C-326/24

62024CJ0326

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (piata komora)

z 3. júla 2025 ( *1 )

„Odvolanie – Reštriktívne opatrenia prijaté vzhľadom na situáciu v Bielorusku v súvislosti s demokraciou, právnym štátom a ľudskými právami – Zoznamy osôb, subjektov a orgánov, na ktoré sa uplatňuje zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov – Zápis názvu bieloruských podnikov, ktoré sú takmer úplne vo vlastníctve štátu, do týchto zoznamov a jeho ponechanie na nich – Kritérium zápisu spojené s ‚podporou Lukašenkovho režimu‘ – Povinnosť určitých bieloruských podnikov, ktoré sú vo vlastníctve alebo pod kontrolou štátu, zaplatiť štátu časť svojich ziskov na základe povinného štátneho opatrenia“

Vo veci C‑326/24 P,

ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 2. mája 2024,

žalovaná v prvostupňovom konaní,

SÚDNY DVOR (piata komora),

v zložení: predsedníčka piatej komory M. L. Arastey Sahún, sudcovia D. Gratsias, E. Regan, J. Passer a B. Smulders (spravodajca),

generálna advokátka: L. Medina,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

2

Na účely tohto odvolania možno skutkový a právny kontext prejednávanej veci, ako je uvedený v bodoch 2 až 17 napadnutého rozsudku, zhrnúť takto.

3

Prejednávaná vec patrí do rámca reštriktívnych opatrení, ktoré Európska únia prijala od roku 2004 vzhľadom na závažnosť situácie v Bielorusku v súvislosti s demokraciou, právnym štátom a ľudskými právami.

4

Rada Európskej únie prijala 18. mája 2006 nariadenie (ES) č. 765/2006 o reštriktívnych opatreniach proti prezidentovi Lukašenkovi a niektorým predstaviteľom Bieloruska ( Ú. v. EÚ L 134, 2006, s. 1 ), ktorého názov bol v zmysle článku 1 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) č. 588/2011 z 20. júna 2011 ( Ú. v. EÚ L 161, 2011, s. 1 ) nahradený názvom „nariadenie Rady (ES) č. 765/2006 z 18. mája 2006 o reštriktívnych opatreniach voči Bielorusku“.

osôb, subjektov alebo orgánov, ktoré sú zodpovedné za vážne porušenia ľudských práv alebo za represie voči občianskej spoločnosti a demokratickej opozícii, alebo ktorých činnosti iným spôsobom vážne ohrozujú demokraciu alebo právny štát v Bielorusku, alebo všetkých fyzických alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov s nimi spojených, ako aj právnických osôb, subjektov alebo orgánov v ich vlastníctve alebo pod ich kontrolou;

b)

fyzických alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov, ktoré majú z podpory Lukašenkovho režimu prospech, ako aj právnických osôb, subjektov alebo orgánov v ich vlastníctve alebo pod ich kontrolou,

ako sa uvádza v prílohe.“

7

Článok 2 ods. 4 a 5 nariadenia č. 765/2006, zmeneného nariadením Rady (EÚ) č. 1014/2012 zo 6. novembra 2012 ( Ú. v. EÚ L 307, 2012, s. 1 ), odkazuje na článok 4 ods. 1 písm. a) a b) rozhodnutia 2012/642 a stanovuje rovnaké kritériá zápisu do zoznamov osôb, subjektov a orgánov, na ktoré sa vzťahuje zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov, ako sú kritériá stanovené v tomto poslednom uvedenom ustanovení, najmä kritérium „podpory“„Lukašenkovho režimu“ (ďalej len „kritérium podpory Lukašenkovho režimu“).

Pracovníkov podniku Grodno Azot, vrátane zamestnancov závodu Khimvolokno, ktorí sa zúčastnili na pokojných demonštráciách proti režimu a štrajkoch, vedenie podniku a zástupcovia režimu prepustili, zastrašovali a vyhrážali sa im. Podnik Grodno Azot je preto zodpovedný za potláčanie občianskej spoločnosti.“

10

Dňa 24. februára 2023 Rada prijala ponechávajúce akty, ktorými ponechala názvy odvolateliek na sporných zoznamoch z dôvodov, ktoré sú v podstate totožné s dôvodmi uvedenými v pôvodných aktoch.

Konanie na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok

11

Žalobou z 2. marca 2022 v znení neskorších úprav odvolateľky navrhli, aby Všeobecný súd zrušil sporné akty v rozsahu, v akom sa ich týkajú, pričom v súvislosti s každým z týchto aktov uviedli dva žalobné dôvody založené v podstate na nesprávnom posúdení skutkového stavu a porušení článku 4 ods. 1 písm. a) a b) rozhodnutia 2012/642.

15

Konkrétne Všeobecný súd po prvé v bodoch 47 a 48 napadnutého rozsudku konštatoval, že na rozdiel od tvrdení žalobkýň z odôvodnenia sporných pôvodných aktov vyplýva na jednej strane, že Rada pri vyvodení záveru, že žalobkyne podporujú Lukašenkov režim, nevychádzala len z okolnosti, že sú vo vlastníctve bieloruského štátu, ale na tento účel zohľadnila aj súbor okolností vrátane skutočnosti, že žalobkyne predstavujú významný zdroj príjmov pre tento režim, a na druhej strane, že Rada neusúdila, že každý podnik vo vlastníctve štátu je pre tento režim automaticky zdrojom príjmov, ale usúdila, že skutočnosť, že žalobkyne sú zdrojom príjmov pre uvedený režim, sa pripočítava k okolnosti, že sú vo vlastníctve štátu.

16

V tejto súvislosti Všeobecný súd v bodoch 49 a 50 napadnutého rozsudku odkázal najmä na svoju judikatúru týkajúcu sa jasného a presného znenia článku 4 ods. 1 písm. b) rozhodnutia 2012/642, ktorý sa týka osôb a subjektov, ktoré „podporujú [Lukašenkov režim]“, ako aj na cieľ sledovaný týmto ustanovením.

17

Okrem toho Všeobecný súd v bodoch 51 a 52 napadnutého rozsudku na základe znenia odôvodnenia 6 rozhodnutia 2012/642 uviedol, že článok 4 ods. 1 písm. b) tohto rozhodnutia sa vzťahuje nielen na politickú podporu tohto režimu, ale aj na jeho finančnú alebo materiálnu podporu.

Po tretie Všeobecný súd v bodoch 59 až 63 napadnutého rozsudku zamietol argumentáciu žalobkýň, podľa ktorej sa dividendy, ktoré mali povinne vyplácať bieloruskému štátu na základe dekrétu prezidenta Bieloruskej republiky č. 637 z 28. decembra 2005 týkajúceho sa postupu zaúčtovania časti ziskov štátnych podnikov, štátnych združení, ktoré sú obchodnými organizáciami, ako aj príjmov z dividend (z podielov na základnom imaní) hospodárskych spoločností vo vlastníctve štátu alebo obcí, do rozpočtu, a vytvorenia osobitného štátneho rozpočtového fondu pre národný rozvoj (Národný register právnych aktov Bieloruskej republiky č. 1/7075 z 29. decembra 2005, ďalej len „dekrét č. 637/2005“), ak dosiahli zisk, majú považovať za rovnocenné s „daňami“, a preto v súlade s jeho judikatúrou vyplývajúcou najmä z rozsudku zo 6. októbra 2015, Čyž a i./Rada ( T‑276/12 , EU:T:2015:748 , bod 169 ), nemôžu predstavovať podporu Lukašenkovho režimu v zmysle článku 4 ods. 1 písm. b) rozhodnutia 2012/642.

20

Na jednej strane v tejto súvislosti Všeobecný súd v bode 61 napadnutého rozsudku uviedol, že z odseku 1.1 dekrétu č. 637/2005 vyplýva, že povinnosť zaplatiť časť zisku štátu alebo vnútroštátnym územným celkom sa týka len vymedzenej kategórie hospodárskych subjektov, a nie všetkých bieloruských daňovníkov.

21

Na druhej strane v bode 62 napadnutého rozsudku Všeobecný súd uviedol, že zo znenia odseku 1.2 dekrétu č. 637/2005 vyplýva, že platba, o ktorú išlo, bola formálne odlišná od daní a dopĺňala ich.

22

Pokiaľ ide v druhom rade o návrh na čiastočné zrušenie sporných ponechávajúcich aktov, Všeobecný súd v bode 74 napadnutého rozsudku uviedol, že do spisu vytvoreného Radou pri prijímaní týchto aktov boli vložené dva články uverejnené na internete. Podľa prvého článku uverejneného 18. apríla 2022 Grodno Azot po tom, čo v roku 2020 zaznamenala stratu, dosiahla v roku 2021 čistý zisk takmer 530000000 bieloruských rubľov (BYN) (približne 175000000 eur) a oznámila vyplatenie dividend v hodnote viac ako 100000000 BYN (približne 33195000 eur). Podľa druhého článku uverejneného 20. októbra 2022 bieloruský minister hospodárstva vyhlásil, že príjmy spoločnosti Grodno Azot sa od januára do augusta 2022 zvýšili približne o 20 %. Podľa Všeobecného súdu žalobkyne nespochybnili dôvodnosť týchto informácií. Z toho v bode 75 napadnutého rozsudku vyvodil, že Rada sa nedopustila nesprávneho posúdenia tým, že po opätovnom preskúmaní situácie žalobkýň usúdila, že predstavujú významný zdroj príjmov pre Lukašenkov režim.

Návrhy účastníkov konania

24

Odvolateľky navrhujú, aby Súdny dvor:

–

zrušil napadnutý rozsudok,

25

Rada navrhuje, aby Súdny dvor:

–

zamietol odvolanie,

–

subsidiárne, ak by Súdny dvor rozhodol o zrušení napadnutého rozsudku a vydal konečné rozhodnutie, aby zamietol žalobu o neplatnosť napadnutých aktov a

Argumentácia účastníkov konania

27

Svojím prvým odvolacím dôvodom, ktorý sa týka bodov 32, 36 až 39, 42, 47, 48, 52, 55 a 57 napadnutého rozsudku, odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že na to, aby dospel k záveru, že Rada sa nedopustila nesprávneho posúdenia konštatovaním, že predstavujú významný zdrojom príjmov pre Lukašenkov režim, tento súd vychádzal výlučne z informácií týkajúcich sa dividend, hoci tieto informácie neboli obsiahnuté v prvom dôkazovom spise Rady a ani sa tam na ne nepoukázalo. Všeobecný súd tým podľa nich retroaktívne odôvodnil dôvod označenia uvádzaný Radou na základe kritéria podpory režimu, čo predstavuje obrátenie dôkazného bremena a porušenie iných zásad a pravidiel v oblasti dokazovania. Ak sa Rada rozhodne uložiť reštriktívne opatrenie, musí mať v pôvodnom dôkazovom spise k dispozícii všetky informácie relevantné na tento účel, čo tak v prejednávanej veci v súvislosti s vyššie uvedenými informáciami zjavne nie je.

28

Prvý dôkazový spis Rady obsahuje ako dôkazy, ktoré majú preukázať, že odvolateľky sú „významným zdrojom príjmov pre Lukašenkov režim“, len výňatok z ich internetovej stránky, ktorý opisuje ich veľkosť a informácie o ich čistých ziskoch v roku 2018 a obratoch v roku 2020. Žiadna z týchto skutočností však ani zďaleka nevysvetľuje, akým spôsobom odvolateľky poskytli tomuto režimu významnú ekonomickú podporu.

29

Všeobecný súd teda nedodržal zásady a pravidlá týkajúce sa dôkazného bremena, keďže na jednej strane dospel k záveru, že skutočnosti opísané v odôvodnení, na ktorom je založené tvrdenie, že odvolateľky sú „významným zdrojom príjmov pre Lukašenkov režim“, sú preukázané, a na druhej strane, že tieto skutočnosti patria do pôsobnosti článku 4 ods. 1 písm. b) rozhodnutia 2012/642.

33

Rada tvrdenia odvolateliek popiera.

Posúdenie Súdnym dvorom

34

Na účely overenia, či Všeobecný súd porušil pravidlá týkajúce sa dôkazného bremena v oblasti reštriktívnych opatrení, treba pripomenúť, že pri preskúmaní týchto opatrení súdy Únie majú v súlade s právomocami, ktoré sú im zverené podľa Zmlúv, zabezpečiť v zásade úplné preskúmanie zákonnosti súhrnu aktov Únie (rozsudok z 29. novembra 2018, Bank Tejarat/Rada, C‑248/17 P , EU:C:2018:967 , bod 38 a citovaná judikatúra).

38

Skutočnosť, že odvolateľky prezentovali informácie týkajúce sa uvedených platieb ako dôkazy „v ich prospech“, je irelevantná, ako správne poznamenal Všeobecný súd v bode 37 napadnutého rozsudku.

39

V dôsledku uvedeného nemožno usúdiť, že Všeobecný súd tým, že zohľadnil okrem iného tieto informácie predložené žalobkyňami v priebehu konania, týkajúce sa platieb časti ich zisku bieloruskému štátu, na účely určenia, či tieto platby predstavovali podporu pre Lukašenkov režim odôvodňujúcu ich zápis na zoznam osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia vo forme zmrazenia finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov, obrátil dôkazné bremeno, ktoré prináleží Rade (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. novembra 2018, Bank Tejarat/Rada, C‑248/17 P , EU:C:2018:967 , bod 41 ).

40

Keďže odvolateľky zdôrazňujú význam okolnosti, že údaje týkajúce sa platieb časti ich zisku sú uvedené Radou v odôvodnení alebo sú zaznamenané v spise predloženom na podporu tohto odôvodnenia, a teda výslovne zohľadnené touto inštitúciou pri prijatí dotknutého reštriktívneho opatrenia, čo vylučuje ich oznámenie a posteriori , v skutočnosti zrejme uvádzajú tvrdenie založené na tom, že Všeobecný súd nesprávne opomenul konštatovať, že uvedená inštitúcia porušila požiadavku odôvodnenia stanovenú v článku 296 ZFEÚ.

44

Vzhľadom na uvedené skutočnosti treba prvý odvolací dôvod zamietnuť.

O druhom odvolacom dôvode

Argumentácia účastníkov konania

45

Svojím druhým odvolacím dôvodom, ktorý sa týka bodov 60 až 67 napadnutého rozsudku, odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia zamietnutím ich tvrdenia, že dividendy vyplatené bieloruskému štátu na základe dekrétu č. 637/2005 treba vzhľadom na ich povahu a funkciu považovať za rovnocenné s daňami, a tak podľa judikatúry Všeobecného súdu v zásade nemôžu predstavovať podporu Lukašenkovho režimu v zmysle článku 4 ods. 1 písm. b) rozhodnutia 2012/642. Všeobecný súd tým podľa odvolateliek nesprávne vyložil povahu a funkciu nielen dividend v prejednávanej veci, ktoré majú záväznú povahu, ale aj každého daňového režimu bez ohľadu na dotknutý štát, a to tým, že odmietol považovať tieto dividendy za rovnocenné daniam z dôvodu, že dane sa uplatňujú na všetkých bieloruských daňovníkov, zatiaľ čo výpočet uvedených dividend zodpovedá osobitnému základu výpočtu definovanému v uvedenom dekréte č. 637/2005 a ich platba sa týka len osobitnej kategórie subjektov.

49

Tento záver je nelogický, pretože štát ako jediný alebo hoci len väčšinový akcionár podnikov už kontroluje tieto podniky, a nemôže túto kontrolu zvýšiť. Štát tak môže jednostranne rozhodnúť o rozdelení dividend.

50

Vo štvrtom rade existujú ďalšie skutočnosti, ktoré Všeobecný súd nezohľadnil a ktoré potvrdzujú, že povinné dividendy v Bielorusku sú daňami.

51

Po prvé vyberanie povinných dividend v Bielorusku patrí do právomoci daňových orgánov v súlade s platnými daňovými postupmi. Po druhé prístup spočívajúci vo vyberaní dividend po zdanení príjmov právnických osôb vychádza zo zásady zdanenia mimoriadnych ziskov. Po tretie viaceré bieloruské dane majú svoj pôvod v iných právnych aktoch ako v Daňovom zákonníku. Po štvrté neodvedenie alebo oneskorené odvedenie povinných dividend je sankcionované rovnakým spôsobom ako nezaplatenie alebo oneskorené zaplatenie daní. Po piate povinné dividendy, ako aj daň z príjmov právnických osôb sa vyplácajú tomu istému príjemcovi a na ten istý bankový účet. Po šieste dlh z titulu vyplatenia povinných dividend môže byť tak, ako akákoľvek iná daň, kompenzovaný pohľadávkou vyplývajúcou z preplatku na inú daň, akou je daň z príjmov právnických osôb. Po siedme na rozdiel od bežných dividend, v prípade ktorých spoločnosť, ktorá ich vypláca, koná ako daňový zástupca a vyberá dane z rozdelených dividend, ktoré platí do štátnej pokladnice, nie sú bieloruské povinné dividendy zaťažené žiadnou daňou v súlade so zásadou, podľa ktorej nemôže existovať daň z dane zakotvená v článku 166 bieloruského Daňového zákonníka.

Všeobecný súd teda mohol v bode 64 napadnutého rozsudku správne konštatovať, že Rada sa nedopustila nesprávneho právneho posúdenia usúdením, že odvolateľky predstavujú „významný zdroj príjmov pre Lukašenkov režim“ a že táto okolnosť v spojení s postavením odvolateliek v bieloruskom hospodárstve a skutočnosťou, že štát vlastní 99,96 % ich základného imania, predstavujú dostatočné dôkazy na vyvodenie záveru, že poskytujú podporu uvedenému režimu v zmysle článku 4 ods. 1 písm. b) rozhodnutia 2012/642, keďže toto ustanovenie sa osobitne týka osôb a subjektov, ktoré tento režim finančne podporujú (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. mája 2016, Bank of Industry and Mine/Rada, C‑358/15 P , EU:C:2016:338 , bod 81 ).

55

Takýto výklad kritéria podpory Lukašenkovho režimu je navyše vzhľadom na to, že sa zameriava na jeho finančnú podporu, súčasťou hlavného cieľa, ktorý toto ustanovenie sleduje, a to zvýšiť tlak vyvíjaný na uvedený režim, aby ukončil vážne a pretrvávajúce porušovanie ľudských práv, demokracie a právneho štátu v Bielorusku, ako aj represie voči občianskej spoločnosti a demokratickej opozícii.

56

58

To isté platí pre argumentáciu odvolateliek týkajúcu sa bodu 63 napadnutého rozsudku. Konkrétne v tomto bode Všeobecný súd rozhodol, že skutočnosť, že žalobkyne boli podľa bieloruského práva povinné zaplatiť štátu časť svojich ziskov, „potvrdzuje“ posúdenie, podľa ktorého finančne podporujú Lukašenkov režim, keďže uložením tejto povinnosti tento režim zvýšil kontrolu, ktorú vykonával. Z výrazu „potvrdzuje“ a všeobecnejšie z celkového výkladu bodov 58 až 64 napadnutého rozsudku vyplýva, že úvaha uvedená v bode 63 uvedeného rozsudku nie je vôbec potrebná na vyvodenie záveru, na ktorý sa odkazuje v predchádzajúcom bode tohto rozsudku.

59

Podľa ustálenej judikatúry sú pritom výhrady smerujúce proti nadbytočným dôvodom rozhodnutia Všeobecného súdu neúčinné, keďže nemôžu viesť k zrušeniu tohto rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. novembra 2002, Hirschfeldt/EEA, C‑184/01 P , EU:C:2002:645 , bod 48 , a zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia, C‑413/14 P , EU:C:2017:632 , bod 63 , ako aj citovanú judikatúru).

60

Vzhľadom na uvedené skutočnosti treba druhý odvolací dôvod zamietnuť.

63

Odvolateľky subsidiárne tvrdia, že ak by Všeobecný súd riadne analyzoval otázku, či sú významným zdrojom príjmov pre Lukašenkov režim, čo neurobil, na túto otázku by odpovedal záporne.

64

V tomto kontexte žalobkyne odkazujú na rozsudok z 29. apríla 2015, Bank of Industry and Mine/Rada ( T‑10/13 , EU:T:2015:235 ), a najmä na bod 186 tohto rozsudku, v ktorom Všeobecný súd dospel k záveru, že dotknutý štátny podnik previedol „značné“ sumy v prospech iránskeho štátneho rozpočtu, ktoré predstavovali finančnú podporu iránskej vláde.

65

Vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, však išlo o vyplatenie sumy v celkovej výške najmenej 76 miliónov eur za referenčné obdobie piatich rokov, a teda o sumu podstatne vyššiu, než sú sumy, ktoré odvolateľky vyplatili bieloruskému štátu ako povinné dividendy za roky 2018, 2019 a 2020. Tieto sumy preto nemožno kvalifikovať ako významný zdroj príjmov, čo potvrdzuje aj vyjadrenie uvedených súm v percentách hrubého domáceho produktu (HDP) Bieloruskej republiky za príslušné roky, a to 0,0069 %, 0,0253 % a 0,0045 % tohto HDP.

Posúdenie Súdnym dvorom

69

Treba uviesť, že hoci Všeobecný súd v bode 64 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že Rada sa nedopustila nesprávneho právneho posúdenia okrem iného usúdením, že odvolateľky predstavujú „významný zdroj príjmov pre Lukašenkov režim“, tento záver nutne zohľadňuje uhradené sumy, ako sú uvedené v bode 37 tohto rozsudku, a teda znamená, že Všeobecný súd konštatoval významnú povahu uvedeného zdroja príjmov, čím potvrdil posúdenie Rady v tomto zmysle a platnosť sporných pôvodných aktov.

70

To isté platí, pokiaľ ide o posúdenie sporných ponechávajúcich aktov, ako vyplýva zo znenia bodu 74 v spojení s bodom 76 napadnutého rozsudku.

71

Platí to najmä v súvislosti s tvrdeniami odvolateliek, podľa ktorých sumy vyplatené na základe dekrétu č. 637/2005 nemožno kvalifikovať ako významné, keďže celková suma platieb je podstatne nižšia ako suma, ktorú Všeobecný súd posúdil ako „značnú“ v bode 186 rozsudku z 29. apríla 2015, Bank of Industry and Mine/Rada ( T‑10/13 , EU:T:2015:235 ), alebo keďže sa ich individuálna suma nezdá významná, ak je vyjadrená ako percentuálny podiel HDP Bieloruskej republiky.

75

Tieto tvrdenia treba v každom prípade zamietnuť, keďže sú vecne nepodložené. Na jednej strane je totiž zrejmé, ako navyše správne uviedla Rada, že bod 186 tohto rozsudku nemožno v žiadnom prípade chápať ako označenie hranice, pod ktorú finančnú podporu nemožno považovať za významnú.

76

Na druhej strane aj vzhľadom na širokú mieru voľnej úvahy, ktorá prináleží Rade pri prijímaní reštriktívnych opatrení okrem iného na základe kritéria podpory Lukašenkovho režimu uvedeného v článku 4 ods. 1 písm. b) rozhodnutia 2012/642, nič nebráni tomu, aby táto inštitúcia posúdila význam takejto podpory v závislosti od predmetných platieb vyjadrených skôr v absolútnych sumách než ako percentuálny podiel HDP Bieloruskej republiky.

77

Argumentácia účastníkov konania

80

Vo svojom štvrtom odvolacom dôvode spochybňujúcom body 47 až 52 napadnutého rozsudku odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výklade článku 4 ods. 1 písm. b) rozhodnutia 2012/642 rozhodnutím, že kritérium podpory režimu, ktoré je v ňom stanovené, je splnené v prípade všetkých štátnych podnikov, keďže nutne poskytujú významnú podporu režimu jednoducho už z dôvodu svojej vlastníckej štruktúry, čím poskytol príliš široký výklad tohto ustanovenia, ktorý vedie k porušeniu článku 21 ZEÚ, ako aj, ako spresňujú vo svojej duplike, zásad proporcionality, právnej istoty a spravodlivosti zakotvených v práve Únie.

81

Odvolateľky z rôznych skutočností uvedených v prvom odseku odôvodnenia a zo skutočnosti, že Rada nikdy neuviedla žiadne konkrétne platby, ktoré údajne uhradili v prospech bieloruského štátu, vyvodzujú, že výklad článku 4 ods. 1 písm. b) rozhodnutia 2012/642, ktorý podal Všeobecný súd, potvrdzuje, že každý podnik vo vlastníctve štátu je automaticky zdrojom príjmov pre tento štát a že veľký strategický a významný podnik vo vlastníctve štátu je pre tento štát nutne významným zdrojom príjmov.

82

85

Z bodov 47 a 64 napadnutého rozsudku jasne vyplýva, že na rozdiel od tvrdení odvolateliek Všeobecný súd pri usúdení, že posledné uvedené podporujú Lukašenkov režim, nevychádzal len z okolnosti, že sú vo vlastníctve bieloruského štátu, ale že na tento účel správne zohľadnil iné skutočnosti, ako je skutočnosť, že predstavujú významný zdroj príjmov tohto režimu.

86

Okrem toho z bodu 55 napadnutého rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd oprávnene usúdil, že podstatnou okolnosťou, z ktorej vychádzalo posúdenie kritéria podpory, boli finančné toky, teda platby časti ziskov, ktoré odvolateľky vyplatili bieloruskému štátu a ktoré sa považujú za finančnú podporu pre Lukašenkov režim, a nie skutočnosť, že odvolateľky sú vo vlastníctve štátu.

87

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je potrebné štvrtý odvolací dôvod a odvolanie v celom rozsahu zamietnuť.

1.

Odvolanie sa zamieta.

2.

Grodno Azot AAT a Khimvolokno Plant znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Rade Európskej únie.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: angličtina.