C-312/24

62024CJ0312

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (piata komora)

zo 4. júna 2026 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochrana fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov v trestných veciach – Nariadenie (EÚ) 2016/679 – Smernica (EÚ) 2016/680 – Pôsobnosť – Spracúvanie údajov získaných počas vyšetrovania vedeného proti príslušníkovi polície ako osobe podozrivej zo spáchania trestného činu – Zaznamenanie údajov týkajúcich sa tohto vyšetrovania do osobného spisu príslušníka polície – Zákonnosť spracúvania – Článok 6 ods. 1 prvý pododsek písm. c) a článok 6 ods. 3 tohto nariadenia – Spracúvanie nevyhnutné na splnenie zákonnej povinnosti – Právny základ spracúvania – Článok 17 uvedeného nariadenia – Právo na vymazanie“

Vo veci C‑312/24 [Darašev] ( i ),

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Sofijski rajonen săd (Okresný súd Sofia-mesto, Bulharsko) z 30. januára 2024 a doručený Súdnemu dvoru 29. apríla 2024, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: R. Stefanova‑Kamiševa, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 21. mája 2025,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

bulharská vláda, v zastúpení: T. Mitova, S. Ruseva a R. Stojanov, splnomocnení zástupcovia,

–

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 1 smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní ( Ú. v. ES L 303, 2000, s. 16 ; Mim. vyd. 05/004, s. 79), článku 2 ods. 1, článku 4 bodov 2 a 6, článku 9 ods. 2 písm. b), ako aj článku 17 ods. 1 písm. a) a d) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) ( Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 1 ; ďalej len „GDPR“), článku 3 bodov 1 a 2, článku 9, ods. 1 a článku 16 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV ( Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 89 ), ako aj článku 52 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi CL a Prokuratura na Republika Bălgarija (Prokuratúra Bulharskej republiky; ďalej len „prokuratúra“) vo veci náhrady škody, ktorú CL údajne utrpel jednak z dôvodu vyšetrovacích opatrení, ktoré boli voči nemu prijaté v rámci vyšetrovania trestného činu, a jednak v dôsledku následkov tohto vyšetrovania.

Právny rámec

Právo Únie

Odôvodnenia 4, 10, 19, 39, 41, 65 a 66 GDPR znejú:

„(4)

… Toto nariadenie rešpektuje všetky základné práva a dodržiava slobody a zásady uznané v Charte, ako sú zakotvené v zmluvách, najmä rešpektovanie súkromného a rodinného života….

…

(10)

S cieľom zabezpečiť konzistentnú a vysokú úroveň ochrany fyzických osôb a odstrániť prekážky tokov osobných údajov v rámci [Európskej ú]nie, úroveň ochrany práv a slobôd fyzických osôb pri spracúvaní týchto údajov by mala byť rovnaká vo všetkých členských štátoch. Konzistentné a jednotné uplatňovanie pravidiel ochrany základných práv a slobôd fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov by sa malo zabezpečiť v rámci celej Únie. …

… Osobné údaje by mali byť primerané, relevantné a obmedzené na rozsah, ktorý je nevyhnutný vzhľadom na účely, na ktoré sa spracúvajú. To si vyžaduje najmä zabezpečenie toho, aby obdobie, počas ktorého sa tieto osobné údaje uchovávajú, bolo obmedzené na nevyhnutný rozsah. Osobné údaje by sa mali spracúvať len vtedy, ak účel spracúvania nebolo možné za primeraných podmienok dosiahnuť. …

…

(41)

Keď sa v tomto nariadení odkazuje na právny základ alebo legislatívne opatrenie, nemusí sa tým nevyhnutne vyžadovať legislatívny akt prijatý parlamentom, bez toho, aby boli dotknuté požiadavky vyplývajúce z ústavného poriadku dotknutého členského štátu. Takýto právny základ alebo legislatívne opatrenie by však mali byť jasné a presné a ich uplatňovanie by malo byť predvídateľné pre tie osoby, na ktoré sa vzťahujú, a to v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie… a Európskeho súdu pre ľudské práva.

…

(65)

6

Článok 2 GDPR s názvom „Vecná pôsobnosť“ uvádza:

„1. Toto nariadenie sa vzťahuje na spracúvanie osobných údajov vykonávané úplne alebo čiastočne automatizovanými prostriedkami a na spracúvanie inými než automatizovanými prostriedkami v prípade osobných údajov, ktoré tvoria súčasť informačného systému alebo sú určené na to, aby tvorili súčasť informačného systému.

2. Toto nariadenie sa nevzťahuje na spracúvanie osobných údajov:

…

d)

‚osobné údaje‘ sú akékoľvek informácie týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby…; identifikovateľná fyzická osoba je osoba, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä odkazom na identifikátor, ako je meno, identifikačné číslo, lokalizačné údaje, online identifikátor, alebo odkazom na jeden či viaceré prvky, ktoré sú špecifické pre fyzickú, fyziologickú, genetickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu tejto fyzickej osoby;

2.

‚spracúvanie‘ je operácia alebo súbor operácií s osobnými údajmi alebo súbormi osobných údajov, napríklad získavanie, zaznamenávanie, usporadúvanie, štruktúrovanie, uchovávanie, prepracúvanie alebo zmena, vyhľadávanie, prehliadanie, využívanie, poskytovanie prenosom, šírením alebo poskytovanie iným spôsobom, preskupovanie alebo kombinovanie, obmedzenie, vymazanie alebo likvidácia, bez ohľadu na to, či sa vykonávajú automatizovanými alebo neautomatizovanými prostriedkami;

…

6.

‚informačný systém‘ je akýkoľvek usporiadaný súbor osobných údajov, ktoré sú prístupné podľa určených kritérií, bez ohľadu na to, či ide o systém centralizovaný, decentralizovaný alebo distribuovaný na funkčnom alebo geografickom základe;

…

e)

uchovávané vo forme, ktorá umožňuje identifikáciu dotknutých osôb najviac dovtedy, kým je to potrebné na účely, na ktoré sa osobné údaje spracúvajú; osobné údaje sa môžu uchovávať dlhšie, pokiaľ sa budú spracúvať výlučne na účely archivácie vo verejnom záujme, na účely vedeckého alebo historického výskumu či na štatistické účely v súlade s článkom 89 ods. 1 za predpokladu prijatia primeraných technických a organizačných opatrení vyžadovaných týmto nariadením na ochranu práv a slobôd dotknutých osôb (‚minimalizácia uchovávania‘);

…“

9

Podľa článku 6 GDPR s názvom „Zákonnosť spracúvania“:

a)

v práve Únie alebo

b)

v práve členského štátu vzťahujúcom sa na prevádzkovateľa.

Účel spracúvania sa stanoví v tomto právnom základe, alebo pokiaľ ide o spracúvanie uvedené v odseku 1 písm. e), spracúvanie je nevyhnutné na splnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci zverenej prevádzkovateľovi. Uvedený právny základ môže obsahovať osobitné ustanovenia na prispôsobenie uplatňovania pravidiel tohto nariadenia, vrátane: všeobecných podmienok vzťahujúcich sa na zákonnosť spracúvania prevádzkovateľom; typov spracúvaných údajov; dotknutých osôb; subjektov, ktorým sa môžu osobné údaje poskytnúť, a účel[ov], na ktoré ich možno poskytnúť; obmedzenia účelu; doby uchovávania; a spracovateľských operácií a postupov vrátane opatrení na zabezpečenie zákonného a spravodlivého spracúvania, ako napríklad tie na iné osobitné situácie spracúvania, ako sú stanovené v kapitole IX. Právo Únie alebo právo členského štátu musí spĺňať cieľ verejného záujmu a byť primerané sledovanému oprávnenému cieľu.

…“

spracúvanie je nevyhnutné na účely plnenia povinností a výkonu osobitných práv prevádzkovateľa alebo dotknutej osoby v oblasti pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia a sociálnej ochrany, pokiaľ je to povolené právom Únie alebo právom členského štátu alebo kolektívnou zmluvou podľa práva členského štátu poskytujúcimi primerané záruky ochrany základných práv a záujmov dotknutej osoby;

…“

11

Článok 10 GDPR s názvom „Spracúvanie osobných údajov týkajúcich sa uznania viny za trestné činy a priestupky [týkajúcich sa odsúdení v trestnom konaní a trestných činov – neoficiálny preklad ]“ stanovuje:

„Spracúvanie osobných údajov týkajúcich sa uznania viny za trestné činy a priestupky [týkajúcich sa odsúdení v trestnom konaní a trestných činov – neoficiálny preklad ] alebo súvisiacich bezpečnostných opatrení založených na článku 6 ods. 1 sa vykonáva len pod kontrolou orgánu verejnej moci, alebo ak je spracúvanie povolené právom Únie alebo právom členského štátu poskytujúcim primerané záruky ochrany práv a slobôd dotknutých osôb. …“

12

osobné údaje sa spracúvali nezákonne;

…

3. Odseky 1 a 2 sa neuplatňujú, pokiaľ je spracúvanie potrebné:

…

b)

na splnenie zákonnej povinnosti, ktorá si vyžaduje spracúvanie podľa práva Únie alebo práva členského štátu, ktorému prevádzkovateľ podlieha, alebo na splnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci zverenej prevádzkovateľovi;

(12)

Činnosti, ktoré vykonáva polícia alebo iné orgány presadzovania práva, sa sústreďujú predovšetkým na predchádzanie trestným činom, ich vyšetrovanie, odhaľovanie alebo stíhanie, vrátane policajných činností, pri ktorých nie je vopred známe, či je skutok trestným činom. … Zahŕňajú tiež udržiavanie verejného poriadku ako úlohy uloženej polícii alebo iným orgánom presadzovania práva, ak je to potrebné na ochranu pred ohrozením verejnej bezpečnosti a základných záujmov spoločnosti chránených zákonom, ktoré môže viesť k spáchaniu trestného činu, a na predchádzanie takémuto ohrozeniu. …“

14

Článok 1 tejto smernice s názvom „Predmet úpravy a ciele“ v odseku 1 stanovuje:

„Touto smernicou sa stanovujú pravidlá ochrany fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií, vrátane ochrany pred ohrozením verejnej bezpečnosti a predchádzania takémuto ohrozeniu.“

15

2. ‚spracúvanie‘ je operácia alebo súbor operácií s osobnými údajmi alebo súbormi osobných údajov, napríklad získavanie, zaznamenávanie, usporadúvanie, štruktúrovanie, uchovávanie, prepracúvanie alebo zmena, vyhľadávanie, prehliadanie, využívanie, poskytovanie prenosom, šírením alebo poskytovanie iným spôsobom, preskupovanie alebo kombinovanie, obmedzenie, vymazanie alebo likvidácia, bez ohľadu na to, či sa vykonávajú automatizovanými alebo neautomatizovanými prostriedkami;

…

7. ‚príslušný orgán‘ je:

a)

akýkoľvek orgán verejnej moci príslušný v oblasti predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania, alebo na účely výkonu trestných sankcií vrátane ochrany pred ohrozením verejnej bezpečnosti a predchádzania takémuto ohrozeniu, alebo

…

…“

18

Článok 10 tejto smernice stanovuje podmienky týkajúce sa spracúvania osobitných kategórií osobných údajov.

19

Článok 16 uvedenej smernice, nazvaný „Právo na opravu alebo vymazanie osobných údajov a obmedzenie spracúvania“ v odseku 2 stanovuje:

„Členské štáty vyžadujú, aby prevádzkovateľ vymazal osobné údaje bez zbytočného odkladu a stanovia právo dotknutej osoby dosiahnuť od prevádzkovateľa vymazanie svojich osobných údajov bez zbytočného odkladu, ak je spracúvanie v rozpore s ustanoveniami prijatými podľa článku 4, 8 alebo 10, alebo ak sa osobné údaje musia vymazať, aby sa zabezpečil súlad so zákonnou povinnosťou, ktorá sa vzťahuje na prevádzkovateľa.“

„Činnosti ministerstva vnútra majú za cieľ ochranu práv a slobôd občanov, boj proti trestnej činnosti, ochranu národnej bezpečnosti, zachovanie verejného poriadku, zabezpečenie protipožiarnej ochrany a ochranu obyvateľstva.“

22

Článok 26 ods. 2 ZMVR znie:

„lehoty na uchovávanie údajov uvedených v odseku 1 alebo na pravidelné preskúmanie potreby ich uchovávania stanoví minister vnútra. Tieto údaje sa vymažú aj na základe rozsudku alebo rozhodnutia Komisie na ochranu [osobných] údajov.“

23

Podľa článku 29 ods. 1 a 2 ZMVR:

„1. Minister vnútra vypracuje Etický kódex zamestnancov ministerstva vnútra, ktorý je uverejnený v Dăržaven vestnik. 2. Zamestnanci sú povinní dodržiavať pravidlá stanovené v Etickom kódexe zamestnancov ministerstva vnútra.“

26

Podľa článku 155 ods. 1 a 4 ZMVR:

„1. Zamestnancom ministerstva vnútra je fyzická osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony a spĺňa tieto podmienky:… (2) nebola odsúdená za úmyselný trestný čin podľa všeobecného práva, a to ani v prípade, že jej odsúdenie bolo zahladené; (3) nebola obvinená alebo trestne stíhaná za úmyselný trestný čin podľa všeobecného práva;…

…

4. Okolnosti uvedené v odseku 1 bode 2 konštatuje ex offo menovací orgán.“

„1. Ustanovenia tejto kapitoly sa vzťahujú na spracúvanie osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom a ich odhaľovania, vyšetrovania a stíhania alebo výkonu trestných sankcií vrátane ochrany pred ohrozením verejného poriadku a verejnej bezpečnosti a predchádzania takémuto ohrozeniu. 2. Osobné údaje získané na účely uvedené v odseku 1 sa nebudú spracúvať na iné účely, pokiaľ právo Únie alebo právne predpisy Bulharskej republiky nestanovujú inak. 3. Ak príslušné orgány uvedené v odseku 1 spracúvajú osobné údaje na iné účely než tie, ktoré sú uvedené v odseku 1, a v prípadoch uvedených v odseku 2, uplatňuje sa [GDPR] a príslušné ustanovenia tohto zákona, ktorými sa zavádzajú opatrenia na jeho vykonávanie. 4. Príslušnými orgánmi uvedenými v odseku 1 sú orgány verejnej moci, ktoré majú právomoci na predchádzanie trestným činom a ich odhaľovanie, vyšetrovanie a stíhanie alebo na výkon trestných sankcií vrátane ochrany pred ohrozením verejnej bezpečnosti a predchádzania takémuto ohrozeniu. 5. Pokiaľ zákon nestanovuje inak, prevádzkovateľom v zmysle tejto kapitoly pri spracúvaní osobných údajov na účely stanovené v odseku 1 je príslušný orgán v zmysle odseku 4 alebo správny orgán, ktorého je tento orgán súčasťou, ktorý sám alebo v spojení s inými orgánmi určí účely a prostriedky spracúvania osobných údajov.“

29

Článok 43 ZZLD stanovuje:

„Ustanovenia tejto kapitoly sa vzťahujú na spracúvanie osobných údajov vykonávané úplne alebo čiastočne automatizovanými prostriedkami a na spracúvanie inými než automatizovanými prostriedkami v prípade osobných údajov, ktoré tvoria súčasť informačného systému alebo sú určené na to, aby tvorili súčasť informačného systému.“

32

Článok 5 pokynu týkajúceho sa osobných spisov znie:

„1. Spracúvanie osobných údajov obsiahnutých v osobných spisoch sa vykonáva v súlade s ustanoveniami Zakon za zaštita na klasificiranata informacija… [zákon o ochrane utajovaných skutočností], [ZZLD] a [GDPR]. 2. Spracúvanie informácií uchovávaných v osobných spisoch sa vykonáva na účely: (1) začatia, zmeny a ukončenia pracovného alebo služobného pomeru zamestnancov; (2) plnenia pracovnej zmluvy vrátane plnenia povinností stanovených zákonom alebo kolektívnymi zmluvami, riadenia, plánovania a organizácie práce, rovnosti a rozmanitosti na pracovisku, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ochrany majetku zamestnávateľa alebo zamestnanca; (3) výkonu a využívania individuálnych alebo kolektívnych práv a výhod vyplývajúcich zo zamestnania; (4) archivácie vo verejnom záujme na účely vedeckého alebo historického výskumu alebo na štatistické účely. 3. Prístup k informáciám uchovávaným v osobných spisoch je obmedzený a vykonáva sa v súlade s ustanoveniami [zákona o ochrane utajovaných skutočností], [ZZLD] a [GDPR].“

33

Článok 6 pokynu týkajúceho sa osobných spisov stanovuje:

„1. V osobných spisoch sú získané a uchovávané dokumenty zaradené do troch oddielov obsahujúcich údaje a informácie o štúdiu, vymenovaní, uzavretí pracovných zmlúv, zmene a ukončení pracovného alebo služobného pomeru zamestnancov. 2. Prvý oddiel obsahuje dokumenty týkajúce sa nástupu na ministerstvo vnútra. 3. Druhý oddiel obsahuje dokumenty týkajúce sa kariérneho vývoja (vyhlásenia, zápisnice, návrhy, hodnotiace správy, osobnú dokumentáciu, osvedčenia o absolvovaných školeniach, dokumenty o účasti na výberových konaniach, bezpečnostné previerky, kópie potvrdení o práceneschopnosti atď.). 4. Tretí oddiel obsahuje dokumenty týkajúce sa zmeny pracovného alebo služobného pomeru] rozhodnutia, akty týkajúce sa nástupu a ukončenia pracovného alebo služobného pomeru, dokumenty týkajúce sa disciplinárnych konaní, pracovné zmluvy, doplnkové dohody, oznámenia podľa článku 62 Kodex na truda (Zákonník práce), atď.].“

Dňa 17. mája 2016 sa konala všeobecná schôdza všetkých príslušníkov polície generálneho riaditeľstva, na ktorom žalobca vo veci samej pracoval. Na tejto schôdzi sa zúčastnil aj vedúci dotknutého oddelenia, zástupca riaditeľstva pre vnútornú bezpečnosť, generálny advokát Sofijska gradska prokuratura (Prokuratúra mesta Sofia, Bulharsko) a vyšetrovateľ. Žalobca vo veci samej bol na tejto schôdzi verejne zadržaný a musel odovzdať svoj služobný odznak, svoju zbraň a svoj služobný preukaz.

37

V rámci predmetného vyšetrovania bol žalobca vo veci samej ako podozrivý podrobený rôznym vyšetrovacím opatreniam, a to osobnej prehliadke, odobratiu odtlačkov prstov a po vydaní súdneho povolenia aj domovej prehliadke, ktorá viedla k zaisteniu veci. Zúčastnil sa na rekognícii podozrivých, v priebehu ktorej nebol poškodenými identifikovaný ako páchateľ, a na veciach poškodených sa nenašli jeho odtlačky prstov. Po 24 hodinách zadržania bol žalobca vo veci samej prepustený na slobodu a následne nebol z trestného činu lúpeže ani obvinený, ani obžalovaný. Keďže sa nepodarilo zistiť páchateľa trestného činu, vyšetrovanie bolo prerušené.

38

Žalobca vo veci samej pokračoval vo výkone svojej funkcie na ministerstve vnútra a zúčastnil sa výberových konaní s cieľom získať povýšenie, ktoré mu bolo odmietnuté z dôvodu, že bol zadržaný ako podozrivý v rámci vyšetrovania vedeného v súvislosti s lúpežou. V jeho osobnom spise a v archívoch tohto ministerstva sa nachádzajú informácie týkajúce sa jeho zadržania a vyšetrovacích opatrení, ktoré voči nemu boli prijaté ako voči podozrivému.

42

Ministerstvo vnútra je ako jeden a ten istý správny orgán zamestnávateľom všetkých zamestnancov, ktorí tam vykonávajú svoje funkcie, ale informácie o zamestnancoch uchováva každé riaditeľstvo, ktoré ho tvorí, zvlášť a zaznamenáva tieto informácie do ich osobného spisu. Pri účasti na výberovom konaní s cieľom získať povýšenie alebo preloženie musí dotknutý zamestnanec predložiť svoj osobný spis a informácie o tom, ako si plnil svoje povinnosti a či bol niekedy podozrivý alebo obvinený z trestného činu, či bol trestne stíhaný, či sa dopustil disciplinárneho previnenia alebo priestupku proti verejnému poriadku. Informácie získané pri vyšetrovaní sa uchovávajú v osobnom spise.

43

Predkladajúci vnútroštátny súd sa v prvom rade pýta, či sa GDPR uplatňuje na prípad, o aký ide vo veci samej, teda ak ide o jednu a tú istú organizačnú štruktúru, v ktorej jedna zložka vykonáva funkcie zamestnávateľa, zatiaľ čo iná zložka vykonáva funkcie vyšetrovacieho orgánu v rámci trestného konania.

44

V prípade kladnej odpovede si tento súd v druhom rade kladie otázku, či uchovávanie informácií, ako sú informácie uvedené v bode 42 tohto rozsudku, v osobnom spise zamestnanca, predstavuje „spracúvanie“ osobných údajov v zmysle článku 4 bodu 2 GDPR alebo či tento spis predstavuje „informačný systém“ v zmysle článku 4 bodu 6 GDPR. Vzniká tiež otázka či uchovávanie takýchto údajov patrí do pôsobnosti článku 9 ods. 2 písm. b) GDPR.

47

V piatom rade sa predkladajúci vnútroštátny súd pýta na uplatniteľnosť ustanovení smernice 2016/680 na situáciu, o ktorú ide vo veci samej, a v prípade kladnej odpovede sa pýta na zákonnosť a primeranosť uchovávania údajov, o ktoré ide vo veci samej, vzhľadom na článok 9 ods. 1 a článok 10 tejto smernice, ako aj na vymazanie týchto údajov podľa článku 16 ods. 2 tejto smernice.

48

V šiestom a poslednom rade tento súd zdôrazňuje, že žalobca vo veci samej sa zúčastnil na výberových konaniach s cieľom získať povýšenie a preloženie a že napriek tomu, že sa umiestnil na popredných miestach, nebol úspešný z dôvodu, že bol podozrivým vo vyšetrovaní lúpeže. V tejto súvislosti vzniká otázka, či uchovávanie osobných údajov jedným a tým istým správnym orgánom, akým je ministerstvo vnútra, predstavuje formu diskriminácie v zmysle článku 1 smernice 2000/78.

49

Za týchto podmienok Sofijski rajonen săd (Okresný súd Sofia-mesto) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

4.

Má sa článok 9 ods. 2 písm. b) GDPR vykladať v tom zmysle, že organizačná jednotka zamestnávateľa smie získavať a uchovávať údaje o tom, že zamestnanec bol podozrivým, stíhaným alebo obvineným v trestnom konaní, hoci tieto informácie boli získané inou organizačnou jednotkou zamestnávateľa, ktorá má postavenie vyšetrovacieho orgánu?

5.

Má sa ‚právo na zabudnutie‘ uvedené v článku 17 ods. 1 písm. a) GDPR vykladať v tom zmysle, že zamestnávateľ musí vymazať všetky údaje z osobného spisu zamestnanca, ktoré získal a uchovával prostredníctvom jedného zo svojich riaditeľstiev, ktoré má postavenie vyšetrovacieho orgánu vo vyšetrovaní vedenému voči jeho zamestnancovi, pričom tieto údaje sa týkajú skutočnosti, že zamestnanec:

–

je v prebiehajúcom trestnom konaní podozrivý, obvinený alebo stíhaný zo spáchania trestného činu,

–

bol podozrivý, obvinený alebo stíhaný pre spáchanie trestného činu, v súvislosti s ktorým bolo vydané rozhodnutie o prerušení trestného konania alebo o odložení veci?

7.

Má sa pojem ‚osobné údaje‘ uvedený v článku 3 bode 1 [smernice 2016/680] v spojení s článkom 52 [Charty] vykladať v tom zmysle, že ide o údaje, ktoré zamestnávateľ nadobudol, získal a uchovával prostredníctvom svojej organizačnej jednotky, ktorá vykonáva úlohy vyšetrovacieho orgánu v trestnom konaní vedenom voči zamestnancovi, ktorý vykonáva svoju funkciu v inej organizačnej jednotke zamestnávateľa?

8.

Má sa pojem ‚spracúvanie‘ osobných údajov v zmysle článku 3 bodu 2 [smernice 2016/680] v spojení s článkom 52 [Charty] vykladať v tom zmysle, že zahŕňa činnosť uchovávania údajov v osobnom spise zamestnanca zamestnávateľom, ktoré zamestnávateľ nadobudol, získal a uchovával prostredníctvom svojej organizačnej jednotky, ktorá vykonáva úlohy vyšetrovacieho orgánu v trestnom konaní vedenom voči tomuto zamestnancovi, ktorý vykonáva svoju funkciu v inej organizačnej jednotke zamestnávateľa?

–

bol podozrivý, obvinený alebo stíhaný pre spáchanie trestného činu, v súvislosti s ktorým bolo vydané rozhodnutie o prerušení trestného konania alebo o odložení veci?

11.

Má sa článok 1 [smernice 2000/78] vykladať v tom zmysle, že zamestnávateľovi, ktorého organizačná jednotka vykonáva vyšetrovacie opatrenia voči zamestnancovi inej organizačnej jednotky, nepovoľuje, aby odmietol kariérny postup zamestnanca len na základe toho, že zamestnanec:

–

je v prebiehajúcom trestnom konaní podozrivým, obvineným alebo stíhaným pre spáchania trestného činu,

51

Táto vláda uvádza, že návrh na náhradu ujmy smeruje iba proti prokuratúre, ktorá je súčasťou súdnej moci, hoci informácie nachádzajúce sa v osobnom spise žalobcu vo veci samej má iba ministerstvo vnútra, ktoré bolo jeho zamestnávateľom a ktoré patrí k výkonnej moci. Tento žalobca teda nemôže žiadať, aby prokuratúra vymazala jeho údaje, ani ju považovať za zodpovednú za to, že ministerstvo vnútra má tieto informácie, ani jej vytýkať, že bránila jeho kariérnemu postupu.

52

Táto vláda zdôrazňuje, že na vznik zodpovednosti prokuratúry musí predkladajúci vnútroštátny súd v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou o zodpovednosti štátu určiť, či práva dotknutej osoby vo veci samej ako obvineného boli porušené a či bol neoprávnene obvinený z trestného činu. Predmetom sporu vo veci samej však nie je uplatnenie ani ustanovení GDPR, ani vnútroštátnej právnej úpravy, ktorou sa preberajú smernice 2016/680 a 2000/78. Výklad týchto aktov práva Únie teda nie je nevyhnutný na rozhodnutie tohto sporu.

53

Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora v tejto súvislosti vyplýva, že pri otázkach týkajúcich sa výkladu práva Únie položených vnútroštátnym súdom v rámci právnej úpravy a skutkových okolností, ktoré tento súd vymedzí na svoju vlastnú zodpovednosť a ktorých správnosť Súdnemu dvoru neprináleží preverovať, platí prezumpcia relevantnosti. Súdny dvor môže odmietnuť rozhodnúť o návrhu na začatie prejudiciálneho konania len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými a právnymi okolnosťami potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré mu boli položené (pozri rozsudok z 8. mája 2025, Stadt Wuppertal, C‑130/24 , EU:C:2025:340 , bod 42 a citovanú judikatúru).

57

Pokiaľ ide o predmet sporu vo veci samej, v prejednávanej veci je nesporné, že prejudiciálne otázky boli položené v rámci sporu prebiehajúceho pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, ktorý sa týka návrhu na náhradu ujmy, ktorú žalobca vo veci samej utrpel nielen z dôvodu opatrení, ktoré sa ho týkali v rámci vyšetrovania, ale aj z dôvodu dôsledkov tohto vyšetrovania. V tejto súvislosti z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že spôsobená ujma údajne vyplýva najmä z uchovávania a následného použitia osobných údajov získaných v rámci tohto vyšetrovania zamestnávateľom, pričom tento zamestnávateľ odmietol žalobcovi vo veci samej kariérny postup z dôvodu, že mal v rámci uvedeného vyšetrovania postavenie podozrivého. Žalobca vo veci samej taktiež žiada, aby bolo jeho meno vymazané z databázy, v ktorej je vedený ako podozrivý.

58

Zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, tak na jednej strane vyplýva existencia súvislosti medzi predmetom sporu vo veci samej a právnymi predpismi Únie v oblasti ochrany osobných údajov, ako aj na druhej strane dôvody, pre ktoré sa predkladajúci vnútroštátny súd rozhodol predložiť otázku, či je odmietnutie zamestnávateľa vymazať predmetné údaje zlučiteľné s týmito právnymi predpismi.

59

Pokiaľ ide konkrétne o relevantnosť výkladu smernice 2000/78 na účely rozhodnutia sporu vo veci samej, keďže cieľom otázky týkajúcej sa tejto smernice je v podstate určiť, či ujmu, ktorú utrpel žalobca vo veci samej, v súvislosti s odmietnutím kariérneho postupu z dôvodu, že mal postavenie podozrivého, možno posudzovať na základe ustanovení tejto smernice, táto otázka za okolností prejednávanej veci vyžaduje poskytnutie meritórnej odpovede týkajúcej sa výkladu článku 1 uvedenej smernice, ktorý vymedzuje jej účel.

63

Pokiaľ ide v treťom rade o niektoré ďalšie skutkové predpoklady, z ktorých vychádza jedenásta otázka, bulharská vláda na pojednávaní uviedla, že v období, ktoré nasledovalo po vyšetrovaní trestného činu, bol žalobca vo veci samej na rozdiel od toho, čo tvrdí, viackrát povýšený. Treba však zdôrazniť, že prezumpcia relevantnosti prejudiciálnych otázok, ako je pripomenutá v bode 53 tohto rozsudku, nemôže byť vyvrátená iba okolnosťou, že jeden z účastníkov konania vo veci samej popiera určité skutočnosti, ktorých správnosť neprináleží preverovať Súdnemu dvoru a od ktorých závisí vymedzenie predmetu sporu (rozsudok z 5. decembra 2006, Cipolla a i., C‑94/04 a C‑202/04 , EU:C:2006:758 , bod 26 ).

O veci samej

O prvej až tretej a siedmej až deviatej otázke

64

Je potrebné pripomenúť, že v rámci postupu spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom, zavedeného článkom 267 ZFEÚ, prislúcha Súdnemu dvoru poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď, ktorá mu umožní prijať rozhodnutie vo veci, ktorú prejednáva. V tomto smere Súdnemu dvoru prináleží v prípade potreby preformulovať otázky, ktoré mu boli predložené. Navyše Súdny dvor môže vziať do úvahy aj ustanovenia práva Únie, na ktoré sa vnútroštátny súd v znení svojej otázky neodvolával (rozsudok z 18. januára 2024, Hewlett Packard Development Company, C‑367/21 , EU:C:2024:61 , bod 44 a citovaná judikatúra).

67

Podľa článku 2 ods. 2 písm. d) nariadenia GDPR sa toto nariadenie nevzťahuje na spracúvanie osobných údajov vykonávané príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania, alebo výkonu trestných sankcií vrátane ochrany pred ohrozením verejnej bezpečnosti a jeho predchádzania.

68

Článok 1 ods. 1 smernice 2016/680 uvádza, že touto smernicou sa stanovujú pravidlá ochrany fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií, vrátane ochrany pred ohrozením verejnej bezpečnosti a predchádzania takémuto ohrozeniu.

69

Okrem toho článok 9 ods. 1 tejto smernice okrem iného stanovuje, že ak sa osobné údaje spracúvajú na iné účely, ako sú účely stanovené v článku 1 ods. 1 uvedenej smernice, uplatňuje sa GDPR, pokiaľ sa spracúvanie nevykonáva v rámci činnosti, ktorá nepatrí do pôsobnosti práva Únie.

Treba spresniť, že uplatniteľnosť GDPR na spracúvanie, o ktoré ide vo veci samej, nie je spochybnená okolnosťou, podľa ktorej zamestnávateľ dotknuté informácie získal prostredníctvom riaditeľstva ministerstva vnútra povereného vedením vyšetrovania týkajúceho sa žalobcu vo veci samej. V tejto súvislosti Súdny dvor už rozhodol, že zo znenia článku 9 ods. 1 a 2 smernice 2016/680 a zo vzťahu medzi týmito dvoma odsekmi vyplýva, že GDPR sa uplatňuje na každé spracúvanie osobných údajov, ktoré boli získané na účely stanovené v článku 1 ods. 1 tejto smernice, na iné účely, než sú tieto účely, s výnimkou prípadu, keď dané spracúvanie nepodlieha právu Únie, vrátane prípadov, keď je „prevádzkovateľ“ v zmysle článku 3 ods. 8 uvedenej smernice „príslušný[m] orgán[om]“ v zmysle jej článku 3 ods. 7 písm. a) a vykonáva spracúvanie osobných údajov v rámci iných úloh, ako sú úlohy vykonávané na účely stanovené v článku 1 ods. 1 tej istej smernice [rozsudok z 8. decembra 2022, Inspektor v Inspektorata kăm Visšia sădeben săvet (Účel spracúvania osobných údajov – Trestné vyšetrovanie), C‑180/21 , EU:C:2022:967 , bod 81 ].

73

Vzhľadom na vyššie uvedené treba na prvú až tretiu a siedmu až deviatu otázku odpovedať tak, že článok 2 ods. 1 GDPR a článok 9 ods. 1 smernice 2016/680 sa majú vykladať v tom zmysle, že toto nariadenie sa uplatňuje na činnosť vykonávanú riaditeľstvom orgánu verejnej moci, ktorá spočíva v tom, že v osobnom spise jedného z jeho zamestnancov sú uchovávané údaje týkajúce sa jeho postavenia podozrivého v rámci vyšetrovania trestného činu. V tejto súvislosti je irelevantné, že toto riaditeľstvo získalo tieto údaje prostredníctvom iného riaditeľstva toho istého orgánu verejnej moci, pričom toto posledné uvedené riaditeľstvo je oprávnené viesť tento druh vyšetrovania.

Podľa článku 17 ods. 1 GDPR má dotknutá osoba právo dosiahnuť u prevádzkovateľa bez zbytočného odkladu vymazanie osobných údajov, ktoré sa jej týkajú, a prevádzkovateľ je povinný bez zbytočného odkladu vymazať tieto osobné údaje, ak sa uplatňuje niektorý z dôvodov uvedených v tomto ustanovení.

77

V súlade s článkom 17 ods. 1 písm. a) GDPR je to tak v prípade, ak osobné údaje „už nie sú potrebné na účely, na ktoré sa získavali alebo inak spracúvali“, alebo v súlade s článkom 17 ods. 1 písm. d) v prípade, ak sa predmetné údaje „spracúvali nezákonne“.

78

Ako však uviedol generálny advokát v bode 69 svojich návrhov, zo spoločného výkladu piatej a šiestej otázky, ako aj z odôvodnenia návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že na to, aby predkladajúci vnútroštátny súd mohol rozhodnúť o návrhu na vymazanie žalobcu vo veci samej, týmito otázkami sa v podstate pýta, či je uchovávanie údajov, o ktoré ide vo veci samej, v osobnom spise tohto žalobcu zákonné.

79

82

Súdny dvor už rozhodol, že za predpokladu, že spracúvanie osobných údajov skutočne zodpovedá dôvodu zákonnosti upravenému v článku 6 ods. 1 prvom pododseku písm. c) GDPR, toto nariadenie, a najmä jeho článok 6 ods. 3 druhý pododsek, výslovne zakotvuje požiadavku vyváženia medzi základnými právami na rešpektovanie súkromného života a na ochranu osobných údajov zakotvenými v článkoch 7 a 8 Charty na jednej strane a cieľmi oprávnene sledovanými právom Únie alebo právom členských štátov, ktoré sú základom právnej povinnosti, na ktorej dodržiavanie je spracúvanie potrebné, na strane druhej (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. októbra 2024, Agencija po vpisvanijata, C‑200/23 , EU:C:2024:827 , bod 124 a citovanú judikatúru).

83

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že článok 52 ods. 1 Charty pripúšťa, že výkon práv a slobôd uznaných v článkoch 7 a 8 tejto Charty môže byť obmedzený, ak je také obmedzenie stanovené zákonom, rešpektuje podstatu týchto práv a slobôd, je dodržaná zásada proporcionality, je nevyhnutné a skutočne zodpovedá cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo ak je to potrebné na ochranu práv a slobôd iných [rozsudok z 24. septembra 2019, GC a i. (Odstránenie odkazu na citlivé údaje), C‑136/17 , EU:C:2019:773 , bod 58 , ako aj citovaná judikatúra].

84

87

Treba tiež pripomenúť, že v súlade s článkom 5 GDPR je na prevádzkovateľovi, aby preukázal, že tieto údaje sa získavajú najmä na konkrétne určené, výslovne uvedené a legitímne účely, že sú primerané, relevantné a obmedzené na to, čo je potrebné z hľadiska účelu, na ktorý sa spracúvajú, a že sa vo vzťahu k dotknutej osobe spracúvajú zákonným, spravodlivým a transparentným spôsobom (rozsudok zo 4. októbra 2024, Agencija po vpisvanijata, C‑200/23 , EU:C:2024:827 , bod 97 a citovaná judikatúra).

88

Okrem toho, keďže odôvodnenia uvedené v článku 6 ods. 1 prvom pododseku písm. b) až f) tohto nariadenia umožňujú zákonnosť spracúvania osobných údajov vykonávaného bez súhlasu dotknutej osoby, musia sa vykladať reštriktívne (rozsudok zo 4. októbra 2024, Agencija po vpisvanijata, C‑200/23 , EU:C:2024:827 , bod 96 a citovaná judikatúra).

89

Hoci určenie, či je spracúvanie, o aké ide vo veci samej, nevyhnutné na splnenie zákonnej povinnosti, ktorú má prevádzkovateľ v zmysle článku 17 ods. 3 písm. b) GDPR v spojení s článkom 6 ods. 1 prvým pododsekom písm. c) a článkom 6 ods. 3 tohto nariadenia, prináleží predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu, avšak Súdny dvor mu môže poskytnúť užitočné usmernenia, aby mu umožnil rozhodnúť spor, ktorý prejednáva (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. októbra 2024, Agencija po vpisvanijata, C‑200/23 , EU:C:2024:827 , bod 98 a citovanú judikatúru).

93

Okrem toho odôvodnenie 19 GDPR spresňuje, že pokiaľ ide o spracúvanie osobných údajov príslušnými orgánmi v zmysle smernice 2016/680 na účely patriace do pôsobnosti tohto nariadenia, členské štáty by mali mať možnosť ponechať v platnosti alebo zaviesť podrobnejšie ustanovenia s cieľom prispôsobiť uplatňovanie pravidiel stanovených v tomto nariadení. V takýchto ustanoveniach sa môžu podrobnejšie stanoviť osobitné požiadavky na spracúvanie osobných údajov uvedenými príslušnými orgánmi na uvedené iné účely, pričom sa v nich zohľadní ústavná, organizačná a administratívna štruktúra príslušného členského štátu.

94

Z uvedeného preto treba vyvodiť, že článok 6 ods. 3 GDPR nebráni tomu, aby bol právny základ spracúvania osobných údajov definovaný orgánom verejnej moci, ktorý je prevádzkovateľom, v normatívnom akte, ktorý má za cieľ splniť právne povinnosti tohto prevádzkovateľa v zmysle článku 6 ods. 1 prvého pododseku písm. c) tohto nariadenia, pokiaľ je tento orgán na základe vnútroštátneho práva splnomocnený prijať tento akt a pokiaľ je tento právny základ jasný a presný a jeho uplatňovanie je pre dotknuté osoby predvídateľné.

95

V prejednávanej veci zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že pokyny ministra vnútra predstavujú normatívne akty prijaté na základe zákonného splnomocnenia stanoveného v ZMVR a sú zverejňované v bulharskom úradnom vestníku. Je však ešte predovšetkým potrebné overiť, či je účel spracúvania v tomto právnom základe jasne a presne stanovený, v dôsledku čoho by jeho uplatňovanie bolo predvídateľné v súlade s článkom 6 ods. 3 GDPR v spojení s odôvodnením 41 tohto nariadenia.

99

Pokiaľ ide o otázku, či dotknutá vnútroštátna právna úprava zodpovedá cieľu verejného záujmu, bulharská vláda v podstate tvrdila, že vzhľadom na osobitné úlohy, ktorými sú poverení príslušníci polície a ktoré spočívajú najmä v ochrane verejného poriadku a ochrane obyvateľstva, existuje verejný záujem na uchovávaní údajov, o aké ide vo veci samej.

100

Ako uviedol generálny advokát v bode 86 svojich návrhov, v tejto súvislosti sa vo všeobecnosti uznáva, že úlohy príslušníka polície si vyžadujú, aby tento príslušník dodržiaval prísne pravidlá správania, a ako vyplýva z bodu 45 tohto rozsudku, v Bulharsku musia príslušníci polície spĺňať prísnejšie morálne a etické kritériá ako iné kategórie zamestnancov, čím preukazujú, že majú odborné a ľudské schopnosti, ktoré sú nevyhnutné na výkon svojich povinností. Ako bolo navyše uvedené v bode 75 tohto rozsudku, tieto pravidlá správania a tieto kritériá sú výslovne zakotvené vo vnútroštátnom zákone upravujúcom činnosti ministerstva vnútra a jeho zamestnancov.

101

Je teda možné konštatovať, že uloženie povinnosti príslušníkom polície spĺňať takéto kritériá je v súlade s cieľom verejného záujmu, a je preto oprávneným cieľom v zmysle článku 6 ods. 3 GDPR, pričom v podstate ide o cieľ zabezpečiť bezúhonnosť personálu povereného najmä ochranou verejného poriadku a ochranou obyvateľstva.

105

Treba dodať, že vzhľadom na to, že cieľom článkov 7 až 11 GDPR, ktoré sa podobne ako jeho články 5 a 6 nachádzajú v kapitole II tohto nariadenia, ktorá sa týka „zása[d]“, je spresniť rozsah povinností, ktoré prevádzkovateľovi vyplývajú z článku 5 ods. 1 písm. a) a článku 6 ods. 1 uvedeného nariadenia, spracúvanie osobných údajov, aby bolo zákonné, musí byť, ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, v súlade s ostatnými ustanoveniami tejto kapitoly II, ktoré sa v podstate týkajú súhlasu, spracúvania osobitných kategórií citlivých osobných údajov a spracúvania osobných údajov týkajúcich sa odsúdení v trestnom konaní a trestných činov [rozsudok zo 4. mája 2023, Bundesrepublik Deutschland (Elektronická súdna schránka), C‑60/22 , EU:C:2023:373 , bod 58 a citovaná judikatúra].

106

Údaje, o ktoré ide vo veci samej, pritom predstavujú osobné údaje „týkajúce sa [odsúdení v trestnom konaní a trestných činov] alebo súvisiacich bezpečnostných opatrení“ v zmysle článku 10 GDPR, ktorých spracúvanie podlieha dodatočným podmienkam zákonnosti stanoveným v tomto článku 10, a to bez ohľadu na skutočnosť, že počas vyšetrovania trestného činu nebolo preukázané spáchanie trestného činu, z ktorého bola osoba podozrivá. Konkrétne, v súlade s týmto ustanovením sa spracúvanie týchto údajov „vykonáva len pod kontrolou orgánu verejnej moci“, pokiaľ to nie je „povolené právom Únie alebo právom členského štátu poskytujúcim primerané záruky ochrany práv a slobôd dotknutých osôb“ [pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. septembra 2019, GC a i. (Odstránenie odkazu na citlivé údaje), C‑136/17 , EU:C:2019:773 , body 72 a 73 ).

Vzhľadom na vyššie uvedené treba na piatu a šiestu otázku odpovedať tak, že článok 17 ods. 3 písm. b) GDPR v spojení s článkom 6 ods. 1 prvým pododsekom písm. c) a článkom 6 ods. 3 tohto nariadenia a s prihliadnutím na článok 52 ods. 1 Charty sa má vykladať v tom zmysle, že uchovávanie osobných údajov týkajúcich sa toho, že príslušník polície mal postavenie podozrivého v rámci vyšetrovania trestného činu, ktoré bolo prerušené, v osobnom spise tohto príslušníka polície, v prípade, keď nebol z daného trestného činu obvinený ani preň stíhaný, a to na účely rozhodovania o jeho kariérnom postupe a kontroly toho, či tento príslušník polície spĺňa požiadavky spojené s jeho funkciou, je možné považovať za odôvodnené na účely splnenia zákonnej povinnosti, ktorej na základe vnútroštátneho práva podlieha orgán verejnej moci, ktorý je zamestnávateľom uvedeného príslušníka polície, pod podmienkou, že tento právny základ je jasný a presný, že jeho uplatňovanie je pre dotknuté osoby predvídateľné a že spĺňa cieľ verejného záujmu a je tomuto cieľu primeraný.

O desiatej otázke

110

Vzhľadom na odpovede poskytnuté na prvú až tretiu a piatu až deviatu otázku, z ktorých vyplýva, že na žiadosť o vymazanie údajov, o ktorú ide vo veci samej, sa vzťahuje GDPR, a najmä článok 17 tohto nariadenia, nie je potrebné odpovedať na desiatu otázku, keďže sa týka tej istej žiadosti, avšak na základe článku 16 ods. 2 smernice 2016/680.

O jedenástej otázke

111

Okrem toho, v súvislosti s diskrimináciou založenou na pracovnom pomere ako takom Súdny dvor rozhodol, že takáto diskriminácia nepatrí do všeobecného rámca vytvoreného smernicou 2000/78 (rozsudok z 9. marca 2017, Milkova, C‑406/15 , EU:C:2017:198 , bod 44 a citovaná judikatúra).

115

Na jedenástu otázku preto treba odpovedať tak, že článok 1 smernice 2000/78 sa má vykladať v tom zmysle, že sa neuplatní, ak orgán verejnej moci, ktorého riaditeľstvo je poverené vedením vyšetrovania trestných činov voči zamestnancom tohto orgánu, odmietne ako zamestnávateľ povýšiť jedného zo svojich zamestnancov len z dôvodu, že mal postavenie podozrivého v rámci takéhoto vyšetrovania, ktoré bolo napokon prerušené, a to bez toho, aby bol tento zamestnanec z daného trestného činu obvinený alebo preň stíhaný.

O trovách

116

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Článok 17 ods. 3 písm. b) nariadenia 2016/679 v spojení s jeho článkom 6 ods. 1 prvým pododsekom písm. c) a článkom 6 ods. 3 tohto nariadenia a s prihliadnutím na článok 52 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie

sa má vykladať v tom zmysle, že:

uchovávanie osobných údajov týkajúcich sa toho, že príslušník polície mal postavenie podozrivého v rámci vyšetrovania trestného činu, ktoré bolo prerušené, v osobnom spise tohto príslušníka polície, v prípade, keď tento zamestnanec nebol z daného trestného činu obvinený ani preň stíhaný, a to na účely rozhodovania o jeho kariérnom postupe a kontroly toho, či tento príslušník polície spĺňa požiadavky spojené s jeho funkciou, je možné považovať za odôvodnené na účely splnenia zákonnej povinnosti, ktorej na základe vnútroštátneho práva podlieha orgán verejnej moci, ktorý je zamestnávateľom uvedeného príslušníka polície, pod podmienkou, že tento právny základ je jasný a presný, že jeho uplatňovanie je pre dotknuté osoby predvídateľné a že spĺňa cieľ verejného záujmu a je tomuto cieľu primeraný.

3.

Článok 1 smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní,

sa má vykladať v tom zmysle, že: