C-349/24

62024CJ0349

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (tretia komora)

z 5. júna 2025 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti – Azylová politika – Postavenie utečenca alebo osoby oprávnenej na doplnkovú ochranu – Smernica 2011/95/EÚ – Článok 3 – Výhodnejšie normy – Doplnková ochrana – Dôvod, ktorý nemá súvislosť so situáciou v krajine pôvodu – Logický zmysel medzinárodnej ochrany“

Vo veci C‑349/24 [Nuratau] ( i ),

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Krajského soudu v Brně (Krajský súd Brno, Česká republika) z 9. mája 2024 a doručený Súdnemu dvoru 13. mája 2024, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

A.B., v zastúpení: A. Žemla, advokátka,

–

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany ( Ú. v. EÚ L 337, 2011, s. 9 ).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu, ktorého účastníkmi sú A.B., štátny príslušník tretej krajiny, a Ministerstvo vnitra, Odbor azylové a migrační politiky (Ministerstvo vnútra, Odbor azylovej a migračnej politiky, Česká republika) (ďalej len „ministerstvo“), vo veci rozhodnutia ministerstva, ktorým sa A.B. nepriznáva medzinárodná ochrana.

Právny rámec

Právo Únie

b)

rodinný život,

c)

zdravotný stav dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny

a dodržiavajú zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia.“

Smernica 2011/95

…

d)

‚utečenec‘ je štátny príslušník tretej krajiny, ktorý [sa] kvôli oprávnenej obave pred prenasledovaním z rasových, náboženských dôvodov, dôvodov štátnej príslušnosti, z dôvodu zastávania určitého politického názoru alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine [nachádza mimo štátu svojej štátnej príslušnosti a – neoficiálny preklad ] nemôže prijať alebo v dôsledku uvedených obáv odmieta ochranu tejto krajiny, alebo osoba bez štátneho občianstva, ktorá sa nachádza mimo štátu svojho doterajšieho [obvyklého – neoficiálny preklad ] pobytu z dôvodov, ktoré sú uvedené vyššie, alebo ktorá sa tam vzhľadom na uvedené obavy nemôže alebo nechce vrátiť a na ktorú sa neuplatňuje článok 12;

…

f)

‚osoba oprávnená na doplnkovú ochranu‘ je štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátneho občianstva, ktorá nie je oprávnená ako utečenec, ale vzhľadom ku ktorej boli preukázané podstatné dôvody domnievať sa, že dotknutá osoba by v prípade, keď by bola vrátená do svojej krajiny pôvodu alebo v prípade osoby bez štátneho občianstva do krajiny svojho doterajšieho [obvyklého – neoficiálny preklad ] pobytu, čelila reálnemu riziku utrpenia vážneho bezprávia, ako je definované v článku 15, a na ktorú sa neuplatňuje článok 17 ods. 1 a 2 a ktorá nemôže prijať alebo v dôsledku takéhoto rizika odmieta ochranu tejto krajiny.“

a)

všetkých príslušných skutočností, pokiaľ sa týkajú krajiny pôvodu v čase prijatia rozhodnutia o žiadosti, vrátane zákonov a nariadení krajiny pôvodu a spôsobu, ktorým sú uplatňované.“

8

Článok 6 smernice 2011/95 znie:

„Aktéri prenasledovania alebo vážneho bezprávia zahŕňajú:

a)

Článok 8 ods. 1 tejto smernice uvádza:

„Ako súčasť posudzovania žiadosti o medzinárodnú ochranu môžu členské štáty určiť, že žiadateľ nepotrebuje medzinárodnú ochranu, ak má žiadateľ v niektorej časti krajiny pôvodu:

a)

neopodstatnenú obavu z prenasledovania alebo nie je reálne ohrozený vážnym bezprávím, alebo

b)

prístup k ochrane proti prenasledovaniu alebo vážnemu bezpráviu…

skupina tvorí určitú sociálnu skupinu najmä v prípade, že:

–

príslušníci tejto skupiny majú prirodzenú charakteristiku alebo spoločný pôvod, ktorý sa nemôže zmeniť, alebo zdieľajú charakteristiku alebo vieru, ktorá je taká základná [alebo presvedčenie, ktoré sú také zásadné – neoficiálny preklad ] pre identitu alebo vedomie [svedomie – neoficiálny preklad ], že osoba by nemala byť nútená, aby sa [ich] zriekla, a

–

táto skupina má jednoznačnú [vlastnú – neoficiálny preklad ] identitu v príslušnej krajine, pretože je vnímaná ako odlišná od okolitej spoločnosti.

V závislosti od okolností v krajine pôvodu môže určitá sociálna skupina zahŕňať skupinu vychádzajúcu zo spoločnej charakteristiky sexuálnej orientácie. Sexuálna orientácia sa nemôže chápať ako orientácia zahŕňajúca činy považované za trestné v súlade s vnútroštátnym právom členských štátov…“

z mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo potrestania žiadateľa v krajine pôvodu, alebo

c)

z vážneho a individuálneho ohrozenia života občana alebo osoby z dôvodu všeobecného násilia v situáciách medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.“

České právo

12

Ustanovenie § 14a zákona č. 325/1999 Sb. o azylu (zákon č. 325/1999 Zb. o azyle) z 11. novembra 1999, v znení účinnom do 30. júna 2023 (ďalej len „zákon o azyle“), uvádzalo:

c)

z vážneho ohrozenia života občana alebo jeho ľudskej dôstojnosti z dôvodu všeobecného násilia v situáciách medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, alebo

d)

zo situácie, keď by vycestovanie cudzinca bolo v rozpore s medzinárodnými záväzkami Českej republiky.“

Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

13

Dôvody zrušenia týchto dvoch rozhodnutí v podstate vychádzali z neúplnosti informácií získaných ministerstvom o súkromnom a rodinnom živote A.B. a zo zistení, že ministerstvo dostatočne neskúmalo niektoré skutočnosti týkajúce sa súkromného a rodinného života A.B., ako sú dĺžka pobytu v Českej republike, jeho integrácia v tomto členskom státe, zdravotný stav, úmrtie jeho manželky v uvedenom členskom štáte alebo tiež neexistencia sociálnych a rodinných väzieb v krajine pôvodu.

17

Rozhodnutím z 9. novembra 2023 ministerstvo tretíkrát zamietlo žiadosť A.B. o medzinárodnú ochranu, a to predovšetkým z dôvodu, že po posúdení všetkých relevantných skutočností sa javí, že A.B. nemá v Českej republike silné sociálne či súkromné väzby. A.B. podal proti tomuto tretiemu rozhodnutiu žalobu na vnútroštátny súd.

18

Vnútroštátny súd spresňuje, že rozsudky zo 17. júna 2021 a zo 17. mája 2023 boli rovnako ako posúdenie ministerstva založené na ustálenom výklade § 14a ods. 2 písm. d) zákona o azyle zo strany českých súdov. Podľa tohto výkladu je uvedené ustanovenie uplatniteľné vo všetkých situáciách, v ktorých by vycestovanie žiadateľa viedlo k porušeniu medzinárodných záväzkov Českej republiky. V súlade s uvedeným výkladom to isté ustanovenie okrem iného znamená, že doplnková ochrana sa prizná štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorých právo na súkromný a rodinný život by bolo v prípade vycestovania z Českej republiky porušené.

19

22

Za týchto okolností Krajský súd v Brně (Krajský súd Brno) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 3 smernice [2011/95] vykladať v tom zmysle, že za výhodnejšiu normu na určenie toho, kto je oprávnený na doplnkovú ochranu v zmysle tohto ustanovenia, možno považovať právnu úpravu členského štátu, ktorá umožňuje poskytnúť doplnkovú ochranu žiadateľovi o medzinárodnú ochranu aj v prípade reálneho rizika utrpenia takého typu vážneho bezprávia, ktoré nie je uvedené v článku 15 tejto smernice a ktoré spočíva v tom, že by vycestovanie žiadateľa o medzinárodnú ochranu z členského štátu bolo v rozpore s medzinárodnými záväzkami tohto členského štátu, pokiaľ sa tento rozpor s medzinárodnými záväzkami členského štátu zároveň vzťahuje na situáciu v krajine pôvodu žiadateľa o medzinárodnú ochranu?“

O prejudiciálnej otázke

23

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora v rámci spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom zakotvenej v článku 267 ZFEÚ prináleží Súdnemu dvoru poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď, ktorá mu umožní rozhodnúť o spore, ktorý prejednáva. Z tohto pohľadu Súdnemu dvoru prináleží v prípade potreby preformulovať otázky, ktoré sú mu položené. Súdnemu dvoru v tejto súvislosti prináleží zo všetkých skutočností, ktoré poskytol vnútroštátny súd, a najmä z odôvodnenia rozhodnutia vnútroštátneho súdu, zistiť ustanovenia práva Únie, ktoré si so zreteľom na predmet sporu vyžadujú výklad [pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. decembra 1984, Haug‑Adrion, 251/83 , EU:C:1984:397 , bod 9 , a z 30. apríla 2024, M.N. (EncroChat), C‑670/22 , EU:C:2024:372 , bod 78 ].

27

V súlade s článkom 2 písm. f) smernice 2011/95 sa doplnková ochrana prizná štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý nie je oprávnený ako utečenec, ale vzhľadom ku ktorému boli preukázané podstatné dôvody domnievať sa, že by v prípade, keď by bol vrátený do svojej krajiny pôvodu, čelil reálnemu riziku utrpenia vážneho bezprávia, ako je definované v článku 15 tejto smernice, a na ktorého sa neuplatňuje ustanovenie o vylúčení a ktorý nemôže prijať alebo v dôsledku takéhoto rizika odmieta ochranu tejto krajiny.

28

Podľa článku 15 uvedenej smernice vážne bezprávie pozostáva z trestu smrti alebo popravy, z mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo potrestania žiadateľa v jeho krajine pôvodu, alebo z vážneho a individuálneho ohrozenia života občana alebo osoby z dôvodu všeobecného násilia v situáciách medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

29

Z toho vyplýva, ako uvádza vnútroštátny súd, že porušenie práva na súkromný život sa neuvádza ako vážne bezprávie, ktoré podľa smernice 2011/95 odôvodňuje priznanie doplnkovej ochrany.

33

Viaceré ustanovenia smernice 2011/95 pritom uvádzajú, že medzinárodná ochrana nesúvisí so situáciou žiadateľa v členskom štáte, ktorý posudzuje jeho žiadosť o medzinárodnú ochranu, ale so situáciou žiadateľa v jeho krajine pôvodu v prípade, že by sa mal vrátiť do tejto krajiny.

34

V prvom rade z definície pojmov „utečenec“ a „osoba oprávnená na doplnkovú ochranu“ uvedených v článku 2 písm. d) a f) tejto smernice tak vyplýva, že účelom medzinárodnej ochrany je nahradiť ochranu krajiny pôvodu, ak žiadateľ nemôže alebo vzhľadom na určité obavy alebo riziká nechce prijať ochranu tejto krajiny.

35

V tejto súvislosti Súdny dvor spresnil, že posúdenie schopnosti krajiny pôvodu zabezpečiť ochranu proti aktom prenasledovania, ktorá predstavuje rozhodujúci prvok posúdenia na účely priznania postavenia utečenca, musí rovnako ako posúdenie existencie oprávnenej obavy z prenasledovania vychádzať z preskúmania okolností existujúcich v krajine pôvodu [pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. novembra 2013, X a i., C‑199/12 až C‑201/12 , EU:C:2013:720 , bod 43 ; z 19. novembra 2020, Bundesamt für Migration und Flüchtlinge (Vojenská služba a azyl), C‑238/19 , EU:C:2020:945 , bod 21 , ako aj z 20. januára 2021, Secretary of State for the Home Department, C‑255/19 , EU:C:2021:36 , body 36 a 57 ].

39

Vzhľadom na to, že „štátom“ uvedeným v tomto článku 6 logicky nemôže byť členský štát, o ktorého ochranu sa žiada s cieľom chrániť sa pred konaním aktérov prenasledovania alebo vážnym bezprávím, prerušenie väzieb medzi žiadateľom a týmto členským štátom nemožno považovať za dôsledok konania jedného z týchto aktérov.

40

Po druhé článok 8 tejto smernice umožňuje členským štátom vylúčiť priznanie medzinárodnej ochrany, ak je skutočne pravdepodobné, že žiadateľ nebude v časti svojej krajiny pôvodu vystavený činom prenasledovania alebo vážneho bezprávia alebo mu bude udelená ochrana proti týmto činom a bezpráviu.

41

Po tretie, pokiaľ ide o dôvody prenasledovania, treba najmä uviesť, že z článku 10 ods. 1 písm. d) druhého pododseku uvedenej smernice vyplýva, že existencia „sociálnej skupiny“ v zmysle tohto článku 10 ods. 1 písm. d) sa musí určiť v závislosti od okolností v krajine pôvodu. Súdny dvor tiež rozhodol, že existencia politických názorov, ako aj príčinná súvislosť medzi týmito názormi a aktmi prenasledovania sa musia posúdiť vzhľadom na všeobecný kontext krajiny pôvodu žiadateľa o medzinárodnú ochranu [pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. januára 2023, Migracijos departamentas (Dôvody prenasledovania založené na politických názoroch), C‑280/21 , EU:C:2023:13 , bod 33 ].

45

Zásada konformného výkladu vnútroštátneho práva má nepochybne určité obmedzenia. Povinnosť vnútroštátneho súdu prihliadať na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je teda obmedzená všeobecnými zásadami práva, najmä zásadou právnej istoty a zásadou zákazu retroaktivity, a nemôže slúžiť ako základ pre výklad vnútroštátneho práva contra legem (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 4. júla 2006, Adeneler a i., C‑212/04 , EU:C:2006:443 , bod 110 , ako aj z 21. decembra 2023, BMW Bank a i., C‑38/21, C‑47/21 a C‑232/21 , EU:C:2023:1014 , bod 222 ).

46

Zásada konformného výkladu vnútroštátneho práva však vyžaduje, aby vnútroštátne súdy urobili všetko, čo je v ich právomoci, pričom zohľadnia ich vnútroštátne právo ako celok a uplatnia výkladové metódy, ktoré toto právo uznáva, aby zaručili úplnú účinnosť predmetnej smernice a dospeli k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným touto smernicou (pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. októbra 2004, Pfeiffer a i., C‑397/01 až C‑403/01 , EU:C:2004:584 , body 118 a 119 , ako aj z 15. októbra 2024, KUBERA, C‑144/23 , EU:C:2024:881 , bod 51 ).

47

V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že Nejvyšší správní soud (Najvyšší správny súd) zasadajúci v rozšírenom senáte vyložil vo svojom uznesení z 15. februára 2024 predmetné vnútroštátne ustanovenie tak, že sa týka výlučne rizika porušenia základných práv súvisiacich so situáciou v krajine pôvodu žiadateľa. S výhradou overení, ktoré prináležia vnútroštátnemu súdu, sa tak zdá, že toto vnútroštátne ustanovenie možno vykladať tak, že v spore vo veci samej povedie k výsledku, ktorý je v súlade s cieľom sledovaným smernicou 2011/95.

51

S prihliadnutím na všetky predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 3 smernice 2011/95 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby sa za výhodnejšiu normu, ktorú možno prijať v súlade s týmto článkom 3, považovala vnútroštátna právna úprava stanovujúca priznanie doplnkovej ochrany štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý by v prípade vycestovania do svojej krajiny pôvodu čelil reálnemu riziku porušenia jeho práva na súkromný život z dôvodu prerušenia jeho väzieb s členským štátom, ktorý skúma žiadosť o medzinárodnú ochranu.

O trovách

52

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto: