C-418/24

62024CJ0418

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (veľká komora)

zo 14. apríla 2026 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Sociálna politika – Smernica 1999/70/ES – Rámcová dohoda o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP – Pracovné zmluvy na dobu určitú vo verejnom sektore – Doložka 5 – Opatrenia zamerané na predchádzanie zneužívaniu opakovane uzatváraných pracovných zmlúv či pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú a jeho sankcionovanie – Zmena opakovane uzatváraných pracovných zmlúv na dobu určitú na pracovnú zmluvu na dobu neurčitú – Vnútroštátna právna úprava, ktorá takúto zmenu neumožňuje, ale stanovuje iné opatrenia, ktorých cieľom je predchádzať takémuto zneužívaniu a sankcionovať ho – Účinné, odrádzajúce a primerané sankčné opatrenia“

Vo veci C‑418/24 [Obadal] ( i ),

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Tribunal Supremo (Najvyšší súd, Španielsko) z 30. apríla 2024 a doručený Súdnemu dvoru 12. júna 2024, ktorý súvisí s konaním:

v zložení: predseda K. Lenaerts, podpredseda T. von Danwitz, predsedovia komôr F. Biltgen, K. Jürimäe a L. Arastey Sahún, sudcovia S. Rodin, E. Regan, N. Piçarra, A. Kumin (spravodajca), D. Gratsias, M. Gavalec, Z. Csehi, S. Gervasoni, N. Fenger a R. Frendo,

generálny advokát: R. Norkus,

tajomník: R. Stefanova‑Kamiševa, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 24. júna 2025,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

španielska vláda, v zastúpení: A. Gavela Llopis a A. Pérez‑Zurita Gutiérrez, splnomocnené zástupkyne,

–

talianska vláda, v zastúpení: S. Fiorentino, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci L. Fiandaca, avvocato dello Stato,

–

Európska komisia, v zastúpení: I. Galindo Martín, D. Recchia a N. Ruiz García, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní z 9. októbra 2025,

Právny rámec

Právo Únie

Smernica 1999/70

3

Článok 2 prvý odsek smernice 1999/70 stanovuje:

„Členské štáty… uvedú do platnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou [a prijmú] potrebné opatrenia, ktoré im umožnia kedykoľvek sa zaručiť za výsledky, ktorých dosiahnutie táto smernica ukladá. …“

„6.

Keďže pracovné zmluvy na dobu neurčitú predstavujú všeobecnú formu pracovnoprávnych vzťahov, prispievajú ku kvalite života príslušných pracovníkov a zlepšujú výkon;

…

8.

keďže v určitých rezortoch, povolaniach a pri niektorých činnostiach je pre pracovnoprávne vzťahy príznačné uplatňovanie pracovných zmlúv na dobu určitú, čo vyhovuje zamestnávateľom i pracovníkom.“

6

určiť maximálne prípustné celkové obdobie platnosti opakovane uzatvorených pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú;

c)

určiť, koľkokrát možno platnosť takýchto pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov predĺžiť.

2.

Členské štáty po porade so sociálnymi partnermi a/alebo sociálni partneri prípadne určia, za akých podmienok sú považované za pracovné zmluvy alebo pracovnoprávne vzťahy na dobu určitú [za akých podmienok sú pracovné zmluvy alebo pracovnoprávne vzťahy na dobu určitú považované za – neoficiálny preklad ]:

a)

Článok 23 ods. 2 Constitución española (španielska Ústava, ďalej len „Ústava“) stanovuje, že občania „majú za podmienok rovnosti právo na prístup k verejným funkciám a pracovným miestam vo verejnej správe, pokiaľ zákon nestanovuje inak“.

8

Článok 103 ods. 3 Ústavy okrem iného stanovuje, že zákon vymedzuje postavenie úradníkov a upravuje prístup k verejnej službe v súlade so zásadami zásluh a spôsobilosti.

Zákonník práce

9

Článok 15 ods. 3 Ley del Estatuto de los Trabajadores (Zákonník práce) v znení vyplývajúcom z Real Decreto Legislativo 2/2015, por el que se aprueba el texto refundido de la Ley del Estatuto de los Trabajadores (kráľovský legislatívny dekrét č. 2/2015, ktorým sa schvaľuje prepracované znenie Zákonníka práce) z 23. októbra 2015 (BOE č. 255 z 24. októbra 2015, s. 100224), v znení, ktoré sa uplatňuje na skutkový stav sporu vo veci samej (ďalej len „Zákonník práce“), stanovuje, že „zmluvy na dobu určitú uzatvorené v rozpore so zákonom sa považujú za zmluvy uzavreté na dobu neurčitú“.

V pätnástom dodatkovom ustanovení Zákonníka práce, ktoré sa vzťahuje na „uplatňovanie obmedzení týkajúcich sa trvania zmluvy na vykonanie konkrétnej úlohy alebo služby a na opakovane uzatvárané zmluvy v orgánoch verejnej správy“, sa uvádza, že porušenie týchto obmedzení v „orgánoch verejnej správy a… vo verejnoprávnych subjektoch, ktoré sú s nimi prepojené alebo od nich závislé“, nemôže brániť „uplatňovaniu ústavných zásad rovnosti, zásluh a spôsobilosti pri prístupe k zamestnaniu vo verejnej správe a povinnosti obsadiť tieto pracovné miesta prostredníctvom bežných konaní v súlade s právnymi predpismi“, a teda platí, že „zamestnanec si zachováva pracovné miesto, ktoré zastával, až dovtedy, kým sa toto pracovné miesto obsadí prostredníctvom vyššie uvedených konaní, čím dochádza ku skončeniu pracovnoprávneho vzťahu, okrem prípadu, že tento zamestnanec získa pracovné miesto vo verejnej správe po úspešnom absolvovaní príslušného výberového konania“.

EBEP

12

Real Decreto Legislativo 5/2015, por el que se aprueba el texto refundido de la Ley del Estatuto Básico del Empleado Público (kráľovský legislatívny dekrét č. 5/2015 ktorým sa schvaľuje prepracované znenie zákona o služobnom poriadku zamestnancov vo verejnej správe) z 30. októbra 2015 (BOE č. 261 z 31. októbra 2015, s. 103105), v znení, ktoré sa uplatňuje na skutkový stav sporu vo veci samej (ďalej len „EBEP“), bol zmenený okrem iného prostredníctvom Ley 20/2021 de medidas urgentes para la reducción de la temporalidad en el empleo público (zákon č. 20/2021 o naliehavých opatreniach na obmedzenie dočasného zamestnávania vo verejnej správe) z 28. decembra 2021 (BOE č. 312 z 29. decembra 2021, ďalej len „zákon č. 20/2021“).

b)

dočasných zamestnancov;

c)

zmluvných zamestnancov, či už ide o trvalých zamestnancov, zamestnancov na dobu neurčitú alebo zamestnancov na dobu určitú;

d)

pomocných zamestnancov.“

Článok 55 ods. 1 EBEP znie:

„Všetci občania sa môžu uchádzať o zamestnanie vo verejnej správe v súlade s ústavnými zásadami rovnosti, zásluh a spôsobilosti, ustanoveniami tohto služobného poriadku a ostatnými ustanoveniami právneho poriadku.“

16

Článok 70 EBEP stanovuje:

„1. Potreby ľudských zdrojov, ktoré sú financované z rozpočtu a ktoré sa musia zabezpečiť prijatím nových zamestnancov, sú predmetom oznámenia o voľnom pracovnom mieste vo verejnej správe alebo iného podobného nástroja pre riadenie zabezpečenia personálnych potrieb, z čoho vyplýva povinnosť vyhlásiť zodpovedajúce výberové konania na plánované pracovné miesta, a to až do výšky dodatočných [10 %], a určiť maximálnu lehotu na zverejnenie oznámení. V každom prípade sa oznámenie o voľnom pracovnom mieste alebo podobný nástroj musia uverejniť v lehote troch rokov, ktorú nemožno predĺžiť.

2. Oznámenie o voľnom pracovnom mieste vo verejnej správe alebo podobný nástroj, ktoré sa schvaľujú každoročne riadiacimi útvarmi orgánu verejnej správy, sa uverejnia v príslušnom úradnom vestníku.

3. Každý úkon, dohovor, dohoda alebo ustanovenie, ako aj opatrenia prijaté na ich základe alebo na ich vykonanie, ktorých obsah má priamo alebo nepriamo za následok, že administratíva nedodrží maximálne doby zamestnania dočasného zamestnanca, sú neplatné.

…

5. V prípade dočasných zmluvných zamestnancov zakladá nedodržanie maximálnych dôb zamestnania právo na finančnú náhradu uvedenú v tomto odseku bez toho, aby bolo dotknuté prípadné právo na náhradu z dôvodu nedodržania osobitnej pracovnoprávnej úpravy.

Táto náhrada sa v prípade potreby poskytne vo výške rozdielu medzi maximálne 20‑násobkom pevnej dennej mzdy za každý odpracovaný rok, až do výšky [12] mesačných miezd, a náhradou, na ktorú by mal zamestnanec právo pri výpovedi jeho zmluvy, pričom za kratšie obdobia sa náhrada počíta pomerne podľa odpracovaných mesiacov. Právo na túto náhradu vzniká dňom skutočného ukončenia pracovnoprávneho vzťahu a jej výška sa vzťahuje výlučne na zmluvu, pri ktorej došlo k nedodržaniu. V prípade, keď bude táto náhrada priznaná súdnou cestou, sumy sa započítajú.

Právo na uvedenú náhradu nevzniká, ak pracovnoprávny vzťah skončí prepustením z disciplinárnych dôvodov uznaným za opodstatnené alebo dobrovoľným ukončením pracovnoprávneho vzťahu.“

Zákon č. 20/2021

Tieto výberové konania budú ukončené do 31. decembra 2024.

3. Miera obsadenia pracovných miest pracovníkmi na dobu určitú musí byť nižšia ako [8 %] štrukturálnych pracovných miest.

4. Vykonávanie týchto výberových konaní, ktoré v každom prípade zabezpečujú dodržiavanie zásad voľnej súťaže, rovnosti, zásluh, spôsobilosti a verejnosti, sa môže dohodnúť v každej oblasti činnosti všeobecnej štátnej správy, autonómnych spoločenstiev a územných celkov, pričom Comisión de Coordinación del Empleo Público [Komisia pre koordináciu zamestnanosti vo verejnej správe, Španielsko] môže prijať opatrenia na koordináciu vykonávania týchto konaní medzi jednotlivými orgánmi verejnej správy.

…

6. Dočasní zamestnanci alebo zmluvní zamestnanci na dobu určitú, ktorých pracovnoprávny vzťah so správnym orgánom sa skončil z dôvodu, že neuspeli vo výberovom konaní uskutočnenom na účely stabilizácie pracovných miest, hoci boli v tomto aktívnom služobnom pomere, majú nárok na finančnú náhradu vo výške [20] dní pevnej zložky odmeny za každý rok služby, pričom obdobia kratšie ako jeden rok sa počítajú pomerne k odpracovaným mesiacom – až do výšky dvanásťmesačnej odmeny.

V prípade zmluvných zamestnancov na dobu určitú táto náhrada zodpovedá rozdielu medzi maximálne [20] dňami pevnej zložky odmeny za každý rok služby na jednej strane, maximálne však do výšky dvanásťmesačnej odmeny, a na druhej strane náhradou, ktorú môže zamestnanec požadovať z dôvodu ukončenia jeho zmluvy, pričom obdobia kratšie ako jeden rok sa počítajú pomerne k odpracovaným mesiacom. V prípade, že sa uvedená náhrada prizná súdnou cestou, sumy sa započítajú.

TJ podala 19. júla 2021 na Juzgado de lo Social no 13 de Madrid (Súd pre pracovnoprávne a sociálne veci č. 13 Madrid, Španielsko) žalobu, v ktorej navrhla, aby súd určil, že jej pracovnoprávny vzťah je trvalým pracovnoprávnym vzťahom alebo subsidiárne netrvalým pracovnoprávnym vzťahom na dobu neurčitú.

21

Rozsudkom z 13. marca 2023 tento súd čiastočne vyhovel jej žalobe a kvalifikoval pracovnoprávny vzťah TJ ako „netrvalý pracovnoprávny vzťah na dobu neurčitú“ z dôvodu, že bol predlžovaný počas obdobia viac ako troch rokov bez toho, aby zamestnávateľ v súlade so španielskou právnou úpravou obsadil pracovné miesto, ktoré uvedená osoba zastávala.

22

Rozsudkom z 27. novembra 2023 Sala de lo Social del Tribunal Superior de Justicia de Madrid (senát pre sociálne veci Vyššieho súdu Madrid, Španielsko) zamietol odvolanie, ktoré podala TJ. Tá potom podala kasačný opravný prostriedok na Tribunal Supremo (Najvyšší súd, Španielsko), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania, pričom tvrdila, že jej pracovnoprávny vzťah mal byť kvalifikovaný ako „trvalý pracovnoprávny vzťah“.

23

V tejto súvislosti predkladajúci vnútroštátny súd po prvé spresňuje, že táto právna úprava obmedzuje uznanie postavenia „trvalého zamestnanca“ vo verejnom sektore na osoby, ktoré vstupujú do zamestnania vo verejnej správe po úspešnom absolvovaní výberového konania v súlade so zásadami rovnosti, zásluh a spôsobilosti, ako sú stanovené v Ústave, ako aj so zásadami rovnosti a zákazu diskriminácie zakotvenými v článkoch 20 a 21 Charty základných práv Európskej únie. Tieto zásady sa okrem toho uplatňujú tak na úradníkov, ako aj na zmluvných zamestnancov. Okrem toho prístup k postaveniu „trvalého zamestnanca“ vo verejnom sektore v rozpore s uvedenými zásadami by mohol viesť k tomu, že štátni príslušníci iných členských štátov by nemali možnosť prístupu k zamestnaniu vo verejnej správe za rovnakých podmienok, aké sa uplatňujú na španielskych štátnych príslušníkov, čo by znamenalo porušenie voľného pohybu pracovníkov, ako je zakotvený v článku 45 ZFEÚ.

26

Uvedená právna úprava naopak kvalifikuje vzťah medzi orgánom verejnej správy a osobou, ktorá bola prijatá bez výberového konania a boli s ňou zneužívajúcim spôsobom opakovane uzatvorené pracovné zmluvy na dobu určitú, ako „netrvalý pracovnoprávny vzťah na dobu neurčitú“, a to odo dňa prvého prijatia dotknutej osoby.

27

Po druhé predkladajúci vnútroštátny súd uvádza, že právnym účinkom tejto kvalifikácie je zachovanie zmluvného vzťahu, až kým sa pracovné miesto, ktoré zastávala dotknutá osoba, definitívne neobsadí prostredníctvom výberového konania. Netrvalý zamestnanec na dobu neurčitú má okrem toho rovnaké práva ako trvalí zamestnanci, pokiaľ ide o všetky aspekty pracovnoprávneho vzťahu, ako je odmena a služobný postup.

31

Tento súd sa okrem toho domnieva, že zákon č. 20/2021 obsahuje ďalšie opatrenia, ktorých cieľom je predchádzať takémuto zneužívaniu a sankcionovať ho.

32

Na jednej strane tento zákon, ktorý stanovuje proces stabilizácie zamestnania vo verejnej správe, zaviedol do španielskeho práva osobitné opatrenia najmä s cieľom zabezpečiť, aby sa pri organizácii výberových konaní zohľadnili aj úvahy týkajúce sa zneužívajúcej povahy opakovaného uzatvárania zmlúv na dobu určitú. Hoci sú tieto konania otvorené uchádzačom, ktorí neboli obeťami zneužívania takýchto zmlúv, normotvorca v rámci uvedených konaní pripisuje rozhodujúcu hodnotu predchádzajúcej skúsenosti dotknutých zamestnancov na dobu určitú a odpracovanému času, ktorý títo pracovníci venovali plneniu svojich úloh, čo primerane kompenzuje spôsobené zneužívanie a zároveň uľahčuje ich definitívny prístup k pracovnému miestu ako „trvalý zamestnanec“.

33

Na druhej strane uvedený zákon tiež zaviedol do EBEP nové dodatočné ustanovenie, ktoré stanovuje režim zodpovednosti orgánov verejnej správy v prípade nedodržania najmä ustanovení v oblasti prijímania zmluvných zamestnancov na dobu určitú.

Konanie na Súdnom dvore

35

Predkladajúci vnútroštátny súd navrhol, aby bola táto vec prejednaná v skrátenom súdnom konaní podľa článku 105 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.

36

Uznesením zo 4. septembra 2024, Obadal ( C‑418/24 , EU:C:2024:717 ), predseda Súdneho dvora tento návrh zamietol. Usúdil však, že povaha veci a dôležitosť otázok, ktoré prináša, odôvodňujú, aby Súdny dvor rozhodol o tejto veci prednostne podľa článku 53 ods. 3 rokovacieho poriadku.

37

V prejednávanej veci zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že z dôvodu zneužívania opakovane uzatváraných zmlúv na dobu určitú bol pracovnoprávny vzťah medzi TJ a autonómnym spoločenstvom Madrid kvalifikovaný ako „netrvalý pracovnoprávny vzťah na dobu neurčitú“. V tejto súvislosti otázky predkladajúceho vnútroštátneho súdu smerujú k určeniu, či vnútroštátna právna úprava a judikatúra týkajúce sa pojmu „netrvalý pracovnoprávny vzťah na dobu neurčitú“ sú v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z doložky 5 rámcovej dohody, teda či obsahujú primerané opatrenia na sankcionovanie zneužívania vyplývajúceho z opätovného uzatvárania pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú vo verejnom sektore.

40

42

Za týchto podmienok treba konštatovať, že svojimi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má doložka 5 rámcovej dohody vykladať na jednej strane v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ako ju vykladá vnútroštátna judikatúra, ktorá stanovuje ako opatrenie zamerané na sankcionovanie zneužívania vyplývajúceho z opakovaného uzatvárania zmlúv na dobu určitú zmenu týchto zmlúv na „netrvalý pracovnoprávny vzťah na dobu neurčitú“, a na druhej strane v tom zmysle, že súbor opatrení, spočívajúcich po prvé vo vyplácaní paušálnych náhrad, na ktoré sa pri skončení tohto pracovnoprávneho vzťahu uplatňuje dvojitá horná hranica, po druhé v režime zodpovednosti orgánov verejnej správy a po tretie v organizovaní výberových konaní, predstavuje primerané opatrenia na predchádzanie takémuto zneužívaniu a jeho sankcionovanie.

43

Z ustálenej judikatúry vyplýva, že doložka 5 bod 1 rámcovej dohody určuje členským štátom všeobecný cieľ spočívajúci v predchádzaní zneužívaniu vyplývajúcemu z opakovaného uzatvárania pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú, pričom im ponecháva voľbu prostriedkov na dosiahnutie tohto cieľa, pokiaľ nespochybnia cieľ alebo potrebný účinok rámcovej dohody (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. apríla 2008, Impact, C‑268/06 , EU:C:2008:223 , bod 70 , a zo 4. septembra 2025, Pelavi, C‑253/24 , EU:C:2025:660 , bod 51 , ako aj citovanú judikatúru).

44

Ako spresnil Súdny dvor, rámcová dohoda nestanovuje všeobecnú povinnosť členských štátov zakotviť zmenu zmluvy na dobu určitú na zmluvu na dobu neurčitú. Doložka 5 bod 2 rámcovej dohody totiž v zásade necháva členským štátom voľnosť, pokiaľ ide o určenie podmienok, za akých sa pracovné zmluvy alebo pracovnoprávne vzťahy na dobu určitú považujú za uzatvorené na dobu neurčitú. Z toho vyplýva, že rámcová dohoda nestanovuje podmienky, za ktorých možno využiť zmluvy na dobu neurčitú (rozsudky zo 4. júla 2006, Adeneler a i., C‑212/04 , EU:C:2006:443 , body 81 a 91 , ako aj zo 4. septembra 2025, Pelavi, C‑253/24 , EU:C:2025:660 , bod 56 ).

48

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Súdnemu dvoru neprislúcha vyjadrovať sa k výkladu ustanovení vnútroštátneho práva, keďže táto úloha prináleží výlučne príslušným vnútroštátnym súdom, ktoré musia zistiť, či sú požiadavky stanovené v doložke 5 rámcovej dohody splnené a či účinnosť tejto doložky garantuje vnútroštátna právna úprava, ako ju vykladajú vnútroštátne súdy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. januára 2022, MIUR a Ufficio Scolastico Regionale per la Campania, C‑282/19 , EU:C:2022:3 , bod 86 , ako aj citovanú judikatúru).

49

Predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu teda prináleží, aby posúdil, do akej miery podmienky uplatňovania, ako aj skutočné vykonávanie ustanovení vnútroštátneho práva, ktorých sa týka vec sama, predstavujú vhodné opatrenia, teda účinné, odrádzajúce a primerané opatrenia zamerané na náležité sankcionovanie zneužívania opakovaného uzatvárania pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú a na odstránenie následkov porušenia práva Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. januára 2022, MIUR a Ufficio Scolastico Regionale per la Campania, C‑282/19 , EU:C:2022:3 , bod 87 , ako aj citovanú judikatúru).

50

Súdny dvor však pri rozhodovaní o návrhu na začatie prejudiciálneho konania môže v prípade potreby poskytnúť spresnenia s cieľom usmerniť predkladajúci vnútroštátny súd pri jeho posudzovaní (rozsudok z 13. januára 2022, MIUR a Ufficio Scolastico Regionale per la Campania, C‑282/19 , EU:C:2022:3 , bod 88 , ako aj citovaná judikatúra).

Právnym dôsledkom kvalifikácie ako „netrvalého pracovnoprávneho vzťahu na dobu neurčitú“ je to, že poslednú zmluvu na dobu určitú uzavretú medzi pracovníkom a dotknutým orgánom verejnej správy nemožno vypovedať, takže zmluvný vzťah medzi dotknutými subjektami trvá až do definitívneho obsadenia pracovného miesta, ktoré dotknutý pracovník zastával, prostredníctvom výberového konania. Preto, ako v podstate uvádza vnútroštátny súd, zmluvný vzťah sa končí konkrétnou udalosťou, a to ukončením výberového konania.

54

Pracovník, ktorého pracovnoprávny vzťah bol kvalifikovaný ako „netrvalý pracovnoprávny vzťah na dobu neurčitú“, sa teda musí považovať za „pracovníka na dobu určitú“ v zmysle rámcovej dohody (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. februára 2024, Consejería de Presidencia, Justicia e Interior de la Comunidad de Madrid a i., C‑59/22, C‑110/22 a C‑159/22 , EU:C:2024:149 , bod 66 ), takže vzťah medzi týmto pracovníkom a dotknutým orgánom verejnej správy zostáva pracovnoprávnym vzťahom na dobu určitú v zmysle tejto rámcovej dohody.

55

Súdny dvor tiež konštatoval, že doložka 5 rámcovej dohody sa má vykladať v tom zmysle, že výraz „opakované uzatváranie pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú“, ktorý je uvedený v tomto ustanovení, sa vzťahuje na situáciu, v ktorej – z dôvodu, že dotknutý správny orgán v stanovenej lehote nezorganizoval výberové konanie, na základe ktorého sa má definitívne obsadiť pracovné miesto zastávané netrvalým zamestnancom na dobu neurčitú, – sa pracovnoprávny vzťah na dobu určitú medzi týmto zamestnancom a týmto správnym orgánom automaticky predlžoval (rozsudok z 22. februára 2024, Consejería de Presidencia, Justicia e Interior de la Comunidad de Madrid a i., C‑59/22, C‑110/22 a C‑159/22 , EU:C:2024:149 , bod 82 ).

59

Za týchto podmienok vnútroštátne opatrenie prijaté súdnym rozhodnutím, ktoré na účely sankcionovania zneužívania opakovaného uzatvárania zmlúv na dobu určitú mení tieto zmluvy na pracovnoprávny vzťah dočasnej povahy, akým je „netrvalý pracovnoprávny vzťah na dobu neurčitú“, nemožno považovať za opatrenie umožňujúce náležite sankcionovať takéto používanie a odstrániť následky porušenia práva Únie v súlade s požiadavkami pripomenutými v bodoch 45 a 46 tohto rozsudku. Takéto opatrenie totiž zachováva neistú situáciu dotknutého pracovníka, a teda spochybňuje potrebný účinok rámcovej dohody.

60

Ako v podstate konštatoval generálny advokát v bode 97 svojich návrhov, aj za predpokladu, ako uvádza predkladajúci vnútroštátny súd, že v prejednávanej veci majú netrvalí zamestnanci na dobu neurčitú práva, ktoré sú rovnocenné právam trvalých zamestnancov, najmä v oblasti odmeňovania a služobného postupu, takáto rovnocennosť nedáva netrvalým zamestnancom na dobu neurčitú, na rozdiel od trvalých zamestnancov, stabilitu zamestnania, ktorá bola koncipovaná ako hlavný prvok ochrany pracovníkov rámcovou dohodou, ako je pripomenuté v bode 58 tohto rozsudku.

61

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že doložka 5 rámcovej dohody sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ako ju vykladá vnútroštátna judikatúra, ktorá ako opatrenie, ktorého cieľom je sankcionovať zneužívanie vyplývajúce z opakovaného uzatvárania zmlúv na dobu určitú v zmysle tejto doložky 5, stanovuje zmenu týchto zmlúv na „netrvalý pracovnoprávny vzťah na dobu neurčitú“, keďže toto opatrenie v rozsahu, v akom vedie k zachovaniu pracovnoprávneho vzťahu dočasnej povahy, a teda k neistej situácii dotknutého pracovníka, neumožňuje ani náležite sankcionovať toto zneužívanie, ani odstrániť následky porušenia práva Únie.

Predkladajúci vnútroštátny súd však uvádza, že náhrada vo výške 20 dní odmeny za každý odpracovaný rok až do výšky 12 mesačných platov zodpovedá náhrade, ktorá je v španielskom práve stanovená v prípade ukončenia pracovnej zmluvy z objektívnych dôvodov vyplývajúcich z potrieb podniku, čo by mohlo brániť tomu, aby sa táto náhrada považovala za primerané opatrenie na predchádzanie zneužívaniu vyplývajúcemu z takýchto opakovane uzatváraných zmlúv a jeho sankcionovanie. V takom prípade sa tento súd pýta, či by vyplatenie maximálnej zákonnej náhrady stanovenej španielskym právom zodpovedajúcej prípadu protiprávneho prepustenia, teda náhrady vo výške 33 dní odmeny za odpracovaný rok až do výšky 24 mesačných platov, mohlo predstavovať takéto primerané opatrenie.

65

Je pravda, ako poznamenáva predkladajúci vnútroštátny súd, že paušálna náhrada vyplatená v prípade skončenia netrvalého pracovnoprávneho vzťahu na dobu neurčitú predpokladá, že dotknutý pracovník bol obeťou zneužívajúceho a neoprávneného využívania opakovane uzatváraných zmlúv na dobu určitú.

66

Nič to však nemení na tom, že ide o paušálnu náhradu, ktorá sa dotknutému pracovníkovi vypláca až pri skončení tohto pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu prijatia inej osoby na pracovné miesto, ktoré tento pracovník predtým zastával.

67

70

V prejednávanej veci paušálna náhrada, ktorá sa má vyplatiť netrvalému zamestnancovi na dobu neurčitú pri skončení jeho pracovnoprávneho vzťahu, podlieha dvojitej hornej hranici, a to obmedzeniu na 20 dní odmeny za každý odpracovaný rok a limitu 12 mesačných platov. V dôsledku toho takáto náhrada nemôže predstavovať ani primeranú a účinnú nápravu situácií zneužitia, ktoré z hľadiska rokov presahujú určitú dobu, ani primeranú a úplnú náhradu ujmy vyplývajúcej z takéhoto zneužitia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. júna 2024, DG de la Función Pública, Generalitat de Catalunya a Departamento de Justicia de la Generalitat de Catalunya, C‑331/22 a C‑332/22 , EU:C:2024:496 , bod 81 ). To isté platí pre náhradu vo výške 33 dní odmeny za každý odpracovaný rok až do výšky 24 mesačných platov, stanovenú v prípade protiprávneho prepustenia, o ktorej sa predkladajúci vnútroštátny súd domnieva, že môže zabrániť zneužívaniu vyplývajúcemu z opakovaného uzatvárania zmlúv na dobu určitú a sankcionovať ho, keďže aj táto náhrada stanovuje dvojitú hornú hranicu.

71

Okrem toho, ako v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 111 a 117 svojich návrhov, vzhľadom na to, že takáto náhrada sa vypláca až v okamihu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu ukončenia výberového konania, nezdá sa, že by mohla účinne napraviť všetky prípady zneužívania, keďže pracovníci, ktorí odchádzajú do dôchodku, dajú výpoveď alebo sú prepustení pred skončením výberového konania, ju zrejme nemôžu využiť.

72

Z toho vyplýva, že takáto náhrada zrejme nie je takej povahy, aby vo všetkých situáciách zneužívania opakovane uzatváraných zmlúv na dobu určitú odstránila následky porušenia práva Únie, čo je v rozpore s požiadavkami uvedenými v bodoch 45 a 46 tohto rozsudku.

V tejto súvislosti treba uviesť, že v rozsudku zo 7. marca 2018, Santoro ( C‑494/16 , EU:C:2018:166 ), Súdny dvor rozhodol, že vnútroštátny mechanizmus zodpovednosti správnych orgánov, pokiaľ je sprevádzaný inými účinnými a odradzujúcimi opatreniami umožňujúcimi predchádzať zneužívaniu opakovane uzatváraných zmlúv na dobu určitú a sankcionovať ho, môže s výhradou overenia prislúchajúceho vnútroštátneho súdu zaručiť plnú účinnosť noriem prijatých na základe rámcovej dohody.

76

78

Súdny dvor však v rámci veci, ktorá sa týkala podobných vnútroštátnych ustanovení, či dokonca – ako uviedlo autonómne spoločenstvo Madrid na pojednávaní – ustanovení, ktoré sú rovnaké ako vo veci samej, usúdil, že znenie predmetných ustanovení sa zdá byť na takej úrovni nejednoznačnosti a abstraktnosti, že nie sú porovnateľné s vnútroštátnymi ustanoveniami upravujúcimi taliansky mechanizmus zodpovednosti správnych orgánov, na ktorý Súdny dvor odkázal v rozsudku zo 7. marca 2018, Santoro ( C‑494/16 , EU:C:2018:166 ) (pozri rozsudok z 22. februára 2024, Consejería de Presidencia, Justicia e Interior de la Comunidad de Madrid a i., C‑59/22, C‑110/22 a C‑159/22 , EU:C:2024:149 , bod 113 ).

79

Predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu však prináleží, aby na jednej strane overil, či sa režim zodpovednosti orgánov verejnej správy stanovený v španielskom práve zakladá na presných, predvídateľných a v praxi uplatniteľných vnútroštátnych ustanoveniach, takže predstavuje opatrenie, ktoré umožňuje náležite sankcionovať dotknutý orgán verejnej správy, a na druhej strane či je tento režim sprevádzaný inými účinnými, odrádzajúcimi a primeranými opatreniami umožňujúcimi odstrániť následky porušenia práva Únie.

80

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že doložka 5 rámcovej dohody sa má vykladať v tom zmysle, že režim zodpovednosti orgánov verejnej správy v prípade, že vzhľadom na svoju nejednoznačnú, abstraktnú a nepredvídateľnú povahu jednak neumožňuje náležite sankcionovať zneužívanie opakovane uzatváraných zmlúv na dobu určitú a jednak nie je sprevádzaný inými účinnými, odrádzajúcimi a primeranými opatreniami umožňujúcimi odstrániť následky porušenia práva Únie, nepredstavuje primerané opatrenie na predchádzanie takémuto zneužívaniu a jeho sankcionovanie v zmysle tejto doložky 5.

83

Okrem toho sa zdá, že skutočnosť, že španielsky zákonodarca v rámci takýchto konaní pripisuje rozhodujúci význam predchádzajúcej praxi tohto pracovníka, ktorý bol obeťou zneužívajúceho uzatvárania opakovaných pracovných zmlúv na dobu určitú, a odpracovanému času, ktorý venoval výkonu svojich úloh, môže podporiť prístup tohto pracovníka k stabilnému zamestnaniu, pokiaľ sa rozhodne zúčastniť sa na výberovom konaní a jeho kandidatúra bude úspešná.

84

Z judikatúry Súdneho dvora však vyplýva, že takéto okolnosti nemôžu stačiť na to, aby sa organizácia a ukončenie výberových konaní, ako sú tie, ktoré sú stanovené v zákone 20/2021, považovali za prostriedok, ktorý umožňuje náležite sankcionovať zneužívanie opakovane uzatváraných pracovných zmlúv na dobu určitú a odstrániť následky porušenia práva Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. júna 2024, DG de la Función Pública, Generalitat de Catalunya a Departamento de Justicia de la Generalitat de Catalunya, C‑331/22 a C‑332/22 , EU:C:2024:496 , body 75 , 76 a 78 , ako aj citovanú judikatúru).

85

V situácii, v ktorej sa dotknutý pracovník nezúčastňuje na takomto výberovom konaní, alebo v ktorej jeho kandidatúra nebola úspešná, by totiž organizácia tohto konania neumožnila náležite sankcionovať zneužívajúce konanie, ktorého sa tento zamestnanec stal obeťou, ani odstrániť následky porušenia práva Únie.

–

na jednej strane bráni vnútroštátnej právnej úprave, ako ju vykladá vnútroštátna judikatúra, ktorá ako opatrenie zamerané na sankcionovanie zneužívania vyplývajúceho z opakovaného uzatvárania zmlúv na dobu určitú v zmysle tejto doložky 5 stanovuje zmenu týchto zmlúv na „netrvalý pracovnoprávny vzťah na dobu neurčitú“, keďže toto opatrenie vzhľadom na to, že vedie k zachovaniu pracovnoprávneho vzťahu dočasnej povahy, a teda neistej situácie dotknutého pracovníka, neumožňuje ani náležite sankcionovať toto zneužívanie, ani odstrániť následky porušenia práva Únie a

–

na druhej strane súbor opatrení spočívajúci po prvé vo vyplácaní paušálnych náhrad, na ktoré sa vzťahuje dvojitá horná hranica pri skončení tohto pracovnoprávneho vzťahu, po druhé v režime zodpovednosti orgánov verejnej správy, ktorý má nejednoznačnú, abstraktnú a nepredvídateľnú povahu, a po tretie v organizácii výberových konaní, ktoré síce zohľadňujú predchádzajúce skúsenosti dotknutého pracovníka a odpracovaný čas, ktorý tento pracovník venuje plneniu svojich úloh, no neobmedzujú toto zohľadnenie len na uchádzačov, ktorí boli obeťami takéhoto zneužívania, nepredstavuje primerané opatrenia na predchádzanie uvedenému zneužívaniu a jeho sankcionovanie, pokiaľ tieto opatrenia neumožňujú ani náležite sankcionovať takéto zneužívanie, ani odstrániť následky porušenia práva Únie.

O trovách

89

–

na druhej strane súbor opatrení spočívajúci po prvé vo vyplácaní paušálnych náhrad, na ktoré sa vzťahuje dvojitá horná hranica pri skončení tohto pracovnoprávneho vzťahu, po druhé v režime zodpovednosti orgánov verejnej správy, ktorý má nejednoznačnú, abstraktnú a nepredvídateľnú povahu, a po tretie v organizácii výberových konaní, ktoré síce zohľadňujú predchádzajúce skúsenosti dotknutého pracovníka a odpracovaný čas, ktorý tento pracovník venuje plneniu svojich úloh, no neobmedzujú toto zohľadnenie len na uchádzačov, ktorí boli obeťami zneužívania vyplývajúceho z opakovaného uzatvárania zmlúv na dobu určitú, nepredstavuje primerané opatrenia na predchádzanie uvedenému zneužívaniu a jeho sankcionovanie, pokiaľ tieto opatrenia neumožňujú ani náležite sankcionovať takéto zneužívanie, ani odstrániť následky porušenia práva Únie.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: španielčina.

( i ) Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.