C-399/24
ECLI:EU:C:2025:791
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62024CJ0399
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62024CJ0399
ROZSUDOK
SÚDNEHO DVORA (tretia komora)
zo 16. októbra 2025 ( *1 )
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Letecká doprava – Nariadenie (ES) č. 261/2004 – Náhrada cestujúcim v prípade veľkého meškania letov – Podmienky – Článok 5 ods. 3 – Pojem ‚mimoriadne okolnosti‘ – Pojem ‚primerané opatrenia‘ na zabránenie mimoriadnej okolnosti alebo následkom takejto okolnosti – Lietadlo zasiahnuté bleskom počas predchádzajúceho letu a v dôsledku toho podrobené povinnej kontrole“
Vo veci C‑399/24,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Landesgericht Korneuburg (Krajinský súd Korneuburg, Rakúsko) zo 16. apríla 2024 a doručený Súdnemu dvoru 7. júna 2024, ktorý súvisí s konaním:
AirHelp Germany GmbH
proti
Austrian Airlines AG,
SÚDNY DVOR (tretia komora),
v zložení: predseda tretej komory C. Lycourgos, sudcovia O. Spineanu‑Matei, S. Rodin, N. Piçarra (spravodajca) a N. Fenger,
generálny advokát: A. Biondi,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
–
AirHelp Germany GmbH, v zastúpení: E. Stanonik‑Palkovits, Rechtsanwältin,
–
Austrian Airlines AG, v zastúpení: M. Brenner a M. Klemm, Rechtsanwälte,
–
Európska komisia, v zastúpení: G. von Rintelen a N. Yerrell, splnomocnení zástupcovia,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1
Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 5 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 ( Ú. v. EÚ L 46, 2004, s. 1 ; Mim. vyd. 07/008, s. 10).
2
Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi AirHelp Germany GmbH (ďalej len „AirHelp“) a Austrian Airlines AG, v súvislosti s odmietnutím Austrian Airlines AG poskytnúť náhradu cestujúcemu, ktorého let s priamym prípojom mal veľké meškanie.
Právny rámec
3
Odôvodnenia 1, 14 a 15 nariadenia č. 261/2004 znejú:
„(1)
Konanie [Európskeho s]poločenstva v oblasti leteckej dopravy by sa malo, okrem iných vecí, zamerať na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany cestujúcich. Okrem toho by sa mal vo všeobecnosti brať plný zreteľ na požiadavky ochrany spotrebiteľa.
…
(14)
Tak ako je to uvedené v [Dohovore o zjednotení niektorých pravidiel pre medzinárodnú leteckú dopravu uzavretom v Montreale 28. mája 1999 a schválenom Európskym spoločenstvom rozhodnutím Rady 2001/539/ES z 5. apríla 2001 ( Ú. v. ES L 194, 2001, s. 38 ; Mim. vyd. 07/005, s. 491)], záväzky prevádzkujúcich leteckých dopravcov by mali byť obmedzené alebo by mali byť od nich leteckí dopravcovia oslobodení v prípadoch, keď bola udalosť spôsobená mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia. Také okolnosti môžu nastať najmä v prípadoch politickej nestability, meteorologických podmienok nezlučiteľných s vykonaním príslušného letu, rizík bezpečnostnej ochrany [bezpečnostnej povahy – neoficiálny preklad ], neočakávaných nedostatkov, ktoré sa týkajú bezpečnosti letu a štrajkov, ktoré ovplyvňujú prevádzku príslušného leteckého dopravcu.
(15)
Za mimoriadne okolnosti sa dá považovať skutočnosť, keď rozhodnutie riadenia letovej prevádzky v konkrétnom dni vo vzťahu ku konkrétnemu lietadlu zapríčiní veľké meškanie, meškanie do nasledujúceho dňa alebo zrušenie jedného alebo viacerých letov takého lietadla dokonca aj vtedy, keď príslušný letecký dopravca uskutočnil všetky primerané opatrenia aby zabránil meškaniu alebo zrušeniu.“
4
Článok 5 tohto nariadenia, nazvaný „Zrušenie“, vo svojich odsekoch 1 a 3 stanovuje:
„1. V prípade zrušenia letu príslušným cestujúcim:
…
c)
príslušní cestujúci majú právo na náhradu od prevádzkujúceho leteckého dopravcu v súlade s článkom 7, pokiaľ:
…
iii)
neboli informovaní o zrušení do siedmich dní pred plánovaným časom odletu a nebolo im ponúknuté presmerovanie, ktoré im umožní odletieť maximálne hodinu pred plánovaným časom odletu a dosiahnuť konečné cieľové miesto maximálne dve hodiny po plánovanom čase príletu.
…
3. Prevádzkujúci letecký dopravca nie je povinný platiť náhradu podľa článku 7, ak môže preukázať, že zrušenie je spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia.“
5
Článok 7 uvedeného nariadenia s názvom „Právo na náhradu“ v odseku 1 stanovuje:
„Keď sa uvádza odkaz na tento článok, cestujúci dostanú náhradu v nasledovnej výške:
…
b)
400 EUR v prípade všetkých letov v rámci Spoločenstva nad 1500 km a všetkých ostatných letov od 1500 km do 3500 km;
…“
Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka
6
Cestujúci mal u spoločnosti Austrian Airlines potvrdenú jednu rezerváciu na let s priamym prípojom s odletom z Iași (Rumunsko) do Londýna‑Heathrow (Spojené kráľovstvo) cez Viedeň (Rakúsko). Prvý let, z ktorého sa tento itinerár s priamym prípojom skladal, ktorý mal priletieť do Viedne 8. marca 2022 o 15.50 hod., dosiahol svoje cieľové miesto až o 22.53 hod., teda s meškaním viac ako sedem hodín. V dôsledku tohto meškania tento cestujúci zmeškal svoj prípojný let a do Londýna‑Heathrow, do svojho konečného cieľového miesta, doletel až v nasledujúci deň ráno.
7
Lietadlo, ktoré malo pôvodne vykonať let z Iași do Viedne, bolo počas svojho predchádzajúceho letu, a to v ten istý deň, 8. marca 2022, krátko pred jeho pristátím v Iași pod búrkovými mrakmi zasiahnuté bleskom. Po prvej bezpečnostnej kontrole, ktorá je po takej udalosti povinná, technici konštatovali viditeľné poškodenie prístroja nachádzajúceho sa na vonkajšku tohto lietadla, ktorý je nevyhnutný pre bezpečnosť letu a ktorý slúži najmä na meranie atmosférického tlaku. Toto konštatovanie viedlo k povinnej dôkladnej bezpečnostnej kontrole tohto lietadla, a v dôsledku toho k jeho zdržaniu na zemi na neurčitú dobu.
8
Za týchto podmienok sa Austrian Airlines rozhodla v ten istý deň prenajať náhradné lietadlo z Viedne, aby uskutočnila predmetný let, aj keď s niekoľkohodinovým meškaním. Medzitým v Iași približne 40 minút pred vzletom tohto lietadla z Viedne o 19.41 hod. technici povolili lietadlu poškodenému bleskom opäť letieť výlučne do Viedne, aby tam po jeho prílete bolo podrobené dôkladnejšej kontrole.
9
Cestujúci dotknutý meškaním postúpil potenciálnu pohľadávku vzniknutú z tohto meškania spoločnosti AirHelp, ktorá podala na Bezirksgericht Schwechat (Okresný súd Schwechat, Rakúsko) žalobu, ktorou sa domáhala, aby od Austrian Airlines získala náhradu vo výške 400 eur uvedenú v článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 261/2004. AirHelp pred týmto súdom na jednej strane tvrdila, že blesk nepredstavuje mimoriadnu okolnosť, ktorá by mohla oslobodiť prevádzkujúceho leteckého dopravcu od jeho povinnosti zaplatiť náhradu stanovenú týmto nariadením, a na druhej strane, že Austrian Airlines neprijala všetky primerané opatrenia na prepravu dotknutého cestujúceho do jeho konečného cieľového miesta čo najskôr.
10
Naproti tomu podľa spoločnosti Austrian Airlines boli tak škody spôsobené na lietadle bleskom, ktorý ho zasiahol, ako aj povinná bezpečnostná kontrola, ktorej predmetom toto lietadlo v dôsledku toho bolo, nezvyčajné a v tomto rozsahu „neplánovateľné ani neovplyvniteľné“, takže by sa mali kvalifikovať ako „mimoriadne okolnosti“ v zmysle článku 5 ods. 3 tohto nariadenia. V každom prípade Austrian Airlines tým, že sa rozhodla prenajať náhradné lietadlo, zabezpečila najrýchlejšie presmerovanie dotknutého cestujúceho z Iași do jeho konečného cieľového miesta, a teda prijala všetky primerané opatrenia na nápravu meškania.
11
Rozsudkom z 30. októbra 2023 Bezirksgericht Schwechat (Okresný súd Schwechat) zamietol žalobu spoločnosti AirHelp, pričom sa najmä domnieval, že blesk treba kvalifikovať ako „mimoriadnu okolnosť“ v zmysle tohto článku 5 ods. 3. Podľa tohto súdu bolo možné stanoviť dostatočnú príčinnú súvislosť medzi na jednej strane bleskom, ktorým bolo zasiahnuté lietadlo zabezpečujúce predchádzajúci let, a ktoré malo zabezpečiť aj let Iași – Viedeň, a na druhej strane meškaním, ktoré utrpel dotknutý cestujúci. Uvedený súd sa tiež domnieval, že vzhľadom na to, že prenájom náhradného lietadla umožnil spoločnosti Austrian Airlines vyhnúť sa zrušeniu letu Iași – Viedeň, ktorý sa nakoniec uskutočnil, hoci s meškaním, v ten istý deň, bolo rozumné nepristúpiť opätovne k zmene lietadla v prospech lietadla poškodeného bleskom, ktorému bolo v skutočnosti povolené opätovne letieť už 19.00 hod.
12
Landesgericht Korneuburg (Krajinský súd Korneuburg, Rakúsko), vnútroštátny súd, ktorý predložil návrh na začatie prejudiciálneho konania, na ktorý AirHelp podala odvolanie proti tomuto rozsudku, sa domnieva, že vyriešenie sporu, o ktorom má rozhodnúť, závisí od toho, ako Súdny dvor objasní otázku, či blesk v zásade predstavuje mimoriadnu okolnosť v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004. Tento súd vysvetľuje, že ak by sa mal blesk kvalifikovať ako mimoriadna okolnosť, mal by povinnosť dodatočne preskúmať, či Austrian Airlines prijala všetky primerané opatrenia, aby zabránila meškaniu, ktoré utrpel dotknutý cestujúci.
13
Uvedený súd okrem toho spresňuje, že v súlade s jeho ustálenou judikatúrou blesk predstavuje mimoriadnu okolnosť v zmysle tohto článku 5 ods. 3. Zamýšľa sa však prípadne odchýliť od tejto judikatúry, s ktorou nesúhlasia iné rakúske súdy, keďže pripúšťa, že stav atmosféry je súčasťou bežného výkonu činnosti leteckých dopravcov a že v dôsledku toho by nestabilné atmosférické podmienky vrátane bleskov, ako aj škody na lietadlách, ktoré z nich vyplývajú, mohli patriť do oblasti zodpovednosti týchto dopravcov, na rozdiel od kolízie s vtákom, ktorú Súdny dvor kvalifikoval ako mimoriadnu okolnosť v bode 24 rozsudku zo 4. mája 2017, Pešková a Peška ( C‑315/15 , EU:C:2017:342 ).
14
Za týchto podmienok Landesgericht Korneuburg (Krajinský súd Korneuburg) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Má sa článok 5 ods. 3 nariadenia [č. 261/2004] vykladať v tom zmysle, že ide o ‚mimoriadnu okolnosť‘, ak lietadlo, ktorým by mal byť let uskutočnený, bolo počas svojho bezprostredne predchádzajúceho letu zasiahnuté bleskom, čo viedlo k jeho povinnej bezpečnostnej kontrole certifikovanými technikmi, ktorá mala za dôsledok to, že tomuto lietadlu bolo povolené opätovne vrátiť sa do prevádzky až zhruba päť hodín po plánovanom odlete?“
O prejudiciálnej otázke
15
Svojou jedinou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 vykladať v tom zmysle, že pojem „mimoriadne okolnosti“ uvedený v tomto ustanovení sa vzťahuje na zasiahnutie lietadla, ktorým sa mal uskutočniť let, bleskom, čo malo za následok povinné bezpečnostné kontroly tohto lietadla, ktoré viedli k jeho oneskorenému návratu do prevádzky.
16
Podľa článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 prevádzkujúci letecký dopravca nie je povinný platiť náhradu podľa článku 7 tohto nariadenia, ak môže preukázať, že zrušenie letu je spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia.
17
Podľa ustálenej judikatúry sa tento článok 5 ods. 3 uplatňuje aj vtedy, ak cestujúcim bolo po prílete spôsobené veľké meškanie ich letu, to znamená v trvaní troch alebo viac hodín. Toto ustanovenie preto umožňuje leteckým dopravcom odvolávať sa na mimoriadne okolnosti v prípade takéhoto meškania s cieľom zbaviť sa povinnosti zaplatiť požadovanú náhradu podľa článku 7 nariadenia č. 261/2004 [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júla 2022, SATA International – Azores Airlines (Výpadok systému dodávky paliva), C‑308/21 , EU:C:2022:533 , bod 19 a citovaná judikatúra].
18
Keďže uvedený článok 5 ods. 3 predstavuje výnimku zo zásady práva cestujúcich na náhradu a vzhľadom na cieľ sledovaný nariadením č. 261/2004, ktorým je, ako vyplýva z odôvodnenia 1 tohto nariadenia, zabezpečenie vysokej úrovne ochrany cestujúcich, pojem mimoriadne okolnosti sa má vykladať reštriktívne [rozsudok z 13. júna 2024, D. (Koncepčná vada motora), C‑411/23 , EU:C:2024:498 , bod 26 a citovaná judikatúra].
19
Súdny dvor už rozhodol, že prevádzkujúci letecký dopravca sa na účely oslobodenia od svojej povinnosti poskytnúť cestujúcim náhradu v prípade veľkého meškania alebo zrušenia letu môže odvolávať na mimoriadnu okolnosť, ktorá ovplyvnila predchádzajúci let prevádzkovaný týmto dopravcom tým istým lietadlom, pod podmienkou, že existuje priama príčinná súvislosť medzi vznikom tejto okolnosti a meškaním alebo zrušením neskoršieho letu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júna 2020, Transportes Aéreos Portugueses, C‑74/19 , EU:C:2020:460 , body 53 a 54 ).
20
Pojem „mimoriadne okolnosti“ uvedený v článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 označuje udalosti, ktoré svojou povahou alebo pôvodom nie sú súčasťou bežného výkonu činnosti dotknutého leteckého dopravcu a vymykajú sa jeho účinnej kontrole, pričom tieto dve podmienky sú kumulatívne a ich splnenie sa musí posudzovať v každom jednotlivom prípade [rozsudok z 11. mája 2023, TAP Portugal (Úmrtie kopilota), C‑156/22 až C‑158/22 , EU:C:2023:393 , bod 18 a citovaná judikatúra].
21
Odôvodnenie
14 nariadenia č. 261/2004, s prihliadnutím na ktoré treba vykladať článok 5 ods. 3 tohto nariadenia, spresňuje, že mimoriadne okolnosti môžu nastať najmä v prípadoch politickej nestability, meteorologických podmienok nezlučiteľných s vykonaním príslušného letu, rizík bezpečnostnej ochrany, neočakávaných nedostatkov, ktoré sa týkajú bezpečnosti letu a štrajkov, ktoré ovplyvňujú prevádzku príslušného leteckého dopravcu.
22
V prejednávanej veci, pokiaľ ide hneď na úvod o prvú z dvoch kumulatívnych podmienok pripomenutých v bode 20 tohto rozsudku, treba poznamenať, že udalosť, akou je zasiahnutie lietadla bleskom, ktoré malo za dôsledok povinné bezpečnostné kontroly tohto lietadla, nemožno považovať za súčasť bežného výkonu činnosti leteckého dopravcu len z toho dôvodu, že stav atmosféry je súčasťou tohto výkonu činnosti a že lietadlá sú konštruované tak, aby boli schopné odolať zasiahnutiu bleskom. Preto takúto udalosť nemožno len z týchto dôvodov vylúčiť z pojmu „mimoriadne okolnosti, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia“ v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 v spojení s odôvodnením 14 tohto nariadenia.
23
Normotvorca Únie totiž v tomto odôvodnení zahrnul do pojmu „mimoriadne okolnosti“„meteorologické podmienky nezlučiteľné s vykonaním príslušného letu“, medzi ktoré patrí najmä riziko zasiahnutia lietadla bleskom.
24
V tejto súvislosti treba uviesť, že zasiahnutie bleskom je svojou povahou porovnateľné s kolíziou s cudzím objektom, akým je vták, ktorú Súdny dvor kvalifikoval ako mimoriadnu okolnosť v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. mája 2017, Pešková a Peška, C‑315/15 , EU:C:2017:342 , bod 24 ).
25
Okrem toho, ak sa lietadlo zasiahnuté bleskom musí podrobiť bezpečnostným kontrolám bez ohľadu na to, či bolo alebo nebolo poškodené, takéto kontroly, ktoré majú svoj pôvod výlučne v zasiahnutí bleskom, nemožno považovať za vnútorne spojené so systémom fungovania lietadla, aj keď je tento systém navrhnutý tak, aby odolal zasiahnutiu bleskom (pozri analogicky rozsudky zo 4. mája 2017, Pešková a Peška, C‑315/15 , EU:C:2017:342 , bod 25 , a zo 4. apríla 2019, Germanwings, C‑501/17 , EU:C:2019:288 , bod 24 ).
26
V tejto súvislosti sa zasiahnutie lietadla bleskom, ktoré v dôsledku toho robí povinnými bezpečnostné kontroly, odlišuje najmä od predčasného zlyhania, hoci aj nečakaného, určitých súčiastok lietadla, ktoré v zásade predstavuje udalosť vnútorne spojenú so systémom fungovania tohto lietadla (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. apríla 2019, Germanwings, C‑501/17 , EU:C:2019:288 , body 21 a 24 , ako aj citovanú judikatúru).
27
Treba preto konštatovať, že zasiahnutie lietadla bleskom, ktoré viedlo k povinným bezpečnostným kontrolám tohto lietadla, spĺňa prvú z dvoch kumulatívnych podmienok na to, aby bolo kvalifikované ako „mimoriadne okolnosti“ v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004.
28
Pokiaľ ide ďalej o druhú podmienku týkajúcu sa neexistencie kontroly okolností uvádzaných leteckým dopravcom, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že udalosti „vnútorného“ pôvodu treba odlišovať od udalostí, ktorých pôvod je „vonkajší“ vo vzťahu k prevádzkujúcemu leteckému dopravcovi (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. marca 2021, Airhelp, C‑28/20 , EU:C:2021:226 , bod 39 ).
29
Pod pojem „vonkajšie udalosti“ spadajú teda tie udalosti, ktoré sú výsledkom činnosti leteckého dopravcu a vonkajších okolností, viac či menej častých v praxi, nad ktorými ale letecký dopravca nemá kontrolu, pretože sú spôsobené prírodnou udalosťou alebo konaním tretej osoby (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. marca 2021, Airhelp, C‑28/20 , EU:C:2021:226 , bod 41 ).
30
V tomto kontexte frekvencia udalosti, o akú ide, nie je sama osebe prvkom, ktorý by umožňoval prijať záver o existencii alebo neexistencii „mimoriadnych okolností“ v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 (pozri analogicky rozsudok z 22. decembra 2008, Wallentin‑Hermann, C‑549/07 , EU:C:2008:771 , body 36 a 37 ).
31
Vzhľadom na vyššie uvedené treba úder blesku do lietadla, ktorý viedol k povinným bezpečnostným kontrolám tohto lietadla, považovať za udalosť, ktorej pôvod sa nachádza v prirodzenej skutočnosti, ktorá sa vymyká účinnej kontrole dotknutého leteckého dopravcu (pozri analogicky rozsudok zo 4. apríla 2019, Germanwings, C‑501/17 , EU:C:2019:288 , bod 26 ).
32
Z toho vyplýva, že druhá kumulatívna podmienka na to, aby existovali „mimoriadne okolnosti“ v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004, je tiež splnená.
33
V tejto súvislosti treba uviesť, že kvalifikácia takéhoto úderu blesku ako „mimoriadnej okolnosti“ v zmysle tohto článku 5 ods. 3 umožňuje zabezpečiť požiadavku bezpečnosti cestujúcich na palube lietadla, ktorá je cieľom sledovaným nariadením č. 261/2004, ako je spresnený v odôvodnení 1 tohto nariadenia, a z ktorej vyplýva, že leteckých dopravcov nemožno nabádať k tomu, aby neprijímali požadované opatrenia a uprednostňovali zachovanie a dochvíľnosť svojich letov pred takouto požiadavkou bezpečnosti [pozri v tomto zmysle rozsudky zo 4. mája 2017, Pešková a Peška, C‑315/15 , EU:C:2017:342 , bod 25 , a zo 4. apríla 2019, Germanwings, C‑501/17 , EU:C:2019:288 , bod 28 , ako aj z 13. júna 2024, Finnair (Koncepčná vada systému merania množstva paliva), C‑385/23 , EU:C:2024:497 , bod 38 ].
34
Pokiaľ ide o „primerané opatrenia“ v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 v spojení s odôvodnením 14 tohto nariadenia, ktoré mal takýto dopravca prijať, aby zabránil vzniku mimoriadnych okolností, ako podmienku na oslobodenie od povinnosti zaplatiť dotknutému cestujúcemu náhradu stanovenú v článku 7 nariadenia č. 261/2004, z ustálenej judikatúry vyplýva, že sa musia zohľadniť len tie opatrenia, ktoré mu môžu prináležať, pod podmienkou, že najmä po technickej a administratívnej stránke takéto opatrenia bolo skutočne možné prijať, priamo alebo nepriamo, bez toho, aby mu vznikali neúnosné straty vzhľadom na kapacity jeho podniku, a že v takom prípade uvedený dopravca preukázal, že tieto opatrenia boli skutočne prijaté (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. mája 2017, Pešková a Peška, C‑315/15 , EU:C:2017:342 , bod 48 ).
35
V tejto súvislosti treba poznamenať, že hoci preventívne opatrenia, akými sú opatrenia na obchádzanie búrkových oblastí, umožňujú vyhnúť sa zasiahnutiu bleskom, napriek meteorologickým údajom a moderným trasám je mimoriadne ťažké úplne vylúčiť prelet cez niektoré z týchto oblastí, ako uvádza Austrian Airlines vo svojej odpovedi na písomné otázky položené Súdnym dvorom.
36
Okrem toho, pokiaľ ide o „primerané opatrenia“ v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 v spojení s odôvodnením 15 tohto nariadenia, ktoré mal letecký dopravca prijať, aby sa predišlo meškaniu alebo zrušeniu letov, ktoré sú dôsledkom mimoriadnych okolností, ktorým sa nedalo zabrániť primeranými opatreniami, ako sú uvedené v bode 34 tohto rozsudku, z ustálenej judikatúry vyplýva, že letecký dopravca, ktorého let mal veľké meškanie alebo bol zrušený z dôvodu výskytu takýchto okolností, musí ešte preukázať, aby sa oslobodil od povinnosti náhrady stanovenej v článku 7 nariadenia č. 261/2004, že aj keby použil všetky prostriedky, či už ide o zamestnancov alebo materiál, a finančné prostriedky, ktorými disponoval, zjavne nemohol, s výnimkou pripustenia neúnosných strát vzhľadom na kapacity svojho podniku v rozhodnom čase, zabrániť tomu, aby tieto okolnosti, ktorým čelil, viedli k zrušeniu letu alebo k veľkému meškaniu tohto letu (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 4. mája 2017, Pešková a Peška, C‑315/15 , EU:C:2017:342 , body 28 a 29 , ako aj zo 4. apríla 2019, Germanwings, C‑501/17 , EU:C:2019:288 , bod 19 ).
37
Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby vzhľadom na všetky okolnosti konania vo veci samej a dôkazy predložené dotknutým leteckým dopravcom posúdil, či tento dopravca prijal takéto opatrenia, s výnimkou pripustenia strát, ktoré by boli neúnosné vzhľadom na kapacitu jeho podniku v rozhodnom čase, najmä tým, že využil všetky prostriedky, ktoré mal k dispozícii, aby zabezpečil primerané, uspokojivé a rýchle presmerovanie cestujúceho, ktorý bol dotknutý veľkým meškaním alebo zrušením letu, najmä v súlade s cieľom zaručiť vysokú úroveň ochrany cestujúcich, ako je uvedené v odôvodnení 1 tohto nariadenia [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júla 2022, SATA International – Azores Airlines (Výpadok systému dodávky paliva), C‑308/21 , EU:C:2022:533 , bod 27 a citovaná judikatúra].
38
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „mimoriadne okolnosti“ uvedený v tomto ustanovení sa vzťahuje na zasiahnutie lietadla, ktorým sa mal uskutočniť let, bleskom, čo malo za následok povinné bezpečnostné kontroly tohto lietadla, ktoré viedli k jeho oneskorenému návratu do prevádzky.
O trovách
39
Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:
Článok 5 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91,
sa má vykladať v tom zmysle, že:
pojem „mimoriadne okolnosti“ uvedený v tomto ustanovení sa vzťahuje na zasiahnutie lietadla, ktorým sa mal uskutočniť let, bleskom, čo malo za následok povinné bezpečnostné kontroly tohto lietadla, ktoré viedli k jeho oneskorenému návratu do prevádzky.
Podpisy
( *1 ) Jazyk konania: nemčina.