C-401/24

Staten genom Sjöfartsverket

proti

Stockholms Hamn AB,

SÚDNY DVOR (prvá komora),

v zložení: predseda prvej komory F. Biltgen, podpredseda Súdneho dvora T. von Danwitz, vykonávajúci funkciu sudcu prvej komory, sudcovia I. Ziemele, A. Kumin a S. Gervasoni (spravodajca),

generálny advokát: A. Biondi,

Stockholms Hamn AB, v zastúpení: K. Stålnacke a G. Swedlund, stadsadvokater,

–

Európska komisia, v zastúpení: C. Faroghi, I. Georgiopoulos a A. Steiblytė, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní z 5. júna 2025,

vyhlásil tento

Rozsudok

Zmluva o FEÚ

3

Článok 107 ods. 1 ZFEÚ stanovuje:

„Ak nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.“

Akt o pristúpení

4

Nariadenie 2015/1589

5

Článok 1 písm. b) bod i) nariadenia 2015/1589 definuje „existujúcu pomoc“ takto:

„Na účely tohto nariadenia platia nasledujúce vymedzenia pojmov:

…

b)

7

Článok 4 nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku [108 ZFEÚ] ( Ú. v. EÚ L 140, 2004, s. 1 ; Mim. vyd. 08/004, s. 3), ktorého názov bol zmenený nariadením Komisie (EÚ) 2015/2282 z 27. novembra 2015 ( Ú. v. EÚ L 325, 2015, s. 1 ), v rozsahu, v akom sa teraz týka vykonávania nariadenia 2015/1589, stanovuje:

„1. Na účely článku 1 písm. c) [nariadenia č. 659/1999] zmena existujúcej pomoci bude znamenať každú zmenu, okrem zmien čisto formálneho alebo administratívneho charakteru, ktoré nemôžu ovplyvniť posúdenie zlučiteľnosti opatrenia pomoci so spoločným trhom. Zvýšenie pôvodného rozpočtu existujúcej schémy pomoci najviac o 20 % nebude považované za zmenu existujúcej pomoci.

2. Nasledujúce zmeny existujúcej pomoci budú oznámené (predložené žiadosťou o schválenie poskytnutia štátnej pomoci) na zjednodušenom oznamovacom formulári, upravenom v prílohe II:

a)

zvýšenia rozpočtu schválenej schémy pomoci, presahujúce 20 %;

8

Dve plavebné cesty, jedna cez kanál Södertälje (Švédsko) a druhá cez Štokholm (Švédsko) a jeho plavebnú komoru Hammarby, spájajú Baltské more s jazerom Mälar, tretím najväčším jazerom vo Švédsku.

9

Švédska námorná správa je orgánom verejnej moci zodpovedným za preplavenie lodí cez kanál Södertälje a riadi najmä jeho plavebnú komoru. Stockholms Hamn je spoločnosť zriadená štokholmskou samosprávou v 100 % vlastníctve mesta Štokholm, ktorá prevádzkuje plavebnú komoru Hammarby. Úroveň poplatkov vyberaných za preplavenie cez plavebnú komoru Södertälje a plavebnú komoru Hammarby bola koordinovaná s cieľom zabezpečiť vyvážené rozdelenie dopravy medzi dvoma trasami medzi Baltským morom a jazerom Mälar.

10

Právnou úpravou prijatou 26. októbra 1978 švédske orgány rozhodli zrušiť od roku 1979 niektoré poplatky za preplavenie plavebnou komorou kanála Södertälje a s cieľom pokračovať v koordinácii poplatkov za preplavenie podniknúť kroky na zrušenie poplatkov vyberaných za preplavenie plavebnou komorou Hammarby. V dôsledku toho námorná správa a mesto Štokholm uzavreli v tom istom roku dohodu (ďalej len „dohoda“), podľa ktorej sa samospráva mesta Štokholm vzdala vyberania poplatkov za preplavenie plavidiel okrem rekreačných lodí cez plavebnú komoru v Hammarby výmenou za ročnú kompenzáciu vyplácanú námornou správou (ďalej len „kompenzácia, o ktorú ide vo veci samej“).

14

Dňa 4. mája 2023 podala námorná správa žalobu proti spoločnosti Stockholms Hamn na Stockholms tingsrätt (Súd prvej inštancie Štokholm, Švédsko), ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania. Od spoločnosti Stockholms Hamn žiadala vrátenie sumy 38086436 SEK (približne 3378242 eur) spolu s úrokmi, zodpovedajúcej platbám uskutočneným na základe dohody o kompenzácii v rámci 10‑ročnej vnútroštátnej premlčacej lehoty.

15

Námorná správa tvrdí, že kompenzácia, o ktorú ide vo veci samej, spĺňa podmienky na to, aby bola kvalifikovaná ako štátna pomoc. Podľa nej táto kompenzácia predstavuje pre Stockholms Hamn výhodu, keďže jej zaručovala pravidelný príjem nezávislý od výkyvov dopravy alebo iných prevádzkových rizík. Kvalifikácia ako „štátna pomoc“ je okrem toho potvrdená uplatnením zásady investora v trhovom hospodárstve, keďže žiadny súkromný investor by neodškodnil Štokholms Hamn za to, že neúčtuje poplatky za preplavenie. Námorná správa sa okrem toho domnieva, že kritériá stanovené Súdnym dvorom v rozsudku z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg ( C‑280/00 , EU:C:2003:415 ) (ďalej len „kritériá Altmark“), na účely konštatovania, že protihodnota za záväzky služby vo verejnom záujme nepredstavuje štátnu pomoc, nie sú splnené. Napokon, opierajúc sa o článok 144 aktu o pristúpení, tvrdí, že výnimka týkajúca sa existujúcej pomoci sa na uvedenú kompenzáciu neuplatňuje vzhľadom na jej neoznámenie Komisii a že v každom prípade túto kompenzáciu nemožno kvalifikovať ako existujúcu pomoc vzhľadom na vyjednávania predchádzajúce každému novému päťročnému zmluvnému obdobiu.

a)

sa má v celom rozsahu považovať za pomoc, ktorá narúša alebo môže narušiť hospodársku súťaž tým, že zvýhodňuje príjemcu;

b)

sa má považovať za pomoc, ktorá narúša alebo môže narušiť hospodársku súťaž tým, že zvýhodňuje príjemcu, v rozsahu, v akom kompenzácia presahuje predchádzajúce ročné príjmy príjemcu z poplatkov za službu, pričom sa zohľadňujú zmeny napríklad indexu spotrebiteľských cien a objemu dopravy pri prevádzke plavebných komôr;

c)

sa má považovať za pomoc, ktorá narúša alebo môže narušiť hospodársku súťaž tým, že zvýhodňuje príjemcu v rozsahu, v akom kompenzácia presahuje ročné náklady príjemcu na poskytovanie služby;

3.

V prípade kladnej odpovede na druhú otázku má sa takáto ročná kompenzácia napriek tomu považovať za novú pomoc, ak bola dohoda po pristúpení Švédskeho kráľovstva k Európskej únii viackrát predĺžená vždy o päť rokov v súlade s pôvodnými podmienkami bez výpovede a ročná kompenzácia za každé nové päťročné obdobie sa menila čiastočne so zohľadnením indexu spotrebiteľských cien a čiastočne so zohľadnením rozsahu služby, ktorá bola poskytovaná bezodplatne počas predchádzajúceho obdobia platnosti dohody, v tejto veci so zohľadnením objemu dopravy v plavebnej komore?“

O prejudiciálnych otázkach

O prvej otázke

18

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 107 ods. 1 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že kompenzácia vyplatená na základe zmluvy zo štátnych prostriedkov akciovej spoločnosti samosprávy s cieľom kompenzovať záväzok tejto spoločnosti poskytovať bezodplatne službu prevádzkovania plavebnej komory na vodnej ceste, ktorá podliehala poplatku pred uzavretím tejto zmluvy, predstavuje štátnu pomoc.

S cieľom poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď treba pripomenúť, že na účely posúdenia opatrenia ako štátnej pomoci článok 107 ods. 1 ZFEÚ predpokladá najmä existenciu výhody poskytnutej podniku. V tejto súvislosti treba na jednej strane zdôrazniť, že podnikom je na účely uplatnenia ustanovení práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže každý subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť bez ohľadu na jeho právne postavenie a spôsob financovania. Hospodárska činnosť je akákoľvek činnosť pozostávajúca z ponúkania tovarov alebo služieb na danom trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. októbra 2015, EasyPay a Finance Engineering, C‑185/14 , EU:C:2015:716 , body 36 a 37 , ako aj citovanú judikatúru).

22

Prináleží teda vnútroštátnemu súdu, aby určil, či v prejednávanej veci akciová spoločnosť samosprávy, Stockholms Hamn, ako prevádzkovateľ plavebnej komory Hammarby vykonáva hospodársku činnosť, a preto ju treba kvalifikovať ako „podnik“ v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

23

V tejto súvislosti treba v prvom rade zdôrazniť, že podľa judikatúry Súdneho dvora verejná alebo súkromná povaha subjektu vykonávajúceho predmetnú činnosť nemôže mať vplyv na otázku, či tento subjekt má alebo nemá postavenie „podnikateľa“. Samotný štát alebo štátny subjekt totiž môže konať ako podnik. Okrem toho právny subjekt, a najmä verejnoprávny subjekt, možno považovať za podnik, iba pokiaľ ide o časť jeho činností, ak činnosti, ktoré zodpovedajú tejto časti, možno kvalifikovať ako hospodárske činnosti (pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. júla 2012, Compass‑Datenbank, C‑138/11 , EU:C:2012:449 , body 35 a 37 , ako aj z 27. júna 2017, Congregación de Escuelas Pías Provincia Betania, C‑74/16 , EU:C:2017:496 , bod 42 ). Postavenie subjektu vo vnútroštátnom práve preto nie je rozhodujúce.

27

V treťom rade podľa judikatúry Súdneho dvora posúdenie činnosti ako hospodárskej činnosti vždy súvisí s presne vymedzenou činnosťou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. júna 2017, Congregación de Escuelas Pías Provincia Betania, C‑74/16 , EU:C:2017:496 , bod 44 a citovanú judikatúru).

28

V prejednávanej veci služba obsluhy plavebnej komory, o ktorú ide vo veci samej, ktorej sa týkala dohoda a ktorá viedla k plateniu kompenzácie, o ktorú ide vo veci samej, spoločnosti Štokholms Hamn, spočíva vo vykonaní všetkých úkonov potrebných na zabezpečenie preplavenia iných než rekreačných plavidiel plavebnou komorou Hammarby. Okrem prípadu, ak sa táto služba vzhľadom na podmienky jej poskytovania nemôže oddeliť od služby obsluhy plavebnej komory pre rekreačné plavidlá, čo musí posúdiť vnútroštátny súd, overenie existencie hospodárskej činnosti sa musí týkať iba služby pre iné ako rekreačné plavidlá.

29

Vo štvrtom rade treba pripomenúť, že v súlade s judikatúrou Súdneho dvora pripomenutou v bode 21 tohto rozsudku na to, aby bolo možné kvalifikovať dotknutú službu ako hospodársku činnosť, musí spočívať v ponúkaní tovarov alebo služieb na danom trhu.

33

Z toho vyplýva, že okolnosť, že služba obsluhy plavebnej komory, o ktorú ide vo veci samej, je poskytovaná bezodplatne, môže predstavovať nepriamy dôkaz o neexistencii hospodárskej činnosti.

34

Vnútroštátnemu súdu však prináleží overiť, či sa služba obsluhy plavebnej komory, o ktorú ide vo veci samej, poskytuje na trhu, teda v konkurencii s inými hospodárskymi subjektmi.

35

V tejto súvislosti z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že táto služba umožňuje spojenie medzi Baltským morom a jazerom Mälar a že jedinou inou vodnou cestou umožňujúcou toto spojenie je kanál Södertälje, ktorého prechod spravuje švédsky štát a ktorý bol počas trvania dohody takisto bezodplatný. Zdá sa teda, že neexistuje nahraditeľnosť iným subjektom sledujúcim cieľ dosiahnutia zisku v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 30 tohto rozsudku, a teda ani konkurenčný vzťah medzi službami obsluhy plavebnej komory na dvoch dotknutých vodných cestách, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

Za opatrenie, ktoré túto podmienku spĺňa, sa považuje akékoľvek štátne opatrenie, ktoré bez ohľadu na svoju formu a ciele môže priamo alebo nepriamo zvýhodniť jeden alebo viacero podnikov alebo im môže poskytnúť výhodu, ktorú by za bežných trhových podmienok nemohli získať (rozsudok zo 17. novembra 2022, Volotea a easyJet/Komisia, C‑331/20 P a C‑343/20 P , EU:C:2022:886 , bod 107 a citovaná judikatúra).

39

Podmienky, za ktorých bola takáto výhoda poskytnutá, sa v zásade posudzujú na základe zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, s výnimkou toho, že by nebolo vôbec možné porovnať konanie štátu, o ktoré ide v danom prípade, s konaním súkromného subjektu, najmä preto, že štát konal v postavení orgánu verejnej moci (rozsudok zo 17. novembra 2022, Volotea a easyJet/Komisia, C‑331/20 P a C‑343/20 P , EU:C:2022:886 , bod 108 , ako aj citovaná judikatúra). Uplatniteľnosť kritéria súkromného hospodárskeho subjektu teda závisí od toho, či dotknutý členský štát poskytuje hospodársku výhodu podniku ako súkromný subjekt, a nie ako orgán verejnej moci. Na účely tohto posúdenia sú relevantné najmä povaha a predmet predmetného opatrenia, kontext, do ktorého patrí, ako aj sledovaný cieľ a pravidlá, ktorým toto opatrenie podlieha (pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. júna 2012, Komisia/EDF, C‑124/10 P , EU:C:2012:318 , bod 81 a 86 , ako aj z 13. marca 2025, Cividale a i., C‑746/23 a C‑747/23 , EU:C:2025:171 , bod 42 ).

40

V prejednávanej veci z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že dohoda bola uzavretá v nadväznosti na rozhodnutie švédskych orgánov zrušiť na regionálnej úrovni určité poplatky uložené za prechod určitými vnútrozemskými vodnými cestami s cieľom zachovať vyvážené rozdelenie dopravy medzi dotknutými vodnými cestami. Z toho vyplýva, ako uviedol generálny advokát v bode 21 svojich návrhov, že informácie, ktoré má Súdny dvor k dispozícii v súvislosti s dôvodmi platenia kompenzácie, o ktorú ide vo veci samej, spoločnosti Štokholms Hamn, sa skôr majú vykladať v zmysle zásahu švédskeho štátu ako orgánu verejnej moci, a nie ako súkromného subjektu.

Súdny dvor stanovil štyri kumulatívne podmienky, ktoré musí takáto kompenzácia spĺňať, aby sa vylúčila existencia výhody. Po prvé podnik, ktorý prijíma takúto kompenzáciu, musí byť skutočne poverený plnením záväzkov služby vo verejnom záujme a tieto záväzky musia byť jasne definované. Po druhé kritériá, na základe ktorých sa vypočíta protihodnota, musia byť vopred objektívne a transparentne stanovené, aby sa vylúčilo, že protihodnota bude predstavovať ekonomickú výhodu, ktorá môže zvýhodniť prijímajúci podnik vo vzťahu ku konkurenčným podnikom. Po tretie protihodnota nepresahuje to, čo je nevyhnutné na krytie celých alebo čiastočných nákladov vyvolaných plnením povinností verejnej služby, pričom treba brať do úvahy s tým súvisiace príjmy, ako aj primeraný zisk na plnenie týchto povinností. Po štvrté, ak sa výber podniku, ktorý bude poverený realizáciou záväzkov služieb vo verejnom záujme v konkrétnom prípade neuskutočňuje prostredníctvom výberového konania v rámci verejnej súťaže umožňujúcej vybrať kandidáta schopného poskytovať tieto služby za najnižšiu cenu, výška nevyhnutnej kompenzácie musí byť určená na základe analýzy výdavkov, ktoré by stredne veľký podnik, dobre riadený a primerane vybavený na to, aby mohol spĺňať požadované požiadavky verejnej služby, vynaložil pri realizácii týchto záväzkov (rozsudok z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, C‑280/00 , EU:C:2003:415 , bod 89 až 93 ).

43

V prejednávanej veci treba uviesť, že bezodplatnosť operácií obsluhy plavebnej komory, ktoré Štokholms Hamn vykonávala počas relevantného obdobia pre komerčné lode, zrejme predstavovala povinnosť uloženú zákonom a následne formalizovanú v dohode uzavretej s povereným správnym orgánom na tento účel, ktorou švédske orgány sledovali cieľ zabezpečiť optimálne rozdelenie komerčnej námornej dopravy vo všeobecnom záujme. Ako uviedol generálny advokát v bode 25 svojich návrhov, nemožno preto vylúčiť, že počas tohto obdobia bola Stockholms Hamn poverená plnením povinností poskytovať služby vo verejnom záujme v zmysle kritérií Altmark, čo však prináleží posúdiť vnútroštátnemu súdu s prihliadnutím na všetky relevantné skutočnosti.

Podľa ustálenej judikatúry na účely kvalifikácie vnútroštátneho opatrenia ako štátnej pomoci sa nemusí preukázať skutočný dosah dotknutej pomoci na obchod medzi členskými štátmi a skutočné narušenie hospodárskej súťaže, ale len preskúmať, či táto pomoc môže tento obchod ovplyvniť a narušiť hospodársku súťaž. Predovšetkým, ak pomoc poskytnutá členským štátom posilňuje postavenie niektorých podnikov v porovnaní s ostatnými podnikmi súťažiacimi v rámci obchodu vnútri Spoločenstva, je potrebné považovať tento obchod za dotknutý touto pomocou (rozsudok zo 14. januára 2015, Eventech, C‑518/13 , EU:C:2015:9 , body 65 a 66 , ako aj citovaná judikatúra).

47

O druhej a tretej otázke

50

Svojou druhou a treťou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či v prípade, že kompenzácia stanovená v dohode uzavretej pred pristúpením štátu k Únii predstavuje pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, treba ju kvalifikovať ako „existujúcu pomoc“ v zmysle článku 1 písm. b) bodu i) nariadenia 2015/1589, a v prípade kladnej odpovede, či sa má považovať za „novú pomoc“ po tomto pristúpení, keďže jej uplatňovanie bolo viackrát predĺžené a jej výška bola upravená v súlade s pôvodnými podmienkami dohody, ktorou bola zavedená.

51

Treba pripomenúť, že kvalifikovanie štátnej pomoci ako existujúcej pomoci alebo novej pomoci má odlišné procesné dôsledky. Existujúca pomoc totiž môže byť v súlade s článkom 108 ods. 1 ZFEÚ naďalej poskytovaná dovtedy, kým Komisia nerozhodne o jej nezlučiteľnosti s vnútorným trhom (rozsudky z 15. marca 1994, Exterior de España, C‑387/92 , EU:C:1994:100 , body 19 a 20 , ako aj z 18. júla 2013, P, C‑6/12 , EU:C:2013:525 , bod 36 a citovaná judikatúra). Naproti tomu článok 108 ods. 3 ZFEÚ ukladá povinnosť včas oznámiť Komisii zámery v súvislosti so zavedením novej pomoci alebo zmenou existujúcej pomoci, ktoré nemôžu byť vykonané, pokiaľ sa vo veci nerozhodlo s konečnou platnosťou (rozsudok z 20. mája 2021, Azienda Sanitaria Provinciale di Catania, C‑128/19 , EU:C:2021:401 , bod 30 a citovaná judikatúra).

52

Z aktu o pristúpení a najmä z jeho článku 137 ods. 1 vyplýva, že hlava VI tohto aktu, v ktorej sa nachádza článok 144, sa uplatňuje na poľnohospodárske výrobky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. júla 2013, P, C‑6/12 , EU:C:2013:525 , bod 44 ). V dôsledku toho sa článok 144 aktu o pristúpení neuplatňuje na kompenzáciu, o ktorú ide vo veci samej, ktorá sa týka služieb obsluhy plavebnej komory.

56

Z toho vyplýva, že hoci kompenzácia, o ktorú ide vo veci samej, nebola oznámená Komisii, treba ju kvalifikovať ako existujúcu pomoc, pretože spĺňa podmienky, ktorými článok 1 písm. b) bod i) nariadenia 2015/1589 podmieňuje takúto kvalifikáciu.

57

Treba však určiť, či táto kvalifikácia môže byť spochybnená predĺženiami a úpravami, ktoré sa týkali kompenzácie, o ktorú ide vo veci samej. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania totiž vyplýva, že vnútroštátny súd sa pýta, či zmeny týkajúce sa dĺžky trvania a výšky kompenzácie, o ktorú ide vo veci samej, ku ktorým došlo po skončení platnosti dohody pôvodne uzavretej v roku 1979 na obdobie piatich rokov, možno považovať za „zmenu existujúcej pomoci“, takže túto kompenzáciu treba v konečnom dôsledku kvalifikovať ako „novú pomoc“ v zmysle článku 1 písm. c) nariadenia 2015/1589.

58

61

Pokiaľ ide o úpravu výšky kompenzácie, o ktorú ide vo veci samej, ako konštatoval generálny advokát v bode 37 svojich návrhov, na jednej strane ročná úprava výšky kompenzácie, o ktorú ide vo veci samej, na základe indexu spotrebiteľských cien patrí medzi automatické zmeny výšky peňažnej pomoci v situácii inflácie, a nie medzi podstatné zmeny výšky tejto kompenzácie. Na druhej strane, pokiaľ ide o nové vymedzenie základnej výšky kompenzácie, o ktorú ide vo veci samej, každých päť rokov, vnútroštátnemu súdu prináleží posúdiť, či toto nové vymedzenie, hoci k nemu došlo na základe vzorca, ktorý zostal nezmenený, v skutočnosti viedlo k sérii opätovných rokovaní, ktoré možno kvalifikovať ako „zmeny“. Mohlo by to tak byť najmä v prípade, ak by uvedené prehodnotenie vyžadovalo, aby sa zmluvné strany dohodli na objeme dopravy, ktorý sa má zohľadniť.

62

Ak je to skutočne tak, vnútroštátny súd bude povinný preskúmať, či tieto zmeny možno kvalifikovať ako „podstatné“, pričom treba spresniť, že prahová hodnota 20 %, nad ktorou sa zmena pôvodného rozpočtu považuje za zmenu existujúcej pomoci, sa podľa článku 4 ods. 1 nariadenia č. 794/2004 uplatňuje výlučne na schémy pomoci, a nie na individuálnu pomoc, o akú ide vo veci samej.

63

Vzhľadom na všetko, čo bolo uvedené, treba na druhú a tretiu otázku odpovedať tak, že článok 1 písm. b) bod i) a článok 1 písm. c) nariadenia 2015/1589 sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ predstavuje pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, kompenzácia, ktorej vyplácanie bolo v súlade s pôvodnými podmienkami dohody, ktorou bola zavedená, predĺžené o obdobia piatich rokov, pokiaľ táto dohoda nebola vypovedaná, a ktorej výška bola upravená, na jednej strane každoročne na základe indexu spotrebiteľských cien a na druhej strane každých päť rokov podľa objemu príslušnej dopravy podľa vzorca stanoveného v pôvodnej dohode, ktorý sa v priebehu času nezmenil, predstavuje existujúcu pomoc.

sa má vykladať v tom zmysle, že:

ročná kompenzácia vyplácaná na základe dohody z verejných zdrojov verejným orgánom akciovej spoločnosti samosprávy, s cieľom kompenzovať záväzok tejto spoločnosti poskytovať bezodplatne služby obsluhy plavebnej komory na vodnej ceste, ktoré boli pred uzavretím tejto dohody spoplatnené, predstavuje štátnu pomoc, ak uvedená spoločnosť môže byť považovaná za podnik a ak jej táto kompenzácia poskytuje výhodu, ktorú by za bežných trhových podmienok nezískala.

2.

Článok 1 písm. b) bod i) a článok 1 písm. c) nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 [ZFEÚ]

sa má vykladať v tom zmysle, že:

pokiaľ predstavuje pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, kompenzácia, ktorej vyplácanie bolo v súlade s pôvodnými podmienkami dohody, ktorou bola zavedená, predĺžené o obdobia piatich rokov, pokiaľ táto dohoda nebola vypovedaná, a ktorej výška bola upravená, na jednej strane každoročne na základe indexu spotrebiteľských cien a na druhej strane každých päť rokov podľa objemu príslušnej dopravy podľa vzorca stanoveného v pôvodnej dohode, ktorý sa v priebehu času nezmenil, predstavuje existujúcu pomoc.