C-371/24

HW

za účasti:

Ministère public,

SÚDNY DVOR (piata komora),

v zložení: predsedníčka piatej komory M. L. Arastey Sahún, predseda Súdneho dvora K. Lenaerts, vykonávajúci funkciu sudcu piatej komory, sudcovia J. Passer, E. Regan (spravodajca) a D. Gratsias,

generálny advokát: M. Szpunar,

francúzska vláda, v zastúpení: R. Bénard, B. Dourthe, F. du Couëdic a B. Fodda, splnomocnení zástupcovia,

–

česká vláda, v zastúpení: L. Březinová a J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia,

–

Írsko, v zastúpení: M. Browne, Chief State Solicitor, A. Burke a A. Joyce, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci A. Thuillier, BL,

–

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 4 ods. 1 písm. a) až c), ako aj článkov 8 a 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV ( Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 89 ).

2

Tento návrh bol podaný v rámci trestného konania vedeného proti HW, na záver ktorého bol HW uložený peňažný trest z dôvodu, že sa odmietol podrobiť zaznamenaniu identifikačných údajov odobratím odtlačkov prstov a vyhotovením fotografií, hoci bol oslobodený v prípade trestného činu, na ktorom sa zakladali tieto úkony.

Právny rámec

Právo Únie

5

Podľa článku 3 uvedenej smernice s názvom „Vymedzenie pojmov“:

„Na účely tejto smernice:

(1)

‚osobné údaje‘ sú akékoľvek informácie týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby…; identifikovateľná fyzická osoba je osoba, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä odkazom na identifikátor, ako je meno, identifikačné číslo, lokalizačné údaje, online identifikátor, alebo odkazom na jeden či viaceré prvky, ktoré sú špecifické pre fyzickú, fyziologickú, genetickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu tejto fyzickej osoby;

(2)

b)

akýkoľvek iný orgán alebo subjekt, ktorý bol právom členského štátu poverený vykonávať verejnú moc a verejné právomoci na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií vrátane ochrany pred ohrozením verejnej bezpečnosti a predchádzania takémuto ohrozeniu;

(8)

‚prevádzkovateľ‘ je príslušný orgán, ktorý sám alebo spoločne s inými určí účely a prostriedky spracúvania osobných údajov; v prípade, že sa účely a prostriedky takéhoto spracúvania stanovujú právom Únie alebo právom členského štátu, možno prevádzkovateľa alebo konkrétne kritériá na jeho určenie určiť právom Únie alebo právom členského štátu;

…

(12)

„1. Členské štáty stanovia, že osobné údaje sú:

a)

spracúvané zákonným spôsobom a spravodlivo;

b)

získané na konkrétne určené, výslovne uvedené a legitímne účely a nesmú byť spracúvané spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s týmito účelmi;

c)

2. Právo členského štátu upravujúce spracúvanie v rámci rozsahu pôsobnosti tejto smernice stanoví aspoň ciele spracúvania, osobné údaje, ktoré sa majú spracúvať, a účely spracúvania.“

8

Podľa článku 10 uvedenej smernice s názvom „Spracúvanie osobitných kategórií osobných údajov“:

„Spracúvanie osobných údajov, ktoré odhaľujú rasový alebo etnický pôvod, politické názory, náboženské alebo filozofické presvedčenie alebo členstvo v odborových organizáciách, a spracúvanie genetických údajov, biometrických údajov na účely individuálnej identifikácie fyzickej osoby, údajov týkajúcich sa zdravia alebo údajov týkajúcich sa sexuálneho života alebo sexuálnej orientácie fyzickej osoby je možné len vtedy, ak je úplne nevyhnutné, podlieha primeraným zárukám ochrany práv a slobôd dotknutej osoby, a len:

a)

ak je prípustné podľa práva Únie alebo práva členského štátu,

„Bez toho, aby bol dotknutý akýkoľvek dostupný správny alebo mimosúdny prostriedok nápravy vrátane práva na podanie sťažnosti dozornému orgánu podľa článku 52, členské štáty stanovia právo dotknutej osoby na účinný súdny prostriedok nápravy, ak sa domnieva, že v dôsledku spracúvania jej osobných údajov v rozpore s ustanoveniami prijatými podľa tejto smernice došlo k porušeniu jej práv stanovených v ustanoveniach prijatých podľa tejto smernice.“

Francúzske právo

10

Podľa článku 55‑1 Code de procédure pénale (Trestný poriadok) v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti sporu vo veci samej (ďalej len „Trestný poriadok“):

„Dôstojník kriminálnej polície môže uskutočniť alebo nechať uskutočniť pod svojou kontrolou… od každej osoby, v prípade ktorej existuje jeden alebo viacero opodstatnených dôvodov na podozrenie z toho, že spáchala trestný čin alebo sa oň pokúsila, vonkajšie odbery potrebné na vykonanie technických a vedeckých skúmaní na porovnanie so stopami a dôkazmi odobratými pre potreby vyšetrovania.

Uskutočňuje alebo nechá pod svojou kontrolou uskutočniť zaznamenanie identifikačných údajov, najmä odobratie odtlačkov prstov, odtlačkov dlaní alebo vyhotovenie fotografií, ktoré sú potrebné na založenie do policajných spisov a nahliadanie do nich v súlade s pravidlami špecifickými pre každý z týchto spisov.

–

po prvé 30. mája 2020 v Paríži organizoval demonštráciu na verejnej komunikácii, ktorá nebola predmetom predchádzajúceho ohlásenia za podmienok stanovených zákonom, pričom v prejednávanej veci najmä podnecoval účastníkov a dával im pokyny, aby sa nepreukazovali dokladmi totožnosti a nespolupracovali pri zásahoch poriadkových síl a aby vytvorili ľudskú reťaz, čo ostatní demonštranti bezodkladne splnili,

–

po druhé 31. mája 2020 v Paríži s vedomosťou o tajnom postupe dešifrovania kryptografického prostriedku, ktorý mohol byť použitý na prípravu, uľahčenie alebo spáchanie trestného činu alebo prečinu, odmietol tento postup na žiadosť súdu prezradiť alebo vykonať v rámci predbežného vyšetrovania, vyšetrovania v prípade pristihnutia pri páchaní trestného činu alebo dokazovania, v prejednávanej veci tým, že odmietol oznámiť kódy svojho telefónu, a

–

po tretie 30. mája 2020 v Paríži, keď proti nemu existoval jeden alebo viacero opodstatnených dôvodov na podozrenie, že spáchal alebo sa pokúsil spáchať trestný čin, sa odmietol podrobiť zaznamenaniu identifikačných údajov najmä odobratím odtlačkov prstov, odtlačkov dlaní alebo vyhotovením fotografií potrebných na založenie do policajných spisov a nahliadanie do nich v súlade s pravidlami špecifickými pre každý z týchto spisov.

16

Uvedený súd sa domnieva, že bez ohľadu na tento rozsudok pretrvávajú určité otázky, pokiaľ ide o výklad týchto ustanovení smernice 2016/680, najmä vzhľadom na rozdiely medzi vnútroštátnou právnou úpravou, o ktorú ide vo veci, v ktorej bol vydaný uvedený rozsudok, a článkom 55‑1 Trestného poriadku.

17

V prvom rade posúdenia, ktoré vykonal Súdny dvor v tom istom rozsudku, sa uplatňujú na trestné konanie, ktoré upravuje systematické získavanie biometrických a genetických údajov každej osoby, proti ktorej existujú dostatočné dôkazy o spáchaní trestného činu na odôvodnenie jej obvinenia. Naopak, Súdny dvor sa ešte nevyjadril k takej právnej situácii, akou je právna situácia stanovená v článku 55‑1 Trestného poriadku, ktorý upravuje systematické získavanie biometrických údajov osoby, v prípade ktorej existuje jeden alebo viacero opodstatnených dôvodov na podozrenie z toho, že spáchala trestný čin alebo sa oň pokúsila, v rámci vyšetrovania, pričom to neznamená vznesenie obvinenia. Treba teda určiť, či táto posledná uvedená podmienka postačuje na splnenie požiadaviek vyplývajúcich z tejto smernice.

18

V druhom rade, hoci sa Súdny dvor pýtal na povinnosť príslušného orgánu primerane odôvodniť potrebu získavania biometrických a genetických údajov vzhľadom na požiadavky vyplývajúce z uvedenej smernice, v rozsudku z 26. januára 2023, Ministerstvo na vatrešnite raboti (Registrácia biometrických a genetických údajov políciou) ( C‑205/21 , EU:C:2023:49 ), len uviedol, že predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu prináleží overiť, či vnútroštátne právo umožňuje posúdiť „úplnú nevyhnutnosť“ získavania biometrických a genetických údajov dotknutej osoby v zmysle článku 10 tej istej smernice. Odpoveď na otázku, či požiadavka primeraného odôvodnenia tejto úplnej nevyhnutnosti vyplýva z predchádzajúceho preskúmania dôstojníkom kriminálnej polície, ktorý je príslušným orgánom podľa článku 55‑1 Trestného poriadku, a/alebo z následného preskúmania zákonnosti tohto získavania súdom, zostáva neistá.

„1.

Má sa článok 10 smernice 2016/680 v spojení s článkom 4 ods. 1 písm. a) až c) a článkom 8… tejto smernice vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, akou je článok 55‑1… Trestného poriadku, v ktorom sa stanovuje systematické zaznamenávanie identifikačných údajov (odoberanie odtlačkov prstov a vyhotovovanie fotografií) osôb, v prípade ktorých existuje jeden alebo viacero dôvodov na podozrenie, že spáchali trestný čin alebo sa oň pokúsili?

2.

Má sa článok 10 smernice 2016/680 v spojení s článkom 4 ods. 1 písm. a) až c) a článkom 8… tejto smernice vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, akou je článok 55‑1… Trestného poriadku, v ktorom sa nestanovuje povinnosť príslušného orgánu v každom jednotlivom prípade primerane odôvodniť, prečo je zaznamenanie identifikačných údajov úplne nevyhnutné?

3.

Má sa článok 10 smernice 2016/680 v spojení s článkom 4 ods. 1 písm. a) až c) a článkom 8… tejto smernice vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, akou je článok 55‑1… Trestného poriadku, ktorá umožňuje samostatné trestné stíhanie a odsúdenie osoby, ktorá odmietla zaznamenanie identifikačných údajov, aj keď táto osoba nebola stíhaná alebo odsúdená za trestný čin, na základe ktorého bolo opatrenie zaznamenania identifikačných údajov prijaté?“

24

Článok 10 tej istej smernice tak stanovuje – pokiaľ ide o osobné údaje patriace do jednej z kategórií taxatívne vymenovaných v tomto článku (ďalej len „citlivé osobné údaje“), medzi ktoré patria biometrické a genetické údaje –, že ich spracúvanie musí okrem podmienky, že sa naň vzťahuje jeden z troch prípadov vymenovaných v písmenách a) až c), vrátane prípadu uvedeného v písmene a), podľa ktorého je toto spracúvanie prípustné podľa práva členského štátu, spĺňať aj ďalšie dve podmienky, a to jednak podmienku, že musia existovať „primerané záruky“ ochrany práv a slobôd dotknutej osoby, a jednak podmienku, podľa ktorej zamýšľané spracúvanie musí spĺňať podmienku „úplnej nevyhnutnosti“ [pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. novembra 2025, Policejní prezidium (Uchovávanie biometrických a genetických údajov), C‑57/23 , EU:C:2025:905 , bod 77 ].

25

Pokiaľ ide o túto poslednú podmienku, keďže článok 10 smernice 2016/680 predstavuje osobitné vykonávanie zásad, ktoré sú uvedené v článkoch 4 a 8 tejto smernice a ktoré sa musia dodržiavať pri každom spracúvaní osobných údajov patriacich do pôsobnosti uvedenej smernice, uplatniteľné na citlivé osobné údaje, rozsah tejto podmienky sa musí určiť s ohľadom na tieto zásady [rozsudok z 26. januára 2023, Ministerstvo na vatrešnite raboti (Registrácia biometrických a genetických údajov políciou), C‑205/21 , EU:C:2023:49 , bod 121 ].

26

Z toho na jednej strane vyplýva, že rozsah podmienky „úplnej nevyhnutnosti“ v zmysle článku 10 smernice 2016/680 sa musí určiť v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. b) tejto smernice vzhľadom na účely získavania dotknutých osobných údajov, ktoré musia byť určené, výslovne uvedené a legitímne. Okrem toho táto podmienka v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. c) uvedenej smernice vyžaduje, aby osobné údaje boli primerané, relevantné a nie neúmerné vo vzťahu k účelom, na ktoré sa spracúvajú, pričom táto posledná uvedená požiadavka zahŕňa dodržiavanie zásady minimalizácie spracúvania údajov zo strany členských štátov, v prípade ktorej predstavuje článok 10 jej osobitné uplatnenie na citlivé osobné údaje [pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. januára 2023, Ministerstvo na vatrešnite raboti (Registrácia biometrických a genetických údajov políciou), C‑205/21 , EU:C:2023:49 , bod 122 ].

29

Účely spracúvania citlivých osobných údajov, ako je získavanie biometrických a genetických údajov, preto nemožno označiť príliš všeobecne, ale je potrebné, aby boli definované dostatočne presne a konkrétne na to, aby bolo možné posúdiť jeho „úplnú nevyhnutnosť“ v zmysle tohto článku 10 [pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. novembra 2025, Policejní prezidium (Uchovávanie biometrických a genetických údajov), C‑57/23 , EU:C:2025:905 , bod 79 , ako aj citovanú judikatúru].

30

V tejto súvislosti, hoci je pravda, že smernica 2016/680 nedefinuje pojem „účely spracúvania“, možno uviesť, ako vyplýva z bodu 27 tohto rozsudku, že článok 8 ods. 2 tejto smernice výslovne odlišuje tento pojem od pojmu „ciele spracúvania“ [pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. novembra 2025, Policejní prezidium (Uchovávanie biometrických a genetických údajov), C‑57/23 , EU:C:2025:905 , bod 80 ].

31

Súdny dvor však už rozhodol, že pojem „ciele spracúvania“ v zmysle tohto článku 8 ods. 2 odkazuje na všeobecnejšie účely uvedené v článku 1 ods. 1 smernice 2016/680, ktoré musí sledovať spracúvanie, aby sa na neho vzťahovala táto smernica, zatiaľ čo pojem „účely spracúvania“ najmä v zmysle uvedeného článku 8 ods. 2 treba chápať tak, že odkazuje na špecifické a konkrétne zámery, ktoré sleduje spracúvanie osobných údajov v súvislosti s takou úlohou zverenou prevádzkovateľovi, akou je špecifická úloha spojená s predchádzaním trestným činom a ich vyšetrovaním, odhaľovaním alebo stíhaním, alebo s výkonom trestných sankcií [rozsudok z 20. novembra 2025, Policejní prezidium (Uchovávanie biometrických a genetických údajov), C‑57/23 , EU:C:2025:905 , bod 81 ].

V treťom rade vzhľadom na významné riziká, ktoré predstavuje spracúvanie citlivých osobných údajov pre práva a slobody dotknutých osôb, najmä v kontexte úloh príslušných orgánov na účely stanovené v článku 1 ods. 1 smernice 2016/680, podmienka „úplnej nevyhnutnosti“ v zmysle článku 10 tejto smernice vyžaduje, aby sa zohľadnil osobitný význam účelu sledovaného predmetným spracúvaním. Takýto význam možno posúdiť najmä v závislosti od povahy tohto účelu, od skutočnosti, že spracúvanie sleduje dosiahnutie špecifického konkrétneho zámeru v súvislosti s predchádzaním trestným činnom alebo ohrozeniu verejnej bezpečnosti s určitým stupňom závažnosti, trestaním takýchto trestných činov alebo ochranou pred takýmito hrozbami, ako aj vzhľadom na konkrétne okolnosti, za ktorých sa toto spracúvanie vykonáva [rozsudok z 20. novembra 2025, Policejní prezidium (Uchovávanie biometrických a genetických údajov), C‑57/23 , EU:C:2025:905 , bod 83 , ako aj citovaná judikatúra].

34

Vo štvrtom rade, pokiaľ ide o získavanie biometrických a genetických údajov osôb obvinených zo spáchania úmyselného trestného činu alebo podozrivých zo spáchania takéhoto trestného činu na účely budúcej identifikácie a porovnávania týchto osôb, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že pri posudzovaní, či je toto získavanie úplne nevyhnutné, sa musia zohľadniť všetky relevantné skutočnosti, ako sú najmä povaha a závažnosť údajného trestného činu, z ktorého sú tieto osoby obvinené, konkrétne okolnosti tohto trestného činu, prípadná súvislosť uvedeného trestného činu s inými prebiehajúcimi konaniami, ako aj záznam v registri trestov alebo individuálny profil dotknutej osoby [pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. novembra 2025, Policejní prezidium (Uchovávanie biometrických a genetických údajov), C‑57/23 , EU:C:2025:905 , bod 84 , ako aj citovanú judikatúru].

Vzhľadom na všetky tieto požiadavky tak Súdny dvor konštatoval, že vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje systematické získavanie biometrických a genetických údajov každej osoby obvinenej z úmyselného trestného činu stíhaného ex offo na účely ich registrácie bez toho, aby stanovovala povinnosť príslušného orgánu na jednej strane overiť a preukázať, že toto získavanie je úplne nevyhnutné na dosiahnutie osobitných a konkrétnych sledovaných účelov, a na druhej strane, že tieto ciele nemožno dosiahnuť opatreniami, ktoré predstavujú menej závažný zásah do práv a slobôd dotknutej osoby, je v rozpore s touto podmienkou „úplnej nevyhnutnosti“ v zmysle článku 10 smernice 2016/680, keďže takáto právna úprava môže bez rozdielu a všeobecne viesť k získavaniu biometrických a genetických údajov väčšiny obvinených osôb [pozri v tomto zmysle rozsudky z 30. januára 2024, Direktor na Glavna direkcija „Nacionalna policija“ pri MVR – Sofija, C‑118/22 EU:C:2024:97 , bod 64 , a z 20. novembra 2025, Policejní prezidium (Uchovávanie biometrických a genetických údajov), C‑57/23 , EU:C:2025:905 , bod 88 , ako aj citovanú judikatúru].

37

V prejednávanej veci sa článok 55‑1 Trestného poriadku v rozsahu, v akom v podstate stanovuje, že dôstojník kriminálnej polície vykonáva alebo nechá vykonať pod svojím dohľadom zaznamenanie identifikačných údajov – najmä odobratie odtlačkov prstov a vyhotovenie fotografií – každej osoby, u ktorej existuje jeden alebo viacero opodstatnených dôvodov na podozrenie, že spáchala alebo sa pokúsila spáchať trestný čin, týka – podobne ako vnútroštátna právna úprava, akou je právna úprava uvedená v bode 36 tohto rozsudku – „spracúvania“„biometrických údajov“, ako je uvedené v článku 10 smernice 2016/680. Toto zaznamenanie totiž v zmysle článku 3 bodov 2 a 13 tejto smernice vedie k „získavaniu“„daktyloskopických údajov“ a „vyobrazení tváre“, ktoré prostredníctvom osobitného technického spracúvania poskytujú údaje týkajúce sa fyzických vlastností osoby a umožňujú alebo potvrdzujú jej jedinečnú identifikáciu.

41

Samotnú skutočnosť, že existuje jeden alebo viacero opodstatnených dôvodov na podozrenie, že osoba spáchala alebo sa pokúsila spáchať takýto trestný čin, však nemožno považovať za skutočnosť, ktorá sama osebe umožňuje domnievať sa, že získavanie biometrických údajov tejto osoby je úplne nevyhnutné vzhľadom na osobitné a konkrétne účely, ktoré sleduje, a s prihliadnutím na zásahy do práv na rešpektovanie súkromného života a na ochranu osobných údajov zaručených článkami 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), ktoré z toho vyplývajú [pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. januára 2023, Ministerstvo na vatrešnite raboti (Registrácia biometrických a genetických údajov políciou), C‑205/21 , EU:C:2023:49 , bod 130 ].

42

Na jednej strane totiž nemožno vylúčiť, že v určitých prípadoch získavanie biometrických údajov – bez ohľadu na existenciu jedného alebo viacerých opodstatnených dôvodov na podozrenie, že dotknutá osoba spáchala alebo sa pokúsila spáchať trestný čin – nebude podliehať žiadnej konkrétnej nevyhnutnosti na účely prebiehajúceho trestného konania [pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. januára 2023, Ministerstvo na vatrešnite raboti (Registrácia biometrických a genetických údajov políciou), C‑205/21 , EU:C:2023:49 , bod 131 ].

43

Na druhej strane možnosť, že získavanie biometrických údajov osoby podozrivej zo spáchania alebo pokusu o spáchanie trestného činu je úplne nevyhnutné v rámci vyšetrovania, ktoré sa jej týka, alebo v iných prebiehajúcich alebo budúcich trestných konaniach, sa musí s prihliadnutím na všetky relevantné skutočnosti posúdiť v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 34 tohto rozsudku.

47

Na druhej strane zo samotného znenia článku 55‑1 druhého odseku tohto poriadku tiež vyplýva, že uskutočňovanie zaznamenaní identifikačných údajov, najmä odoberanie odtlačkov prstov a vyhotovovanie fotografií, stanovených v tomto ustanovení závisí od pravidiel vlastných každému z policajných spisov, do ktorých sa tieto zaznamenania zakladajú a ktorými sú konkrétne automatizovaná databáza odtlačkov prstov a v prípade samotných fotografií spracúvanie záznamov v registri trestov. Viaceré ďalšie ustanovenia uvedeného poriadku, ktoré predkladajúci vnútroštátny súd neuvádza, však striktne vymedzujú možnosť zaznamenávať identifikačné údaje a využívať ich. Najmä v súlade s týmito ustanoveniami by sa zaznamenania identifikačných údajov používali len vtedy, ak je to potrebné na účely vyšetrovania. Okrem toho táto možnosť podlieha prísnejším podmienkam, než je samotná existencia podozrení zo spáchania alebo pokusu o spáchanie trestného činu, pretože sa vyžaduje existencia závažných alebo zhodujúcich sa nepriamych dôkazov, na základe ktorých je pravdepodobné, že podozrivá osoba sa ako páchateľ alebo spolupáchateľ podieľala na trestnom čine, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody, alebo potreba jednoznačnej identifikácie tejto osoby.

48

Okrem toho francúzska vláda zdôrazňuje, že hoci podmienka „úplnej nevyhnutnosti“ v zmysle článku 10 smernice 2016/680 nie je uvedená v článku 55‑1 Trestného poriadku, výslovne sa nachádza vo vnútroštátnej právnej úprave, ktorá konkrétne prebrala túto smernicu. Získavanie biometrických údajov na základe tohto článku 55‑1 pritom nemôže byť v rozpore s ustanoveniami tejto právnej úpravy.

52

Vzhľadom najmä na skutočnosti uvedené v bodoch 46 až 48 tohto rozsudku však na jednej strane prináleží tomuto súdu overiť, či taká vnútroštátna právna úprava, o akú ide vo veci samej, ukladá orgánu kriminálnej polície povinnosť systematicky vykonávať takéto získavanie bez toho, aby tento orgán mohol v každom jednotlivom prípade posúdiť jeho „úplnú nevyhnutnosť“ v zmysle uvedeného článku 10.

53

Na druhej strane sa predkladajúci vnútroštátny súd musí tiež ubezpečiť, najmä vzhľadom na tvrdenie, ktoré uviedol HW tak v rámci konania vo veci samej, ako aj vo svojich písomných pripomienkach uvedených aj v odôvodnení návrhu na začatie prejudiciálneho konania, podľa ktorého automatizovaná databáza odtlačkov prstov obsahuje záznam odtlačkov prstov 6,5 milióna osôb, že účinné vykonávanie vnútroštátnej právnej úpravy, o ktorú ide vo veci samej, príslušnými orgánmi nevedie ani k systematickému získavaniu biometrických údajov každej osoby, v súvislosti s ktorou existuje jeden alebo viacero opodstatnených dôvodov na podozrenie, že spáchala alebo sa pokúsila spáchať trestný čin (pozri analogicky rozsudok z 23. apríla 2009, Angelidaki a i., C‑378/07 až C‑380/07 , EU:C:2009:250 , bod 164 , ako aj citovanú judikatúru). V prípade uvedenom v bode 46 tohto rozsudku, podľa ktorého dôstojník kriminálnej polície disponuje voľnou úvahou pri uplatňovaní článku 55‑1 prvého odseku Trestného poriadku, by totiž musel túto možnosť využiť v súlade s požiadavkami uvedenými v bodoch 28 až 36 tohto rozsudku.

54

Francúzska vláda sa domnieva, že táto otázka je neprípustná. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania totiž vyplýva, že dôvody, ktoré viedli predkladajúci vnútroštátny súd k položeniu uvedenej otázky, sa týkajú orgánu, ktorý musí zabezpečiť kontrolu „úplnej nevyhnutnosti“ v zmysle článku 10 smernice 2016/680. Formulácia druhej otázky sa však netýka tohto aspektu, ale týka sa povinnosti v každom jednotlivom prípade primerane odôvodniť to, že zaznamenanie identifikačných údajov dotknutých osôb zodpovedá takejto „úplnej nevyhnutnosti“. Užitočnosť odpovede na druhú otázku pre výsledok konania vo veci samej teda nie je podložená. Predkladajúci vnútroštátny súd najmä nevysvetlil, v čom ustanovenia práva Únie, ktoré uvádza, konkrétne článok 4 ods. 1 písm. a) až c), ako aj články 8 a 10 tejto smernice, odôvodňujú akúkoľvek povinnosť odôvodnenia.

57

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry pri otázkach týkajúcich sa výkladu práva Únie položených vnútroštátnym súdom v právnom a skutkovom rámci, ktorý tento súd vymedzí na vlastnú zodpovednosť a ktorého správnosť Súdnemu dvoru neprináleží preverovať, platí prezumpcia relevantnosti [rozsudky z 15. mája 2003, Salzmann, C‑300/01 , EU:C:2003:283 , bod 31 , a z 18. decembra 2025, Tenergie (Žiadosť o odpustenie dovozného cla), C‑259/24 , EU:C:2025:1013 , bod 26 , ako aj citovaná judikatúra].

58

Súdny dvor môže odmietnuť rozhodnúť o prejudiciálnej otázke položenej vnútroštátnym súdom len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými ani právnymi okolnosťami potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré mu boli položené [rozsudok z 20. novembra 2025, Policejní prezidium (Uchovávanie biometrických a genetických údajov), C‑57/23 , EU:C:2025:905 , bod 62 , ako aj citovaná judikatúra].

62

Pokiaľ ide o dôvody, pre ktoré právo Únie ukladá príslušnému orgánu povinnosť odôvodniť „úplnú nevyhnutnosť“ v zmysle článku 10 tej istej smernice, pokiaľ ide o získavanie biometrických údajov, a ktoré nie sú uvedené v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, stačí uviesť, že takéto dôvody sa týkajú podstaty odpovede na druhú otázku, a nie jej prípustnosti.

63

Z toho vyplýva, že druhá otázka je prípustná.

O veci samej

64

67

Toto právo nie je absolútnou výsadou a v súlade s článkom 52 ods. 1 Charty ho možno obmedziť pod podmienkou, že tieto obmedzenia sú ustanovené zákonom, rešpektujú podstatu predmetných práv a slobôd a za predpokladu dodržiavania zásady proporcionality sú nevyhnutné a skutočne zodpovedajú cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo sú potrebné na ochranu práv a slobôd iných [rozsudok zo 4. októbra 2024, Bezirkshauptmannschaft Landeck (Pokus o prístup k osobným údajom uloženým v mobilnom telefóne), C‑548/21 , EU:C:2024:830 , bod 119 a citovaná judikatúra].

68

Príslušnému orgánu, ktorý je podľa vnútroštátneho práva oprávnený získavať biometrické údaje v prípade „úplnej nevyhnutnosti“ v zmysle článku 10 smernice 2016/680, teda prináleží, aby dotknutým osobám v rámci uplatniteľných vnútroštátnych postupov oznámil dôvody, na ktorých je táto „úplná nevyhnutnosť“ založená, keďže tieto dôvody sú nevyhnutné na to, aby tieto osoby mohli uplatniť najmä právo na súdny prostriedok nápravy, ktoré je výslovne stanovené v článku 54 tejto smernice, v súlade s článkom 47 Charty [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. októbra 2024, Bezirkshauptmannschaft Landeck (Pokus o prístup k osobným údajom uloženým v mobilnom telefóne), C‑548/21 , EU:C:2024:830 , bod 120 a citovanú judikatúru].

69

Tieto úvahy nie sú spochybnené tvrdeniami vlád, ktoré sa zúčastnili na tomto prejudiciálnom konaní.

73

Z toho vyplýva, že existencia súdneho preskúmania týkajúceho sa zákonnosti získavania biometrických údajov „príslušným orgánom“, ako je definovaný v článku 3 bode 7 smernice 2016/680, nemôže v žiadnom prípade napraviť neexistenciu povinnosti tohto orgánu odôvodniť „úplnú nevyhnutnosť“ tohto získavania v súlade s článkom 10 tejto smernice tým, že namiesto neho zabezpečí dodržanie tejto povinnosti, keďže práve tomuto orgánu prináleží vykonať posúdenie vyžadované podľa tohto článku 10, ktoré umožňuje práve zabezpečiť účinnosť tohto preskúmania [pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. novembra 2024, Ministerstvo na vatrešnite raboti (Registrácia biometrických a genetických údajov II), C‑80/23 , EU:C:2024:991 , body 57 a 61 ].

74

Napokon treba spresniť, že povinnosť príslušného orgánu odôvodniť „úplnú nevyhnutnosť“ v zmysle článku 10 smernice 2016/680, pokiaľ ide o získavanie biometrických údajov, nemožno považovať, ako uviedol generálny advokát v bode 81 svojich návrhov, za neprimeranú záťaž pre tento orgán, keďže ako vyplýva najmä z bodu 36 tohto rozsudku, toto získavanie nemôže mať v žiadnom prípade systematickú povahu, pokiaľ ide o osoby, vo vzťahu ku ktorým existuje jeden alebo viacero opodstatnených dôvodov na podozrenie, že spáchali alebo sa pokúsili spáchať trestný čin.

75

V dôsledku toho treba na druhú otázku odpovedať tak, že článok 10 smernice 2016/680 v spojení s článkom 4 ods. 4, ako aj s článkom 54 tejto smernice a s prihliadnutím na článok 47 Charty sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá nestanovuje povinnosť príslušného orgánu v každom jednotlivom prípade primerane odôvodniť „úplnú nevyhnutnosť“ v zmysle tohto článku 10, pokiaľ ide o získavanie biometrických údajov každej osoby, v súvislosti s ktorou existuje jeden alebo viacero opodstatnených dôvodov na podozrenie, že spáchala alebo sa pokúsila spáchať trestný čin.

78

V tejto súvislosti však stačí pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry, ak nie je zrejmé, že výklad aktu práva Únie nijako nesúvisí s realitou alebo predmetom sporu vo veci samej, ako je to v prípade smernice 2016/680 v prejednávanej veci, námietka založená na neuplatniteľnosti tohto aktu na spor vo veci samej patrí do vecného preskúmania položených otázok [rozsudok zo 4. októbra 2024, Bezirkshauptmannschaft Landeck (Pokus o prístup k osobným údajom uloženým v mobilnom telefóne), C‑548/21 , EU:C:2024:830 , bod 67 a citovaná judikatúra].

79

V dôsledku toho treba konštatovať, že tretia otázka je prípustná.

O veci samej

80

Z toho vyplýva, ako uviedol generálny advokát v bode 99 svojich návrhov, že ak toto odmietnutie vystavuje túto osobu podľa vnútroštátneho práva uloženiu trestnej sankcie za konkrétny trestný čin spočívajúci v uvedenom odmietnutí, súlad zamýšľaného získavania biometrických údajov s ustanoveniami tejto smernice predstavuje podmienku zákonnosti tejto sankcie (pozri analogicky rozsudok zo 16. mája 2017, Berlioz Investment Fund, C‑682/15 , EU:C:2017:373 , body 41 a 74 ).

84

V dôsledku toho vnútroštátna právna úprava, ktorá rovnako ako článok 55‑1 tretí odsek Trestného poriadku umožňuje stíhať a odsúdiť za konkrétny trestný čin osobu, ktorá odmietla umožniť získavanie svojich biometrických údajov, hoci táto osoba nebola stíhaná alebo odsúdená za trestný čin, na ktorom bolo založené toto získavanie, patrí do pôsobnosti uvedenej smernice.

85

V druhom rade, pokiaľ ide o otázku, či ustanovenia smernice 2016/680 bránia takejto vnútroštátnej právnej úprave, treba konštatovať, že vzhľadom na to, že súlad zamýšľaného získavania biometrických údajov s týmito ustanoveniami predstavuje, ako vyplýva z bodu 83 tohto rozsudku, podmienku zákonnosti trestnej sankcie uloženej za konkrétny trestný čin osobe, ktorá odmietne umožniť toto získavanie, takúto sankciu možno tejto osobe uložiť len vtedy, ak – ako vyplýva najmä z bodov 24 až 36 tohto rozsudku – pokus o získavanie spĺňa podmienku „úplnej nevyhnutnosti“ v zmysle článku 10 tejto smernice v spojení s jej článkom 4 ods. 1 písm. a) až c) a článkom 8.

86

Súdny dvor už spresnil, že samotná okolnosť, že k získavaniu biometrických údajov osoby, ktorej je vytýkaný trestný čin, došlo predtým, ako bola táto osoba právoplatne odsúdená, nestačí na vylúčenie toho, že takéto získavanie by sa mohlo považovať za „úplne nevyhnutné“ v zmysle článku 10 tej istej smernice, ak sa vzhľadom na sledované osobitné a konkrétne účely toto získavanie údajov, a to aj s prihliadnutím na danú kategóriu údajov, môže ukázať ako úplne nevyhnutné, a to najmä na to, aby bolo možné určiť, či sa uvedená osoba z dôvodu svojej prípadnej príslušnosti k zločineckej organizácii mohla zúčastniť na iných trestných činoch, pre ktoré by údaje tohto typu mohli byť relevantné, alebo na to, aby bolo možné určiť jej totožnosť, ak existuje riziko jej úteku [pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. novembra 2025, Policejní prezidium (Uchovávanie biometrických a genetických údajov), C‑57/23 , EU:C:2025:905 , bod 93 ].

88

Preto treba zdôrazniť, že vzhľadom na to, že takáto trestná sankcia za konkrétny trestný čin, ktorou sa trestá odmietnutie osoby umožniť získavanie jej biometrických údajov, patrí do pôsobnosti práva Únie, musí rešpektovať všeobecné zásady práva Únie, medzi ktoré patrí zásada proporcionality, ktorá je zakotvená najmä v článku 49 ods. 3 Charty, podľa ktorého prísnosť trestov nesmie byť neprimeraná trestnému činu [pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. marca 2022, Bezirkshauptmannschaft Hartberg‑Fürstenfeld (Priamy účinok), C‑205/20 , EU:C:2022:168 , bod 31 a citovanú judikatúru].

89

Zásada proporcionality jednak vyžaduje, aby uložená sankcia zodpovedala závažnosti porušenia, a jednak, aby pri stanovení sankcie, ako aj výšky pokuty boli zohľadnené osobitné okolnosti prejednávaného prípadu (rozsudok zo 4. októbra 2018, Link Logistik N&N, C‑384/17 , EU:C:2018:810 , bod 45 ).

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:

1.

Článok 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV v spojení s článkom 4 ods. 1 písm. a) až c) a článkom 8 tejto smernice

sa má vykladať v tom zmysle, že:

bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje systematické získavanie biometrických údajov každej osoby, v súvislosti s ktorou existuje jeden alebo viacero opodstatnených dôvodov na podozrenie, že spáchala alebo sa pokúsila spáchať trestný čin, pokiaľ sa na jednej strane nepreukáže, že vnútroštátne právo definuje osobitné a konkrétne účely sledované týmto získavaním primerane a dostatočne presne, a na druhej strane, že príslušný orgán má povinnosť v každom jednotlivom prípade posúdiť, či je uvedené získavanie úplne nevyhnutné na dosiahnutie týchto účelov, takže takéto získavanie nemá systematickú povahu.

sa má vykladať v tom zmysle, že:

nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá umožňuje stíhať a odsúdiť osobu za konkrétny trestný čin spočívajúci v tom, že uvedená osoba odmietne umožniť získavanie svojich biometrických údajov, hoci táto osoba nebola stíhaná alebo odsúdená za trestný čin, ktorý bol základom pre zamýšľané získavanie týchto údajov, pokiaľ uvedené získavanie spĺňa podmienku „úplnej nevyhnutnosti“ v zmysle tohto článku 10 a trestná sankcia uložená z tohto dôvodu je v súlade so zásadou proporcionality.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: francúzština.

( i ) Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.