C-348/24

62024CJ0348

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (ôsma komora)

z 30. októbra 2025 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Colná únia – Nariadenie (EHS) č. 2913/92 – Colný kódex Spoločenstva – Režim colného uskladňovania – Prepustenie do voľného obehu – Článok 29 – Colná hodnota tovaru – Tovar predávaný na vývoz na colné územie Európskej únie – Článok 112 ods. 3 – Určenie colnej hodnoty – Článok 214 ods. 1 – Okamih, z ktorého treba vychádzať pri určovaní colnej hodnoty – Nariadenie (EHS) č. 2454/93 – Článok 97n ods. 2 – Dôkaz o pôvode tovaru – Článok 118 ods. 1 a 3 – Lehota na predloženie dôkazov o pôvode – Strata nároku na preferenčné zaobchádzanie – Platnosť dokumentov preukazujúcich pôvod tovaru – Článok 147 – Následné predaje“

Vo veci C‑348/24,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Tribunal Supremo (Najvyšší súd, Španielsko) z 12. apríla 2024 a doručený Súdnemu dvoru 9. mája 2024, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: L. Carrasco Marco, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 5. júna 2025,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

Compañía de Distribución Integral Logista, SA, v zastúpení: M. Flores Navarro, J. I. Guerra García a M. Muñoz Domínguez, abogados,

–

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 29, článku 112 ods. 3 a článku 214 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva ( Ú. v. ES L 302, 1992, s. 1 ; Mim. vyd. 02/004, s. 307), zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 82/97 z 19. decembra 1996 ( Ú. v. ES L 17, 1997, s. 1 ; Mim. vyd. 02/008, s. 179) (ďalej len „Colný kódex Spoločenstva“), ako aj článku 97k, článkov 118 a 147 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva ( Ú. v. ES L 253, 1993, s. 1 ; Mim. vyd. 02/006, s. 3), zmeneného nariadením Komisie (EÚ) č. 1063/2010 z 18. novembra 2010 ( Ú. v. EÚ L 307, 2010, s. 1 ) (ďalej len „nariadenie č. 2454/93“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Compañía de Distribución Integral Logista, SA a Agencia Estatal de la Administración Tributaria (Daňová správa, Španielsko) vo veci určenia colnej hodnoty určitého tovaru a platnosti dôkazov o pôvode tohto tovaru na účely uplatnenia preferenčného režimu.

Právny rámec

Colný kódex Spoločenstva

…

c)

colné vyhlásenie na tovar pre príslušný colný režim bolo vykonané zápisom tohto tovaru do evidencie; v tomto prípade colné orgány môžu upustiť od požiadavky, aby deklarant predložil tovar colným orgánom.“

5

Článok 112 ods. 3 prvý a druhý pododsek tohto nariadenia znie:

„Ak je dovážaný tovar prepustený do colného režimu voľného obeh v súlade s článkom 76 ods. 1 písm. c), povaha tovaru, colná hodnota a množstvo, ktoré sa musia zohľadniť na účely článku 214 sú rovnaké, aké platia pre tovar v čase, keď bol prepustený do colného režimu uskladnenia v colnom sklade.

…

2. Colný dlh vzniká v okamihu prijatia daného colného vyhlásenia.“

7

Článok 214 ods. 1 tohto kódexu stanovuje:

„Ak tento kódex neustanovuje inak, bez toho, aby tým bol dotknutý odsek 2, suma dovozného alebo vývozného cla uplatňovaná na tovar sa vymeriava na základe pravidiel pre vymeriavanie platných pre daný tovar v okamihu, keď colný dlh naň vzťahujúci vznikol.“

Nariadenie č. 2454/93

10

Tá istá kapitola 2 obsahovala oddiel 2 s názvom „Zvýhodnené krajiny a územia podľa preferenčných sadzobných opatrení, ktoré jednostranne prijala [Únia] v prospech určitých krajín alebo území“. V pododdiele 2 tohto oddielu 2, nazvanom „Dôkaz o pôvode“, článok 118 tohto nariadenia v odsekoch 1 až 3 stanovoval:

„1. Dôkaz pôvodu platí odo dňa vydania v krajine vývozu a v uvedenej lehote musí byť predložený colným orgánom krajiny dovozu [je platný štyri mesiace od dátumu vydania vo vyvážajúcej krajine a musí sa v tejto lehote predložiť colným orgánom dovážajúcej krajiny – neoficiálny preklad ].

2. Dôkazy pôvodu, ktoré sú predložené colným orgánom krajiny dovozu po uplynutí posledného termínu pre predloženie uvedeného v odseku 1, môžu byť prijaté na účel uplatňovania sadzobných preferencií uvedených v článku 98, ak nepredloženie týchto dokumentov do konečného termínu spôsobili výnimočné okolnosti.

3. V ostatných prípadoch oneskoreného predloženia môžu colné orgány krajiny dovozu prijať aj také dôkazy pôvodu, pri ktorých im boli výrobky predložené pred uplynutím uvedenej lehoty.“

11

13

Tieto cigary uskladnené v tomto colnom sklade v režime colného uskladňovania mali viacero miest určenia. Konkrétne časť uvedených cigár bola predaná – bez toho, aby bola prepustená do voľného obehu –na účely ich následného predaja v predajniach „duty free“ nachádzajúcich sa na letiskách. Ďalšia časť týchto cigár bola predaná spoločnosťou Altadis spoločnosti Compañía de Distribución Integral Logista (ďalej len „druhý predaj“) a následne bola časť cigár predaná na území vylúčenom z colného územia Únie, konkrétne v Ceute (Španielsko) a Melille (Španielsko), a časť v predajniach s tabakom.

14

Pokiaľ ide o túto poslednú uvedenú časť, o ktorú ako jedinú ide vo veci samej, Altadis si ponechala vlastníctvo cigár až do okamihu, dokiaľ Compañía de Distribución Integral Logista nedohodla ich predaj s predajňami tabaku. V tom okamihu Altadis previedla vlastnícke právo k týmto cigarám na Compañía de Distribución Integral Logista. Táto spoločnosť ich potom prepustila do voľného obehu s cieľom ich predaja a následného dodania predajniam s tabakom.

15

Pri prepustení do voľného obehu bola colná hodnota dotknutých cigár stanovená a deklarovaná na základe prvého predaja.

19

Compañía de Distribución Integral Logista napadla tieto výmery na Tribunal Económico‑Administrativo Central (Ústredný hospodársko‑správny súd, Španielsko), ktorý rozhodnutím z 25. októbra 2018 zamietol sťažnosť podanú proti dodatočnému vymeraniu cla.

20

Compañía de Distribución Integral Logista podala proti tomuto rozhodnutiu žalobu na Audiencia Nacional (Vrchný súd s celoštátnou pôsobnosťou, Španielsko), ktorý ju rozsudkom z 9. júla 2021 zamietol.

21

Audiencia Nacional (Vrchný súd s celoštátnou pôsobnosťou) v prvom rade konštatoval, že článok 112 ods. 3 Colného kódexu Spoločenstva nevylučuje uplatnenie článku 29 ods. 1 tohto kódexu. Keďže sa teda nepreukázalo, že pri prvom predaji všetok tovar predaný spoločnosťou Corporación Habanos spoločnosti Altadis bol určený na vývoz na colné územie Únie ani že bol bez výnimky odoslaný na toto územie, colná hodnota sa má určiť na základe druhého predaja, ktorý bol uzavretý na účely vývozu tovaru, ktorý bol predmetom tohto predaja, na uvedené územie.

25

Za týchto podmienok Tribunal Supremo (Najvyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

„1.

Možno článok 29 [Colného kódexu Spoločenstva], pokiaľ ide o colnú hodnotu, vykladať v tom zmysle, že stanovuje len spôsob určenia colnej hodnoty – prevodnej hodnoty bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek úpravy, ktoré sa majú vykonať smerom nahor alebo nadol –, ale nestanovuje čas, kedy sa má toto určenie vykonať?

2.

Keďže podľa judikatúry Súdneho dvora sa na účely článku 29 [Colného kódexu Spoločenstva] metóda určenia colnej hodnoty na základe prevodnej hodnoty tovaru uplatňuje vtedy, ak bol tovar predaný na vývoz do Európskej únie, má sa článok 29 [tohto kódexu] v spojení s článkom 112 ods. 3 a článkom 214 [uvedeného kódexu] vykladať v tom zmysle, že umiestnenie tovaru do colného skladu v zjednodušenom režime podľa článku 76 ods. 1 písm. c) [tohto kódexu] znamená alebo umožňuje predpokladať, že predaj tovaru sa uskutočnil s cieľom jeho vývozu do Únie? Má na odpoveď na predchádzajúcu otázku vplyv skutočnosť, že tovar bol prepustený do voľného obehu po prevode, ktorý sa uskutočnil v čase, keď sa tovar nachádzal v colnom sklade?

O prvej až štvrtej prejudiciálnej otázke

26

Podľa ustálenej judikatúry v rámci spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom zakotvenej v článku 267 ZFEÚ prislúcha Súdnemu dvoru poskytnúť vnútroštátnemu súdu odpoveď potrebnú na rozhodnutie vo veci, ktorá mu bola predložená. Z tohto pohľadu Súdnemu dvoru prináleží v prípade potreby preformulovať otázky, ktoré sú mu položené. V tejto súvislosti mu prináleží, aby zo všetkých informácií, ktoré poskytol vnútroštátny súd, a najmä z odôvodnenia rozhodnutia vnútroštátneho súdu, vybral tie ustanovenia práva Únie, ktoré si so zreteľom na predmet sporu vyžadujú výklad (pozri rozsudky zo 17. júla 1997, Krüger, C‑334/95 , EU:C:1997:378 , body 22 a 23 , ako aj z 25. februára 2025, Alphabet a i., C‑233/23 , EU:C:2025:110 , bod 33 ).

27

V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že daňová správa spochybnila colné vyhlásenia z dôvodu, že colná hodnota dotknutého tovaru bola určená vzhľadom na jeho prevodnú hodnotu pri predaji, ktorý predchádzal umiestneniu tohto tovaru do colného skladu nachádzajúceho sa na colnom území Únie. Táto správa sa domnievala, že prevodná hodnota uvedeného tovaru sa musí zohľadniť pri predaji, ktorý sa uskutočnil v čase, keď bol tento tovar umiestnený do tohto skladu a pred jeho prepustením do voľného obehu v súlade so zjednodušeným postupom stanoveným v článku 76 ods. 1 písm. c) Colného kódexu Spoločenstva.

28

31

Táto metóda je opísaná v článku 29 ods. 1 Colného kódexu Spoločenstva, podľa ktorého colnou hodnotou dovážaného tovaru je jeho prevodná hodnota, t. j. cena skutočne zaplatená alebo ktorá sa má zaplatiť za tovar predávaný na vývoz na colné územie Únie, podľa potreby upravená.

32

Zo znenia tohto ustanovenia, a najmä z výrazu „predávaný na vývoz na colné územie [Únie]“ vyplýva, že prevodná hodnota musí zodpovedať cene vývozu do Únie. V okamihu predaja tak musí byť preukázané, že tovar pochádzajúci z tretieho štátu bude prepravený na colné územie Únie (pozri najmä rozsudky zo 6. júna 1990, Unifert, C‑11/89 , EU:C:1990:237 , bod 11 , a z 9. novembra 2017, LS Customs Services, C‑46/16 , EU:C:2017:839 , bod 27 ).

33

Uvedené ustanovenie však samo osebe neuvádza okamih, z ktorého treba vychádzať pri určení colnej hodnoty.

37

Z toho vyplýva, že ak colný dlh vzniká prepustením dotknutého tovaru do voľného obehu, suma dovozného cla, ktorá sa na tento tovar uplatňuje, sa určí na základe podkladov pre vymeranie cla platných pre tento tovar v okamihu prijatia colného vyhlásenia, ktoré sa ho týka.

38

V tomto zmysle pri dovážanom tovare prepustenom do voľného obehu podľa článku 76 ods. 1 písm. c) Colného kódexu Spoločenstva stanovuje článok 112 ods. 3 prvý a druhý pododsek tohto kódexu, že v prejednávanej veci charakter tovaru, colná hodnota a množstvo, ktoré sa musia zohľadniť na účely článku 214 uvedeného kódexu, sú rovnaké, aké platia pre tovar v čase jeho prepustenia do režimu colného uskladňovania, pod podmienkou, že tieto podklady pre vymeranie cla boli uznané alebo prijaté pri prepustení tovaru do tohto režimu, pokiaľ dotknutý deklarant nepožiada o ich uplatnenie v čase vzniku colného dlhu.

39

Z toho vyplýva, že ak colný dlh vzniká prepustením tovaru do voľného obehu a sú splnené podmienky stanovené v tomto článku 112 ods. 3, dotknutý deklarant nemusí deklarovať colnú hodnotu tohto tovaru v stave, v akom sa nachádzal v čase podania colného vyhlásenia na prepustenie tohto tovaru do voľného obehu, ale môže deklarovať colnú hodnotu v čase jeho prepustenia do režimu colného uskladňovania.

Článok 147 ods. 1 prvý pododsek tohto nariadenia vo svojej prvej vete stanovuje, že skutočnosť, že tovar, ktorý sa má predať, je navrhnutý na prepustenie do voľného obehu, sa považuje za primeraný dôkaz, že tovar bol predaný na účely vývozu na colné územie Únie. Vo svojej druhej vete toto ustanovenie spresňuje, že v prípade následných predajov pred určením colnej hodnoty je takýmto dôkazom iba posledný predaj, ktorý viedol k vstupu tovaru na toto colné územie, alebo predaj, ktorý sa uskutočnil na uvedenom colnom území pred prepustením tovaru do režimu voľný obeh. Naproti tomu článok 147 ods. 1 tohto nariadenia vo svojom druhom pododseku stanovuje, že ak sa deklaruje cena, ktorá sa týka predaja uskutočneného pred posledným predajom, na základe ktorého tovar vstúpil na colné územie Spoločenstva, musí sa ku spokojnosti colných orgánov preukázať, že tento predaj tovaru sa uskutočnil na účel vývozu na toto územie.

43

Na rozdiel od prípadov uvedených v článku 147 ods. 1 prvom pododseku uvedeného nariadenia, pri ktorých už nie je potrebné dokazovať, že dotknutý predaj bol dohodnutý na účely vývozu na colné územie Únie, dotknutý deklarant v prípade, že deklarovanou colnou hodnotou je cena týkajúca sa predaja, ktorý predchádza poslednému predaju, na základe ktorého bol tovar prepravený na toto územie, musí preukázať, že takýto predaj bol dohodnutý na účely vývozu na uvedené územie.

44

Medzi prípadmi uvedenými v článku 147 ods. 1 prvom pododseku tohto nariadenia sa v prvej vete tohto ustanovenia uvádza prípad predaja tovaru deklarovaného na prepustenie do voľného obehu.

48

Takéto zohľadnenie je totiž v súlade s cieľom článku 147 nariadenia č. 2454/93, ktorým je uľahčiť identifikáciu prevodnej hodnoty tovaru, ktorý je predmetom jedného alebo viacerých predajov, a zároveň zaručiť, že táto hodnota odráža skutočnú ekonomickú hodnotu dovážaného tovaru.

49

Z toho vyplýva, že ak sú splnené podmienky uplatnenia článku 112 ods. 3 Colného kódexu Spoločenstva a v čase prepustenia tovaru do režimu colné uskladňovanie bol tento tovar predmetom predaja, na základe ktorého bol dovezený na colné územie Únie, colná hodnota tohto tovaru môže byť určená podľa článku 147 ods. 1 prvého pododseku nariadenia č. 2454/93 s odkazom na prevodnú hodnotu tohto predaja bez toho, aby bolo potrebné ďalej preukazovať, že účelom tohto predaja bol vývoz na colné územie Únie.

50

Keďže prepustenie tovaru do režimu colného uskladňovania znamená, že tento tovar môže mať v budúcnosti rôzne colné určenie, okolnosť, že iný tovar tej istej kvóty, ktorý bol prepustený do tohto režimu, bol následne predaný bez toho, aby bol prepustený do voľného obehu, nie je za týchto podmienok na účely uplatnenia článku 147 ods. 1 prvého pododseku tohto nariadenia relevantná.

Na úvod treba spresniť, že hoci účastníci konania na pojednávaní vyjadrili pochybnosti, pokiaľ ide o uplatniteľnosť článku 118 nariadenia č. 2454/93 v spore vo veci samej, vnútroštátnemu súdu prináleží overiť, či sa okrem článku 97k ods. 5 a článku 97n ods. 2 tohto nariadenia uplatní aj jeho článok 118 na niektoré krajiny vývozu tovaru dotknutého vo veci samej.

54

Po prvé článok 97k ods. 5 nariadenia č. 2454/93 stanovuje, že dôkazy o pôvode sú platné desať mesiacov od dátumu ich vydania vo vyvážajúcej krajine a v tej istej lehote sa predložia colným orgánom dovážajúcej krajiny. Podľa článku 97n ods. 2 tohto nariadenia dôkazy o pôvode predložené týmto colným orgánom po uplynutí tohto obdobia platnosti možno prijať na účely uplatnenia sadzobných preferencií, ak príčinou nepredloženia týchto dokladov v stanovenej lehote boli výnimočné okolnosti. Toto ustanovenie spresňuje, že okrem týchto prípadov oneskoreného predloženia môžu uvedené colné orgány prijať dôkazy o pôvode, ak im boli výrobky predložené pred uplynutím tejto lehoty.

55

Po druhé článok 118 nariadenia č. 2454/93 vo svojom odseku 1 stanovuje, že dôkaz o pôvode je platný štyri mesiace odo dňa jeho vydania v krajine vývozu a musí byť predložený v tej istej lehote colným orgánom dovážajúcej krajiny, zatiaľ čo tento článok 118 v odseku 2 stanovuje, že dôkazy o pôvode, ktoré sa týmto colným orgánom predložia po uplynutí lehoty na predloženie stanovenej v odseku 1, možno prijať na účely uplatnenia sadzobných preferencií uvedených v článku 98 tohto nariadenia, ak je nedodržanie lehoty spôsobené výnimočnými okolnosťami. Okrem týchto prípadov oneskoreného predloženia článok 118 ods. 3 uvedeného nariadenia stanovuje, že uvedené colné orgány môžu prijať dôkazy o pôvode, ak im boli výrobky predložené pred uplynutím uvedenej lehoty.

59

Z toho vyplýva, že tieto orgány nie sú povinné prijať dôkaz o pôvode po uplynutí lehôt stanovených na tento účel, aj keď tento dôkaz o pôvode bol predložený v daných lehotách pri prepustení do voľného obehu tovarov, ktoré sú súčasťou rovnakej kvóty ako tovary, pri ktorých bol uvedený dôkaz o pôvode predložený oneskorene. Takáto okolnosť totiž sama osebe neumožňuje vylúčiť, že na účely uplatnenia preferenčného sadzobného režimu je nevyhnutné vykonať pri prepustení takéhoto tovaru do voľného obehu vecné a listinné overenie na základe dôkazu o pôvode tohto tovaru.

60

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na piatu otázku odpovedať tak, že článok 97k ods. 5, článok 97n ods. 2 a článok 118 ods. 1 a 3 nariadenia č. 2454/93 sa majú vykladať v tom zmysle, že colné orgány dovážajúcej krajiny nie sú na účely uplatnenia sadzobných preferencií na tovar povinné prijať dôkaz o pôvode, ktorý im bol predložený po uplynutí svojej platnosti, hoci ten istý dôkaz o pôvode bol týmto orgánom predložený už pred uplynutím svojej platnosti na uplatnenie sadzobných preferencií na iný tovar v rámci tej istej kvóty.

O trovách

61

2.

Článok 97k ods. 5, článok 97n ods. 2 a článok 118 ods. 1 a 3 nariadenia č. 2454/93, zmeneného nariadením č. 1063/2010,

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

colné orgány dovážajúcej krajiny nie sú na účely uplatnenia sadzobných preferencií na tovar povinné prijať dôkaz o pôvode, ktorý im bol predložený po uplynutí svojej platnosti, hoci ten istý dôkaz o pôvode bol týmto orgánom predložený už pred uplynutím svojej platnosti na uplatnenie sadzobných preferencií na iný tovar v rámci tej istej kvóty.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: španielčina.