C-345/24

Autorità per le Garanzie nelle Comunicazioni (AGCOM)

proti

BRT SpA,

Federazione Italiana Trasportatori (FEDIT),

Associazione Italiana dei Corrieri Aerei Internazionali (AICAI),

DHL Express (Italy) Srl,

za účasti:

Amazon Italia Transport Srl,

Amazon Italia Logistica Srl,

SÚDNY DVOR (piata komora),

v zložení: predsedníčka piatej komory M. L. Arastey Sahún, sudcovia J. Passer, E. Regan, D. Gratsias a B. Smulders (spravodajca),

generálny advokát: M. Campos Sánchez‑Bordona,

Federazione Italiana Trasportatori (FEDIT), v zastúpení: M. Giordano, avvocato,

–

Associazione Italiana dei Corrieri Aerei Internazionali (AICAI), DHL Express (Italy) Srl, TNT Global Express Srl, Fedex Express Italy Srl a United Parcel Service Italia Srl, v zastúpení: M. Giordano, avvocato,

–

Amazon Italia Transport Srl, Amazon Italia Logistica Srl a Amazon EU Sàrl, v zastúpení: M. Clarich, G. Fonderico a G. Nava, avvocati,

–

Európska komisia, v zastúpení: G. Conte a M. Mataija, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 5. júna 2025,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu a zákonnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/644 z 18. apríla 2018 o službách cezhraničného dodávania balíkov ( Ú. v. EÚ L 112, 2018, s. 19 ), ako aj výkladu smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb ( Ú. v. ES L 15, 1998, s. 14 ; Mim. vyd. 06/003, s. 71), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/6/ES z 20. februára 2008 ( Ú. v. EÚ L 52, 2008, s. 3 ) (ďalej len „smernica 97/67“).

Podľa odôvodnení 11, 13 a 22 smernice 97/67:

„(11)

… je podstatné zaručiť na úrovni spoločenstva univerzálnu poštovú službu, obsahujúcu minimálny rozsah služieb určenej kvality, ktoré majú byť poskytované v členských štátoch za prijateľné ceny v prospech všetkých užívateľov, bez ohľadu na ich zemepisnú polohu v [Európskom] spoločenstve;

…

(13)

… univerzálne služby musia zabezpečovať vnútroštátne aj medzinárodné služby;

„Na účely tejto smernice platia nasledovné definície:

1.

poštové služby: služby zahŕňajúce vyberanie, triedenie, prepravu a distribúciu poštových zásielok;

1a.

poskytovateľ poštových služieb: podnik, ktorý poskytuje jednu alebo viaceré poštové služby;

…

Článok 9 ods. 1 a 2 uvedenej smernice, ktorý patrí do kapitoly 4, s názvom „Podmienky upravujúce poskytovanie poštových služieb a prístup k sieti“ stanovuje:

„1. Pre služby, ktoré nepatria do rozsahu univerzálnej služby, môžu členské štáty zaviesť všeobecné povolenia v rozsahu potrebnom na zabezpečenie dodržiavania podstatných požiadaviek.

2. Pre služby, ktoré sú v rozsahu univerzálnej služby, môžu členské štáty zaviesť povoľovacie postupy vrátane individuálnych licencií, a to v rozsahu potrebnom na zabezpečenie dodržiavania podstatných požiadaviek a zabezpečiť poskytovanie univerzálnej služby.

Udeľovanie povolení:

…

–

2. Osobitnou úlohou [NRO] je zabezpečovať plnenie povinností vyplývajúcich z tejto smernice, a to najmä vytvorením postupov na monitorovanie a regulovanie poskytovania univerzálnej služby. Môžu byť tiež poverené zabezpečovaním dodržiavania pravidiel hospodárskej súťaže v poštovom sektore.

…“

7

Článok 22a smernice 97/67, ktorý patrí do kapitoly 9a, nazvanej „Poskytovanie informácií“, stanovuje:

„1. Členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia poštových služieb poskytovali najmä [NRO] všetky informácie vrátane finančných informácií a informácií o poskytovaní univerzálnej služby, a to na tieto účely:

a)

– Smernica 2008/6/ES

8

Podľa odôvodnenia 51 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/6/ES z 20. februára 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 97/67/ES s ohľadom na úplné dokončenie vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva:

„[NRO] potrebujú od účastníkov trhu získať informácie, aby mohli účinne vykonávať svoje úlohy. Žiadosti o informácie by mali byť primerané a nemali by pre podniky predstavovať neprimerané zaťaženie. …“

9

Článok 1 bod 21 smernice 2008/6 vložil do smernice 97/67/ES kapitolu 9a, ktorá obsahuje článok 22a, citovaný v bode 7 tohto rozsudku.

(13)

V súčasnosti sú poštové služby regulované smernicou Európskeho parlamentu a Rady [97/67]. Uvedenou smernicou sa zriaďujú spoločné pravidlá upravujúce poskytovanie poštových služieb a univerzálnej poštovej služby v rámci [Európskej ú]nie. Zameraná je predovšetkým, nie však výhradne, na vnútroštátne univerzálne služby a nezaoberá sa regulačným dohľadom nad poskytovateľmi služieb dodávania balíkov. Dodržiavanie minimálnych požiadaviek univerzálnej služby stanovených v uvedenej smernici zabezpečujú [NRO] určené členskými štátmi. Toto nariadenie preto dopĺňa pravidlá stanovené v smernici [97/67], pokiaľ ide o služby cezhraničného dodávania balíkov. Týmto nariadením nie sú dotknuté práva a záruky stanovené v smernici [97/67], a to najmä nepretržité poskytovanie univerzálnej poštovej služby užívateľom.

…

(16)

Na účely vykonávania tohto nariadenia je dôležité jasne zadefinovať balíky, služby dodávania balíkov a poskytovateľov služieb dodávania balíkov a špecifikovať, na ktoré poštové zásielky sa tieto definície vzťahujú. …

(17)

12

Článok 4 uvedeného nariadenia, nazvaný „Poskytovanie informácií“, stanovuje:

„1. Všetci poskytovatelia služieb dodávania balíkov predkladajú [NRO] členského štátu, v ktorom sú usadení, nasledujúce informácie, a to okrem prípadov, keď ich už národný regulačný orgán vyžiadal a ich dostal:

a)

ich názov, právne postavenie a formu, číslo registrácie v obchodnom alebo podobnom registri, identifikačné číslo pre DPH, adresu ich organizácie a kontaktné údaje kontaktnej osoby;

b)

ročný obrat služieb dodávania balíkov za predchádzajúci kalendárny rok v členskom štáte, v ktorom sú usadení, rozčlenený na služby vnútroštátneho dodávania balíkov a služby cezhraničného dodávania vstupujúcich a vystupujúcich balíkov;

b)

počet osôb pracujúcich pre nich v predchádzajúcom kalendárnom roku a zapojených do poskytovania služieb dodávania balíkov v členskom štáte, v ktorom sú usadení, vrátane rozčlenenia vyjadrujúceho počet osôb podľa zamestnaneckého pomeru, a najmä tých, ktorí pracujú na plný a čiastočný pracovný čas, a tých, ktorí sú dočasnými zamestnancami a tých, ktorí sú samostatne zárobkovo činnými osobami;

c)

počet balíkov spracovaných za predchádzajúci kalendárny rok v členskom štáte, v ktorom sú usadení, rozčlenený na vnútroštátne, vstupujúce a vystupujúce cezhraničné balíky;

d)

7. Bez ohľadu na odsek 6 môže [NRO] požiadať o informácie, ktoré má podľa odsekov 1 až 5 predložiť každý poskytovateľ služieb dodávania balíkov, ktorý počas predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával v priemere 25 až 49 osôb, ak si to vyžadujú osobitosti v dotknutom členskom štáte a za predpokladu, že je to potrebné a primerané na zabezpečenie súladu s týmto nariadením.“

13

Článok 5 tohto istého nariadenia s názvom „Transparentnosť cezhraničných sadzieb“ v odseku 1 stanovuje:

„Všetci poskytovatelia služieb cezhraničného dodávania balíkov okrem tých, ktorí sú vylúčení podľa článku 4 ods. 6 a 7, predložia [NRO] členského štátu, v ktorom sú usadení, verejný zoznam sadzieb platných k 1. januáru každého kalendárneho roka pre dodávanie kusových poštových zásielok, ktoré nie sú zásielkami s korešpondenciou a ktoré patria do kategórií uvedených v prílohe. Uvedené informácie predložia do 31. januára každého kalendárneho roka.“

14

Článok 6 nariadenia 2018/644, nazvaný „Posúdenie cezhraničných sadzieb za kusové balíky“, uvádza:

Článok 7 tohto nariadenia s názvom „Poskytovanie informácií spotrebiteľom“ stanovuje:

„V prípade zmlúv, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice 2011/83/EÚ, sprístupnia všetci obchodníci uzatvárajúci so spotrebiteľmi kúpne zmluvy, ktoré zahŕňajú zasielanie cezhraničných balíkov, ak je to možné a v náležitých prípadoch, pred uzatvorením zmluvy, informácie o možnostiach cezhraničného dodávania v súvislosti s danou kúpnou zmluvou, o sadzbách, ktoré majú spotrebitelia zaplatiť za cezhraničné dodávanie balíkov, a prípadne aj o svojich vlastných postupoch vybavovania sťažností.“

16

Článok 9 uvedeného nariadenia, nazvaný „Dôvernosť informácií“, stanovuje:

„Všetky dôverné obchodné informácie poskytnuté v súlade s týmto nariadením [NRO] alebo Komisii podliehajú prísnym požiadavkám dôvernosti podľa platných ustanovení práva Únie a vnútroštátneho práva.“

Talianske právo

b)

účasť na prácach a činnostiach Európskej únie, ako aj na medzinárodných prácach a činnostiach, v rámci jemu zverených právomocí;

c)

prijímanie regulačných aktov týkajúcich sa kvality a vlastností univerzálnej poštovej služby, uvedených v článku 12, vrátane stanovenia primeraných kritérií na určenie miest na vnútroštátnom území, ktoré sú potrebné na zabezpečenie pravidelného a jednotného poskytovania služby;

d)

prijímanie regulačných aktov týkajúcich sa prístupu k poštovej sieti a súvisiacim službám, určovanie sadzieb v regulovaných sektoroch a podpora hospodárskej súťaže na poštových trhoch;

18

Článok 14a legislatívneho dekrétu č. 261/99, nazvaný „Informácie“, stanovuje:

„1. Poskytovatelia poštových služieb sú povinní [NRO] oznámiť všetky informácie vrátane finančných informácií a informácií týkajúcich sa poskytovania univerzálnej služby, v lehotách a s podrobnosťami, ktoré sú požadované, pričom v prípade potreby zachovávajú dôvernosť, a to najmä na tieto účely:

a)

zabezpečiť dodržiavanie ustanovení tohto dekrétu, ako aj rozhodnutí prijatých na základe tohto dekrétu;

b)

„Článok 1

Všeobecné informačné povinnosti

1. Prevádzkovatelia oprávnení… poskytovať verejnosti služby dodávania poštových balíkov, ktorí v súvislosti s poštovými činnosťami zamestnávajú aspoň 50 zamestnancov a ktorí počas najmenej troch po sebe nasledujúcich rokov dosiahli ročný obrat z činností týkajúcich sa poštových služieb, ako sú definované v článku 1 ods. 2 písm. a) [legislatívneho dekrétu č. 261/1999], vyšší ako 10 miliónov eur, každoročne predkladajú úradu informácie uvedené v nasledujúcich odsekoch.

2. Prevádzkovatelia uvedení v odseku 1 predložia úradu informácie o hospodárskych podmienkach služieb ponúkaných verejnosti, ktorých zverejňovanie je už povinné podľa článku 5 ods. 1 písm. d) a e) prílohy A k rozhodnutiu 413/14/CONS. Prevádzkovatelia tiež predložia referenčné hospodárske podmienky (priemerné ceny) pre nasledujúce skupiny podnikateľských zákazníkov, vymedzené na základe ich ročného obratu:

–

ročný obrat viac ako 1 milión eur,

3. Prevádzkovatelia uvedení v odseku 1 predložia úradu existujúce zmluvy uzavreté priamo s podnikmi pôsobiacimi v tomto sektore, ktoré sa podieľajú na poskytovaní poštových služieb a ktoré upravujú ich obchodné vzťahy s týmito podnikmi.

4. Prevádzkovatelia uvedení v odseku 1 predložia úradu vyhlásenie o dodržiavaní pracovných podmienok vo vzťahu ku všetkým osobám, ktoré sa podieľajú na poskytovaní služby a na všetkých úrovniach sieťovej organizácie.

5. Prevádzkovatelia uvedení v odseku 1 predložia úradu vzorové zmluvy, ktoré sa používajú vo vzťahu k zamestnancom patriacim do rôznych kategórií na všetkých úrovniach organizácie.

Článok 2

Osobitné informačné povinnosti uložené spoločnosti Amazon

1. Okrem informácií uvedených v článku 1 spoločnosť Amazon poskytne úradu tieto informácie:

Spory vo veciach samých a prejudiciálne otázky

20

Dňa 31. marca 2022 AGCOM prijal rozhodnutie 94/22/CONS. Týmto rozhodnutím NRO uložil všetkým stredným a veľkým prevádzkovateľom pôsobiacim na trhu služieb dodávania balíkov povinnosť každý rok mu oznamovať určité všeobecné informácie. Spoločnostiam skupiny Amazon boli týmto rozhodnutím, okrem vyššie uvedených povinností, uložené aj osobitné informačné povinnosti.

21

Tieto všeobecné informačné povinnosti, ktoré vnútroštátny súd označuje ako „symetrické“, sa uplatňujú na prevádzkovateľov poštových služieb, ktorí v súvislosti s poštovými činnosťami zamestnávajú aspoň 50 zamestnancov a ktorí počas najmenej troch po sebe nasledujúcich rokov dosiahli obrat z činností týkajúcich sa poštových služieb, ktorý presahuje 10 miliónov eur. Uvedené všeobecné informačné povinnosti sa vzťahujú na:

–

vyhlásenie o dodržiavaní pracovných podmienok vo vzťahu ku všetkým osobám, ktoré sa podieľajú na poskytovaní služby a na všetkých úrovniach sieťovej organizácie,

–

vzorové zmluvy, ktoré sa používajú vo vzťahu k zamestnancom patriacim do rôznych kategórií na všetkých úrovniach organizácie.

22

Spoločnosti skupiny Amazon musia úradu AGCOM poskytnúť dodatočné informácie. Vnútroštátny súd tieto osobitné informačné povinnosti označuje za „asymetrické“.

23

AGCOM podal proti rozsudkom Tribunale amministrativo regionale per il Lazio (Regionálny správny súd pre Lazio) odvolanie na Consiglio di Stato (Štátna rada, Taliansko), na súd, ktorý štyri konania vo veciach samých spojil a ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

27

Vzhľadom na žalobné dôvody, ktoré uviedol AGCOM, sa vnútroštátny súd pýta na existenciu a rozsah právneho základu, na ktorom by mohla byť založená právomoc úradu AGCOM ukladať také informačné povinnosti, o aké ide vo veci samej.

28

Tento súd si v prvom rade kladie otázku, či AGCOM disponuje právnym základom na uloženie takýchto povinností vo vzťahu k poskytovateľom dodávacích služieb, ktoré nie sú cezhraničné, akými sú spoločnosti skupiny Amazon.

29

32

Podľa vnútroštátneho súdu však odpoveď na otázku, či vyššie uvedené ustanovenia taktiež umožňujú uložiť všeobecné informačné povinnosti alebo či predstavujú právny základ pre výkon právomocí, o ktoré ide vo veci samej, zostáva neistá.

33

Napokon vnútroštátny súd uvádza, že prijatie rozhodnutia 94/22/CONS bolo v rámci prosúťažnej právnej úpravy odôvodnené cieľom predísť alebo znížiť riziko narušenia dynamiky hospodárskej súťaže v dotknutom sektore.

34

AGCOM najmä s cieľom zlepšiť hospodársku súťaž a transparentnosť v prospech spotrebiteľov a malých a stredných podnikov, ako aj účinne riešiť problémy hospodárskej súťaže, ktoré vznikajú v hospodárskych sektoroch, v ktorých online platformy pôsobia ako strážcovia prístupu ( gatekeepers ), uložil prevádzkovateľom na trhu s dodávaním balíkov informačné povinnosti, ktoré podľa vnútroštátneho súdu idú nad rámec tých, ktoré sú striktne spojené s ochranou hospodárskej súťaže a spotrebiteľov. Tento súd sa však pýta, či nie je potrebné priznať NRO aj právomoc overiť, ako podniky nadobúdajú a uplatňujú svoju silu a aké by mohli byť dôsledky neprimeranej sily nielen pre spotrebiteľov, ale aj pre konkurentov v dotknutom sektore, pracovníkov a spoločnosť vo všeobecnosti.

3.

V prípade zápornej odpovede na druhú otázku, má sa skutočnosť, že nariadenie [2018/644] sa nevzťahuje na poskytovateľov služieb dodávania, ktoré nemajú cezhraničný charakter, považovať za primeranú, nediskriminačnú a v súlade s článkami 14, 114 a 169 ZFEÚ?

4.

V akých medziach (aj z hľadiska nevyhnutnosti a primeranosti) môže [NRO] uložiť poskytovateľom služieb dodávania balíkov informačné povinnosti, a najmä uložiť symetrické informačné povinnosti týkajúce sa

i)

podmienok uplatňovaných voči rôznym typom zákazníkov;

36

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má nariadenie 2018/644 vykladať v tom zmysle, že pokiaľ ide o poskytovanie informácií dotknutému NRO, uplatňuje sa len na poskytovateľov služieb cezhraničného dodávania balíkov alebo či sa uplatňuje vo všeobecnosti na všetkých poskytovateľov služieb dodávania balíkov, s výnimkou prípadov osobitného vylúčenia.

37

Ako vyplýva z jeho názvu, nariadenie 2018/644 sa týka služieb cezhraničného dodávania balíkov. V prvom rade však treba poznamenať, že článok 2 prvá veta tohto nariadenia stanovuje, že na účely tohto nariadenia sa uplatňujú vymedzenia pojmov uvedené v článku 2 smernice 97/67. Uvedené nariadenie totiž, ako vyplýva z jeho článku 1 v spojení s jeho odôvodnením 13, túto smernicu dopĺňa. Podľa článku 2 bodu 1a tejto smernice je „poskytovateľ poštových služieb“ definovaný ako „podnik, ktorý poskytuje jednu alebo viaceré poštové služby“. Toto ustanovenie teda nerozlišuje medzi poskytovateľmi vnútroštátnych služieb a poskytovateľmi cezhraničných služieb.

38

Okrem toho, podľa článku 2 bodu 3 nariadenia 2018/644 je „poskytovateľ služieb dodávania balíkov“ definovaný ako „podnik, ktorý poskytuje jednu alebo viaceré služby dodávania balíkov s výnimkou podnikov, ktoré sú usadené iba v jednom členskom štáte, poskytujú len služby vnútroštátneho dodávania balíkov v rámci kúpnej zmluvy a podľa tejto zmluvy osobne dodávajú užívateľovi tovar, ktorý je predmetom zmluvy“. Z tohto ustanovenia teda nemožno vyvodiť, že normotvorca Únie mal v úmysle zamerať sa len na poskytovateľov služieb cezhraničného dodávania balíkov, v dôsledku čoho všetci poskytovatelia služieb vnútroštátneho dodávania balíkov sú z jeho pôsobnosti a priori vylúčení.

42

Článok 4 ods. 1 a 3 nariadenia 2018/644 totiž „všet[kým] poskytovate[ľom] služieb dodávania balíkov“ ukladá povinnosť predložiť dotknutému NRO určité informácie. Článok 4 ods. 2 tohto nariadenia od „poskytovate[ľov] služieb dodávania balíkov“ vyžaduje, aby v stanovenej lehote oznámili každú zmenu informácií požadovaných podľa článku 4 ods. 1, čo znamená, že táto povinnosť sa vzťahuje na rovnakú kategóriu poskytovateľov, ako je tá, ktorej sa týka tento posledný uvedený odsek.

43

Článok 4 ods. 3 písm. c) uvedeného nariadenia tak týmto poskytovateľom ukladá povinnosť oznámiť počet balíkov spracovaných za predchádzajúci kalendárny rok v členskom štáte, v ktorom sú usadení, rozčlenený na vnútroštátne a cezhraničné balíky. Skutočnosť, že vnútroštátni poskytovatelia služieb dodávania balíkov sú schopní NRO oznámiť len informácie, ktoré sa týkajú vnútroštátnych balíkov, teda nemá za následok, že by mali byť považovaní za vylúčených z pôsobnosti toho istého nariadenia.

44

Okrem toho článok 4 ods. 5 nariadenia 2018/644, ktorý NRO umožňuje požadovať dodatočné informácie, výslovne odkazuje na odseky 1 a 3 tohto článku, čo znamená, že tieto požiadavky môžu byť adresované tým istým adresátom, teda všetkým poskytovateľom služieb dodávania balíkov v zmysle článku 2 tohto nariadenia.

48

Cieľ, ktorý každé z týchto ustanovení sleduje, odôvodňuje rozlišovanie medzi adresátmi dotknutej informačnej povinnosti, stanovené nariadením 2018/644. Niektoré povinnosti, ktoré sú svojou povahou a funkciou cielenejšie, sa totiž osobitne vzťahujú na poskytovateľov služieb cezhraničného dodávania balíkov. Článok 5 tohto nariadenia sa teda uplatňuje len na týchto poskytovateľov služieb, keďže jeho cieľom je dosiahnuť transparentnosť už zverejnených sadzieb za cezhraničné dodávanie balíkov. Relevantné informácie v tejto súvislosti totiž možno získať len od poskytovateľov, ktorí takéto dodacie služby poskytujú. Naproti tomu iné povinnosti, ako sú všeobecné informačné povinnosti uvedené v článku 4 nariadenia 2018/644, uplatňujú sa bez rozdielu na poskytovateľov služieb dodávania balíkov, bez ohľadu na územie, na ktorom sa toto dodávanie uskutočňuje.

49

Ako uviedol generálny advokát v bode 39 svojich návrhov, vnútroštátna alebo cezhraničná povaha služby dodávania balíkov nie je relevantná na účely vymedzenia osobnej pôsobnosti tohto nariadenia, ale na určenie druhu relevantnej informácie, ktorá musí byť poskytnutá s ohľadom na cieľ, ktorý sleduje každé z uvedených ustanovení.

50

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že nariadenie 2018/644 sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ ide o poskytnutie informácií dotknutému NRO, uplatňuje sa na každého poskytovateľa služieb dodávania balíkov, bez ohľadu na to, či dotknuté služby majú vnútroštátnu alebo cezhraničnú povahu, s výnimkou prípadov osobitného vylúčenia.

53

Svojou štvrtou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa články 22 a 22a smernice 97/67 a/alebo článok 4 nariadenia 2018/644 v spojení so zásadou proporcionality majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby NRO poskytovateľom služieb dodávania balíkov uložil všeobecné informačné povinnosti, ktoré sa týkajú najmä podmienok uplatňovaných voči rôznym typom zákazníkov, konkrétne voči verejnosti a niektorým podnikateľským zákazníkom, zmlúv upravujúcich vzťahy s podnikmi, ktoré rôznymi spôsobmi prispievajú k poskytovaniu týchto služieb, ako aj hospodárskych podmienok a právnej ochrany priznaných pracovníkom zamestnaným na rôznych pozíciách pri uvedenom poskytovaní služieb.

54

V tejto súvislosti treba na jednej strane uviesť, ako vyplýva z článku 22a ods. 1 a 2 smernice 97/67, že toto ustanovenie ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť, aby poskytovatelia poštových služieb poskytovali NRO na ich žiadosť všetky informácie vrátane finančných informácií a informácií o poskytovaní univerzálnej služby, a to predovšetkým na to, aby tieto NRO mohli zabezpečiť súlad s ustanoveniami tejto smernice alebo s rozhodnutiami prijatými v súlade s ňou, ako aj na jasne vymedzené štatistické účely.

55

Hoci článok 22a neobsahuje žiadne obmedzenia, pokiaľ ide o všetky informácie, ktoré môžu byť predmetom takejto žiadosti o poskytnutie informácií, vzhľadom na širokú formuláciu, ktorá bola v tejto súvislosti použitá treba uviesť, že tieto informácie musia byť požadované na účely splnenia úloh dotknutého NRO alebo na jasne vymedzené štatistické účely. Tento výklad je podporený cieľom, ktorý sleduje toto ustanovenie, ktorým je, ako sa uvádza v odôvodnení 51 smernice 2008/6, umožniť NRO získať informácie od účastníkov trhu „aby mohli účinne vykonávať svoje úlohy“. Z toho vyplýva, že právomoc NRO požadovať od poskytovateľov poštových služieb informácie v súlade s článkom 22a smernice 97/67 je vymedzená úlohami, ktoré sú mu zverené.

59

Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že tak smernica 97/67, ako aj nariadenie 2018/644 umožňujú priznanie širokých právomocí NRO, pokiaľ ide o druh alebo objem informácií, ktoré môže na účely plnenia svojich úloh požadovať od poskytovateľov služieb dodávania balíkov, a to či už ide o predmet, ktorého sa tieto informácie týkajú, ich verejnú alebo dôvernú povahu, alebo o frekvenciu, s akou ich od nich môže požadovať.

60

Treba však uviesť, že pri výkone tejto širokej právomoci musí byť dodržiavaná zásada proporcionality.

61

Na jednej strane je totiž možnosť stanoviť ďalšie požiadavky na informácie podľa článku 4 ods. 5 nariadenia 2018/644 podmienená tým, že takéto požiadavky sú „potrebné a primerané“.

V tejto súvislosti treba poznamenať, ako v podstate uviedla Komisia na pojednávaní, že právomoc regulovať trhy ex ante s cieľom podporiť hospodársku súťaž, sa odlišuje od právomocí zabezpečiť dodržiavanie pravidiel hospodárskej súťaže, ktoré znamená ex post uplatňovanie stanovených pravidiel hospodárskej súťaže, ktoré sa vykonáva v osobitných prípadoch. Z toho vyplýva, že toto ex post uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže môže odôvodniť cielenú žiadosť o informácie zameranú na konkrétne prebiehajúce vyšetrovanie, zatiaľ čo cieľ podpory hospodárskej súťaže môže odôvodniť širšiu žiadosť o informácie, ktorá NRO poverenému takouto úlohou umožní preskúmať dotknutý trh s cieľom zlepšiť hospodársku súťaž do budúcna. Dôkladná znalosť trhu týkajúca sa najmä sily niektorých subjektov pôsobiacich na trhu, cien určitých služieb a pracovných podmienok, ktoré by mohli ohroziť rovnosť podmienok hospodárskej súťaže na tomto trhu, tak môže odhaliť potrebu prijať regulačné opatrenia s cieľom predísť riziku narušenia hospodárskej súťaže v dotknutom sektore.

65

O proporcionalite informačných povinností, o ktoré ide vo veci samej, prislúcha rozhodnúť vnútroštátnemu súdu. Treba totiž pripomenúť, že článok 267 ZFEÚ neumožňuje Súdnemu dvoru uplatniť právne normy Únie na konkrétny prípad, ale len sa vyjadriť k výkladu Zmlúv a aktov prijatých inštitúciami Únie. V súlade s ustálenou judikatúrou však Súdny dvor môže v rámci súdnej spolupráce stanovenej v tomto článku 267 ZFEÚ na základe okolností uvedených v spise poskytnúť vnútroštátnemu súdu prvky výkladu práva Únie, ktoré mu môžu poskytnúť všetky potrebné údaje, ktoré by ho pri jeho posúdení mali viesť [rozsudky z 19. septembra 2024, Booking.com a Booking.com (Deutschland), C‑264/23 , EU:C:2024:764 , body 45 a 46 , ako aj citovaná judikatúra, a z 10. marca 2022, Landkreis Gifhorn, C‑519/20 , EU:C:2022:178 , bod 47 a citovaná judikatúra].

V tejto súvislosti treba uviesť, že predmetom štvrtej prejudiciálnej otázky sú len „symetrické“ informačné povinnosti uložené úradom AGCOM. Tieto povinnosti sa podľa vnútroštátneho súdu týkajú podmienok uplatňovaných voči rôznym typom zákazníkov [štvrtá otázka bod i)], zmlúv, ktorými sa riadia vzťahy medzi podnikom poskytujúcim službu dodávania balíkov, a podnikmi, ktoré prispievajú k poskytovaniu tejto služby rôznymi spôsobmi, podľa organizačného modelu daného odvetvia [štvrtá otázka bod ii)], hospodárskych podmienok a právnej ochrany priznaných pracovníkom zamestnaným na rôznych pozíciách pri poskytovaní služieb [štvrtá otázka bod iii)]. S výhradou overenia vnútroštátnym súdom, povinnosti uvedené vo štvrtej otázke bode i) zodpovedajú povinnostiam uvedeným v článku 1 ods. 2 rozhodnutia 94/22/CONS, povinnosti uvedené vo štvrtej otázke bode ii) zodpovedajú povinnostiam uvedeným v článku 1 ods. 3 tohto rozhodnutia a povinnosti uvedené vo štvrtej otázke bode iii) zodpovedajú povinnostiam uvedeným v článku 1 ods. 4 a 5 uvedeného rozhodnutia.

68

V prvom rade treba poznamenať, že v rozsahu, v akom požadované informácie spadajú do kategórií údajov uvedených v článku 4 ods. 1 až 3 nariadenia 2018/644, vnútroštátny súd neuvádza žiadnu skutočnosť, ktorá by umožňovala spochybniť primeranosť príslušných povinností uložených týmto nariadením, ktorého platnosť v tejto súvislosti nebola týmto súdom spochybnená, ako uviedol generálny advokát v bode 83 svojich návrhov.

69

72

Podľa článku 9 smernice 97/67 členské štáty môžu poskytovanie poštových služieb podmieniť všeobecným povolením alebo individuálnou licenciou, pričom udeľovanie povolení môže podliehať splneniu určitých podmienok týkajúcich sa najmä dodržiavania pracovných podmienok ustanovených vo vnútroštátnych právnych predpisoch.

73

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že „symetrické“ informačné povinnosti, o ktoré ide vo veci samej, sú uložené podnikom, ktoré poskytujú služby dodávania balíkov ako držitelia individuálnej licencie alebo všeobecného povolenia. Nie je uvedené, či služby dodávania balíkov, ktoré tieto podniky poskytujú, patria alebo nepatria do univerzálnej služby. BRT vo svojich písomných pripomienkach predložených Súdnemu dvoru uvádza, že jej služby nepatria do univerzálnej služby.

74

V tejto súvislosti treba poznamenať, že Súdny dvor rozhodol, že z analýzy celej štruktúry článku 9 ods. 2 druhého pododseku smernice 97/67 vyplýva, že pojem „povolenia“ použitý v tomto ustanovení označuje tak povolenia uvedené v odseku 2 prvom pododseku tohto článku, ako aj povolenia uvedené v odseku 1 uvedeného článku, teda povolenia, ktoré sa týkajú tak služieb, ktoré nepatria do univerzálnej služby, ako aj tých, ktoré do nej patria. V súlade s článkom 9 ods. 2 druhým pododsekom piatou zarážkou tejto smernice tak povinnosť dodržiavať pracovné podmienky ustanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch môže byť uložená všetkým poskytovateľom poštových služieb, vrátane tých, ktorí neposkytujú služby patriace do univerzálnej služby (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. novembra 2016, DHL Express (Austria), C‑2/15 , EU:C:2016:880 , body 27 a 28 ).

78

Ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 88 svojich návrhov, výkon úlohy dohľadu nad dodržiavaním povinností, ktoré vyplývajú z individuálnych licencií a všeobecných povolení udelených poskytovateľom služieb dodávania balíkov, znamená, že NRO disponuje informáciami týkajúcimi sa pracovných podmienok zamestnancov a právnej ochrany, ktorá je priznaná pracovníkom, ktorí sa podieľajú na poskytovaní dotknutých služieb. Povinnosť poskytnúť vzorové zmluvy uzavreté s týmito zamestnancami na každej úrovni organizácie, ako aj povinnosť oznámiť vyhlásenie o dodržiavaní pracovných podmienok vo vzťahu k osobám, ktoré sa podieľajú na poskytovaní služieb dodávania balíkov, ako sú stanovené v článku 1 ods. 4 a 5 rozhodnutia 94/22/CONS, teda zrejme nejdú nad rámec toho, čo je nevyhnutné na účinné plnenie tejto úlohy.

79

82

Hoci podľa judikatúry uvedenej v bode 65 tohto rozsudku takéto posúdenie prináleží vnútroštátnemu súdu, možno poznamenať, že pokiaľ poskytnutie vzorových zmlúv umožňuje NRO získať požadované informácie, bolo by neprimerané od poskytovateľov služieb dodávania balíkov vyžadovať, aby poskytli všetky existujúce zmluvy, ktoré upravujú vzťahy medzi prevádzkovateľom, ktorý je oprávnený poskytovať služby dodávania balíkov verejnosti, a jeho zamestnancami, ako aj osobami, ktoré k takémuto poskytovaniu služieb prispievajú.

83

Okrem toho, aj keby údaje, akými sú ceny dohodnuté s podnikateľskými zákazníkmi, ktoré sú v prejednávanej veci predmetom informačnej povinnosti uloženej rozhodnutím 94/22/CONS, pre poskytovateľov služieb dodávania balíkov predstavovali citlivé obchodné informácie, treba pripomenúť, že v súlade s článkom 9 nariadenia 2018/644 a článkom 22a ods. 2 smernice 97/67 musí byť dôvernosť dôverných obchodných informácií poskytnutých poskytovateľmi služieb dodávania balíkov zaručená. Zdá sa teda, že tým, že normotvorca Únie zabezpečil, že tieto údaje nemusia byť poskytovateľmi anonymizované, čo by pre nich znamenalo značnú administratívnu záťaž, vyvážil na jednej strane ich záujmy pri výkone slobody podnikania zaručenej v článku 16 Charty základných práv Európskej únie a záujmy NRO na získanie týchto informácií na účely plnenia svojich úloh na strane druhej.

84

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na štvrtú otázku odpovedať tak, že články 22 a 22a smernice 97/67, ako aj článok 4 nariadenia 2018/644 sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby NRO uložil poskytovateľom služieb dodávania balíkov všeobecné informačné povinnosti, ktoré sa týkajú najmä podmienok uplatňovaných voči rôznym typom zákazníkov, konkrétne voči verejnosti a niektorým podnikateľským zákazníkom, ktoré sa týkajú zmlúv upravujúcich vzťahy s podnikmi, ktoré rôznymi spôsobmi prispievajú k poskytovaniu týchto služieb, ako aj hospodárskych podmienok a právnej ochrany priznaných pracovníkom zamestnaným na rôznych pozíciách pri uvedenom poskytovaní služieb, pokiaľ uložené povinnosti umožňujú plnenie úloh zverených tomuto orgánu, sú na tento účel nevyhnutné a sú primerané v tom, že pre týchto poskytovateľov služieb nepredstavujú neprimerané zaťaženie.

sa má vykladať v tom zmysle, že:

pokiaľ ide o poskytovanie informácií príslušnému národnému regulačnému orgánu, vzťahuje sa na každého poskytovateľa služieb dodávania balíkov, bez ohľadu na to, či dotknuté služby majú vnútroštátnu alebo cezhraničnú povahu, s výnimkou osobitných prípadov vylúčenia.

2.

Články 22 a 22a smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/6/ES z 20. februára 2008, v spojení s článkom 4 nariadenia 2018/644

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

nebránia tomu, aby národný regulačný orgán uložil poskytovateľom služieb doručovania balíkov všeobecné informačné povinnosti, ktoré sa týkajú najmä podmienok uplatňovaných voči rôznym typom zákazníkov, konkrétne voči verejnosti a niektorým podnikateľským zákazníkom, zmlúv upravujúcich vzťahy s podnikmi, ktoré rôznymi spôsobmi prispievajú k poskytovaniu týchto služieb, ako aj hospodárskych podmienok a právnej ochrany priznaných pracovníkom zamestnaným na rôznych pozíciách pri uvedenom poskytovaní služieb, pokiaľ uložené povinnosti umožňujú plnenie úloh zverených tomuto orgánu, sú na tento účel nevyhnutné a sú primerané v tom, že pre týchto poskytovateľov služieb nepredstavujú neprimerané zaťaženie.