← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·Rozsudok·18.12.2025

C-323/24

ECLI:EU:C:2025:983

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62024CJ0323

62024CJ0323

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (druhá komora)

z 18. decembra 2025 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Duševné vlastníctvo – Dizajny Spoločenstva – Nariadenie (ES) č. 6/2002Články 4 až 6 a 14 – Podmienky ochrany dizajnu – Novosť – Osobitý charakter – Znaky vonkajšej úpravy vopred určené treťou stranou – Tvorivá voľnosť pôvodcu pri tvorbe dizajnu – Pojem ‚informovaný užívateľ‘ – Vplyv znakov spojených s módnymi trendmi“

Vo veci C‑323/24,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Juzgado de lo Mercantil n o 1 de Alicante (Obchodný súd č. 1, Alicante, Španielsko) z 13. decembra 2023 a doručený Súdnemu dvoru 2. mája 2024, ktorý súvisí s konaním:

Deity Shoes, S.L.

proti

Mundorama Confort, S.L.,

Stay Design, S.L.,

SÚDNY DVOR (druhá komora),

v zložení: predsedníčka druhej komory K. Jürimäe, predseda Súdneho dvora K. Lenaerts, vykonávajúci funkciu sudcu druhej komory, sudcovia F. Schalin (spravodajca), M. Gavalec a Z. Csehi,

generálny advokát: N. Emiliou,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

Deity Shoes, S.L., v zastúpení: J. E. Martín Álvarez, abogado, a P. Moxica Pruneda, procurador,

Európska komisia, v zastúpení: A. Manzaneque Valverde a P. Němečková, splnomocnené zástupkyne,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 19. júna 2025,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 4 až 6 nariadenia Rady (ES) č. 6/2002 z 12. decembra 2001 o dizajnoch spoločenstva ( Ú. v. ES L 3, 2002, s. 1 ; Mim. vyd. 13/027, s. 142) v spojení s článkom 14 tohto nariadenia.

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťami Deity Shoes, S.L. a Mundorama Confort, S.L. a Stay Design, S.L. vo veci na jednej strane žaloby pre porušenie práv zapísaných a nezapísaných dizajnov Spoločenstva týkajúcich sa viacerých modelov obuvi, ako aj na druhej strane protinávrhu na výmaz týchto dizajnov.

Právny rámec

3

Nariadenie č. 6/2002 bolo zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/2822 z 23. októbra 2024 (Ú. v. EÚ L 2822, 2024, s. 1). Vzhľadom na dátum, v ktorom nastali skutkové okolnosti sporu vo veci samej, musí byť však návrh na začatie prejudiciálneho konania preskúmaný z hľadiska nariadenia č. 6/2002 v pôvodnom znení.

4

Odôvodnenia 7, 14 a 19 nariadenia č. 6/2002 uvádzajú:

„(7)

Zosilnená ochrana dizajnu nielen podporuje príspevok jednotlivých pôvodcov k celkovej znamenitosti v danej oblasti, ale tiež podporuje inovácie a vývoj nových výrobkov a investície na ich výrobu.

(14)

Posúdenie, či dizajn má osobitý charakter, by malo vychádzať z toho, či celkový dojem, ktorý nadobudne informovaný užívateľ skúmajúci dizajn, sa jasne odlišuje od dojmu, ktorý nadobudne z existujúceho dizajnu, pričom sa zohľadní povaha výrobku, na ktorom je dizajn použitý alebo v ktorom je dizajn stelesnený, a najmä priemyselný sektor, do ktorého patrí a miera tvorivej voľnosti, ktorú má pôvodca pri tvorbe dizajnu.

(19)

Dizajn spoločenstva by sa nemal presadzovať, pokiaľ nie je dizajn nový a pokiaľ tiež nemá osobitý charakter v porovnaní s ostatnými dizajnmi.“

5

V rámci definícií, ktoré obsahuje, článok 3 tohto nariadenia definuje pojem „dizajn“ ako „vonkajšiu úpravu celku alebo časti výrobku, ktorá vyplýva zo znakov najmä línií, obrysov, farieb, tvaru, textúry a/alebo materiálov samotného výrobku a/alebo jeho zdobenia“.

6

Článok 4 uvedeného nariadenia s názvom „Podmienky ochrany“ v odseku 1 stanovuje:

„Dizajn je chránený dizajnom spoločenstva, ak je nový a má osobitý charakter.“

7

Podľa článku 5 tohto nariadenia s názvom „Novosť“:

„1. Dizajn sa považuje za nový, ak žiaden zhodný dizajn nebol sprístupnený verejnosti:

a)

v prípade nezapísaného dizajnu spoločenstva, pred dňom, kedy sa dizajn, pre ktorý sa žiada ochrana, po prvý raz sprístupnil verejnosti;

b)

v prípade zapísaného dizajnu spoločenstva, pred dňom podania prihlášky na zápis dizajnu, pre ktorý sa žiada ochrana, alebo ak sa žiada o právo prednosti, pred dňom vzniku práva prednosti.

2. Dizajny sa považujú za zhodné, ak sa ich znaky odlišujú iba v nepodstatných detailoch.“

8

Článok 6 nariadenia č. 6/2002, nazvaný „Osobitý charakter“, stanovuje:

„1. O dizajne platí, že má osobitý charakter, ak celkový dojem, ktorý vyvoláva u informovaného užívateľa, sa odlišuje od celkového dojmu vyvolaného u takéhoto užívateľa akýmkoľvek iným dizajnom, ktorý už bol sprístupnený verejnosti:

a)

v prípade nezapísaného dizajnu spoločenstva, pred dňom, kedy sa dizajn, pre ktorý sa žiada ochrana, po prvý raz sprístupnil verejnosti;

b)

v prípade zapísaného dizajnu spoločenstva, pred dňom podania prihlášky na zápis dizajnu, pre ktorý sa žiada ochrana, alebo ak sa žiada o právo prednosti, pred dňom vzniku práva prednosti.

2. Pri posudzovaní osobitého charakteru sa zohľadňuje miera tvorivej voľnosti pôvodcu pri tvorbe dizajnu.“

9

Článok 14 tohto nariadenia, nazvaný „Právo na dizajn spoločenstva“, v odseku 1 stanovuje:

„Právo na dizajn spoločenstva má pôvodca alebo jeho právny nástupca.“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

10

Deity Shoes je spoločnosť, ktorá je majiteľkou viacerých dizajnov Spoločenstva predstavujúcich obuv. Jej dizajny sú určené na základe katalógov čínskych obchodných spoločností, ktoré umožňujú personalizovať podľa vopred určených zoznamov rôzne súčasti obuvi, akými sú farba, materiál, ako aj umiestnenie praciek, šnúrok a iných dekoratívnych prvkov.

11

Dňa 10. decembra 2021 Deity Shoes podala na Juzgado de lo Mercantil n o 1 de Alicante (Obchodný súd č. 1, Alicante, Španielsko), vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, žalobu pre porušenie práv viacerých zapísaných a nezapísaných dizajnov Spoločenstva týkajúcich sa rôznych modelov obuvi proti spoločnostiam Mundorama Confort a Stay Design.

12

Dňa 12. apríla 2022 Mundorama Confort a Stay Design podali protinávrh, ktorým sa domáhali vyhlásenia výmazu týchto dizajnov. Tieto neskôr uvedené tvrdili, že predmetné dizajny neboli predmetom žiadnej inovácie, keďže Deity Shoes sa obmedzuje na uvádzanie výrobkov ponúkaných čínskymi obchodnými spoločnosťami na trh. Domnievajú sa, že uvedené dizajny nespĺňajú podmienky týkajúce sa novosti a osobitého charakteru, ako to vyžadujú články 5 a 6 nariadenia č. 6/2002.

13

Dňa 24. mája 2022 Deity Shoes odpovedala na tento protinávrh.

14

Vnútroštátny súd najprv uvádza, že znaky vonkajšej úpravy modelov uvádzaných na trh spoločnosťou Deity Shoes sú väčšinou vopred určené modelmi ponúkanými jej dodávateľmi, čínskymi obchodnými spoločnosťami, takže úpravy vykonané v týchto modeloch sú len drobné a doplnkové. Okrem toho predmetné úpravy navrhujú samotné obchodné spoločnosti na základe súčastí uvedených v ich katalógoch.

15

V dôsledku toho sa tento súd pýta, za akých podmienok môže mať dizajn, ktorý je výsledkom takéhoto tvorivého procesu, ochranu, ktorú nariadenie č. 6/2002 priznáva dizajnom Spoločenstva. Inými slovami, pýta sa, či na účely tejto ochrany musí dizajn vyplývať zo skutočnej tvorivej činnosti vyplývajúcej z osobitného intelektuálneho úsilia jeho majiteľa.

16

Vnútroštátny súd ďalej uvádza, že Deity Shoes pôsobí v sektore, v ktorom ceny a objem zohrávajú významnú úlohu, takže miera voľnej úvahy pôvodcov je obmedzená. Vzhľadom na to, že akákoľvek úprava alebo personalizácia dizajnov uvedených v katalógoch dodávateľov vedie k zvýšeniu nákladov, spoločnosť, akou je Deity Shoes, nebude mať motiváciu na to, aby vykonala významné úpravy v porovnaní so základnými modelmi obuvi uvedenými v týchto katalógoch.

17

Napokon zdôrazňuje, že dizajny ponúkané spoločnosťou Deity Shoes sledujú známe módne trendy, čo v prípade neinvestovania do inovácií umožňuje, aby sa na trh Európskej únie uvádzali vo veľkom množstve a za nízke ceny.

18

Tento súd sa teda pýta, či módne trendy možno považovať za obmedzujúce aj tvorivú voľnosť pôvodcu, takže menšie rozdiely medzi jedným alebo viacerými skoršími dizajnmi na jednej strane a predmetným dizajnom na druhej strane by mohli postačovať na to, aby u informovaného užívateľa vyvolali odlišný celkový dojem, a teda mohli mať osobitý charakter v zmysle článku 6 nariadenia č. 6/2002.

19

Za týchto podmienok Juzgado de lo Mercantil n o 1 de Alicante (Obchodný súd č. 1 Alicante, Španielsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

„1.

Je na to, aby sa na dizajn vzťahoval režim ochrany podľa [nariadenia č. 6/2002] potrebné, aby existovala skutočná tvorba, a teda aby bol dizajn výsledkom duševného úsilia jeho pôvodcu? Možno v tejto súvislosti považovať kombinovanie súčastí na základe modelov, ktorých znaky vonkajšej úpravy sú z veľkej časti vopred určené obchodnými spoločnosťami, za skutočnú tvorbu, a teda treba úpravy niektorých prvkov považovať za drobné a doplnkové?

2.

Možno vzhľadom na uvedené skutočnosti konštatovať, že osobitý charakter v zmysle článku 6 [nariadenia [č. 6/2002] majú všetky alebo niektoré znaky vonkajšej úpravy výrobku, ktoré sú výsledkom personalizácie dizajnov ponúkaných čínskymi obchodnými spoločnosťami podľa katalógov týchto obchodných spoločností, pokiaľ sa činnosť majiteľa dizajnu obmedzuje na predaj týchto dizajnov v [Európskom hospodárskom priestore (EHS)] bez úprav alebo s drobnými úpravami súčastí (akými sú podošvy, nity, šnúrky, pracky) a znaky vonkajšej úpravy sú z veľkej časti vopred určené obchodnými spoločnosťami? Je na tieto účely relevantné, že súčasti nie sú navrhnuté [majiteľom dizajnu Spoločenstva], ale že ide o súčasti ponúkané samotnou obchodnou spoločnosťou v rámci svojho katalógu?

3.

Má sa článok 14 [nariadenia č. 6/2002] vykladať v tom zmysle, že za [pôvodcu] dizajnu možno považovať osobu, ktorá na základe dizajnu ponúkaného obchodnou spoločnosťou v katalógu len personalizovala tento skorší dizajn tak, že upravila súčasti ponúkané obchodnou spoločnosťou a ktoré nenavrhol [majiteľ dizajnu Spoločenstva]? Je v tejto súvislosti nutná určitá miera personalizácie na účely preukázania, že konečná podoba sa výrazne odchyľuje od pôvodného dizajnu, aby bolo možné uplatňovať si postavenie [pôvodcu]?

4.

Bez ohľadu na uvedené skutočnosti, v prípade, ako je ten, ktorý je predmetom tejto veci, vzhľadom na špecifické znaky obuvi navrhnutej na základe katalógov [obchodných] spoločností a v rozsahu, v akom sa ‚tvorba‘ obmedzuje na výber skorších dizajnov v katalógu a prípadne na úpravu niektorých ich súčastí na základe katalógu, ktorý ponúka samotná [obchodná spoločnosť] podľa módnych trendov, je potrebné vychádzať z toho, že tieto módne trendy: a) obmedzujú tvorivú voľnosť autora, takže menšie rozdiely medzi zapísaným (alebo nezapísaným) dizajnom a iným dizajnom môžu postačovať na vyvolanie odlišného celkového dojmu, alebo naopak b) ovplyvňujú osobitý charakter zapísaného (alebo nezapísaného) dizajnu, takže tieto prvky alebo súčasti, vyplývajúce zo známych módnych trendov, majú v porovnaní s iným dizajnom menší význam v celkovom dojme, ktorý vyvolávajú u informovaného užívateľa?“

O prejudiciálnych otázkach

O prvej a tretej otázke

20

Na úvod treba zdôrazniť, že hoci z formálneho hľadiska vnútroštátny súd v rámci svojej tretej otázky uviedol len článok 14 nariadenia č. 6/2002, táto okolnosť nebráni tomu, aby mu Súdny dvor poskytol všetky aspekty výkladu práva Únie, ktoré môžu byť užitočné na rozhodnutie vo veci, ktorú prejednáva, a to bez ohľadu na to, či ich vnútroštátny súd uviedol alebo neuviedol vo svojej otázke (pozri v tomto zmysle rozsudky z 29. novembra 1978, Redmond, 83/78 , EU:C:1978:214 , bod 26 , a z 29. júla 2024, Alchaster, C‑202/24 , EU:C:2024:649 , bod 38 , ako aj citovanú judikatúru).

21

V tejto súvislosti z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že vnútroštátny súd sa pýta na rozsah podmienok ochrany dizajnu, ako sú uvedené v článku 4 nariadenia č. 6/2002. Konkrétne žiada o objasnenie podmienky novosti uvedenej v článku 5 tohto nariadenia a podmienky týkajúcej sa osobitého charakteru uvedenej v článku 6 uvedeného nariadenia. V tomto kontexte sa tento súd najmä pýta, či na účely uplatnenia postavenia „pôvodcu“ v zmysle článku 14 tohto nariadenia je potrebné preukázať určitý stupeň personalizácie, ktorá umožňuje preukázať, že konečná vonkajšia úprava dizajnu sa významne líši od skoršieho dizajnu uvedeného v katalógu obchodnej spoločnosti.

22

Za týchto okolností treba konštatovať, že svojou prvou a treťou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa nariadenie č. 6/2002, a najmä jeho články 4 až 6, v spojení s článkom 14 tohto nariadenia, majú vykladať v tom zmysle, že na to, aby mal majiteľ alebo pôvodca tohto dizajnu ochranu priznanú dizajnu Spoločenstva, musí okrem splnenia podmienok novosti a osobitého charakteru preukázať, že tento dizajn je výsledkom minimálnej miery tvorivej činnosti.

23

Na úvod treba pripomenúť, že podľa článku 3 písm. a) nariadenia č. 6/2002 je dizajn definovaný ako „vonkajšia úprava celku alebo časti výrobku, ktorá vyplýva zo znakov najmä línií, obrysov, farieb, tvaru, textúry a/alebo materiálov samotného výrobku a/alebo jeho zdobenia“. Z toho vyplýva, že v rámci systému stanoveného týmto nariadením predstavuje vonkajšia úprava rozhodujúci prvok dizajnu (rozsudok z 28. októbra 2021, Ferrari, C‑123/20 , EU:C:2021:889 , bod 30 a citovaná judikatúra).

24

V prvom rade treba uviesť, že podľa článku 4 ods. 1 uvedeného nariadenia v spojení s odôvodnením 19 tohto nariadenia je dizajn Spoločenstva chránený len vtedy, ak je nový a má osobitý charakter.

25

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že pokiaľ ide o prvú podmienku týkajúcu sa novosti, článok 5 ods. 1 nariadenia č. 6/2002 stanovuje, že dizajn sa považuje za nový, ak žiaden zhodný dizajn nebol sprístupnený verejnosti, v prípade nezapísaného dizajnu Spoločenstva, pred dňom, kedy bol dizajn, pre ktorý sa žiada ochrana, po prvýkrát sprístupnený verejnosti alebo v prípade zapísaného dizajnu Spoločenstva, pred dňom podania prihlášky na zápis dizajnu, pre ktorý sa žiada ochrana, alebo ak sa žiada o právo prednosti, pred dňom vzniku práva prednosti.

26

Pokiaľ ide o druhú podmienku týkajúcu sa osobitného charakteru dizajnu, z odôvodnenia 14 tohto nariadenia vyplýva, že posúdenie tohto charakteru vychádza z toho, či celkový dojem, ktorý nadobudne informovaný užívateľ skúmajúci dizajn, sa jasne odlišuje od dojmu, ktorý nadobudne z existujúceho dizajnu, pričom sa zohľadní povaha výrobku, na ktorom je dizajn použitý alebo v ktorom je dizajn stelesnený, a najmä priemyselný sektor, do ktorého patrí, a miera tvorivej voľnosti, ktorú má pôvodca pri tvorbe dizajnu. Článok 6 ods. 1 uvedeného nariadenia stanovuje, že dizajn spĺňa túto podmienku, ak celkový dojem, ktorý dizajn vyvoláva u informovaného užívateľa, sa odlišuje od celkového dojmu vyvolaného u takéhoto užívateľa akýmkoľvek iným dizajnom, ktorý už bol sprístupnený verejnosti. Na posúdenie tohto charakteru sa v článku 6 ods. 2 tohto nariadenia uvádza, že pri tvorbe dizajnu treba zohľadniť mieru tvorivej voľnosti pôvodcu.

27

V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že v závislosti od miery tvorivej voľnosti, ktorú má pôvodca pri vytváraní vonkajšej úpravy výrobku, je vzhľadom na technické obmedzenia, ktoré tento výrobok zaťažuje, potrebná vyššia alebo nižšia miera rozlíšenia, aby bolo možné konštatovať, že dizajn vyvoláva u informovaného užívateľa odlišný celkový dojem. Ak je teda tvorivá voľnosť pôvodcu obmedzená veľkým počtom znakov vonkajšej úpravy dotknutého výrobku alebo časti výrobku, ktoré sú dané výlučne technickou funkciou tohto výrobku alebo jeho časti, prítomnosť menších rozdielov medzi kolidujúcimi dizajnmi môže postačovať na to, aby u informovaného užívateľa vyvolala odlišný celkový dojem [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. septembra 2025, LEGO (Pojem informovaný užívateľ dizajnu), C‑211/24 , EU:C:2025:648 , bod 52 ].

28

S odvolaním sa na mieru tvorivej voľnosti pôvodcu v článku 6 ods. 2 nariadenia č. 6/2002 mal normotvorca Únie v úmysle zohľadniť túto mieru tvorivej voľnosti pri tvorbe dizajnu s cieľom posúdiť celkový dojem, ktorý tento dizajn vyvoláva, keďže uvedená miera tvorivej voľnosti môže byť obmedzená technickými alebo regulačnými obmedzeniami. Naopak, tento normotvorca nevyžadoval, aby sa okrem splnenia podmienok novosti a osobitného charakteru pre získanie ochrany podľa článkov 4 až 6 tohto nariadenia preukázalo, že daný dizajn je výsledkom minimálnej miery tvorivej činnosti.

29

Ako uviedol generálny advokát v bodoch 22 a 23 svojich návrhov, ochrana dizajnu sa v tomto zmysle líši od ochrany „diel“ v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001, o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti ( Ú. v. ES L 167, 2001, s. 10 ; Mim. vyd. 17/001, s. 230). Zatiaľ čo totiž pojem „dielo“ predpokladá existenciu pôvodného predmetu, ktorý odráža osobnosť jeho autora prejavením jeho slobodných a tvorivých rozhodnutí, cieľom ochrany dizajnov je chrániť predmety, ktoré, hoci sú nové a individualizované, majú úžitkovú povahu, a predpokladá sa, že sa budú priemyselne vyrábať (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. septembra 2019, Cofemel, C‑683/17 , EU:C:2019:721 , body 29 , 30 a 50 ).

30

Z tohto dôvodu, ako uviedol generálny advokát v bodoch 25 a 26 svojich návrhov, obe podmienky pripomenuté v bode 24 tohto rozsudku znamenajú len porovnanie medzi existujúcimi dizajnmi na jednej strane a dizajnom, pre ktorý sa žiada ochrana ako dizajnu Spoločenstva, na druhej strane, pričom režim dizajnov Spoločenstva sa zakladá na celkovom dojme, ktorý výrobok vyvoláva u informovaného užívateľa, a nie na minimálnej miere tvorivej činnosti zo strany pôvodcu.

31

Je zrejmé, že z článkov 4 až 6 nariadenia č. 6/2002 nevyplýva, že by sa vyžadovali ďalšie dodatočné podmienky z dôvodu ochrany priznanej týmto nariadením, akou je podmienka týkajúca sa preukázania minimálnej miery tvorivej činnosti.

32

V druhom rade treba uviesť, že skutočnosť, že článok 14 ods. 1 uvedeného nariadenia uvádza, že právo na dizajn Spoločenstva má „pôvodca“ alebo jeho právny nástupca, nemožno vykladať v tom zmysle, že normotvorca Únie mal v úmysle stanoviť dodatočnú podmienku týkajúcu sa preukázania minimálnej miery tvorivej činnosti, aby mohol byť chránený podľa článkov 4 až 6 tohto nariadenia. Ako totiž uviedol generálny advokát v bode 31 svojich návrhov, pojem „pôvodca“ uvedený v odseku 1 článku 14 nariadenie č. 6/2002 je relevantný len na určenie osoby alebo subjektu, ktorým bude ochrana dizajnu Spoločenstva priznaná.

33

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na prvú a tretiu otázku odpovedať tak, že nariadenie č. 6/2002, a najmä jeho články 4 až 6, v spojení s článkom 14 tohto nariadenia, sa majú vykladať v tom zmysle, že na to, aby majiteľ alebo pôvodca dizajnu Spoločenstva mal ochranu priznanú tomuto dizajnu, nemusí okrem splnenia podmienok novosti a osobitého charakteru preukázať, že tento dizajn je výsledkom minimálnej miery tvorivej činnosti.

O druhej a štvrtej otázke

34

Svojou druhou a štvrtou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 6 nariadenia č. 6/2002 vykladať v tom zmysle, že na jednej strane skutočnosť, že dizajny vykazujú znaky vonkajšej úpravy vopred určené dizajnom ponúkaným v katalógu dodávateľa pôvodcovi týchto dizajnov a že úpravy, ktoré v uvedených dizajnoch vykonal tento posledný uvedený, sú len drobné a týkajú sa súčastí ponúkaných týmto dodávateľom, môže sama osebe brániť uznaniu ich osobitého charakteru v zmysle tohto článku 6.

35

V tomto kontexte sa vnútroštátny súd na druhej strane pýta, či sa má článok 6 nariadenia č. 6/2002 vykladať v tom zmysle, že módne trendy môžu obmedziť mieru tvorivej voľnosti pôvodcu takým spôsobom, že menšie rozdiely medzi jedným alebo viacerými skoršími dizajnmi a predmetným dizajnom môžu postačovať na to, aby u informovaného užívateľa vyvolali celkový dojem odlišný od dojmu, ktorý vyvolávajú tieto skoršie dizajny, a má tak osobitý charakter v zmysle uvedeného článku 6, alebo naopak, či znaky dizajnu, ktoré vyplývajú z takýchto trendov, môžu mať menší význam v celkovom dojme, ktorý tento dizajn vyvoláva u informovaného užívateľa.

36

Pokiaľ ide v prvom rade o posúdenie osobitného charakteru dizajnu Spoločenstva v zmysle článku 6 nariadenia č. 6/2002, je potrebné pripomenúť, že Súdny dvor rozhodol, že tento článok sa má vykladať v tom zmysle, že dizajn sa môže považovať za predstavujúci osobitý charakter v prípade, ak celkový dojem, ktorý tento dizajn vyvoláva u informovaného užívateľa, je odlišný od dojmu, ktorý u takéhoto užívateľa vyvoláva nie kombinácia izolovaných prvkov viacerých skorších dizajnov, ale jeden alebo viac skorších individualizovaných dizajnov (rozsudok z 28. októbra 2021, Ferrari, C‑123/20 , EU:C:2021:889 , bod 46 a citovaná judikatúra).

37

Súdny dvor preto rozhodol, že pojem „osobitý charakter“ v zmysle článku 6 nariadenia č. 6/2002, neupravuje vzťahy medzi dizajnom výrobku a dizajnmi častí, z ktorých sa výrobok skladá, ale vzťah medzi týmito dizajnmi a ostatnými skoršími dizajnmi (rozsudok z 28. októbra 2021, Ferrari, C‑123/20 , EU:C:2021:889 , bod 47 ).

38

Z toho vyplýva, že dizajn Spoločenstva môže pozostávať z rôznych skorších dizajnov, ak dizajn posudzovaný osobitne nevyvoláva u informovaného užívateľa rovnaký celkový dojem ako dizajn, ktorý vyvolávajú tieto skoršie dizajny. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že ochrana priznaná nariadením č. 6/2002 dizajnu Spoločenstva nevyžaduje, ako vyplýva z bodu 33 tohto rozsudku, aby majiteľ alebo pôvodca tohto dizajnu okrem existencie podmienok novosti a osobitého charakteru preukázal, že tento dizajn je výsledkom minimálnej miery tvorivej činnosti.

39

V dôsledku toho skutočnosť, že ako vo veci samej, predmetné dizajny vykazujú znaky vonkajšej úpravy vopred určené dizajnmi ponúkanými v katalógoch dodávateľov pôvodcovi týchto dizajnov, a že úpravy, ktoré v uvedených dizajnoch vykonal tento neskôr uvedený, sú len drobné a týkajú sa súčastí ponúkaných týmito dodávateľmi, nemôže sama osebe brániť uznaniu ich osobitého charakteru v zmysle článku 6 nariadenia č. 6/2002.

40

V druhom rade vzniká otázka, či v takomto kontexte módne trendy môžu ovplyvniť mieru tvorivej voľnosti pôvodcu takým spôsobom, že menšie rozdiely medzi jedným alebo viacerými skoršími dizajnmi na jednej strane a predmetným dizajnom na druhej strane môžu postačovať na to, aby tento dizajn vyvolal u informovaného užívateľa celkový dojem odlišný od dojmu, ktorý vyvolávajú tieto skoršie dizajny, alebo či naopak prvky, ktoré vyplývajú z takýchto trendov, môžu mať menší význam v celkovom dojme, ktorý vyvolávajú u informovaného užívateľa.

41

Ako teda vyplýva z bodu 27 tohto rozsudku, ak je tvorivá voľnosť pôvodcu obmedzená veľkým počtom znakov vonkajšej úpravy dotknutého výrobku alebo časti výrobku, ktoré sú dané výlučne technickou funkciou tohto výrobku alebo jeho časti, prítomnosť menších rozdielov medzi kolidujúcimi dizajnmi môže postačovať na to, aby u informovaného užívateľa vyvolala celkový odlišný dojem [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. septembra 2025, LEGO (Pojem informovaný užívateľ dizajnu), C‑211/24 , EU:C:2025:648 , bod 52 ].

42

V tejto súvislosti treba poznamenať, ako uviedol generálny advokát v bode 48 svojich návrhov, že znaky spojené s módnymi trendmi sa líšia od znakov spojených s technickou funkciou výrobku alebo s uplatniteľnými právnymi predpismi v rozsahu, v akom tieto posledné uvedené sú nevyhnutné a zároveň trvalé alebo dlhodobé.

43

Zo samotnej podstaty módy totiž vyplýva, že nie je trvalá a že sa vyvíja práve podľa vizuálnych, ako aj technologických inovácií. Okrem toho módne trendy nemožno považovať za nevyhnutné v tom zmysle, že by nevyhnutne vopred určovali znaky výrobku a že by pôvodca nemal voľnosť inovovať, aby sa od nich odpútal.

44

Okrem toho takéto trendy nemožno považovať za faktor obmedzujúci tvorivú voľnosť pôvodcu, keďže práve táto voľnosť mu umožňuje objaviť nové formy, nové trendy alebo inovovať v rámci existujúceho trendu.

45

Treba preto konštatovať, že módne trendy neobmedzujú mieru tvorivej voľnosti pôvodcu takým spôsobom, že menšie rozdiely medzi jedným alebo viacerými skoršími dizajnmi a predmetným dizajnom môžu postačovať na to, aby tento posledný uvedený vyvolal u informovaného užívateľa odlišný celkový dojem než ten, aký vyvolávajú skôr uvedené.

46

Za týchto okolností treba ešte určiť, či prvky dizajnu, ktoré vyplývajú z módnych trendov, môžu ovplyvniť ich vnímanie informovaným užívateľom v tom zmysle, že vzhľadom na svoje znalosti príslušného sektora si je vedomý toho, že tieto prvky sa obvykle nachádzajú v dizajnoch tohto sektora, a preto im venuje menšiu pozornosť.

47

V tejto súvislosti Súdny dvor už rozhodol, že pojem „informovaný užívateľ“, ktorý nie je v nariadení č. 6/2002 definovaný, možno chápať ako pojem označujúci užívateľa, ktorý nie je priemerne pozorný, ale osobitne obozretný, či už z dôvodu jeho osobnej skúsenosti, alebo jeho rozsahu vedomostí v danom sektore (rozsudok z 21. septembra 2017, Easy Sanitary Solutions a EUIPO/Group Nivelles, C‑361/15 P a C‑405/15 P , EU:C:2017:720 , bod 124 , ako aj citovaná judikatúra).

48

Okrem toho prívlastok „informovaný“ naznačuje, že užívateľ bez toho, aby bol návrhárom alebo technickým expertom, pozná rozličné dizajny existujúce v dotknutom sektore, disponuje určitou mierou vedomostí, pokiaľ ide o prvky, ktoré tieto dizajny obvykle obsahujú, a z dôvodu jeho záujmu o predmetné výrobky je jeho miera pozornosti pri ich používaní pomerne vysoká (rozsudok z 21. septembra 2017, Easy Sanitary Solutions a EUIPO/Group Nivelles, C‑361/15 P a C‑405/15 P , EU:C:2017:720 , bod 125 , ako aj citovaná judikatúra).

49

V prejednávanej veci okolnosť, že rozdiely medzi spornými dizajnmi a skoršími dizajnmi sú založené na módnych trendoch, v zásade nemôže spôsobiť, že informovaný užívateľ bude menej pozorný. Ako totiž vyplýva z predchádzajúcich úvah, tento užívateľ má pomerne vysokú úroveň pozornosti práve z dôvodu svojej rozsiahlej znalosti posudzovaného sektora.

50

Je pravda, že skutočnosť, že niektoré prvky sú všadeprítomné na dotknutom trhu v tom zmysle, že sú výsledkom všeobecne prijatých trendov alebo že mnohí dodávatelia ponúkajú rovnaké prvky, môže ovplyvniť estetické vnímanie dizajnu, či dokonca ovplyvniť obchodný úspech výrobku, v ktorom je dizajn stelesnený.

51

Takáto úvaha však nie je relevantná v rámci posudzovania osobitného charakteru dizajnu, ktoré spočíva v určení, či celkový dojem, ktorý dizajn vyvoláva, sa odlišuje od dojmu vyvolávaného skôr sprístupnenými dizajnmi, a to bez ohľadu na akékoľvek estetické alebo komerčné hľadiská.

52

V dôsledku toho znaky dizajnu, ktoré vyplývajú z módnych trendov, nemôžu mať samy osebe menší význam na celkový dojem, ktorý tento dizajn vyvoláva u informovaného užívateľa.

53

Na účely určenia, či dizajny, o ktoré ide vo veci samej, majú „osobitý charakter“ v zmysle článku 6 nariadenia č. 6/2002, preto prináleží vnútroštátnemu súdu, aby posúdil, či sú rozdiely medzi týmito dizajnmi a skoršími dizajnmi dostatočne výrazné na to, aby u informovaného užívateľa vyvolali odlišný celkový dojem, alebo či sa naopak týkajú len nepodstatných detailov.

54

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na druhú a štvrtú otázku odpovedať tak, že článok 6 nariadenia č. 6/2002 sa má vykladať v tom zmysle, že na jednej strane skutočnosť, že dizajny vykazujú znaky vonkajšej úpravy vopred určené dizajnom ponúkaným v katalógu dodávateľa pôvodcovi týchto dizajnov a že úpravy, ktoré v uvedených dizajnoch vykonal tento posledný uvedený, sú len drobné a týkajú sa súčastí ponúkaných týmto dodávateľom, nemôže sama osebe brániť uznaniu ich osobitého charakteru v zmysle tohto článku 6. Na druhej strane módne trendy nemôžu obmedziť mieru tvorivej voľnosti pôvodcu takým spôsobom, že menšie rozdiely medzi jedným alebo viacerými skoršími dizajnmi a predmetným dizajnom môžu postačovať na to, aby tento posledný uvedený dizajn vyvolal u informovaného užívateľa celkový dojem odlišný od dojmu, ktorý vyvolávajú tieto skoršie dizajny, a mal tak osobitý charakter. Znaky dizajnu, ktoré vyplývajú z takýchto trendov, nemôžu mať menší význam na celkový dojem, ktorý tento dizajn vyvoláva u takéhoto užívateľa.

O trovách

55

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:

1.

Nariadenie Rady (ES) č. 6/2002 z 12. decembra 2001 o dizajnoch spoločenstva, a najmä jeho články 4 až 6, v spojení s článkom 14 tohto nariadenia

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

že na to, aby majiteľ alebo pôvodca dizajnu Spoločenstva mal ochranu priznanú tomuto dizajnu, nemusí okrem splnenia podmienok novosti a osobitého charakteru preukázať, že tento dizajn je výsledkom minimálnej miery tvorivej činnosti.

2.

Článok 6 nariadenia č. 6/2002

sa má vykladať v tom zmysle, že:

na jednej strane skutočnosť, že dizajny vykazujú znaky vonkajšej úpravy vopred určené dizajnom ponúkaným v katalógu dodávateľa pôvodcovi týchto dizajnov a že úpravy, ktoré v uvedených dizajnoch vykonal tento posledný uvedený, sú len drobné a týkajú sa súčastí ponúkaných týmto dodávateľom, nemôže sama osebe brániť uznaniu ich osobitého charakteru v zmysle tohto článku 6. Na druhej strane módne trendy nemôžu obmedziť mieru tvorivej voľnosti pôvodcu takým spôsobom, že menšie rozdiely medzi jedným alebo viacerými skoršími dizajnmi a predmetným dizajnom môžu postačovať na to, aby tento posledný uvedený dizajn vyvolal u informovaného užívateľa celkový dojem odlišný od dojmu, ktorý vyvolávajú tieto skoršie dizajny, a mal tak osobitý charakter. Znaky dizajnu, ktoré vyplývajú z takýchto trendov, nemôžu mať menší význam na celkový dojem, ktorý tento dizajn vyvoláva u takéhoto užívateľa.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: španielčina.

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok C-323/24 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik