C-353/24

SIA „EUROPARK LATVIA“,

SKIDATA GmbH

proti

Valsts ieņēmumu dienests,

za účasti:

SIA „19 points“,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

SIA „EUROPARK LATVIA“, v zastúpení: S. Petrovičs, advokāts,

–

SKIDATA GmbH, v zastúpení: R. Gasūns, jurists,

–

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 1 bodu 11 a článku 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti ( Ú. v. ES L 204, 1998, s. 37 ; Mim. vyd. 13/020, s. 37), zmenenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 ( Ú. v. EÚ L 316, 2012, s. 12 ) (ďalej len „smernica 98/34“), ako aj článku 34 ZFEÚ.

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťami SIA „EUROPARK LATVIA“ (ďalej len „Europark“) a SKIDATA GmbH (ďalej len „Skidata“) na jednej strane a Valsts ieņēmumu dienests (Štátna daňová správa, Lotyšsko) na druhej strane vo veci rozhodnutia tejto poslednej uvedenej daňovej správy, ktorým zo svojej databázy vylúčila automatické platobné zariadenia vyrobené spoločnosťou Skidata.

1.

‚výrobok‘ je každý priemyselne vyrobený výrobok a každý poľnohospodársky výrobok vrátane rybích výrobkov;

…

3.

‚technická špecifikácia‘ je špecifikácia obsiahnutá v dokumente upravujúcom charakteristiky, ktoré sa od výrobku vyžadujú, ako je napríklad stupeň kvality, funkčnosť, bezpečnosť a rozmery, vrátane požiadaviek vzťahujúcich sa na výrobok z hľadiska názvu, pod ktorým sa predáva, a tiež terminológie, symbolov, skúšania a skúšobných metód, balenia, označovania alebo štítkovania a postupov posudzovania zhody.

…

‚technický predpis‘ sú technické špecifikácie a ďalšie požiadavky alebo pravidlá o službách vrátane príslušných správnych opatrení, dodržiavanie ktorých je v prípade predaja [uvedenia na trh – neoficiálny preklad ], poskytovania služieb, zriadenia poskytovateľa alebo používania služby v členskom štáte alebo na väčšej časti jeho územia de facto alebo de jure povinné, ako aj zákony, predpisy alebo administratívne opatrenia, okrem tých, ktoré sú uvedené v článku 10, ktoré zakazujú výrobu, dovoz, predaj [uvedenie na trh – neoficiálny preklad ] alebo používanie výrobku alebo zakazujúce poskytovanie alebo používanie služby alebo usadenie sa subjektu v členskom štáte ako poskytovateľa služby.

Medzi de facto technické predpisy patria:

–

zákony, predpisy alebo administratívne opatrenia členského štátu, ktoré sa vzťahujú buď na technické špecifikácie alebo iné požiadavky, alebo predpisy o službách, alebo na profesijné pravidlá alebo pravidlá správnej praxe, ktoré obratom odkazujú na technické špecifikácie alebo iné požiadavky alebo pravidlá o službách a zosúladenie s nimi tvorí predpoklad súladu s povinnosťami vyplývajúcimi z týchto zákonov, predpisov alebo správnych opatrení,

–

nezáväzné dohody, kde je jednou zo zmluvných strán verejný orgán, a ktoré vo všeobecnom záujme zabezpečujú súlad s technickými špecifikáciami a inými požiadavkami alebo pravidlami o službách, s výnimkou špecifikácií vzťahujúcich sa na ponukové konania verejného obstarávania,

…“

4

Článok 8 ods. 1 prvý pododsek tejto smernice stanovoval:

„Členské štáty okamžite oznámia Komisii, s výhradou článku 10, všetky návrhy technických predpisov; okrem tých prípadov, keď návrh technického predpisu obsahuje iba prenos [prebratie – neoficiálny preklad ] medzinárodnej alebo európskej normy a keď postačí informácia o príslušnej norme. Členské štáty oznámia Komisii aj dôvody, pre ktoré je uzákonenie takéhoto technického predpisu potrebné, keď to nebude zjavné už z návrhu technického predpisu.“

Smernica (EÚ) 2015/1535

5

…

c)

‚technická špecifikácia‘ je špecifikácia obsiahnutá v dokumente stanovujúcom charakteristiky, ktoré sa od výrobku vyžadujú, ako je napríklad stupeň kvality, funkčnosť, bezpečnosť alebo rozmery vrátane požiadaviek vzťahujúcich sa na výrobok z hľadiska názvu, pod ktorým sa predáva, a tiež terminológie, symbolov, skúšania a skúšobných metód, balenia, označovania alebo štítkovania a postupov posudzovania zhody.

…

d)

‚iné požiadavky‘ sú požiadavky iné ako technická špecifikácia, ktoré sú kladené na výrobok s cieľom ochrany najmä spotrebiteľov alebo životného prostredia a ktoré ovplyvňujú životnosť výrobku po jeho uvedení na trh, ako napríklad podmienky používania, opätovného používania a spotreby alebo zneškodňovania v prípadoch, v ktorých môžu mať takéto podmienky významný vplyv na zloženie alebo povahu výrobku alebo na jeho odbyt [uvedenie na trh – neoficiálny preklad ];

i)

zákony, predpisy alebo administratívne opatrenia členského štátu, ktoré odkazujú buď na technické špecifikácie alebo na iné požiadavky, alebo pravidlá o službách, alebo na profesijné pravidlá alebo pravidlá správnej praxe, ktoré obratom odkazujú na technické špecifikácie alebo iné požiadavky alebo pravidlá o službách, dodržiavanie ktorých tvorí predpoklad súladu s povinnosťami vyplývajúcimi z týchto zákonov, predpisov alebo správnych opatrení;

ii)

nezáväzné dohody, kde je jednou zo zmluvných strán orgán verejnej moci, a ktoré vo všeobecnom záujme zabezpečujú súlad s technickými špecifikáciami alebo inými požiadavkami alebo pravidlami o službách, s výnimkou špecifikácií vzťahujúcich sa na ponukové konania verejného obstarávania;

iii)

technické špecifikácie alebo iné požiadavky alebo pravidlá o službách, súvisiace s fiškálnymi alebo finančnými opatreniami, ktoré ovplyvňujú spotrebu výrobkov alebo služieb podporovaním súladu s takýmito technickými špecifikáciami alebo inými požiadavkami alebo pravidlami o službách; nepatria sem technické špecifikácie ani iné požiadavky alebo pravidlá o službách, ktoré súvisia s vnútroštátnymi systémami sociálneho zabezpečenia.

Článok 5 ods. 1 prvý pododsek tejto smernice stanovuje:

„Členské štáty okamžite oznámia Komisii, s výhradou článku 7, všetky návrhy technických predpisov okrem tých prípadov, keď ide len o prevzatie úplného textu medzinárodnej alebo európskej normy, pričom v takomto prípade postačí informácia o príslušnej norme; členské štáty oznámia Komisii aj dôvody, pre ktoré je prijatie takéhoto technického predpisu potrebné, keď tieto dôvody nebudú zjavné už z návrhu technického predpisu.“

Lotyšské právo

Zákon o daniach a poplatkoch

8

Článok 28 1 ods. 4 1 Likums Par nodokļiem un nodevām (zákon o daniach a poplatkoch) stanovuje:

Článok 121 5 tohto nariadenia o používaní stanovuje:

„V lehote šiestich mesiacov od doručenia dokumentov uvedených v článku 121 4 tohto nariadenia orgán poverený overovaním zhody zašle poskytovateľovi služieb týkajúcich sa údržby osvedčenie o zhode modelu, typu alebo verzie registračnej pokladne, hybridnej registračnej pokladne, pokladničného systému, špecializovaného prístroja alebo zariadenia s technickými požiadavkami uplatniteľnými na elektronické prístroje a zariadenia na registráciu daní a iných platieb, alebo mu oznámi, že nevydá také osvedčenie o zhode, pričom túto informáciu poskytne aj Štátnej daňovej správe.“

11

Podľa článku 129 4 bodu 6 uvedeného nariadenia o používaní:

„Pri registrácii modelu alebo zmeny registračnej pokladne, hybridnej registračnej pokladne, pokladničného systému, špecializovaného prístroja alebo zariadenia, ktorého údržbu vykonáva poskytovateľ služieb týkajúcich sa údržby, do jednotnej databázy (registra) Štátnej daňovej správy tento poskytovateľ – či už výrobca prístroja alebo zariadenia, alebo splnomocnený zástupca výrobcu – poskytne v lehote 24 hodín zdrojový kód registrovaného softvéru Štátnej daňovej správe, pokiaľ ho o to požiada.“

12

V dňoch 30. júna a 27. novembra 2015 Europark kúpila od spoločnosti Skidata osem automatických platobných zariadení, ktoré v období od 8. októbra do 30. decembra 2015 vnútroštátna daňová správa ako také zaregistrovala vo svojej databáze.

15

Listom zo 16. mája 2022, SIA „Ernst & Young Baltic“, orgán poverený overovaním zhody pokladní a automatických platobných zariadení s daňovými technickými požiadavkami, informoval vnútroštátnu daňovú správu, že odmietol vydať osvedčenie o zhode pre týchto osem zariadení z dôvodu, že spoločnosť SIA „19 points“, poskytovateľ služieb týkajúcich sa údržby, mu neoznámila údaje stanovené v článku 121 4 bode 4 nariadenia o používaní, teda zdrojový a strojový kód registrovaného softvéru uvedených zariadení.

16

V dôsledku toho ich táto daňová správa rozhodnutím z 2. septembra 2022 vylúčila zo svojej databázy.

17

Podľa vnútroštátneho súdu by táto povinnosť mohla patriť do troch z týchto kategórií, a teda by mohla byť kvalifikovaná buď ako „technická špecifikácia“ v zmysle článku 1 bodu 3 smernice 98/34, alebo ako „iné požiadavky“ v zmysle článku 1 bodu 4 tejto smernice, alebo aj ako pravidlá, ktoré „zakazujú výrobu, dovoz, [uvedenie na trh] alebo používanie výrobku“, v zmysle článku 1 bodu 11 uvedenej smernice.

21

V druhom rade sa vnútroštátny súd pýta, či povinnosť poskytnúť zdrojový kód registrovaného softvéru orgánu poverenému overovaním zhody možno považovať za opatrenie s rovnakým účinkom ako množstevné obmedzenie dovozu v zmysle článku 34 ZFEÚ.

22

Domnieva sa, že táto povinnosť sleduje legitímny cieľ, keďže umožňuje daňovej správe uistiť sa o presnosti registrácií a vyhnúť sa tomu, aby bola porušovaná povinnosť registrovania platieb alebo platenia daní. Kladie si však otázku, či je takáto povinnosť nevyhnutná na dosiahnutie tohto cieľa. Zdôrazňuje totiž, že Skidata poskytuje v iných členských štátoch na účely vykonania predmetných overení aplikačné programovacie rozhranie automatických zariadení, o aké ide vo veci samej, umožňujúce orgánu poverenému overovaním zhody s daňovými požiadavkami získať všetky potrebné informácie o platbách. Okrem toho vnútroštátny súd uvádza, že Skidata tiež súhlasila s tým, že poskytne časť zdrojového kódu týkajúcu sa registrácie platieb a daní na účely overenia zhody. Orgán poverený overovaním zhody, o ktorý ide vo veci samej, však tento návrh neschválil a naďalej vyžaduje poskytnutie úplného zdrojového kódu.

2.

Má sa článok 34 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že požiadavku dodať orgánu poverenému overovaním zhody zdrojový kód registrovaného softvéru možno považovať za opatrenie s rovnakým účinkom ako množstevné obmedzenie dovozu?

3.

V prípade, ak je odpoveď na predchádzajúcu otázku kladná, možno považovať uvedené opatrenie za primerané vo vzťahu k efektívnosti daňových kontrol?“

O prejudiciálnych otázkach

O prvej otázke

28

Treba teda konštatovať, že svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či sa má článok 1 ods. 1 písm. f) smernice 2015/1535 vykladať v tom zmysle, že vnútroštátna právna úprava, ktorá ukladá poskytovateľovi služieb poverenému údržbou automatických platobných zariadení povinnosť poskytnúť orgánu poverenému overovaním zhody týchto zariadení zdrojový kód registrovaného softvéru týchto zariadení, predstavuje „technický predpis“ v zmysle tohto ustanovenia, na ktorý sa možno odvolávať voči jednotlivcom len vtedy, ak bol príslušný návrh právneho predpisu vopred oznámený Komisii v súlade s článkom 5 ods. 1 prvým pododsekom smernice 2015/1535.

29

Treba pripomenúť, že článok 1 ods. 1 písm. f) smernice 2015/1535 rozlišuje štyri kategórie opatrení, ktoré možno považovať za „technické predpisy“ v zmysle tejto smernice, a to po prvé „technické špecifikácie“, po druhé „ďalšie požiadavky“, po tretie „pravidlá o službách“ a po štvrté „zákony, predpisy alebo administratívne opatrenia členských štátov…, ktoré zakazujú výrobu, dovoz, [uvedenie na trh] alebo používanie výrobku“. Prvé tri kategórie opatrení sú definované v písmenách c) až e) tohto článku 1 ods. 1.

30

Na účely odpovede na položenú otázku treba teda preskúmať, či povinnosť poskytnúť orgánu poverenému overovaním zhody zdrojový kód registrovaného softvéru v automatických platobných zariadeniach, ako je povinnosť stanovená v nariadení o používaní, patrí do jednej z týchto štyroch kategórií technických predpisov.

34

V dôsledku toho povinnosť poskytnúť zdrojový kód registrovaného softvéru stanovená v nariadení o používaní, o ktoré ide vo veci samej, nemôže patriť do kategórie „zákony, predpisy alebo administratívne opatrenia členských štátov…, ktoré zakazujú výrobu, dovoz, [uvedenie na trh] alebo používanie výrobku“, v zmysle článku 1 ods. 1 písm. f) smernice 2015/1535.

35

V treťom rade, pokiaľ ide o otázku, či sa na túto povinnosť vzťahuje pojem „technická špecifikácia“ v zmysle článku 1 ods. 1 písm. c) smernice 2015/1535, treba pripomenúť, že tento pojem odkazuje na špecifikácie uvedené v dokumente upravujúcom charakteristiky, ktoré sa od výrobku vyžadujú, ako je napríklad stupeň kvality, funkčnosť, bezpečnosť a rozmery, vrátane požiadaviek vzťahujúcich sa na výrobok, ako sú okrem iného postupy posudzovania zhody.

36

V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora pojem „technická špecifikácia“ predpokladá, že vnútroštátne opatrenie nevyhnutne odkazuje na samotný výrobok alebo jeho obal, a teda určuje niektorý z predpísaných znakov výrobku (rozsudok z 24. novembra 2022, Belplant, C‑658/21 , EU:C:2022:925 , bod 24 a citovaná judikatúra).

Okrem toho povinnosť oznámiť zdrojový a strojový kód registrovaného softvéru je požiadavkou, ktorá sa vzťahuje na automatické platobné zariadenia v rámci postupu posudzovania ich zhody s daňovými požiadavkami. V tejto súvislosti musia byť tieto kódy overené počas overovania zhody orgánom povereným overovaním zhody. V prípade, že k oznámeniu nedôjde, nemôžu automatické platobné zariadenia získať osvedčenie o zhode potrebné na ich registráciu do jednotnej databázy vnútroštátnej daňovej správy, čo v zásade bráni ich uvedeniu na trh v Lotyšsku. Napokon treba zdôrazniť, že pravidlá a požiadavky postupu posudzovania zhody sú stanovené v nariadení o používaní, ktoré nebolo oznámené Komisii, v súlade s článkom 5 ods. 1 prvým pododsekom smernice 2015/1535.

40

V dôsledku toho vnútroštátna právna úprava, o akú ide vo veci samej, ktorá ukladá poskytovateľovi služieb poverenému údržbou automatických platobných zariadení povinnosť poskytnúť orgánu poverenému overovaním zhody týchto zariadení technickú dokumentáciu, ktorá obsahuje najmä zdrojový kód registrovaného softvéru, patrí pod pojem „technická špecifikácia“ v zmysle článku 1 ods. 1 písm. c) smernice 2015/1535, a teda predstavuje „technický predpis“ v zmysle článku 1 ods. 1 písm. f) tejto smernice.

41

Vo štvrtom a poslednom rade treba posúdiť, či povinnosť poskytnúť zdrojový kód registrovaného softvéru možno kvalifikovať ako „technický predpis“ z dôvodu jej zaradenia do kategórie „iné požiadavky“ v zmysle článku 1 ods. 1 písm. d) smernice 2015/1535. Na základe tohto ustanovenia sa tento pojem vzťahuje na všetky požiadavky iné ako technická špecifikácia, ktoré sú kladené na výrobok s cieľom ochrany najmä spotrebiteľov alebo životného prostredia a ktoré ovplyvňujú životnosť výrobku po jeho uvedení na trh, ako sú napríklad podmienky používania, opätovného používania a spotreby alebo zneškodňovania v prípadoch, v ktorých môžu mať takéto podmienky významný vplyv na zloženie alebo povahu výrobku alebo na jeho uvedenie na trh.

V prejednávanej veci treba uviesť, že vnútroštátna právna úprava, o akú ide vo veci samej, ktorá ukladá poskytovateľom služieb povereným údržbou automatických platobných zariadení povinnosť poskytnúť orgánu poverenému overovaním zhody týchto zariadení zdrojový a strojový kód registrovaného softvéru uvedených zariadení, s cieľom získať osvedčenie o zhode potrebné na registráciu uvedených zariadení v jedinej databáze vnútroštátnej daňovej správy, môže ovplyvniť uvedenie týchto zariadení na trh. Nesplnenie tejto povinnosti totiž môže mať významný vplyv na uvedenie automatických platobných zariadení na trh, keďže hospodárske subjekty nie sú podnietené získať ich a tieto zariadenia v skutočnosti nemôžu byť používané v súlade s účelom, na ktorý sú určené. Okrem toho treba pripomenúť, ako vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, že povinnosť poskytnúť zdrojový a strojový kód registrovaného softvéru, o ktorý ide vo veci samej, nemá za cieľ chrániť spotrebiteľov alebo životné prostredie, ale umožňuje štátu dohliadať na dodržiavanie povinností podať daňové priznanie a zabezpečiť kontrolu platby daní.

45

Vnútroštátnu právnu úpravu, o akú ide vo veci samej, preto nemožno považovať za „iné požiadavky“ v zmysle článku 1 ods. 1 písm. d) smernice 2015/1535.

46

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 1 ods. 1 písm. f) smernice 2015/1535 sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátna právna úprava, ktorá ukladá poskytovateľovi služieb poverenému údržbou automatických platobných zariadení povinnosť poskytnúť orgánu poverenému overovaním zhody týchto zariadení zdrojový kód registrovaného softvéru týchto zariadení, predstavuje „technický predpis“ v zmysle tohto ustanovenia, na ktorý sa možno odvolávať voči jednotlivcom len vtedy, ak bol príslušný návrh právnej úpravy vopred oznámený Komisii v súlade s článkom 5 ods. 1 prvým pododsekom tejto smernice.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol takto:

Článok 1 ods. 1 písm. f) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

vnútroštátna právna úprava, ktorá ukladá poskytovateľovi služieb poverenému údržbou automatických platobných zariadení povinnosť poskytnúť orgánu poverenému overovaním zhody týchto zariadení zdrojový kód registrovaného softvéru týchto zariadení, predstavuje „technický predpis“ v zmysle tohto ustanovenia, na ktorý sa možno odvolávať voči jednotlivcom len vtedy, ak bol príslušný návrh právnej úpravy vopred oznámený Európskej komisii v súlade s článkom 5 ods. 1 prvým pododsekom tejto smernice.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: lotyština.