← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·Rozsudok·27.3.2025

C-351/24

ECLI:EU:C:2025:215

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62024CJ0351

62024CJ0351

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (ôsma komora)

z 27. marca 2025 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Voľný pohyb tovaru – Colná únia – Colný kódex Únie – Článok 119 ods. 3 – Pochybenie, ku ktorému došlo pri vydávaní sprievodných osvedčení – Vrátenie alebo odpustenie dovozného alebo vývozného cla – Regionálny dohovor o paneuro‑stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu – Dodatok I – Článok 32 – Administratívna spolupráca – Overovanie dôkazov o pôvode“

Vo veci C‑351/24,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Veszprémi Törvényszék (Župný súd Veszprém, Maďarsko) z 29. apríla 2024 a doručený Súdnemu dvoru 15. mája 2024, ktorý súvisí s konaním:

C/C Vámügynöki Kft.

proti

Nemzeti Adó ‑ és Vámhivatal Fellebbviteli Igazgatóság,

SÚDNY DVOR (ôsma komora),

v zložení: predseda ôsmej komory S. Rodin, sudcovia N. Piçarra a N. Fenger (spravodajca),

generálny advokát: D. Spielmann,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

maďarská vláda, v zastúpení: M. Z. Fehér a R. Kissné Berta, splnomocnení zástupcovia,

Európska komisia, v zastúpení: O. Dani, A. Demeneix a F. Moro, splnomocnené zástupkyne,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 119 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie ( Ú. v. EÚ L 269, 2013, s. 1 , ďalej len „colný kódex“), v spojení s článkom 32 dodatku I k regionálnemu dohovoru o paneuro‑stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu, schváleného v mene Európskej únie rozhodnutím Rady 2013/94/EÚ z 26. marca 2012 ( Ú. v. EÚ L 54, 2013, s. 3 , ďalej len „regionálny dohovor“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou C/C Vámügynöki Kft. (ďalej len „C/C“) a Nemzeti Adó‑ és Vámhivatal Fellebbviteli Igazgatósága (Riaditeľstvo štátnej daňovej a colnej správy pre opravné prostriedky, Maďarsko) (ďalej len „riaditeľstvo pre opravné prostriedky“) vo veci zamietnutia žiadosti o odpustenie cla podanej spoločnosťou C/C týmto riaditeľstvom.

Právny rámec

Právo Únie

3

Článok 15 colného kódexu s názvom „Poskytovanie informácií colným orgánom“ stanovuje:

„1. Každá osoba, ktorá sa priamo alebo nepriamo podieľa na vykonávaní colných formalít alebo na colných kontrolách, poskytuje colným orgánom na ich žiadosť v stanovenej lehote a vhodnou formou všetky požadované doklady a informácie, ako aj akúkoľvek pomoc potrebnú na vykonanie týchto formalít alebo kontrol.

2. Osoba, ktorá podáva colné vyhlásenie, vyhlásenie na dočasné uskladnenie, predbežné colné vyhlásenie o vstupe, predbežné colné vyhlásenie o výstupe, vyhlásenie o spätnom vývoze alebo oznámenie o spätnom vývoze colným orgánom alebo predkladá žiadosť o povolenie alebo akékoľvek iné rozhodnutie, zodpovedá za všetky tieto body:

a)

presnosť a úplnosť informácií uvedených vo vyhlásení, oznámení alebo žiadosti;

b)

pravosť, presnosť a platnosť akéhokoľvek sprievodného dokladu k vyhláseniu, oznámeniu alebo žiadosti;

c)

ak to možno uplatniť, splnenie všetkých povinností, ktoré sa týkajú prepustenia daného tovaru do príslušného colného režimu alebo vykonávania povolených operácií.

Prvý pododsek sa uplatňuje aj na poskytovanie akýchkoľvek informácií v akejkoľvek inej forme, ktoré požadujú colné orgány alebo ktoré sa im poskytujú.

V prípade, že colný zástupca dotknutej osoby, ako sa uvádza v článku 18, podal vyhlásenie alebo oznámenie, predložil žiadosť alebo poskytol informácie, aj na tohto colného zástupcu sa vzťahujú povinnosti, ktoré sú ustanovené v prvom pododseku tohto odseku.“

4

Článok 116 tohto kódexu s názvom „Všeobecné ustanovenia“ v odseku 1 stanovuje:

„Za podmienok ustanovených v tomto oddiele sa suma dovozného alebo vývozného cla vráti alebo odpustí z ktoréhokoľvek z týchto dôvodov:

c)

pochybenie príslušných orgánov;

…“

5

Článok 119 uvedeného kódexu s názvom „Pochybenie príslušných orgánov“ znie takto:

„1. V prípadoch, ktoré nie sú uvedené v článku 116 ods. 1 druhom pododseku a v článkoch 117, 118 a 120, sa suma dovozného alebo vývozného cla vráti alebo odpustí, ak sa z dôvodu pochybenia zo strany príslušných orgánov pôvodne oznámila suma zodpovedajúca colnému dlhu, ktorá bola nižšia, ako suma, ktorá sa má zaplatiť, a za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:

a)

dlžník nemohol zistiť primeraným spôsobom toto pochybenie; a

b)

dlžník konal v dobrej viere.

3. Pri priznaní preferenčného zaobchádzania s tovarom na základe systému administratívnej spolupráce s orgánmi krajiny alebo územia mimo colného územia Únie, a ak sa preukáže vydanie osvedčenia týmito orgánmi ako nesprávne, predstavuje toto vydanie pochybenie, ktoré nebolo možné primeraným spôsobom zistiť v súlade s odsekom 1 písm. a).

Vydanie nesprávneho osvedčenia však nepredstavuje pochybenie, ak je osvedčenie založené na nesprávnom opise skutočností poskytnutých vývozcom, okrem prípadov, keď je zjavné, že orgány, ktoré osvedčenie vydali, si boli vedomé alebo si mali byť vedomé, že tovar nespĺňal podmienky ustanovené na priznanie nároku na preferenčné zaobchádzanie.

Dlžník sa považuje za konajúceho v dobrej viere, ak je schopný preukázať, že počas uskutočňovania príslušných obchodných operácií venoval náležitú pozornosť tomu, aby zabezpečil splnenie všetkých podmienok na preferenčné zaobchádzanie.

…“

Regionálny dohovor

6

Podľa svojho článku 1 ods. 1 regionálny dohovor stanovuje pravidlá pôvodu tovaru, s ktorým sa obchoduje podľa príslušných dohôd o voľnom obchode uzavretých medzi zmluvnými stranami tohto dohovoru.

7

Dodatok I k regionálnemu dohovoru sa týka vymedzenia pojmu „pôvodné výrobky“ a metódy administratívnej spolupráce. Hlava V tohto dodatku s názvom „Dôkaz o pôvode“ obsahuje článok 15 s názvom „Všeobecné požiadavky“. Tento článok v odseku 1 stanovuje:

„Na výrobky s pôvodom v zmluvných stranách sa pri ich dovoze do iných zmluvných strán vzťahujú výhody podľa ustanovení príslušných dohôd, keď sa predloží jeden z týchto dôkazov o pôvode:

a)

sprievodné osvedčenie EUR.1, ktorého vzor sa nachádza v prílohe IIIa;

…“

8

V hlave VI uvedeného dodatku s názvom „Úprava administratívnej spolupráce“ článok 31 tohto dodatku s názvom „Administratívna spolupráca“ stanovuje:

„1. Colné orgány zmluvných strán si prostredníctvom Európskej komisie navzájom poskytnú vzory odtlačkov pečiatok, ktoré ich colné orgány používajú pri vydávaní sprievodných osvedčení EUR.1 a EUR‑MED, a adresy colných orgánov zodpovedných za overovanie týchto osvedčení, vyhlásení o pôvode a vyhlásení o pôvode EUR‑MED.

2. S cieľom zabezpečiť správne uplatňovanie tohto dohovoru si zmluvné strany poskytujú prostredníctvom príslušných colných správ vzájomnú pomoc pri kontrole pravosti sprievodných osvedčení EUR.1 a EUR‑MED, vyhlásení o pôvode a vyhlásení o pôvode EUR‑MED a správnosti informácií uvedených v týchto dokladoch.“

9

Článok 32 tohto dodatku, ktorý sa tiež nachádza v hlave VI tohto dodatku, má názov „Overovanie dôkazov o pôvode“ a stanovuje:

„1. Následné overovania dôkazov o pôvode sa vykonávajú náhodne alebo kedykoľvek, ak majú colné orgány dovážajúcej zmluvnej strany opodstatnené pochybnosti o pravosti týchto dokladov, pôvode predmetných výrobkov alebo spĺňaní ostatných požiadaviek tohto dohovoru.

2. Colné orgány dovážajúcej zmluvnej strany na účely vykonávania ustanovení odseku 1 vrátia sprievodné osvedčenie EUR.1 alebo EUR‑MED a faktúru, ak bola predložená, vyhlásenie o pôvode alebo vyhlásenie o pôvode EUR‑MED, alebo kópie týchto dokladov colným orgánom vyvážajúcej zmluvnej strany, pričom v prípade potreby uvedú dôvody žiadosti o overenie týchto dokladov. Spolu so žiadosťou o overenie zasielajú všetky získané doklady a informácie, na ktorých základe sa dá usúdiť, že informácie uvedené v dôkaze o pôvode sú nesprávne.

3. Overenie vykonávajú colné orgány vyvážajúcej zmluvnej strany. Na tento účel majú právo požadovať akékoľvek dôkazy a vykonať akékoľvek kontroly účtovných záznamov vývozcov alebo akékoľvek iné kontroly, ktoré považujú za primerané.

4. Ak sa colné orgány dovážajúcej zmluvnej strany rozhodnú pozastaviť uplatňovanie preferenčného zaobchádzania v prípade príslušných výrobkov počas čakania na výsledky overenia, dovozcovi ponúknu prepustenie výrobkov za predpokladu splnenia predbežných opatrení, ktoré sa považujú za nevyhnutné.

5. Colným orgánom, ktoré požiadali o overenie, sa jeho výsledky oznámia čo najskôr. Z výsledkov musí byť zrejmé, či sú doklady pravé, či možno výrobky v nich uvedené pokladať za výrobky s pôvodom v jednej zo zmluvných strán a či sú splnené ostatné požiadavky podľa tohto dohovoru.

6. Ak v prípadoch opodstatnených pochybností nedostanú colné orgány žiadajúcej krajiny v lehote desiatich mesiacov odo dňa doručenia žiadosti o overenie odpoveď alebo ak táto odpoveď neobsahuje dostatočné informácie na určenie pravosti príslušného dokladu alebo skutočného pôvodu výrobkov, žiadajúce colné orgány nepriznajú nárok na preferenčné zaobchádzanie okrem prípadov s výnimočnými okolnosťami.“

Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

10

Vo februári 2022 C/C, konajúca ako nepriamy colný zástupca dovážajúcej spoločnosti Best‑epil Kft., požiadala Nemzeti Adó‑ és Vámhivatal Csongrád‑Csanád Vármegyei Adó‑ és Vámigazgatósága (Župné riaditeľstvo štátnej daňovej a colnej správy Csongrád‑Csanád, Maďarsko) (ďalej len „prvostupňový colný orgán“) o prepustenie do voľného obehu čerstvých mandarínok, ktoré boli odoslané z Kosova a podľa sprievodných osvedčení EUR.1 vydaných kosovskými colnými orgánmi (ďalej len „predmetné sprievodné osvedčenia“) mali mať pôvod v Turecku.

11

Po tomto prepustení do voľného obehu prvostupňový colný orgán 5. mája 2023 nariadil následné overovanie, počas ktorého konštatoval, že predmetné sprievodné osvedčenia nie sú v súlade s ustanoveniami regionálneho dohovoru, ani s ustanoveniami oznámenia Komisie 2021/C 418/12 o uplatňovaní Regionálneho dohovoru o paneuro‑stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu alebo protokolov o pravidlách pôvodu, ktorými sa stanovuje diagonálna kumulácia medzi zmluvnými stranami tohto dohovoru ( Ú. v. EÚ C 418, 2021, s. 24 , ďalej len „oznámenie Komisie“) z dôvodu, že na dotknutý tovar sa ako na poľnohospodárske výrobky nemôže vzťahovať preferenčné zaobchádzanie v rámci vzťahov medzi Európskou úniou, Kosovom a Tureckom. Navyše takéto zaobchádzanie nemôžu osvedčiť ani kosovské colné orgány.

12

Prvostupňový colný orgán tak rozhodnutím zo 16. augusta 2023 stanovil celkovú výšku dodatočne vyrubeného cla na 2580000 maďarských forintov (HUF) (približne 6350 eur), pričom vyzval C/C, aby túto sumu zaplatila.

13

C/C 18. augusta 2023 podala na prvostupňový colný orgán žiadosť o odpustenie cla najmä podľa článku 116 ods. 1 písm. c) colného kódexu. Na podporu tejto žiadosti C/C uviedla, že podmienky článku 119 ods. 3 tohto kódexu boli splnené vzhľadom na to, že predmetné sprievodné osvedčenia vydali kosovské colné orgány na základe systému administratívnej spolupráce zavedeného regionálnym dohovorom, v dôsledku čoho treba uznať, že pochybenie v týchto osvedčeniach treba považovať za pochybenie, ktoré nebolo možné „zistiť primeraným spôsobom“ v zmysle článku 119 ods. 1 písm. a) uvedeného kódexu bez nutnosti vykonania ďalších overovaní v tejto súvislosti.

14

Keďže prvostupňový colný orgán žiadosť spoločnosti C/C zamietol, C/C podala opravný prostriedok na riaditeľstvo pre opravné prostriedky, ktoré potvrdilo rozhodnutie prvostupňového colného orgánu.

15

Riaditeľstvo pre opravné prostriedky vo svojom rozhodnutí najmä konštatovalo, že predmetné sprievodné osvedčenia neboli vydané v rámci systému administratívnej spolupráce stanoveného v článku 31 dodatku I k regionálnemu dohovoru, takže výnimka stanovená v článku 119 ods. 3 colného kódexu sa neuplatní, a z tohto dôvodu bolo potrebné v súlade s článkom 119 ods. 1 písm. a) tohto kódexu overiť, či C/C mohla primeraným spôsobom zistiť pochybenie kosovských colných orgánov.

16

Podľa riaditeľstva pre opravné prostriedky napriek tomu, že sa kosovské colné orgány dopustili pochybenia, C/C ho mohla primeraným spôsobom zistiť, pretože vykonávala svoju podnikateľskú činnosť v colnej oblasti, disponovala potrebnými povoleniami v danej oblasti a mala primerané znalosti, ako aj skúsenosti v oblasti preclievania. Preto bola povinná zistiť, že v predmetných sprievodných osvedčeniach došlo k pochybeniu, keďže toto pochybenie jasne vyplývalo z týchto dokumentov.

17

C/C podala na Veszprémi Törvényszék (Župný súd Veszprém, Maďarsko) – ktorý je vnútroštátnym súdom, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, – žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia rozhodnutia riaditeľstva pre opravné prostriedky, ako aj rozhodnutia prvostupňového colného orgánu, ako aj nariadenia tomuto orgánu, aby začal nové konanie.

18

C/C tvrdila, že článok 119 ods. 1 a 3 colného kódexu sa uplatňuje na jej situáciu, keďže predmetné sprievodné osvedčenia boli vydané v rámci „administratívnej spolupráce“ v zmysle článku 31 dodatku I k regionálnemu dohovoru. V rámci takejto administratívnej spolupráce sa colné orgány zaväzujú navzájom si poskytovať vzory odtlačkov pečiatok a kontaktné adresy. V prejednávanej veci skutočnosť, že kosovské colné orgány použili na účely vydania predmetných sprievodných osvedčení vzory oznámených pečiatok na vydanie sprievodných osvedčení EUR.1, svedčí o tom, že tieto colné orgány konali v rámci administratívnej spolupráce uvedenej v článku 119 ods. 3 colného kódexu.

19

Okrem toho C/C tvrdila, že maďarské colné orgány mali začať postup overovania stanovený v článku 32 dodatku I k regionálnemu dohovoru a obrátiť sa na kosovské colné orgány, aby overili správnosť obsahu predmetných sprievodných osvedčení. C/C uviedla, že sa mohla legitímne a v dobrej viere domnievať, že kosovské colné orgány vydali predmetné sprievodné osvedčenia na základe správneho uplatnenia ustanovení tohto dohovoru.

20

Riaditeľstvo pre opravné prostriedky pred vnútroštátnym súdom tvrdilo, že podľa regionálneho dohovoru a oznámenia Komisie colné orgány krajiny vývozu, teda Kosova, nemôžu legálne osvedčiť, že tovar má preferenčný pôvod v Turecku. Podľa tohto riaditeľstva možno overovanie stanovené v článku 32 dodatku I k regionálnemu dohovoru vykonať vždy, keď majú colné orgány dovážajúcej zmluvnej strany „opodstatnené pochybnosti“ najmä o pravosti dokumentov. Uvedené riaditeľstvo však nikdy nemalo najmenšie pochybnosti o predmetných sprievodných osvedčeniach, pretože bolo možné s istotou preukázať, že tieto dokumenty obsahovali chybu a neboli spôsobilé osvedčiť miesto pôvodu, takže nebolo potrebné začať postup overovania dôkazov o pôvode uvedený v tomto ustanovení. Okrem toho skutočnosť, že kosovské colné orgány použili vzory odtlačkov pečiatok používaných na vydávanie sprievodných osvedčení EUR.1, nemožno považovať za okolnosť, ktorá preukazuje existenciu „administratívnej spolupráce“.

21

Okrem toho riaditeľstvo pre opravné prostriedky uviedlo, že vzhľadom na to, že C/C mala primerané odborné znalosti a skúsenosti v colnej oblasti, mohla primeraným spôsobom zistiť pochybenie v predmetných sprievodných osvedčeniach. Navyše podľa článku 119 ods. 1 písm. b) colného kódexu treba otázku dobrej viery spoločnosti C/C preskúmať oddelene od otázky, či C/C mohla primeraným spôsobom zistiť toto pochybenie, keďže tieto podmienky sú kumulatívne. V dôsledku toho skutočnosť, že C/C konala v dobrej viere, nevylučuje, že mohla primeraným spôsobom zistiť uvedené pochybenie. Napokon riaditeľstvo pre opravné prostriedky uviedlo, že podľa článku 15 ods. 2 písm. b) colného kódexu je osoba, ktorá podáva colné vyhlásenie, zodpovedná za pravosť, presnosť a platnosť akéhokoľvek sprievodného dokladu k colnému vyhláseniu.

22

Vnútroštátny súd uvádza, že medzi účastníkmi konania vo veci samej je nesporné, že na dotknutý tovar sa ako na poľnohospodárske výrobky nemôže vzťahovať diagonálna kumulácia, takže v predmetných sprievodných osvedčeniach došlo k pochybeniu, pokiaľ ide o ich obsah. Prvostupňový colný orgán tak prijal svoje rozhodnutie bez začatia postupu overovania stanoveného v článku 32 dodatku I k regionálnemu dohovoru a nepožiadal kosovské colné orgány, aby overili súlad dôkazu o pôvode. Prvostupňový colný orgán totiž nemal „opodstatnené pochybnosti“, pokiaľ ide o súlad predmetných sprievodných osvedčení, ale s istotou vedel, že tieto osvedčenia boli vydané v rozpore s ustanoveniami uvedeného dohovoru a že colné orgány vyvážajúcej zmluvnej strany nemohli osvedčiť pôvod umožňujúci priznanie preferenčného zaobchádzania.

23

Podľa vnútroštátneho súdu ak colné orgány dovážajúcej zmluvnej strany musia v prípade, že zistia chybu v dôkaze o pôvode, nevyhnutne a povinne začať postup overovania stanovený v článku 32 dodatku I k regionálnemu dohovoru a ak z tohto postupu vyplýva, že dôkaz o pôvode je nesprávny, treba v súlade s článkom 119 ods. 3 colného kódexu uznať, že žalobkyňa vo veci samej nemohla primeraným spôsobom zistiť toto pochybenie.

24

Tento súd sa domnieva, že z článku 119 ods. 3 colného kódexu jasne nevyplýva, či v prípade, že colné orgány zistia chybu v dôkaze o pôvode, môžu konštatovať nesprávnosť tohto dôkazu bez toho, aby začali uvedený postup overovania.

25

Za týchto podmienok Veszprémi Törvényszék (Župný súd Veszprém, Maďarsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 119 ods. 3 [colného kódexu] vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, podľa ktorej sa bez použitia postupu stanoveného v článku 32 dodatku k [regionálnemu dohovoru] konštatuje, že dôkaz o pôvode je nesprávny?“

O prejudiciálnej otázke

26

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 119 ods. 3 prvý pododsek colného kódexu v spojení s článkom 32 dodatku I k regionálnemu dohovoru vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, podľa ktorej v prípade, že sprievodné osvedčenie vydané orgánmi krajiny alebo územia mimo colného územia Únie obsahuje zjavne nesprávne právne posúdenie týkajúce sa možnosti využitia preferenčného zaobchádzania podľa tohto dohovoru, colné orgány dovážajúcej zmluvnej strany môžu platne konštatovať toto pochybenie bez začatia postupu overovania stanoveného v tomto článku 32.

27

Článok 119 ods. 3 prvý pododsek colného kódexu stanovuje, že v rámci priznania preferenčného zaobchádzania s tovarom na základe systému administratívnej spolupráce s orgánmi krajiny alebo územia mimo colného územia Únie predstavuje vydanie nesprávneho osvedčenia týmito orgánmi pochybenie, ktoré v zásade nebolo možné zistiť primeraným spôsobom v zmysle článku 119 ods. 1 písm. a) tohto kódexu.

28

Pokiaľ ide o regionálny dohovor, podľa jeho článku 1 ods. 1 tento dohovor obsahuje pravidlá pôvodu tovaru, s ktorým sa obchoduje podľa príslušných dohôd o voľnom obchode uzavretých medzi zmluvnými stranami tohto dohovoru, medzi ktoré patrí Únia, Turecká republika a Kosovo. V dodatku I k uvedenému dohovoru sa stanovujú všeobecné pravidlá vymedzenia pojmu „pôvodné výrobky“. Článok 15 ods. 1 tohto dohovoru najmä stanovuje, že medzi dôkazy o pôvode, ktoré možno predložiť pri dovoze pôvodných výrobkov do iných zmluvných strán, patrí sprievodné osvedčenie EUR.1.

29

Článok 32 dodatku I regionálneho dohovoru s názvom „Overovanie dôkazov o pôvode“ sa nachádza v hlave VI tohto dohovoru s názvom „Úprava administratívnej spolupráce“. Tento článok 32 v odseku 1 stanovuje, že „následné overovania dôkazov o pôvode sa vykonávajú náhodne alebo kedykoľvek, ak majú colné orgány dovážajúcej zmluvnej strany opodstatnené pochybnosti o pravosti týchto dokladov, pôvode predmetných výrobkov alebo spĺňaní ostatných požiadaviek tohto dohovoru“.

30

Ako vyplýva najmä z odsekov 2, 3 a 5 uvedeného článku 32, následné overovanie dôkazov o pôvode, ktoré je odôvodnené opodstatnenými pochybnosťami colných orgánov dovážajúcej zmluvnej strany o pravosti týchto dokladov, pôvode predmetných výrobkov alebo spĺňaní ostatných požiadaviek stanovených regionálnym dohovorom, predpokladá administratívnu spoluprácu medzi týmito colnými orgánmi a colnými orgánmi vyvážajúcej zmluvnej strany v zmysle článku 31 dodatku I k regionálnemu dohovoru ako celku.

31

Samotné vydanie sprievodného osvedčenia na základe regionálneho dohovoru však samo osebe neznamená administratívnu spoluprácu v zmysle tohto ustanovenia ako celku.

32

Okrem toho, ako v podstate tvrdia maďarská vláda a Komisia vo svojich písomných pripomienkach, z článku 32 dodatku I k regionálnemu dohovoru nevyplýva, že by colné orgány dovážajúcej zmluvnej strany boli povinné zakaždým začať postup overovania dôkazu o pôvode, ak zistia chybu v možnosti tohto tovaru využiť preferenčné zaobchádzanie podľa tohto dohovoru.

33

Neexistuje teda povinnosť začať takéto konanie v prípade, že tieto colné orgány môžu bez toho, aby bolo potrebné akékoľvek vyšetrovanie, hneď konštatovať, že dôkaz o pôvode je chybný. Tak by to bolo najmä v prípade, ak by sa ukázalo, že sprievodné osvedčenie vydané colnými orgánmi vyvážajúcej zmluvnej strany obsahuje zjavne nesprávne právne posúdenie v súvislosti s možnosťou, aby sa na tento tovar vzťahovalo preferenčné zaobchádzanie na základe regionálneho dohovoru.

34

Okrem toho podľa poznámky s názvom „Článok 33 – Odmietnutie preferenčného zaobchádzania bez verifikácie“ v oznámení Komisie 2007/C 83/01 o vysvetlivkách týkajúcich sa pan‑euro‑stredomorských protokolov o pravidlách pôvodu ( Ú. v. EÚ C 83, 2007, s. 1 ) sa dôkaz o pôvode považuje za „nepoužiteľný“ najmä vtedy, ak tovar, na ktorý sa vzťahuje sprievodné osvedčenie EUR.1 alebo EUR‑MED, nie je predmetom preferenčného zaobchádzania. V takom prípade sa teda predmetné osvedčenie musí považovať za nepoužiteľné bez toho, aby bolo potrebné obrátiť sa na colné orgány vyvážajúcej zmluvnej strany.

35

V prejednávanej veci vnútroštátny súd zdôraznil, že medzi účastníkmi konania vo veci samej je nesporné, že podľa platných pravidiel sa diagonálna kumulácia neuplatňuje na tovar dotknutý vo veci samej, t. j. na čerstvé mandarínky pochádzajúce z Turecka a odoslané z Kosova do Maďarska, takže v predmetných sprievodných osvedčeniach vydaných kosovskými colnými orgánmi došlo k pochybeniu.

36

V súvislosti s dôsledkami pochybenia, ktorého sa dopustili príslušné colné orgány, článok 119 ods. 1 colného kódexu stanovuje, že sa suma dovozného alebo vývozného cla vráti alebo odpustí, ak sa z dôvodu takéhoto pochybenia pôvodne oznámila suma zodpovedajúca colnému dlhu, ktorá bola nižšia, ako suma, ktorá sa má zaplatiť, pokiaľ dlžník nemohol primeraným spôsobom zistiť toto pochybenie a konal v dobrej viere. Podľa článku 119 ods. 3 prvého pododseku tohto kódexu sa za pochybenie, ktoré nebolo možné primeraným spôsobom zistiť v zmysle odseku 1 tohto článku, považuje vydanie nesprávneho osvedčenia orgánmi krajiny alebo územia mimo colného územia Únie, ak sa preferenčné zaobchádzanie s tovarom priznáva na základe systému administratívnej spolupráce s týmito orgánmi.

37

Ako poznamenala Komisia, cieľom týchto ustanovení je chrániť legitímnu dôveru dlžníka a stanoviť podmienky, za ktorých pochybenia, ktorých sa dopustili príslušné colné orgány, u neho vzbudzujú legitímnu dôveru.

38

Naproti tomu uvedené ustanovenia a najmä článok 119 ods. 3 prvý pododsek colného kódexu nemajú za cieľ definovať podmienky, za ktorých sa má uskutočňovať administratívna spolupráca medzi dotknutými colnými orgánmi. V skutočnosti sa toto ustanovenie obmedzuje na to, že kvalifikuje pochybenie postihujúce sprievodné osvedčenie vydané orgánmi krajiny alebo územia mimo colného územia Únie ako pochybenie, ktoré nemožno primeraným spôsobom zistiť, ak sa preferenčné zaobchádzanie s tovarom prizná na základe systému administratívnej spolupráce s týmito orgánmi.

39

Preto toto ustanovenie nemôže ako také brániť tomu, aby colné orgány dovážajúceho členského štátu konštatovali, že sprievodné osvedčenie použité ako dôkaz o pôvode tovaru obsahuje zjavne nesprávne právne posúdenie týkajúce sa možnosti, aby sa na tento tovar vzťahovalo preferenčné zaobchádzanie na základe regionálneho dohovoru, bez toho, aby sa začal postup administratívnej spolupráce stanovený v článku 32 dodatku I k tomuto dohovoru.

40

Pre každý prípad treba uviesť, že v prípade, že sprievodné osvedčenie vydané orgánmi krajiny alebo územia mimo colného územia Únie v súvislosti s preferenčným zaobchádzaním s tovarom mimo systému administratívnej spolupráce je nesprávne, právna domnienka stanovená v článku 119 ods. 3 prvom pododseku colného kódexu, podľa ktorej sa vydanie takéhoto osvedčenia považuje za pochybenie, ktoré dlžník nemohol primeraným spôsobom zistiť, sa neuplatní, a teda je potrebné overiť, či tento dlžník mohol alebo nemohol primeraným spôsobom zistiť toto pochybenie, ako to stanovuje článok 119 ods. 1 tohto kódexu.

41

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 119 ods. 3 prvý pododsek colného kódexu v spojení s článkom 32 dodatku I k regionálnemu dohovoru sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej praxi, podľa ktorej v prípade, že sprievodné osvedčenie vydané orgánmi krajiny alebo územia mimo colného územia Únie obsahuje zjavne nesprávne právne posúdenie týkajúce sa možnosti využitia preferenčného zaobchádzania podľa tohto dohovoru, colné orgány dovážajúcej zmluvnej strany môžu platne konštatovať toto pochybenie bez začatia postupu overovania stanoveného v tomto článku 32.

O trovách

42

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol takto:

Článok 119 ods. 3 prvý pododsek nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie, v spojení s článkom 32 dodatku I k regionálnemu dohovoru o paneuro‑stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu, schváleného v mene Európskej únie rozhodnutím Rady 2013/94/EÚ z 26. marca 2012,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

nebráni vnútroštátnej praxi, podľa ktorej v prípade, že sprievodné osvedčenie vydané orgánmi krajiny alebo územia mimo colného územia Európskej únie obsahuje zjavne nesprávne právne posúdenie týkajúce sa možnosti využitia preferenčného zaobchádzania podľa tohto dohovoru, colné orgány dovážajúcej zmluvnej strany môžu platne konštatovať toto pochybenie bez začatia postupu overovania stanoveného v tomto článku 32.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: maďarčina.

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok C-351/24 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik