C-356/24

62024CJ0356

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (desiata komora)

z 27. novembra 2025 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Voľný pohyb pracovníkov – Článok 45 ZFEÚ – Nariadenie (ES) č. 492/2011 – Článok 7 ods. 1 – Sociálna politika – Rovnosť zaobchádzania v zamestnaní a povolaní – Smernica 2000/78/ES – Zákaz diskriminácie na základe veku – Systém odmeňovania úradníkov – Vnútroštátna právna úprava vylučujúca započítanie predchádzajúcich období rovnocennej činnosti dosiahnutých v inom členskom štáte – Vylúčenie priznať úradníkovi povýšenie po rozhodnutí, ktoré patrí do diskrečnej právomoci správneho orgánu – Povýšenie podliehajúce odpracovaniu určitého počtu rokov v služobnom pomere – Vnútroštátna právna úprava vylučujúca započítanie predchádzajúcich období rovnocennej činnosti dosiahnutých v dotknutom členskom štáte“

Vo veci C‑356/24,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Landesverwaltungsgericht Kärnten (Správny súd spolkovej krajiny Korutánsko, Rakúsko) zo 16. mája 2024 a doručený Súdnemu dvoru 16. mája 2024, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

rakúska vláda, v zastúpení: A. Posch a J. Schmoll, splnomocnení zástupcovia,

–

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi A. B. a Kärntner Landesregierung (vláda spolkovej krajiny Korutánsko, Rakúsko) vo veci nezapočítania určitých predchádzajúcich období profesijnej činnosti, ktorú A. B. vykonával tak v Rakúsku, ako aj v zahraničí, na účely stanovenia počtu odpracovaných rokov v rámci odmeňovania úradníkov.

Právny rámec

Právo Únie

Smernica 2000/78

3

a)

o priamu diskrimináciu ide vtedy, ak sa z niektorého z dôvodov uvedených v § 1 zaobchádza s jednou osobou nepriaznivejšie, ako sa v porovnateľnej situácii zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou.

b)

o nepriamu diskrimináciu ide, keď zdanlivo neutrálne ustanovenie, kritérium alebo prax by uviedla osoby určitého náboženstva alebo viery, s určitým zdravotným postihnutím, určitého veku alebo určitej sexuálnej orientácie do nevýhodného postavenia v porovnaní s inými osobami, iba ak:

i)

takýto predpis, kritérium alebo zvyklosť sú objektívne odôvodnené oprávneným cieľom a prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú primerané a nevyhnutné,

podmienkam zamestnania a pracovným podmienkam vrátane podmienok prepúšťania a odmeňovania.“

6

Článok 6 tejto smernice, nazvaný „Odôvodnené rozdiely v zaobchádzaní z dôvodu veku“, stanovuje:

„1. Bez ohľadu na článok 2 ods. 2 členské štáty môžu stanoviť, že rozdiely v zaobchádzaní z dôvodu veku nie sú diskrimináciou, ak v kontexte vnútroštátnych právnych predpisov sú objektívne a primerane odôvodnené oprávneným cieľom, vrátane zákonnej politiky zamestnanosti, trhu práce a cieľov odbornej prípravy, a ak prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú primerané a nevyhnutné.

…

2. Bez ohľadu na článok 2 ods. 2, členské štáty môžu určiť, že v zamestnaneckých systémoch sociálneho zabezpečenia stanovenie veku pre možnosť alebo nárok na odchod do starobného alebo invalidného dôchodku vrátane stanovenia odlišných vekových hraníc v uvedených systémoch pre zamestnancov alebo skupiny alebo kategórie zamestnancov a využitie vekového kritéria v kontexte takýchto systémov v poistných matematických výpočtoch nie je diskrimináciou na základe veku za predpokladu, že dôsledkom tohto nebude diskriminácia na základe pohlavia.“

Ustanovenie § 143 Kärntner Dienstrechtsgesetz (zákon spolkovej krajiny Korutánsko o služobnom pomere) z roku 1994 (LGBl. č. 71/1994), v znení zákona spolkovej krajiny Korutánsko č. 81 z 21. októbra 2021 (LGBl. č. 81/2021) (ďalej len „K‑DRG“), nazvaného „Služobný postup“, stanovuje:

„1. Služobný postup sa určuje na základe referenčného dátumu na účely postupu do vyššieho platového stupňa. Ak toto ustanovenie neustanovuje inak, obdobie potrebné na postup do druhého platového stupňa kategórie zamestnania III je päť rokov a dva roky v prípade iných platových stupňov.

2. K služobnému postupu dochádza k 1. januáru alebo 1. júlu po dosiahnutí dvojročného alebo päťročného obdobia (deň služobného postupu), pokiaľ v tento deň nebol posunutý alebo zastavený. Dvojročná alebo päťročná lehota platí aj vtedy, ak k jej uplynutiu dôjde aj v deň služobného postupu, ak končí pred uplynutím 31. marca, resp. 30. septembra, ktorý nasleduje po dni služobného postupu.

…“

9

Podľa § 145 K‑DRG s názvom „Referenčný dátum na účely postupu do vyššieho platového stupňa“:

spĺňajú kritériá podľa odseku 3, sa zohľadnia v celom rozsahu;

b)

nespĺňajú kritériá podľa odseku 3;

a.

a.) sa zohľadnia v celom rozsahu až do troch rokov a

bb)

v štáte, ktorého štátni príslušníci majú rovnaké práva na prístup k zamestnaniu ako rakúski štátni príslušníci, alebo

(3)

v inštitúcii Európskej únie alebo v inej medzištátnej inštitúcii, ku ktorej Rakúsko patrí.

…“

10

Ustanovenie § 181 K‑DRG, nazvané „Povýšenie“, znie takto:

Ustanovenie § 305b K‑DRG, nazvané „Pôsobnosť jednotlivých ustanovení“, stanovuje:

„…

2. K novému stanoveniu referenčného dátumu na účely postupu do vyššieho platového stupňa a z toho vyplývajúcemu zaradeniu do platovej triedy na základe § 143 a 145 tohto zákona, v znení zákona [č. 60 spolkovej krajiny Korutánsko z 13. júna 2019], z úradnej moci dôjde bez zbytočného odkladu a len v tých prípadoch, v ktorých sa existujúce zaradenie do platovej triedy urči referenčným dátumom na účely postupu do vyššieho platového stupňa. …

…

4. …

(1)

13

Podľa článku VIII ods. 3 Gesetz, mit dem das Kärntner Dienstrechtsgesetz 1994 (39. K‑DRG‑Novelle), das Kärntner Landesvertragsbedienstetengesetz 1994 (32. K‑LVBG‑Novelle), das Kärntner Gemeindebedienstetengesetz, das Kärntner Gemeindevertrags-bedienstetengesetz, das Kärntner Stadtbeamtengesetz 1993, das Kärntner Pensionsgesetz 2010 und das Kärntner Landes‑Personalvertretungsgesetz geändert werden [zákon, ktorým sa mení zákon spolkovej krajiny Korutánsko o služobnom pomere z roku 1994 (39. novela K‑DRG), zákon spolkovej krajiny Korutánsko z roku 1994 o obecných zmluvných úradníkoch (32. novela zákona spolkovej krajiny Korutánsko o postavení zmluvných zamestnancov), zákon o obecných zamestnancoch v Korutánsku, zákon o obecných úradníkoch Korutánska z roku 1993, zákon z roku 2010 o dôchodkoch v Korutánsku a zákon o zastupovaní zamestnancov v Korutánsku z 21. októbra 2021 (LGBl. č. 81/2021, ďalej len „zákon č. 81/2021“):

„Ak zamestnanec spolkovej krajiny alebo obecný zamestnanec preukáže predchádzajúce obdobia činnosti v zmysle § 145 ods. 11 a 12 [K‑DRG] v znení článku I tohto zákona alebo § 41 ods. 12 a 13 [Kärntner Landesvertragsbedienstetengesetz] [zákon spolkovej krajiny Korutánsko o postavení zmluvných zamestnancov] v znení článku II tohto zákona, ktoré ešte neboli v celom rozsahu započítané na účely určenia referenčného dátumu pre služobný postup podľa iného ustanovenia a ktoré sa teraz musia započítať v celom rozsahu podľa tohto zákona, referenčný dátum pre služobný postup sa musí na jeho žiadosť primeraným spôsobom upraviť v jeho prospech.“

Služobná trieda V

Služobná trieda VI

Služobná trieda VII

Služobná trieda VIII

A

9 rokov

31 rokov

C

29 rokov

Tieto roky sa počítajú od referenčného dátumu na účely postupu do vyššieho platového stupňa.

…“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

Pri nástupe A. B. do pracovného pomeru ako zmluvného zamestnanca v spolkovej krajine bol referenčný dátum na účely jeho služobného postupu stanovený na 8. september 2001. V súlade s § 41 Kärntner Landesvertragsbedienstetengesetz (zákon spolkovej krajiny Korutánsko o štatúte zmluvných zamestnancov) z roku 1994 (LGBl. č. 73/1994), v znení uplatniteľnom ku dňu tohto nástupu do služby, bola na tento účel zohľadnená doba štyroch rokov, 0 mesiacov a 25 dní, ktorá zodpovedala dobe, počas ktorej A. B. vykonával vojenskú službu alebo službu vojenskej zálohy, ako aj dobe, počas ktorej vykonával činnosť v pracovnom pomere spolkovej krajiny na základe uvedeného potvrdenia o výkone funkcie, ku ktorej sa pripočítalo obdobie jedného roka a šiestich mesiacov. Toto posledné uvedené obdobie zodpovedá maximálnej dĺžke, ktorú bolo podľa rakúskeho práva možné započítať, ako období zamestnania odpracovaných v súkromnom sektore, ktoré nemali podstatný význam na pridelenie do služby spolkovej krajiny a ktorých započítanie nebolo odôvodnené verejným záujmom.

17

Následne bol A. B. vymenovaný za úradníka s účinnosťou od 1. januára 2010 na pracovné miesto patriace do kategórie B s platovou triedou III a platovým stupňom 7 a odvtedy sa jeho postavenie z hľadiska systému odmeňovania riadi K‑DRG. Referenčným dátumom na účely služobného postupu, ktorý bol použitý podľa § 145 zákonom spolkovej krajiny Korutánsko o služobnom pomere, v znení uplatniteľnom ku dňu tohto vymenovania, je takisto 8. september 2001.

18

Dňa 1. júla 2011 bol A. B. povýšený do vyššieho platového stupňa a v nasledujúcich rokoch bol povýšený do ďalších platových stupňov. Dňa 1. januára 2016 a potom 1. januára 2022 bol A. B. povýšený do najbližšej vyššej platovej triedy, a to do platovej triedy V a neskôr do platovej triedy VI.

22

Tento súd uvádza, že podľa § 145 ods. 11 K‑DRG, v znení vyplývajúcom zo zákona č. 81/2021, sa predchádzajúce obdobia rovnocennej činnosti dosiahnuté v zahraničí musia zohľadniť na účely určenia referenčného dátumu pre služobný postup.

23

Ustanovenie § 305b ods. 2 K‑DRG, podobne ako článok VI ods. 7 zákona č. 82/2011, však úradníkom neumožňuje požiadať o preskúmanie referenčného dátumu pre ich služobný postup, ak boli povýšení, keďže toto povýšenie má za následok, že sa na nich vzťahuje iný režim odmeňovania a služobného postupu.

24

Po prvé sa v tejto súvislosti sa uvedený súd domnieva, že článok 45 ZFEÚ a článok 7 ods. 1 nariadenia č. 492/2011 bránia takýmto vnútroštátnym ustanoveniam, ak na účely určenia počtu odpracovaných rokov už nemožno započítať predchádzajúce obdobia rovnocennej činnosti v zahraničí, ktoré neboli započítané predtým, a že z tohto dôvodu počet odpracovaných rokov v rámci platovej tabuľky nemôže byť prehodnotený, zatiaľ čo podľa iného ustanovenia K‑DRG so všeobecnou pôsobnosťou sa také započítanie v zásade musí vykonať.

„1.

Má sa právo Únie, najmä článok 45 ZFEÚ a článok 7 ods. 1 nariadenia č. 492/2011 vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej úprave, podľa ktorej sa predchádzajúce obdobia zamestnania v inej krajine EÚ viac nezohľadnia pri referenčnom dátume na účely postupu do vyššieho platového stupňa, ak k existujúcemu zaradeniu úradníka do platovej triedy došlo výkonom diskrečnej právomoci zamestnávateľa (povýšenie) a nie na základe odpracovaných rokov a táto vnútroštátna úprava stanovuje, že nové stanovenie referenčného dátumu na účely postupu do vyššieho platového stupňa sa vykoná len vtedy, ak sa existujúce zaradenie do platovej triedy určí referenčným dátumom na účely postupu do vyššieho platového stupňa?

2.

O prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania a právomoci Súdneho dvora

28

Rakúska vláda spochybňuje prípustnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania.

29

Úvahy a vysvetlenia vnútroštátneho súdu k prvej a druhej otázke sa podľa nej týkajú § 305b K‑DRG, ktorý sa však nevzťahuje na okolnosti sporu vo veci samej. Odpoveď na tieto dve otázky preto nie je potrebná na rozhodnutie tohto sporu. Na druhej strane prvá a tretia otázka sú podľa nej irelevantné pre rozhodnutie sporu vo veci samej, v rozsahu, v akom sa týkajú výkladu ustanovení práva Únie uplatniteľných na voľný pohyb pracovníkov. Pokiaľ ide konkrétne o prvú otázku, rakúska vláda tvrdí, že doby zamestnania žalobcu vo veci samej mimo Rakúska boli odpracované v rámci jeho vyslania rakúskym zamestnávateľom, v dôsledku čoho sa na tieto obdobia činnosti vzťahujú ustanovenia týkajúce sa voľného pohybu služieb. Pokiaľ ide o tretiu otázku, rakúska vláda sa domnieva, že sa týka výlučne vnútroštátnej situácie.

30

Pokiaľ ide o tvrdenie, podľa ktorého ustanovenia týkajúce sa voľného pohybu pracovníkov nie sú uplatniteľné na situáciu posudzovanú v rámci tretej otázky, keďže má čisto vnútroštátnu povahu, treba pripomenúť, že hoci ustanovenia práva Únie, ktorých sa týka prejudiciálna otázka, nie sú uplatniteľné na spor vo veci samej, tieto ustanovenia nie sú relevantné na vyriešenie tohto sporu a požadované rozhodnutie o prejudiciálnej otázke nie je nevyhnutné na to, aby vnútroštátny súd mohol vydať svoj rozsudok, takže túto otázku treba považovať za neprípustnú (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. októbra 2024, Kolin Inşaat Turizm Sanayi ve Ticaret, C‑652/22 , EU:C:2024:910 , bod 38 ).

34

Treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry, ak právna situácia nepatrí do pôsobnosti práva Únie, Súdny dvor nemá právomoc o nej rozhodnúť a prípadne uvádzané ustanovenia Charty nemôžu samy osebe založiť túto právomoc (rozsudok zo 4. septembra 2025, Gnattai, C‑543/23 , EU:C:2025:653 , bod 56 a citovaná judikatúra).

35

V prejednávanej veci treba uviesť, že článok 45 ods. 1 ZFEÚ, ktorý v zásade zakazuje akúkoľvek prekážku voľného pohybu pracovníkov, sa uplatňuje na cezhraničné situácie v rámci Únie, a nie v čisto vnútroštátnom kontexte.

36

V dôsledku toho v prejednávanej veci chýba existencia väzby podľa článku 51 Charty, ktorá by odôvodňovala posúdenie predmetnej situácie z hľadiska jej článku 20.

40

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba prijať záver, že v rozsahu, v akom sa tretia otázka týka výkladu článku 20 Charty, Súdny dvor nemá právomoc rozhodnúť, a v rozsahu, v akom sa týka článku 45 ZFEÚ, je táto otázka neprípustná.

O prejudiciálnych otázkach

O prvej otázke

41

44

Na účely preskúmania prvej časti prvej otázky treba uviesť, že podľa informácií vnútroštátneho súdu, ktoré sú zhrnuté v bode 26 tohto rozsudku, § 145 K‑DRG vyžaduje, aby sa v celom rozsahu započítali predchádzajúce obdobia rovnocennej činnosti dosiahnuté mimo Rakúska, zatiaľ čo také započítanie nie je stanovené pre predchádzajúce obdobia rovnocennej činnosti vykonávanej v súkromnom sektore a na vnútroštátnom území.

45

Za týchto podmienok treba usudzovať, že prvou časťou prvej otázky sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 45 ods. 2 ZFEÚ a článok 7 ods. 1 nariadenia č. 492/2011 majú vykladať v tom zmysle, že bránia právnej úprave členského štátu, podľa ktorej sa obdobia rovnocennej činnosti dosiahnuté osobou v inom štáte EHP pred nástupom tejto osoby do služobného pomeru v prvom členskom štáte, ktoré neboli predtým započítané na účely jej platového zaradenia, započítajú so spätnou účinnosťou, pokiaľ situácia tohto úradníka vzhľadom na systém odmeňovania vyplýva zo služobného postupu v závislosti od počtu odpracovaných rokov a nie z jeho povýšenia na základe rozhodnutia patriaceho do diskrečnej právomoci správneho orgánu, zatiaľ čo také započítanie nie je stanovené pre predchádzajúce obdobia rovnocennej činnosti vykonávanej v súkromnom sektore a na vnútroštátnom území.

46

Článok 45 ods. 2 ZFEÚ zakazuje akékoľvek rozdielne zaobchádzanie s pracovníkmi členských štátov na základe štátnej príslušnosti, pokiaľ ide o zamestnanie, odmenu za prácu a ostatné pracovné podmienky. Článok 7 ods. 1 nariadenia č. 492/2011 je iba osobitným výrazom zásady zákazu diskriminácie zakotvenej v článku 45 ods. 2 ZFEÚ v osobitnej oblasti podmienok zamestnávania, ako aj pracovných podmienok, a z tohto dôvodu sa má vykladať rovnako ako posledný uvedený článok (rozsudok z 10. októbra 2019, Krah, C‑703/17 , EU:C:2019:850 , bod 21 a citovaná judikatúra).

50

Po druhé ustanovenie vnútroštátneho práva, aj keď sa bez rozdielu uplatňuje na všetkých pracovníkov bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť, treba považovať za nepriamo diskriminačné, ak je samotnou svojou povahou spôsobilé viac sa dotknúť pracovníkov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi iných členských štátov ako tuzemských pracovníkov, a v dôsledku toho hrozí, že podstatnejšie znevýhodní prvých uvedených pracovníkov, pokiaľ nie je objektívne odôvodnené a primerané sledovanému cieľu (rozsudok z 10. októbra 2019, Krah, C‑703/17 , EU:C:2019:850 , bod 24 a citovaná judikatúra).

51

V prejednávanej veci je nesporné, že vylúčenie akéhokoľvek retroaktívneho započítania období rovnocennej činnosti vykonávanej v inom štáte EHP pred nástupom do služobného pomeru, ktoré predtým neboli započítané na účely platového zaradenia úradníka povýšeného na základe rozhodnutia patriaceho do diskrečnej právomoci správneho orgánu, môže znevýhodniť tohto úradníka v porovnaní s úradníkom, ktorý sa nachádza v rovnocennej situácii, a nebol povýšený.

52

Na to, aby tento rozdiel v zaobchádzaní s pracovníkmi na základe toho, u ktorého zamestnávateľa získali svoju odbornú prax, ktorá sa má zohľadniť, bolo možné považovať za nepriamo diskriminačný v zmysle článku 45 ods. 2 ZFEÚ v spojení s článkom 7 ods. 1 nariadenia č. 492/2011, však musí byť svojou povahou spôsobilý viac znevýhodňovať štátnych príslušníkov iných členských štátov ako tuzemských pracovníkov (pozri analogicky rozsudok z 10. októbra 2019, Krah, C‑703/17 , EU:C:2019:850 , bod 31 ).

O druhej časti prvej otázky

56

Druhou časťou prvej otázky sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 45 ods. 1 ZFEÚ má vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, podľa ktorej sa obdobia rovnocennej činnosti dosiahnuté osobou v inom štáte EHP pred nástupom tejto osoby do služobného pomeru v prvom členskom štáte, ktoré neboli predtým započítané na účely jej platového zaradenia, musia započítať so spätnou účinnosťou, pokiaľ situácia tohto úradníka vzhľadom na systém odmeňovania vyplýva zo služobného postupu v závislosti od počtu odpracovaných rokov a nie z jeho povýšenia na základe rozhodnutia patriaceho do diskrečnej právomoci správneho orgánu.

57

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 45 ods. 1 ZFEÚ v zásade zakazuje akékoľvek prekážky voľného pohybu pracovníkov v rámci Únie a že všetky ustanovenia Zmluvy o FEÚ týkajúce sa voľného pohybu osôb majú za cieľ uľahčiť vykonávanie zárobkovej činnosti akejkoľvek povahy štátnymi príslušníkmi členských štátov na území Únie a odporujú im tie opatrenia, ktoré by mohli znevýhodňovať týchto štátnych príslušníkov v prípade, že chcú vykonávať hospodársku činnosť na území iného členského štátu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. októbra 2019, Krah, C‑703/17 , EU:C:2019:850 , bod 40 a citovanú judikatúru).

58

Túto úvahu nespochybňuje skutočnosť, že keď bol úradník povýšený, jeho postup do vyššieho platového stupňa v jeho novej platovej triede v zásade závisí od počtu odpracovaných rokov v tejto platovej triede. Nemožno totiž vylúčiť, že aj v takejto situácii odborná prax získaná týmto úradníkom pred jeho nástupom do služby môže mať vplyv na jeho platové zaradenie. V prejednávanej veci, ako uviedla Komisia vo svojich pripomienkach, z § 181 ods. 3 K‑DRG vyplýva, že retroaktívne započítanie odbornej praxe získanej úradníkom pred jeho nástupom do služobného pomeru môže mať za následok zmenu jeho platového zaradenia pred jeho povýšením, a v dôsledku toho môže ovplyvniť zaradenie tohto úradníka do platového stupňa po tomto povýšení.

62

Taká vnútroštátna právna úprava, aká je uvedená v bode 60 tohto rozsudku, preto môže odradiť pracovníkov od toho, aby opustili svoj členský štát pôvodu s cieľom odísť na územie iného štátu EHP, aby tam vykonávali pracovnú činnosť rovnocennú s činnosťou, ktorú mohli vykonávať u svojho zamestnávateľa, z dôvodu, že po ich návrate na územie tohto členského štátu napriek rovnocennosti činnosti, ktorú vykonávali v tomto inom štáte EHP, nebola na účely určenia ich platového zaradenia týmto zamestnávateľom započítaná celá ich odborná prax získaná v danom štáte EHP [pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. apríla 2020, Land Niedersachsen (Predchádzajúce obdobia príslušnej praxe), C‑710/18 , EU:C:2020:299 , bod 29 a citovanú judikatúru].

63

Z uvedeného vyplýva, že takáto vnútroštátna právna úprava robí voľný pohyb pracovníkov menej príťažlivým, čo je v rozpore s článkom 45 ods. 1 ZFEÚ, a preto predstavuje prekážku tejto slobody.

67

Vnútroštátnu právnu úpravu, o akú ide vo veci samej, ktorá na účely zaradenia a výpočtu odmeny pracovníka vylučuje započítanie určitých predchádzajúcich období rovnocennej činnosti, ktoré pracovník dosiahol, však nemožno považovať za úpravu, ktorej cieľom je úplne zhodnotiť prax, ktorú takto získal, a v dôsledku toho nie je spôsobilá zaručiť dosiahnutie tohto cieľa (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. mája 2019, Österreichischer Gewerkschaftsbund, C‑24/17 , EU:C:2019:373 , bod 88 ).

68

Okrem toho aj za predpokladu, že právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, skutočne sleduje cieľ udržať si pracovníkov zo strany ich zamestnávateľov, aj keď taký cieľ môže predstavovať naliehavý dôvod všeobecného záujmu (rozsudok z 8. mája 2019, Österreichischer Gewerkschaftsbund, C‑24/17 , EU:C:2019:373 , bod 89 a citovaná judikatúra), treba konštatovať, že vzhľadom na charakteristiky tejto právnej úpravy sa prekážka, ktorú stanovuje pre voľný pohyb pracovníkov, nezdá byť vhodná na zabezpečenie dosiahnutia tohto cieľa.

69

Podľa vnútroštátnej právnej úpravy dotknutej vo veci samej totiž obdobia rovnocennej činnosti úradníka v inom štáte EHP, než je Rakúska republika, pred nástupom tohto úradníka do služobného pomeru v tomto poslednom uvedenom členskom štáte, ktoré predtým neboli započítané na účely stanovenia jeho platového zaradenia, už nemôžu byť retroaktívne započítané, ak bol tento úradník povýšený na základe rozhodnutia, ktoré patrí do diskrečnej právomoci správneho orgánu, napriek tomu, že to tak musí byť v prípade, ak situácia úradníka vzhľadom na systém odmeňovania vyplýva výlučne zo služobného postupu v závislosti od počtu odpracovaných rokov.

73

Z uvedeného vyplýva, že článok 45 ods. 1 ZFEÚ bráni takej právnej úprave, o akú ide vo veci samej.

74

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na druhú časť prvej otázky odpovedať tak, že článok 45 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, podľa ktorej sa obdobia rovnocennej činnosti dosiahnuté osobou v inom štáte EHP pred nástupom tejto osoby do služobného pomeru v prvom členskom štáte, ktoré neboli predtým započítané na účely jej platového zaradenia, musia započítať so spätnou účinnosťou, pokiaľ situácia tohto úradníka vzhľadom na systém odmeňovania vyplýva zo služobného postupu v závislosti od počtu odpracovaných rokov a nie z jeho povýšenia na základe rozhodnutia patriaceho do diskrečnej právomoci správneho orgánu.

O druhej otázke

75

V tejto súvislosti z bodu 47 tohto rozsudku vyplýva, že takáto právna úprava nepochybne patrí do oblasti podmienok zamestnávania a pracovných podmienok. V dôsledku toho preto patrí do pôsobnosti tejto smernice (pozri analogicky rozsudok z 10. októbra 2019, Krah, C‑703/17 , EU:C:2019:850 , bod 22 a citovanú judikatúru).

79

Pokiaľ ide ďalej o otázku, či táto právna úprava zavádza rozdielne zaobchádzanie na základe veku podľa článku 2 ods. 1 smernice 2000/78, treba pripomenúť, že podľa znenia tohto ustanovenia sa pod pojmom „zásada rovnakého zaobchádzania“ rozumie, že nemá existovať žiadna priama alebo nepriama diskriminácia založená na ktoromkoľvek z dôvodov uvedených v článku 1 tejto smernice.

80

Článok 2 ods. 2 písm. a) tejto smernice spresňuje, že na účely jej odseku 1 ide o priamu diskrimináciu vtedy, ak sa z niektorého z dôvodov uvedených v článku 1 zaobchádza s jednou osobou nepriaznivejšie, ako sa v porovnateľnej situácii zaobchádza s inou osobou. Okrem toho z článku z článku 2 ods. 2 písm. b) smernice 2000/78 vyplýva, že na účely tejto smernice ide o nepriamu diskrimináciu na základe veku vtedy, keď by zdanlivo neutrálne ustanovenie, kritérium alebo prax uviedli osoby určitého veku do nevýhodného postavenia v porovnaní s inými osobami, len ak takýto predpis, kritérium alebo zvyklosť sú objektívne odôvodnené oprávneným cieľom a prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú primerané a nevyhnutné.

81

V prejednávanej veci treba uviesť, že podľa vnútroštátnej právnej úpravy dotknutej vo veci samej sa úradníci patriaci do pracovnej kategórie A môžu domáhať povýšenia do platovej triedy V najskôr po 9 rokoch činnosti od referenčného dátumu na účely služobného postupu, zatiaľ čo úradníci patriaci do pracovnej kategórie C musia na zaradenie do rovnakej platovej triedy odpracovať 29 rokov. V dôsledku toho vzhľadom na významný rozdiel existujúci medzi týmito dvoma obdobiami činnosti nemožno usudzovať, že prístup úradníka k povýšeniu závisí od toho, či patrí do konkrétnej vekovej kategórie.

85

Okrem toho podľa tejto vnútroštátnej právnej úpravy nie je priznanie povýšenia automatické, ale patrí do diskrečnej právomoci vlády dotknutej spolkovej krajiny. Prístup úradníka k povýšeniu napokon závisí od jeho stavu služobného pomeru, jeho schopností, ako aj od jeho správania v služobnom pomere a mimo neho.

86

Tieto kritériá však zjavne nijako nezohľadňujú vek dotknutých úradníkov.

87

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na druhú otázku odpovedať tak, že články 1, 2 a 6 smernice 2000/78 v spojení s článkom 21 Charty treba vykladať v tom zmysle, že nebránia právnej úprave členského štátu, podľa ktorej obdobia rovnocennej činnosti dosiahnuté osobou v inom členskom štáte pred nástupom tejto osoby do služobného pomeru v tomto prvom členskom štáte nemožno započítať na účely jej služobného postupu, ak bol tento úradník povýšený na základe rozhodnutia, ktoré patrí do diskrečnej právomoci správneho orgánu, a zároveň k takému povýšeniu v zásade môže dôjsť až po uplynutí obdobia viacerých rokov služobného pomeru, ktoré sa počítajú od referenčného dátumu na účely služobného postupu, pokiaľ počet rokov služobného pomeru, ktoré treba odpracovať pred tým, než sa možno domáhať povýšenia, nie je taký, že by sa to týkalo iba úradníkov v pokročilom veku, a priznanie povýšenia súčasne závisí aj od iných kritérií, pri ktorých sa vôbec nezohľadňuje vek.

O trovách

89

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (desiata komora) rozhodol takto:

1.

bráni právnej úprave členského štátu, podľa ktorej sa obdobia rovnocennej činnosti dosiahnuté osobou v inom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru pred nástupom tejto osoby do služobného pomeru v prvom členskom štáte, ktoré neboli predtým započítané na účely jej platového zaradenia, musia započítať so spätnou účinnosťou, pokiaľ situácia tohto úradníka vzhľadom na systém odmeňovania vyplýva zo služobného postupu v závislosti od počtu odpracovaných rokov a nie z jeho povýšenia na základe rozhodnutia patriaceho do diskrečnej právomoci správneho orgánu.

3.

Články 1, 2 a 6 smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, v spojení s článkom 21 Charty základných práv Európskej únie

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

nebránia právnej úprave členského štátu, podľa ktorej obdobia rovnocennej činnosti dosiahnuté osobou v inom členskom štáte pred nástupom tejto osoby do služobného pomeru v tomto prvom členskom štáte nemožno započítať na účely jej služobného postupu, ak bol tento úradník povýšený na základe rozhodnutia, ktoré patrí do diskrečnej právomoci správneho orgánu, a zároveň k takému povýšeniu v zásade môže dôjsť až po uplynutí obdobia viacerých rokov služobného pomeru, ktoré sa počítajú od referenčného dátumu na účely služobného postupu, pokiaľ počet rokov služobného pomeru, ktoré treba odpracovať pred tým, než sa možno domáhať povýšenia, nie je taký, že by sa to týkalo iba úradníkov v pokročilom veku, a priznanie povýšenia súčasne závisí aj od iných kritérií, pri ktorých sa vôbec nezohľadňuje vek.