C-364/24

Giorgio Fidenato , samostatne aj ako majiteľ poľnohospodárskeho podniku In Trois,

proti

Ministero dell’Agricoltura, della Sovranità alimentare e delle Foreste,

za účasti:

WX , samostatne aj ako majiteľ poľnohospodárskeho podniku Li Pocis WX,

a

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

Giorgio Fidenato, samostatne aj ako majiteľ poľnohospodárskeho podniku In Trois, v zastúpení: G. Martorana, avvocato,

–

luxemburská vláda, v zastúpení: A. Germeaux a T. Schell, splnomocnení zástupcovia,

–

maďarská vláda, v zastúpení: M. Z. Fehér a K. Szíjjártó, splnomocnení zástupcovia,

–

poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca,

–

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrhy na začatie prejudiciálneho konania sa týkajú posúdenia platnosti článkov 26b a 26c smernice 2001/18/ES Európskeho parlamentu a Rady z 12. marca 2001 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia a o zrušení smernice Rady 90/220/ES ( Ú. v. ES L 106, 2001, s. 1 ; Mim. vyd. 15/006, s. 77), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/412 z 11. marca 2015 ( Ú. v. EÚ L 68, 2015, s. 1 ) (ďalej len „smernica 2001/18“), ako aj platnosti a výkladu vykonávacieho rozhodnutia Komisie (EÚ) 2016/321 z 3. marca 2016, ktorým sa upravuje geografický rozsah pôsobnosti povolenia na pestovanie geneticky modifikovanej kukurice ( Zea mays L.) MON 810 (MON‑ØØ81Ø‑6) ( Ú. v. EÚ L 60, 2016, s. 90 ), vzhľadom na článok 3 ZEÚ, články 2, 3, 18, 26, 34 až 36 ZFEÚ, článok 216 ods. 2 ZFEÚ, články 16, 21 a 52 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len„Charta“), zásady zákazu diskriminácie a proporcionality, ako aj článok 34 nariadenia (ES) č. 1829/2003 Európskeho parlamentu a Rady z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách ( Ú. v. EÚ L 268, 2003, s. 1 ; Mim. vyd. 13/032, s. 432).

2

Tieto návrhy boli podané v rámci sporov medzi pánom Giorgiom Fidenatom, poľnohospodárom, a talianskymi orgánmi vo veci vykonania opatrení na zničenie a zakopanie plodín geneticky modifikovanej kukurice ( Zea mays L.) MON 810 (MON‑ØØ81Ø‑6) (ďalej len „GM kukurica MON 810“) a uloženia správnej pokuty pánovi Fidenatovi vo výške 50000 eur za pestovanie takýchto plodín.

4

Článok 1 smernice 2001/18 s názvom „Cieľ“ stanovuje:

„V súlade s princípom prevencie je cieľom tejto smernice aproximovať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov a chrániť ľudské zdravie a životné prostredie, v prípade:

–

zámerného uvoľnenia geneticky modifikovaných organizmov [ďalej len ‚GMO‘] do životného prostredia na akékoľvek iné účely ako umiestnenie na trh v rámci spoločenstva,

–

Článok 22 uvedenej smernice s názvom „Voľný obeh“ uvádza:

„Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 23, nesmú členské štáty zakázať, obmedziť alebo brániť umiestňovaniu na trh GMO ako výrobkov, alebo vo výrobkoch, ktoré spĺňajú požiadavky tejto smernice.“

7

Článok 23 tej istej smernice, nazvaný „Bezpečnostná doložka“, stanovuje:

„1. Keď v dôsledku nových alebo dodatočných informácií, ktoré sa sprístupnili odo dňa súhlasu a ktoré ovplyvňujú posudzovanie environmentálnych rizík alebo prehodnotenia existujúcich informácií na základe nových alebo dodatočných vedeckých vedomostí, má členský štát dôvody sa domnievať, že GMO ako výrobok alebo vo výrobku, ktorý sa riadne ohlásil a dostal písomný súhlas podľa tejto smernice, predstavuje riziko pre ľudské zdravie alebo pre životné prostredie, môže takýto členský štát dočasne obmedziť alebo zakázať použitie a/alebo predaj takéhoto GMO ako výrobok, alebo vo výrobkoch na svojom území.

Členský štát zabezpečí, že v prípade vážneho rizika sa uplatnia núdzové opatrenia, ako sú prerušenie alebo ukončenie umiestňovania na trh vrátane informácií pre verejnosť.

2. Do 30 dní od dňa, keď Komisia predloží túto žiadosť, ohlasovateľ/žiadateľ môže upraviť alebo potvrdiť geografický rozsah pôsobnosti svojho ohlásenia/žiadosti.

V prípade nepotvrdenia sa úprava geografického rozsahu pôsobnosti ohlásenia/žiadosti zapracuje do písomného súhlasu vydaného v súlade s touto smernicou a prípadne do rozhodnutia vydaného v súlade s článkom 19 tejto smernice, ako aj rozhodnutia o povolení prijatého v súlade s článkami 7 a 19 nariadenia [č. 1829/2003].

Písomný súhlas vydaný podľa tejto smernice a v náležitých prípadoch rozhodnutie vydané v súlade s článkom 19 tejto smernice, ako aj rozhodnutie o povolení prijaté v súlade s článkami 7 a 19 nariadenia [č. 1829/2003] sa následne vydajú na základe upraveného geografického rozsahu pôsobnosti ohlásenia/žiadosti.

Ak sa žiadosť v súlade s odsekom 1 tohto článku oznamuje Komisii po dátume rozoslania hodnotiacej správy podľa článku 14 ods. 2 tejto smernice alebo po doručení stanoviska Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín podľa článku 6 ods. 6 a článku 18 ods. 6 nariadenia [č. 1829/2003], harmonogramy stanovené v článku 15 tejto smernice na vydávanie písomného súhlasu alebo prípadne v článkoch 7 a 19 nariadenia [č. 1829/2003] na predloženie návrhu rozhodnutia na prijatie výboru sa predĺžia o jednotný čas 15 dní bez ohľadu na počet členských štátov, ktoré tieto žiadosti predkladajú.

3. Ak sa podľa odseku 1 tohto článku nepredloží žiadna žiadosť alebo ak ohlasovateľ/žiadateľ potvrdí geografický rozsah pôsobnosti svojho pôvodného ohlásenia/žiadosti, môže členský štát prijať opatrenia, ktorými na celom svojom území alebo na jeho časti obmedzí alebo zakáže pestovanie GMO alebo skupiny GMO definovanej plodinou či vlastnosťami, ktorá bola predtým povolená v súlade s časťou C tejto smernice alebo s nariadením [č. 1829/2003], ak sú takéto opatrenia v súlade s právom Únie, sú odôvodnené, primerané a nediskriminačné a okrem toho sú založené na závažných dôvodoch súvisiacich s:

d)

sociálno‑ekonomickými vplyvmi;

e)

predchádzaním prítomnosti GMO v iných produktoch bez toho, aby bol dotknutý článok 26a;

f)

cieľmi poľnohospodárskej politiky;

b)

dotknutý členský štát zabezpečí, aby sa subjekty zdržali pestovania príslušného GMO alebo príslušných GMO, a

c)

Komisia môže vyjadriť akékoľvek pripomienky, ktoré považuje za vhodné.

Po uplynutí 75‑dňového obdobia uvedeného v prvom pododseku môže dotknutý členský štát počas celého trvania súhlasu/povolenia a odo dňa nadobudnutia účinnosti povolenia Únie uvedené opatrenia prijať buď v pôvodne navrhovanej podobe, alebo po zohľadnení nezáväzných pripomienok Komisie. O uvedených opatreniach sa bezodkladne upovedomí Komisia, ostatné členské štáty a držiteľ povolenia.

Členské štáty zverejnia všetky takéto opatrenia všetkým príslušným subjektom vrátane pestovateľov.

7. Ak členský štát zruší opatrenia prijaté podľa odsekov 3 a 4, bezodkladne o tom upovedomí Komisiu a ostatné členské štáty.

8. Opatrenia prijaté podľa tohto článku neovplyvňujú voľný pohyb povolených GMO ako výrobkov alebo ako súčasti výrobkov.“

9

Podľa článku 26c smernice 2001/18, nazvaného „Prechodné opatrenia“:

„1. Od 2. apríla do 3. októbra 2015 môže členský štát požiadať, aby sa upravil geografický rozsah pôsobnosti podaného ohlásenia/podanej žiadosti alebo udeleného povolenia, ktoré boli podané/udelené pred 2. aprílom 2015, v súlade s touto smernicou alebo s nariadením [č. 1829/2003]. Komisia bezodkladne predloží žiadosť členského štátu ohlasovateľovi/žiadateľovi a ostatným členským štátom.

2. V prípade, že bolo podané ohlásenie/žiadosť a ohlasovateľ/žiadateľ nepotvrdil geografický rozsah pôsobnosti svojho pôvodného ohlásenia/žiadosti do 30 dní od oznámenia žiadosti uvedenej v odseku 1 tohto článku, geografický rozsah pôsobnosti ohlásenia/žiadosti sa upraví zodpovedajúcim spôsobom. Písomný súhlas vydaný podľa tejto smernice a v náležitých prípadoch rozhodnutie vydané v súlade s článkom 19 tejto smernice, ako aj rozhodnutie o povolení prijaté v súlade s článkami 7 a 19 nariadenia [č. 1829/2003] sa následne vydajú na základe upraveného geografického rozsahu pôsobnosti ohlásenia/žiadosti.

„Členské štáty určia pokuty uplatniteľné pri porušení štátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice. Takéto pokuty budú účinné, primerané a odrádzajúce.“

Smernica 2015/412

11

Odôvodnenia 6 až 8, 16 a 27 smernice 2015/412 stanovujú:

„(6)

Skúsenosti ukázali, že pestovanie GMO je téma, ktorou sa dôkladnejšie zaoberajú členské štáty. Otázky týkajúce sa uvádzania GMO na trh a ich dovozu by naďalej mali byť regulované na úrovni Únie, aby zostal zachovaný vnútorný trh. Pestovanie si však v určitých prípadoch môže vyžadovať väčšiu pružnosť, keďže je oblasťou s výraznými národnými, regionálnymi a miestnymi aspektmi vzhľadom na svoje prepojenie s využívaním pôdy, miestnymi poľnohospodárskymi štruktúrami a ochranou alebo zachovávaním biotopov, ekosystémov a typov krajiny. V súlade s článkom 2 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) členské štáty majú právomoc prijímať právne záväzné akty, ktorými sa obmedzuje alebo zakazuje pestovanie GMO na ich území po tom, čo bolo povolené uvádzanie týchto GMO na trh Únie. Táto flexibilita by však nemala nepriaznivo ovplyvňovať spoločný postup povoľovania, najmä hodnotiaci proces, ktorý vykonáva v prvom rade Európsky úrad pre bezpečnosť potravín ….

…

(16)

Obmedzenia alebo zákazy prijaté na základe tejto smernice by sa mali týkať pestovania, a nie voľného pohybu a dovozu geneticky modifikovaných osív a množiteľského materiálu rastlín ako výrobkov alebo ako ich súčasti, ani produktov ich úrody a okrem toho by mali byť v súlade so zmluvami, najmä pokiaľ ide o zásadu nediskriminácie medzi domácimi a zahraničnými výrobkami, zásadu proporcionality a článok 34, článok 36 a článok 216 ods. 2 ZFEÚ.

…

(27)

Ustanovenia stanovené v článkoch 26b a 26c smernice [2001/18] sa uplatňujú bez toho, aby nimi bol dotknutý článok 23 uvedenej smernice, ako aj článok 34 nariadenia [č. 1829/2003].“

„Ak je zrejmé, že výrobky, ktoré sú povolené týmto alebo v súlade s týmto nariadením pravdepodobne predstavujú vážne riziko pre zdravie ľudí, zvierat alebo životné prostredie, alebo ak na základe stanoviska [Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín] vydaného podľa článku 10 a článku 22, vznikne potreba naliehavo pozastaviť platnosť alebo zmeniť povolenie, príjmu sa opatrenia podľa postupov, ktoré sú ustanovené v článkoch 53 a 54 nariadenia (ES) č. 178/2002 [Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín ( Ú. v. ES L 31, 2002, s. 1 ; Mim. vyd. 15/006, s. 463)].“

Talianske právo

14

Článok 35a decreto legislativo n. 224 – Attuazione della direttiva 2001/18/CE concernente l’emissione deliberata nell’ambiente di organismi geneticamente modificati (legislatívny dekrét č. 224 o prebratí smernice 2001/18/ES o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia) z 8. júla 2003 (GURI č. 194 z 22. augusta 2003), zmenený decreto legislativo n. 227 (legislatívny dekrét č. 227) zo 14. novembra 2016 (GURI č. 288 z 10. decembra 2016) (ďalej len „legislatívny dekrét č. 224/2003“), s názvom „Sankcie týkajúce sa hlavy IIIa“, stanovuje:

„1. Ak skutok nie je trestným činom, potrestá sa správnou pokutou vo výške od 25000 eur do 75000 eur každý, kto poruší:

a)

povolenie vydané príslušným vnútroštátnym orgánom uvedeným v článku 2 ods. 1 podľa článku 18 ods. 1, a ak sú splnené podmienky, rozhodnutie prijaté tým istým orgánom podľa článku 18 ods. 3;

b)

zákazy pestovania prijaté podľa článku 26c ods. 6;

c)

dočasné zákazy výsadby príslušných GMO uvedených v článku 26c ods. 5 písm. b) a v článku 26e ods. 3.

2. Dodatočná správna sankcia spočívajúca v pozastavení práva na pestovanie GMO na obdobie až šiestich mesiacov uložená spolu s rozhodnutiami o ich uvedení na trh sa voči porušovateľovi uplatňuje prostredníctvom príkazu.

16

Dňa 8. septembra 2021 sa uskutočnila obhliadka s cieľom zistiť prítomnosť GMO na pozemkoch G. Fidenata. Pri tejto príležitosti G. Fidenato vyhlásil, že osivá GM kukurice vysadil výlučne na výskumné účely a že v tejto praxi bude pokračovať, „kým sa otázka zákonnosti smernice [2015/412] nedostane na posúdenie Súdnemu dvoru Európskej únie“.

17

Rozhodnutím zo 14. októbra 2021 Ministero delle Politiche Agricole, Alimentari e Forestali (Ministerstvo poľnohospodárstva, potravinárstva a lesníctva, Taliansko) dotknutej osobe pripomenulo, že na základe vykonávacieho rozhodnutia 2016/321 je pestovanie GM kukurice MON 810 zakázané na území členských štátov, ktoré o to požiadali, vrátane Talianskej republiky, a nariadilo jej na základe článku 35a legislatívneho dekrétu č. 224/2003 pristúpiť do piatich dní k zničeniu nezákonne vysadených plodín tejto odrody kukurice rozdrvením a zakopaním a k uvedeniu pozemkov do pôvodného stavu.

18

Keďže G. Fidenato neuposlúchol tento príkaz, zamestnanci Corpo forestale dello Stato (Štátny lesný úrad, Taliansko) sami pristúpili k zničeniu dotknutých plodín 19. októbra 2021.

Tento súd sa pýta, či možnosť dosiahnuť zákaz pestovania GMO na území členských štátov, ktorú im priznávajú články 26b a 26c smernice 2001/18, bez toho, aby tieto členské štáty museli na tento účel predložiť akékoľvek odôvodnenie alebo dôkaz o konkrétnom nebezpečenstve, ktoré by dotknutý GM výrobok, ktorý získal povolenie na uvedenie na trh, mohol predstavovať pre zdravie alebo životné prostredie, je v súlade s primárnym právom Únie, najmä so základnými slobodami vnútorného trhu, ako ich vyložil Súdny dvor vo svojom rozsudku z 13. septembra 2017, Fidenato a i. ( C‑111/16 , EU:C:2017:676 ), ako aj vo svojom uznesení z 23. novembra 2017, Fidenato a i. ( C‑107/16 , EU:C:2017:900 ), a v širšom zmysle aj so zásadou proporcionality. Domnieva sa, že tieto články 26b a 26c sú v rozpore s inými ustanoveniami tejto smernice, konkrétne s jej článkami 22 a 23, a že prípadná neplatnosť uvedených článkov 26b a 26c by mohla ovplyvniť platnosť vykonávacieho rozhodnutia 2016/321.

22

Za týchto podmienok Consiglio di Stato (Štátna rada) rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Sú články 26b a 26c [smernice 2001/18] v súlade s článkom 34 nariadenia [č. 1829/2003], článkom 3 ZEÚ, článkami 2, 3, 26, 34, 35 a 36 ZFEÚ a článkami 16 a 52 [Charty]?

2.

25

V rámci žaloby, ktorá mu bola predložená, sa Tribunale di Udine (Všeobecný súd Udine), ktorý je vnútroštátnym súdom, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, pýta na platnosť článkov 26b a 26c smernice 2001/18 najmä vzhľadom na ustanovenia primárneho práva Únie v oblasti voľného pohybu tovaru, slobody podnikania a zákazu diskriminácie, ako aj dohôd WTO. Tento súd najmä uvádza, že článok 22 smernice 2001/18 stanovuje, že členské štáty nesmú zakázať, obmedziť alebo brániť umiestňovaniu na trh GMO ako výrobkov, alebo vo výrobkoch, ktoré spĺňajú požiadavky tej istej smernice. Pýta sa tiež, či vykonávacie rozhodnutie 2016/321 mohlo byť prijaté na základe článku 114 ZFEÚ, ktorý sa týka opatrení, ktorých cieľom je zlepšiť fungovanie vnútorného trhu.

26

V prípade neplatnosti článkov 26b a 26c smernice 2001/18 sa vnútroštátny súd pýta na spôsob, akým sa má vykladať zákaz stanovený vykonávacím rozhodnutím 2016/321, ktorý sa mu zdá nejasný a ktorý podľa jeho názoru neuvádza dôvody, na ktorých je založená zmena geografického rozsahu pôsobnosti povolenia týkajúceho sa GM kukurice MON 810. Pýta sa tiež na platnosť tohto rozhodnutia a kladie si otázku, či sa rozhodnutia prijaté na základe článku 26c smernice 2001/18 majú zakladať na rovnakých dôvodoch, ako sú dôvody uvedené v článku 26b ods. 3 tejto smernice.

27

Za týchto podmienok Tribunale di Udine (Všeobecný súd Udine) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

Sú ustanovenia smernice [2015/412], ktorou sa do [smernice 2001/18] vkladajú články 26b a 26c, ktoré umožňujú členským štátom .požiadať o úpravu geografického rozsahu pôsobnosti… povolenia v tom zmysle, že celé územie alebo časť územia tohto členského štátu sa má vylúčiť z pestovania…‘, a [vykonávacie rozhodnutie 2016/321] v súlade s článkom 18 ZFEÚ a článkom 21 Charty…, pričom zásada nediskriminácie je pilierom Európskej únie?

V prípade kladnej odpovede:…

4.

Má sa [vykonávacie rozhodnutie 2016/321] vykladať v tom zmysle, že žiadosti o obmedzenie práva pestovať semená GM kukurice MON 810 sú povolené a sú v súlade so ZEÚ a ZFEÚ len z dôvodov uvedených v [smernici 2001/18] v článku 26b treťom odseku písm. a) až g), alebo že boli povolené prechodnými ustanoveniami článku 26c [smernice 2001/18] aj z rôznych dôvodov vrátane ekonomických, dokonca odlišných v jednotlivých členských štátoch?

…

5.

Inak je to len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad alebo posúdenie platnosti ustanovenia práva Únie, o ktoré žiada vnútroštátny súd, nemá nijaký vzťah k existencii alebo predmetu sporu vo veci samej, ak ide o problém hypotetickej povahy, alebo tiež vtedy, keď Súdny dvor nemá k dispozícii skutkové a právne podklady nevyhnutné na užitočné zodpovedanie otázok, ktoré sú mu položené [pozri rozsudky z 13. júla 2000, Idéal Tourisme, C‑36/99 , EU:C:2000:405 , bod 20 , a z 30. apríla 2024, M. N. (EncroChat), C‑670/22 , EU:C:2024:372 , bod 65 a citovanú judikatúru].

30

V tomto rámci treba návrh na začatie prejudiciálneho konania zamietnuť najmä vtedy, ak je zjavné, že konanie podľa článku 267 ZFEÚ bolo zneužité na iný účel a v skutočnosti smeruje k tomu, aby Súdny dvor rozhodol prostredníctvom vykonštruovaného sporu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. novembra 1990, Gmurzynska‑Bscher, C‑231/89 , EU:C:1990:386 , bod 23 , ako ajs z 26. apríla 2012, DR a TV2 Danmark, C‑510/10 , EU:C:2012:244 , bod 22 ).

31

Pokiaľ ide v prvom rade o existenciu sporov vo veci samej, z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vo veci C‑364/24 vyplýva, že G. Fidenato uviedol, že má v úmysle pokračovať v pestovaní GM kukurice MON 810 na výskumné účely, až kým Súdny dvor nerozhodne o zákonnosti smernice 2015/412. Európsky parlament z toho vyvodzuje, že spory vo veci samej boli vymyslené dotknutou osobou a že návrhy na začatie prejudiciálneho konania treba z tohto dôvodu považovať za neprípustné.

32

Pokiaľ ide napokon v treťom rade o obsah návrhov na začatie prejudiciálneho konania, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry, ktorá sa odráža v článku 94 písm. a) a b) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, si potreba získať výklad práva Únie, ktorý bude pre vnútroštátny súd užitočný, vyžaduje, aby vnútroštátny súd vymedzil skutkový a právny rámec, z ktorého ním položené otázky vychádzajú, alebo aby aspoň vysvetlil skutkové predpoklady, na ktorých sú tieto otázky založené. Navyše je nevyhnutné, ako to vyplýva z článku 94 písm. c) rokovacieho poriadku, aby sa v návrhu na začatie prejudiciálneho konania uvádzali dôvody, ktoré viedli vnútroštátny súd k položeniu otázky týkajúcej sa výkladu alebo platnosti určitých ustanovení práva Únie, ako aj súvislosti, ktoré vidí medzi týmito ustanoveniami a vnútroštátnou právnou úpravou uplatniteľnou na spor vo veci samej (pozri v tomto zmysle rozsudky z 26. januára 1993, Telemarsicabruzzo a i., C‑320/90 až C‑322/90 , EU:C:1993:26 , bod 6 , ako aj z 1. augusta 2025, Tiberis Holding, C‑514/23 , EU:C:2025:597 , bod 30 a citovanú judikatúru).

35

V prejednávanej veci talianska a grécka vláda tvrdia, že návrhy na začatie prejudiciálneho konania neobsahujú všetky údaje vyžadované článkom 94 rokovacieho poriadku. Konkrétne vo veci C‑393/24 talianska vláda tvrdí, že vnútroštátny súd neuvádza konkrétne dôvody, ktoré ho viedli k pochybnostiam o platnosti článkov 26b a 26c smernice 2001/18.

36

Treba však konštatovať, že napriek niekedy stručnému odôvodneniu niektorých aspektov návrhy na začatie prejudiciálneho konania ako celok obsahujú dostatočné informácie na to, aby Súdny dvor mohol užitočne odpovedať na položené otázky. Inak je to len v prípade súladu ustanovení, ktorých platnosť je spochybnená, s článkami 2 a 3 ZFEÚ, keďže vnútroštátny súd vo veci C‑364/24 v odôvodnení návrhu na začatie prejudiciálneho konania neuvádza, v čom by mechanizmus zavedený smernicou 2015/412 mohol byť v rozpore s týmito článkami.

Na jednej strane podľa článku 26b ods. 1 a 2 tejto smernice môže každý členský štát počas povoľovacieho postupu alebo pri obnovení povolenia pre daný GMO vyžadovať, aby pestovanie tohto GMO bolo vylúčené na celom jeho území alebo na jeho časti. Komisia túto žiadosť oznámi ohlasovateľovi/žiadateľovi o povolenie, ako aj ostatným členským štátom a sprístupní ju verejnosti. Ak ohlasovateľ/žiadateľ nepotvrdí do 30 dní geografický rozsah pôsobnosti povolenia, ktorý ohlasovateľ/žiadateľ pôvodne požadoval, Komisia vykoná zmenu geografického rozsahu pôsobnosti v súlade so žiadosťou dotknutého členského štátu.

40

Na druhej strane ak členský štát počas povoľovacieho postupu alebo pri obnovení povolenia pre GMO nepredložil žiadnu žiadosť alebo ak ohlasovateľ/žiadateľ potvrdil geografický rozsah pôsobnosti svojej pôvodnej žiadosti, každý členský štát môže na základe článku 26b ods. 3 a 4 smernice 2001/18 prijať opatrenie zákazu alebo obmedzenia pestovania GMO alebo skupiny GMO na celom svojom území alebo na jeho časti. Predmetné opatrenia musia byť v súlade s právom Únie, musia byť odôvodnené, primerané, nediskriminačné a musia zodpovedať jednému alebo viacerým závažným dôvodom, ako sú dôvody vymenované v článku 26b ods. 3 prvom pododseku písm. a) až g) tejto smernice. Môžu byť prijaté len po predchádzajúcom konaní, ktoré Komisii umožní predložiť svoje pripomienky, a musia byť oznámené Komisii, ostatným členským štátom a držiteľovi povolenia.

41

Mechanizmus stanovený v článku 26b smernice 2001/18 je v podstate prevzatý do článku 26c tejto smernice týkajúceho sa prechodných opatrení, ktorý umožňoval členským štátom v období od 2. apríla 2015 do 3. októbra 2015 požadovať zmenu geografického rozsahu pôsobnosti žiadosti o povolenie podanej pred 2. aprílom 2015 alebo povolenia udeleného pred týmto dátumom.

44

Keďže článok 3 ZEÚ a článok 26 ZFEÚ spomenul vnútroštátny súd vo veci C‑364/24 len v rozsahu, v akom pripomínajú, že Únia je založená na vytvorení vnútorného trhu, nevyžadujú analýzu odlišnú od analýzy týkajúcej sa článkov 34 až 36 a 114 ZFEÚ, ako aj zásady proporcionality.

45

Na úvod treba pripomenúť, že voľný pohyb tovaru je základnou zásadou práva Únie, ktorá nachádza svoje vyjadrenie v zákaze množstevných obmedzení dovozu a všetkých opatrení s rovnocenným účinkom, stanovenom v článku 34 ZFEÚ (rozsudok z 21. decembra 2023, CDIL, C‑96/22 , EU:C:2023:1025 , bod 31 a citovaná judikatúra).

46

Tento zákaz sa vzťahuje na každé opatrenie členských štátov, ktoré môže priamo alebo nepriamo, skutočne alebo potenciálne brániť prístupu tovaru s pôvodom v iných členských štátoch na trh niektorého členského štátu, aj keď jeho cieľom ani následkom nie je menej priaznivé zaobchádzanie s tovarom z iných členských štátov (rozsudok z 21. decembra 2023, CDIL, C‑96/22 , EU:C:2023:1025 , bod 33 a citovaná judikatúra). Uplatňuje sa aj na opatrenia prijaté inštitúciami Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. júna 2017, E.ON Biofor Sverige, C‑549/15 , EU:C:2017:490 , bod 45 ).

50

Článok 1 smernice 2001/18 tak stanovuje, že v súlade so zásadou prevencie je cieľom tejto smernice aproximovať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov a chrániť ľudské zdravie a životné prostredie, v prípade „zámerného uvoľnenia [GMO] do životného prostredia na akékoľvek iné účely ako umiestnenie na trh v rámci [Únie]“ a „umiestňovani[a] [GMO] na trh ako výrobkov, alebo vo výrobkoch v rámci [Únie]“.

51

Pokiaľ ide konkrétnejšie o články 26b a 26c tejto smernice, v kontexte ktorých treba zaradiť mechanizmus stanovený v článku 26c ods. 1 a 3 tejto smernice, treba uviesť, že tieto ustanovenia zavádzajú spoločný režim stanovujúci podmienky, za ktorých môže členský štát zakázať pestovanie GMO alebo skupiny GMO na celom svojom území alebo na jeho časti, a preto patria pod pojem „opatrenie na aproximáciu ustanovení zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov“ v zmysle článku 114 ZFEÚ.

52

Pokiaľ ide o dodržiavanie voľného pohybu tovaru a zásady proporcionality opatreniami prijatými na základe článku 114 ZFEÚ, treba pripomenúť, že ak má normotvorca Únie prijímať právne predpisy v oblasti, v ktorej sa predpokladá prijatie politických, hospodárskych a sociálnych rozhodnutí z jeho strany a v rámci ktorej má vykonať komplexné posúdenia, ako je to v prípade uvádzania GMO na trh a ich pestovania, treba mu priznať širokú mieru voľnej úvahy. Len zjavná neprimeranosť opatrenia prijatého v takej oblasti vo vzťahu k cieľu, ktorý príslušné inštitúcie sledujú, môže ovplyvniť zákonnosť takého opatrenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. júna 2017, E.ON Biofor Sverige, C‑549/15 , EU:C:2017:490 , bod 50 ).

56

Vzhľadom na tieto ciele sa však mechanizmus zavedený článkom 26c ods. 1 a 3 smernice 2001/18 nezdá byť zjavne neprimeraný.

57

Po prvé treba totiž uviesť, že z článku 26c ods. 6 smernice 2001/18 vyplýva, že opatrenia prijaté podľa tohto článku 26c, medzi ktoré patria aj zakazujúce opatrenia prijaté na základe článku 26c ods. 1 a 3 tejto smernice, sa obmedzujú na pestovanie GMO, keďže tieto opatrenia nesmú mať vplyv na „voľný pohyb povolených GMO ako výrobkov alebo ako súčasti výrobkov“. Preto na jednej strane, ako uviedol generálny advokát v bode 75 svojich návrhov, zákaz tohto pestovania nemá vplyv na právo hospodárskych subjektov dovážať výrobky obsahujúce GMO. Na druhej strane tento zákaz nemá vplyv na slobodu výberu spotrebiteľov, ktorí môžu naďalej konzumovať, ak si to želajú, výrobky pochádzajúce z pestovania dotknutého GMO bez ohľadu na členský štát ich bydliska.

58

Po druhé prijatie opatrení zakazujúcich pestovanie GMO na základe článku 26c ods. 1 a 3 smernice 2001/18 podlieha konkludentnému súhlasu držiteľa povolenia dotknutého GMO vo forme toho, že držiteľ povolenia dotknutého GMO nenamieta proti žiadosti členského štátu o zmenu geografického rozsahu povolenia dotknutých osív v lehote 30 dní od oznámenia tejto žiadosti. Ako pritom v podstate uviedol generálny advokát v bode 78 svojich návrhov, pokiaľ s tým tento držiteľ súhlasil, práva, ktoré mu vyplývajú z voľného pohybu dotknutého tovaru, nemožno považovať za dotknuté prípadnou prekážkou tejto slobody, ktorá by vyplývala z uplatnenia týchto ustanovení.

62

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že článok 26c ods. 1 a 3 smernice 2001/18 po prvé nezasahuje do práv, ktoré by mohli hospodárskym subjektom vyplývať z voľného pohybu tovaru, po druhé nezasahuje do slobody výberu spotrebiteľov a po tretie prispieva k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu v zmysle článku 114 ZFEÚ.

63

Okolnosť, že článok 26c ods. 3 smernice 2001/18 nepodmieňuje zákaz pestovania GMO na základe tohto ustanovenia žiadnym osobitným odôvodnením zo strany členských štátov, nemôže spochybniť posúdenie uvedené v bode 56 tohto rozsudku, keďže, ako už bolo uvedené, takéto opatrenie môže byť prijaté len s konkludentným súhlasom držiteľa povolenia dotknutých GMO. Ak naopak držiteľ povolenia namieta proti zmene jeho geografického rozsahu pôsobnosti, článok 26c ods. 4 smernice 2001/18 vyžaduje, aby členské štáty, ktoré chcú zakázať pestovanie daného GMO na celom svojom území alebo na jeho časti, uviedli vážne dôvody na podporu svojej žiadosti, ako sú dôvody uvedené v článku 26b ods. 3 prvom pododseku písm. a) až g) tejto smernice.

64

Treba ešte uviesť, že aj za predpokladu, že by mechanizmus zavedený článkom 26c ods. 1 a 3 smernice 2001/18 mohol znamenať určité obmedzenia voľného pohybu tovaru v zmysle článku 34 ZFEÚ, takéto obmedzenia by boli odôvodnené cieľmi všeobecného záujmu uvedenými v bodoch 53 až 55 tohto rozsudku a neboli by v rozpore so zásadou proporcionality.

Pokiaľ ide o prvý bod, treba pripomenúť, že ustanovenia článku 21 ods. 2 Charty, ktoré zakazujú diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti, zodpovedajú ustanoveniam článku 18 prvého odseku ZFEÚ a musia sa uplatňovať v súlade s nimi [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. októbra 2024, Litva a i./Parlament a Rada (Balík mobility), C‑541/20 až C‑555/20 , EU:C:2024:818 , bod 311 , ako aj citovanú judikatúru]. Treba tiež pripomenúť, že článok 18 ZFEÚ sa môže samostatne uplatniť len v situáciách upravených právom Únie, pre ktoré Zmluva o FEÚ nestanovuje osobitné pravidlá zákazu diskriminácie (rozsudok z 20. júna 2024, Faurécia, C‑420/23 , EU:C:2024:534 , bod 18 a citovaná judikatúra). Keďže zásada zákazu diskriminácie sa v oblasti voľného pohybu tovaru vykonáva najmä článkami 34 a 35 ZFEÚ, vnútroštátnemu súdu treba odpovedať s ohľadom na tieto ustanovenia.

68

V tejto súvislosti však treba konštatovať, ako pripomína odôvodnenie 16 smernice 2015/412, že prijatie opatrení zakazujúcich pestovanie GMO na základe článku 26c ods. 1 a 3 smernice 2001/18 nezavádza žiadne rozlišovanie medzi domácimi a zahraničnými výrobkami. Z toho vyplýva, že prípadný zákaz pestovania stanovený týmito ustanoveniami sa uplatňuje bez rozdielu, a to bez ohľadu na miesto pôvodu dotknutého osiva.

69

Okrem toho zákaz diskriminácie sa nevzťahuje na prípadné rozdiely v zaobchádzaní, ktoré môžu vyplývať z rozdielov existujúcich medzi pravidlami uplatniteľnými v rôznych členských štátoch, pokiaľ sa tieto pravidlá rovnakým spôsobom dotýkajú všetkých osôb patriacich do ich pôsobnosti.

73

Z vyššie uvedeného vyplýva, že z preskúmania položených otázok nevyplýva skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na platnosť článku 26c ods. 1 a 3 smernice 2001/18 z hľadiska zásady zákazu diskriminácie, ktorá je vyjadrená v článkoch 34 a 35 ZFEÚ a zakotvená v článku 21 Charty.

O platnosti článku 26c ods. 1 a 3 smernice 2001/18 vzhľadom na články 16 a 52 Charty

74

Pokiaľ ide v treťom rade o otázky vnútroštátnych súdov týkajúce sa platnosti článku 26c ods. 1 a 3 smernice 2001/18 vzhľadom na články 16 a 52 Charty, treba pripomenúť, že podľa tohto článku 16 sa sloboda podnikania uznáva v súlade s právom Únie, vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou. Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že ochrana priznaná uvedeným článkom 16 zahŕňa slobodu vykonávať hospodársku alebo obchodnú činnosť, zmluvnú slobodu, ako aj slobodnú hospodársku súťaž a týka sa najmä slobodného výberu obchodného partnera [rozsudok z 12. januára 2023, TP (Audiovizuálny editor verejnoprávnej televízie), C‑356/21 , EU:C:2023:9 , bod 74 a citovaná judikatúra].

75

Za týchto podmienok nie je potrebné rozhodnúť o platnosti článku 26c ods. 1 a 3 smernice 2001/18 z hľadiska článku 52 Charty, keďže takáto analýza predpokladá, že opatrenia zakazujúce pestovanie GMO stanovené v tomto článku 26c ods. 1 a 3 možno považovať za obmedzenia slobody podnikania.

79

Vzhľadom na vyššie uvedené sa článok 26c ods. 1 a 3 smernice 2001/18 nejaví byť v rozpore s článkom 16 Charty.

O platnosti článku 26c ods. 1 a 3 smernice 2001/18 vzhľadom na článok 216 ods. 2 ZFEÚ a dohody WTO

80

Po štvrté sa vnútroštátny súd vo veci C‑393/24 Súdneho dvora v podstate pýta, či článok 26c ods. 1 a 3 smernice 2001/18 v rozsahu, v akom umožňuje niektorým členským štátom zakázať pestovanie GMO na celom svojom území alebo na jeho časti, je v rozpore s článkom 216 ods. 2 ZFEÚ, na ktorý odkazuje odôvodnenie 16 smernice 2015/412 a ktorý stanovuje, že dohody uzavreté Úniou sú záväzné pre inštitúcie Únie a členské štáty.

84

Len v dvoch výnimočných situáciách, ktoré vyplývajú z úmyslu normotvorcu Únie obmedziť svoju vlastnú právomoc voľnej úvahy pri uplatňovaní pravidiel WTO, však Súdny dvor pripustil, že súdu Únie prináleží v prípade potreby preskúmať zákonnosť aktu Únie a aktov prijatých na jeho vykonanie so zreteľom na dohody WTO. Na jednej strane ide o situáciu, keď Únia zamýšľala splniť konkrétny záväzok, ktorý prevzala v rámci dohôd WTO, a na druhej strane o situáciu, keď predmetný akt Únie výslovne odkazuje na konkrétne ustanovenia týchto dohôd (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. septembra 2023, Changmao Biochemical Engineering/Komisia, C‑123/21 P , EU:C:2023:708 , body 74 a 75 a citovanú judikatúru).

85

V prejednávanej veci sa nezdá, že by normotvorca Únie prijatím ustanovení článku 26c ods. 1 a 3 smernice 2001/18 zamýšľal vykonať osobitnú povinnosť prevzatú v rámci dohôd WTO. Okrem toho ani táto smernica, ani smernica 2015/412 výslovne neodkazujú na konkrétne ustanovenia týchto dohôd.

86

Z toho vyplýva, že článok 26c ods. 1 a 3 smernice 2001/18 nemožno považovať za neplatný z hľadiska článku 216 ods. 2 ZFEÚ a dohôd WTO.

Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že preskúmanie prvej otázky vo veci C‑364/24, ako aj prvej až tretej otázky a prvej časti piatej otázky vo veci C‑393/24 neodhalilo žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na platnosť článku 26c ods. 1 a 3 smernice 2001/18 z hľadiska článku 3 ZEÚ, článkov 18, 26, 34 až 36, 114 a článku 216 ods. 2 ZFEÚ, článkov 16 a 21 Charty, ako aj zásad zákazu diskriminácie a proporcionality.

O druhej otázke vo veci C‑364/24

90

Vzhľadom na odpoveď poskytnutú na prvú otázku vo veci C‑364/24, netreba odpovedať na druhú otázku položenú v tejto veci.

O prvej až tretej otázke a prvej časti piatej otázky vo veci C‑393/24 v rozsahu, v akom sa týkajú platnosti vykonávacieho rozhodnutia 2016/321

91

94

Položenú otázku treba preformulovať tak, že sa v podstate týka toho, či sa má článok 26c ods. 1 a 3 smernice 2001/18 vykladať v tom zmysle, že rozhodnutia prijaté Komisiou na základe týchto ustanovení sa musia zakladať na jednom z dôvodov uvedených v článku 26b ods. 3 prvom pododseku písm. a) až g) tejto smernice.

95

Ako však bolo uvedené v bodoch 38 až 41 tohto rozsudku, článok 26c ods. 1 a 3 smernice 2001/18 umožňoval členským štátom počas prechodného obdobia od 2. apríla do 3. októbra 2015 požiadať o zákaz pestovania GMO na celom ich území alebo na jeho časti bez toho, aby boli povinné uviesť osobitné odôvodnenie, pričom takáto žiadosť mohla byť úspešná len s konkludentným súhlasom držiteľa povolenia dotknutých GMO.

96

Článok 26c ods. 4 smernice 2001/18 odkazuje na mutatis mutandis uplatnenie článku 26b ods. 3 tejto smernice len v prípade, že členský štát nepodal žiadosť o zákaz pestovania, alebo v prípade námietky držiteľa povolenia dotknutých GMO proti tejto žiadosti vo forme potvrdenia geografického rozsahu pôsobnosti pôvodne požadovaného povolenia týmto držiteľom. Článok 26b ods. 3 tejto smernice podmieňuje prijatie opatrení členským štátom, ktoré obmedzujú alebo zakazujú pestovanie GMO alebo skupiny GMO na celom jeho území alebo na jeho časti bez súhlasu držiteľa povolenia dotknutých GMO, skutočnosťou, že tieto opatrenia sú v súlade s právom Únie, sú odôvodnené, primerané a nediskriminačné a sú založené na takých závažných dôvodoch, ako sú dôvody uvedené v článku 26b ods. 3 prvom pododseku písm. a) až g) uvedenej smernice.

V tejto súvislosti článok 33 smernice 2001/18 stanovuje povinnosť členských štátov určiť pokuty uplatniteľné pri porušení vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice. Takéto pokuty budú účinné, primerané a odrádzajúce.

100

Hoci v prejednávanej veci prijala vykonávacie rozhodnutie 2016/321 Komisia, toto rozhodnutie vyvodzuje dôsledky podľa článku 26c ods. 3 smernice 2001/18 zo žiadostí o zmenu geografického rozsahu pôsobnosti povolenia týkajúceho sa GM kukurice MON 810 predložených viacerými členskými štátmi s cieľom dosiahnuť zákaz pestovania tejto odrody kukurice na celom ich území alebo na jeho časti v prípade, že držiteľ tohto povolenia nevznesie námietku. Keďže dotknuté vnútroštátne opatrenia boli prijaté v súlade s ustanoveniami uvedenej smernice, prináleží členským štátom, aby v prípade porušenia týchto ustanovení stanovili účinné, primerané a odrádzajúce sankcie v súlade s článkom 33 smernice 2001/18.

101

Z vyššie uvedeného vyplýva, že na druhú časť piatej otázky vo veci C‑393/24 treba odpovedať tak, že vykonávacie rozhodnutie 2016/321 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá sankcionuje nedodržanie zákazu, ktorý stanovuje.

O trovách

Článok 26c ods. 1 a 3 smernice 2001/18, zmenenej smernicou 2015/412,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

rozhodnutia prijaté na základe týchto ustanovení, ktoré nie sú podmienené žiadnym osobitným odôvodnením, nemusia byť nevyhnutne založené na jednom z dôvodov uvedených v článku 26b ods. 3 prvom pododseku písm. a) až g) smernice 2001/18 v znení smernice 2015/412.

3.

Vykonávacie rozhodnutie 2016/321

sa má vykladať v tom zmysle, že: