C-365/24

62024CJ0365

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (ôsma komora)

z 10. júla 2025 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochranné známky – Smernica (EÚ) 2015/2436 – Voľný pohyb tovaru – Články 34 a 36 ZFEÚ – Obchodný názov – Názov spoločnosti – Vnútroštátna právna úprava priznávajúca majiteľovi názvu spoločnosti výlučné právo“

Vo veci C‑365/24,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Svea hovrätt, Patent‑ och marknadsöverdomstolen (Odvolací súd pre región Svea rozhodujúci ako odvolací súd pre duševné vlastníctvo a obchodnoprávne veci Štokholm, Švédsko) zo 16. mája 2024 a doručený Súdnemu dvoru 20. mája 2024, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

Purefun Group AB, v zastúpení: O. Lagergren, jur. kand, D. Tornberg a M. Zeitlin, advokater,

–

Európska komisia, v zastúpení: P. Němečková a I. Söderlund, splnomocnené zástupkyne,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 1 a článku 5 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2436 zo 16. decembra 2015 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok ( Ú. v. EÚ L 336, 2015, s. 1 ), ako aj článkov 34 a 36 ZFEÚ.

Článok 34 ZFEÚ stanovuje:

„Množstevné obmedzenia dovozu a všetky opatrenia s rovnocenným účinkom sú medzi členskými štátmi zakázané.“

4

Podľa článku 36 ZFEÚ:

„Ustanovenia článkov 34 a 35 nevylučujú zákazy alebo obmedzenia dovozu, vývozu alebo tranzitu tovaru odôvodnené princípmi verejnej morálky, verejným poriadkom, verejnou bezpečnosťou, ochranou zdravia a života ľudí a zvierat, ochranou rastlín, ochranou národného kultúrneho bohatstva, ktoré má umeleckú, historickú alebo archeologickú hodnotu, alebo ochranou priemyselného a obchodného vlastníctva. Tieto zákazy a obmedzenia však nesmú byť prostriedkami svojvoľnej diskriminácie alebo skrytého obmedzovania obchodu medzi členskými štátmi.“

Smernica 2015/2436

7

Článok 5 uvedenej smernice, nazvaný „Relatívne dôvody na zamietnutie alebo vyhlásenie neplatnosti“, v odseku 4 stanovuje:

„Každý členský štát môže stanoviť, že ochranná známka sa nezapíše, alebo ak už je zapísaná, môže byť vyhlásená za neplatnú, ak a v rozsahu, v akom:

a)

práva na nezapísanú ochrannú známku alebo na iné označenie používané v obchodnom styku boli získané predo dňom podania prihlášky neskoršej ochrannej známky alebo predo dňom práva prednosti uplatneného vo vzťahu k prihláške neskoršej ochrannej známky, a takouto nezapísanou ochrannou známkou alebo iným označením sa jej majiteľovi priznáva právo zakázať používanie neskoršej ochrannej známky;

b)

autorského práva;

iv)

práva priemyselného vlastníctva;

c)

ochranná známka môže spôsobiť zámenu so staršou ochrannou známkou chránenou v zahraničí, za predpokladu, že v deň podania prihlášky prihlasovateľ nekonal v dobrej viere.“

8

označenie je zhodné s ochrannou známkou alebo je jej podobné a používa sa v súvislosti s tovarmi alebo službami, ktoré sú zhodné s tovarmi alebo službami, pre ktoré je ochranná známka zapísaná, alebo sú im podobné, pokiaľ existuje pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti; pravdepodobnosť zámeny zahŕňa pravdepodobnosť asociácie označenia s ochrannou známkou;

c)

označenie je zhodné s ochrannou známkou alebo je jej podobné bez ohľadu na to, či sa používa v súvislosti s tovarmi alebo službami, ktoré sú zhodné s tovarmi alebo službami, pre ktoré je ochranná známka zapísaná, alebo sú im podobné alebo nepodobné, ak má táto ochranná známka v členskom štáte dobré meno a ak používanie tohto označenia bez náležitého dôvodu neoprávnene ťaží z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena tejto ochrannej známky, alebo im je na ujmu.

3. Podľa odseku 2 možno zakázať najmä:

a)

umiestňovať označenie na tovary alebo na ich obal;

e)

používať toto označenie v obchodnej korešpondencii a v reklame;

f)

používať označenie v porovnávacej reklame spôsobom, ktorý je v rozpore so [smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/114/ES z 12. decembra 2006 o klamlivej a porovnávacej reklame ( Ú. v. EÚ L 376, 2006, s. 21 )].

…“

9

11

V § 10 kapitoly 1 zákona o ochranných známkach sa uvádza, že výlučné právo priznané označeniu tovaru s rozlišovacou spôsobilosťou podľa § 8 tejto kapitoly znamená, že žiadna iná osoba ako majiteľ nesmie bez jeho súhlasu používať akékoľvek označenie v obchodnom styku pre tovar a služby, ak je toto označenie totožné s označením s rozlišovacou spôsobilosťou alebo je mu podobné a ktoré sa používa pre zhodné alebo podobné druhy tovaru alebo služieb, ak existuje pravdepodobnosť zámeny, najmä ak by používanie označenia mohlo viesť k domnienke, že existuje spojenie medzi jeho používateľom a majiteľom označenia s rozlišovacou spôsobilosťou.

12

Ustanovenie § 3 kapitoly 8 zákona o ochranných známkach uvádza, že súd môže na návrh majiteľa označenia tovaru s rozlišovacou spôsobilosťou nariadiť porušovateľovi, aby pod hrozbou pokuty ukončil porušovanie práva.

Zákon o názvoch spoločností

13

16

Doggy, spoločnosť založená podľa švédskeho práva, vyrába najmä krmivo pre psy. Jej predmetom činnosti je výroba krmiva a iných výrobkov pre zvieratá a ich uvádzanie na trh, ako aj súvisiace činnosti. Je majiteľkou názvu spoločnosti „Doggy AB“ a slovnej ochrannej známky DOGGY, zapísanej vo Švédsku pre krmivá patriace do triedy 31 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení.

17

Purefun Group AB (ďalej len „Purefun“) je spoločnosť založená podľa švédskeho práva, ktorej činnosť zahŕňa najmä maloobchodný predaj krmiva a maškŕt pre psy. Svoje výrobky predáva na svojej internetovej stránke pod názvom domény „doggie.se“ a pri výkone svojich činností používa označenie „DOGGIE“.

18

V novembri 2021 Doggy podala proti spoločnosti Purefun žalobu s návrhom jednak na vydanie príkazu ukladajúceho tejto spoločnosti zákaz používať označenie „DOGGIE“ a jednak na zaplatenie sumy 150000 švédskych korún (SEK) (približne 13000 eur) ako náhradu škody. Doggy tvrdila, že Purefun používala toto označenie, ako aj ochrannú známku a názov spoločnosti, ktorého je majiteľkou, bez jej súhlasu.

Tento súd uvádza, že vo Švédsku na jednej strane zákon o názvoch spoločností stanovuje, že názov podniku priznáva tomuto podniku výlučné právo k tomuto názvu, pokiaľ označenie, ktoré tvorí uvedené označenie, umožňuje odlíšiť činnosti jeho majiteľa od činností iných podnikov. Rozsah tohto práva je porovnateľný s rozsahom výlučného práva, ktorý majiteľovi priznáva jeho ochranná známka. Na druhej strane podľa zákona o ochranných známkach majiteľovi ochrannej známky alebo iného označenia tovaru s rozlišovacou spôsobilosťou, ktoré sa používa ako názov spoločnosti, je tiež priznané výlučné právo k tejto ochrannej známke. Majiteľ názvu spoločnosti tak podľa týchto vnútroštátnych ustanovení požíva „krížovú ochranu“, ktorá mu umožňuje zakázať všetkým tretím osobám používať v obchodnom styku pre tovary alebo služby označenie zhodné alebo podobné s týmto názvom a ktoré sa používa pre zhodné alebo podobné druhy tovarov alebo služieb, pokiaľ existuje pravdepodobnosť zámeny, najmä ak by používanie označenia mohlo viesť k domnienke, že existuje súvislosť medzi používateľom tohto označenia a majiteľom uvedeného názvu spoločnosti.

22

Vnútroštátny súd si kladie otázku v súvislosti so zlučiteľnosťou tejto ochrany vyplývajúcej z ustanovení zákona o ochranných známkach a zákona o názvoch spoločností so smernicou 2015/2436 a všeobecnejšie so zásadou voľného pohybu tovaru. V podstate sa domnieva, že hoci táto „krížová ochrana“ poskytuje majiteľovi názvu spoločnosti podobnú ochranu ako ochranná známka, nepodlieha rovnako prísnym podmienkam, ako sú podmienky uplatniteľné v tejto oblasti. Vnútroštátny súd v tejto súvislosti poukazuje na dva rozdiely.

26

Za týchto podmienok Svea hovrätt, Patent‑ och marknadsöverdomstolen (Odvolací súd pre región Svea rozhodujúci ako odvolací súd pre duševné vlastníctvo a obchodnoprávne veci Štokholm) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Je zlučiteľné s ustanoveniami smernice [2015/2436], najmä s jej článkom 1 a článkom 5 ods. 4, v spojení so Zmluvou o FEÚ a základnou zásadou voľného pohybu tovaru a služieb zakotvenou v práve Únie, stanoviť vo vnútroštátnom práve systém, podľa ktorého skoršie právo k názvu spoločnosti môže predstavovať dôvod na zákaz používania neskoršieho označenia tovaru s rozlišovacou spôsobilosťou v celej oblasti činnosti, pre ktorú je názov spoločnosti zapísaný, bez toho, aby sa vyžadovalo, aby sa tento názov používal na rozlíšenie tovaru alebo služieb?

2.

V prípade zápornej odpovede na prvú otázku, je v súlade so smernicou [2015/2436] a s právom EÚ vo všeobecnosti, aby názov spoločnosti, ktorý sa ako taký používa ako označenie na rozlíšenie určitých druhov tovaru alebo služieb v oblasti činnosti, pre ktorú je uvedený názov zapísaný, predstavoval dôvod na zákaz používania neskoršieho označenia s rozlišovacou spôsobilosťou v súvislosti s inými druhmi tovaru alebo služieb, ako sú tie, pre ktoré sa názov spoločnosti používa ako označenie?“

V tejto súvislosti z informácií poskytnutých vnútroštátnym súdom vyplýva na jednej strane, že používanie označenia spoločnosťou Purefun, ktoré chce majiteľ zapísaného názvu spoločnosti, a to podnik Doggy, zakázať, sa týka najmä predaja krmiva a maškŕt pre psy, a na druhej strane, že predmet činnosti tohto podniku zahŕňa predaj krmiva, ako aj iných výrobkov pre zvieratá a súvisiace činnosti. Z týchto údajov vyplýva, že používanie označenia, ktorému majiteľ zapísaného názvu spoločnosti bráni, sa netýka iných druhov tovaru alebo služieb, ako sú tie, pre ktoré bol tento názov zapísaný.

30

V dôsledku toho treba konštatovať, že svojimi dvoma otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa majú smernica 2015/2436, ako aj články 34 a 36 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnemu systému, podľa ktorého výlučné právo priznané názvom spoločnosti umožňuje jeho majiteľovi zakázať tretej osobe používať zhodné alebo podobné označenie ako obchodný názov alebo názov domény pre tovar alebo služby zhodné alebo podobné tým, ktoré patria medzi činnosti, pre ktoré je jeho názov zapísaný, hoci tento systém nestanovuje, že nepoužívanie tohto názvu spoločnosti môže viesť k zániku tohto výlučného práva, ani nevyžaduje, aby sa na účely zápisu uvedeného názvu spoločnosti spresnil tovar alebo služby patriace do predmetu činnosti jeho majiteľa.

31

Na účely odpovede na túto otázku treba pripomenúť, že cieľom smernice 2015/2436 je aproximácia vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti ochranných známok, ale nie právnych predpisov týkajúcich sa obchodného mena, čo je kategória, do ktorej môže názov spoločnosti patriť. V prípade neexistencie harmonizácie na úrovni Únie sa na ochranu obchodného mena vzťahuje vnútroštátne právo.

35

Táto zásada upravuje aj určité konflikty medzi skorším obchodným menom a neskoršou ochrannou známkou. Z článku 5 ods. 4 písm. a) smernice 2015/2436 tak vyplýva, že „každý členský štát môže stanoviť, že ochranná známka sa nezapíše, alebo ak už je zapísaná, môže byť vyhlásená za neplatnú, ak a v rozsahu, v akom… práva na nezapísanú ochrannú známku alebo na iné označenie používané v obchodnom styku boli získané… a takouto nezapísanou ochrannou známkou alebo iným označením sa jej majiteľovi priznáva právo zakázať používanie neskoršej ochrannej známky“.

36

V prejednávanom prípade vo veci samej konflikt medzi označením „Doggy“ používaným v skoršom názve spoločnosti a označením „DOGGIE“ používaným ako obchodné meno alebo názov domény nezahŕňa nijakú ochrannú známku. Pokiaľ ide o vyriešenie konfliktu medzi dvoma obchodnými menami, smernica 2015/2436, keďže len upravuje aproximáciu vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti ochranných známok, nie je relevantná. Zlučiteľnosť vnútroštátnych opatrení upravujúcich takéto konflikty sa potom musí posudzovať nie z hľadiska tejto smernice, ale z hľadiska primárneho práva.

37

V tejto súvislosti má vnútroštátny súd pochybnosti o zlučiteľnosti švédskeho systému ochrany názvov spoločností vyplývajúceho zo zákona o ochranných známkach v spojení so zásadami voľného pohybu tovaru a slobodného poskytovania služieb.

41

V prípade neexistencie harmonizácie právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa obchodného mena môže zákaz uložený podniku používať pri uvádzaní určitých výrobkov na trh v jednom členskom štáte rovnaké obchodné mená, ktoré používa v iných členských štátoch, nepochybne predstavovať obmedzenie voľného pohybu tovaru, ktoré je v rozpore s článkom 34 ZFEÚ. Takéto obmedzenie je však odôvodnené naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu týkajúcimi sa ochrany priemyselného a obchodného vlastníctva, a to ochranou obchodných mien v prípade pravdepodobnosti zámeny (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. mája 1999, Pfeiffer, C‑255/97 , EU:C:1999:240 , body 26 až 29 ).

42

Je však ešte potrebné, aby takéto obmedzenie nešlo nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa.

43

Bez toho, aby výslovne odkazoval na zásadu proporcionality, sa vnútroštátny súd v podstate domnieva, že systém dotknutý vo veci samej tým, že poskytuje majiteľovi názvu spoločnosti podniku usadeného v súlade so švédskym právom úroveň ochrany porovnateľnú s úrovňou ochrany ochrannej známky bez toho, aby vyžadoval rovnocenné podmienky, ako sú podmienky stanovené smernicou 2015/2436 týkajúce sa riadneho používania ochrannej známky a opisu tovaru alebo služieb, pre ktoré je zapísaná, pôsobí v neprospech majiteľov obchodných mien z iných členských štátov.

47

V druhom rade z vysvetlení poskytnutých vnútroštátnym súdom vyplýva, že ak je podľa švédskeho práva výlučné právo majiteľa zapísaného názvu spoločnosti platné v oblastiach činností uvedených v jeho predmete činnosti, toto právo ukladá tomuto majiteľovi povinnosť opísať a vymedziť povahu týchto činností s dostatočnou presnosťou na to, aby o nich tretie osoby mohli byť účinne informované.

48

Za týchto podmienok treba konštatovať, s výhradou overení, ktoré prislúchajú vnútroštátnemu súdu, že sa nezdá, že systém dotknutý vo veci samej, ktorý priznáva výlučné právo majiteľovi názvu spoločnosti, ide nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa všeobecného záujmu týkajúceho sa ochrany priemyselného a obchodného vlastníctva.

49

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položené otázky odpovedať tak, že smernica 2015/2436, ako aj články 34 a 36 ZFEÚ sa majú vykladať tak, že nebránia vnútroštátnemu systému, ktorý stanovuje jednak, že výlučné právo priznané názvom spoločnosti umožňuje jeho majiteľovi zakázať tretej osobe používať zhodné alebo podobné označenie ako obchodný názov alebo názov domény pre tovar alebo služby zhodné alebo podobné tým, ktoré patria medzi činnosti, pre ktoré je jeho názov zapísaný, a jednak, že nepoužívanie tohto názvu spoločnosti môže za určitých podmienok viesť k zániku tohto výlučného práva a ukladá tomuto majiteľovi povinnosť opísať a vymedziť povahu činností jeho predmetu činnosti s dostatočnou presnosťou na to, aby o nich tretie osoby mohli byť účinne informované.

nebránia vnútroštátnemu systému, ktorý stanovuje jednak, že výlučné právo priznané názvom spoločnosti umožňuje jeho majiteľovi zakázať tretej osobe používať zhodné alebo podobné označenie ako obchodný názov alebo názov domény pre tovar alebo služby zhodné alebo podobné tým, ktoré patria medzi činnosti, pre ktoré je jeho názov zapísaný, a jednak, že nepoužívanie tohto názvu spoločnosti môže za určitých podmienok viesť k zániku tohto výlučného práva a ukladá tomuto majiteľovi povinnosť opísať a vymedziť povahu činností jeho predmetu činnosti s dostatočnou presnosťou na to, aby o nich tretie osoby mohli byť účinne informované.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: švédčina.