C-391/24

LZ,

SÚDNY DVOR (desiata komora),

v zložení: predseda desiatej komory D. Gratsias, sudcovia E. Regan (spravodajca) a B. Smulders,

generálny advokát: M. Szpunar,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

Európska komisia, v zastúpení: T. Franchoo, H. Leupold a J. Vondung, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu rámcového rozhodnutia Rady 2008/947/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky a probačné rozhodnutia na účely dohľadu nad probačnými opatreniami a alternatívnymi sankciami ( Ú. v. EÚ L 337, 2008, s. 102 ).

Článok 1 rámcového rozhodnutia Rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii ( Ú. v. EÚ L 327, 2008, s. 27 ), nazvaný „Vymedzenia pojmov“, stanovuje:

„Na účely tohto rámcového rozhodnutia:

a)

‚rozsudok‘ je konečné rozhodnutie alebo súdny príkaz štátu pôvodu, ktorým sa fyzickej osobe ukladá trest;

b)

‚trest‘ je akýkoľvek trest odňatia slobody alebo akékoľvek opatrenie zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody uložené na určitý alebo neurčitý čas za trestný čin na základe trestného konania;

„Pokiaľ je druh trest[u] nezlučiteľný s právom vykonávajúceho štátu z hľadiska jeho povahy, príslušný orgán vykonávajúceho štátu ho môže prispôsobiť trestu alebo opatreniu za podobné trestné činy podľa svojho práva. Takýto trest alebo takéto opatrenie musia čo najviac zodpovedať trestu uloženému v štáte pôvodu, a preto sa trest nesmie zmeniť na peňažný trest.“

6

Článok 9 toho istého rámcového rozhodnutia s názvom „Dôvody odmietnutia uznania alebo výkonu“ v odseku 1 uvádza:

„Príslušný orgán vykonávajúceho štátu môže odmietnuť uznanie rozsudku a vykonanie trestu, ak:

…

k)

8

Článok 1 tohto rámcového rozhodnutia, nazvaný „Ciele a rozsah pôsobnosti“, v odsekoch 1 až 3 stanovuje:

„1. Cieľom tohto rámcového rozhodnutia je uľahčenie sociálnej nápravy odsúdených osôb, zlepšenie ochrany obetí a širokej verejnosti a uľahčenie uplatňovania vhodných probačných opatrení a alternatívnych sankcií v prípade páchateľov, ktorí nežijú v štáte odsúdenia. Na účely dosiahnutia týchto cieľov toto rámcové rozhodnutie ustanovuje pravidlá, podľa ktorých iný členský štát než členský štát, v ktorom bola dotknutá osoba odsúdená, uznáva rozsudky a prípadné probačné rozhodnutia a dohliada na probačné opatrenia uložené na základe takého rozsudku alebo alternatívne sankcie uvedené v takomto rozsudku a prijíma všetky ďalšie rozhodnutia súvisiace s týmto rozsudkom, pokiaľ nie je v tomto rámcovom rozhodnutí ustanovené inak.

2. Toto rámcové rozhodnutie sa vzťahuje len na:

a)

uznávanie rozsudkov a prípadných probačných rozhodnutí;

a)

výkon rozsudkov v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na ktoré sa vzťahuje rámcové rozhodnutie [2008/909];

…“

9

Podľa článku 2 uvedeného rámcového rozhodnutia s názvom „Vymedzenie pojmov“:

„Na účely tohto rámcového rozhodnutia:

c)

podmienečné odsúdenie;

d)

alternatívna sankcia;

2.

‚podmienečný trest‘ je trest odňatia slobody alebo akékoľvek opatrenie zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, ktorého výkon je pri ukladaní trestu úplne alebo sčasti podmienečne odložený uložením jedného alebo viacerých probačných opatrení. Takéto probačné opatrenia sa môžu uviesť v samotnom rozsudku alebo stanoviť v osobitnom probačnom rozhodnutí prijatom príslušným orgánom;

a)

rozhodlo o podmienečnom prepustení alebo

b)

ukladajú probačné opatrenia;

6.

‚podmienečné prepustenie‘ je konečné rozhodnutie príslušného orgánu alebo rozhodnutie vyplývajúce z vnútroštátneho práva o predčasnom prepustení odsúdenej osoby po výkone časti trestu odňatia slobody alebo iného opatrenia zahŕňajúceho pozbavenie osobnej slobody uložením jedného alebo viacerých probačných opatrení;

…

k) povinnosť podrobiť sa liečeniu…“

11

Článok 9 rámcového rozhodnutia 2008/947 s názvom „Úprava probačných opatrení alebo alternatívnych sankcií“ v odsekoch 1 a 3 uvádza:

„1. Ak je druh alebo trvanie príslušného probačného opatrenia alebo alternatívnej sankcie alebo trvanie probačnej doby nezlučiteľné s právom vykonávajúceho štátu, príslušný orgán v uvedenom štáte ich môže upraviť v súlade s druhom a trvaním probačných opatrení a alternatívnych sankcií alebo trvaním probačnej doby, ktoré sa podľa práva vykonávajúceho štátu uplatňujú na rovnocenné trestné činy. Prispôsobené [Upravené – neoficiálny preklad ] probačné opatrenie, alternatívna sankcia alebo trvanie probačnej doby musia v čo najväčšej miere zodpovedať tým, ktoré sa uložili v štáte pôvodu.

…

rozsudkom alebo prípadným probačným rozhodnutím sa ukladá liečenie, na ktoré bez ohľadu na ustanovenia článku 9 vykonávajúci štát nemôže dohliadať vzhľadom na svoj právny alebo zdravotnícky systém;

…“

Belgické právo

13

Článok 34a Strafwetboek (Trestný zákon) stanovuje:

„Trest dohľadu zo strany súdu pre výkon trestov je dodatočným trestom, ktorý musí, resp. môže byť uložený v prípadoch ustanovených zákonom na účely ochrany spoločnosti pred osobami, ktoré spáchali závažný trestný čin poškodzujúci integritu človeka. Tento dodatočný trest začne plynúť po skončení hlavného trestu odňatia slobody alebo väzby.“

„§ 1. Trest dohľadu zo strany súdu pre výkon trestov uložený odsúdenej osobe v súlade s článkami 34a až 34c Trestného zákona začína plynúť po skončení hlavného trestu.

§ 2. Súd pre výkon trestov rozhodne pred uplynutím hlavného trestu a v súlade s postupom podľa oddielu 2 buď o tom, že odsúdená osoba, ktorej bol uložený trest dohľadu, bude pozbavená osobnej slobody alebo bude prepustená s ochranným dohľadom.

Po preskúmaní súdom pre výkon trestov podľa odseku 1 je odsúdená osoba, ktorá bola po skončení skúšobnej doby podmienečne prepustená na slobodu, prípadne za podmienok stanovených v článku 95/7 § 2, prepustená na slobodu s ochranným dohľadom.

§ 3. K pozbaveniu osobnej slobody odsúdenej osoby, ktorej bol uložený trest dohľadu, dôjde v prípade, ak u nej existuje riziko spáchania ďalších závažných trestných činov poškodzujúcich fyzickú a psychickú integritu tretích osôb, pričom toto riziko nie je možné zmierniť uložením osobitných podmienok v rámci prepustenia s ochranným dohľadom.“

16

Podľa článku 95/7 WERV:

Článok 95/21 WERV stanovuje:

„Po uplynutí jedného roka pozbavenia osobnej slobody, ktoré je založené výlučne na rozhodnutí vydanom v nadväznosti na trest dohľadu zo strany súdu pre výkon trestov, tento súd preskúma ex offo možnosť prepustenia na slobodu s ochranným dohľadom. Pozbavenie osobnej slobody odsúdenej osoby, ktorej bol uložený trest dohľadu, pretrváva, ak u nej existuje riziko spáchania ďalších závažných trestných činov poškodzujúcich fyzickú a psychickú integritu tretích osôb a toto riziko nemožno zmierniť uložením osobitných podmienok v rámci prepustenia na slobodu s ochranným dohľadom.

Riaditeľ vydá stanovisko štyri mesiace pred uplynutím lehoty uvedenej v prvom odseku. Uplatní sa článok 95/3 § 2.“

Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

18

Rechtbank van eerste aanleg van Antwerpen (Súd prvej inštancie Antverpy, Belgicko) odsúdil 2. decembra 2011 LZ, holandského štátneho príslušníka, na trest odňatia slobody v trvaní osem rokov za znásilnenie svojej maloletej dcéry, ktorá mala v čase skutkových okolností menej ako štrnásť rokov, s priťažujúcou okolnosťou, že bol priamym príbuzným po vzostupnej línii, ako aj za sexuálny styk so svojou maloletou dcérou a s jednou z jej priateliek, za držanie a distribúciu detskej pornografie a za vyhrážanie sa. Okrem toho mu bol najmä na základe článku 34a code pénal (Trestný zákon) uložený trest dohľadu zo strany súdu pre výkon trestov, a to na obdobie desiatich rokov.

22

V tomto kontexte Strafuitvoeringsrechtbank van de Nederlandstalige rechtbank van eerste aanleg Brussel (Súd pre výkon trestov holandskojazyčného súdu prvej inštancie Brusel, Belgicko), ktorý je vnútroštátnym súdom, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, má v prípade LZ rozhodnúť o „prepustení na slobodu s ochranným dohľadom“ alebo o pokračovaní pozbavenia osobnej slobody v súlade s článkami 95/2 až 95/30 WERV.

23

Tento súd spresňuje, že v súlade s článkom 95/21 WERV pozbavenie osobnej slobody odsúdenej osoby, ktorej bol uložený trest dohľadu, pretrváva, ak u nej existuje riziko spáchania ďalších závažných trestných činov poškodzujúcich fyzickú a psychickú integritu tretích osôb a toto riziko nemožno zmierniť uložením osobitných podmienok v rámci prepustenia na slobodu s ochranným dohľadom.

24

V tomto prípade uvedený súd s prihliadnutím najmä na správu vypracovanú psychologicko‑sociálnou službou väznice, v ktorej sa LZ nachádza, dospel k záveru, že existuje vysoké riziko, že LZ sa môže dopustiť závažných trestných činov poškodzujúcich psychickú alebo fyzickú integritu tretích osôb a že dlhodobá „ústavná liečba“ jeho psychických ťažkostí je absolútne nevyhnutná na to, aby sa zabránilo takémuto riziku recidívy.

28

Vzhľadom na to, že prepustenie na slobodu s ochranným dohľadom, o ktoré požiadal LZ, nemožno vykonať v čase, keď má uvedený súd rozhodnúť, tento súd túto žiadosť zamietol, pričom rozhodol, že bude opätovne preskúmaná po tom, ako Súdny dvor poskytne odpoveď na jeho otázky.

29

Za týchto podmienok Strafuitvoeringsrechtbank van de Nederlandstalige rechtbank van eerste aanleg Brussel (Súd pre výkon trestov holandskojazyčného súdu prvej inštancie Brusel) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

„Má sa rámcové rozhodnutie 2008/947 vykladať v tom zmysle, že ak [Belgické kráľovstvo] v rámci trestu dohľadu vydá rozsudok, ktorým sa odsúdenej osobe prizná prepustenie s ochranným dohľadom pri stanovení osobitných podmienok, a tento rozsudok spolu s osvedčením uvedeným v [tomto] rámcovom rozhodnutí odovzdajú príslušné belgické orgány príslušnému holandskému orgánu, [Holandské kráľovstvo] musí rozsudok uznať a vykonať tak, že okrem iného dohliada na riadne uplatnenie osobitných podmienok, pričom zohľadní, že odsúdená osoba má holandskú štátnu príslušnosť a chcela by sa vrátiť do Holandska?

Platí to tiež vtedy, ak je odsúdenej osobe ako osobitná podmienka uložená povinnosť podrobiť sa v Holandsku ústavnej liečbe z dôvodu jej sexuálnych problémov a z väzenia musí byť preložená do holandského zariadenia so špeciálnym režimom?“

32

Holandská vláda bez toho, aby formálne vzniesla námietku neprípustnosti, vyjadruje pochybnosti, pokiaľ ide o existenciu vzťahu medzi výkladom práva Únie požadovaným v prejudiciálnej otázke a realitou alebo predmetom konania vo veci samej. Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu totiž vyplýva, že žiadosť o prepustenie na slobodu s ochranným dohľadom, ktorú podal LZ na vnútroštátny súd, bola zamietnutá. Z tohto dôvodu už na tomto súde neprebieha konanie týkajúce sa žiadosti, ktorá mu bola predložená, pričom uvedený súd položil Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku v očakávaní neskoršieho preskúmania tejto žiadosti.

33

Ako vyplýva z ustálenej judikatúry, konanie, ktoré upravuje článok 267 ZFEÚ, predstavuje nástroj spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi, prostredníctvom ktorého Súdny dvor poskytuje týmto súdom výklad práva Únie potrebný na vyriešenie sporov, ktoré prejednávajú. Odôvodnením návrhu na začatie prejudiciálneho konania nie je formulovanie poradných názorov na všeobecné alebo hypotetické otázky, ale potreba, ktorá je vnútorne spätá s efektívnym riešením určitého sporu. Ako vyplýva zo samotného znenia článku 267 ZFEÚ, požadované rozhodnutie o prejudiciálnej otázke musí byť „nevyhnutné“ na to, aby umožnilo vnútroštátnemu súdu „vydať rozsudok“ vo veci, ktorá mu bola predložená (rozsudok z 8. mája 2025, Zimir, C‑662/23 , EU:C:2025:326 , bod 25 a citovaná judikatúra).

34

Súdny dvor tak opakovane pripomenul, že zo znenia a systematiky článku 267 ZFEÚ vyplýva, že prejudiciálne konanie predovšetkým predpokladá, že pred vnútroštátnymi súdmi skutočne prebieha konanie, v rámci ktorého majú vydať rozhodnutie, pri ktorom budú môcť zohľadniť rozsudok v prejudiciálnom konaní (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. mája 2025, Zimir, C‑662/23 , EU:C:2025:326 , bod 26 a citovanú judikatúru).

38

Za týchto podmienok je návrh na začatie prejudiciálneho konania prípustný.

O prejudiciálnej otázke

39

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má rámcové rozhodnutie 2008/947 vykladať v tom zmysle, že príslušný orgán vykonávajúceho štátu je na základe tohto rámcového rozhodnutia povinný uznať a vykonať rozsudok, ktorý mu zaslal príslušný orgán štátu pôvodu a ktorým sa v prípade osoby vykonávajúcej trest odňatia slobody rozhodlo o jej prepustení na slobodu s ochranným dohľadom pri stanovení osobitnej podmienky, ktorá vyžaduje, aby sa táto osoba podrobila „ústavnej liečbe“ svojich psychických porúch v zariadení so špeciálny režimom.

40

Článok 2 rámcového rozhodnutia 2008/947 vymedzuje na účely tohto rámcového rozhodnutia najmä pojem „rozsudok“ uvedený v jeho bode 1 písm. a), ktorý znamená konečné rozhodnutie alebo súdny príkaz štátu pôvodu, ktorým sa ustanovuje, že fyzická osoba spáchala trestný čin, a ukladá sa jej po prvé trest odňatia slobody alebo akékoľvek opatrenie zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, ak sa podmienečné prepustenie udelilo na základe takého rozsudku alebo prostredníctvom následného probačného rozhodnutia, po druhé podmienečný trest, po tretie podmienečné odsúdenie alebo po štvrté alternatívna sankcia. Podľa bodu 5 tohto článku 2 sa pod pojmom „probačné rozhodnutie“ rozumie rozsudok alebo konečné rozhodnutie príslušného orgánu štátu pôvodu prijaté na základe takéhoto rozsudku, ktorým sa rozhodlo o podmienečnom prepustení alebo ukladajú probačné opatrenia, pričom tieto opatrenia v súlade s bodom 7 uvedeného článku spočívajú v povinnostiach a pokynoch, ktoré uložil príslušný orgán fyzickej osobe v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi štátu pôvodu v súvislosti s podmienečným trestom, podmienečným odsúdením alebo podmienečným prepustením. Okrem toho vzhľadom na okolnosti, o ktoré ide v konaní vo veci samej, treba zdôrazniť, že v súlade s bodom 6 toho istého článku výraz „podmienečné prepustenie“ odkazuje na konečné rozhodnutie príslušného orgánu alebo rozhodnutie vyplývajúce z vnútroštátneho práva o predčasnom prepustení odsúdenej osoby po výkone časti trestu odňatia slobody alebo iného opatrenia zahŕňajúceho pozbavenie osobnej slobody uložením jedného alebo viacerých probačných opatrení.

47

V súlade s článkom 1 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2008/947 v spojení s odsekom 3 písm. a) tohto článku 1 a s prihliadnutím na odôvodnenie 3 tohto rámcového rozhodnutia sa toto rámcové rozhodnutie týka vzájomného uznávania a výkonu trestov alebo opatrení nezahŕňajúcich pozbavenie osobnej slobody, zatiaľ čo na vzájomné uznávanie a výkon trestov odňatia slobody alebo opatrení zahŕňajúcich pozbavenie osobnej slobody sa vzťahuje rámcové rozhodnutie 2008/909.

48

Tento výklad týkajúci sa pôsobnosti rámcových rozhodnutí 2008/909 a 2008/947 potvrdzujú ustanovenia týchto rámcových rozhodnutí, ktoré sa konkrétnejšie týkajú opatrení v oblasti zdravia.

49

Pokiaľ ide o rámcové rozhodnutie 2008/947, jeho článok 4 ods. 1 písm. k) uvádza, že toto rámcové rozhodnutie sa vzťahuje najmä na probačné opatrenia alebo alternatívne sankcie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa liečeniu. Okrem toho medzi dôvodmi odmietnutia uznania rozsudku alebo prevzatia dohľadu, na ktoré sa môže odvolávať príslušný orgán vykonávajúceho štátu, sa v článku 11 ods. 1 písm. i) uvedeného rámcového rozhodnutia uvádza rozsudok alebo prípadné probačné rozhodnutie, ktoré zahŕňa opatrenie týkajúce sa liečenia, na ktoré bez ohľadu na ustanovenia článku 9 toho istého rámcového rozhodnutia vykonávajúci štát nemôže dohliadať vzhľadom na svoj právny alebo zdravotnícky systém.

53

V prejednávanej veci však treba poznamenať, že vzhľadom na informácie poskytnuté vnútroštátnym súdom v súvislosti so zamýšľaným opatrením, ako aj úvahy uvedené v bode 46 tohto rozsudku opatrenie týkajúce sa osoby vykonávajúcej trest odňatia slobody a spočívajúce v jej prepustení na slobodu s ochranným dohľadom, ktoré bolo prijaté v rámci trestu dohľadu zo strany súdu vykonávajúceho tresty, ktorý bol uložený tejto osobe, ak je spojené s osobitnou podmienkou vyžadujúcou, aby sa uvedená osoba podrobila „ústavnej liečbe“ svojich psychických porúch v zariadení so špeciálnym režimom, predstavuje opatrenie uložené z dôvodu trestného činu, ktorého dôsledkom je – vzhľadom na povahu tejto podmienky –, že táto osoba je pozbavená osobnej slobody.

54

Uznanie a výkon rozsudku ukladajúceho takéto opatrenie preto nepatrí do pôsobnosti rámcového rozhodnutia 2008/947, ale do pôsobnosti rámcového rozhodnutia 2008/909.

55

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že rámcové rozhodnutie 2008/947 sa má vykladať v tom zmysle, že uznanie a výkon rozsudku, ktorým sa v prípade osoby vykonávajúcej trest odňatia slobody rozhodlo o jej prepustení na slobodu s ochranným dohľadom pri stanovení osobitnej podmienky, ktorá vyžaduje, aby sa táto osoba podrobila „ústavnej liečbe“ svojich psychických ťažkostí v zariadení so špeciálny režimom, nepatrí do pôsobnosti tohto rámcového rozhodnutia, takže príslušný orgán vykonávajúceho štátu nie je povinný uznať a vykonať takýto rozsudok na základe uvedeného rámcového rozhodnutia.

uznanie a výkon rozsudku, ktorým sa v prípade osoby vykonávajúcej trest odňatia slobody rozhodlo o jej prepustení na slobodu s ochranným dohľadom pri stanovení osobitnej podmienky, ktorá vyžaduje, aby sa táto osoba podrobila „ústavnej liečbe“ svojich psychických ťažkostí v zariadení so špeciálny režimom, nepatrí do pôsobnosti tohto rámcového rozhodnutia, takže príslušný orgán vykonávajúceho štátu nie je povinný uznať a vykonať takýto rozsudok na základe uvedeného rámcového rozhodnutia.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: holandčina.

( i ) Názov prejednávanej veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.