C-338/24

LF

proti

Sanofi Pasteur SA,

SÚDNY DVOR (druhá komora),

v zložení: predsedníčka druhej komory K. Jürimäe, predseda Súdneho dvora K. Lenaerts, vykonávajúci funkciu sudcu druhej komory, sudcovia F. Schalin (spravodajca), M. Gavalec a Z. Csehi,

generálna advokátka: L. Medina,

Sanofi Pasteur SA, v zastúpení: A. Aviges, D. Lapillonne, F. Molinié a F. Monteret‑Amar, avocats,

–

francúzska vláda, v zastúpení: M. de Lisi a B. Fodda, ako aj B. Travard, splnomocnení zástupcovia,

–

nemecká vláda, v zastúpení: J. Möller, M. Hellmann a A. Sahner, splnomocnení zástupcovia,

–

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 10 a 13 smernice Rady 85/374/EHS z 25. júla 1985 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov o zodpovednosti za chybné výrobky ( Ú. v. ES L 210, 1985, s. 29 ; Mim. vyd. 15/001, s. 257), ako aj platnosti článku 11 tejto smernice s hľadiska článku 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi LF, fyzickou osobou, a spoločnosťou Sanofi Pasteur SA vo veci návrhu na náhradu údajnej ujmy spôsobenej očkovaním.

keďže ochrana spotrebiteľa si vyžaduje odškodné za úmrtie alebo zranenie osôb a aj náhradu škody na majetku; …

keďže jednotná obmedzujúca lehota na predloženie žiadosti o náhradu je v záujme ako poškodenej osoby, tak i výrobcu;

keďže výrobky podliehajú vplyvu času, vyvinuli sa prísnejšie bezpečnostné normy a veda a technika sa naďalej vyvíjajú; keďže, preto by nebolo rozumné robiť výrobcu zodpovedným za chybu jeho výrobku v neobmedzenej lehote; keďže, preto by sa zodpovednosť mala po určitej dobe skončiť bez toho, aby boli dotknuté právne neuzatvorené nároky;

…

keďže podľa právnych poriadkov členských krajín si môže poškodená strana uplatňovať nárok na škody na základe zmluvnej zodpovednosti alebo mimozmluvnej zodpovednosti inej, než je stanovená v tejto smernici; ak takéto ustanovenia slúžia aj na účel účinnej ochrany spotrebiteľa, mali by ostať nedotknuté touto smernicou; keďže, ak sa už v členskom štáte dosiahla účinná ochrana spotrebiteľov na základe systému zvláštnej zodpovednosti [ochrana spotrebiteľov v odvetví farmaceutických výrobkov na základe osobitného systému zodpovednosti – neoficiálny preklad] , nároky založené na tomto systéme by mali byť možné aj naďalej.“

4

Článok 6 tejto smernice stanovuje:

„Výrobok je chybný v prípade, ak nezabezpečuje bezpečné používanie, ktoré jednotlivec od výrobku právom očakáva s ohľadom na všetky okolnosti, vrátane:

a)

predvádzania výrobku;

b)

použitia výrobku na také účely, na ktoré sa logicky predpokladá, že sa použije;

2. Táto smernica nenaruší účinnosť právnych predpisov členských štátov, upravujúcich zastavenie alebo prerušenie obmedzujúcej lehoty.“

8

Článok 11 smernice 85/374 stanovuje:

„Členské štáty zabezpečia v rámci svojich právnych predpisov, aby sa práva udelené poškodenej osobe v zhode s touto smernicou premlčali po uplynutí 10‑ročnej lehoty, plynúcej od doby, keď dal výrobca do obehu výrobok, ktorý spôsobil škodu, s výhradou prípadu, že medzitým poškodená osoba podnikla kroky proti výrobcovi.“

9

Článok 13 tejto smernice stanovuje:

Článok 1245 tohto zákonníka stanovuje:

„Výrobca je zodpovedný za škodu spôsobenú chybou svojho výrobku bez ohľadu na to, či je, alebo nie je v zmluvnom vzťahu s poškodeným.“

12

Článok 1245‑15 tohto zákonníka stanovuje:

„Ak výrobca škodu nezavinil, jeho zodpovednosť podľa ustanovení tejto kapitoly zaniká po desiatich rokoch od uvedenia do obehu toho výrobku, ktorý škodu spôsobil, pokiaľ poškodený počas tohto obdobia nepodal žalobu.“

13

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

15

Po tom, čo bola LF zaočkovaná 20. marca 2003 vakcínou Revaxis proti záškrtu, tetanu a detskej obrne, ktorú vyrobila spoločnosť Sanofi Pasteur, podľa jej tvrdení od roku 2004 trpí rôznymi príznakmi, infekciami a bolesťami (postihujúcimi tráviaci systém, hrdlo, ramená, ruky a krk a spôsobujúcimi infekcie močových ciest, bolesti dolnej časti chrbta a vypadávanie vlasov). Od 3. decembra 2005 bola opakovane práceneschopná.

16

Rôzne lekárske vyšetrenia odhalili v roku 2008 makrofágovú myofascitídu naznačujúcu zvyškovú prítomnosť hydroxidu hlinitého, adjuvansu používaného v niektorých vakcínach, a 2. júna 2015 LF podala návrh na začatie konania na commission de conciliation et d’indemnisation des accidents médicaux (Zmierovacia a odškodňovacia komisia pre lekárske pochybenia, Francúzsko, ďalej len „CCI“), ktorá nariadila vypracovanie znaleckého posudku. V znaleckom posudku sa dospelo k záveru, že 20. septembra 2016 bol zdravotný stav LF konsolidovaný a že nie je možné prijať záver, že ochorenie LF bolo spôsobené očkovaním vakcínou Revaxis. CCI preto návrh LF zamietla.

17

Dňa 5. júla 2023 Cour de cassation (Kasačný súd, Francúzsko) tento rozsudok zrušil najmä z dôvodu, že „v prípade vyvíjajúceho sa [ochorenia], ktoré znemožňuje stanovenie dátumu konsolidácie, premlčacia lehota stanovená [článkom 1245-16 Občianskeho zákonníka] nemôže začať plynúť“. Cour de cassation (Kasačný súd) postúpil vec Cour d’appel de Rouen (Odvolací súd Rouen, Francúzsko), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania a pred ktorým LF tvrdila, že môže podať žalobu proti spoločnosti Sanofi Pasteur tak na základe zodpovednosti za chybné výrobky, ako aj na základe všeobecného režimu zodpovednosti za zavinenie.

21

Pokiaľ ide o zodpovednosť za zavinenie, LF tvrdí, že Sanofi Pasteur sa dopustila pochybenia, ktoré sa odlišuje od pochybenia spočívajúceho v bezpečnosti vakcíny Revaxis, keďže napriek mnohým upozorneniam o škodlivých účinkoch tejto vakcíny nijako nereagovala a po jej uvedení na trh neuskutočnila nijaký výskum ani dohľad.

22

Pokiaľ ide o prípustnosť jej žaloby založenej na zodpovednosti za chybné výrobky, LF sa domnieva, že desaťročná premlčacia lehota stanovená v článku 1245-15 Občianskeho zákonníka, ktorá začína plynúť od uvedenia do obehu vakcíny, ktorá jej bola podaná, by ju pripravila o právo na prístup k súdu, hoci jej ochorenie je zložité a stále sa vyvíja. Okrem toho trojročná premlčacia lehota stanovená v článku 1245-16 Občianskeho zákonníka, ktorá začína plynúť od zistenia škody, chyby výrobku a totožnosti výrobcu, môže začať plynúť až odo dňa konsolidácie škody. V tejto súvislosti by sa teda mala zohľadniť jej osobitná situácia, ktorá sa týka toho, že ujma na zdraví vyplýva z ochorenia, ktoré sa vyvíja.

Vnútroštátny súd sa v prvom rade pýta na pôsobnosť článku 13 smernice 85/374, ako ho vyložil Súdny dvor v rozsudku z 25. apríla 2002, González Sánchez ( C‑183/00 , EU:C:2002:255 ). V tomto rozsudku totiž Súdny dvor rozhodol, že tento článok 13 sa má vykladať v tom zmysle, že práva priznané právnou úpravou členského štátu osobám poškodeným chybným výrobkom môžu byť z dôvodu všeobecného režimu zodpovednosti, ktorý má rovnaký základ ako režim zavedený touto smernicou, limitované alebo obmedzené z dôvodu prebratia smernice do vnútroštátneho právneho poriadku tohto štátu. Cour de cassation (Kasačný súd) však rozhodol, že osoba poškodená škodou spôsobenou chybným výrobkom môže podať žalobu o zodpovednosť voči výrobcovi na základe režimu zodpovednosti za škodu, ak preukáže, že jej škoda vznikla v dôsledku zavinenia výrobcu, akým je udržiavanie výrobku, o ktorého chybe vie, v obehu alebo nesplnenie povinnosti v oblasti obozretnosti vzhľadom na riziká, ktoré výrobok predstavuje. Za týchto podmienok sa vnútroštátny súd v podstate pýta na zlučiteľnosť tejto judikatúry Cour de cassation (Kasačný súd) s výkladom tohto článku 13, ktorý podal Súdny dvor.

25

V druhom rade má vnútroštátny súd pochybnosti o platnosti článku 11 smernice 85/374. Keďže toto ustanovenie stanovuje, že práva priznané poškodenej osobe na základe tejto smernice zaniknú uplynutím lehoty desiatich rokov odo dňa, keď bol výrobok, ktorý spôsobil škodu, uvedený do obehu, tento súd sa pýta, či uplatnenie tohto režimu nevedie k tomu, že obeť škody, ktorá sa vyvíja v dôsledku chybného výrobku, zbavuje práva na prístup k súdu.

2.

Je článok 11 smernice [85/374], podľa ktorého práva udelené poškodenej osobe podľa tejto smernice zanikajú uplynutím desaťročnej lehoty odo dňa, keď bol výrobok, ktorý škodu spôsobil, uvedený do obehu, v rozpore s ustanoveniami článku 47 [Charty] v tom zmysle, že zbavuje poškodenú osobu, ktorá utrpela postupne sa vyvíjajúcu škodu spôsobenú chybným výrobkom, jej práva na prístup k súdu?

3.

Možno článok 10 smernice [85/374], ktorý stanovuje ako začiatok trojročnej premlčacej lehoty ‚dátum, keď si žalobca uvedomil alebo si mal uvedomiť škodu‘, vykladať tak, že premlčacia lehota začína plynúť až odo dňa, keď je známy celý rozsah škody, a to najmä stanovením dátumu konsolidácie vymedzeného ako okamih, od ktorého sa stav ujmy na zdraví poškodenej osoby už nevyvíja, takže v prípade postupne sa vyvíjajúceho [ochorenia] premlčacia lehota nezačne plynúť, a nie odo dňa, keď sa škoda v súvislosti s chybným výrobkom nepochybne prejavila, a to bez ohľadu na jej ďalší vývoj?“

O prejudiciálnych otázkach

O prvej otázke

31

Vo svojom rozsudku z 25. apríla 2002, González Sánchez ( C‑183/00 , EU:C:2002:255 ), Súdny dvor spresnil, že tento článok 13 nemožno vykladať tak, že ponecháva členským štátom možnosť zachovať všeobecný systém zodpovednosti za chybné výrobky odlišný od systému stanoveného smernicou 85/374. Podľa ustálenej judikatúry je totiž účelom smernice v bodoch, ktoré upravuje, úplná harmonizácia zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov (rozsudok z 21. decembra 2011, Dutrueux, C‑495/10 , EU:C:2011:869 , bod 20 a citovaná judikatúra). Z toho vyplýva, že vnútroštátny systém zodpovednosti výrobcu, ktorý je založený na rovnakom základe ako systém zavedený uvedenou smernicou a nie je obmedzený na určitý sektor výroby, nemôže byť zachovaný (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. apríla 2002, González Sánchez, C‑183/00 , EU:C:2002:255 , bod 33 ).

32

To však nie je prípad režimov zmluvnej alebo mimozmluvnej zodpovednosti uvedených v článku 13, ktoré spočívajú na odlišných základoch, ako je záruka za skryté vady alebo zavinenie. Toto ustanovenie totiž nevylučuje, aby sa poškodený mohol domáhať náhrady tejto škody na základe týchto iných režimov zodpovednosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. apríla 2002, González Sánchez, C‑183/00 , EU:C:2002:255 , bod 31 ).

33

V prejednávanej veci LF podala žalobu o náhradu škody voči spoločnosti Sanofi Pasteur tak na základe článku 1245 Občianskeho zákonníka, ktorým sa do francúzskeho práva preberá systém zodpovednosti za chybné výrobky stanovený smernicou 85/374, ako aj na základe článku 1240 tohto zákonníka, ktorý stanovuje všeobecný systém zodpovednosti za zavinenie. Pokiaľ ide konkrétne o jej žalobu o zodpovednosť za zavinenie, z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že LF tvrdí, že Sanofi Pasteur sa dopustila pochybenia tým, že ponechala vakcínu dotknutú vo veci samej v obehu napriek tomu, že vedela o jej bezpečnostnej chybe. Táto spoločnosť si nesplnila ani svoju povinnosť obozretnosti, pokiaľ ide o známe riziká, ktoré predmetný výrobok vykazuje.

Treťou otázkou, ktorú treba preskúmať skôr ako druhú otázku, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 10 ods. 1 smernice 85/374 vykladať v tom zmysle, že začiatok plynutia premlčacej lehoty stanovenej v tomto ustanovení je stanovený na deň, keď sa žalobca dozvedel alebo mal dozvedieť súčasne o škode, ktorá vznikla určitým spôsobom v súvislosti s chybným výrobkom, bez ohľadu na jej neskorší vývoj, o chybe výrobku a totožnosti výrobcu, a že bráni tomu, aby tento začiatok mohol byť stanovený na deň konsolidácie škody.

37

Treba pripomenúť, že v súlade s ustálenou judikatúrou je na účely výkladu ustanovenia práva Únie potrebné zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (pozri rozsudky Súdneho dvora zo 6. októbra 1982, Cilfit a i., 283/81 , EU:C:1982:335 , bod 20 , a z 19. decembra 2024, Ford Italia, C‑157/23 , EU:C:2024:1045 , bod 42 ).

38

Pokiaľ ide o článok 10 ods. 1 smernice 85/374, tento stanovuje, že premlčacia lehota na podanie žaloby proti výrobcovi „… začína plynúť od dátumu, keď si žalobca uvedomil alebo si mal uvedomiť škodu, chybu a totožnosť výrobcu“. Toto ustanovenie teda nemožno vykladať tak, že sa týka dátumu konsolidácie stavu poškodeného, teda dátumu, keď sa táto škoda prestala vyvíjať, ako začiatku plynutia premlčacej lehoty. Obmedzuje sa totiž na to, že začiatok plynutia tejto lehoty podmieňuje vedomosťou o troch skutočnostiach, medzi ktoré patrí vedomosť o škode, pričom konsolidácia alebo dátum konsolidácie tejto škody sa v ňom neuvádza.

39

42

Stanovenie začiatku plynutia trojročnej premlčacej lehoty na deň konsolidácie škody by však mohlo ohroziť tieto rôzne ciele. Ako vyplýva z bodu 40 tohto rozsudku, takýto výklad článku 10 ods. 1 smernice 85/374 by totiž nevyhnutne nezaručoval ochranu spotrebiteľov a náhradu škody, ktorá im bola spôsobená chybnými výrobkami. Okrem toho by to bolo v rozpore so zachovaním právnej istoty, keďže uplatňovanie systému zodpovednosti podľa smernice 85/374 by záviselo od náhodnej podmienky. V tejto súvislosti treba uviesť, že dátum konsolidácie škody v prípade vyvíjajúceho sa ochorenia je svojou povahou neistý a mohol by zodpovedať dátumu úmrtia poškodenej osoby.

43

Naopak, aj v prípade škody v dôsledku vyvíjajúceho sa ochorenia stanovenie začiatku trojročnej premlčacej lehoty na deň, keď sa žalobca dozvedel alebo mal dozvedieť o škode v tom zmysle, že táto škoda sa nepochybne prejavila v súvislosti s chybným výrobkom bez ohľadu na jej neskorší vývoj, ako aj o chybe a totožnosti výrobcu, umožňuje zabezpečiť dodržiavanie zásady právnej istoty tak v záujme poškodenej osoby, ako aj v záujme výrobcu. Predovšetkým to umožňuje určiť konkrétny a jednotný dátum, od ktorého začína plynúť trojročná premlčacia lehota.

44

Napokon treba zdôrazniť, že takýto výklad článku 10 ods. 1 smernice 85/374 neporušuje právo poškodenej osoby získať úplnú náhradu škody.

48

Za týchto podmienok prináleží na základe zásady procesnej autonómie a s výhradou zásad ekvivalencie a efektivity vnútroštátnemu právnemu poriadku každého členského štátu, aby stanovil pravidlá umožňujúce primeranú a úplnú náhradu škody spôsobenej chybným výrobkom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. júna 2017, W a i., C‑621/15 , EU:C:2017:484 , bod 25 ).

49

Pokiaľ však ide konkrétne o zásadu efektivity, táto zásada v súvislosti s procesnými podmienkami žalôb určených na zabezpečenie ochrany práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Únie, vyžaduje, aby tieto podmienky prakticky neznemožňovali alebo nadmerne nesťažovali výkon práv, ktoré priznáva právny poriadok Únie (rozsudok z 21. júna 2017, W a i., C‑621/15 , EU:C:2017:484 , bod 26 ).

50

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na tretiu otázku odpovedať tak, článok 10 ods. 1 smernice 85/374 sa má vykladať v tom zmysle, že začiatok plynutia trojročnej premlčacej lehoty stanovenej v tomto ustanovení je stanovený na deň, keď sa žalobca dozvedel alebo mal dozvedieť súčasne o škode, ktorá nepochybne vznikla v súvislosti s chybným výrobkom, bez ohľadu na jej neskorší vývoj, o chybe výrobku a totožnosti výrobcu, a že bráni tomu, aby tento začiatok mohol byť stanovený na deň konsolidácie škody.

Z odpovede Súdneho dvora na tretiu otázku uvedenú v bode 50 tohto rozsudku však vyplýva, že tento výklad nemožno prijať. Článok 10 smernice 85/374 totiž treba vykladať tak, že začiatok plynutia premlčacej lehoty stanovenej v tomto ustanovení je stanovený na deň, keď sa žalobca dozvedel alebo mal dozvedieť súčasne o škode, ktorá vznikla určitým spôsobom v súvislosti s chybným výrobkom, bez ohľadu na jej neskorší vývoj, o chybe výrobku a totožnosti výrobcu, a že bráni tomu, aby tento začiatok mohol byť stanovený na deň konsolidácie škody.

54

Takto definovaný začiatok plynutia premlčacej lehoty stanovenej v tomto článku 10 môže nastať pred uplynutím lehoty desiatich rokov stanovenej v článku 11 smernice 85/374, a to aj v prípade osôb poškodených ochoreniami, ktoré sa vyvíjajú, takže právo takýchto poškodených na účinný prostriedok nápravy možno zaručiť.

55

Zároveň treba zdôrazniť, že podľa ustálenej judikatúry vnútroštátne súdy, ktoré uplatňujú vnútroštátne právo, sú povinné vykladať ho v čo najväčšej miere s ohľadom na znenie a účel danej smernice tak, aby sa dosiahol ňou sledovaný výsledok, a takto konať v súlade s článkom 288 tretím odsekom ZFEÚ (rozsudok zo 6. novembra 2018, Bauer a Willmeroth, C‑569/16 a C‑570/16 , EU:C:2018:871 , bod 66 , ako aj citovaná judikatúra).

56

Po tomto spresnení sa vnútroštátny súd svojou druhou otázkou v podstate pýta, či je článok 11 smernice 85/374, ktorý stanovuje desaťročnú premlčaciu lehotu odo dňa uvedenia výrobku do obehu, platný z hľadiska článku 47 Charty, keďže osoba poškodená v dôsledku vyvíjajúceho sa ochorenia spôsobeného chybným výrobkom by mohla byť zbavená práva na prístup k súdu vzhľadom na osobitosti takéhoto ochorenia.

60

Podľa ustálenej judikatúry právo na účinnú súdnu ochranu zakotvené v článku 47 Charty nepredstavuje absolútne privilégium a v súlade s článkom 52 ods. 1 Charty ho možno za určitých podmienok obmedziť. V tejto súvislosti je potrebné, po prvé aby tieto obmedzenia boli stanovené zákonom, po druhé aby rešpektovali podstatu dotknutých práv a slobôd, a po tretie aby pri dodržaní zásady proporcionality boli nevyhnutné a skutočne zodpovedali cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo potrebe ochrany práv a slobôd iných [rozsudok z 26. januára 2023, Ministerstvo na vatrešnite raboti (Registrácia biometrických a genetických údajov políciou), C‑205/21 , EU:C:2023:49 , bod 89 , ako aj citovaná judikatúra].

61

Pokiaľ ide v prvom rade o prvú podmienku uvedenú v predchádzajúcom bode, desaťročná premlčacia lehota je výslovne uvedená v článku 11 smernice 85/374. V rozsudku z 2. decembra 2009, Aventis Pasteur ( C‑358/08 , EU:C:2009:744 ), Súdny dvor uviedol, že tento článok 11 vychádza z vôle úplnej harmonizácie na úrovni Únie, keďže stanovuje jednotnú lehotu, po ktorej uplynutí práva priznané poškodenej osobe smernicou 85/374 zanikajú. Tento článok 11 takisto kogentne stanovuje začiatok plynutia tejto lehoty na deň, keď výrobca uviedol do obehu výrobok, ktorý spôsobil škodu, pričom ako jediný dôvod prerušenia tejto lehoty uvádza začatie súdneho konania proti tomuto výrobcovi (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. decembra 2009, Aventis Pasteur, C‑358/08 , EU:C:2009:744 , body 37 a 38 ).

65

Rovnako z bodov 53 a 54 tohto rozsudku vyplýva, že ani skutočnosť, že táto trojročná premlčacia lehota je obmedzená desaťročnou lehotou stanovenou v článku 11 tejto smernice, nemôže porušiť toto právo. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že tento článok 11 stanovuje prerušenie tejto druhej lehoty, ak počas tohto obdobia desiatich rokov dotknutá poškodená osoba začne súdne konanie proti výrobcovi.

66

Ako tiež vyplýva z preskúmania prvej otázky, zavedenie takéhoto systému nemá vplyv na prípadné uplatnenie vnútroštátneho systému zmluvnej alebo mimozmluvnej zodpovednosti alebo osobitného systému zodpovednosti existujúceho v čase oznámenia smernice 85/374. Ako však vyplýva z článku 13 a trinásteho odôvodnenia tejto smernice, táto smernica nemá vplyv na takéto uplatňovanie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. decembra 2009, Aventis Pasteur, C‑358/08 , EU:C:2009:744 , bod 43 ).

67

Z bodu 47 tohto rozsudku okrem toho vyplýva, že smernica 85/374 nebráni ani tomu, aby sa poškodená osoba po tom, čo bola na základe tejto smernice uznaná jej škoda a získala pôvodnú náhradu škody, mohla následne vo viacerých etapách v prípade potreby domáhať dodatočnej náhrady tejto škody, ak by sa táto škoda vyvíjala, čo však musia upraviť členské štáty.

71

Navyše treba pripomenúť, že Súdny dvor uznal, že ochrana spotrebiteľa nemá absolútnu povahu a že stanovenie primeraných lehôt na podanie žalôb pod hrozbou preklúzie konania je v záujme právnej istoty zlučiteľné s právom Únie (rozsudok z 22. apríla 2021, Profi Credit Slovakia, C‑485/19 , EU:C:2021:313 , bod 57 a citovaná judikatúra).

72

Okrem toho treba uviesť, že situácia osoby poškodenej v dôsledku vyvíjajúceho sa ochorenia sa líši od situácie poškodeného trpiaceho latentným ochorením.

73

Je nesporné, že v tomto poslednom uvedenom prípade Európsky súd pre ľudské práva vo svojom rozsudku z 11. marca 2014, Howald Moor a i. v. Švajčiarsko (CE:ECHR:2014:0311JUD005206710, body 78 a 79), konštatoval, že „nemožnosť [poškodenej osoby] vedieť, že trpí určitou chorobou, [predstavuje] okolnosť, [ktorá] musí byť zohľadnená pri výpočte prekluzívnej alebo premlčacej doby“. Vzhľadom na tieto výnimočné okolnosti tento súd mohol usudzovať, že uplatnenie takýchto lehôt vo svojej podstate obmedzilo právo poškodenej osoby na prístup k súdu.

O trovách

77

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:

1.

Článok 13 smernice Rady 85/374/EHS z 25. júla 1985 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov o zodpovednosti za chybné výrobky

3.

Z preskúmania druhej otázky nevyplynula žiadna skutočnosť, ktorá by mohla ovplyvniť platnosť článku 11 smernice 85/374.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: francúzština.