C-341/24

62024CJ0341

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (tretia komora)

z 11. septembra 2025 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Poľnohospodárstvo – Spoločná organizácia trhu s vínom – Režim Spoločenstva na ochranu názvov vín – Nariadenie (ES) č. 1493/1999 – Článok 54 – Akostné vína vyrobené vo vymedzených regiónoch (akostné vína psr) – Nariadenie (ES) č. 479/2008 – Článok 43 ods. 2 a článok 51 – Nariadenie (ES) č. 1234/2007 – Článok 118k ods. 2 a článok 118 s – Nariadenie (EÚ) č. 1308/2013 – Článok 101 ods. 2 a článok 107 – Ochrana akostných vín psr uznaných vnútroštátnym právom na základe práva Únie – Konflikt medzi chráneným názvom vína a všeobecne známou staršou ochrannou známkou obsahujúcou slovo zhodné s týmto názvom – Údajne klamlivý názov – Prechodný režim – Automatické rozšírenie ochrany – Úplnosť režimu ochrany – Právna istota“

Vo veci C‑341/24,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd, Taliansko) z 8. mája 2024 a doručený Súdnemu dvoru v ten istý deň, ktorý súvisí s konaním:

Madonna del Piraino Soc. coop. agricola,

za účasti:

Botte di Vino di VH & C. Snc,

Baglio San Vito Srl , v likvidácii,

Romeo Vini di CZ & C. Sas,

SÚDNY DVOR (tretia komora),

Duca di Salaparuta SpA, v zastúpení: S. de Bosio, avvocato, R. Vaccarella, G. Vecchione, avvocati, a D. Philippe, avocat,

–

Consorzio volontario di tutela dei vini DOC Salaparuta, Baglio Gibellina Srl a Madonna del Piraino Soc. coop. agricola, v zastúpení: F. Pacciani a S. Parlatore, avvocati,

–

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci M. Auciello a M. Di Benedetto, avvocati dello Stato,

–

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu nariadenia Rady (ES) č. 1493/1999 zo 17. mája 1999 o spoločnej organizácii trhu s vínom ( Ú. v. ES L 179, 1999, s. 1 ; Mim. vyd. 03/026, s. 25), nariadenia Rady (ES) č. 479/2008 z 29. apríla 2008 o spoločnej organizácii trhu s vínom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1493/1999, (ES) č. 1782/2003, (ES) č. 1290/2005, (ES) č. 3/2008 a zrušujú nariadenia (EHS) č. 2392/86 a (ES) č. 1493/1999 ( Ú. v. EÚ L 148, 2008, s. 1 ), nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) ( Ú. v. EÚ L 299, 2007, s. 1 ), zmeneného nariadením Rady (ES) č. 491/2009 z 25. mája 2009 ( Ú. v. EÚ L 154, 2009, s. 1 ) (ďalej len „nariadenie č. 1234/2007“), ako aj nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 ( Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 671 ).

2

4

Článok 10a uvedeného dohovoru stanovuje:

„(1) Únijné krajiny sú povinné zabezpečiť príslušníkom Únie účinnú ochranu proti nekalej súťaži.

(2) Nekalou súťažou je každá súťažná činnosť, ktorá odporuje poctivým zvyklostiam v priemysle alebo obchode.

(3) Musia sa najmä zakázať:

1.

Podľa článku 3a Madridskej dohody o potlačovaní falošných alebo klamlivých údajov o pôvode tovaru zo 14. apríla 1891, naposledy revidovaného v Štokholme 14. júla 1967 ( Zbierka dohovorov Organizácie spojených národov , zväzok 828, č. 11848, s. 163, ďalej len „Madridská dohoda“):

„Krajiny, na ktoré sa vzťahuje [Madridská dohoda], sa taktiež zaväzujú, že zakážu používať pri predaji, vystavovaní alebo ponúkaní výrobkov všetky údaje, ktoré majú charakter publicity a ktoré by boli schopné uviesť verejnosť do omylu o pôvode výrobkov tým, že by boli uvedené v znakoch, oznámeniach, účtoch, listoch týkajúcich sa vína, na obchodnej korešpondencii alebo dokladoch alebo v akomkoľvek inom obchodnom oznámení.“

Dohoda TRIPS

6

Dohoda o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (ďalej len „dohoda TRIPS“) je súčasťou prílohy 1C k Dohode o založení Svetovej obchodnej organizácie (WTO), podpísanej v Marrákeši 15. apríla 1994 a schválenej rozhodnutím Rady 94/800/ES z 22. decembra 1994 týkajúcim sa uzavretia dohôd v mene Európskeho spoločenstva, pokiaľ ide o záležitosti v rámci jeho kompetencie, ku ktorým sa dospelo na Uruguajskom kole multilaterálnych rokovaní (1986 – 1994) ( Ú. v. ES L 336, 1994, s. 1 ; Mim. vyd. 11/021, s. 80). Zmluvnými stranami dohody TRIPS sú členovia WTO, medzi nimi všetky členské štáty Európskej únie, ako aj samotná Európska únia.

7

Nariadenie č. 1493/1999

9

Článok 52 ods. 1 nariadenia č. 1493/1999 stanovoval:

„Ak členský štát použije názov špecifického regiónu na označenie akostného vína psr [akostné vína vyrobené vo vymedzených regiónoch], alebo, v prípade potreby, vína určeného na spracovanie do takéhoto akostného vína psr, potom takýto názov nesmie byť použitý na označenie výrobkov vínneho sektoru nevyrobených v tomto regióne a/alebo výrobkov, ktorým tento názov neprináleží na základe ustanovení príslušných predpisov EÚ a členských štátov. …

…“

10

Príloha VII k uvedenému nariadeniu v časti F s názvom „Značky“ [„Ochranné známky“ – neoficiálny preklad ] stanovovala:

„…

2. Ako výnimka bodu b) prvého pododseku odseku 1 môže držiteľ registrovanej obchodnej známky pre víno alebo hroznový mušt, ktorá je identická:

–

s názvom zemepisnej jednotky, menšej ako je vymedzený región, používanom na popis nejakého akostného vína psr; alebo

–

b)

bola skutočne používaná do 31. decembra 1986 bez prerušenia od svojho zaregistrovania alebo ak k tomuto došlo pred 1. januárom 1984 aspoň od tohto posledného dátumu.

Okrem toho držiteľ veľmi známej registračnej značky [ochrannej známky – neoficiálny preklad ] pre víno alebo hroznový mušt, ktorá obsahuje znenie identické s názvom vymedzeného regiónu alebo názvom zemepisnej jednotky menšej ako je vymedzený región, môže i v prípade, že nie je oprávnený na používanie takéhoto názvu v zmysle bodu 1, naďalej používať túto značku [ochrannú známku – neoficiálny preklad ], ak zodpovedá identite svojho pôvodného držiteľa alebo pôvodného zapožičateľa tohto názvu pod podmienkou, že táto značka [ochranná známka – neoficiálny preklad ] bola zaregistrovaná najmenej 25 rokov pred oficiálnym uznaním daného zemepisného názvu produkujúcim členským štátom v súlade s príslušnými ustanoveniami spoločenstva týkajúcich sa akostných vín psr a že táto značka [ochranná známka – neoficiálny preklad ] bola skutočne používaná bez prerušenia.

Značky [ochranné známky – neoficiálny preklad ] spĺňajúce podmienky prvého a druhého pododseku nemôžu byť v protiklade s používaním názvov zemepisných jednotiek používaných na označenie akostného vína psr, alebo stolového vína.

…“

Nariadenie č. 479/2008

„Označenia pôvodu a zemepisné označenia, ktoré už v Spoločenstve existujú, by sa mali z dôvodu právnej istoty vyňať z uplatňovania nového postupu preskúmania. Dotknuté členské štáty by však mali poskytnúť Komisii základné informácie a akty, na základe ktorých boli tieto označenia pôvodu a zemepisné označenia uznané na vnútroštátnej úrovni, pričom, ak tak neučinia, mali by stratiť nárok na ochranu ako označenia pôvodu alebo zemepisné označenia. Rozsah rušenia existujúcich označení pôvodu a zemepisných označení by mal byť z dôvodov právnej istoty obmedzený.“

15

Článok 43 tohto nariadenia, nazvaný „Dôvody na zamietnutie ochrany“, v odseku 2 stanovoval:

„Názov sa nechráni ako označenie pôvodu alebo zemepisné označenie, ak vzhľadom na povesť ochrannej známky a jej všeobecnú známosť, by mohla ochrana zavádzať spotrebiteľa, pokiaľ ide o skutočnú identitu vína.“

16

Článok 46 tohto nariadenia stanovoval:

Článok 51 tohto nariadenia, nazvaný „Existujúce chránené názvy vín“, uvádzal:

„1. Názvy vín, ktoré sú chránené v súlade s článkami 51 a 54 nariadenia [č. 1493/1999] a článkom 28 nariadenia Komisie (ES) č. 753/2002 [z 29. apríla 2002, ktorým sa stanovujú určité pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1493/1999, pokiaľ ide o popis, označovanie, prezentáciu a ochranu určitých vinárskych výrobkov ( Ú. v. ES L 118, 2002, s. 1 , Mim. vyd. 03/035, s. 455)], sú automaticky chránené podľa tohto nariadenia. Komisia ich zapíše do registra ustanoveného v článku 46 tohto nariadenia.

…

4. Článok 50 sa neuplatňuje, pokiaľ ide o existujúce chránené názvy vín uvedené v odseku 1.

Z podnetu Komisie a v súlade s postupom uvedeným v článku 113 ods. 2 sa môže do 31. decembra 2014 rozhodnúť o zrušení ochrany existujúcich chránených názvov vín uvedených v odseku 1, ak nespĺňajú podmienky stanovené v článku 34.“

19

22

Článok 118k nariadenia č. 1234/2007, nazvaný „Dôvody na zamietnutie ochrany“, v odseku 2 uvádzal:

„Názov sa nechráni ako označenie pôvodu alebo zemepisné označenie, ak vzhľadom na povesť ochrannej známky a jej všeobecnú známosť by ochrana mohla zavádzať spotrebiteľa, pokiaľ ide o skutočnú identitu vína.“

23

Článok 118n tohto nariadenia stanovoval:

„Komisia zriadi a následne spravuje verejnosti prístupný elektronický register chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení vín.“

„1. Názvy vín, ktoré sú chránené v súlade s článkami 51 a 54 nariadenia… č. 1493/1999 a článkom 28 nariadenia… č. 753/2002, sú automaticky chránené podľa tohto nariadenia. Komisia ich zapíše do registra ustanoveného v článku 118n tohto nariadenia.

…

4. Článok 118r sa neuplatňuje, pokiaľ ide o existujúce chránené názvy vín uvedené v odseku 1.

Komisia môže z vlastného podnetu a v súlade s postupom uvedeným v článku 195 ods. 4 do 31. decembra 2014 rozhodnúť o zrušení ochrany existujúcich chránených názvov vín uvedených v odseku 1, ak nespĺňajú podmienky ustanovené v článku 118b.“

Nariadenie č. 1308/2013

26

„Komisia zriadi a následne spravuje verejnosti prístupný elektronický register chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení vín. …“

29

Článok 106 uvedeného nariadenia stanovuje:

„Komisia môže z vlastného podnetu alebo na základe náležite odôvodnenej žiadosti členského štátu, tretej krajiny alebo fyzickej alebo právnickej osoby s oprávneným záujmom prijať vykonávacie akty, ktorými sa zruší ochrana označenia pôvodu alebo zemepisného označenia, ak už nie je zaručený súlad s príslušnou špecifikáciou výrobku.

…“

30

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

31

Duca di Salaparuta je vinohradníckou spoločnosťou so sídlom na Sicílii (Taliansko), ktorá je majiteľkou viacerých národných ochranných známok a ochranných známok Európskej únie, z ktorých viaceré obsahujú slovo „Salaparuta“.

32

Dňa 13. júla 1989 bolo označenie „Salaparuta“ zapísané ako národná ochranná známka (č. 511337). Dňa 25. októbra 2000 bolo toto označenie tiež zapísané ako slovná ochranná známka Európskej únie pre výrobky patriace do triedy 33 Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení (alkoholické nápoje). Tieto ochranné známky boli odvtedy obnovované.

33

Dňa 8. februára 2016 Duca di Salaparuta podala na Tribunale di Milano (súd v Miláne, Taliansko) žalobu, ktorou sa okrem iného domáhala zrušenia alebo neplatnosti CHOP „Salaparuta“, ako aj DOC „Salaparuta“ z dôvodu, že tieto označenia sú klamlivé a že v každom prípade kolidujú s ochrannou známkou Salaparuta zapísanou pre víno, ktorá obsahuje slovo zhodné s uvedenými označeniami, ako aj s ďalšími ochrannými známkami, ktorých je táto spoločnosť majiteľkou a ktoré obsahujú toto slovo a ktoré sú považované za všeobecne známe.

37

Rozsudkom zo 16. februára 2021 uvedený súd zamietol túto žalobu z dôvodu, že konflikt medzi chráneným označením „Salaparuta“ a staršou ochrannou známkou rovnakého názvu sa musí vyriešiť na základe pravidla prednosti chráneného označenia pred touto ochrannou známkou bez toho, aby bola dotknutá možnosť majiteľa uvedenej ochrannej známky pokračovať v jej používaní za určitých podmienok.

38

Duca di Salaparuta sa proti tomuto rozsudku odvolala na Corte d’appello di Milano (Odvolací súd Miláno, Taliansko), ktorý rozsudkom z 5. mája 2023 potvrdil prvostupňový rozsudok. Tento súd sa v podstate domnieval, že označeniam vín chráneným podľa ustanovení nariadenia č. 1493/1999 bola automaticky priznaná ochrana prostredníctvom uznania CHOP na úrovni Únie. Uvedený súd dospel k záveru, že tento konflikt medzi DOC „Salaparuta“ a staršou ochrannou známkou obsahujúcou slovo zhodné s týmto označením by sa mal vyriešiť na základe nariadenia č. 1493/1999, najmä jeho prílohy VII časti F ods. 2 písm. b), ktorá bola účinná v čase uznania tohto chráneného označenia vína na vnútroštátnej úrovni. Táto príloha totiž stanovovala kritérium prednosti chráneného označenia pred touto ochrannou známkou bez toho, aby bola dotknutá možnosť jej majiteľa pokračovať za určitých podmienok v používaní uvedenej ochrannej známky.

42

V tejto súvislosti sa tento súd pýta, či sa treba domnievať, že DOC „Salaparuta“ zachováva svoje účinky, a teda či sa uplatnia ustanovenia prílohy VII časti F ods. 2 druhého pododseku nariadenia č. 1493/1999, alebo či sa naopak táto vnútroštátna ochrana má považovať za ochranu, ktorá bola nahradená uznaním CHOP „Salaparuta“ na úrovni Únie, v dôsledku čoho by bolo potrebné uplatniť ustanovenia článku 43 ods. 2 nariadenia č. 479/2008 alebo rovnocenné ustanovenia nachádzajúce sa v článku 118k nariadenia č. 1234/2007 alebo v článku 101 ods. 2 nariadenia č. 1308/2013 a týkajúce sa dôvodov zamietnutia ochrany názvu v prípade, keď vzhľadom na dobré meno a všeobecnú známosť staršej ochrannej známky by mohla ochrana uviesť spotrebiteľa do omylu, pokiaľ ide o skutočnú identitu sporného vína.

43

V druhom rade za predpokladu, že by sa nariadenie č. 1493/1999 uplatnilo, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či režim ochrany stanovený týmto nariadením má úplnú povahu v tom zmysle, že zahŕňa všetky prípady koexistencie medzi rôznymi označeniami, najmä chránenými označeniami vín, alebo či konflikt medzi všeobecne známou ochrannou známkou vín a neskôr uznaným chráneným názvom obsahujúcim slovo zhodné s touto ochrannou známkou možno vyriešiť na základe všeobecnej zásady, podľa ktorej rozlišovacie označenia nesmú byť zavádzajúce.

44

Za týchto okolnosti Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd, Taliansko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

Ak sa má na prvú otázku odpovedať v to zmysle, že na skutkový stav vo veci samej sa má uplatniť nariadenie č. 1493/1999, majú sa všetky otázky koexistencie rôznych označení a možnosť ochrany označení vín riešiť na základe ustanovení prílohy [VII časti F] k nariadeniu č. 1493/1999, ktoré regulujú konflikt medzi na jednej strane ochrannou známkou zapísanou pre víno alebo hroznový mušt a na druhej strane chránenými označeniami pôvodu alebo [CHZO] konkrétneho vína, pre ktoré je táto ochranná známka zhodná, alebo môže v každom prípade, v súlade so všeobecnou zásadou neklamlivého charakteru rozlišovacích označení, existovať možnosť, že CHOP a CHZO budú následne neplatné alebo nebudú chránené, ak zemepisné označenie môže uviesť verejnosť do omylu o skutočnej identite vína vzhľadom na dobrú povesť staršej ochrannej známky?“

O návrhu na opätovné začatie ústnej časti konania

45

Podaniami doručenými do kancelárie Súdneho dvora 14. a 28. apríla 2025 Duca di Salaparuta navrhla, aby Súdny dvor rozhodol o opätovnom začatí ústnej časti konania na základe článku 83 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.

46

Na podporu svojho návrhu v podstate na jednej strane tvrdí, že generálny advokát vo svojich návrhoch na účely odpovede na položené otázky vychádzal z nesprávnych skutkových a právnych okolností, a teda uviedol argumenty, ku ktorým sa účastníci konania nevyjadrili. Na druhej strane Duca di Salaparuta tvrdí, že neuskutočnenie pojednávania na Súdnom dvore napriek tomu, že o to žiadala, porušuje jej právo na verejné pojednávanie zakotvené v článku 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950.

V tejto súvislosti však treba uviesť, že obsah návrhov generálneho advokáta nemôže sám osebe predstavovať novú skutočnosť, lebo inak by účastníci konania mali možnosť na uvedené návrhy odpovedať prostredníctvom odvolávania sa na takúto skutočnosť. Účastníci konania však nemôžu diskutovať o návrhoch generálneho advokáta. Súdny dvor už mal príležitosť zdôrazniť, že v súlade s článkom 252 ZFEÚ úlohou generálneho advokáta je verejne, nestranne a nezávisle predkladať odôvodnené návrhy vo veciach, ktoré si v súlade so Štatútom Súdneho dvora Európskej únie vyžadujú jeho účasť, s cieľom pomôcť Súdnemu dvoru pri plnení jeho úlohy, ktorou je zabezpečiť dodržiavanie práva pri výklade a uplatňovaní Zmlúv. Podľa článku 20 štvrtého odseku tohto štatútu a článku 82 ods. 3 rokovacieho poriadku sa prednesením návrhov generálneho advokáta končí ústna časť konania. Vzhľadom na to, že návrhy nespadajú do rámca diskusie medzi účastníkmi konania, otvárajú fázu porady sudcov Súdneho dvora. Nejde teda o stanoviská určené sudcom alebo účastníkom konania, ktoré by pochádzali od orgánu mimo Súdneho dvora, ale o individuálny, odôvodnený a verejne vyjadrený názor člena samotnej inštitúcie (rozsudok z 8. mája 2025, Beevers Kaas, C‑581/23 , EU:C:2025:323 , bod 29 a citovaná judikatúra).

49

V prejednávanej veci na jednej strane Súdny dvor po vypočutí generálneho advokáta konštatuje, že informácie uvedené spoločnosťou Duca di Salaparuta neodhaľujú žiadnu novú skutočnosť, ktorá by mohla mať rozhodujúci vplyv na rozhodnutie, ktoré má Súdny dvor vydať v prejednávanej veci, a že o tejto veci nemožno rozhodnúť na základe argumentu, ku ktorému sa účastníci konania alebo subjekty uvedené v článku 23 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie nevyjadrili. Duca di Salaparuta v skutočnosti napáda dôvodnosť niektorých častí návrhov generálneho advokáta, čo nemôže platne odôvodniť jej návrh na opätovné začatie ústnej časti konania. Súdny dvor má navyše po skončení písomnej a ústnej časti konania k dispozícii všetky potrebné informácie, a teda má dostatok informácií, aby mohol rozhodnúť.

Talianska vláda spochybňuje právomoc vnútroštátnych súdov rozhodovať v spore, v ktorom ide o otázku platnosti aktu Únie, pričom tvrdí, že v rozsahu, v akom sa Duca di Salaparuta domáha zrušenia alebo neplatnosti zápisu CHOP „Salaparuta“, ktorý je aktom Únie, právomoc zrušiť takýto zápis prináleží súdom Únie podľa článku 263 ZFEÚ.

53

Okrem toho táto vláda uvádza, že DOC „Salaparuta“ nebolo nikdy napadnuté pred vnútroštátnymi súdmi, a to napriek tomu, že Duca di Salaparuta bola informovaná o vnútroštátnom konaní o uznaní a bola vyzvaná, aby v tejto súvislosti predložila svoje pripomienky.

54

Z toho vyplýva, že tieto tvrdenia v podstate spochybňujú prípustnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania.

55

Okrem toho, ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 41 svojich návrhov, prejudiciálne konanie sa zakladá na dialógu medzi súdmi a jeho začiatok závisí výlučne od toho, ako vnútroštátny súd posúdi relevantnosť a potrebu podania návrhu (rozsudky z 12. februára 2008, Kempter, C‑2/06 , EU:C:2008:78 , bod 42 a citovaná judikatúra, ako aj zo 16. júla 2015, Diageo Brands, C‑681/13 , EU:C:2015:471 , bod 59 a citovaná judikatúra). Hoci je pravda, že neplatnosť aktu inštitúcií Únie môže vyhlásiť iba Súdny dvor, nič to nemení na tom, že vnútroštátny súd sa v prejednávanej veci v rámci svojho návrhu na začatie prejudiciálneho konania týkajúceho sa výkladu obmedzuje len na to, že žiada Súdny dvor, aby stanovil právny rámec Únie uplatniteľný na možný konflikt medzi chráneným názvom vína a všeobecne známou staršou ochrannou známkou zapísanou pre víno, ktorá obsahuje slovo zhodné s týmto názvom.

59

Po druhé prináleží vnútroštátnemu súdu, a nie Súdnemu dvoru, aby posúdil, aký vplyv na spor vo veci samej by mohlo mať prípadné nenamietanie spoločnosťou Duca Salaparuta voči uznaniu DOC „Salaparuta“ k dátumu tohto uznania. V každom prípade takéto nenamietanie nemôže brániť vnútroštátnemu súdu, aby sa obrátil v rámci prejudiciálneho konania týkajúceho sa výkladu na Súdny dvor s cieľom určiť právny rámec Únie uplatniteľný na taký konflikt, akým je konflikt uvedený v predchádzajúcom bode tohto rozsudku.

60

Z vyššie uvedeného vyplýva, že návrh na začatie prejudiciálneho konania je prípustný.

O prejudiciálnych otázkach

64

V prejednávanej veci DOC „Salaparuta“ patrí do kategórie akostných vín psr podľa článku 54 ods. 1 nariadenia č. 1493/1999. Okrem toho, ako vyplýva zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, zoznam týchto vín bol oznámený Komisii a podľa článku 54 ods. 5 tohto nariadenia uverejnený 8. augusta 2009 v sérii C Úradného vestníka Európskych spoločenstiev ako CHOP „Salaparuta“ ( Ú. v. EÚ C 187, 2009, s. 1 ).

65

Podľa článku 52 ods. 1 nariadenia č. 1493/1999 názov regiónu, pridelený na označenie akostného vína psr, nesmel byť použitý na označenie výrobkov vínneho sektora nevyrobených v tomto regióne a/alebo výrobkov, ktorým tento názov neprináleží na základe ustanovení príslušných predpisov EÚ a členských štátov. To isté platilo aj v prípade, ak členský štát pridelil akostnému víno psr názov miestneho administratívneho celku. Toto ustanovenie tak zaviedlo pravidlo, ktorého cieľom je chrániť zemepisné označenia pred použitím výrazov, ktoré obsahujú, zo strany akéhokoľvek iného označenia.

66

Pokiaľ ide o prípadný konflikt medzi takýmto chráneným názvom a všeobecne známou staršou ochrannou známkou obsahujúcou slová zhodné s týmto názvom, nariadenie č. 1493/1999 vo svojej prílohe VII časti F ods. 2 druhom pododseku stanovovalo, že takýto konflikt možno vyriešiť uplatnením režimu koexistencie medzi týmto názvom a touto ochrannou známkou.

70

Duca di Salaparuta sa však pred vnútroštátnymi súdmi, ako aj vo svojich pripomienkach pred Súdnym dvorom domáhala uplatnenia článku 43 ods. 2 nariadenia č. 479/2008 alebo článku 118k nariadenia č. 1234/2007, alebo tiež uplatnenia článku 101 ods. 2 nariadenia č. 1308/2013. Domnieva sa totiž, že vzhľadom na to, že nový zápis CHOP „Salaparuta“ bol uverejnený 8. augusta 2009, na konflikt, o ktorý ide vo veci samej, sa musia uplatniť tieto nové pravidlá. Za týchto okolností sa vnútroštátny súd pýta Súdneho dvora na vplyv týchto ustanovení na vyriešenie takéhoto konfliktu.

71

V tejto súvislosti je na úvod potrebné konštatovať, že normotvorca Únie tromi ustanoveniami uvedenými v predchádzajúcom bode tohto rozsudku stanovil, že žiaden názov nie je chránený ako označenie pôvodu alebo zemepisné označenie, ak vzhľadom na dobrú povesť ochrannej známky a jej všeobecnú známosť by ochrana mohla uviesť spotrebiteľa do omylu, pokiaľ ide o skutočnú identitu dotknutého vína.

72

Navyše treba konštatovať, že ako vyplýva z odôvodnenia 5 nariadenia č. 479/2008, režim Únie, ktorý sa uplatňuje na odvetvie vinárstva, bol týmto nariadením zásadne zmenený, aby umožnil dosiahnuť ciele súvisiace najmä a kvalitou vín. Toto nariadenie zmenilo a zrušilo nariadenie č. 1493/1999 a uplatňovalo sa od 1. augusta 2009.

76

Ako bolo vyjadrené v odôvodnení 36 nariadenia č. 479/2008, účelom prechodného systému stanoveného v článku 51 ods. 1 tohto nariadenia bolo vylúčiť označenia pôvodu a zemepisné označenia, ktoré už v Únii existovali, z uplatňovania nového postupu preskúmania, ako aj obmedziť možnosti zrušenia týchto označení pôvodu a zemepisných označení, a to z dôvodov právnej istoty (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. februára 2014, Maďarsko/Komisia, C‑31/13 P , EU:C:2014:70 , bod 57 ).

77

Rovnaká automatická ochrana bola zabezpečená článkom 118 s nariadenia č. 1234/2007, ktorý mal za cieľ zachovať z dôvodov právnej istoty ochranu názvov vín, ktoré už boli pred 1. augustom 2009 chránené podľa vnútroštátneho práva, a teda na úrovni Únie podľa článku 54 nariadenia č. 1493/1999 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. februára 2014, Maďarsko/Komisia, C‑31/13 P , EU:C:2014:70 , body 56 a 58 ).

78

Ten istý automatický režim ochrany názvov vín chránených v súlade s článkom 54 nariadenia č. 1493/1999 normotvorca opätovne potvrdil v článku 107 nariadenia č. 1308/2013, ktorým bolo zrušené nariadenie č. 1234/2007, bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie určitých ustanovení tohto nariadenia od 1. januára 2014.

82

Podľa článku 51 ods. 4 prvého pododseku nariadenia č. 479/2008, ako aj rovnocenných ustanovení nariadení č. 1234/2007 a 1308/2013, konkrétne článku 118 s ods. 4 prvého pododseku a článku 107 ods. 3 prvého pododseku, sa totiž takáto možnosť zrušenia nevzťahovala na takéto názvy.

83

Článok 51 ods. 4 druhý pododsek nariadenia č. 479/2008, rovnako ako rovnocenné ustanovenia nariadení č. 1234/2007 a 1308/2013, však zaviedli výnimku z tohto pravidla v tom zmysle, že do 31. decembra 2014 bolo možné na podnet Komisie rozhodnúť o zrušení ochrany priznanej chráneným názvom vín uvedeným v článku 51 ods. 1 nariadenia č. 479/2008, ak nespĺňajú podmienky stanovené v článku 34 tohto nariadenia. Normotvorca Únie tak obmedzil možnosti zrušenia chránených označení, na ktoré sa vzťahuje prechodný režim stanovený nariadením č. 479/2008, na výslovne stanovené prípady.

84

Vzhľadom na to, že tento prechodný režim stanovuje automatické rozšírenie ochrany názvov vín chránených podľa článku 54 nariadenia č. 1493/1999 a okrem toho výslovne upravuje prípady zrušenia týchto názvov, treba vychádzať z toho, že ani článok 43 ods. 2 nariadenia č. 479/2008, ako ani článok 118k nariadenia č. 1234/2007, a ani článok 101 ods. 2 nariadenia č. 1308/2013 sa neuplatňujú na taký konflikt, o aký ide v spore vo veci samej.

88

V dôsledku toho konflikt medzi názvom vín chráneným na vnútroštátnej úrovni, ktorého ochrana je následne automaticky rozšírená na úrovni Únie, a všeobecne známymi staršími ochrannými známkami zapísanými pre vína a obsahujúcimi slová zhodné s týmto názvom, sa musí vyriešiť uplatnením ustanovení prílohy VII časti F ods. 2 nariadenia č. 1493/1999, pričom normotvorca Únie mal v úmysle uprednostniť takýto názov pred uvedenými ochrannými známkami, pričom zároveň stanovil režim koexistencie medzi týmito dvoma druhmi označení.

89

Treba ešte dodať, že v tejto súvislosti treba považovať za irelevantné ustanovenia článku 22 dohody TRIPS, článku 10a Parížskeho dohovoru a článku 3a Madridskej dohody, na ktoré sa odvoláva Duca di Salaparuta, ktoré sú uvedené v návrhu na začatie prejudiciálneho konania a ktoré sa týkajú údajnej neúplnosti ochrany stanovenej nariadením č. 1493/1999.

90

Podľa článku 22 ods. 1 dohody TRIPS treba „zemepisné označenia“ chápať ako „zemepisné údaje“, ktoré označujú tovar ako tovar pochádzajúci z územia člena WTO alebo z oblasti alebo z lokality na tomto území, ak danú kvalitu, povesť a iné charakteristické znaky tovaru možno v podstate pripísať jeho zemepisnému pôvodu.

94

V každom prípade tieto ustanovenia medzinárodného práva nemôžu vyvrátiť záver týkajúci sa úplnosti režimu stanoveného v prílohe VII časti F ods. 2 druhom pododseku nariadenia č. 1493/1999.

95

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy je potrebné odpovedať na prejudiciálne otázky tak, že článok 51 nariadenia č. 479/2008, článok 118 s nariadenia č. 1234/2007 a článok 107 nariadenia č. 1308/2013 majú vykladať v tom zmysle, že článok 43 ods. 2 nariadenia č. 479/2008, článok 118k nariadenia č. 1234/2007 a článok 101 ods. 2 nariadenia č. 1308/2013 sa neuplatňujú na konflikt medzi názvom vína chráneným v súlade s článkom 54 nariadenia č. 1493/1999 a staršími všeobecne známymi ochrannými známkami zapísanými pre vína, ktoré obsahujú slová zhodné s týmto názvom, keďže sa tento konflikt musí vyriešiť len na základe ustanovení prílohy VII časti F ods. 2 druhého pododseku nariadenia č. 1493/1999.

O trovách

96

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: taliančina.