← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·Rozsudok·30.4.2025

C-330/24

ECLI:EU:C:2025:296

Priznáva
Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62024CJ0330

62024CJ0330

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (siedma komora)

z 30. apríla 2025 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Colná únia – Nariadenie (EÚ) č. 952/2013 – Colný kódex Únie – Článok 116 ods. 7 – Obnovenie colného dlhu – Pojem ‚vrátenie cla »omylom«‘ – Nesprávne sadzobné zaradenie“

Vo veci C‑330/24,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Nejvyššího správního soudu (Najvyšší správny súd, Česká republika) z 25. apríla 2024 a doručený Súdnemu dvoru 6. mája 2024, ktorý súvisí s konaním:

Celní jednatelství Zelinka s.r.o.

proti

Generálnímu ředitelství cel,

SÚDNY DVOR (siedma komora),

v zložení: predseda siedmej komory M. Gavalec, sudcovia Z. Csehi a F. Schalin (spravodajca),

generálny advokát: A. Biondi,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

Celní jednatelství Zelinka s.r.o., v zastúpení: J. Slunečko, advokát,

Generální ředitelství cel, v zastúpení: P. Polák, vedoucí oddělení,

česká vláda, v zastúpení: L. Březinová, M. Smolek a J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia,

Európska komisia, v zastúpení: A. Demeneix, B. Eggers a J. Hradil, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 116 ods. 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie ( Ú. v. EÚ L 269, 2013, s. 1 , ďalej len „Colný kódex Únie“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu, ktorého stranami sú spoločnosť Celní jednatelství Zelinka s.r.o. a Generální ředitelství cel (Generálne colné riaditeľstvo, Česká republika), vo veci rozhodnutia o obnovení colného dlhu.

Právny rámec

3

Odôvodnenie

26 Colného kódexu Únie znie:

„S cieľom zaručiť rovnováhu medzi potrebou colných orgánov zabezpečiť správne uplatňovanie colných predpisov na jednej strane a právom hospodárskych subjektov na spravodlivé zaobchádzanie na strane druhej, colným orgánom by sa mali udeliť rozsiahle kontrolné právomoci a hospodárskym subjektom právo odvolať sa.“

4

Podľa článku 28 ods. 1 tohto kódexu:

„Rozhodnutie v prospech dotknutej osoby sa zruší alebo zmení, ak v prípadoch iných, ako sú uvedené v článku 27:

a)

nebola splnená alebo sa už prestala plniť jedna alebo viacero podmienok na vydanie uvedeného rozhodnutia;…

…“

5

Článok 103 ods. 1 uvedeného kódexu stanovuje:

„Colný dlh sa dlžníkovi nesmie oznámiť po uplynutí lehoty troch rokov odo dňa, keď vznikol.“

6

Článok 116 toho istého kódexu stanovuje:

„1. Za podmienok ustanovených v tomto oddiele sa suma dovozného alebo vývozného cla vráti alebo odpustí z ktoréhokoľvek z týchto dôvodov:

a)

účtovanie vyššej ako skutočne dlžnej sumy dovozného alebo vývozného cla;

b)

chybný tovar alebo tovar, ktorý nezodpovedá podmienkam zmluvy;

c)

pochybenie príslušných orgánov;

d)

spravodlivý nárok.

Suma dovozného alebo vývozného cla sa vracia, ak bola zaplatená a platnosť príslušného colného vyhlásenia je zrušená v súlade s článkom 174.

7. Ak colné orgány vrátia alebo odpustia clo omylom, pôvodný colný dlh sa obnoví, pokiaľ nezanikne uplynutím času podľa článku 103.

…“

Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

7

Spoločnosť Celní jednatelství Zelinka dováža do Európskej únie elektronické výrobky (ďalej len „predmetný tovar“). Vo svojom colnom vyhlásení pôvodne zaradila predmetný tovar do položky 8521900090 kombinovanej nomenklatúry obsiahnutej v prílohe I nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku ( Ú. v. ES L 256, 1987, s. 1 ; Mim. vyd. 02/002, s. 382, ďalej len „KN“). Uvedenej položke zodpovedá colná sadzba vo výške 8,7 %. Na základe tohto vyhlásenia Celní úřad pro hlavní město Prahu (Colný úrad pre hlavné mesto Praha, Česká republika) vyrubil spoločnosti Celní jednatelství Zelinka clo vo výške 1541018 českých korún (CZK) (približne 60000 eur).

8

Spoločnosť Celní jednatelství Zelinka následne zaslala Colnému úradu pre hlavné mesto Praha žiadosť o zmenu zaradenia predmetného tovaru a o vrátenie zaplateného cla. Na tento účel sa odvolala na záväznú informáciu o sadzobnom zaradení tovaru, ktorú Celní úřad pro Olomoucký kraj (Colný úrad pre Olomoucký kraj, Česká republika) vydal inému hospodárskemu subjektu a ktorá zaradila rovnaký tovar do položky 8517620000 KN s colnou sadzbou 0 %. Colný úrad pre hlavné mesto Praha tejto žiadosti vyhovel.

9

Dňa 8. júna 2021 Celní úřad pro Jihomoravský kraj (Colný úrad pre Juhomoravský kraj, Česká republika) začal kontrolu spoločnosti Celní jednatelství Zelinka s cieľom preveriť sadzobné zaradenie predmetného tovaru. Na základe tejto kontroly dospel k záveru, že tento tovar mal byť zaradený do položky 8521900090 KN, do ktorej bol zaradený pôvodne a ako už výslovne vyplýva z KN v znení vyplývajúcom z vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2021/532 z 22. marca 2021 ( Ú. v. EÚ L 106, 2021, s. 55 ).

10

Dňa 17. marca 2022 Colný úrad pre hlavné mesto Praha rozhodol podľa článku 116 ods. 7 Colného kódexu Únie vydať spoločnosti Celní jednatelství Zelinka dodatočný výmer v celkovej výške 1541018 CZK (približne 60000 eur) z dôvodu obnovenia colného dlhu. Toto rozhodnutie odôvodnil úvahou, že clo bolo vrátené pre omyl colného orgánu, ktorý zaradil predmetný tovar do nesprávnej položky sadzobníka.

11

Keďže Generální ředitelství cel (Generálne colné riaditeľstvo) zamietlo odvolanie proti tomuto rozhodnutiu, podala spoločnosť Celní jednatelství Zelinka na Městský soud v Praze (Mestský súd Praha, Česká republika) žalobu, ktorá bola tiež zamietnutá.

12

Spoločnosť Celní jednatelství Zelinka podala proti tomuto zamietavému rozhodnutiu kasačnú sťažnosť na Nejvyšší správní soud (Najvyšší správny súd, Česká republika), vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania. Na podporu svojej kasačnej sťažnosti uviedla, že článok 116 ods. 7 Colného kódexu Únie sa v českom znení vzťahuje len na situácie, keď colný orgán vrátil clo v dôsledku neúmyselnej chyby. Podľa nej ide teda o situácie vyplývajúce z neúmyselného konania uvedeného colného orgánu, a nie o situácie, v ktorých tento orgán vedome pristúpil k sadzobnému zaradeniu, ktoré sa následne ukázalo ako nesprávne.

13

Vnútroštátny súd usudzuje, že riešenie sporu, ktorý mu bol predložený, si vyžaduje výklad pojmu „omylom“ uvedeného v článku 116 ods. 7 Colného kódexu Únie.

14

Za týchto okolností Nejvyšší správní soud (Najvyšší správny súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa pojem ‚omyl‘ použitý v článku 116 ods. 7 [Colného kódexu Únie] vykladať tak, že colný dlh sa obnoví len v prípade, že k vráteniu cla došlo neúmyselným konaním colného orgánu, alebo možno za omyl podľa tohto článku považovať aj nesprávnu úvahu colného orgánu o sadzobnom zaradení tovaru?“

O prejudiciálnej otázke

15

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 116 ods. 7 Colného kódexu Únie vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje len na situácie, keď bolo clo vrátené v dôsledku neúmyselnej chyby colných orgánov, alebo či sa vzťahuje aj na situácie, keď tieto orgány vedome pristúpili k sadzobnému zaradeniu, ktoré sa následne ukázalo ako nesprávne.

16

Na úvod treba konštatovať, že Colný kódex Únie neobsahuje definíciu pojmu „omyl“ ani definíciu pojmu „vrátia alebo odpustia clo omylom“.

17

Pokiaľ ide o znenie predmetného ustanovenia, vnútroštátny súd uvádza, že z niektorých jazykových verzií tohto ustanovenia možno vyvodiť, že obnovenie colného dlhu je podmienené existenciou chybného, ale neúmyselného konania colného orgánu. Tak je to podľa jeho názoru v prípade českej verzie tohto ustanovenia, v ktorej sa používa pojem „omylem“, ako aj v prípade poľskej a slovenskej verzie, v ktorých sa používajú – v tomto poradí – pojmy „omyłkowo“ a „omylom“.

18

Naproti tomu treba konštatovať, že iné jazykové verzie článku 116 ods. 7 Colného kódexu Únie obsahujú pojmy, ktoré majú širší význam a neodkazujú len na neúmyselné konanie colných orgánov. Napríklad v španielskej, nemeckej, anglickej, francúzskej, talianskej, holandskej, portugalskej a švédskej jazykovej verzii sa tak používajú – v tomto poradí – pojmy „erróneamente“, „zu Unrecht“, „error“, „à tort“, „errore“, „ten onrechte“, „erradamente“ a „felaktigt“.

19

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry sa nemôže formulácia použitá v jednej z jazykových verzií ustanovenia práva Únie chápať ako jediný základ na výklad tohto ustanovenia, ani jej nemôže byť daná prednosť pred ostatnými jazykovými verziami. Ustanovenia práva Únie sa totiž majú vykladať a uplatňovať jednotným spôsobom pri zohľadnení existujúcich verzií vo všetkých jazykoch Únie. V prípade rozporu medzi rôznymi jazykovými verziami textu práva Únie sa má predmetné ustanovenie vykladať podľa všeobecnej štruktúry a účelu právneho predpisu, ktorého je súčasťou (rozsudky z 27. októbra 1977, Bouchereau, 30/77 , EU:C:1977:172 , bod 14 ; z 9. júla 2020, Banca Transilvania, C‑81/19 , EU:C:2020:532 , bod 33 , a z 21. decembra 2021, Trapeza Peiraios, C‑243/20 , EU:C:2021:1045 , bod 32 ).

20

Pokiaľ ide o všeobecnú štruktúru právnej úpravy, ktorej súčasťou je článok 116 ods. 7 Colného kódexu Únie, treba konštatovať, že toto ustanovenie sa nachádza v oddiele 3 s názvom „Vrátenie a odpustenie“ patriacom do kapitoly 3 s názvom „Vyberanie, platenie, vrátenie a odpustenie sumy dovozného alebo vývozného cla“, ktorá sa nachádza v hlave III s názvom „Colný dlh a záruky“. Ako teda vo svojich písomných pripomienkach zdôraznila Európska komisia, uvedené ustanovenie je súčasťou súboru ustanovení tohto kódexu týkajúcich sa odpustenia a vrátenia sumy colného dlhu, ktoré sú samy osebe súčasťou širšieho súboru ustanovení tohto kódexu týkajúcich sa výberu dovozného alebo vývozného cla.

21

Odpustenie cla treba vzhľadom na to, že podľa článku 124 ods. 1 písm. c) Colného kódexu Únie predstavuje dôvod zániku colného dlhu, vykladať reštriktívne. Tento článok totiž reaguje na potrebu chrániť vlastné zdroje Únie (rozsudok zo 17. februára 2011, Berel a i., C‑78/10 , EU:C:2011:93 , bod 46 , ako aj citovaná judikatúra).

22

V dôsledku toho treba naopak článok 116 ods. 7 prvý pododsek Colného kódexu Únie, ktorý stanovuje, že ak colné orgány vrátia alebo odpustia clo omylom, pôvodný colný dlh sa obnoví, vykladať široko.

23

Pokiaľ ide o účel právnej úpravy, ktorej súčasťou je predmetné ustanovenie, treba uviesť, že je v záujme tak hospodárskych subjektov, ako aj colných orgánov, aby rozhodnutia týkajúce sa colného dlhu boli vecne správne, pokiaľ sú dodržané požiadavky vyplývajúce zo zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery. Cieľom Colného kódexu Únie pritom je, ako vyplýva z jeho odôvodnenia 26, zabezpečiť správne uplatňovanie cla (pozri analogicky rozsudky z 27. februára 2014, Greencarrier Freight Services Latvia, C‑571/12 , EU:C:2014:102 , bod 32 , a z 10. decembra 2015, Veloserviss, C‑427/14 , EU:C:2015:803 , bod 26 ).

24

V rámci hlavy I Colného kódexu Únie, ktorá sa týka jeho všeobecných ustanovení, tak článok 28 ods. 1 písm. a) stanovuje, že rozhodnutie v prospech dotknutej osoby sa zruší alebo zmení, ak nebola splnená alebo sa už prestala plniť jedna alebo viacero podmienok na jeho vydanie. Súdny dvor vzhľadom na toto ustanovenie už v oblasti záväzných informácií o sadzobnom zaradení tovaru rozhodol, že ak sa ukáže, že colné orgány chybne vyložili právne predpisy uplatniteľné na sadzobné zaradenie dotknutého tovaru, tieto orgány sú oprávnené zrušiť svoje rozhodnutie zmenou sadzobného zaradenia. To platí tak v nadväznosti na nesprávne posúdenie, ako aj v nadväznosti na zmenu koncepcie v oblasti sadzobného zaradenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. januára 2004, Timmermans Transport a Hoogenboom Production, C‑133/02 a C‑134/02 , EU:C:2004:43 , body 24 a 25 ).

25

Tieto úvahy svedčia v prospech výkladu článku 116 ods. 7 Colného kódexu Únie, podľa ktorého je možné, aby colné orgány obnovili pôvodný colný dlh v prípade, keď najprv priznali vrátenie sumy tohto dlhu na základe sadzobného zaradenia tovaru, ktoré sa neskôr ukázalo ako nesprávne.

26

Takýto výklad potvrdzuje aj judikatúra týkajúca sa článku 78 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva ( Ú. v. ES L 302, 1992, s. 1 ; Mim. vyd. 02/004, s. 307), zrušeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 450/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (modernizovaný Colný kódex) ( Ú. v. EÚ L 145, 2008, s. 1 ), ktoré zas bolo nahradené Colným kódexom Únie. Toto ustanovenie stanovovalo, že ak preskúmanie colného vyhlásenia alebo následná kontrola vykonaná colnými orgánmi nasvedčujú tomu, že clo bolo vypočítané na základe nesprávnych alebo neúplných údajov, tieto orgány musia prijať opatrenia nevyhnutné na nápravu, pričom zoberú do úvahy nové informácie, ktoré majú k dispozícii. V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že uvedené ustanovenie sa má vykladať v tom zmysle, že okrem iného umožňuje colným orgánom zopakovať preskúmanie alebo následnú kontrolu colného vyhlásenia a vyvodiť z toho dôsledky stanovením nového colného dlhu. V tomto rámci zohľadnil špecifickú logiku, z ktorej vychádza toto ustanovenie a ktorej cieľom je prispôsobiť colné konanie reálnej situácii prostredníctvom opravy vecných chýb alebo opomenutí, ako aj chýb vo výklade uplatniteľného práva (pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. júla 2012, Südzucker a i., C‑608/10, C‑10/11 a C‑23/11 , EU:C:2012:444 , bod 47 , a z 10. decembra 2015, Veloserviss, C‑427/14 , EU:C:2015:803 , body 22 až 28 ). Článok 116 ods. 7 Colného kódexu Únie musí vzhľadom na to, že vychádza z tej istej logiky, umožniť colným orgánom obnoviť pôvodný colný dlh, ak sa ukáže, že k vráteniu jeho sumy došlo na základe nesprávneho sadzobného zaradenia.

27

Spoločnosť Celní jednatelství Zelinka vo svojich písomných pripomienkach tvrdí, že dodržiavanie zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery musí viesť k výkladu článku 116 ods. 7 Colného kódexu Únie v tom zmysle, že colný dlh môže byť obnovený len vtedy, ak bolo clo vrátené v dôsledku neúmyselnej chyby colných orgánov.

28

V tejto súvislosti možnosť colných orgánov prijať opatrenia potrebné na nápravu situácie nepochybne podlieha dodržaniu požiadaviek vyplývajúcich z týchto zásad (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. decembra 2015, Veloserviss, C‑427/14 , EU:C:2015:803 , bod 29 ). Nič to však nemení na tom, že výklad tohto ustanovenia, podľa ktorého sa jeho pôsobnosť neobmedzuje na neúmyselné chyby colných orgánov, sa sám osebe nejaví ako nezlučiteľný s týmito požiadavkami.

29

Pokiaľ totiž ide o zásadu právnej istoty, treba uviesť, že možnosť pristúpiť k obnoveniu pôvodného colného dlhu je podmienená tým, že tento dlh nie je premlčaný podľa článku 103 Colného kódexu Únie. Podľa tohto posledného uvedeného ustanovenia premlčacia lehota spravidla uplynie po troch rokoch odo dňa vzniku colného dlhu.

30

Z judikatúry Súdneho dvora pritom vyplýva, že určenie premlčacej lehoty slúži záujmu právnej istoty, ktorá chráni tak osobu podliehajúcu súdnej právomoci, ako aj dotknutý správny orgán, a pritom nebráni výkonu práv, ktoré právny poriadok Únie priznáva osobe podliehajúca súdnej právomoci. Preto musia mať colné orgány možnosť zmeniť počas premlčacej lehoty colný dlh (pozri analogicky rozsudok z 10. decembra 2015, Veloserviss, C‑427/14 , EU:C:2015:803 , body 32 a 37 ).

31

Pokiaľ ide o zásadu ochrany legitímnej dôvery, treba uviesť, že pred uplynutím premlčacej lehoty musí osoba povinná platiť clo ako hospodársky subjekt prijať riziko, že colné orgány sa vrátia k rozhodnutiu o colnom dlhu, pričom zohľadnia nové skutočnosti, ktoré majú k dispozícii (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 10. decembra 2015, Veloserviss, C‑427/14 , EU:C:2015:803 , body 41 a 42 ).

32

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 116 ods. 7 Colného kódexu Únie sa má vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje nielen na situácie, keď bolo clo vrátené v dôsledku neúmyselnej chyby colných orgánov, ale aj na situácie, keď tieto orgány vedome pristúpili k sadzobnému zaradeniu, ktoré sa následne ukázalo ako nesprávne.

O trovách

33

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol takto:

Článok 116 ods. 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

sa vzťahuje nielen na situácie, keď bolo clo vrátené v dôsledku neúmyselnej chyby colných orgánov, ale aj na situácie, keď tieto orgány vedome pristúpili k sadzobnému zaradeniu, ktoré sa následne ukázalo ako nesprávne.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: čeština.

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok C-330/24 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik