C-434/24

JD

proti

Ministerul Agriculturii şi Dezvoltării Rurale – Agenžia de Plăži şi Intervenžie pentru Agricultură – Centrul Judežean Bistriža‑Năsăud,

SÚDNY DVOR (prvá komora),

v zložení: predseda prvej komory F. Biltgen, sudcovia I. Ziemele, A. Kumin, S. Gervasoni (spravodajca) a M. Bošnjak,

generálna advokátka: T. Ćapeta,

Európska komisia, v zastúpení: L. Radu Bouyon a M. Salyková, splnomocnené zástupkyne,

po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 25. septembra 2025,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 63 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 ( Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 549 ), zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2393 z 13. decembra 2017 ( Ú. v. EÚ L 350, 2017, s. 15 ) (ďalej len „nariadenie č. 1306/2013“), a zásady proporcionality.

Nariadenie č. 1306/2013, zrušené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2116 z 2. decembra 2021 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 ( Ú. v. EÚ L 435, 2021, s. 187 ), bolo uplatniteľné v čase skutkových okolností vo veci samej.

4

Podľa článku 58 tohto nariadenia:

„1. Členské štáty prijímajú v rámci [spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP)] všetky právne predpisy, regulačné a správne opatrenia, ako aj všetky ďalšie opatrenia potrebné na zabezpečenie účinnej ochrany finančných záujmov [Európskej ú]nie, najmä na:

a)

kontrolu zákonnosti a správnosti operácií financovaných z fondov;

vymáhanie neoprávnených platieb a úrokov a podľa potreby na začatie súdneho konania.

…“

5

Článok 60 uvedeného nariadenia stanovoval:

„Bez toho, aby boli dotknuté osobitné ustanovenia, na základe právnych predpisov v oblasti poľnohospodárstva sa neposkytnú nijaké výhody v prospech fyzických alebo právnických osôb, pri ktorých sa zistilo, že v rozpore s cieľmi uvedených právnych predpisov sa podmienky požadované na získanie takýchto výhod umelo vytvorili.“

6

a)

všetky poľnohospodárske pozemky poľnohospodárskeho podniku, ako aj nepoľnohospodársku plochu, na ktoré sa požaduje podpora v súlade s článkom 67 ods. 2;

…

c)

všetky ďalšie informácie stanovené týmto nariadením alebo požadované so zreteľom na vykonávanie príslušných právnych predpisov v oblasti poľnohospodárstva alebo príslušným členským štátom.

…“

…

4. Plochy sa považujú za hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu, iba ak zodpovedajú vymedzeniu pojmu ‚hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu‘ po celý kalendárny rok, s výnimkou prípadu vyššej moci alebo výnimočných okolností.“

10

Článok 36 tohto nariadenia stanovoval:

„1. Členské štáty, ktoré v roku 2014 uplatňujú režim jednotnej platby na plochu ustanovený v hlave V kapitole 2 nariadenia (ES) č. 73/2009 [Rady z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1290/2005, (ES) č. 247/2006, (ES) č. 378/2007 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1782/2003 ( Ú. v. EÚ L 30, 31.1.2009, s. 16 )], môžu za podmienok stanovených v tomto nariadení rozhodnúť naďalej uplatňovať tento režim najneskôr do 31. decembra 2020. [Európsku k]omisiu do 1. augusta 2014 informujú o svojom rozhodnutí, ako aj o konečnom dátume uplatňovania uvedeného režimu.

Počas obdobia uplatňovania režimu jednotnej platby na plochu sa na tieto členské štáty neuplatňujú oddiely 1, 2 a 3 tejto kapitoly s výnimkou článku 23 ods. 1 druhého pododseku, článku 23 ods. 5, ako aj článku 32 ods. 2 až 6.

Článok 14 ods. 1 písm. f) vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 809/2014 zo 17. júla 2014, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 v súvislosti s integrovaným administratívnym a kontrolným systémom, opatreniami na rozvoj vidieka a krížovým plnením ( Ú. v. EÚ L 227, 2014, s. 69 ), ktoré bolo zrušené vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2022/1173 z 31. mája 2022, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2116 v súvislosti s integrovaným administratívnym a kontrolným systémom v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky ( Ú. v. EÚ L 183, 2022, s. 23 ), stanovoval:

„Jednotná žiadosť alebo žiadosť o platbu obsahuje všetky informácie potrebné na určenie oprávnenosti na pomoc a/alebo podporu, najmä:

…

f)

prípadne akékoľvek podporné dokumenty potrebné na určenie oprávnenosti na využitie príslušného režimu a/alebo opatrenia“.

Rumunské právo

„Orgány zodpovedné za správu európskych fondov sú povinné úplne alebo čiastočne vylúčiť z preplácania/platby výdavkov, ktoré vznikli a boli vykázané príjemcami, všetky výdavky, ktoré nespĺňajú podmienky zákonnosti alebo súladu stanovené ustanoveniami platných vnútroštátnych právnych predpisov a právnych predpisov [Únie], v situácii, keď – v procese overovania žiadosti o platbu – zistia, že takéto výdavky skutočne existujú.“

14

Článok 8 Ordonanța de urgență a guvernului nr. 3/2015 pentru aprobarea schemelor de plăți care se aplică în agricultură în perioada 2015 – 2020 și pentru modificarea art. 2 din Legea nr. 36/1991 privind societățile agricole și alte forme de asociere în agricultură (mimoriadne nariadenie vlády č. 3/2015, ktorým sa schválili platobné režimy vzťahujúce sa na poľnohospodárstvo na obdobie rokov 2015 – 2020 a o zmene a doplnení článku 2 zákona č. 36/1991 o poľnohospodárskych podnikoch a iných formách poľnohospodárskych združení) z 18. marca 2015 ( Monitorul Oficial al României , časť I, č. 191 z 23. marca 2015), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej, stanovuje:

„1. Na získanie priamych platieb uvedených v článku 1 ods. 2 musia poľnohospodári:…

n)

predložiť pri podaní žiadosti o jednotnú platbu alebo pri jej zmenách dokumenty potrebné na preukázanie, že poľnohospodársku pôdu vrátane oblastí s ekologickým významom majú k dispozícii alebo, ak je to potrebné, kópiu prílohy č. 24 matričných oddelení územných správnych jednotiek. Dokumenty, ktoré preukazujú, že poľnohospodár má k dispozícii dotknutú poľnohospodársku pôdu, je potrebné pred podaním žiadosti o jednotnú platbu podpísať a musia byť platné ku dňu podania žiadosti;

„Skutočnosť, že poľnohospodár má k dispozícii deklarovanú oprávnenú pôdu v súlade s článkom 8 ods. 1 písm. n) nariadenia, sa preukazuje týmito dokladmi:

a)

osvedčenie v súlade s poľnohospodárskym registrom za rok, v ktorom bola podaná žiadosť, vyplnené na základe rámcového vzoru uvedeného v prílohe č. 1, a

b)

overená kópia originálu zmluvy o nájme/koncesii na poľnohospodársku plochu uzatvorenej medzi poľnohospodárom a územnými správnymi jednotkami;

c)

18

Dňa 10. mája 2019 JD podala žiadosť o jednotnú platbu za rok 2019 na túto plochu. Táto platba, ktorú JD získala, bola financovaná z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), najmä z režimu jednotnej platby na plochu, ako aj z vnútroštátnych fondov.

19

Rozsudkom z toho istého dňa boli zadávacie konanie týkajúce sa obecných pasienkov, ktoré uskutočnila obec Chiochiş, a následné akty týkajúce sa tohto konania, vrátane zmluvy o nájme v prospech JD, zrušené z dôvodu nezrovnalostí tohto zadávacieho konania. Dospelo sa k záveru, že výzva na predkladanie ponúk priamym rokovacím konaním nebola uverejnené v lehote piatich dní stanovenej rozhodnutím obecného zastupiteľstva, takže hodnotiaca komisia nepridelila pasienky JD v súlade s pravidlami. V tomto rozsudku sa v podstate uvádzalo, že zrušenie zmluvy o nájme nebolo spôsobené pochybením JD, ale nesplnením jednej z povinností zo strany tejto obce.

20

JD podala odvolanie na Curtea de Apel Cluj (Odvolací súd Kluž, Rumunsko). Tento súd 5. marca 2020 zamietol toto odvolanie z dôvodu, že bolo podané oneskorene.

24

JD napadla tento rozsudok na Curtea de Apel Cluj (Odvolací súd Kluž), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania.

25

Tento súd sa pýta, či pojem „nesplnenie kritérií oprávnenosti“ stanovený v článku 63 ods. 1 nariadenia č. 1306/2013 zahŕňa situáciu, keď sa z dôvodov nezávislých od zavinenia príjemcu pomoci so spätnou účinnosťou zruší zmluva o nájme, ktorá bola v čase preskúmania podmienok oprávnenosti na pomoc platná. Zastáva názor, že na túto otázku treba odpovedať záporne, keďže príjemca reálne spĺňal kritériá oprávnenosti ku dňu podania žiadosti, a to až do dátumu zrušenia tejto zmluvy, pričom mu neboli vytýkané žiadne ďalšie nezrovnalosti, najmä pokiaľ ide o obhospodarovanie pozemkov. Vyhlásenie uvedenej zmluvy za neplatnú by sa teda malo zohľadniť pri posudzovaní existencie práva na predmetné pozemky odo dňa tohto zrušenia.

26

Uvedený súd dodáva, že za predpokladu, že by Súdny dvor rozhodol, že zrušenie zmluvy o nájme so spätnou účinnosťou v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou, ktorá bola platná v čase preskúmania podmienok oprávnenosti na pomoc Únie, predstavuje situáciu, v ktorej príjemca nespĺňa tieto podmienky, bez ohľadu na dátum, ku ktorému k tomuto zrušeniu došlo, pýta sa na možnosť uplatnenia zásady proporcionality na odňatie pomoci.

O prejudiciálnych otázkach

O prvej otázke

28

Na úvod treba pripomenúť, že v rámci postupu spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom zavedeného článkom 267 ZFEÚ prináleží Súdnemu dvoru poskytnúť predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď, ktorá mu umožní rozhodnúť prejednávaný spor. Z tohto hľadiska Súdnemu dvoru prináleží v prípade potreby preformulovať otázky, ktoré sú mu položené. Je totiž úlohou Súdneho dvora vykladať všetky ustanovenia práva Únie, ktoré vnútroštátne súdy potrebujú na rozhodovanie o žalobách, ktoré im boli predložené, aj keď tieto ustanovenia nie sú výslovne spomenuté v otázkach položených Súdnemu dvoru týmito súdmi (pozri rozsudky z 18. marca 1993, Viessmann, C‑280/91 , EU:C:1993:103 , bod 17 , ako aj z 19. decembra 2019, Nederlands Uitgeversverbond a Groep Algemene Uitgevers, C‑263/18 , EU:C:2019:1111 , bod 31 ).

29

V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že predkladajúci vnútroštátny súd sa svojou prvou otázkou snaží zistiť, v akom rozsahu príslušný vnútroštátny orgán môže usudzovať, že pomoc poskytnutá poľnohospodárovi nespĺňa kritériá oprávnenosti v situácii, keď zmluva o nájme, ktorá je predložená na podporu žiadosti o pomoc s cieľom v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou preukázať, že poľnohospodárska plocha je tomuto poľnohospodárovi k dispozícii, a ktorá je platná v čase preskúmania tejto žiadosti, je následne zrušená so spätnou účinnosťou z dôvodu nezrovnalosti zadávacieho konania týkajúceho sa tejto zmluvy, ktorú nie je možné pripísať tomuto poľnohospodárovi. Z tohto návrhu konkrétne vyplýva, že tento súd sa pýta, či v takejto situácii príslušný vnútroštátny orgán môže usudzovať, že uvedený poľnohospodár nespĺňa kritériá oprávnenosti bez ohľadu na dátum zrušenia tejto zmluvy.

33

Za týchto podmienok treba konštatovať, že svojou prvou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa nariadenie č. 1306/2013 a nariadenie č. 1307/2013 majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby príslušný vnútroštátny orgán považoval žiadosť o jednotnú platbu na plochu za neprípustnú len z dôvodu, že zmluva o nájme týkajúca sa poľnohospodárskej plochy, na ktorú sa vzťahuje táto žiadosť, predložená na jej podporu s cieľom v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou preukázať, že poľnohospodárska plocha je poľnohospodárovi k dispozícii, a ktorá bola platná v čase preskúmania uvedenej žiadosti, je následne so spätnou účinnosťou zrušená z dôvodu nezrovnalosti zadávacieho konania týkajúceho sa tejto zmluvy, pričom ide nezrovnalosť, ktorú tomuto poľnohospodárovi nemožno pripísať, bez ohľadu na dátum zrušenia uvedenej zmluvy.

34

Podľa článku 36 ods. 1 nariadenia č. 1307/2013 sa členské štáty, ktoré v roku 2014 uplatňovali režim jednotnej platby na plochu stanovený v hlave V kapitole 2 nariadenia č. 73/2009, mohli za podmienok stanovených v tomto prvom nariadení rozhodnúť, že budú naďalej uplatňovať tento režim najneskôr do 31. decembra 2020.

35

Režim jednotnej platby na plochu je oddeleným režimom pomoci, t. j. je nezávislý od poľnohospodárskej výroby. Poskytuje priamu podporu príjmov, ktorej cieľom je zabezpečiť primeranú životnú úroveň poľnohospodárom, ktorí skutočne vykonávajú poľnohospodársku činnosť, a teda v skutočnosti disponujú poľnohospodárskou plochou, na ktorej sa táto činnosť vykonáva (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. apríla 2022, Avio Lucos, C‑116/20 , EU:C:2022:273 , bod 52 ).

39

Podľa judikatúry na účely určenia, či je plocha poľnohospodárovi „k dispozícii“ v zmysle článku 36 ods. 5 nariadenia č. 1307/2013, toto nariadenie nevyžaduje, aby tento poľnohospodár predložil formálny právny titul preukazujúci jeho „užívacie právo“ k predmetnej ploche, keďže preukázanie skutočného užívania tejto plochy, ako aj dostatočnej nezávislosti uvedeného poľnohospodára na účely výkonu jeho poľnohospodárskej činnosti na uvedenej ploche je na tieto účely postačujúce (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. apríla 2022, Avio Lucos, C‑116/20 , EU:C:2022:273 , bod 53 ).

40

V treťom rade treba pripomenúť, že podľa článku 60 nariadenia č. 1306/2013 bez toho, aby boli dotknuté osobitné ustanovenia, sa na základe právnych predpisov v oblasti poľnohospodárstva neposkytnú nijaké výhody v prospech fyzických alebo právnických osôb, pri ktorých sa zistilo, že v rozpore s cieľmi uvedených právnych predpisov sa podmienky požadované na získanie takýchto výhod vytvorili umelo.

41

Súdny dvor už rozhodol, že dôkaz zneužívajúceho konania zo strany potenciálneho príjemcu pomoci si vyžaduje jednak súbor objektívnych okolností, z ktorých vyplýva, že aj napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených relevantnou právnou úpravou cieľ tejto právnej úpravy nebol dosiahnutý, a jednak subjektívny prvok spočívajúci v úmysle získať výhodu vyplývajúcu z právnej úpravy Únie tým, že sa umelo vytvárajú podmienky potrebné na jej získanie (rozsudok zo 7. apríla 2022, Avio Lucos, C‑176/20 , EU:C:2022:274 , bod 70 a citovaná judikatúra).

Za predpokladu, že zmluva o nájme je zrušená po skončení kalendárneho roka, za ktorý sa požaduje jednotná platba na plochu, sú totiž tieto kritériá v zásade splnené. Toto zrušenie zmluvy o nájme poľnohospodárskej plochy napriek tomu, že má retroaktívnu povahu, neumožňuje dospieť k záveru, že nahlásené hektáre nezodpovedali definícii „hektára, na ktorý možno poskytnúť podporu“ počas celého dotknutého kalendárneho roka v súlade s článkom 32 ods. 2 a 4 nariadenia č. 1307/2013, ani konštatovať, že poľnohospodárska plocha nebola v skutočnosti poľnohospodárovi k dispozícii k dátumu stanovenému členským štátom podľa článku 36 ods. 5 tohto nariadenia. Konkrétne uvedené zrušenie nemôže samo osebe spochybniť konštatovanie predkladajúceho vnútroštátneho súdu, podľa ktorého poľnohospodár skutočne užíval túto poľnohospodársku plochu a mal k uvedenému dátumu dostatočnú nezávislosť na účely výkonu svojej poľnohospodárskej činnosti v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 39 tohto rozsudku.

44

Okrem toho vzhľadom na to, že v situácii uvedenej v bode 42 tohto rozsudku je zrušenie zmluvy o nájme spôsobené nezrovnalosťou v zadávacom konaní týkajúcom sa tejto zmluvy, pričom ide o nezrovnalosť, ktorú nemožno pripísať tomuto poľnohospodárovi, toto zrušenie samo osebe nemôže bez preukázania subjektívneho prvku v zmysle judikatúry citovanej v bode 41 tohto rozsudku viesť predkladajúci vnútroštátny súd k záveru, že tento poľnohospodár umelo vytvoril podmienky požadované na získanie jednotnej platby na plochu v rozpore s cieľom právnej úpravy alebo sa pokúsil neoprávnene využívať cudzie pozemky s cieľom obísť právnu úpravu Únie týkajúcu sa režimu jednotnej platby v zmysle judikatúry Súdneho dvora (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. apríla 2022, Avio Lucos, C‑116/20 , EU:C:2022:273 , bod 65 a citovanú judikatúru).

48

Výkon voľnej úvahy členských štátov v súvislosti s dôkazmi, ktoré majú byť predložené na podloženie žiadosti o pomoc, podlieha určitým obmedzeniam, najmä pokiaľ ide o možnosť uložiť žiadateľovi povinnosť predložiť platný právny titul odôvodňujúci jeho právo využívať plochy, ktoré sú predmetom jeho žiadosti. V tomto kontexte vnútroštátna právna úprava, ktorá vykonáva túto mieru voľnej úvahy, musí rešpektovať ciele sledované právom Únie v oblasti priamej finančnej podpory pre poľnohospodárov a všeobecné zásady práva Únie, najmä zásadu proporcionality, ktorá vyžaduje, aby prostriedky stanovené v tomto ustanovení boli vhodné na dosiahnutie sledovaného cieľa a nešli nad rámec toho, čo je na jeho dosiahnutie nevyhnutné (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok zo 7. apríla 2022, Avio Lucos, C‑116/20 , EU:C:2022:273 , bod 63 ).

49

Nariadenie č. 1307/2013 tak nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá podmieňuje získanie podpory v rámci režimu jednotnej platby na plochu povinnosťou žiadateľa preukázať, že má „užívacie právo“ k poľnohospodárskej ploche, ktorá je predmetom tejto žiadosti, pokiaľ sú dodržané ciele sledované dotknutou právnou úpravou Únie a všeobecné zásady práva Únie, najmä zásada proporcionality (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok zo 7. apríla 2022, Avio Lucos, C‑116/20 , EU:C:2022:273 , bod 68 ).

50

Z písomných pripomienok rumunskej vlády vyplýva, že s výhradou overenia predkladajúcim vnútroštátnym súdom rumunská právna úprava stanovuje podľa článku 8 ods. 1 písm. n) mimoriadneho nariadenia vlády č. 3/2015, v znení uplatniteľnom v čase skutkových okolností sporu vo veci samej, povinnosť poľnohospodára, ktorý žiada o podporu v rámci režimu jednotnej platby na plochu, predložiť dôkaz o tom, že poľnohospodársku plochu má k dispozícii. Z tých istých pripomienok vyplýva, že podľa vyhlášky č. 619/2015 medzi dokumentmi preukazujúcimi, že poľnohospodár má k dispozícii deklarovanú oprávnenú pôdu, sa nachádza najmä overená kópia originálu zmluvy o nájme uzatvorenej medzi poľnohospodárom a obcou.

54

Za predpokladu, že zmluva o nájme je zrušená po skončení kalendárneho roka, za ktorý sa žiada jednotná platba na plochu, treba totiž konštatovať, ako vyplýva z bodu 43 tohto rozsudku, že kritériá oprávnenosti stanovené právom Únie sú v zásade splnené. Okrem toho na rozdiel od situácie, keď poľnohospodár nie je schopný predložiť dokument preukazujúci, že má „užívacie právo“ k poľnohospodárskej ploche platné v čase podania jeho žiadosti o jednotnú platbu na plochu, prípad, keď je zmluva o nájme, ktorá má preukázať toto „užívacie právo“, zrušená po skončení dotknutého kalendárneho roka z dôvodu nezrovnalosti zadávacieho konania týkajúceho sa tejto zmluvy, pričom ide o nezrovnalosť, ktorá nie je pripísateľná tomuto poľnohospodárovi, nemôže vzhľadom na dôvod tohto zrušenia odhaliť existenciu situácie, keď sa tento poľnohospodár snaží neoprávnene využívať cudzie pozemky s cieľom obísť právnu úpravu v zmysle judikatúry Súdneho dvora (pozri rozsudok zo 7. apríla 2022, Avio Lucos, C‑116/20 , EU:C:2022:273 , bod 65 a citovanú judikatúru).

55

Usudzovať v takomto prípade, že žiadosť o jednotnú platbu na plochu nespĺňa kritérium oprávnenosti stanovené vnútroštátnym právom, by mohlo v rozpore s cieľom právnej úpravy zbaviť tohto poľnohospodára priamej podpory príjmov, hoci podľa vysvetlení predkladajúceho vnútroštátneho súdu skutočne vykonával poľnohospodársku činnosť, a teda v skutočnosti disponoval poľnohospodárskou plochou, na ktorej sa táto činnosť vykonávala.

56

Vzhľadom na vyššie uvedené treba na prvú otázku odpovedať tak, že nariadenie č. 1306/2013 a nariadenie č. 1307/2013 sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby príslušný vnútroštátny orgán považoval žiadosť o jednotnú platbu na plochu za neprípustnú len z dôvodu, že zmluva o nájme týkajúca sa poľnohospodárskej plochy, na ktorú sa vzťahuje táto žiadosť, predložená na jej podporu s cieľom v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou preukázať, že poľnohospodárska plocha je poľnohospodárovi k dispozícii, a ktorá bola platná v čase preskúmania uvedenej žiadosti, je následne so spätnou účinnosťou zrušená z dôvodu nezrovnalosti zadávacieho konania týkajúceho sa tejto zmluvy, pričom ide o nezrovnalosť, ktorú tomuto poľnohospodárovi nemožno pripísať, bez ohľadu na dátum zrušenia uvedenej zmluvy.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008, zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2393 z 13. decembra 2017, ako aj nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009,

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

bránia tomu, aby príslušný vnútroštátny orgán považoval žiadosť o jednotnú platbu na plochu za neprípustnú len z dôvodu, že zmluva o nájme týkajúca sa poľnohospodárskej plochy, na ktorú sa vzťahuje táto žiadosť, predložená na jej podporu s cieľom v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou preukázať, že poľnohospodárska plocha je poľnohospodárovi k dispozícii, a ktorá bola platná v čase preskúmania uvedenej žiadosti, je následne so spätnou účinnosťou zrušená z dôvodu nezrovnalosti zadávacieho konania týkajúceho sa tejto zmluvy, pričom ide o nezrovnalosť, ktorú tomuto poľnohospodárovi nemožno pripísať, bez ohľadu na dátum zrušenia uvedenej zmluvy.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: rumunčina.