C-429/24

St. Kliment Ochridski Primary Private School EOOD

proti

QX,

SÚDNY DVOR (deviata komora),

v zložení: predseda deviatej komory N. Jääskinen, sudcovia M. Condinanzi a R. Frendo (spravodajkyňa),

generálny advokát: A. Biondi,

česká vláda, v zastúpení: S. Šindelková, M. Smolek a J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia,

–

nemecká vláda, v zastúpení: J. Möller a N. Scheffel, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: G. Koleva a I. Rubene, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

Právny rámec

Právo Únie

Smernica 93/13

3

Článok 2 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ( Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29 ; Mim. vyd. 15/002, s. 288) stanovuje:

„Na účely tejto smernice:

4

Odôvodnenie

60 smernice 2011/83 znie:

„Keďže smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu [,a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004] (‚smernica o nekalých obchodných praktikách‘) [( Ú. v. EÚ L 149, 2005, s. 22 )] sa zakazuje zotrvačný predaj, ktorý spočíva v nevyžiadanom dodaní tovaru alebo nevyžiadanom poskytnutí služieb spotrebiteľom, ale nestanovuje sa v nej žiadny zmluvný prostriedok nápravy, je potrebné v tejto smernici zaviesť taký zmluvný prostriedok nápravy, ktorým sa spotrebiteľ oslobodí od povinnosti poskytnúť akúkoľvek úhradu za takéto nevyžiadané dodanie tovaru alebo nevyžiadané poskytnutie služieb.“

5

Článok 2 smernice 2011/83 s názvom „Vymedzenia pojmov“ stanovuje:

„Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

‚kúpna zmluva‘ je akákoľvek zmluva, na základe ktorej obchodník prevedie alebo sa zaviaže previesť vlastníctvo tovaru na spotrebiteľa a spotrebiteľ uhradí alebo sa zaviaže uhradiť jeho cenu, a to vrátane akejkoľvek zmluvy, ktorej predmetom je tovar aj služby;

6.

‚zmluva o službách‘ je akákoľvek zmluva, ktorá nie je kúpnou zmluvou a na základe ktorej obchodník poskytne alebo sa zaviaže poskytnúť spotrebiteľovi službu a spotrebiteľ uhradí alebo sa zaviaže uhradiť jej cenu;

…“

6

Článok 3 tejto smernice, nazvaný „Rozsah pôsobnosti“, v odsekoch 1 a 5 stanovuje:

Bulharské právo

Zákon o predškolskom a školskom vzdelávaní

8

Zakon za predučilištnoto i učilištnoto obrazovanie (zákon o predškolskom a školskom vzdelávaní) (DV č. 79 z 13. októbra 2015) v znení uplatňujúcom sa na spor vo veci samej (ďalej len „ZPUO“) v článku 8 ods. 2 stanovuje:

„Povinná školská dochádzka dieťaťa trvá do dosiahnutia veku 16 rokov a začína sa školským rokom, v ktorom dieťa dosiahlo vek 7 rokov.“

9

Zákon o ochrane spotrebiteľov

11

Článok 13 doplňujúcich ustanovení k Zakon za zaštita na potrebitelite (zákon o ochrane spotrebiteľov) (DV č. 99 z 9. decembra 2005) v znení uplatňujúcom sa na spor vo veci samej preberá do bulharského práva článok 2 smernice 2011/83 takmer v tom istom znení.

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

12

QX uzavrela so školou St. Kliment Ochridski dve zmluvy o vzdelávaní na plný úväzok na účely školského vzdelávania svojich detí v školskom roku 2022/2023 za úhradu ročného školného.

16

Škola St. Kliment Ochridski podala na Sofijski rajonen săd (Okresný súd Sofia, Bulharsko), vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, žalobu proti QX, ktorou sa domáhala, aby bola QX uložená povinnosť zaplatiť jej dohodnutú zmluvnú pokutu z dôvodu, že jednostranne vypovedala uvedené zmluvy a odhlásila svoje deti z tohto zariadenia.

17

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, uvádza, že medzi účastníkmi konania vo veci samej je nesporné, že posledná splátka zmlúv dotknutých vo veci samej nebola zaplatená. Výška tejto poslednej splátky a výška tejto zmluvnej pokuty sú medzi nimi tiež nesporné.

18

QX však spochybňuje platnosť uvedenej zmluvnej pokuty, pričom tvrdí, že je v rozpore s dobrými mravmi, keďže vedie k bezdôvodnému obohateniu. Tvrdí, že táto zmluvná pokuta prekračuje svoj preventívny, kompenzačný a represívny účel.

22

V tejto súvislosti ten istý súd uvádza, že škola St. Kliment Ochridski je súkromným vzdelávacím zariadením, ktoré je registrované ako obchodná spoločnosť. Toto zariadenie nie je žiadnym spôsobom financované štátom alebo dotknutou obcou a svoje fungovanie financuje výlučne z školného, darov a iných zdrojov príjmov. Okrem toho uvedené zariadenie nemá neziskový účel ani nekoná ako družstvo, ale vykonáva podnikateľskú činnosť.

23

Preto podľa vnútroštátneho súdu na jednej strane zmluvy, o ktoré ide vo veci samej, boli uzavreté v rámci obchodnej činnosti školy St. Kliment Ochridski a na druhej strane QX konala na účely, ktoré sa netýkajú jej obchodnej ani podnikateľskej činnosti, remesla ani povolania.

24

Okrem toho vzhľadom na to, že práve dotknutý rodič uzavrel zmluvy o vzdelávaní na to, aby jeho deti mohli využívať vzdelávacie služby, sa tento súd pýta, či tieto deti možno považovať za spotrebiteľov v rámci týchto zmlúv.

28

Tento súd sa totiž pýta na možnosť rodičov alebo žiakov tvrdiť, že nežiadali o vyučovanie určitých predmetov v rámci stanoveného počtu vyučovacích hodín povinných alebo voliteľných predmetov. Konkrétne sa pýta, či je možné obmedziť zodpovednosť spotrebiteľa za zaplatenie školného z dôvodu, že dotknuté dieťa nežiadalo o výučbu daného predmetu v rámci uloženého počtu vyučovacích hodín.

29

Vnútroštátny súd napokon zdôrazňuje význam objasnenia otázok nastolených týmito tromi pochybnosťami, keďže v sporoch, ktoré sa týkajú spotrebiteľského práva, môže vnútroštátny súd uplatniť ex offo kogentnú právnu normu, ktorej cieľom je ochrana dotknutého spotrebiteľa.

30

Za týchto okolností Sofijski rajonen săd (Okresný súd Sofia) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

4.

Ak je odpoveď na jednu alebo viacero z predchádzajúcich troch otázok kladná, má sa článok 27 smernice [2011/83] vykladať v tom zmysle, že žiak alebo rodič môže byť oslobodený od platenia školného, ak nepožiadal o vyučovanie určitého školského predmetu alebo nie je s vyučovaním spokojný, a tento školský predmet je podľa štátnych vzdelávacích štandardov povinným predmetom?“

O prejudiciálnych otázkach

O prvej a druhej otázke

31

Svojou prvou a druhou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 2 bod 1 smernice 2011/83 vykladať v tom zmysle, že pojem „spotrebiteľ“ v zmysle tohto ustanovenia sa vzťahuje na rodiča, ktorý sám uzavrel zmluvu o vzdelávaní so súkromným vzdelávacím zariadením zaregistrovaným ako obchodná spoločnosť na účely školského vzdelávania svojich detí vo veku povinnej školskej dochádzky, alebo na žiaka, ktorý je vzdelávaný v tomto školskom zariadení v rámci takejto zmluvy.

35

Konkrétne na účely výkladu článku 2 bodu 1 smernice 2011/83 treba zohľadniť výklad, ktorý už poskytol Súdny dvor, pokiaľ ide o pojem „spotrebiteľ“ v rámci smernice 93/13.

36

Okrem okolnosti, že smernica 2011/83, ktorá zmenila smernicu 93/13, definuje vo svojom článku 2 pojem „spotrebiteľ“ spôsobom, ktorý je vo veľkej miere rovnocenný s tým, ktorý je uvedený v článku 2 smernice 93/13, sleduje totiž rovnaký cieľ ako táto posledná uvedená smernica. Smernica 2011/83 sa týka práv spotrebiteľov v súvislosti so zmluvami uzavretými s obchodníkmi a jej cieľom je zaručiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov zabezpečením ich informovanosti a bezpečnosti pri transakciách s obchodníkmi [pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. júna 2023, YYY. (Pojem spotrebiteľ), C‑570/21 , EU:C:2023:456 , bod 42 a citovaná judikatúra].

37

V rámci smernice 93/13 Súdny dvor rozhodol, že postavenie dotknutej osoby ako „spotrebiteľa“ sa musí riadiť funkčným kritériom spočívajúcim v posúdení, či dotknutý zmluvný vzťah patrí do rámca činností, ktoré nesúvisia s výkonom povolania. Súdny dvor už mal navyše príležitosť spresniť, že pojem „spotrebiteľ“ v zmysle článku 2 písm. b) tejto smernice má objektívnu povahu a nezávisí od konkrétnych vedomostí, ktoré môže dotknutá osoba mať, alebo od informácií, ktoré táto osoba skutočne má k dispozícii (rozsudok z 24. októbra 2024, Zabitón, C‑347/23 , EU:C:2024:919 , bod 25 a citovaná judikatúra).

41

Toto posúdenie nemôže byť vyvrátené skutočnosťou, že tieto zmluvy boli uzavreté na obdobie, počas ktorého je podľa bulharskej právnej úpravy povinná školská dochádzka. Na jednej strane totiž definícia pojmu „spotrebiteľ“ uvedená v článku 2 bode 1 smernice 2011/83, ktorá, ako bolo pripomenuté v bode 37 tohto rozsudku, je objektívnym pojmom, neobsahuje žiadnu požiadavku alebo podmienku týkajúcu sa predmetu zmluvy, pokiaľ patrí do pôsobnosti tejto smernice. Konkrétne dôvody, ktoré viedli dotknutú osobu k uzavretiu tejto zmluvy, a to aj vtedy, keď vyplývajú z nevyhnutnosti splniť si zákonnú povinnosť, nie sú relevantné na určenie, či sa na túto osobu vzťahuje pojem spotrebiteľ. Na druhej strane povinný charakter školskej dochádzky vôbec neukladá povinnosť uzavrieť zmluvu so súkromným vzdelávacím zariadením. Inými slovami, hoci je dotknutý rodič povinný zapísať svoje dieťa do vzdelávacieho zariadenia, zachováva si úplnú slobodu rozhodnúť sa zveriť vzdelávanie tohto dieťaťa verejnému alebo súkromnému zariadeniu.

42

V druhom rade podľa informácií vnútroštátneho súdu boli zmluvy dotknuté vo veci samej uzavreté medzi samotnou QX a uvedeným zariadením, v dôsledku čoho sa zmluvné záväzky vzťahujú na QX, a nie na jej deti. Keďže tieto deti nie sú zmluvnými stranami týchto zmlúv, nemožno sa domnievať, že konali v zmysle článku 2 bodu 1 smernice 2011/83, a teda sa na ne nevzťahuje pojem „spotrebiteľ“ v súlade s týmto ustanovením.

43

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody treba na prvú a druhú otázku odpovedať tak, že článok 2 bod 1 smernice 2011/83 sa má vykladať v tom zmysle, že:

Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 2 bod 6 smernice 2011/83 vykladať v tom zmysle, že na zmluvu o vzdelávaní týkajúcu sa školského vzdelávania detí vo veku povinnej školskej dochádzky, uzavretú medzi rodičom a súkromným vzdelávacím zariadením zaregistrovaným ako obchodná spoločnosť za protihodnotu vo forme platenia školného týmto rodičom, sa vzťahuje pojem „zmluva o službách“ v zmysle tohto ustanovenia.

45

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že pojem „zmluva o službách“, uvedený v článku 2 bode 6 tejto smernice je vymedzený široko ako „akákoľvek zmluva, ktorá nie je kúpnou zmluvou a na základe ktorej obchodník poskytne alebo sa zaviaže poskytnúť spotrebiteľovi službu a spotrebiteľ uhradí alebo sa zaviaže uhradiť jej cenu“. Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že tento pojem treba chápať tak, že zahŕňa všetky zmluvy, na ktoré sa nevzťahuje pojem „kúpna zmluva“ (rozsudok z 21. decembra 2023, BMW Bank a i., C‑38/21, C‑47/21 a C‑232/21 , EU:C:2023:1014 , bod 154 a citovaná judikatúra).

46

Zmluvy o vzdelávaní, ako sú zmluvy dotknuté vo veci samej, ktorými sa súkromné vzdelávacie zariadenie zaväzuje poskytovať vzdelávacie služby deťom rodiča, v súlade s vnútroštátnymi predpismi v oblasti vzdelávania, ako aj doplnkové služby, za protihodnotu vo forme úhrady ročného školného týmto rodičom, sa netýkajú prevodu vlastníctva tovaru v zmysle článku 2 bodu 5 smernice 2011/83. V dôsledku toho s výhradou overení, ktoré prislúcha vykonať vnútroštátnemu súdu, sa na tieto zmluvy vzťahuje pojem „zmluva o službách“ v zmysle článku 2 bodu 6 tejto smernice.

Treba uviesť, že podľa článku 27 smernice 2011/83 spotrebiteľ je oslobodený od povinnosti poskytnúť akúkoľvek úhradu v prípade nevyžiadaného dodania tovaru, vody, plynu, elektrickej energie, ústredného kúrenia alebo digitálneho obsahu či nevyžiadaného poskytnutia služieb, zakázaného v článku 5 ods. 5 a v bode 29 prílohy I k smernici 2005/29/ES a že absencia odpovede zo strany tohto spotrebiteľa v takomto prípade nepredstavuje súhlas.

50

Zotrvačný predaj je uvedený v odôvodnení 60 smernice 2011/83 ako spočívajúci „v nevyžiadanom dodaní tovaru alebo nevyžiadanom poskytnutí služieb spotrebiteľom“. Súdny dvor v tejto súvislosti rozhodol, že „zotrvačný predaj“ v zmysle bodu 29 prílohy I smernice 2005/29, na ktorú odkazuje článok 27 smernice 2011/83, predstavuje najmä konanie obchodníka, ktoré od spotrebiteľa požaduje zaplatenie produktu či služby, ktoré boli dodané tomuto spotrebiteľovi bez toho, aby o ne spotrebiteľ požiadal (rozsudok z 5. decembra 2019, EVN Bălgarija Toplofikacija a Toplofikacijia Sofija, C‑708/17 a C‑725/17 , EU:C:2019:1049 , bod 64 a citovaná judikatúra).

51

Cieľom článku 27 smernice 2011/83 je zabrániť obchodníkovi v tom, aby dotknutému spotrebiteľovi nanútil zmluvný vzťah, s ktorým spotrebiteľ slobodne nesúhlasil (rozsudok z 5. decembra 2019, EVN Bălgarija Toplofikacija a Toplofikacijia Sofija, C‑708/17 a C‑725/17 , EU:C:2019:1049 , bod 65 ).

52

Pokiaľ ide o nespokojnosť rodiča alebo jeho dieťaťa s kvalitou vzdelávacích služieb poskytovaných v rámci týchto zmlúv, treba pripomenúť, že ako vyplýva z článku 3 ods. 5 smernice 2011/83, táto smernica nemá vplyv na všeobecné ustanovenia zmluvného práva stanovené na vnútroštátnej úrovni, najmä na pravidlá týkajúce sa platnosti, uzatvárania a účinkov zmlúv v rozsahu, v akom táto smernica neupravuje všeobecné aspekty zmluvného práva. Táto situácia sa preto musí posúdiť v súlade s vnútroštátnym zmluvným právom.

56

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody treba na štvrtú otázku odpovedať tak, že článok 27 smernice 2011/83 sa má vykladať v tom zmysle, že v rámci zmluvy o vzdelávaní uzavretej medzi rodičom a súkromným vzdelávacím zariadením:

–

tento rodič nemôže byť oslobodený od povinnosti zaplatiť školné stanovené v tejto zmluve z dôvodu, že on sám alebo jeho dieťa nežiadali výučbu určitého osobitného predmetu, ak je táto výučba povinná v súlade s vnútroštátnymi normami v oblasti vzdelávania,

–

Článok 2 bod 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

–

pojem „spotrebiteľ“ v zmysle tohto ustanovenia sa vzťahuje na rodiča, ktorý sám uzavrel zmluvu o vzdelávaní so súkromným vzdelávacím zariadením zaregistrovaným ako obchodná spoločnosť na účely školského vzdelávania svojich detí vo veku povinnej školskej dochádzky, a

–

tento pojem sa nevzťahuje na žiaka, ktorý je vzdelávaný v tomto školskom zariadení v rámci takejto zmluvy.

sa má vykladať v tom zmysle, že:

v rámci zmluvy o vzdelávaní uzavretej medzi rodičom a súkromným vzdelávacím zariadením

–

tento rodič nemôže byť oslobodený od povinnosti zaplatiť školné stanovené v tejto zmluve z dôvodu, že on sám alebo jeho dieťa nežiadali výučbu určitého osobitného predmetu, ak je táto výučba povinná v súlade s vnútroštátnymi normami v oblasti vzdelávania,

–

tento článok sa neuplatňuje na situáciu, v ktorej uvedený rodič alebo jeho dieťa nie sú spokojní s kvalitou vzdelávacích služieb poskytovaných v rámci uvedenej zmluvy, ale na túto situáciu sa vzťahuje vnútroštátne zmluvné právo.