C-363/24

Finansinspektionen

proti

Carnegie Investment Bank AB,

SÚDNY DVOR (štvrtá komora),

v zložení: predseda štvrtej komory I. Jarukaitis, predseda Súdneho dvora K. Lenaerts, vykonávajúci funkciu sudcu štvrtej komory, sudcovia M. Condinanzi (spravodajca), N. Jääskinen a R. Frendo,

generálny advokát: M. Campos Sánchez‑Bordona,

Carnegie Investment Bank AB, v zastúpení: M. Bengtsson, N. Rockborn a D. Waerme, advokater,

–

nemecká vláda, v zastúpení: J. Möller a R. Kanitz, splnomocnení zástupcovia,

–

fínska vláda, v zastúpení: M. Pere, splnomocnená zástupkyňa,

–

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 7 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES ( Ú. v. EÚ L 173, 2014, s. 1 ).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Finansinspektionen (Úrad pre finančný dohľad, Švédsko) a Carnegie Investment Bank AB (ďalej len „Carnegie“), bankou so sídlom vo Švédsku, vo veci návrhu tohto úradu, aby bola banke Carnegie uložená pokuta za porušenie zákazu obchodovania s využitím dôverných informácií v zmysle článkov 8 a 14 nariadenia č. 596/2014.

Právny rámec

Právo Únie

(14)

Uvážliví investori vychádzajú pri svojich investičných rozhodnutiach z informácií, ktoré už majú k dispozícii, a to z informácií dostupných ex ante . Preto by sa otázka, či je pravdepodobné, že by uvážlivý investor pri investičnom rozhodnutí zobral do úvahy konkrétnu časť informácie, mala posudzovať na základe informácie dostupnej ex ante . Takéto posudzovanie má brať do úvahy očakávaný vplyv informácie vzhľadom na činnosť príslušného emitenta v jej celosti, spoľahlivosť zdroja informácií a akékoľvek iné trhové premenné, ktoré pravdepodobne za daných okolností ovplyvnia finančné nástroje, súvisiace spotové zmluvy týkajúce sa komodít alebo dražené produkty založené na emisných kvótach.

…

(24)

…Otázka, či osoba porušila zákaz obchodovania s využitím dôverných informácií alebo sa pokúsila o obchodovanie s využitím dôverných informácií, by sa mala analyzovať vzhľadom na účel tohto nariadenia, ktorým je ochrana integrity finančných trhov a posilnenie dôvery investorov, ktorá sa zakladá na uistení, že investori sa budú nachádzať v rovnakom postavení a budú chránení proti zneužívaniu dôverných informácií.“

4

presné informácie priamo alebo nepriamo súvisiace s jedným alebo viacerými emitentmi alebo s jedným alebo viacerými finančnými nástrojmi, ktoré neboli sprístupnené verejnosti a ktoré by v prípade ich sprístupnenia verejnosti mali pravdepodobne významný vplyv na ceny týchto finančných nástrojov alebo na cenu súvisiacich derivátových finančných nástrojov;

…

2. Na účely odseku 1 sa informácia považuje za presnú, ak označuje súbor okolností, ktoré existujú alebo ktorých existenciu možno odôvodnene očakávať, alebo udalosť, ktorá nastala alebo ktorú možno odôvodnene očakávať, a ak je dostatočne konkrétna, aby umožnila vyvodiť záver týkajúci sa možného vplyvu tohto súboru okolností alebo udalosti na ceny finančných nástrojov alebo súvisiaceho derivátového finančného nástroja, súvisiacich spotových zmlúv týkajúcich sa komodít alebo dražených produktov založených na emisných kvótach. …

…

4. Na účely odseku 1 informácia, ktorá by v prípade jej sprístupnenia verejnosti mala pravdepodobne významný vplyv na ceny finančných nástrojov, derivátových finančných nástrojov, súvisiacich spotových zmlúv týkajúcich sa komodít alebo dražených produktov založených na emisných kvótach, znamená informáciu, ktorú by obozretný investor pravdepodobne použil ako súčasť základu pre svoje investičné rozhodnutia.

…“

a)

táto povinnosť vyplýva z pokynu, ktorý bol zadaný pred tým, než príslušná osoba mala dôverné informácie, alebo z dohody, ktorá bola uzatvorená pred tým, než príslušná osoba mala dôverné informácie, alebo

b)

táto transakcia sa vykonáva s cieľom splniť právnu alebo regulačnú povinnosť, ktorá vznikla pred tým, než príslušná osoba mala dôverné informácie.

…

6. Bez ohľadu na odseky 1 až 5 tohto článku možno stále mať za to, že došlo k porušeniu zákazu obchodovania s využitím dôverných informácií stanovenému v článku 14, ak príslušný orgán skonštatuje, že dôvod na tieto pokyny na obchodovanie, transakcie alebo konania bol nelegitímny.“

odporúčať, aby sa iná osoba zapojila do obchodovania s využitím dôverných informácií, alebo navádzať inú osobu, aby sa zapojila do obchodovania s využitím dôverných informácií, alebo

c)

neoprávnené zverejňovanie dôverných informácií [neoprávnene zverejňovať dôverné informácie – neoficiálny preklad ].“

9

Článok 17 uvedeného nariadenia, nazvaný „Sprístupňovanie dôverných informácií verejnosti“, v odsekoch 1 a 4 stanovuje:

„1. Emitent čo najskôr informuje verejnosť o dôverných informáciách, ktoré sa ho priamo týkajú.

c)

emitent alebo účastník trhu s emisnými kvótami je schopný zabezpečiť dôvernosť týchto informácií.

…“

10

Článok 18 tohto nariadenia s názvom „Zoznamy osôb, ktoré majú dôverné informácie“, stanovuje:

„1. Emitenti alebo všetky osoby konajúce v ich mene alebo na ich účet:

…

3. Zoznam osôb, ktoré majú dôverné informácie, obsahuje aspoň:

a)

totožnosť každej osoby, ktorá má prístup k dôverným informáciám;

b)

dôvod, pre ktorý je daná osoba zahrnutá do zoznamu osôb, ktoré majú dôverné informácie;

Článok 19 nariadenia č. 596/2014, nazvaný „Transakcie manažérov“, znie:

„1. Osoby vykonávajúce riadiace úlohy, ako aj osoby s nimi úzko spojené oznámia emitentovi alebo účastníkovi trhu s emisnými kvótami a príslušnému orgánu uvedenému v odseku 2 druhom pododseku:

a)

v súvislosti s emitentom každú transakciu vykonanú na ich vlastný účet, ktorá súvisí s akciami alebo dlhovými nástrojmi tohto emitenta, alebo s derivátmi či inými finančnými nástrojmi s nimi spojenými;

b)

v súvislosti s účastníkmi trhu s emisnými kvótami každú transakciu vykonanú na ich vlastný účet, ktorá sa týka emisných kvót, dražených produktov, ktoré sú na nich založené, alebo súvisiacimi derivátmi.

Článok 2 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2016/347 z 10. marca 2016, ktorým sa stanovujú vykonávacie technické predpisy, pokiaľ ide o presný formát zoznamov osôb, ktoré majú dôverné informácie, a pre aktualizáciu zoznamov osôb, ktoré majú dôverné informácie, v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 ( Ú. v. EÚ L 65, 2016, s. 49 ), stanovoval:

„1. Emitenti, účastníci trhu s emisnými kvótami, aukčné platformy, dražitelia a aukční kontrolóri alebo akákoľvek osoba konajúca v ich mene alebo na ich účet musia zabezpečiť, aby ich zoznam osôb, ktoré majú dôverné informácie, bol rozdelený do samostatných oddielov týkajúcich sa rôznych dôverných informácií. …

Každý oddiel zoznamu osôb, ktoré majú dôverné informácie, zahŕňa len údaje o jednotlivcoch, ktorí majú prístup k dôverným informáciám relevantným pre daný oddiel.

2. Osoby uvedené v odseku 1 môžu do svojho zoznamu osôb, ktoré majú dôverné informácie, vložiť doplňujúci oddiel s údajmi o jednotlivcoch, ktorí majú neustály prístup ku všetkým dôverným informáciám (‚stále osoby, ktoré majú dôverné informácie’).

Údaje o stálych osobách, ktoré majú dôverné informácie, zahrnuté do doplňujúceho oddielu uvedeného v prvom pododseku, nesmú byť zahrnuté v ostatných oddieloch zoznamu osôb, ktoré majú dôverné informácie, uvedeného v odseku 1.

…“

15

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že v čase, kedy nastali skutkové okolnosti sporu vo veci samej, BAK vlastnil spoločnosť Varvtre AB a bol súčasne generálnym riaditeľom a majoritným akcionárom spoločnosti Starbreeze AB, švédskej spoločnosti zaoberajúcej sa vývojom videohier kótovanej na burze. Varvtre uzavrela s bankou Carnegie zmluvu o „úvere zabezpečenom záložným právom k akciám“, na základe ktorej Varvtre získala od spoločnosti Carnegie úver výmenou za zriadenie záložného práva k akciám, ktoré boli ako zábezpeka uložené na účte banky Carnegie.

16

Konkrétne podľa tejto zmluvy spoločnosť Varvtre získala úver vo výške 35 miliónov švédskych korún (SEK) (približne 3275131 eur) výmenou za zriadenie záložného práva k akciám spoločnosti Starbreeze do určitej výšky. Uvedená zmluva stanovovala, že tieto akcie mohli byť zaťažené záložným právom len do určitej výšky a v prípade, ak zábezpeka už nebude dostatočná, bola Carnegie oprávnená túto zmluvu ukončiť a žiadať okamžité splatenie úveru. Za týchto podmienok mala Carnegie právo vykonať záložné právo podľa vlastného uváženia.

17

Z dôvodu poklesu ceny akcií spoločnosti Starbreeze zabezpečenie úveru spoločnosti Varvtre poskytnutého bankou Carnegie už nebolo dostatočné a Varvtre sa tak stala nadmerne zadlženou. K 14. novembru 2018 dosiahla výška nadmerného zadlženia sumu približne 5 miliónov švédskych korún (SEK) (približne 467875 eur). Nasledujúci deň ráno začala Carnegie na základe ustanovení dotknutej zmluvy predaj akcií spoločnosti Starbreeze, ktoré založila Varvtre.

21

Dňa 23. novembra 2018 Starbreeze zverejnila tlačovú správu, v ktorej okrem iného oznámila, že jej obrat bol nižší, než sa predpokladalo, a že jej finančný riaditeľ musel odstúpiť z funkcie.

22

Úrad pre finančný dohľad podal žalobu proti banke Carnegie, pričom navrhol, aby bola táto banka zaviazaná na zaplatenie pokuty vo výške 35 miliónov SEK (približne 3045000 eur) z titulu porušenia zákazu obchodovania s využitím dôverných informácií v zmysle článkov 8 a 14 nariadenia č. 596/2014. Úrad odôvodnil túto žalobu tým, že Carnegie mala prostredníctvom e‑mailu doručeného 15. novembra 2018 prístup k dôverným informáciám v čase, keď sa uskutočnil predaj akcií spoločnosti Starbreeze.

23

Tingsrätt (súd prvej inštancie, Švédsko) rozhodol, že informácie obsiahnuté v uvedenom e‑maile predstavovali dôverné informácie a uvedenej žalobe vyhovel. Podľa názoru tingsrätt (súd prvej inštancie) informácie obsiahnuté v uvedenom e‑maile mohli byť chápané len tak, že predstavovali negatívne finančné informácie o spoločnosti Starbreeze. Tingsrätt (súd prvej inštancie) okrem toho usúdil, že z týchto informácií bolo možné vyvodiť závery o ich možnom vplyve na cenu akcií spoločnosti Starbreeze, a to bez ohľadu na presné informácie, ktoré viedli k vypracovaniu zoznamu osôb, ktoré majú dôverné informácie.

Úrad pre finančný dohľad podal proti tomuto rozhodnutiu Svea hovrätt (Odvolací súd so sídlom v Štokholme) kasačný opravný prostriedok na Högsta domstolen (Najvyšší súd, Švédsko), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania. Najvyšší súd uvádza, že na to, aby bola informácia považovaná za „dôvernú informáciu“ v zmysle nariadenia č. 596/2004, musí byť presná. V prejednávanej veci pritom vzniká otázka, či z tejto požiadavky nevyplýva, že nestačí iba poskytnutie informácií o tom, že určitá osoba bola zaradená do zoznamu osôb, ktoré majú dôverné informácie a považuje sa za osobu, ktorej má byť zakázané predávať akcie, ale že príjemca týchto informácií musí byť navyše schopný pochopiť východiskové okolnosti, ktoré viedli k zápisu tejto osoby do zoznamu osôb, ktoré majú dôverné informácie. Okrem toho v takejto situácii vznikajú otázky týkajúce sa miery presnosti a stupňa určitosti umožňujúce tomuto adresátovi vyvodiť závery o týchto okolnostiach.

26

Za týchto okolností Högsta domstolen (Najvyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položil Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Môže byť oznámenie o tom, že určitá osoba bola zaradená do zoznamu osôb, ktoré majú dôverné informácie, a nemôže predať akcie emitenta, dostatočne presné na to, aby predstavovalo dôvernú informáciu podľa článku 7 ods. 2 nariadenia č. 596/2014, aj keď dôvody zaradenia tejto osoby do uvedeného zoznamu nie sú jasné?

2.

O prvej a druhej otázke

27

Svojou prvou a druhou otázkou, ktoré je potrebné preskúmať spoločne, sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 7 ods. 2 nariadenia č. 596/2014 vykladať v tom zmysle, že na účely kvalifikácie informácie ako „dôvernej“ môže oznámenie emitenta o tom, že určitá osoba bola zapísaná do zoznamu osôb, ktoré majú dôverné informácie, a že táto osoba nie je oprávnená predávať akcie tohto emitenta, predstavovať „presnú“ informáciu v zmysle tohto článku 7 ods. 1 a 2, aj keď dôvod, pre ktorý bola táto osoba do uvedeného zoznamu zapísaná, sa v tomto oznámení nenachádza.

28

Na úvod je potrebné uviesť, že nariadenie č. 596/2014 zrušilo a nahradilo s účinnosťou od 3. júla 2016 smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES z 28. januára 2003 o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (zneužívanie trhu) ( Ú. v. ES L 96, 2003, s. 16 ; Mim. vyd. 06/004, s. 367). Článok 7 ods. 1 tohto nariadenia v zásade zodpovedá článku 1 bodu 1 tejto smernice, takže judikatúra týkajúca sa tohto ustanovenia smernice je relevantná pre výklad článku 7 ods. 1 tohto nariadenia.

29

32

V tejto súvislosti bude prvá podmienka uvedená v bode 30 tohto rozsudku preskúmaná v rámci analýzy tretej a štvrtej otázky.

33

Pokiaľ ide o druhú podmienku uvedenú v bode 30 tohto rozsudku, Súdny dvor objasnil, že na účely overenia, že dotknutú informáciu možno považovať za „dostatočne presnú“, stačí, aby táto informácia bola dostatočne konkrétna alebo špecifická na to, aby mohla predstavovať základ umožňujúci posúdiť, či súbor okolností alebo udalosť uvedené v tejto informácii môžu mať vplyv na cenu finančných nástrojov uvedených v tejto informácii. V dôsledku toho článok 7 ods. 1 a 2 nariadenia č. 596/2014 vylučuje z pojmu „dôverná informácia“ iba „vágne alebo všeobecné informácie, ktoré neumožňujú vyvodenie záveru o ich možnom vplyve na ceny dotknutých finančných nástrojov“ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. marca 2022, Autorité des marchés financiers, C‑302/20 , EU:C:2022:190 , bod 38 a citovanú judikatúru). Preto sa vyžaduje individuálne preskúmanie každého jednotlivého prípadu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. marca 2022, Autorité des marchés financiers, C‑302/20 , EU:C:2022:190 , body 41 a 42 ).

34

Z toho vyplýva, že na účely overenia, či je splnená druhá podmienka, ktorá je uvedená v bode 30 tohto rozsudku, a teda či je informácia „dostatočne presná“ v zmysle článku 7 ods. 2 nariadenia č. 596/2014, treba na základe posúdenia osobitných okolností každého jednotlivého prípadu určiť, či táto informácia umožňuje vyvodiť záver o možnom vplyve okolností alebo udalosti, na ktoré sa odvoláva, na cenu dotknutých finančných nástrojov.

38

Nemožno však a priori vylúčiť, že oznámenie, v ktorom sa uvádza, že osoba bola zapísaná do zoznamu osôb emitenta, ktoré majú dôverné informácie, môže byť v dôsledku iných súvisiacich skutočností, ako najmä zmienky o tom, že táto osoba nie je oprávnená predávať akcie tohto emitenta, alebo okolností, za ktorých došlo k zverejneniu, považované za „dostatočne presné“ v zmysle článku 7 ods. 2 nariadenia č. 596/2014, keď odhaľuje alebo nepriamo dokladá existenciu východiskovej udalosti, ktorá by mohla mať vplyv na cenu dotknutých finančných nástrojov alebo s nimi súvisiacich derivátových finančných nástrojov.

39

Na tento účel treba najmä overiť, či je vzhľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu preukázané, že oznámenie takejto informácie môže jej adresátovi umožniť, aby z nej mal priamo alebo nepriamo prospech pri kúpe alebo predaji akcií, a ocitol sa tak vo výhodnejšej situácii v porovnaní s ostatnými investormi.

40

43

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že hoci mal v prejednávanej veci BAK ako generálny riaditeľ a majoritný akcionár spoločnosti Starbreeze nutne prístup k obchodným informáciám, ktoré by mohli predstavovať „dôverné informácie“ v zmysle článku 7 ods. 1 nariadenia č. 596/2014, vzhľadom na svoju úlohu a funkcie, ktoré v tejto spoločnosti vykonával, nemala táto okolnosť sama osebe v súlade s ustanoveniami článku 19 tohto nariadenia za následok, že by nemohol obchodovať s finančnými nástrojmi tejto spoločnosti. Navyše v súlade s tým, čo bolo uvedené v bode 36 tohto rozsudku, oznámenie o samotnej skutočnosti, že BAK bol zapísaný do zoznamu osôb spoločnosti Starbreeze, ktoré majú dôverné informácie, nemôže bez existencie akýchkoľvek ďalších informácií v zásade dosahovať mieru presnosti vyžadovanú na to, aby prvý prvok uvedený v bode 29 tohto rozsudku bol preukázaný, a teda aby mohlo oznámenie predstavovať „dôvernú informáciu“ v zmysle článku 7 ods. 1 uvedeného nariadenia.

44

Naproti tomu skutočnosť, že informácia obsiahnutá v e‑maile z 15. novembra 2018 odkazuje nielen na zápis BAK do zoznamu osôb spoločnosti Starbreeze, ktoré majú dôverné informácie, ale aj na zákaz voči BAK predávať akcie tejto spoločnosti, s ktorými je tento zápis spojený, môže mať vplyv na overenie druhej podmienky uvedenej v bode 30 tohto rozsudku, a teda na analýzu prvého prvku pojmu „dôverná informácia“ uvedeného v bode 29 tohto rozsudku, ktorý sa týka miery presnosti dotknutej informácie.

45

Treba totiž uviesť, že hoci informácia o samotnej skutočnosti, že určitá osoba bola zapísaná do zoznamu osôb spoločnosti, ktoré majú dôverné informácie, je ako taká v zásade neutrálna vo vzťahu k otázke, či by bolo pre investora výhodné kúpiť alebo predať akcie tejto spoločnosti, doplnenie dodatočnej informácie o uložení zákazu predaja akcií uvedenej spoločnosti nevyhnutne znamená, že táto osoba vedela o udalosti negatívnej povahy dopadajúcej na záujmy tejto spoločnosti, ktorá by teda mohla naviesť takéhoto investora, ktorý o nej vedel, k tomu, aby uprednostnil predaj pred kúpou týchto akcií, alebo v každom prípade by mohla ovplyvniť rozhodnutia tohto investora na relevantnom trhu, keď sa o nej dozvie.

49

Za týchto okolností oznámenie zaslané banke Carnegie, podľa ktorého bol BAK zapísaný do zoznamu osôb spoločnosti Starbreeze, ktoré majú dôverné informácie, spolu s dodatočnou informáciou, že nie je oprávnený predávať akcie tejto spoločnosti, by mohlo viesť k určitému záveru, pokiaľ ide o cenu finančných nástrojov tejto spoločnosti, a v dôsledku toho by mohlo byť kvalifikované ako „dostatočne presné“ v zmysle článku 7 ods. 2 nariadenia č. 596/2014. Takéto oznámenie by tak mohlo spĺňať podmienky požadované na to, aby predstavovalo „dôvernú informáciu“ v zmysle tohto článku 7 ods. 1, čo prináleží overiť predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu.

50

Na druhej strane v rámci uplatňovania článkov 8 a 14 nariadenia č. 596/2014 musí predkladajúci vnútroštátny súd zohľadniť aj osobitný kontext, v rámci ktorého bola údajne dôverná informácia oznámená.

51

Ako totiž bolo uvedené v bodoch 15 až 17 tohto rozsudku, z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že predaj akcií spoločnosti Starbreeze vlastnených spoločnosťou Varvtre bol uskutočnený bankou Carnegie v rámci výkonu záložného práva k akciám, ktoré mala táto banka v držbe ako zábezpeku na základe zmluvy o „úvere zabezpečenom záložným právom k akciám“, uzavretej medzi spoločnosťou Varvtre a bankou Carnegie.

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v súlade s článkom 9 ods. 3 nariadenia č. 596/2014 sa na účely článkov 8 a 14 tohto nariadenia nemožno domnievať, že samotná skutočnosť, že osoba má dôvernú informáciu, znamená, že táto osoba použila takúto informáciu, a teda uskutočnila obchodovanie s využitím dôverných informácií v rámci nadobudnutia alebo prevodu, ak uvedená osoba vykoná transakciu s cieľom nadobudnúť alebo previesť finančné nástroje a táto transakcia je uskutočnená na zabezpečenie splnenia záväzku, ktorý sa stal splatným, v dobrej viere a nie s cieľom obísť zákaz obchodovania s využitím dôverných informácií, pričom tento záväzok vyplýva z pokynu zadaného alebo zo zmluvy uzavretej ešte pred tým, ako táto osoba mala k dispozícii dôvernú informáciu, alebo ak je predmetná transakcia vykonaná na splnenie zákonnej alebo regulačnej povinnosti, ktorá vznikla ešte pred tým, ako dotknutá osoba získala dôvernú informáciu.

55

Článok 9 ods. 6 uvedeného nariadenia dopĺňa toto ustanovenie, keď stanovuje, že k porušeniu zákazu obchodovania s využitím dôverných informácií stanovenému v článku 14 tohto nariadenia došlo vtedy, ak príslušný orgán skonštatuje, že dôvod na pokyny na obchodovanie, transakcie alebo konania bol nelegitímny.

56

Za predpokladu, že by predkladajúci vnútroštátny súd dospel k záveru, že e‑mail z 15. novembra 2018 obsahoval dôvernú informáciu, prináležalo by mu s ohľadom na všetky okolnosti veci samej najmä overiť, či by sa na pozastavenie predaja akcií spoločnosti Starbreeze, založených spoločnosťou Varvtre, a následné pokračovanie v predaji zo strany spoločnosti Carnegie po zaslaní tohto e‑mailu mohli vzťahovať ustanovenia článku 9 ods. 3 nariadenia č. 596/2014, čo predpokladá najmä preukázanie existencie záväzku banky Carnegie, ktorý sa stal splatný, a na základe ktorého by bolo objektívne nevyhnutné pokračovať v predaji.

Na úvod je potrebné konštatovať, že pojem „dôverná informácia“ uvedený v článku 7 ods. 1 nariadenia č. 596/2014 sa musí uplatňovať objektívne, takže posúdenie emitentom, pokiaľ ide o otázku, či je informácia „dôverná“, ako aj správnosť alebo nesprávnosť takéhoto posúdenia, sú v zásade okolnosťami, ktoré nie sú relevantné na účely určenia, či predmetná informácia patrí pod tento pojem.

60

V prejednávanej veci sú pochybnosti predkladajúceho vnútroštátneho súdu, ako sa zdá, v podstate založené na skutočnosti uvedenej bankou Carnegie a spomenutej v bode 18 tohto rozsudku, že e‑mail z 15. novembra 2018 obsahoval nesprávnu informáciu, keďže jej bol zaslaný o 13.32 hod., a teda niekoľko minút pred vypracovaním zoznamu osôb spoločnosti Starbreeze, ktoré majú dôverné informácie, a teda pred zápisom BAK do tohto zoznamu.

61

Na účely odpovede na tretiu a štvrtú otázku treba v prvom rade konštatovať, že správnosť dotknutej informácie sa nenachádza medzi štyrmi podstatnými prvkami, ktoré zahŕňa pojem „dôverná informácia“, taxatívne uvedenými v článku 7 ods. 1 nariadenia č. 596/2014 a pripomenutými v bode 29 tohto rozsudku. Preskúmanie správnosti informácie však môže byť relevantné v rozsahu, v akom patrí do rámca preskúmania „presnosti“ informácie v zmysle článku 7 ods. 2 tohto nariadenia.

62

V dôsledku toho možno určitú informáciu považovať za „presnú“ informáciu v zmysle článku 7 ods. 2 nariadenia č. 596/2014 vtedy, ak odkazuje na súbor okolností alebo na konkrétnu a ako celok posúditeľnú udalosť, ktoré už nastali, alebo je možné rozumne očakávať, že nastanú.

66

Ako v podstate vyplýva z bodov 46 a 47 tohto rozsudku, informácia je v zásade „dostatočne presná“ v zmysle článku 7 ods. 2 nariadenia č. 596/2014 vtedy, ak by ju obozretný investor mohol použiť ako jeden zo základov pre svoje investičné rozhodnutia v zmysle článku 7 ods. 4 tohto nariadenia. Pravdepodobnosť informácie sa preto musí na účely uplatnenia prvej podmienky uvedenej v bode 30 tohto rozsudku posudzovať z pohľadu obozretného investora, pretože túto podmienku môžu splniť len informácie týkajúce sa takých okolností, ktorých súčasná alebo budúca existencia je dostatočne pravdepodobná na to, aby tieto informácie takýto investor zohľadnil. V súlade s odôvodnením 14 uvedeného nariadenia ide o posúdenie ex ante , ktoré sa vykonáva v čase použitia týchto informácií a ktoré zohľadňuje najmä spoľahlivosť zdroja informácií, ako aj všetky ostatné skutočnosti, ktoré môžu mať za daných okolností vplyv na cenu dotknutých finančných nástrojov.

67

V rámci tohto posúdenia skutočnosť, že sa určitá informácia ukázala ako nepresná, neznamená, že ju investor nemohol použiť na účely svojich investičných rozhodnutí, ak sa napriek tejto nepresnosti javila ako pravdepodobná, a teda spĺňala prvú podmienku uvedenú v bode 30 tohto rozsudku v čase jej oznámenia dotknutému investorovi a jej použitia zo strany investora. Rovnako to platí aj v prípade, ak bola informácia prezentovaná ako informácia týkajúca sa súboru už existujúcich okolností alebo udalosti, ktoré už nastali, hoci v skutočnosti ide o súbor okolností alebo udalosť, ktorých existencia je bezprostredná alebo predvídateľná.

71

Rovnako ten, kto je informovaný o tom, že emitent zapísal alebo sa chystá zapísať osobu do zoznamu osôb, ktoré majú dôverné informácie, a že tento zápis je spojený so zákazom predaja uloženým tejto osobe, disponuje informáciou, ktorá môže byť „dôverná“ v zmysle článku 7 ods. 1 nariadenia č. 596/2014, bez ohľadu na to, či posúdenie okolností, na ktorých je takáto informácia založená, vykonané týmto emitentom, ako napríklad skutočností, ktoré viedli k zápisu dotknutej osoby do tohto zoznamu, ktoré majú dôverné informácie, v danom prípade o zápise BAK do zoznamu osôb spoločnosti Starbreeze, ktoré majú dôverné informácie, nie je správne vo všetkých otázkach alebo je nesprávne.

72

V dôsledku toho informácia, ktorá sa v rámci následného vyšetrovania ukáže ako nesprávna, môže napriek tomu predstavovať „dôvernú informáciu“ v zmysle tohto ustanovenia, ak možno preukázať, že v čase jej zverejnenia ju bolo možné považovať za pravdepodobnú a že svojmu držiteľovi mohla poskytnúť hospodársku výhodu v porovnaní s ostatnými investormi pri obchodovaní s finančnými nástrojmi.

73

Platí to o to viac, ak – ako v prejednávanej veci – nesprávnosť dotknutej informácie, ako bolo uvedené v bode 18 tohto rozsudku, nespočíva v tom, že k zápisu BAK do zoznamu osôb spoločnosti Starbreeze, ktoré majú dôverné informácie, v skutočnosti nedošlo, ale výlučne v tom, že BAK ešte nebol zapísaný do tohto zoznamu v okamihu odoslania e‑mailu z 15. novembra 2018, keďže k tomuto zápisu došlo päť minút po odoslaní tohto e‑mailu.

1.

Článok 7 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES

sa má vykladať v tom zmysle, že:

na účely kvalifikácie informácie ako „dôvernej“ môže oznámenie emitenta o tom, že určitá osoba bola zapísaná do zoznamu osôb, ktoré majú dôverné informácie, a že táto osoba nie je oprávnená predávať akcie tohto emitenta, predstavovať „presnú“ informáciu v zmysle tohto článku 7 ods. 1 a 2, aj keď dôvod, pre ktorý bola táto osoba do uvedeného zoznamu zapísaná, sa v tomto oznámení nenachádza, pokiaľ možno preukázať, že obozretný investor by mohol uvedené oznámenie použiť ako jeden zo základov pre svoje investičné rozhodnutia, čím by držiteľ tejto informácie mal prospech na úkor tých, ktorým nie je známa, a pri obchodovaní s finančnými nástrojmi by sa ocitol vo výhodnejšej situácii v porovnaní s ostatnými investormi.

2.

Článok 7 ods. 1 nariadenia č. 596/2014