C-413/24

62024CJ0413

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (druhá komora)

z 22. januára 2026 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Nariadenie (EHS) č. 4055/86 – Uplatnenie zásady slobodného poskytovania služieb námornej dopravy medzi členskými štátmi a medzi členskými štátmi a tretími krajinami – Článok 56 ZFEÚ – Článok 191 Dohody o obchode a spolupráci medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu na jednej strane a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska na strane druhej – Slobodné poskytovanie služieb – Obmedzenia – Vnútroštátna právna úprava stanovujúca platenie paušálneho poplatku za povinné používanie služieb systému podpory námornej dopravy v závislosti od dĺžky dotknutého plavidla [‚ Verkeersbegeleidingssysteem (VBS)‘] – Právna úprava uplatňujúca sa na námornú dopravu do prístavov Vlaams Gewest [Flámsky región (Belgicko)] integrovaných do tohto systému podpory a z prístavu v inom členskom štáte než Belgické kráľovstvo, ale neuplatňujúca sa na dopravu medzi týmito flámskymi prístavmi – Dohoda o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Brexit)“

Vo veci C‑413/24,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Ondernemingsrechtbank Gent, afdeling Oostende (Obchodný súd Gent, oddelenie Oostende, Belgicko) zo 6. júna 2024 a doručený Súdnemu dvoru 13. júna 2024, ktorý súvisí s konaniami:

SÚDNY DVOR (druhá komora),

v zložení: predsedníčka druhej komory K. Jürimäe, predseda Súdneho dvora K. Lenaerts, vykonávajúci funkciu sudcu druhej komory, sudcovia F. Schalin (spravodajca), M. Gavalec a Z. Csehi,

generálny advokát: A. Biondi,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

Európska komisia, v zastúpení: A. Bouquet a J. L. Buendía Sierra, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 26. júna 2025,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

3

Články 126 a 127 Dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu ( Ú. v. EÚ L 29, 2020, s. 7 ; ďalej len „dohoda o vystúpení“), stanovujú:

„Článok 126

Prechodné obdobie

Uplatňuje sa prechodné alebo implementačné obdobie, ktoré sa začne dátumom nadobudnutia platnosti tejto dohody a skončí sa 31. decembra 2020.

Článok 127

„1. Ustanovenia tejto dohody a akejkoľvek doplnkovej dohody sa vykladajú v dobrej viere v súlade s ich zvyčajným významom v daných súvislostiach a vzhľadom na predmet a účel dohody v súlade s obyčajovými pravidlami výkladu medzinárodného práva verejného vrátane tých, ktoré sú kodifikované vo Viedenskom dohovore o zmluvnom práve [z 23. mája 1969 ( Zbierka zmlúv Organizácie Spojených národov , zv. 1155, s. 331)].

2. V záujme väčšej istoty sa uvádza, že ani v tejto dohode, ani v žiadnej doplnkovej dohode sa nestanovuje povinnosť vykladať ich ustanovenia v súlade s vnútroštátnym právom ktorejkoľvek zmluvnej strany.

3. V záujme väčšej istoty sa uvádza, že výklad tejto dohody alebo akejkoľvek doplnkovej dohody, ktorý poskytnú súdy jednej zo zmluvných strán, nie je záväzný pre súdy druhej zmluvnej strany.“

5

Podľa znenia článku 5 DOS s názvom „Práva súkromných osôb“:

„1. Bez toho, aby bol dotknutý článok SSC.67 Protokolu o koordinácii v oblasti sociálneho zabezpečenia [tejto dohody], a s výnimkou, pokiaľ ide o [Európsku ú]niu, tretej časti tejto dohody, nemožno žiadne ustanovenia tejto dohody ani žiadnej doplnkovej dohody vykladať tak, že sa nimi osobám udeľujú iné práva alebo ukladajú iné povinnosti, než sú práva a povinnosti vytvorené medzi zmluvnými stranami podľa medzinárodného práva verejného, a nemožno ich vykladať ani tak, že sa nimi umožňuje, aby sa na túto dohodu alebo akúkoľvek doplnkovú dohodu mohlo priamo odvolávať vo vnútroštátnych právnych systémoch zmluvných strán.

7

Článok 1 nariadenia č. 4055/86 stanovuje:

„1. Sloboda poskytovať služby námornej dopravy medzi členskými štátmi a medzi členskými štátmi a tretími krajinami sa uplatňuje s ohľadom na štátnych príslušníkov členských štátov usadených v členskom štáte inom ako je štát osoby, pre ktorú sú služby určené.

2. Ustanovenia tohto nariadenia sa vzťahujú aj na štátnych príslušníkov členských štátov usadených mimo [Európskeho s]poločenstva a na plavebné spoločnosti usadené mimo spoločenstva a kontrolované štátnymi príslušníkmi členského štátu, ak sú ich lode registrované v tomto členskom štáte v súlade s jeho zákonodarstvom.

3. Ustanovenia článkov 55 až 58 a 62 zmluvy sa vzťahujú na všetky záležitosti obsiahnuté v tomto nariadení.

4. Na účely tohto nariadenia sa nasledujúce dopravné služby považujú za námorné dopravné služby medzi členskými štátmi a medzi členskými štátmi a tretími štátmi, ktoré sú normálne poskytované za úhradu:

8

Článok 8 tohto nariadenia stanovuje:

„Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia zmluvy o slobode usadiť sa, osoba poskytujúca službu námornej dopravy môže dočasne vykonávať svoju činnosť v členskom štáte, kde je služba poskytovaná, za rovnakých podmienok aké sú stanovené týmto štátom pre jeho vlastných štátnych príslušníkov.“

Belgické právo

9

Článok 37 decreet betreffende de begeleiding van de scheepvaart op de maritieme toegangswegen en de organisatie van het Maritiem Reddings‑ en Coördinatiecentrum [vyhláška o podpore lodnej dopravy na prístupových cestách k moru a o organizácii „Maritiem Reddings‑ en Coördinatiecentrum“ (Námorné záchranné a koordinačné centrum)] zo 16. júna 2006 ( Belgisch Staatsblad , 26. október 2006, s. 57703), v znení uplatniteľnom na spory vo veci samej (ďalej len „dekrét zo 16. júna 2006“), stanovuje:

1 o

odmena VBS: paušálny poplatok VBS, uvedený v článku 37,

2 o

tarifná zóna: zóna, v ktorej je zabezpečená podpora dopravy,

…

§ 2. Odmena VBS sa platí za každé plavidlo prichádzajúce z mora, ktorého cieľom je flámsky prístav začlenený do [VBS]; považuje sa za náhradu za navigáciu pri príchode, ako aj za navigáciu pri odchode.

lode s dĺžkou do 41 [metrov],

…“

Spory vo veciach samých a prejudiciálne otázky

11

Vyhláška zo 16. júna 2006 stanovuje niekoľko pravidiel uplatniteľných na námornú dopravu smerujúcu do flámskych prístavov. Článok 37 tejto vyhlášky ukladá povinnosť platiť paušálny poplatok za povinné používanie služieb VBS dotknutými plavidlami. Tento poplatok sa platí za všetky plavidlá s dĺžkou 41 metrov alebo viac, ktoré smerujú do prístavu nachádzajúceho sa v prevádzkovom sektore tohto systému podpory. Uvedený poplatok sa na dotknuté plavidlá uplatňuje len raz, keď vstúpia do flámskych prístavov viac ako jedenkrát v ten istý kalendárny deň. Za tieto plavidlá sa však neplatí, ak sa plavia len medzi flámskymi prístavmi.

12

Flámsky región podal na Ondernemingsrechtbank Gent, afdeling Oostende (Obchodný súd Gent, oddelenie Oostende, Belgicko), vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, žalobu, ktorou sa domáhal, aby bola spoločnostiam P&O uložená povinnosť zaplatiť uvedené faktúry, ktoré zostávali nezaplatené od 30. apríla 1996, prípadne spolu so zákonnými úrokmi. Pohľadávka Flámskeho regiónu predstavuje celkovo viac ako 13 miliónov eur.

16

Spoločnosti P&O v podstate tvrdia, že paušálny poplatok dlžný podľa vyhlášky zo 16. júna 2006 za povinné používanie služieb VBS je v rozpore so slobodným poskytovaním dopravných služieb, pokiaľ ide o námornú dopravu do prístavu Zeebrugge, alebo z neho, a to vzhľadom na článok 56 ZFEÚ a článok 1 nariadenia č. 4055/86. Oslobodenie od tohto poplatku, ktoré sa vzťahuje na plavidlá vykonávajúce spojenie medzi flámskymi prístavmi, totiž predstavuje zakázanú diskrimináciu. Okrem toho uvedený paušálny poplatok nebol koncipovaný tak, aby zohľadňoval skutočné používanie služieb VBS. Spoločnosti P&O napokon tvrdia, že sa môžu odvolávať na túto základnú slobodu podľa článku 191 DOS aj po skončení prechodného obdobia, počas ktorého sa právo Únie uplatňovalo, teda od 1. januára 2021.

17

Flámsky región tvrdí, že právo Únie povoľuje odôvodnené obmedzenia slobodného poskytovania služieb, ako Súdny dvor rozhodol v rozsudku z 13. júna 2002, Sea‑Land Service a Nedlloyd Lijnen ( C‑430/99 a C‑431/99 , EU:C:2002:364 ). Okrem toho oslobodenie od toho istého poplatku, ktoré sa vzťahuje na dopravu medzi flámskymi prístavmi, má za cieľ zabrániť tomu, aby sa tento poplatok platil viackrát v prípadoch, keď plavidlo najprv pláva cez more smerom do flámskeho prístavu a z tohto prvého prístavu pláva do ďalšieho flámskeho prístavu. Uvádza, že cieľom VBS je v podstate zaistiť bezpečnosť a plynulosť plavby na prístupových námorných plavebných trasách do flámskych námorných prístavov a z nich.

3.

Má sa článok 191 [DOS] vykladať v tom zmysle, že poskytovatelia služieb usadení v Spojenom kráľovstve… sa na právo Únie môžu odvolávať aj po vystúpení Spojeného kráľovstva… [z Únie], v dôsledku čoho na [prvú a druhú] otázku treba odpovedať rovnako pred vystúpením Spojeného kráľovstva… [z Únie] ako aj po ňom?“

O prejudiciálnych otázkach

O prvej a druhej otázke

19

Svojou prvou a druhou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 1 nariadenia č. 4055/86 v spojení s článkom 56 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že za námornú dopravu do určených prístavov členského štátu a z prístavov nachádzajúcich sa v iných členských štátoch vzniká povinnosť platiť za povinné používanie služieb systému podpory námornej dopravy poplatok, ktorý sa vypočíta len na základe dĺžky plavidla s vylúčením akýchkoľvek iných faktorov a od ktorého je oslobodená námorná doprava medzi týmito určenými prístavmi.

23

Súdny dvor rozhodol, že článok 1 ods. 1 nariadenia č. 4055/86 zakazuje členskému štátu uplatňovať na rovnaké služby lodivodov rôzne sadzby podľa toho, či podnik, aj keď pochádza z tohto štátu, ktorý poskytuje služby námornej dopravy medzi uvedeným štátom a iným členským štátom, prevádzkuje plavidlo, ktoré je alebo nie je oprávnené vykonávať námornú kabotáž, ktorá je vyhradená pre lode plávajúce pod vlajkou toho istého štátu (rozsudok zo 17. mája 1994, Corsica Ferries, C‑18/93 , EU:C:1994:195 , bod 35 ).

24

V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že podľa právnej úpravy dotknutej vo veci samej sa poplatok za povinné používanie služieb VBS ukladá plavidlám s dĺžkou 41 metrov alebo viac, ktoré prichádzajú z iného členského štátu než Belgické kráľovstvo, zatiaľ čo plavidlá, ktoré sa plavia medzi flámskymi prístavmi, sú od tohto poplatku oslobodené. Služby VBS sa teda poskytujú bezplatne každému plavidlu vykonávajúcemu vnútroštátnu plavbu medzi flámskymi prístavmi, zatiaľ čo pre plavidlo určitej dĺžky, ktoré sa plaví medzi prístavom nachádzajúcim sa v inom členskom štáte ako Belgické kráľovstvo a flámskym prístavom, sú spoplatnené.

25

V dôsledku toho tým, že sa tento poplatok ukladá len plavidlám určitej dĺžky, ktoré sa plavia medzi prístavom nachádzajúcim sa v inom členskom štáte než Belgické kráľovstvo a flámskym prístavom, takáto vnútroštátna právna úprava zavádza rozdielne zaobchádzanie v závislosti od toho, či plavebná trasa dotknutého plavidla má alebo nemá vnútroštátnu povahu. V dôsledku toho uplatňuje na dopravné služby vykonávané medzi flámskym prístavom a prístavom v inom členskom štáte, ako je Belgické kráľovstvo, menej výhodný režim, než je režim uplatňovaný na dopravné služby vykonávané medzi flámskymi prístavmi.

29

V prejednávanej veci Flámsky región uvádza, že cieľom VBS, ktorého používanie je povinné a vedie k zaplateniu paušálneho poplatku, o ktorý ide vo veci samej, je v podstate zaistiť bezpečnosť a plynulosť plavby na prístupových námorných plavebných trasách do flámskych námorných prístavov a z nich.

30

V tejto súvislosti treba najprv pripomenúť, že Súdny dvor viackrát rozhodol, že cieľ zaistiť bezpečnosť v prístavných vodách predstavuje naliehavý dôvod všeobecného záujmu (rozsudky z 13. júna 2002, Sea‑Land Service a Nedlloyd Lijnen, C‑430/99 a C‑431/99 , EU:C:2002:364 , body 41 a 42 , ako aj zo 17. marca 2011, Naftiliaki Etaireia Thasou a Amaltheia I Naftiki Etaireia, C‑128/10 a C‑129/10 , EU:C:2011:163 , bod 45 , ako aj citovaná judikatúra).

31

Ako ďalej uviedol generálny advokát v bode 33 svojich návrhov, systém pomoci, akým je VBS, predstavuje námornú službu nevyhnutnú na udržiavanie verejnej bezpečnosti v pobrežných a prístavných vodách. Uloženie paušálneho poplatku za povinné používanie tejto služby, ktorému podliehajú ako používatelia lode s dĺžkou 41 metrov alebo viac, sa zdá byť v zásade spôsobilé prispieť k dosiahnutiu cieľa všeobecného záujmu, ktorým je bezpečnosť v prístavných vodách.

35

Za takýchto okolností by sadzba odstupňovaná v závislosti od dotknutého prístavu a objektívnych ťažkostí spojených s plavbou a zakotvením v tomto prístave viac zodpovedala sledovanému cieľu. Je preto potrebné konštatovať, že uplatňovanie jednotného poplatku na plavidlá určitej dĺžky nezávisle od objektívnych ťažkostí spojených s plavbou a zakotvením v určených prístavoch, ako aj vzhľadom na neuplatňovanie tohto poplatku na porovnateľné plavidlá, ktoré plávajú na vnútroštátnej trase z prístavu alebo do prístavu, ku ktorému môže byť prístup rovnako ťažký ako v prípade plavidiel prichádzajúcich z iného členského štátu alebo smerujúcich do iného členského štátu než Belgické kráľovstvo, treba považovať za prekročenie toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie uvádzaného cieľa bezpečnosti.

36

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvú a druhú otázku odpovedať tak, že článok 1 nariadenia č. 4055/86 v spojení s článkom 56 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že za námornú dopravu do určených prístavov členského štátu a z prístavov nachádzajúcich sa v iných členských štátoch vzniká povinnosť platiť za povinné používanie služieb systému podpory námornej dopravy poplatok, ktorý sa vypočíta len na základe dĺžky plavidla s vylúčením akýchkoľvek iných faktorov a od ktorého je oslobodená námorná doprava medzi týmito určenými prístavmi, pokiaľ neexistuje skutočný vzťah medzi nákladmi na poskytované služby a výškou tohto poplatku.

O tretej prejudiciálnej otázke

37

Článok 191 ods. 1 DOS stanovuje, že „každá zmluvná strana zavedie zásadu neobmedzeného prístupu k medzinárodným námorným trhom a obchodom na komerčnom a nediskriminačnom základe“.

41

Podľa spoločností P&O z tohto ustanovenia vyplýva, že s námornou dopravou do Únie zo Spojeného kráľovstva sa nesmie zaobchádzať menej priaznivo ako s námornou dopravou medzi členskými štátmi. Spoločnosti P&O uvádzajú, že vzhľadom na uvedené ustanovenie sa slobodné poskytovanie služieb naďalej uplatňuje aj po vystúpení Spojeného kráľovstva z Únie a že vnútroštátny súd by tak mal uplatniť nariadenie č. 4055/86 na časť faktúr, ktoré sa týkajú obdobia po tomto vystúpení.

42

44

Z uvedeného vyplýva, ako uviedol generálny advokát v bode 53 svojich návrhov, že od dátumu uplatňovania DOS acquis Únie prestalo upravovať vzťahy medzi Úniou a Spojeným kráľovstvom. Spoločnosti P&O sa teda pred vnútroštátnym súdom nemôžu priamo odvolávať ani na právo Únie, ani na DOS.

45

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na tretiu otázku odpovedať tak, že článok 191 DOS v spojení s jej článkom 5 a článkom 127 dohody o vystúpení sa má vykladať v tom zmysle, že po vystúpení Spojeného kráľovstva z Únie sa poskytovatelia služieb námornej dopravy usadení v Spojenom kráľovstve už nemôžu odvolávať na uplatnenie práva Únie pred vnútroštátnymi súdmi členských štátov, najmä článku 1 nariadenia č. 4055/86 v spojení s článkom 56 ZFEÚ, pokiaľ ide o skutkové okolnosti alebo právne situácie, ktoré nastali po 31. decembri 2020.

O trovách

46

2.

Článok 191 Dohody o obchode a spolupráci medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu na jednej strane a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska na strane druhej, v spojení s jej článkom 5 a článkom 127 Dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu

sa má vykladať v tom zmysle, že:

po vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie sa poskytovatelia služieb námornej dopravy usadení v Spojenom kráľovstve už nemôžu odvolávať na uplatnenie práva Únie pred vnútroštátnymi súdmi členských štátov, najmä článku 1 nariadenia č. 4055/86 v spojení s článkom 56 ZFEÚ, pokiaľ ide o skutkové okolnosti alebo právne situácie, ktoré nastali po 31. decembri 2020.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: holandčina.