C-457/24

62024CJ0457

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)

z 5. marca 2026 ( *1 )

„Odvolanie – Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) – Európsky poľnohospodársky záručný fond (EPZF) a Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) – Vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2021/2020 – Výdavky vylúčené z financovania Európskou úniou – Výdavky vynaložené Rumunskom – Nariadenie (ES) č. 1306/2013 – Článok 52 – Postup overenia súladu – Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 908/2014 – Článok 34 – Zmena právneho základu návrhov Európskej komisie na finančnú opravu – Možnosť dotknutého členského štátu účinne vyjadriť svoje stanovisko k týmto návrhom – Pojem ‚externý faktor‘ – Nariadenie (ES) č. 1307/2013 – Článok 44 – Požiadavky na diverzifikáciu – Zámena medzi pôdou ležiacou úhorom a dočasnými trávnymi porastami – Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 809/2014 – Článok 35 – Zvýšenie miery kontrol – Pojem ‚významné neplnenie povinnosti‘“

Vo veci C‑457/24 P,

ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 26. júna 2024,

v zložení: predseda štvrtej komory I. Jarukaitis, predseda prvej komory F. Biltgen, vykonávajúci funkciu sudcu štvrtej komory, sudcovia M. Condinanzi, N. Jääskinen (spravodajca) a R. Frendo,

generálna advokátka: J. Kokott,

tajomník: R. Şereş, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 18. júna 2025,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálnej advokátky, že vec bude prejednaná bez jej návrhov,

vyhlásil tento

Článok 85 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 ( Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 320 ), s názvom „Finančné opravy Komisie“, v odseku 3 stanovuje:

„[Európska k]omisia pri rozhodovaní o finančnej oprave podľa odseku 1 dodrží zásadu proporcionality tým, že zohľadní povahu a závažnosť porušenia uplatniteľného práva a jeho finančné dôsledky pre rozpočet [Európskej ú]nie. Komisia informuje Európsky parlament o rozhodnutiach prijatých s cieľom uplatniť finančné opravy.“

Nariadenie (EÚ) č. 1306/2013

3

Odôvodnenia 36, 37 a 39 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 ( Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 549 ), stanovujú:

„(36)

4

Článok 52 nariadenia č. 1306/2013, nazvaný „Overenie súladu“, stanovuje:

„1. V prípade, ak Komisia zistí, že výdavky spadajúce do rozsahu pôsobnosti článku 4 ods. 1 a článku 5 neboli vynaložené v súlade s právom Únie, a v prípade EPFRV neboli vynaložené v súlade s uplatniteľným právom Únie a vnútroštátnym právom uvedeným v článku 85 nariadenia [č. 1303/2013], Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa určia sumy, ktoré sa majú vylúčiť z financovania Úniou. …

2. Komisia posúdi sumy, ktoré sa majú vylúčiť, na základe závažnosti zistenej nezlučiteľnosti. Komisia náležite zohľadní charakter porušenia, ako aj finančnú ujmu spôsobenú Únii. Vylúčenie stanoví na základe identifikácie súm, ktoré neboli oprávnene vynaložené, a v prípade, že tieto sumy nie je možné identifikovať vynaložením primeraného úsilia, môže uplatniť extrapolované alebo paušálne korekcie. Paušálne korekcie sa uplatňujú len vtedy, ak vzhľadom na povahu prípadu alebo z dôvodu, že členský štát neposkytol Komisii potrebné informácie, nie je možné pri primeranom úsilí presnejšie určiť finančnú škodu spôsobenú Únii.

3. Pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia o zamietnutí financovania sa písomne oznámia výsledky kontrol Komisie, ako aj odpovede dotknutého členského štátu, po čom sa obe strany pokúsia dospieť k dohode o opatreniach, ktoré je potrebné prijať. V tejto fáze postupu sa členským štátom umožní preukázať, že skutočný rozsah nesúladu je menší, ako vyplýva z posúdenia Komisie.

V prípade, že sa nedospeje k dohode, členský štát môže požiadať o začatie konania s cieľom zosúladiť postoje oboch strán v lehote štyroch mesiacov. Správa o výsledku tohto konania sa predloží Komisii. Komisia zohľadní odporúčania v tejto správe pred vydaním rozhodnutia o zamietnutí financovania a odôvodní svoje rozhodnutie, ak sa rozhodne uvedené odporúčania nezohľadniť.

overení súladu podľa článku 52, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré sa majú prijať v súvislosti s prijatím rozhodnutia a jeho vykonaním, vrátane výmeny informácií medzi Komisiou a členskými štátmi a termínov, ktoré sa majú dodržať, ako aj zmierovacieho konania stanoveného v uvedenom článku vrátane zriadenia, úloh, zloženia a pracovných podmienok zmierovacieho orgánu.“

6

Článok 58 tohto nariadenia s názvom „Ochrana finančných záujmov Únie“ znie takto:

„1. Členské štáty prijímajú v rámci [spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP)] všetky právne predpisy, regulačné a správne opatrenia, ako aj všetky ďalšie opatrenia potrebné na zabezpečenie účinnej ochrany finančných záujmov Únie, najmä na:

a)

kontrolu zákonnosti a správnosti operácií financovaných z fondov;

„Poľnohospodári oprávnení na platbu v rámci režimu základných platieb alebo režimu jednotnej platby na plochu dodržiavajú v zmysle článku 32 ods. 2 až 5 na všetkých svojich hektároch, na ktoré možno poskytnúť podporu, poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie uvedené v odseku 2 tohto článku alebo rovnocenné postupy uvedené v odseku 3 tohto článku.“

8

Článok 44 tohto nariadenia, nazvaný „Diverzifikácia plodín“, stanovoval:

„1. Ak orná pôda poľnohospodára pokrýva od 10 do 30 hektárov a značnú časť roka alebo značnú časť cyklu plodiny sa na celej tejto pôde nepestujú plodiny pod vodou, musia byť na nej aspoň dve rôzne plodiny. Hlavná plodina nesmie pokrývať viac ako 75 % tejto ornej pôdy.

Ak orná pôda poľnohospodára pokrýva viac ako 30 hektárov a značnú časť roka alebo značnú časť cyklu plodiny sa na celej tejto pôde nepestujú plodiny pod vodou, musia na nej byť aspoň tri rôzne plodiny. Hlavná plodina nesmie pokrývať viac ako 75 % tejto ornej pôdy a dve hlavné plodiny spoločne nesmú pokrývať viac ako 95 % tejto ornej pôdy.

2. Bez toho, aby bol dotknutý počet plodín vyžadovaný podľa odseku 1, maximálne prahové hodnoty v nich stanovené sa neuplatňujú na podniky v prípade, že viac ako 75 % ornej pôdy pokrývajú trávy alebo iné rastlinné krmivá, alebo pôda ležiaca úhorom. V takýchto prípadoch nesmie hlavná plodina na zvyšnej ornej ploche pokrývať viac ako 75 % tejto zvyšnej ornej pôdy s výnimkou prípadu, keď túto zvyšnú plochu pokrývajú trávy alebo iné rastlinné krmivá, alebo pôda ležiaca úhorom.

podniky, v ktorých viac ako 50 % plôch nahlásenej ornej pôdy poľnohospodár nenahlásil vo svojej žiadosti o podporu v predchádzajúcom roku a v ktorých sa na základe porovnania geopriestorových žiadostí o podporu na celej ornej pôde pestuje iná plodina ako v predchádzajúcom kalendárnom roku;

…“

9

Článok 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2393 z 13. decembra 2017 ( Ú. v. EÚ L 350, 2017, s. 15 ) zmenil článok 44 ods. 2 a 3 písm. a) a b) nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 takto:

„2. Bez toho, aby bol dotknutý počet plodín vyžadovaný podľa odseku 1, sa maximálne prahové hodnoty, ktoré sú v ňom stanovené, neuplatňujú na podniky, v ktorých viac ako 75 % ornej pôdy pokrývajú trávy alebo iné rastlinné krmivá, alebo pôda ležiaca úhorom, alebo plodiny pestované pod vodou počas značnej časti roka alebo značnej časti cyklu plodín. V takýchto prípadoch nesmie hlavná plodina na zvyšnej ornej ploche pokrývať viac ako 75 % tejto zvyšnej ornej pôdy s výnimkou prípadu, keď túto zvyšnú plochu pokrývajú trávy alebo iné rastlinné krmivá, alebo pôda ležiaca úhorom.

3. Odseky 1 a 2 sa neuplatňujú na:

Delegované nariadenie (EÚ) č. 640/2014

11

Článok 2 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 640/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 vzhľadom na integrovaný administratívny a kontrolný systém, podmienky zamietnutia alebo odňatia platieb a administratívne sankcie uplatniteľné na priame platby, podporné nariadenia na rozvoj vidieka a krížové plnenie ( Ú. v. EÚ L 181, 2014, s. 48 a korigendum Ú. v. EÚ L 209, 2015, s. 48 ), zmeneného delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2017/723 zo 16. februára 2017 ( Ú. v. EÚ L 107, 2016, s. 1 ) (ďalej len „delegované nariadenie č. 640/2014“), stanovuje:

„1. Na účely integrovaného systému uvedeného v článku 67 ods. 1 nariadenia [č. 1306/2013] sa uplatňuje vymedzenie pojmov v článku 4 ods. 1 nariadenia [č. 1307/2013] a v článku 67 ods. 4 nariadenia [č. 1306/2013].

Uplatňuje sa aj toto vymedzenie pojmov:

…

„Bez toho, aby boli dotknuté administratívne sankcie uplatniteľné v súlade s článkom 28, ak plocha nahlásená v jednotnej žiadosti o základnú platbu alebo o jednotnú platbu na plochu presahuje určenú plochu, na výpočet ekologizačnej platby sa použije určená plocha.

Ak sa však zistí, že plocha určená na účely režimu základných platieb alebo režimu jednotnej platby na plochu je väčšia než plocha nahlásená v žiadosti o pomoc, na výpočet ekologizačnej platby sa použije nahlásená plocha.“

13

Článok 24 tohto nariadenia s názvom „Zníženie ekologizačnej platby v prípade nespĺňania diverzifikácie plodín“ stanovuje:

„1. Pokiaľ ide o ornú pôdu, v prípade ktorej sa v súlade s článkom 44 ods. 1 prvým pododsekom nariadenia [č. 1307/2013] stanovuje, že sa na nej majú pestovať aspoň dve rôzne plodiny, a hlavná plodina sa nesmie pestovať na viac ako 75 % celkovej ornej pôdy, ale plocha, ktorá sa určila pre hlavnú plodinu, pokrýva viac než 75 % celkovej určenej plochy ornej pôdy, plocha, ktorá sa má použiť na výpočet ekologizačnej platby v súlade s článkom 23 tohto nariadenia, sa zníži o dvojnásobok plochy, o ktorú plocha hlavnej plodiny presahuje 75 % celkovej určenej plochy ornej pôdy.

2. Pokiaľ ide o ornú pôdu, v prípade ktorej sa v súlade s článkom 44 ods. 1 prvým pododsekom nariadenia [č. 1307/2013] stanovuje, že sa na nej majú pestovať aspoň dve rôzne plodiny, a hlavná plodina sa nesmie pestovať na viac ako 75 % celkovej ornej pôdy, ale plocha, ktorá sa určila pre hlavnú plodinu, pokrýva viac než 75 % celkovej určenej plochy ornej pôdy, plocha, ktorá sa má použiť na výpočet ekologizačnej platby v súlade s článkom 23 tohto nariadenia, sa zníži o dvojnásobok plochy, o ktorú plocha hlavnej plodiny presahuje 75 % celkovej určenej plochy ornej pôdy.

2. Ak sa zistí neplnenie povinností uvedených v článku 44 delegovaného nariadenia [Komisie] (EÚ) č. 639/2014 [z 11. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa mení príloha X k uvedenému nariadeniu ( Ú. v. EÚ L 181, 2014, s. 1 )], plocha, ktorá sa má použiť na výpočet ekologizačnej platby v súlade s článkom 23 tohto nariadenia, sa zníži o plochu, pri ktorej sa zistilo neplnenie povinností uvedených v článku 44 delegovaného nariadenia [č. 639/2014].

3. Neplnenie povinností sa považuje za „zistené“, ak sa zistí pri akejkoľvek kontrole vykonanej v súlade s článkom 74 nariadenia [č. 1306/2013] alebo po tom, ako o ňom akýmkoľvek iným spôsobom bol upovedomený príslušný kontrolný orgán alebo platobná agentúra.“

15

Článok 26 delegovaného nariadenia č. 640/2014 s názvom „Zníženie ekologizačnej platby v prípade neplnenia požiadaviek na oblasti ekologického záujmu“ stanovuje:

„1. Oblasť ekologického záujmu požadovaná v súlade s článkom 46 ods. 1 nariadenia [č. 1307/2013] (ďalej len ‚požadovaná oblasť ekologického záujmu‘) sa vypočíta na základe celkovej určenej plochy ornej pôdy vrátane určených plôch uvedených v článku 46 ods. 2 prvom pododseku písm. c), d), g) a h) uvedeného nariadenia, ak si to vyžaduje článok 46 ods. 2 nariadenia [č. 1307/2013].

2. Ak požadovaná oblasť ekologického záujmu presahuje určenú oblasť ekologického záujmu pri zohľadnení váženia oblastí ekologického záujmu stanoveného v článku 46 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013, plocha, ktorá sa má použiť na výpočet ekologizačnej platby v súlade s článkom 23 tohto nariadenia, sa zníži o desaťnásobok nenájdenej oblasti ekologického záujmu.

Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 908/2014

17

Článok 27 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 908/2014 zo 6. augusta 2014, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 vzhľadom na platobné agentúry a ostatné orgány, finančné hospodárenie, schvaľovanie účtovných závierok, pravidlá kontroly, zábezpeky a transparentnosť ( Ú. v. EÚ L 255, 2014, s. 59 ), zmeneného delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2018/56 z 12. januára 2018 ( Ú. v. EÚ L 10, 2018, s. 9 ) (ďalej len „vykonávacie nariadenie č. 908/2014“), stanovuje:

„S cieľom zabezpečiť, aby sa v bežných prípadoch postup overenia súladu uzavrel v primeranom časovom rámci, je vhodné stanoviť špecifické obdobia rôznych etáp postupu, ktoré Komisia a členské štáty musia dodržiavať. Zároveň by však Komisia mala mať možnosť v prípade potreby tieto obdobia predĺžiť vzhľadom na stupeň komplikovanosti prípadu, ktorý je predmetom vyšetrovania. Členské štáty by v rámci postupu overenia súladu mali mať právo na kontradiktórne konanie a na riadne posúdenie informácií potrebných na posúdenie rizika vzťahujúceho sa na fondy.“

18

Článok 34 tohto nariadenia, nazvaný „Overenie súladu“, stanovuje:

informovať Komisiu o nápravných opatreniach, ktoré prijal v záujme zabezpečenia súladu s pravidlami Únie, a o dátume ich skutočného vykonania.

Komisia môže v opodstatnených prípadoch na základe zdôvodnenej žiadosti členského štátu povoliť predĺženie dvojmesačnej lehoty maximálne o dva mesiace. Žiadosť je potrebné zaslať Komisii pred uplynutím tohto obdobia.

Ak sa členský štát domnieva, že bilaterálne stretnutie nie je potrebné, vo svojej odpovedi na uvedené oznámenie informuje Komisiu o tejto skutočnosti.

3. Na bilaterálnom stretnutí obidve strany vynakladajú úsilie, aby dospeli k dohode, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré sa majú prijať, ako aj o hodnotenia závažnosti porušenia a finančnej ujmy spôsobenej rozpočtu Únie.

Komisia do 30 pracovných dní od bilaterálneho stretnutia vypracuje zápisnicu a zašle ju členskému štátu. Členské štáty môžu Komisii do 15 pracovných dní od doručenia zápisnice zaslať svoje pripomienky.

Komisia do šiestich mesiacov od zaslania zápisnice z bilaterálneho stretnutia formálne oznámi svoje závery členskému štátu na základe informácií prijatých v rámci postupu overenia súladu. V uvedenom oznámení posúdi výdavky, ktoré je potrebné vylúčiť z financovania zo zdrojov Únie podľa článku 52 nariadenia [č. 1306/2013] a článku 12 delegovaného nariadenia [Komisie] (EÚ) č. 907/2014 [z 11. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013, pokiaľ ide o platobné agentúry a ostatné orgány, finančné riadenie, schvaľovanie účtovných závierok, zábezpeky a používanie eura ( Ú. v. EÚ L 255, 2014, s. 18 )]. Komisia sa v tomto oznámení odvolá na článok 40 ods. 1 tohto nariadenia.

…“

19

Článok 40 tohto nariadenia s názvom „Zmierovací postup“ v odseku 1 stanovuje:

„Členský štát môže postúpiť záležitosť zmierovaciemu orgánu do 30 pracovných dní od doručenia formálneho oznámenia Komisie uvedeného v článku 34 ods. 3 treťom pododseku, a to tak, že pošle odôvodnenú žiadosť o zmierenie sekretariátu zmierovacieho orgánu.

…“

Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie

Od 12. do 16. júna 2017 Komisia vykonala audit na mieste v Rumunsku.

23

Dňa 28. augusta 2017 Komisia v nadväznosti na tento audit oznámila Rumunsku výsledky svojich overení v súlade s článkom 34 ods. 2 vykonávacieho nariadenia č. 908/2014 a požiadala ho o doplňujúce informácie.

24

Dňa 20. februára 2018 Komisia zorganizovala bilaterálne stretnutie (ďalej len „bilaterálne stretnutie z roku 2017“) v súlade s článkom 34 ods. 2 vykonávacieho nariadenia č. 908/2014.

25

Dňa 10. apríla 2019 Rumunsko podalo návrh na zmierovací postup. Po zmierovacom konaní mu zmierovací orgán 24. júna 2019 zaslal správu.

29

V nadväznosti na túto správu Rumunsko 10. júla 2019 oznámilo Komisii revidovaný výpočet vplyvu na základe článku 34 ods. 6 vykonávacieho nariadenia č. 908/2014.

30

Komisia následne zaslala Rumunsku svoje konečné stanovisko, v ktorom uviedla, že čiastočne trvá na svojom stanovisku vyjadrenom v záveroch oznámených 1. marca 2019 a znižuje výšku sumy, ktorú navrhuje vylúčiť z financovania Úniou po zohľadnení revidovaného výpočtu vplyvu, ktorý predložilo Rumunsko (ďalej len „konečné stanovisko z roku 2017“).

31

34

Listom z 28. augusta 2018 Komisia oznámila Rumunsku výsledky svojich overení v súlade s článkom 34 ods. 2 vykonávacieho nariadenia č. 908/2014.

35

Rumunsko 29. októbra 2018 zaslalo Komisii svoje pripomienky k výsledkom kontrol.

36

Dňa 23. januára 2019 Komisia pozvala Rumunsko na bilaterálne stretnutie v súlade s článkom 34 ods. 2 vykonávacieho nariadenia č. 908/2014.

40

Rumunsko listom z 10. júna 2019 predložilo odpovede na žiadosť o doplňujúce informácie uvedenú v zápisnici z vyšetrovania v roku 2018.

41

Komisia následne 19. decembra 2019 zaslala Rumunsku predbežné závery vyšetrovania 2018 (ďalej len „oznámenie o vylúčených výdavkoch za rok 2018“) v súlade s článkom 34 ods. 3 tretím pododsekom vykonávacieho nariadenia č. 908/2014, v ktorých oznámila svoj návrh vylúčiť z financovania Úniou sumu vo výške 178846662,94 eura a potvrdila svoj názor, podľa ktorého v Rumunsku počas rozpočtových rokov 2017 a 2018 vykonávanie schémy pomoci na plochu porušovalo právne predpisy Únie.

42

Komisia konkrétne uviedla, že dôvody vylúčenia týchto výdavkov z fondov sa týkali nedostatkov zistených v súvislosti so štyrmi kľúčovými kontrolami, a to administratívnymi kontrolami, pokiaľ ide o definíciu pôdy ležiacej úhorom v porovnaní s definíciou dočasných trávnych porastov, uskutočnením krížových kontrol s cieľom preukázať oprávnenosť deklarovaných parciel, uskutočnením dostatočného počtu kontrol na mieste a uskutočnením kontrol na mieste v dostatočnej kvalite.

46

Komisia 5. júla 2021 oznámila Rumunsku svoje konečné stanovisko prijaté v nadväznosti na zmierovaciu správu. V tomto stanovisku Komisia v podstate zotrvala na svojom posúdení, podľa ktorého systém zavedený v Rumunsku v rozpočtových rokoch 2017 a 2018 vykazoval nedostatky vo fungovaní štyroch kľúčových kontrol. Okrem toho Komisia znížila navrhované paušálne opravy na sumu 178320110,85 eura.

47

Komisia následne zaslala Rumunsku súhrnnú správu, v ktorej pripomenula jednotlivé fázy vyšetrovania v roku 2018, rozsah pripomienok, ktoré Rumunsko predložilo počas postupu overovania súladu, a odôvodnenie svojich konečných záverov.

48

Dňa 17. novembra 2021 Komisia prijala sporné rozhodnutie.

Na podporu svojej žaloby Rumunsko uviedlo tri žalobné dôvody.

52

Napadnutým rozsudkom Všeobecný súd zamietol tieto žalobné dôvody ako nedôvodné a v dôsledku toho zamietol žalobu v celom rozsahu.

53

V prvom rade Všeobecný súd v bodoch 34 až 173 napadnutého rozsudku preskúmal a zamietol prvý žalobný dôvod, ktorý sa delí na päť častí a je založený na nesprávnom výkone právomoci Komisie vylúčiť sumy z financovania Úniou na základe článku 52 nariadenia č. 1306/2013.

54

57

Všeobecný súd ďalej v bode 49 tohto rozsudku rozhodol, že čiastočné prekrývanie sa vyšetrovania v roku 2017 a vyšetrovania v roku 2018 nemá vplyv na zákonnosť sporného rozhodnutia, takže konanie, ktoré Rumunsko vytýkalo Komisii, keď tvrdilo, že nemohlo poskytnúť zásadné informácie v rámci vyšetrovania v roku 2018, z dôvodu konania Komisia v rámci vyšetrovania v roku 2017, nemožno považovať za externý faktor v zmysle článku 34 ods. 6 písm. b) vykonávacieho nariadenia č. 908/2004.

58

Okrem toho v bode 50 uvedeného rozsudku Všeobecný súd uviedol, že v rámci postupu overovania súladu mal dotknutý členský štát predložiť vysvetlenie umožňujúce usudzovať, že oneskorené predloženie informácií po oficiálnom oznámení zaslanom Komisiou odôvodňovali externé faktory, a že Komisia mala povinnosť posúdiť, či je toto vysvetlenie uspokojivé, keďže v prípade, že by Komisia toto vysvetlenie zamietla a neuplatnila by článok 34 ods. 6 vykonávacieho nariadenia č. 908/2014, uvedený členský štát by mohol na Všeobecnom súde napadnúť odmietnutie zohľadniť informácie, ktoré takto poskytol.

59

V bode 51 napadnutého rozsudku Všeobecný súd na jednej strane uviedol, že pri vyšetrovaní v roku 2018 sa jediný externý faktor, na ktorý sa Rumunsko odvoláva, týkal informácií o miere chybovosti použitých na výpočet rizika pre EPZF. Na druhej strane Rumunsko nespochybnilo správanie Komisie počas postupu overovania súladu, ale až pred Všeobecným súdom, takže Komisii nemožno platne vytýkať, že nesprávne preskúmala pojem „externý faktor“ v zmysle článku 34 ods. 6 písm. b) vykonávacieho nariadenia č. 908/2004.

63

V bode 71 tohto rozsudku Všeobecný súd spresnil, že táto argumentácia pripúšťa prípadnú existenciu prípadov, v ktorých dve plodiny vyžadované článkom 44 ods. 1 prvým pododsekom nariadenia č. 1307/2013 sú pôda ležiaca úhorom a dočasné trávne porasty. Na rozdiel od toho, čo tvrdí Rumunsko, bolo teda na zabezpečenie dodržania požiadavky stanovenej v tomto ustanovení, podľa ktorej musia byť na ornej pôde poľnohospodára s rozlohou od 10 do 30 ha pestované dve plodiny, potrebné rozlišovanie medzi pôdou ležiacou úhorom a dočasnými trávnymi porastmi, keďže by mohla existovať situácia, v ktorej by orná pôda bola v skutočnosti úplne pokrytá pôdou ležiacou úhorom alebo dočasnými trávnymi porastmi.

64

Pokiaľ ide o tvrdenie Rumunska, podľa ktorého hoci hlavná plodina v zásade nesmie pokrývať viac ako 75 % ornej pôdy, prekročenie tejto prahovej hodnoty je prípustné tak v prípade pôdy ležiacej úhorom, ako aj v prípade dočasných trávnych porastov v súlade s článkom 44 ods. 3 nariadenia č. 1307/2013, takže aj keď sa obe plodiny zamieňajú, neexistuje žiadne riziko pre fondy, Všeobecný súd v bode 72 uvedeného rozsudku konštatoval, že Rumunsko nepredložilo dôkaz o tom, že podmienka na uplatnenie výnimky stanovenej v článku 44 ods. 3 písm. a) nariadenia č. 1307/2013, teda skutočnosť, že dočasné trávne porasty, pôda ležiaca úhorom alebo jej kombinácia predstavujú viac ako 75 % ornej pôdy podniku, bola splnená.

65

Pokiaľ ide o tvrdenie Rumunska, podľa ktorého jeho inšpektori kontrolovali pôdu deklarovanú ako pôdu ležiacu úhorom počas dvoch po sebe nasledujúcich rokov s cieľom sankcionovať prípadné nezrovnalosti, Všeobecný súd v bode 76 napadnutého rozsudku uviedol, že audit v roku 2018 odhalil odlišný problém, a to skutočnosť, že na mieste došlo k chybe pri kvalifikácii pôdy, ktorá vyvolala reťazovú reakciu, čo spochybnilo uplatnenie prahových hodnôt ekologizácie založených na diverzifikácii plodín v súlade s článkom 44 nariadenia č. 1307/2013.

69

Na tento účel v bode 95 tohto rozsudku okrem iného uviedol, že výnimka stanovená v článku 34 ods. 6 vykonávacieho nariadenia č. 908/2014 sa v prejednávanej veci neuplatňovala. V bode 97 uvedeného rozsudku konštatoval, že Rumunsko nepreukázalo, že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď sa domnievala, že oprava, na ktorú Rumunsko poukazovalo na podporu jeho tvrdenia, podľa ktorého nezrovnalosť zistená Komisiou mala nízky stupeň závažnosti a malý rozsah, sa neuskutočnila.

70

Po tretie v bodoch 100 až 152 napadnutého rozsudku Všeobecný súd preskúmal a zamietol ako nedôvodnú tretiu časť prvého žalobného dôvodu založenú na nesprávnom posúdení, ktorého sa údajne dopustila Komisia pri konštatovaní nedostatkov v správnych kontrolách, pokiaľ ide o definíciu pôdy ležiacej úhorom vo vzťahu k definícii dočasného trávneho porastu.

71

Pokiaľ ide o prvú výhradu založenú na nesprávnom posúdení, ktorého sa dopustila Komisia pri konštatovaní nedostatkov pri vykonávaní kontrol v rámci EPZF, Všeobecný súd ju v bode 143 tohto rozsudku zamietol.

75

Všeobecný súd v bode 149 uvedeného rozsudku rozhodol, že Komisia v oznámení o vylúčených výdavkoch na rok 2018 správne vysvetlila, že nezohľadnila výpočty predložené Rumunskom z dôvodu, že neboli v súlade s tým, čo bolo dohodnuté na bilaterálnom stretnutí týkajúcom sa roku 2018. V bode 150 uvedeného rozsudku rozhodol, že Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, keď sa domnievala, že výnimka stanovená v článku 34 ods. 6 vykonávacieho nariadenia č. 908/2014 sa v prejednávanej veci neuplatňuje.

76

Všeobecný súd v bode 151 napadnutého rozsudku tiež uviedol, že v každom prípade Komisii neprináleží preukázať, že výpočty členského štátu sú nesprávne, ale že je na tomto členskom štáte, aby preukázal, že skutočnosti, z ktorých Komisia vychádzala pri vyjadrení svojich pochybností, boli nesprávne, čo Rumunsko v prejednávanej veci podľa neho neurobilo.

77

Po štvrté v bodoch 153 až 169 uvedeného rozsudku Všeobecný súd preskúmal a zamietol ako nedôvodnú štvrtú časť prvého žalobného dôvodu založenú na nesprávnom posúdení, ktorého sa údajne dopustila Komisia pri konštatovaní nedostatkov v správnych kontrolách na mieste.

Pokiaľ ide o pracovný dokument DS/CDP/2015/19, na ktorý odkazuje Rumunsko, Všeobecný súd v bode 163 tohto rozsudku uviedol, že v tomto dokumente sa uvádza, že platba na ekologizáciu sa môže uskutočniť len na plochu, ktorá je v zásade oprávnená, teda na plochu, ktorá spĺňa kritériá oprávnenosti režimu jednotnej platby na plochu (ďalej len „SAPS“). V bode 164 uvedeného rozsudku Všeobecný súd konštatoval, že pokiaľ ide o vzorec, ktorý sa má použiť na určenie miery kontroly ekologizácie, ktorá sa mala zvýšiť v roku nasledujúcom po roku, v ktorom došlo k závažným nezrovnalostiam, uvedený dokument spresňuje, že čitateľ, teda celkové zníženie za ekologizáciu na hektáre, sa má chápať ako celkové zníženie počtu hektárov v kontrolovanom regióne, vrátane zníženia všetkých požiadaviek v oblasti ekologizácie. Podľa Všeobecného súdu to znamenalo, že sa malo zohľadniť nielen zníženie vyplývajúce zo všetkých požiadaviek v oblasti ekologizácie, ale aj zníženie počtu hektárov v kontrolovanom regióne.

80

Po piate v bodoch 170 až 173 napadnutého rozsudku Všeobecný súd preskúmal a zamietol ako nedôvodnú piatu časť prvého žalobného dôvodu založenú na nesprávnom posúdení, ktorého sa údajne dopustila Komisia pri konštatovaní nedostatkov v správnych kontrolách na mieste, keďže dôvodnosť tejto časti súvisela s dôvodnosťou druhej a tretej časti prvého žalobného dôvodu.

81

V druhom rade Všeobecný súd v bodoch 174 až 181 tohto rozsudku preskúmal a zamietol ako nedôvodný druhý žalobný dôvod založený na porušení zásady proporcionality.

82

–

vyhlásil odvolanie za prípustné a zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu,

–

s konečnou platnosťou rozhodol o spore tak, že vyhovie žalobe o čiastočnú neplatnosť sporného rozhodnutia, alebo

–

subsidiárne vrátil vec Všeobecnému súdu, aby opätovne rozhodol tak, že vyhovie žalobe o čiastočnú neplatnosť sporného rozhodnutia, ktorú podalo Rumunsko, a

–

uložil Rumunsku povinnosť nahradiť trovy konania.

O odvolaní

86

Na podporu svojho odvolania Rumunsko uvádza štyri odvolacie dôvody.

Prvý odvolací dôvod založený na porušení článku 52 nariadenia č. 1306/2013 v spojení s článkom 34 vykonávacieho nariadenia č. 908/2014 a článkom 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“)

89

Všeobecný súd nesprávne rozhodol, že Komisia mohla zmeniť právny základ svojich návrhov na finančnú opravu počas postupu overovania súladu, a to aj na bilaterálnom stretnutí. Na druhej strane Všeobecný súd nesprávne konštatoval, že Rumunsko bolo informované o právnom základe týchto návrhov najneskôr 10. apríla 2019, teda v deň doručenia zápisnice z vyšetrovania v roku 2018, a že tento členský štát mal príležitosť účinne predložiť svoje pripomienky predtým, ako mu Komisia zaslala oznámenie o vylúčených výdavkoch.

90

Postup overovania súladu totiž podľa článku 52 nariadenia č. 1306/2013 v spojení s článkom 34 vykonávacieho nariadenia č. 908/2014 predpokladá, že Komisia už v prvej etape tohto postupu uvedie pravidlá Únie, ktoré považuje za porušené, potrebné opatrenia a zamýšľanú opravu v tejto súvislosti.

91

Rumunsko s odkazom na rozsudok z 3. mája 2012, Španielsko/Komisia ( C‑24/11 P , EU:C:2012:266 , body 26 až 28 ), pripomína, že po skončení vyšetrovania a v prípade, že sa domnieva, že výdavky neboli vynaložené v súlade s pravidlami Únie, je Komisia povinná oznámiť dotknutému členskému štátu výsledky svojich kontrol a uviesť nápravné opatrenia, ktoré sa majú prijať na zabezpečenie dodržiavania týchto pravidiel v budúcnosti. Na to, aby takéto oznámenie mohlo plniť funkciu upozornenia pre tento členský štát, Komisia mu musí umožniť dokonale sa oboznámiť s jej výhradami, najmä dostatočne presne označiť nezrovnalosť, ktorá sa mu vytýka.

Podľa odseku 1 tohto článku 52 sa overovanie súladu vykoná, ak Komisia zistí, že výdavky patriace do rozsahu pôsobnosti článku 4 ods. 1 a článku 5 tohto nariadenia neboli vynaložené v súlade s právom Únie, a v prípade EPFRV neboli vynaložené v súlade s uplatniteľným právom Únie a vnútroštátnym právom uvedeným v článku 85 nariadenia č. 1303/2013. Komisia teda prijme vykonávacie akty, v ktorých sa určia sumy, ktoré sa majú vylúčiť z financovania Úniou.

95

V odseku 3 článku 52 nariadenia č. 1306/2013 sa stanovuje postup, ktorý sa má dodržať pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia o zamietnutí financovania. Z tohto vyplýva, že prijatie takého rozhodnutia je podmienené existenciou výmeny písomných oznámení medzi Komisiou a dotknutým členským štátom o výsledku kontrol vykonaných Komisiou s cieľom dosiahnuť dohodu o opatreniach, ktoré sa majú prijať. Ak sa nedosiahne dohoda, dotknutý členský štát môže požiadať o začatie zmierovacieho konania, na konci ktorého sa správa s odporúčaniami predloží Komisii, ktorá ju zohľadní pred prijatím rozhodnutia o zamietnutí financovania [pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. októbra 2025, Bulharsko/Komisia (Neoprávnené výdavky financované z EPZF), C‑294/23 P , EU:C:2025:823 , bod 56 ].

96

Tento postup tak zavádza dialóg medzi Komisiou a dotknutým členským štátom a jeho cieľom je v podstate po prvé umožniť im vymieňať si informácie, po druhé ponúknuť tomuto členskému štátu možnosť uplatňovať svoje právo na obhajobu, po tretie umožniť mu preukázať nepresnosť zistení Komisie a napokon po štvrté umožniť uvedenému členskému štátu informovať Komisiu o nápravných opatreniach prijatých s cieľom zabezpečiť dodržiavanie právnej úpravy Únie [pozri analogicky rozsudok z 13. februára 2020, Grécko/Komisia (Trvalé pasienky), C‑252/18 P , EU:C:2020:95 , bod 84 ].

100

Z judikatúry vyplýva, že toto oznámenie musí dostatočne presným spôsobom identifikovať všetky nezrovnalosti vytýkané dotknutému členskému štátu, na ktorých bola v konečnom dôsledku založená zamýšľaná finančná oprava. Iba takéto oznámenie môže zabezpečiť úplné oboznámenie sa s výhradami Komisie [pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. októbra 2025, Bulharsko/Komisia (Neoprávnené výdavky financované z EPZF), C‑294/23 P , EU:C:2025:823 , bod 59 a citovanú judikatúru].

101

Okrem toho v súlade s článkom 34 ods. 2 prvým pododsekom vykonávacieho č. 908/2014 musí uvedené oznámenie stanoviť, že bilaterálne stretnutie sa uskutoční do piatich mesiacov od uplynutia lehoty na odpoveď, ktorú má dotknutý členský štát k dispozícii. Z článku 34 ods. 3 druhého pododseku tohto vykonávacieho nariadenia tiež vyplýva, že Komisia do 30 pracovných dní od bilaterálneho stretnutia vypracuje zápisnicu z tohto stretnutia a zašle ju dotknutému členskému štátu, ktorý môže oznámiť svoje pripomienky Komisii do 15 pracovných dní od jej doručenia.

102

Oznámením uvedeným v bode 99 tohto rozsudku sa síce musí dotknutý členský štát dokonale oboznámiť s výhradami Komisie, aby mohlo splniť funkciu upozornenia [pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. februára 2020, Grécko/Komisia (Trvalé pasienky), C‑252/18 P , EU:C:2020:95 , bod 82 a citovanú judikatúru], ale to neznamená, že všetky právne ustanovenia potenciálne porušené pôvodne konštatovanou nezrovnalosťou musia byť nevyhnutne v tomto oznámení uvedené.

Treba dodať, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Rumunsko, výklad článku 52 nariadenia č. 1306/2013 v spojení s článkom 34 vykonávacieho nariadenia č. 908/2014, podľa ktorého po oznámení uvedenom v bode 99 tohto rozsudku, ktoré predstavuje prvú etapu postupu, nemôže dôjsť k žiadnej zmene právneho základu týkajúceho sa návrhov Komisie na finančnú opravu, by na rozdiel od judikatúry citovanej v bode 104 tohto rozsudku znamenal, že by sa pripustilo, že členské štáty môžu zabrániť pokračovaniu tohto postupu. Tento výklad by skresľoval vyvíjajúcu sa povahu tohto konania, ktoré je založené na výmene informácií medzi Komisiou a dotknutým členským štátom, a nútil Komisiu, aby uvedené konanie začala odznova, hoci z okolností prejednávanej veci vyplýva, že dotknutý členský štát pochopil návrhy Komisie na finančnú opravu a mohol k nim účinne predložiť svoje pripomienky predtým, ako mu táto inštitúcia v súlade s článkom 34 ods. 3 tretím pododsekom vykonávacieho nariadenia č. 908/2014 oznámila závery, ku ktorým dospela na základe informácií získaných v rámci konania o overovaní súladu. Takýto výklad by teda bol v rozpore s cieľom ochrany finančných záujmov rozpočtu Únie uvedeným v odôvodneniach 37 a 39 nariadenia č. 1306/2013, keďže by mohol ohroziť účinnosť vymáhania neoprávnene vynaložených súm.

106

Všeobecný súd sa teda nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 85 napadnutého rozsudku rozhodol, že Komisia môže zmeniť právny základ svojich návrhov na finančnú opravu v priebehu postupu overovania súladu pod podmienkou, že k tejto zmene dôjde v čase tohto postupu, ktorý umožňuje členskému štátu zaujať stanovisko k týmto návrhom.

109

Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že prvá časť prvého odvolacieho dôvodu sa musí zamietnuť ako nedôvodná.

Druhá časť týkajúca sa uplatniteľnosti článku 52 nariadenia č. 1306/2013 v spojení s článkom 34 vykonávacieho nariadenia č. 908/2014 na poskytnutie informácií týkajúcich sa neexistencie porušenia práva Únie

– Argumentácia účastníkov konania

110

V rámci druhej časti prvého odvolacieho dôvodu Rumunsko namieta voči bodom 50 až 51 napadnutého rozsudku.

114

Komisia sa v prvom rade domnieva, že druhá časť prvého odvolacieho dôvodu je neprípustná. Pripomína, že preskúmanie Súdneho dvora je v rámci odvolacieho konania obmedzené na posúdenie právneho riešenia žalobných dôvodov a tvrdení prejednávaných na Všeobecnom súde. Rumunsko však pred Všeobecným súdom netvrdilo, že článok 34 vykonávacieho nariadenia č. 908/2014 sa neuplatňuje na postup overenia súladu, ktorý viedol k prijatiu sporného rozhodnutia, ale tvrdilo opak. Okrem toho sa Komisia domnieva, že tvrdenia predložené Rumunskom neumožňujú jasne určiť, ku ktorému porušeniu práva Únie došlo v rámci postupu overovania súladu vedeného v prejednávanej veci, ktoré tento členský štát navyše považuje za „neexistujúce“.

115

Subsidiárne Komisia tvrdí, že druhú časť prvého odvolacieho dôvodu treba zamietnuť ako nedôvodnú.

– Posúdenie Súdnym dvorom

116

119

Vzhľadom na tieto úvahy treba námietku neprípustnosti smerujúcu proti druhej časti prvého odvolacieho dôvodu zamietnuť.

120

Pokiaľ ide o vec samu, z článku 34 ods. 6 vykonávacieho nariadenia č. 908/2014 vyplýva, že toto ustanovenie sa týka posúdenia výdavkov, ktoré sa majú vylúčiť z financovania Úniou.

121

Posúdenie toho, či došlo k porušeniu práva Únie, ktoré vedie k takémuto vylúčeniu, ako aj určenie výšky finančnej opravy, ktorá z toho vyplýva, sú pritom vnútorne prepojené. Preto sa nemožno domnievať, ako v podstate tvrdí Rumunsko, že predloženie dodatočných informácií dotknutým členským štátom s cieľom preukázať neexistenciu porušenia práva Únie by sa mohlo uskutočniť po oznámení oficiálnych záverov Komisie bez zohľadnenia rámca stanoveného článkom 34 ods. 6 vykonávacieho nariadenia č. 908/2014, ktorý stanovuje podmienky, za ktorých členský štát môže takéto informácie oznámiť.

125

Takýto výklad, ktorý by členským štátom umožňoval predĺžiť postup vymáhania neoprávnene vynaložených súm, by bol navyše ťažko zlučiteľný s cieľom ochrany finančných záujmov rozpočtu Únie uvedeným v odôvodneniach 37 a 39 nariadenia č. 1306/2013. Ako bolo totiž uvedené v bode 105 tohto rozsudku, predĺženie postupu overovania súladu môže ohroziť účinnosť vymáhania týchto súm.

126

V dôsledku toho je potrebné zamietnuť druhú časť prvého odvolacieho dôvodu ako nedôvodnú.

Tretia časť týkajúca sa pojmu „externý faktor“ v zmysle článku 34 ods. 6 písm. b) vykonávacieho nariadenia č. 908/2014

– Argumentácia účastníkov konania

130

Okrem toho Rumunsko zdôrazňuje, že na rozdiel od toho, čo vyplýva z bodov 41 a 42 napadnutého rozsudku, sa neodvolávalo na prekrývanie sa dvoch vyšetrovaní s cieľom spochybniť zákonnosť vyšetrovania v roku 2017 týkajúceho sa rokov 2015 a 2016. Toto prekrývanie sa malo vplyv na zákonnosť vyšetrovania v roku 2018, keďže Rumunsko nemohlo včas poznať skutočnosti, ktoré mu boli vytýkané v tomto vyšetrovaní.

131

Komisia v prvom rade tvrdí, že tretia časť prvého odvolacieho dôvodu je neprípustná. Pripomína, že podľa ustálenej judikatúry v súlade s článkom 256 ods. 1 ZFEÚ a článkom 58 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora Európskej únie sa odvolanie obmedzuje na právne otázky. Rumunsko sa však v skutočnosti obmedzuje na spochybnenie skutkového posúdenia, ktoré vykonal Všeobecný súd v bode 49 napadnutého rozsudku. Subsidiárne Komisia spochybňuje dôvodnosť argumentácie Rumunska.

– Posúdenie Súdnym dvorom

132

Pokiaľ ide o vec samu, Rumunsko tvrdí, že Všeobecný súd v bode 49 napadnutého rozsudku nesprávne rozhodol, že konanie, ktoré Rumunsko vytýka Komisii v rámci vyšetrovania v roku 2017, nemožno považovať za externý faktor v zmysle tohto článku 34 ods. 6 písm. b) vykonávacieho nariadenia č. 908/2014.

136

Ako však správne uviedol Všeobecný súd v bode 50 napadnutého rozsudku, v rámci postupu overovania súladu dotknutý členský štát musí predložiť vysvetlenie umožňujúce usudzovať, že oneskorené predloženie informácií po oficiálnom oznámení zaslanom Komisiou odôvodňovali externé faktory, a že Komisia mala povinnosť posúdiť, či je toto vysvetlenie uspokojivé, keďže v prípade, že by Komisia toto vysvetlenie zamietla a neuplatnila by článok 34 ods. 6 vykonávacieho nariadenia č. 908/2014, tento členský štát by mohol na Všeobecnom súde napadnúť odmietnutie zohľadniť informácie, ktoré takto poskytol.

137

V tejto súvislosti z bodu 51 napadnutého rozsudku vyplýva, že Komisia pred Všeobecným súdom tvrdila, a Rumunsko jej neodporovalo, že pri vyšetrovaní v roku 2018 sa jediný externý faktor, na ktorý sa Rumunsko odvolávalo, týkal informácií o miere chybovosti použitý na výpočet rizika pre EPZF. Rumunsko zároveň nespochybnilo konanie Komisie počas postupu overovania súladu, ale len pred Všeobecným súdom.

138

– Argumentácia účastníkov konania

141

V rámci štvrtej časti prvého odvolacieho dôvodu Rumunsko tvrdí, že Všeobecný súd obmedzil jeho právo na účinné súdne preskúmanie v rozpore s článkom 47 Charty. Tri nesprávne právne posúdenia identifikované v rámci prvých troch častí tohto odvolacieho dôvodu by totiž mali za následok obmedzenie možnosti tohto členského štátu účinne uviesť pred Komisiou a následne pred Všeobecným súdom podstatné aspekty týkajúce sa existencie porušenia práva Únie, ktoré predstavuje predbežnú podmienku uloženia finančných opráv.

142

Komisia tvrdí, že štvrtú časť prvého odvolacieho dôvodu treba vyhlásiť za neprípustnú z dôvodu jej nejasnosti. Rumunsko totiž dostatočne nevysvetlilo, v čom Komisia alebo Všeobecný súd porušili článok 47 Charty. Podľa Komisie treba v každom prípade túto časť zamietnuť ako nedôvodnú.

– Posúdenie Súdnym dvorom

146

Za týchto podmienok nemôže štvrtá časť prvého odvolacieho dôvodu uspieť.

147

Prvý odvolací dôvod preto treba zamietnuť v celom rozsahu.

Druhý odvolací dôvod založený na porušení ustanovení článku 52 nariadenia č. 1306/2013 v spojení s článkom 44 ods. 1 až 3 nariadenia č. 1307/2013 a zásadou proporcionality

148

Konkrétne sa táto časť týka preskúmania, ktoré vykonal Všeobecný súd v bodoch 69 až 72 tohto rozsudku, na záver ktorého odmietol tvrdenie Rumunska, podľa ktorého v prípade pôdy, ktorej plocha sa pohybuje od 10 do 30 ha, skutočnosť, že pôda vyňatá z produkcie sa zamieňa s dočasnými trávnymi porastmi, nepredstavuje pre fondy žiadne riziko. V tejto súvislosti sa Rumunsko domnieva, že nie je možné predstaviť si situáciu, v ktorej by zámena medzi pôdou ležiacou úhorom a dočasnými trávnymi porastmi mohla v prípade ornej pôdy s rozlohou 10 až 30 ha viesť k porušeniu článku 44 ods. 1 až 3 nariadenia č. 1307/2013.

151

Rumunsko okrem toho tvrdí, že Všeobecný súd nepriamo v bode 76 uvedeného rozsudku nesprávne rozhodol, že zámena medzi pôdou ležiacou úhorom a dočasnými trávnymi porastmi vyvolala reťazovú reakciu, čo spochybnilo uplatnenie prahových hodnôt ekologizácie založených na diverzifikácii plodín, stanovené v článku 44 nariadenia č. 1307/2013.

152

Komisia sa domnieva, že túto argumentáciu treba zamietnuť.

– Posúdenie Súdnym dvorom

156

Ako totiž správne uviedol Všeobecný súd v bodoch 70 a 71 napadnutého rozsudku, ak je jedna z dvoch plodín, dočasný trávny porast alebo pôda ležiaca úhorom deklarovaná v jednej z dvoch kategórií potrebných na zabezpečenie diverzifikácie v súlade s článkom 44 ods. 1 nariadenia č. 1307/2013, t. j. ako hlavná plodina alebo vedľajšia plodina, iné plodiny sú deklarované v druhej kategórii. V takom prípade nemožno vylúčiť, že existuje situácia, v ktorej je orná pôda v skutočnosti plne pokrytá pôdou ležiacou úhorom alebo dočasnými trávnymi porastmi, takže podmienka týkajúca sa toho, aby sa aspoň dve plodiny nachádzali na ornej pôde, ktorej plocha je od 10 do 30 ha, stanovená v článku 44 ods. 1 prvom pododseku nariadenia č. 1307/2013, nie je splnená.

157

Všeobecnému súdu preto nemožno vytýkať, že zastával názor, že rozlišovanie medzi pôdou ležiacou úhorom a dočasnými trávnymi porastmi je nevyhnutné na zabezpečenie diverzifikácie plodín v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 44 ods. 1 prvom pododseku nariadenia č. 1307/2013.

158

Pokiaľ ide ďalej o argumentáciu Rumunska, podľa ktorej zámena pôdy ležiacej úhorom a dočasných trávnych porastov nespôsobuje riziko pre fondy, pokiaľ ide o ornú pôdu s rozlohou 10 až 30 ha, keďže prekročenie prahovej hodnoty 75 % je povolené tak v prípade pôdy ležiacej úhorom, ako aj v prípade dočasných trávnych porastov, treba uviesť, že článok 44 ods. 3 písm. a) z nariadenia č. 1307/2013, či už v znení platnom do 1. januára 2018 alebo v znení po tomto dátume v nadväznosti na zmenu, ktorá v ňom bola vykonaná nariadením 2017/2393, stanovuje, že odseky 1 a 2 tohto článku 44 sa neuplatňujú na poľnohospodárske podniky, v ktorých sa viac ako 75 % ornej pôdy využíva na pestovanie tráv alebo iných bylinných kŕmnych plodín, vyňatých z produkcie alebo na ktoré sa vzťahuje kombinácia týchto spôsobov využitia.

162

Prvú časť druhého odvolacieho dôvodu preto treba zamietnuť ako nedôvodnú.

Druhá časť týkajúca sa skreslenia argumentácie Rumunska

– Argumentácia účastníkov konania

163

Druhá časť druhého dôvodu sa týka bodov 58 a 69 až 71 napadnutého rozsudku. Podľa Rumunska Všeobecný súd zmiešal tvrdenia uvedené v bode 63 návrhu na začatie konania s tvrdeniami uvedenými v bode 64 tohto návrhu. Všeobecný súd tým skreslil obsah argumentácie Rumunska, ktorá sa týkala osobitného prípadu ornej pôdy s rozlohou od 10 do 30 ha.

– Posúdenie Súdnym dvorom

167

Treba konštatovať, že tvrdenia založené na skreslení argumentácie Rumunska, ktorou je poznačený najmä bod 70 napadnutého rozsudku, nemôžu uspieť.

168

V tejto súvislosti treba uviesť, že tento bod 70 je súčasťou odôvodnenia, podľa ktorého Všeobecný súd odpovedal na súbor tvrdení Rumunska, ktorými sa snaží preukázať, že v prípade ornej pôdy s rozlohou 10 až 30 ha skutočnosť, že pôda ležiaca úhorom sa zamieňa s dočasnými trávnymi porastmi, nepredstavuje pre fondy žiadne riziko.

169

Tretia časť sa týka konštatovania uvedeného v bode 95 napadnutého rozsudku, podľa ktorého útvary Komisie neboli povinné zohľadniť informácie poskytnuté Rumunskom týkajúce sa neexistencie porušenia práva Únie v prípade ornej pôdy s rozlohou od 10 do 30 ha.

172

Komisia spochybňuje tvrdenia Rumunska.

– Posúdenie Súdnym dvorom

173

V rámci tretej časti svojho druhého odvolacieho dôvodu Rumunsko opakuje časť tvrdení, ktoré už uviedlo na podporu prvého odvolacieho dôvodu. Táto časť sa síce týka, samozrejme, bodu 95 napadnutého rozsudku, a nie bodov 50 a 51 tohto rozsudku, ako druhá časť prvého odvolacieho dôvodu, ale treba konštatovať, že v tomto bode 95 Všeobecný súd len pripomenul, že na základe preskúmania vykonaného v bodoch 49 až 51 uvedeného rozsudku sa výnimka stanovená v článku 34 ods. 6 vykonávacieho nariadenia č. 908/2014 v prejednávanej veci neuplatňuje.

176

V rámci štvrtej časti druhého odvolacieho dôvodu Rumunsko spochybňuje výklad článku 52 nariadenia č. 1306/2013 v spojení s článkom 34 vykonávacieho nariadenia č. 908/2014, ktorý podal Všeobecný súd v bodoch 83 až 87 napadnutého rozsudku.

177

Komisia zastáva názor, že túto časť treba zamietnuť ako nedôvodnú.

– Posúdenie Súdnym dvorom

178

– Argumentácia účastníkov konania

181

V rámci piatej časti druhého odvolacieho dôvodu Rumunsko tvrdí, že Všeobecný súd sa v bodoch 95 až 99 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď na základe analýzy, ktorú kvalifikuje ako zhrnutie, rozhodol, že Komisia pri uplatnení paušálnej opravy vo výške 5 % za rozpočtové roky 2017 a 2018 dodržala zásadu proporcionality.

182

Na odôvodnenie takej finančnej opravy podľa neho musí existovať významné nedodržanie uplatňovania výslovných pravidiel Únie, ktoré vystavuje fondy skutočnému riziku straty alebo nezrovnalosti.

183

Komisia zastáva názor, že piata časť druhého odvolacieho dôvodu sa musí zamietnuť ako nedôvodná.

– Posúdenie Súdnym dvorom

187

Pokiaľ ide v prvom rade o argumentáciu Rumunska založenú na nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry musia z odôvodnenia rozsudku jasne a jednoznačne vyplývať úvahy Všeobecného súdu, aby sa dotknuté osoby mohli oboznámiť s dôvodmi prijatého rozhodnutia a Súdny dvor mohol vykonať svoje súdne preskúmanie (rozsudok z 19. septembra 2019, Poľsko/Komisia, C‑358/18 P , EU:C:2019:763 , bod 74 a citovaná judikatúra).

188

Povinnosť odôvodnenia však Všeobecný súd nenúti, aby vypracoval odôvodnenie, ktoré by vyčerpávajúcim spôsobom a jednotlivo rozoberalo všetky úvahy vyjadrené účastníkmi sporu. Odôvodnenie teda môže byť implicitné, avšak pod podmienkou, že umožní dotknutým osobám oboznámiť sa s dôvodmi, pre ktoré Všeobecný súd neuznal ich tvrdenia, a poskytne Súdnemu dvoru dostatok prostriedkov, aby mohol vykonať svoje preskúmanie (rozsudok z 19. septembra 2019, Poľsko/Komisia, C‑358/18 P , EU:C:2019:763 , bod 75 a citovaná judikatúra).

191

Z toho vyplýva, že Všeobecný súd neporušil svoju povinnosť odôvodnenia, keďže dôvody uvedené v bodoch 95 až 99 napadnutého rozsudku umožňujú jasne a jednoznačne uviesť dôvody, pre ktoré Všeobecný súd zamietol tvrdenia Rumunska založené na údajných pochybeniach pri výpočte paušálnej opravy, ktorú Komisia uplatnila v rámci vyšetrovania v roku 2018.

192

V dôsledku toho treba výhradu založenú na nedostatočnom odôvodnení zamietnuť ako nedôvodnú.

193

V druhom rade, pokiaľ ide o argumentáciu, ktorou Rumunsko v podstate tvrdí, že Všeobecný súd porušil zásadu proporcionality tým, že nekonštatoval nesúlad paušálnej opravy uplatnenej Komisiou v spornom rozhodnutí, treba poznamenať, že Rumunsko sa obmedzuje na tvrdenie, že stručné odôvodnenie Všeobecného súdu nepodporuje posúdenie, podľa ktorého uplatnenie paušálnej opravy vo výške 5 % v rámci vyšetrovania v roku 2018 rešpektuje zásadu proporcionality, avšak bez toho, aby presne uviedlo právne argumenty uvedené na podporu tohto tvrdenia. Súdnemu dvoru však neprináleží zisťovať, akého nesprávneho právneho posúdenia sa Všeobecný súd mohol dopustiť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. júna 2020, Vnešeconombank/Rada, C‑731/18 P , EU:C:2020:500 , bod 82 a citovanú judikatúru).

196

Rumunsko tvrdí, že Všeobecný súd porušil článok 52 nariadenia č. 1306/2013 a usmernenia o výpočte finančných opráv, pokiaľ ide o nedostatky súvisiace s aktualizáciou „kvality LPIS“, keď v bodoch 121 a 122 napadnutého rozsudku konštatoval, že tvrdenie Rumunska týkajúce sa nízkeho percentuálneho podielu konštatovaných prípadov nesúladu nebolo v tejto súvislosti relevantné a v bodoch 130 a 131 tohto rozsudku, že ani tvrdenia Rumunska týkajúce sa akčného plánu vypracovaného v októbri 2017 nemohli uspieť.

197

Všeobecný súd týmto rozhodnutím rozporuplne definoval nedostatok súvisiaci s neexistenciou aktualizácie LPIS každé tri roky.

198

Keď sa totiž konštatovalo, že neexistovala prahová hodnota uplatniteľná na chyby vyplývajúce z aktualizácie LPIS a že akékoľvek pochybenie mohlo mať finančné dôsledky, Všeobecný súd by tiež konštatoval, že neexistencia „aktualizácie kvality LPIS“ každé tri roky objektívne predstavuje nedostatok, ktorý je základom uplatnenia finančnej opravy.

202

V tejto súvislosti Rumunsko tvrdí, že chyby vyplývajúce z neexistencie aktualizácie LPIS nezodpovedajú nedostatku s názvom „aktualizácia kvality LPIS“, ako ho opísala Komisia vo svojich zisteniach týkajúcich sa kvality aktualizácie LPIS. Tento členský štát však pripomína, že písomné oznámenie musí v súlade s ustálenou judikatúrou umožniť dotknutému členskému štátu dokonale sa oboznámiť s výhradami Komisie, aby toto oznámenie mohlo plniť funkciu upozornenia. Všeobecný súd však odkazom na odlišný nedostatok „zrušil“ funkciu upozornenia zistení Komisie v rámci postupu overovania súladu.

203

Komisia spochybňuje argumentáciu Rumunska.

204

Domnieva sa, že tvrdenie, podľa ktorého Všeobecný súd odkazom na nedostatok odlišný od toho, ktorý je opísaný v zisteniach Komisie v rámci postupu overovania súladu, „zrušil“ funkciu upozornenia týchto konštatovaní, je neprípustné z dôvodu, že Rumunsko toto tvrdenie v prvostupňovom konaní nevznieslo.

Po tomto spresnení treba uviesť, že z napadnutého rozsudku ani konkrétne z jeho bodov 121, 122, 130 a 131 nijako nevyplýva, že by Všeobecný súd konštatoval existenciu nedostatku charakterizovaného neexistenciou aktualizácie LPIS každé tri roky.

208

Konkrétne na rozdiel od toho, čo tvrdí Rumunsko, Všeobecný súd v bode 122 napadnutého rozsudku tým, že pripomenul predbežnú povahu aktualizácie LPIS vo vzťahu k akejkoľvek kontrole na mieste, odmietol tvrdenie tohto členského štátu, podľa ktorého sa pri uložení finančnej opravy malo zohľadniť nízke percento prípadov nesúladu zistených počas kontrol. Všeobecný súd v ňom vôbec neuviedol povinnosť uvedeného členského štátu aktualizovať LPIS každé tri roky. Pokiaľ ide o bod 131 tohto rozsudku, Všeobecný súd v ňom uviedol, že vzhľadom na to, že riziko pre EPZF bolo spôsobené vekom snímok LPIS, teda kvalitou zaznamenaných snímok, a nie frekvenciou ich aktualizácie, otázka právneho základu cyklu aktualizácie týchto snímok nemala vplyv na uplatnenie opráv stanovených v rámci vyšetrovania v roku 2018.

209

Okrem toho, pokiaľ ide o výhradu Rumunska založenú na rozpornosti posúdenia Všeobecného súdu a konštatovaní Komisie, pokiaľ ide o existenciu nového nedostatku spojeného s neexistenciou aktualizácie LPIS, treba zamietnuť tvrdenie Komisie, podľa ktorého je neprípustná z dôvodu, že tento členský štát ju neuviedol v prvostupňovom konaní.

210

Ako totiž bolo uvedené v bode 208 tohto rozsudku, Všeobecný súd sa obmedzil na pripomenutie, že riziko pre EPZF bolo spôsobené vekom snímok LPIS, a nie frekvenciou jeho aktualizácie.

214

Všeobecnému súdu preto nemožno vytýkať, že v bodoch 121, 122, 130 a 131 napadnutého rozsudku porušil článok 52 nariadenia č. 1306/2013 a usmernenia o výpočte finančných opráv alebo že v tomto rámci rozporuplne definoval údajné nedostatky súvisiace s aktualizáciou LPIS každé tri roky.

215

Tretí odvolací dôvod sa preto musí zamietnuť ako nedôvodný.

Štvrtý odvolací dôvod založený na porušení článkov 31, 34 a 35 vykonávacieho nariadenia č. 809/2014, článkov 23 až 26 delegovaného nariadenia č. 640/2014, ako aj pracovného dokumentu DS/CDP/2015/19

Rumunsko zdôrazňuje, že príloha I tohto dokumentu stanovuje percento zvýšenia miery kontroly platby na ekologizáciu odkazom na dve hodnoty. Prvá hodnota „A“ zahŕňa percentuálny podiel hektárov kontrolovaných pozemkov na mieste, na ktoré boli uplatnené zníženia z dôvodu ekologizácie. Hodnota „B“ zahŕňa percentuálny podiel poľnohospodárov skontrolovaných na mieste, u ktorých bol zistený jeden alebo viacero prípadov nesúladu z dôvodu ekologizácie.

219

Percentuálny podiel, ktorý predstavuje hodnota A, ak kontrola na mieste týkajúca sa ekologizácie zahŕňa náhodnú vzorku a vzorku vybranú na základe analýzy rizika vykonanej v súlade s článkom 34 ods. 2 písm. b) a c) vykonávacieho nariadenia č. 809/2014, sa určí osobitne pre každú z týchto dvoch vzoriek. Priemer dvoch percentuálnych podielov, ktoré z toho vyplývajú, predstavuje hodnotu „A“ použitú na určenie zvýšenia miery kontrol na mieste pre ekologizačnú platbu.

220

Okrem toho Rumunsko uvádza, že na určenie celkového zníženia ekologizačnej platby na hektáre, ktoré sa má uplatniť na účely určenia zvýšenia miery kontrol na mieste v prípade ekologizačnej platby, musia byť dodržané články 24 až 26 delegovaného nariadenia č. 640/2014. Tieto články sa však týkajú zníženia platby na ekologizáciu v troch prípadoch, a to v prípade nedodržania povinnosti diverzifikácie plodín, v prípade nedodržania požiadaviek v oblasti trvalých trávnych porastov a v prípade nedodržania požiadaviek uplatniteľných na oblasť ekologického záujmu. Na rozdiel od toho, ako rozhodol Všeobecný súd, plocha, ktorá nie je oprávnená pre SAPS, nepredstavuje prípad zníženia platby v prospech ekologizácie.

224

Komisia zastáva názor, že tento odvolací dôvod musí byť zamietnutý ako nedôvodný.

Posúdenie Súdnym dvorom

225

V rámci štvrtého odvolacieho dôvodu Rumunsko vytýka Všeobecnému súdu, že porušil články 31, 34 a 35 vykonávacieho nariadenia č. 809/2014, články 23 až 26 delegovaného nariadenia č. 640/2014, ako aj pracovný dokument DS/CDP/2015/19, keď v bodoch 163 a 164 napadnutého rozsudku rozhodol, že plocha, na ktorú nemožno poskytnúť podporu podľa SAPS, mala byť zohľadnená pri výpočte celkového zníženia za ekologizáciu na hektáre, aby sa zvýšila vzorka (miera) pre kontroly na mieste.

226

Po druhé článok 23 ods. 2 tohto delegovaného nariadenia stanovuje, že bez toho, aby boli dotknuté administratívne sankcie uplatniteľné v súlade s článkom 28 tohto delegovaného nariadenia, ak plocha nahlásená v jednotnej žiadosti o základnú platbu alebo o jednotnú platbu na plochu presahuje určenú plochu, na výpočet ekologizačnej platby sa použije určená plocha.

230

Po tretie článok 43 ods. 1 nariadenia č. 1307/2013 odkazuje na hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu v rámci režimu základných platieb alebo SAPS. Z toho konkrétne vyplýva, že poľnohospodári oprávnení na platbu v rámci jedného z týchto režimov dodržiavajú v zmysle článku 32 ods. 2 až 5 tohto nariadenia na všetkých svojich hektároch, na ktoré možno poskytnúť podporu, poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie uvedené v odseku 2 tohto článku 43 alebo rovnocenné postupy uvedené v odseku 3 tohto článku.

231

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že kritériá SAPS sú súčasťou podmienok, ktorých dodržanie sa musí overiť na účely konštatovania prípadnej existencie významného nesúladu v rámci schémy pomoci alebo podporného opatrenia v zmysle článku 35 vykonávacieho nariadenia č. 809/2014. Z toho vyplýva, že okolnosť, že plocha nie je oprávnená podľa SAPS, musí byť zohľadnená v miere chybovosti týkajúcej sa ekologizácie použitej na zvýšenie kontrol na mieste v priebehu nasledujúceho roka.

232

V treťom rade treba konštatovať, že výhrada Rumunska, podľa ktorej sa Všeobecný súd nesprávne domnieval, že plocha, na ktorú nemožno poskytnúť podporu v rámci SAPS, predstavuje prípad zníženia platby v prospech ekologizácie uvedenej v článkoch 24 až 26 delegovaného nariadenia č. 640/2014, vychádza z nesprávneho výkladu napadnutého rozsudku.

236

Z bodov 163 a 164 napadnutého rozsudku totiž vyplýva, že Všeobecný súd iba rozhodol, že plocha, na ktorú nemožno poskytnúť podporu podľa SAPS, musí byť zohľadnená v miere chybovosti spojenej s ekologizáciou použitou na zvýšenie vzorky kontrol na mieste. Na rozdiel od toho, čo zrejme tvrdí Rumunsko, prípadné zvýšenie percentuálneho podielu príjemcov, ktorí sa majú podrobiť kontrolám na mieste v nasledujúcom roku, samo osebe nevedie k zníženiu ekologizačnej platby v zmysle článkov 24 až 26 delegovaného nariadenia č. 640/2014.

237

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy nemožno štvrtému odvolaciemu dôvodu vyhovieť.

238

241

Keďže Komisia navrhla uložiť Rumunsku povinnosť nahradiť trovy konania a Rumunsko nemalo úspech vo svojich dôvodoch, treba mu uložiť povinnosť znášať jeho vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Komisii.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:

1.

Odvolanie sa zamieta.

2.