C-320/24

62024CJ0320

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)

z 18. decembra 2025 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochrana spotrebiteľa – Nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách – Smernica 93/13/EHS – Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 – Preskúmavacia právomoc a povinnosti vnútroštátneho súdu – Podmienka spočívajúca v zmluvnej pokute – Absencia preskúmania nekalej povahy tejto podmienky ex offo – Právna sila rozhodnutej veci – Zásada efektivity – Článok 47 Charty základných práv Európskej únie – Dovolávanie sa nekalej povahy zmluvnej podmienky v rámci konania o veci vrátenej na ďalšie konanie“

Vo veci C‑320/24,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd, Taliansko) z 26. apríla 2024 a doručený Súdnemu dvoru 30. apríla 2024, ktorý súvisí s konaním:

generálny advokát: N. Emiliou,

tajomník: C. Di Bella, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 26. februára 2025,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

CR a TP, v zastúpení: J.‑S. F. Bartolomei, avvocato,

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 6 ods. 1 a článku 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ( Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29 ; Mim. vyd. 15/002, s. 288), ako aj článku 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi CR a TP, dvoma budúcimi nadobúdateľmi nehnuteľnosti v postavení spotrebiteľov, na jednej strane a spoločnosťou Soledil Srl, v reštrukturalizácii, ktorá je budúcim predajcom, na druhej strane vo veci návrhu na zrušenie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve týkajúcej sa tejto nehnuteľnosti a platnosti podmienky spočívajúcej v zmluvnej pokute, ktorá sa nachádza v tejto zmluve o budúcej kúpnej zmluve.

Právny rámec

„Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“

5

Článok 7 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje:

„Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislemu [ďalšiemu – neoficiálny preklad ] uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených [uzatváraných – neoficiálny preklad ] so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“

Talianske právo

Spotrebiteľský zákonník

požadovať od spotrebiteľa, aby v prípade neplnenia alebo oneskoreného plnenia zaplatil zjavne neprimeranú peňažnú sumu ako náhradu škody, zmluvnú pokutu alebo iný ekvivalent;

…“

7

Článok 36 ods. 1 a 3 tohto zákonníka stanovuje:

„1. Podmienky, ktoré sa považujú za nekalé podľa článkov 33 a 34 sú neplatné, zatiaľ čo v zostávajúcej časti zostáva zmluva platná.

…

Článok 384 Codice di procedura civile (Občiansky súdny poriadok), nazvaný „Uvedenie právnej zásady a rozhodnutie o dôvodnosti“, v druhom odseku stanovuje:

„[Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd, Taliansko)] v prípade, že vyhovie kasačnému opravnému prostriedku, buď zruší rozhodnutie s tým, že vec postúpi inému sudcovi, ktorý sa musí riadiť právnou zásadou a v každom prípade právnym názorom, ktorý vyslovil tento [kasačný] súd, alebo sám rozhodne vo veci samej, ak nie sú potrebné nové skutkové zistenia.“

10

Podľa článku 394 uvedeného súdneho poriadku, nazvaného „Konanie o veci vrátenej na ďalšie konanie“:

„…

V konaní o veci vrátenej na ďalšie konanie možno odložiť rozhodujúcu prísahu, ale účastníci konania nemôžu uvádzať iné návrhy ako tie, ktoré uviedli v konaní, v ktorom bol vydaný zrušený rozsudok, pokiaľ potreba nových návrhov nevyplýva z rozsudku vydaného v kasačnom konaní.“

Rozsudkom z roku 2009 Corte d’appello di Ancona (Odvolací súd Ancona, Taliansko) vyhlásil rozhodcovský rozsudok za neplatný z procesných dôvodov a rozhodol vo veci samej. Tento súd konkrétne uložil budúcim nadobúdateľom povinnosť vrátiť predmetnú nehnuteľnosť, pričom budúcemu predajcovi uložil povinnosť vrátiť sumy, ktoré mu boli vyplatené ako záloha. Okrem toho na základe článku 1384 Občianskeho zákonníka znížil pokutu stanovenú v článku 7 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ako je uvedená v bode 11 tohto rozsudku, len na úroky splatné zo súm, ktoré boli zaplatené ako záloha.

14

Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd) rozsudkom vydaným na základe kasačného opravného prostriedku v roku 2015 zrušil rozsudok Corte d’appello di Ancona (Odvolací súd Ancona) pre nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia o znížení uvedenej pokuty.

15

Vec bola následne postúpená Corte d’appello di Bologna (Odvolací súd Bologna, Taliansko).

16

19

Na druhej strane tento súd uvádza, že v súlade s judikatúrou Súdneho dvora týkajúcou sa zásady efektivity, pokiaľ ide o práva priznané spotrebiteľom smernicou 93/13, už rozhodol, že právna sila rozhodnutej veci sa neuplatňuje v skrátenom konaní o platobnom rozkaze, ak proti uvádzanému platobnému rozkazu nebol podaný odpor a tento rozkaz neobsahuje odôvodnenie v súvislosti s neexistenciou nekalej povahy dotknutých zmluvných podmienok.

20

Za týchto podmienok Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Majú sa článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice [93/13], [ako aj] článok 47 [Charty] vykladať:

a)

21

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13 v spojení s článkom 47 Charty majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej uplatnenie zásady právnej sily rozhodnutej veci neumožňuje vnútroštátnemu súdu, ktorý rozhoduje o veci vrátenej na ďalšie konanie, preskúmať ex offo neplatnosť údajne nekalej zmluvnej podmienky, pokiaľ na jednej strane dôvod založený na nekalej povahe tejto podmienky spotrebiteľ neuplatnil v predchádzajúcich štádiách súdneho konania a na druhej strane neplatnosť takejto podmienky nebola ex offo konštatovaná vnútroštátnymi súdmi v rámci konania, v ktorom bol vydaný kasačný rozsudok.

22

Podľa ustálenej judikatúry je systém ochrany zavedený smernicou 93/13 založený na myšlienke, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti (rozsudok zo 17. mája 2022, SPV Project 1503 a i., C‑693/19 a C‑831/19 , EU:C:2022:395 , bod 51 , ako aj citovaná judikatúra).

23

Vzhľadom na takéto znevýhodnené postavenie článok 6 ods. 1 tejto smernice stanovuje, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Ide o kogentné ustanovenie smerujúce k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť (rozsudok zo 17. mája 2022, SPV Project 1503 a i., C‑693/19 a C‑831/19 , EU:C:2022:395 , bod 52 , ako aj citovaná judikatúra).

27

Pokiaľ ide o zásadu ekvivalencie, Súdny dvor nemá dispozícii nijakú informáciu, ktorá by mohla vyvolávať pochybnosti o súlade právnej úpravy, o ktorú ide vo veci samej, s touto zásadou.

28

Pokiaľ ide o zásadu efektivity, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že každý prípad, v ktorom vznikne otázka, či vnútroštátne procesné ustanovenie vedie k nemožnosti alebo nadmernému sťaženiu výkonu práva Únie, sa musí skúmať s prihliadnutím na postavenie tohto ustanovenia v celom konaní, jeho priebeh a jeho osobitosti, pričom v prípade potreby sa musia zohľadniť zásady, ktoré sú základom vnútroštátneho súdneho systému, ako je ochrana práva na obhajobu, zásada právnej istoty a požiadavka na riadny priebeh konania (rozsudok zo 17. mája 2022, Unicaja Banco, C‑869/19 , EU:C:2022:397 , bod 28 a citovaná judikatúra).

29

Okrem toho Súdny dvor spresnil, že povinnosť členských štátov zabezpečiť účinnosť práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Únie, zahŕňa, najmä pokiaľ ide o práva vyplývajúce zo smernice 93/13, požiadavku účinnej súdnej ochrany potvrdenú v článku 7 ods. 1 tejto smernice a zakotvenú tiež v článku 47 Charty, ktorá sa okrem iného vzťahuje na vymedzenie procesných postupov týkajúcich sa žalôb založených na takýchto právach (rozsudok zo 17. mája 2022, Unicaja Banco, C‑869/19 , EU:C:2022:397 , bod 29 a citovaná judikatúra).

33

Súdny dvor tiež rozhodol, že za predpokladu, že počas predchádzajúceho preskúmania spornej zmluvy, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia s právnou silou rozhodnutej veci, sa vnútroštátny súd obmedzil na preskúmanie ex offo z pohľadu smernice 93/13 jedinej alebo len niektorých z podmienok tejto zmluvy, táto smernica ukladá vnútroštátnemu súdu povinnosť posúdiť na návrh účastníkov konania alebo ex offo , hneď ako je oboznámený s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, prípadne nekalú povahu ostatných podmienok tejto zmluvy. Pri neexistencii takéhoto preskúmania by totiž bola ochrana spotrebiteľa neúplná a nedostatočná a nepredstavovala by dostatočný ani účinný prostriedok na zabránenie používania tohto druhu podmienok, čo je v rozpore s tým, čo si vyžaduje článok 7 ods. 1 smernice 93/13 (rozsudok z 26. januára 2017, Banco Primus, C‑421/14 , EU:C:2017:60 , bod 52 a citovaná judikatúra).

34

Naproti tomu táto ochrana by bola zabezpečená, ak príslušný súd v priebehu prvého súdneho konania preskúmal prípadnú nekalú povahu podmienok dotknutej zmluvy, toto preskúmanie, aspoň stručne odôvodnené, nepreukázalo existenciu žiadnej nekalej podmienky a spotrebiteľ bol riadne informovaný, že v prípade nepodania odvolania v lehote stanovenej vnútroštátnym právom bude neskôr nemožné namietať prípadnú nekalú povahu týchto podmienok (rozsudok zo 7. novembra 2024, ERB New Europe Funding II, C‑178/23 , EU:C:2024:943 , bod 39 a citovaná judikatúra).

35

38

Podľa vnútroštátneho súdu však bolo skutočne prijaté súdne rozhodnutie, ktorým sa implicitne uznáva platnosť tejto podmienky spočívajúcej v zmluvnej pokute, keďže rozhodnutie o znížení pokuty, ktoré prijali vnútroštátne súdy, v každom prípade logicky predpokladá, že uvedená podmienka je platná a vyvoláva právne účinky. Podľa uplatniteľnej vnútroštátnej právnej úpravy sa teda preskúmanie potenciálnej nekalej povahy dotknutej podmienky spočívajúcej v zmluvnej pokute ex offo považuje za implicitne vykonané a vzťahuje sa naň právna sila rozhodnutej veci, a to aj v prípade, že na tento účel nebolo uvedené nijaké odôvodnenie. To však znemožňuje preskúmanie vyžadované judikatúrou citovanou v bodoch 30 a 33 až 35 tohto rozsudku napriek tomu, že súdne konanie týkajúce sa tejto podmienky spočívajúcej v zmluvnej pokute stále prebieha.

39

Z toho vyplýva, že táto vnútroštátna právna úprava, ktorá spotrebiteľovi odopiera procesné prostriedky, ktoré mu umožňujú uplatniť si svoje práva na základe smernice 93/13, môže znemožniť alebo nadmerne sťažiť ochranu týchto práv, čím porušuje zásadu efektivity.

40

Okrem toho vnútroštátny súd poznamenáva, že budúci nadobúdatelia sa správali úplne pasívne a dovolávali sa nekalej povahy dotknutej podmienky spočívajúcej v zmluvnej pokute až v rámci druhého kasačného opravného prostriedku.

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:

Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v spojení so zásadou efektivity a s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej uplatnenie zásady právnej sily rozhodnutej veci neumožňuje vnútroštátnemu súdu, ktorý rozhoduje o veci vrátenej na ďalšie konanie, preskúmať ex offo neplatnosť údajne nekalej zmluvnej podmienky, pokiaľ na jednej strane dôvod založený na nekalej povahe tejto podmienky spotrebiteľ neuplatnil v predchádzajúcich štádiách súdneho konania a na druhej strane neplatnosť takejto podmienky nebola ex offo konštatovaná vnútroštátnymi súdmi v rámci konania, v ktorom bol vydaný kasačný rozsudok.

Podpisy