C-340/24

62024CJ0340

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (ôsma komora)

z 20. novembra 2025 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Voľný pohyb osôb – Články 45 a 49 ZFEÚ – Uznávanie odborných kvalifikácií – Právo vykonávať povolanie pedagogického asistenta v členskom štáte – Štátni príslušníci tohto členského štátu, ktorí získali doklad o vzdelaní vydaný súkromnou inštitúciou vysokoškolského vzdelávania v inom členskom štáte – Doklad, ktorý nie je zákonne uznávaný a neumožňuje prístup k zodpovedajúcemu povolaniu v tomto poslednom uvedenom členskom štáte – Povinnosť prvého členského štátu zohľadniť všetky diplomy, osvedčenia a iné doklady, ktorými disponuje dotknutá osoba – Odchýlka“

V spojených veciach C‑340/24 a C‑442/24 [Artollisi a Lescolanno] ( i ),

ktorých predmetom sú dva návrhy na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podané rozhodnutiami Tribunale amministrativo regionale per il Lazio (Regionálny správny súd pre Lazio, Taliansko) z 3. mája a 17. júna 2024, doručené Súdnemu dvoru 9. mája a 21. júna 2024, ktoré súvisia s konaniami:

v zložení: predsedníčka ôsmej komory O. Spineanu‑Matei, sudcovia S. Rodin (spravodajca) a N. Fenger,

generálny advokát: N. Emiliou,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

Nórske kráľovstvo, v zastúpení: A. Narvestad a I. Collett, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: L. Armati, P. A. Messina a J. Szczodrowski, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

3

Odôvodnenie

41 smernice 2005/36 stanovuje:

„Táto smernica sa nedotýka uplatňovania článku [45] ods. 4 a článku [49] zmluvy [o FEÚ]….“

4

Podľa znenia článku 1 tejto smernice:

„Táto smernica stanovuje pravidlá, podľa ktorých členský štát, ktorý na svojom území umožňuje prístup k regulovanému povolaniu alebo výkon regulovaného povolania na základe osobitných odborných kvalifikácií (ďalej len ‚hostiteľský členský štát‘), uznáva odborné kvalifikácie získané v jednom alebo viacerých členských štátoch (ďalej len ‚domovský členský štát‘), a ktorý umožňuje osobe s takými odbornými kvalifikáciami vykonávať rovnaké povolanie v tomto štáte, na prístup k tomuto povolaniu a výkon tohto povolania.“

…

c)

‚doklad o formálnej kvalifikácii‘: diplom, vysvedčenie alebo iný doklad, ktorý vydal orgán členského štátu určený v súlade s legislatívnymi, regulačnými alebo správnymi opatreniami tohto členského štátu, a potvrdzujúci úspešné skončenie odbornej prípravy získanej predovšetkým v [Únii]. …

d)

‚príslušný orgán‘: akýkoľvek orgán alebo subjekt osobitne splnomocnený členským štátom na vydávanie alebo prijímanie diplomov a iných dokumentov alebo informácií o odbornej príprave a na prijímanie žiadostí a prijímanie rozhodnutí uvedených v tejto smernici.“

7

9

Článok 7 ods. 4 písm. e) ordinanza ministeriale n. 60 – Procedure di istituzione delle graduatorie provinciali e di istituto di cui all’articolo 4, commi 6 bis e 6‑ter, della legge 3 maggio 1999, n. 124 e di conferimento delle relative supplenze per il personale docente ed educativo (ministerské nariadenie č. 60 o postupoch zostavovania provinčných zoznamov a zoznamov zariadení, o ktoré ide v článku 4 ods. 6a a 6b zákona č. 124 z 3. mája 1999, ako aj o prideľovaní úloh zastupovania pre pedagogických a výchovných pracovníkov) z 10. júla 2020 stanovuje, že žiadatelia o zápis na tieto provinčné zoznamy musia v prílohe k svojej žiadosti predložiť „požadované prístupové doklady, získané najneskôr do uplynutia lehoty na podanie žiadosti, s presným uvedením inštitúcií, ktoré ich vydali“, a že „ak bol prístupový doklad získaný v zahraničí a bol uznaný ministerstvom, je potrebné uviesť aj odkazy na rozhodnutie o uznaní uvedeného dokladu“.

10

Vnútroštátny súd ďalej spresňuje, že doklad o kvalifikácii pedagogického asistenta špecializovaného na didaktickú podporu žiakov so zdravotným postihnutím, ktorý bol získaný v Taliansku po ukončení špecifickej špecializácie, alebo analogický doklad o vzdelaní pedagogického asistenta, získaný v zahraničí a uznaný v Taliansku, umožňuje prístup k pracovným miestam asistentov, ktoré sa majú prideliť prostredníctvom výberového konania.

11

Legge n. 148 – Ratifica ed esecuzione della Convenzione sul riconoscimento dei titoli di studio relativi all’insegnamento superiore nella Regione europea, fatta a Lisbona l’11 aprile 1997, e norme di adeguamento dell’ordinamento interno (zákon č. 148 o ratifikácii a vykonávaní Dohovoru o uznávaní kvalifikácií týkajúcich sa vysokoškolského vzdelávania v európskom regióne, podpísaného v Lisabone 11. apríla 1997, a ustanovenia na zosúladenie vnútroštátneho práva) z 11. júla 2002 (GURI č. 173 z 25. júla 2002, riadna príloha č. 151) v článku 2 stanovuje:

Decreto legislativo n. 206 – Attuazione della direttiva 2005/36/CE relativa al riconoscimento delle qualifiche professionali, nonché della direttiva 2006/100/CE che adegua determinate direttive sulla libera circolazione delle persone a seguito dell’adesione di Bulgaria e Romania (legislatívny dekrét č. 206 o prebratí smernice 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií, ako aj smernice 2006/100/ES, ktorou sa z dôvodu pristúpenia Bulharska a Rumunska upravujú určité smernice v oblasti voľného pohybu osôb) z 9. novembra 2007 (GURI č. 261 z 9. novembra 2007, riadna príloha č. 228), zmenený a doplnený prostredníctvom decreto legislativo n. 15 – Attuazione della direttiva 2013/55/UE del Parlamento europeo e del Consiglio, recante modifica della direttiva 2005/36/CE, relativa al riconoscimento delle qualifiche professionali e del regolamento (UE) n. 1024/2012, relativo alla cooperazione amministrativa attraverso il sistema di informazione del mercato interno („Regolamento IMI“) [legislatívny dekrét č. 15, ktorým sa preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/55/EÚ, ktorou sa mení smernica 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií a nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu („nariadenie o IMI“)] z 28. januára 2016 (GURI č. 32 z 9. februára 2016) (ďalej len „legislatívny dekrét č. 206/2007“), upravuje podľa svojho článku 1 najmä „uznávanie… odborných kvalifikácií už získaných v jednom alebo viacerých členských štátoch Európskej únie, ktoré umožňujú držiteľom takýchto kvalifikácií vykonávať príslušné povolanie v domovskom členskom štáte, na účely prístupu k regulovaným povolaniam a ich výkonu“.

16

Článok 4 legislatívneho dekrétu č. 206/2007 spresňuje, že pojem „odborné kvalifikácie“ sa vzťahuje na „kvalifikácie potvrdené dokladom o formálnej kvalifikácii, osvedčením o odbornej spôsobilosti… alebo odbornej praxi“ a že osoby, ktoré v zahraničí získali doklad o formálnej kvalifikácii, teda doklad uvedený medzi „diplomami, osvedčeniami a inými dokladmi o formálnej kvalifikácii vydanými univerzitou alebo inou oprávnenou inštitúciou podľa rôznych režimov potvrdzujúcich ukončenie odborného vzdelania získaného hlavne na území [Únie]“, ktorý im na základe tohto dekrétu priznáva odbornú kvalifikáciu a oprávňuje ich vykonávať toto povolanie v štáte pôvodu, môžu začať postup uznávania odborných kvalifikácií stanovený týmto legislatívnym dekrétom.

Spory vo veci samej, prejudiciálne otázky a konanie na Súdnom dvore

17

Každý zo žalobcov vo veci samej podal na príslušný taliansky orgán v roku 2021 žiadosť o uznanie odborných kvalifikácií získaných v inom členskom štáte na účely výkonu povolania pedagogického asistenta. Požadované uznanie sa týkalo titulu „vyšší špecializačný kurz asistenta potrieb podpory“, ktorý vydala Universidad Cardenal Herrera – CEU de Valencia.

18

Tento súd sa domnieva, že pretrváva pochybnosť, pokiaľ ide o zlučiteľnosť výkladu príslušnej vnútroštátnej právnej úpravy poskytnutého vnútroštátnou judikatúrou s právom Únie, ktorý vedie k tomu, že príslušným vnútroštátnym orgánom sa ukladá povinnosť vždy posudzovať obsah vzdelania absolvovaného v domovskom členskom štáte jeho porovnaním s obsahom, ktorý stanovuje právo hostiteľského členského štátu, a to najmä v situácii, keď doklad o vzdelaní, o ktorého uznanie sa žiada v hostiteľskom členskom štáte, nie je v domovskom členskom štáte zákonne uznaný za úradný doklad umožňujúci prístup k predmetnému povolaniu.

22

Za týchto podmienok Tribunale amministrativo regionale per il Lazio (Regionálny správny súd pre Lazio) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky, ktoré sú v oboch konaniach vo veci samej totožné:

„1.

Má sa článok 13 smernice 2005/36…, ktorý treba vykladať v zmysle cieľa [Únie], ktorým je odstránenie prekážok voľného pohybu osôb a služieb medzi členskými štátmi a voľného pohybu učiteľov, vykladať v tom zmysle, že pokiaľ ide o uznávanie odborných kvalifikácií medzi členskými štátmi, najmä uznanie dokladu o kvalifikácii v špecializačnom odbore pedagogický asistent, tento článok bráni výkladu a uplatňovaniu vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré umožňujú, aby sa podmienky uznania považovali za splnené aj v prípade, že doklad o formálnej kvalifikácii získaný v domovskom členskom štáte neumožňuje výkon príslušného povolania v uvedenom členskom štáte a tento členský štát ho právne neuznáva ako doklad o kvalifikácii na výkon tohto povolania?

Na úvod treba uviesť, že vnútroštátny súd sa svojimi prejudiciálnymi otázkami pýta Súdneho dvora na výklad článku 13 smernice 2005/36. Uznávanie odborných kvalifikácií, ktoré stanovuje toto ustanovenie, však znamená, že osoba, ktorá žiada o takéto uznanie, má doklad o formálnej kvalifikácii, ktorý ju v domovskom členskom štáte oprávňuje na výkon regulovaného povolania. Táto smernica sa totiž neuplatňuje na situáciu, v ktorej osoba, ktorá žiada o uznanie svojich odborných kvalifikácií, nezískala takýto doklad o formálnej kvalifikácii (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. júla 2021, Lietuvos Respublikos sveikatos apsaugos ministerija, C‑166/20 , EU:C:2021:554 , bod 29 ), čo je prípad žalobcov vo veci samej.

25

Podľa ustálenej judikatúry v rámci postupu spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom, zavedeného článkom 267 ZFEÚ, Súdnemu dvoru prináleží poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď, ktorá mu umožní rozhodnúť prejednávaný spor. V tomto smere Súdny dvor musí prípadne preformulovať položené otázky (rozsudky z 28. novembra 2000, Roquette Frères, C‑88/99 , EU:C:2000:652 , bod 18 , a z 24. júna 2025, GR REAL, C‑351/23 , EU:C:2025:474 , bod 61 ).

26

V prejednávanej veci zo všetkých informácií, ktoré poskytol vnútroštátny súd v odôvodnení návrhu na začatie prejudiciálneho konania vo veci C‑340/24, keďže rozhodnutie vnútroštátneho súdu vo veci C‑442/24 sa v podstate obmedzuje na odkaz na tento návrh, vyplýva, že tento súd sa v skutočnosti snaží zistiť, či právo Únie ukladá v rámci preskúmania žiadosti o uznanie odborných kvalifikácií získaných v inom členskom štáte povinnosť hostiteľského členského štátu zohľadniť doklad o formálnej kvalifikácii získaný v domovskom členskom štáte, ktorý nie je právne uznávaný domovským členským štátom a ktorý nemá v tomto štáte žiadnu oficiálnu povahu.

30

Toto porovnávacie preskúmanie predpokladá vzájomnú dôveru medzi členskými štátmi v doklady osvedčujúce odbornú kvalifikáciu vydávané každým členským štátom. Orgán hostiteľského členského štátu je teda v zásade povinný považovať taký doklad, ako je najmä doklad o formálnej kvalifikácii vydaný orgánom iného členského štátu, za vierohodný [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júna 2022, Sosiaali‑ ja terveysalan lupa‑ ja valvontavirasto (Psychoterapeuti), C‑577/20 , EU:C:2022:467 , bod 48 ].

31

V prejednávanej veci však domovský členský štát informoval príslušné orgány hostiteľského členského štátu, že doklad o vzdelaní, o ktorý ide vo veci samej, je len vlastným dokladom univerzity, ktorá ho vydala, takže nie je úradným dokladom v domovskom členskom štáte a neumožňuje tam vykonávať regulované povolanie, ku ktorému chcú žalobcovia vo veci samej získať prístup. Okrem toho zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že s výhradou overenia vnútroštátnym súdom predmetný doklad neumožňuje prístup k vyššej akademickej úrovni a nepatrí do systému vytvoreného bolonským procesom a európskym priestorom vysokoškolského vzdelávania.

32

Z toho vyplýva, že na vzájomnú dôveru, na ktorej je založený systém uznávania odborných kvalifikácií v Únii, sa nemožno odvolávať za predpokladu, že doklad o formálnej kvalifikácii získaný v domovskom členskom štáte bol vydaný súkromnou inštitúciou, ktorá nebola príslušnými orgánmi tohto štátu oprávnená na vydávanie dokladov o formálnej kvalifikácii potvrdzujúcich odborné kvalifikácie, takže doklad vydaný takouto inštitúciou nie je „vydaný členským štátom“, a teda nielenže nie je v ňom uznávaný, ale neposkytuje žiadnu záruku, pokiaľ ide o úroveň a kvalitu spôsobilostí, ktoré potvrdzuje.

O trovách

36

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol takto:

Články 45 a 49 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že neukladajú hostiteľskému členskému štátu povinnosť zohľadniť v rámci preskúmania žiadosti o uznanie odborných kvalifikácií doklad o formálnej kvalifikácii získaný v inom členskom štáte, ktorý nie je právne uznávaný týmto štátom a ktorý nemá v uvedenom štáte žiadnu oficiálnu povahu.

Podpisy