostredníctvom tejto faktúry požaduje zaplatenie sumy zodpovedajúcej elektrine, ktorú spotreboval YL, ale ktorá nebola správne nameraná.
60
Pokiaľ ide napokon o smernicu 2011/83, ak by aj bola napriek stanovisku spoločnosti ERM Zapad uplatniteľná na činnosť v oblasti distribúcie elektriny, v jej článku 27, ktorý je predmetom štvrtej otázky, sa stanovuje, že spotrebiteľ je oslobodený od povinnosti poskytnúť akúkoľvek úhradu najmä v prípade nevyžiadaného dodania elektriny.
61
Ako zdôrazňujú tak ERM Zapad, ako aj Komisia, na to, aby sa toto ustanovenie uplatnilo, je potrebné, aby dodanie elektriny bolo nevyžiadané. V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že YL na základe zmluvy, ktorej platnosť nie je sporná, spotreboval elektrinu v období, počas ktorého predmetné meracie zariadenie nefungovalo správne, takže sa nemožno domnievať, že by dodanie tejto elektriny bolo nevyžiadané zo strany YL, a to bez ohľadu na totožnosť dodávateľa.
62
Vzhľadom na uvedené úvahy je potrebné na položené otázky odpovedať takto:
–
článok 18 ods. 1, 7 a 8 nariadenia 2019/943, ako aj článok 10 ods. 4, článok 46 ods. 2 písm. d) a článok 59 ods. 1 písm. a) smernice 2019/944 sa majú vykladať v tom zmysle, že neupravujú právne dôsledky poruchy meracieho zariadenia elektriny, a teda nie sú uplatniteľné na situáciu, keď z dôvodu takejto poruchy nebolo možné správne namerať množstvo elektriny spotrebovanej odberateľom v domácnosti a tomuto odberateľovi bola vyúčtovaná suma zodpovedajúca odhadovanej spotrebe elektriny,
–
článok 27 smernice 2011/83 sa má vykladať v tom zmysle, že sa neuplatňuje na situáciu, keď sa od spotrebiteľa požaduje, aby zaplatil za elektrinu dodanú v súlade s platnou zmluvou, ktorá bola spotrebovaná, ale nebola nameraná správne z dôvodu poruchy meracieho zariadenia.
O trovách
63
Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (deviata komora) rozhodol takto:
1.
Článok 18 ods. 1, 7 a 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/943 z 5. júna 2019 o vnútornom trhu s elektrinou, ako aj článok 10 ods. 4, článok 46 ods. 2 písm. d) a článok 59 ods. 1 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 z 5. júna 2019 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ
sa majú vykladať v tom zmysle, že:
neupravujú právne dôsledky poruchy meracieho zariadenia elektriny, a teda nie sú uplatniteľné na situáciu, keď z dôvodu takejto poruchy nebolo možné správne namerať množstvo elektriny spotrebovanej odberateľom v domácnosti a tomuto odberateľovi bola vyúčtovaná suma zodpovedajúca odhadovanej spotrebe elektriny.
2.
Článok 27 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES,
sa má vykladať v tom zmysle, že:
sa neuplatňuje na situáciu, keď sa od spotrebiteľa požaduje, aby zaplatil za elektrinu dodanú v súlade s platnou zmluvou, ktorá bola spotrebovaná, ale nebola nameraná správne z dôvodu poruchy meracieho zariadenia.
Podpisy
( *1 ) Jazyk konania: bulharčina.