C-376/24

MT

proti

Comité de direction de l’Autorité des Services et des Marchés Financiers (FSMA),

SÚDNY DVOR (štvrtá komora),

v zložení: predseda štvrtej komory I. Jarukaitis, podpredseda Súdneho dvora T. von Danwitz, vykonávajúci funkciu sudcu štvrtej komory, sudcovia M. Condinanzi (spravodajca), N. Jääskinen a R. Frendo,

generálny advokát: M. Campos Sánchez‑Bordona,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 11. septembra 2025,

vyhlásil tento

Rozsudok

1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka jednak výkladu článku 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES z 28. januára 2003 o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (zneužívanie trhu) (Ú. v. EÚ L 96, 2003, s. 16; Mim. vyd. 06/004, s. 367) a jednak výkladu článkov 10 a 21 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES (Ú. v. EÚ L 173, 2014, s. 1) so zreteľom na články 11 a 52 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), článok 10 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (ďalej len „EDĽP“) a na zásadu rovnosti.

2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi MT a Comité de direction de l’Autorité des Services et des Marchés Financiers (výkonný výbor Úradu pre finančné služby a trhy, ďalej len „FSMA“) vo veci rozhodnutia tohto orgánu uložiť MT peňažnú sankciu za to, že novinárom poskytol dôverné informácie týkajúce sa úmyslu Belgického kráľovstva predať spoločnosti PostNL so sídlom v Holandsku časť jeho podielov na základnom imaní spoločnosti Bpost, akciovej spoločnosti založenej podľa verejného práva a hlavného prevádzkovateľa v sektore poštových služieb v Belgicku, ktorej základné imanie bolo z viac ako 50 % vo vlastníctve Belgického kráľovstva, pričom jej akcie boli kótované na burze Euronext v Bruseli (Belgicko).

(12) Zneužívanie trhu spočíva v obchodovaní s využitím dôverných informácií a v manipulácii s trhom. Cieľ právnych predpisov zameraných proti obchodovaniu s využitím dôverných informácií je ten istý ako pri právnych predpisoch proti manipulácii s trhom: zabezpečiť integritu finančných trhov spoločenstva a zvýšiť dôveru investorov v tieto trhy. …

…

(44) Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržuje zásady uznané v [Charte], najmä jej článok 11 a článok 10 [EDĽP]. V tomto ohľade táto smernica žiadnym spôsobom nebráni členským štátom uplatňovať ich ústavné predpisy súvisiace so slobodou tlače a slobodou prejavu v médiách.“

4 Článok 1 tejto smernice uvádzal:

„Na účely tejto smernice:

1. ‚Dôverná informácia‘ je presná informácia, ktorá nebola zverejnená, priamo alebo nepriamo súvisiaca s jedným alebo viacerými emitentmi finančných nástrojov alebo s jedným alebo viacerými finančnými nástrojmi a ktorá, ak by sa uverejnila, by pravdepodobne mala významný vplyv na ceny týchto finančných nástrojov alebo na cenu súvisiacich finančných nástrojov.

c) na základe toho, že má prístup k informáciám pri výkone svojho zamestnania, povolania alebo pri plnení povinností alebo

d) na základe svojich trestných činov.

…“

6 Článok 3 tej istej smernice stanovoval:

„Členské štáty zakážu každej osobe, ktorá podlieha zákazu stanovenému v článku 2:

a) prezradiť dôvernú informáciu akejkoľvek ďalšej osobe, pokiaľ takéto prezradenie nie je vykonané v priebehu bežného výkonu práce, profesie alebo plnenia si povinností;

(7) Zneužívanie trhu je pojem, ktorý zahŕňa neoprávnené konanie na finančných trhoch a na účely tohto nariadenia by sa mal chápať tak, že pozostáva z obchodovania s využitím dôverných informácií, neoprávneného zverejňovania dôverných informácií a manipulácie s trhom. Takéto konanie bráni úplnej a riadnej transparentnosti trhu, ktorá je predpokladom pre obchodovanie všetkých hospodárskych subjektov na integrovaných finančných trhoch.

…

(23) Základnou charakteristikou obchodovania s využitím dôverných informácií je získanie nespravodlivej výhody na úkor tretích strán na základe dôvernej informácie, o ktorej nevedia, a v dôsledku toho narušenie integrity finančných trhov a dôvery investorov. Preto by sa mal zákaz obchodovania s využitím dôverných informácií uplatňovať vtedy, keď osoba, ktorá disponuje takouto informáciou, využije neoprávnenú výhodu, ktorú jej táto informácia poskytuje, tak, že v súlade s ňou uskutoční transakciu na trhu, a to nadobudnutie či predaj, pokus o nadobudnutie či predaj, alebo zrušenie či zmenu, alebo pokus o zrušenie či zmenu pokynu na nadobudnutie či predaj finančných nástrojov, ktorých sa táto informácia týka, či už na vlastný účet alebo na účet tretej strany, a to priamo alebo nepriamo. …

(24) … Otázka, či osoba porušila zákaz obchodovania s využitím dôverných informácií alebo sa pokúsila o obchodovanie s využitím dôverných informácií, by sa mala analyzovať vzhľadom na účel tohto nariadenia, ktorým je ochrana integrity finančných trhov a posilnenie dôvery investorov, ktorá sa zakladá na uistení, že investori sa budú nachádzať v rovnakom postavení a budú chránení proti zneužívaniu dôverných informácií.

a) presné informácie priamo alebo nepriamo súvisiace s jedným alebo viacerými emitentmi alebo s jedným alebo viacerými finančnými nástrojmi, ktoré neboli sprístupnené verejnosti a ktoré by v prípade ich sprístupnenia verejnosti mali pravdepodobne významný vplyv na ceny týchto finančných nástrojov alebo na cenu súvisiacich derivátových finančných nástrojov;

…

4. Na účely odseku 1 informácia, ktorá by v prípade jej sprístupnenia verejnosti mala pravdepodobne významný vplyv na ceny finančných nástrojov, derivátových finančných nástrojov, súvisiacich spotových zmlúv týkajúcich sa komodít alebo dražených produktov založených na emisných kvótach, znamená informáciu, ktorú by obozretný investor pravdepodobne použil ako súčasť základu pre svoje investičné rozhodnutia.

…“

11 Článok 10 toho istého nariadenia, nazvaný „Neoprávnené zverejňovanie dôverných informácií“, stanovuje:

„1. Na účely tohto nariadenia neoprávnené zverejňovanie dôverných informácií vzniká, keď osoba má dôverné informácie a ich poskytne akejkoľvek inej osobe s výnimkou prípadov, keď sa zverejnenie uskutočňuje v rámci normálneho výkonu zamestnania, povolania alebo povinností.

c) neoprávnené zverejňovanie dôverných informácií [neoprávnene zverejňovať dôverné informácie – neoficiálny preklad ].“

13 Článok 21 tohto nariadenia, nazvaný „Zverejňovanie alebo šírenie informácií v médiách“, stanovuje:

„Na účely článku 10… v prípade, že sa informácie zverejňujú alebo šíria a že sa odporúčania vypracúvajú alebo šíria na účely žurnalistiky alebo iné formy [iných foriem – neoficiálny preklad ] prejavu v médiách, sa takéto zverejňovanie alebo šírenie informácií posúdi s ohľadom na pravidlá týkajúce sa slobody tlače a slobody prejavu pri ostatných médiách, a na pravidlá alebo kódexy upravujúce žurnalistickú profesiu s výnimkou prípadov, keď:

a) dotknuté osoby alebo osoby s nimi úzko spojené priamo alebo nepriamo nadobúdajú výhody alebo zisky zo zverejnenia alebo šírenia príslušných informácií, alebo

b) zverejnenie alebo šírenie sa vykonáva so zámerom zaviesť trh, pokiaľ ide o ponuku finančných nástrojov, dopyt po nich alebo ich cenu.“

Belgické právo

16 Článok 25 ods. 1 uvedeného zákona stanovuje:

„1. Zakazuje sa každej osobe:

1° ktorá disponuje informáciou, o ktorej vie alebo by mala vedieť, že je dôverná:

a) získať finančné nástroje, s ktorými súvisí táto informácia alebo s nimi nakladať alebo sa ich pokúsiť získať alebo s nimi nakladať na svoj vlastný účet alebo na účet tretej strany, priamo alebo nepriamo;

b) prezradiť takúto informáciu akejkoľvek ďalšej osobe, pokiaľ takéto prezradenie nie je vykonané v priebehu bežného výkonu práce, profesie alebo plnenia si povinností;

c) odporučiť tretej strane, aby na základe dôvernej informácie získala finančné nástroje, s ktorými súvisí táto informácia alebo s nimi nakladala, alebo aby iná osoba nadobudla tieto finančné nástroje alebo s nimi nakladala.

19 Na základe uvedeného zákona boli 11. mája 2016 na riadnom a mimoriadnom valnom zhromaždení akcionárov spoločnosti Bpost zmenené stanovy tejto spoločnosti s cieľom umožniť jej privatizáciu. Dňa 12. mája 2016 belgický denník v komentári týkajúcom sa výsledku týchto valných zhromaždení spomenul „privatizáciu spoločnosti Bpost“.

20 Dňa 27. mája 2016 MT v odpovedi na otázku položenú počas rozhlasovej relácie RTBF uviedol, že Bpost čoskoro stratí svoj štatút verejného podniku, a vyhlásil, že „štát sa [chystal] predať časť svojich akcií“, že „to [bola] skutočne už len otázka hodín“ a že k strate štatútu verejného podniku dôjde v rámci integrácie s iným európskym prevádzkovateľom poštových služieb, pričom sa rokovalo o predaji 10 % akcií Bpost holandskému prevádzkovateľovi poštových služieb, teda spoločnosti PostNL.

21 MT potvrdil a doplnil túto informáciu v ten istý deň pre novinára internetového portálu www.lavenir.net a v rozhovore uverejnenom v denníku Le Soir , pričom opäť poukázal na zámer Belgického kráľovstva previesť časť svojho podielu v základnom imaní spoločnosti Bpost, a spresnil, že tento podiel bude po prevode predstavovať približne 30 % až 40 %.

22 K 27. máju 2016 podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania existovala reálna perspektíva, že privatizácia belgickej pošty sa uskutoční v najbližšej dobe, a to vzhľadom na pokrok v prebiehajúcich dôverných rokovaniach s holandským prevádzkovateľom poštových služieb, spoločnosťou PostNL. Okrem toho sa podľa harmonogramu vyjednávačov uvažovalo o zverejnení tlačovej správy 6. júna 2016, v ktorej by sa oznámila finalizácia transakcie.

26 MT podal proti tomuto rozhodnutiu žalobu na Cour d’appel de Bruxelles (Odvolací súd Brusel, Belgicko), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania, pričom v prvom rade tvrdí, že sa vyjadril v médiách ako politik s cieľom brániť budúcnosť verejného sektora a iniciovať v tejto súvislosti demokratickú diskusiu. Konkrétne sa odvoláva na výnimku stanovenú v článku 21 nariadenia č. 596/2014 týkajúcu sa šírenia alebo zverejňovania informácií v médiách a tvrdí, že konal v rámci normálneho plnenia svojich povinností ako bývalý minister verejných podnikov a že toto zverejnenie bolo nevyhnutné na účely plnenia jeho povinností ako člena opozičnej politickej strany. Okrem toho uvádza, že z predmetného zverejnenia nezískal žiadnu výhodu a že nemal v úmysle manipulovať trhy. Napokon tvrdí, že akékoľvek obmedzenie slobody prejavu a slobody tlače zaručené v článku 11 Charty a v článku 10 EDĽP sa musí vykladať reštriktívne.

29 Tento súd sa pýta na obmedzenia slobody prejavu politika, akým je MT, a uvádza, že v prejednávanej veci tento politik nezískal zo sprístupnenia dôvernej informácie tlači nijakú finančnú výhodu a takúto informáciu zverejnil výlučne s cieľom podnietiť verejnú diskusiu. Uvedený súd si kladie najmä otázku, či sa článok 21 nariadenia č. 596/2014 uplatňuje na MT ako ustanovenie, ktoré je priaznivejšie než ustanovenia v smernici 2003/6, v rozsahu, v akom MT uvádza, že konal na základe svojho postavenia bývalého ministra a člena opozičnej strany, a to s cieľom upozorniť verejnosť na plán privatizácie významného verejného podniku. Všeobecnejšie sa predkladajúci vnútroštátny súd pýta, či sa MT môže odvolávať na výnimku zo zákazu zverejnenia dôvernej informácie, ak k takémuto zverejneniu došlo v rámci jeho povinností, s prihliadnutím na skutočnosť, že hoci jeho povinnosti obvykle nezahŕňajú takéto zverejnenie v médiách, došlo k nemu s cieľom vyvolať verejnú diskusiu o otázke všeobecného záujmu.

30 Predkladajúci vnútroštátny súd preto usúdil, že vyriešenie sporu vo veci samej závisí najmä od výkladu článku 3 smernice 2003/6, ako aj článkov 10 a 21 nariadenia č. 596/2014.

31 Za týchto podmienok Cour d’appel de Bruxelles (Odvolací súd Brusel) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1. Má sa článok 3 smernice 2003/6 v spojení s článkami 11 a 52 [Charty], článkom 10 EDĽP a so zásadou rovnosti, pokiaľ ide o zákaz ‚prezradiť dôvernú informáciu akejkoľvek ďalšej osobe, pokiaľ takéto prezradenie nie je vykonané v priebehu bežného výkonu práce, profesie alebo plnenia si povinností‘, vykladať v tom zmysle, že zakazuje oznamovanie dôverných informácií v médiách (rozhlase a na internetových stránkach tlače) osobou, ktorá je politikom, bývalým ministrom a členom opozičnej strany, vystupuje v médiách v tomto postavení a usiluje sa takýmto oznámením vyvolať verejnú diskusiu o otázke všeobecného záujmu s cieľom kritizovať privatizačný projekt, ale ktorej povinnosti bežne nezahŕňajú takýto druh šírenia dôverných informácií v médiách?

34 Vzhľadom na to, že smernica 2003/6 bola zrušená a nahradená nariadením č. 596/2014 s účinnosťou od 3. júla 2016 a že toto nariadenie zaviedlo, najmä v článku 21 týkajúcom sa zverejňovania alebo šírenia informácií v médiách, osobitný režim v prípade, ak k zverejneniu dochádza „na účely žurnalistiky alebo iných foriem prejavu v médiách“, ktorý sa predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu javí ako menej prísny než režim ustanovený uvedenou smernicou, tento súd sa v podstate svojou druhou otázkou pýta, či sa článok 21 vzťahuje na zverejnenie alebo šírenie dôverných informácií v médiách zo strany politika, a to s cieľom posúdiť, či by sa takýto priaznivejší režim mohol uplatniť na skutkové okolnosti vo veci samej.

38 Aby bolo na túto otázku možné odpovedať, je potrebné pripomenúť, že článok 10 ods. 1 nariadenia č. 596/2014 stanovuje, že k neoprávnenému zverejneniu dôverných informácií, ktoré je podľa článku 14 písm. c) tohto nariadenia zakázané, dôjde vtedy, keď osoba, ktorá má dôvernú informáciu, ju poskytne inej osobe s výnimkou prípadov, keď sa zverejnenie uskutočňuje v rámci normálneho výkonu zamestnania, povolania alebo povinností.

39 Ako už Súdny dvor konštatoval, článok 10 ods. 1 nariadenia č. 596/2014 v spojení s článkom 14 písm. c) tohto nariadenia v podstate zodpovedá článku 3 písm. a) smernice 2003/6, ktorý ukladal členským štátom povinnosť zakázať zverejnenie dôverných informácií. Konkrétne článok 10 nariadenia č. 596/2014 tým, že stanovuje, že zverejnenie dôvernej informácie nie je neoprávnené, ak k nemu dochádza v rámci normálneho výkonu zamestnania, povolania alebo povinností, obsahuje rovnakú výnimku zo zákazu zverejnenia dôverných informácií ako uvedené ustanovenie tejto smernice (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. marca 2022, Autorité des marchés financiers, C‑302/20, EU:C:2022:190, bod 76).

40 Na účely určenia rozsahu tejto výnimky treba pripomenúť, ako vyplýva najmä z odôvodnení 2 a 24 nariadenia č. 596/2014, ako aj z jeho článku 1, že cieľom tohto nariadenia je zabezpečiť, tak ako uvedená smernica, ktorá mu predchádzala, integritu finančných trhov Únie a posilniť dôveru investorov v tieto trhy, ktorá sa zakladá najmä na skutočnosti, že sa budú nachádzať v rovnakom postavení a budú chránení proti neoprávnenému používaniu dôverných informácií (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. marca 2022, Autorité des marchés financiers, C‑302/20, EU:C:2022:190, bod 77 a citovanú judikatúru, ako aj zo 16. apríla 2026, Brännelius, C‑229/24, EU:C:2026:298, bod 51).

45 Okrem toho má takýto politik záujem zverejniť svoj názor na aktuálne dianie a vyjadriť kritiku voči výkonnej moci v rámci diskusie vo verejnom záujme (pozri v tomto zmysle rozsudok ESĽP, 27. októbra 2020, Kiliçdaroğlu v. Turecko, CE:ECHR:2020:1027JUD001655818, body 48 a 49).

46 V tejto súvislosti predkladajúci vnútroštátny súd spresňuje, že v čase skutkových okolností vo veci samej bol MT bývalým ministrom a významným členom opozičnej politickej strany a že práve v tomto postavení sprístupnil rozhlasu a tlači informácie týkajúce sa blížiacej sa privatizácie hlavného prevádzkovateľa poštových služieb v Belgicku. Hoci podľa tohto súdu, a ako je výslovne uvedené v prvej otázke, povinnosti MT zvyčajne nezahŕňajú tento druh šírenia dôverných informácií v médiách, k takémuto zverejneniu došlo práve s cieľom podnietiť verejnú diskusiu o otázke verejného záujmu a kritizovať citlivú a osobitne významnú transakciu blížiacej sa privatizácie verejného podniku.

47 Za týchto podmienok zverejnenie dôvernej informácie, o ktorú ide vo veci samej, s výhradou overenia, ktoré musí vykonať predkladajúci vnútroštátny súd, môže patriť do rámca normálneho výkonu povinností MT, a teda nepodliehať zákazu stanovenému v článku 10 ods. 1 nariadenia č. 596/2014, pokiaľ sú dodržané ostatné podmienky vyplývajúce z tohto ustanovenia v zmysle judikatúry citovanej v bode 41 tohto rozsudku.

48 Na druhej strane vzhľadom na skutočnosť, že k zverejneniu, o ktoré ide vo veci samej, došlo v médiách, treba overiť, či, ako to požaduje predkladajúci vnútroštátny súd vo svojej druhej otázke, takéto zverejnenie môže patriť do pôsobnosti článku 21 tohto nariadenia, ktorý výslovne upravuje zverejňovanie dôverných informácií v médiách a vyžaduje, aby sa na účely článku 10 uvedeného nariadenia zohľadnili najmä pravidlá upravujúce slobodu tlače a slobodu prejavu.

52 Pokiaľ ide o znenie článku 21 nariadenia č. 596/2014, treba konštatovať, že výraz „na účely iných foriem prejavu v médiách“ sa vo všeobecnosti, a ako vyplýva zo samotného názvu tohto článku, vzťahuje na zverejnenie alebo šírenie informácií v médiách, a preto sa netýka nevyhnutne len zverejňovania informácií spočívajúceho v ich publikovaní alebo zverejňovania na účely novinárskej činnosti, ale aj zverejňovania, ktoré môžu vykonávať iné osoby, pričom ich úloha a vykonávané povinnosti sa musia posudzovať individuálne a so zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu.

53 Pokiaľ ide o kontext a ciele sledované nariadením č. 596/2014, z jeho odôvodnenia 2 vyplýva, že cieľom tohto nariadenia je zabezpečiť integritu finančných trhov zákazom zneužívania trhu, ako je napríklad obchodovanie s využitím dôverných informácií a neoprávnené zverejňovanie dôverných informácií. Z odôvodnenia 77 uvedeného nariadenia ďalej vyplýva, že tento cieľ sa má sledovať pri rešpektovaní základných práv a zásad zakotvených v Charte, najmä slobody tlače a slobody prejavu v iných médiách, ako sú zaručené v Únii a v členských štátoch a ako sú zakotvené v článku 11 Charty a okrem toho uvedené v článku 21 nariadenia č. 596/2014 (rozsudok z 15. marca 2022, Autorité des marchés financiers, C‑302/20, EU:C:2022:190, bod 65).

54 V záujme zohľadnenia významu týchto základných slobôd v každej demokratickej spoločnosti treba výrazy, ktoré sa v tomto článku 21 nachádzajú, teda „na účely žurnalistiky“ a „na účely iných foriem prejavu v médiách“ vykladať extenzívne (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. marca 2022, Autorité des marchés financiers, C‑302/20, EU:C:2022:190, bod 66 a citovanú judikatúru).

58 Pokiaľ ide v druhom rade o otázku, či MT svojimi vyhláseniami zamýšľal zaviesť trh, s výhradou overenia predkladajúcim vnútroštátnym súdom tak z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ako aj zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že v prejednávanej veci to tak nebolo.

59 Pokiaľ ide o dôsledky, ktoré treba vyvodiť z uplatnenia článku 21 nariadenia č. 596/2014 na účely jeho článku 10, treba pripomenúť, že výnimka stanovená v uvedenom článku 21 sa má vykladať tak, aby sa zabezpečil potrebný účinok druhého uvedeného ustanovenia vzhľadom na jeho účel – ako je uvedený aj v odôvodnení 77 tohto nariadenia, ktorého obsah je v podstate totožný s obsahom odôvodnenia 44 smernice 2003/6 – a to rešpektovanie slobody tlače a slobody prejavu v iných médiách zaručených najmä v článku 11 Charty (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. marca 2022, Autorité des marchés financiers, C‑302/20, EU:C:2022:190, bod 80 a citovanú judikatúru).

60 Ako však už Súdny dvor rozhodol, sloboda prejavu a právo na informácie uznané v článku 11 Charty predstavujú jeden zo základných pilierov demokratickej a pluralitnej spoločnosti, a je súčasťou hodnôt, na ktorých je v súlade s článkom 2 ZEÚ založená Únia. Zásahy do práv a slobôd zaručených týmto článkom 11 sa teda musia v takomto kontexte obmedziť na to, čo je striktne nevyhnutné (rozsudok zo 4. októbra 2024, Real Madrid Club de Fútbol, C‑633/22, EU:C:2024:843, bod 49 a citovaná judikatúra).

61 Okrem toho na účely výkladu článku 11 Charty treba podľa jej článku 52 ods. 3 zohľadniť judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúcu sa článku 10 EDĽP (rozsudok z 15. marca 2022, Autorité des marchés financiers, C‑302/20, EU:C:2022:190, bod 67 a citovaná judikatúra).

64 Vyhlásenia politika s cieľom podnietiť verejnú diskusiu o otázkach všeobecného záujmu, ako je blížiaca sa privatizácia verejnoprávneho podniku, pritom môžu patriť do rámca slobody prejavu takejto osoby v oblasti politického diskurzu a v oblasti otázok všeobecného záujmu v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 62 tohto rozsudku.

65 Súdny dvor však zároveň viackrát spresnil, že práva a slobody zakotvené v článku 11 Charty nie sú absolútnymi výsadami, ale musia sa vnímať vo vzťahu k ich úlohe v spoločnosti (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. októbra 2020, La Quadrature du Net a i., C‑511/18, C‑512/18 a C‑520/18, EU:C:2020:791, bod 120, ako aj citovanú judikatúru, a zo 4. októbra 2024, Real Madrid Club de Fútbol, C‑633/22, EU:C:2024:843, bod 47).

66 Ako vyplýva z jej článku 52 ods. 1 Charty, táto totiž pripúšťa obmedzenia výkonu týchto práv a slobôd, pokiaľ sú tieto obmedzenia stanovené zákonom, rešpektujú podstatu uvedených práv a slobôd a za predpokladu dodržiavania zásady proporcionality sú nevyhnutné a skutočne zodpovedajú cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo potrebe chrániť práva a slobody iných.

67 Požiadavka vyplývajúca z článku 10 ods. 1 nariadenia č. 596/2014, aby takéto zverejnenie bolo nevyhnutné na výkon povinností politika, ako aj primeranosť tohto zverejnenia sa teda musia posudzovať vzhľadom na skutočnosť, že tento článok 10 ods. 1 v rozsahu, v akom predstavuje obmedzenie základného práva zaručeného článkom 11 Charty, sa má vykladať v súlade s článkom 52 ods. 1 Charty (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. marca 2022, Autorité des marchés financiers, C‑302/20, EU:C:2022:190, bod 81).

72 Konkrétne vzhľadom na to, že podľa predkladajúceho vnútroštátneho súdu bolo cieľom, ktorý sa MT snažil dosiahnuť zverejnením informácie o blížiacej sa privatizácii spoločnosti Bpost, podnietiť verejnú diskusiu o otázke všeobecného záujmu, treba overiť, či na jednej strane bolo toto zverejnenie nevyhnutné na uvedený účel, a to vzhľadom na to, že debata o privatizácii verejných podnikov sa už v Belgicku uskutočnila počas diskusií, ktoré predchádzali prijatiu zákona zo 16. decembra 2015 spomenutého v bode 18 tohto rozsudku, a vzhľadom na to, že, ako bolo uvedené v bode 22 tohto rozsudku, podľa harmonogramu vyjednávačov sa rátalo s tým, že 6. júna 2016 bude uverejnená tlačová správa o dokončení privatizácie, a či na druhej strane uvedené zverejnenie takejto informácie, ktorá v tomto prípade spresňovala totožnosť subjektov zapojených do predmetnej privatizácie, ako aj nový podiel, ktorý bude mať Belgické kráľovstvo na základnom imaní spoločnosti Bpost po tejto privatizácii, bolo najvhodnejším prostriedkom na informovanie verejnosti o udalosti týkajúcej sa dotknutého členského štátu s cieľom podnietiť verejnú diskusiu.

73 Pokiaľ ide o otázku, či je zverejnenie dotknutej dôvernej informácie v súlade so zásadou proporcionality, treba preskúmať, či by obmedzenie slobody prejavu, ktoré by zákaz takéhoto zverejnenia priniesol, bolo neprimerané vo vzťahu k ujme, ktorú by takéto zverejnenie mohlo spôsobiť integrite finančných trhov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. marca 2022, Autorité des marchés financiers, C‑302/20, EU:C:2022:190, bod 84).

O trovách

78 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:

Článok 3 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES z 28. januára 2003 o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (zneužívanie trhu), článok 10 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES a článok 21 tohto nariadenia so zreteľom na články 11 a 52 Charty základných práv Únie, článok 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, ako aj na zásadu rovnosti

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

zverejnenie dôvernej informácie v médiách zo strany politika s cieľom kritizovať prebiehajúcu privatizáciu verejného podniku a podnietiť verejnú diskusiu o otázke všeobecného záujmu môže patriť do rámca bežného výkonu jeho povinností v zmysle článku 3 písm. a) smernice 2003/6 a článku 10 ods. 1 nariadenia č. 596/2014 a že článok 21 tohto nariadenia sa môže uplatniť na takéto zverejnenie, pokiaľ je toto zverejnenie, posudzované s prihliadnutím na slobodu prejavu tohto politika, nevyhnutné na výkon uvedených povinností a je v súlade so zásadou proporcionality.