C-461/24

62024CJ0461

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (desiata komora)

z 1. augusta 2025 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Životné prostredie – Smernica 2011/92/EÚ – Posudzovanie vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie – Článok 6 – Konzultácie s orgánmi, ktoré môžu byť dotknuté projektom z dôvodu ich osobitných právomocí v oblasti životného prostredia alebo na základe ich miestnej alebo regionálnej príslušnosti, a s dotknutou verejnosťou – Účasť verejnosti na rozhodovacom procese – Článok 6 ods. 3 písm. b) – Rozsah pojmu ‚hlavné správy a stanoviská‘“

Vo veci C‑461/24,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Tribunal Superior de Justicia de Galicia (Vyšší súd Galície, Španielsko) z 21. júna 2024 a doručený Súdnemu dvoru 28. júna 2024, ktorý súvisí s konaním:

generálny advokát: N. Emiliou,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

Asociación Autonómica Ambiental e Cultural Petón do Lobo, v zastúpení: M. Díaz Amor, procuradora, a R. F. García Mondelo, abogado,

–

nemecká vláda, v zastúpení: J. Möller a P.‑L. Krüger, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: M. Noll‑Ehlers a N. Ruiz García, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Právo Únie

3

Odôvodnenia 16 až 19 smernice o PVŽP znejú takto:

„(16)

Účinná účasť verejnosti pri prijímaní rozhodnutí umožňuje verejnosti vyjadrovať stanoviská a záujmy, ktoré môžu byť relevantné k daným rozhodnutiam a umožňuje osobe s rozhodovacou právomocou ich zohľadňovať, a tým zvyšovať zodpovednosť a transparentnosť rozhodovacieho procesu a prispievať k verejnému povedomiu o environmentálnych otázkach a podpore prijímaných rozhodnutí.

(17)

Odôvodnenia 31 až 33 a 36 smernice 2014/52 znejú takto:

„(31)

Správa o hodnotení vplyvov na životné prostredie, ktorú musí navrhovateľ pri projekte predložiť, by mala obsahovať opis vhodných alternatív posudzovaných navrhovateľom, ktoré majú význam pre daný projekt vrátane prípadného náčrtu pravdepodobného vývoja súčasného stavu životného prostredia bez realizácie projektu (nulový variant) v záujme zlepšenia kvality procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie a s cieľom umožniť v počiatočnej fáze začlenenie environmentálnych aspektov do návrhu projektu.

(32)

Údaje a informácie uvedené navrhovateľom v správach o hodnotení vplyvov na životné prostredie v súlade s prílohou IV k smernici 2011/92/EÚ by mali byť úplné a dostatočne kvalitné. S ohľadom na predchádzanie duplicitnému posudzovaniu, mali by sa v prípade potreby a dostupnosti zohľadňovať výsledky iných posúdení podľa právnych predpisov Únie, ako je napríklad smernica [2001/42/ES Európskeho parlamentu a Rady z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie ( Ú. v. ES L 197, 2001, s. 30 ; Mim. vyd. 15/006, s 157)] alebo smernica [Rady] 2009/71/Euratom [z 25. júna 2009, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení ( Ú. v. EÚ L 172, 2009, s. 18 )], alebo podľa vnútroštátnych právnych predpisov.

(33)

„Na účely tejto smernice sa uplatňujú nasledujúce definície:

…

d)

‚verejnosť‘ znamená jednu alebo viacero fyzických osôb alebo právnických osôb a v súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom alebo praxou ich združenia, organizácie alebo skupiny;

e)

‚dotknutá verejnosť‘ znamená verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá, alebo má záujem na postupoch environmentálneho rozhodovania uvedeného v článku 2 ods. 2; na účely tejto definície sa predpokladá, že mimovládne organizácie, podporujúce ochranu životného prostredia a spĺňajúce požiadavky vnútroštátneho práva, majú záujem;

vykonania konzultácií v zmysle článku 6 a prípadne článku 7;

iii)

preskúmania informácií uvedených v správe o hodnotení vplyvov na životné prostredie príslušným orgánom a prípadne všetkých doplňujúcich informácií predložených navrhovateľom v súlade s článkom 5 ods. 3, ako aj všetkých príslušných informácií získaných prostredníctvom konzultácií podľa článkov 6 a 7;

iv)

odôvodnených záverov príslušného orgánu o významných vplyvoch projektu na životné prostredie s ohľadom na výsledky preskúmania uvedeného v bode iii), a v prípade potreby, jeho vlastného doplňujúceho preskúmania, a

v)

b)

biodiverzitu s osobitným dôrazom na druhy a [chránené biotopy]…;

c)

územie, pôdu, vodu, vzduch a klímu;

d)

hmotný majetok, kultúrne dedičstvo a krajinu;

a)

opis projektu obsahujúci informáciu o mieste, projektovom riešení, veľkosti projektu a ďalších podstatných vlastnostiach projektu;

b)

opis pravdepodobných významných vplyvov projektu na životné prostredie;

c)

opis vlastností projektu a/alebo navrhovaných opatrení, ktorých cieľom je zabrániť, predísť alebo zmierniť, a ak je to možné, nahradiť straty spôsobené pravdepodobne významnými nepriaznivými vplyvmi na životné prostredie;

Ak bolo vydané stanovisko podľa odseku 2 tohto článku, správa o hodnotení vplyvov na životné prostredie vychádza z uvedeného stanoviska a obsahuje informácie, ktoré možno odôvodnene vyžadovať na dosiahnutie odôvodnených záverov o významných vplyvoch projektu na životné prostredie so zreteľom na súčasné znalosti a metódy posudzovania. Navrhovateľ s cieľom zabrániť duplicite posúdení zohľadní pri príprave správy o hodnotení vplyvov na životné prostredie dostupné výsledky z iných relevantných posúdení podľa právnych predpisov Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov.

2. Na žiadosť navrhovateľa príslušný orgán po zohľadnení informácií poskytnutých navrhovateľom, najmä o špecifických vlastnostiach projektu vrátane jeho umiestnenia a technickej kapacity a jeho pravdepodobného vplyvu na životné prostredie, vydá stanovisko o rozsahu a úrovni podrobnosti informácií, ktoré má navrhovateľ uviesť v správe o hodnotení vplyvov na životné prostredie v súlade s odsekom 1 tohto článku. Príslušný orgán uskutoční pred vydaním svojho stanoviska konzultácie s orgánmi uvedenými v článku 6 ods. 1.

Členské štáty môžu tiež požadovať od príslušných orgánov, aby vydali stanovisko uvedené v prvom pododseku bez ohľadu na to, či o to žiada navrhovateľ.

3. Na zabezpečenie úplnosti a kvality správy o hodnotení vplyvov na životné prostredie:

a)

navrhovateľ zabezpečí, aby správu o hodnotení vplyvov na životné prostredie vypracovali spôsobilí odborníci;

Článok 6 smernice o PVŽP stanovuje:

„1. Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie toho, aby orgány, ktorých sa projekt bude pravdepodobne týkať z dôvodu ich osobitných právomocí v oblasti životného prostredia alebo na základe [ich] miestnej alebo regionálnej príslušnosti, mali možnosť vyjadriť svoje stanovisko k informáciám predloženým navrhovateľom a k žiadosti o povolenie, zohľadňujúc podľa potreby prípady uvedené v článku 8a ods. 3 Na tento účel členské štáty určia, buď všeobecne, alebo pri každom jednotlivom prípade osobitne orgány, s ktorými treba konzultovať. Informácie získané podľa článku 5 sa postúpia týmto orgánom. Podrobné ustanovenia týkajúce sa konzultácií ustanovia členské štáty.

2. V záujme zabezpečenia účinnej účasti dotknutej verejnosti na rozhodovacích postupoch musí byť verejnosť informovaná elektronicky a prostredníctvom verejných oznamov alebo inými vhodnými prostriedkami o nasledujúcich skutočnostiach v skorom štádiu rozhodovacieho postupu v záležitostiach životného prostredia podľa článku 2 ods. 2 a najneskôr ihneď, ako možno informácie rozumne poskytnúť.

a)

žiadosť o povolenie;

b)

uvedenie dostupnosti informácií zhromaždených podľa článku 5;

f)

uvedenie času, miesta a spôsobu, ktorým sa relevantné informácie sprístupnia;

g)

podrobnosti [podrobné podmienky – neoficiálny preklad ] zabezpečenia účasti verejnosti podľa odseku 5 tohto článku.

3. Členské štáty zaistia, aby sa v primeranom časovom rámci sprístupnili dotknutej verejnosti:

4. Dotknutej verejnosti sa poskytnú včasné a účinné príležitosti zúčastniť sa procesov rozhodovania týkajúceho sa životného prostredia uvedených v článku 2 ods. 2 a na tento účel je oprávnená vyjadriť pripomienky a stanoviská, kým sú ešte príslušnému orgánu alebo orgánom otvorené všetky možnosti, predtým ako sa rozhodne o žiadosti o povolenie.

…

6. Ustanovia sa primerané časové rámce pre rozličné fázy poskytujúce dostatočný čas:

a)

na informovanie orgánov uvedených v odseku 1 a verejnosti a

b)

a)

umožnia, aby informácia uvedená v odsekoch 1 a 2 bola dostupná v dostatočnom časovom predstihu orgánom uvedeným v článku 6 ods. 1 a dotknutej verejnosti na území členského štátu, ktorý by mohol byť významnou mierou postihnutý [dotknutý – neoficiálny preklad ], a

b)

zabezpečí, aby orgány uvedené v článku 6 ods. 1 a verejnosť mali možnosť pred udelením povolenia poskytnúť svoje stanovisko k predloženým informáciám s dostatočným časovým predstihom tým príslušným orgánom v členskom štáte, na území ktorého sa projekt má realizovať.

…

5. Podrobné opatrenia na vykonávanie [Podrobné podmienky vykonávania – neoficiálny preklad ] odsekov 1 až 4 tohto článku vrátane stanovenia časových rámcov na konzultácie môžu určiť dotknuté členské štáty na základe pravidiel a časových rámcov uvedených v článku 6 ods. 5 až 7 a musia byť také, aby umožnili dotknutej verejnosti na území dotknutého členského štátu efektívnu účasť na procesoch environmentálneho rozhodovania o projektoch uvedených v článku 2 ods. 2“

b)

predloženie projektu a štúdie vplyvov na životné prostredie verejnosti a na konzultácie s dotknutými orgánmi verejnej správy a osobami, ktoré majú záujem, vecne príslušným orgánom;

c)

technickú analýzu dokumentácie orgánom príslušným v oblasti životného prostredia;

d)

vypracovanie vyhlásenia o vplyvoch na životné prostredie orgánom príslušným v oblasti životného prostredia;

všeobecný opis projektu vrátane informácií o polohe, koncepcii, rozmeroch a iných relevantných vlastnostiach projektu; a časové prognózy týkajúce sa využívania pôdy a ďalších prírodných zdrojov. Odhad druhov a množstva vyprodukovaného odpadu a výsledných emisií materiálu alebo energie;

b)

opis rôznych posudzovaných primeraných riešení týkajúcich sa projektu a jeho špecifických vlastností vrátane ‚nulovej hypotézy‘ alebo nerealizácie projektu, ako aj opodstatnenie hlavných dôvodov, prečo bolo prijaté dané riešenie, pričom sa zohľadnia vplyvy projektu na životné prostredie;

c)

identifikáciu, opis, analýzu a prípadne kvantifikáciu prípadných priamych, nepriamych, sekundárnych, kumulatívnych a synergických vplyvov projektu na tieto faktory: obyvateľstvo, ľudské zdravie, flóru, faunu, biodiverzitu, geodiverzitu, pôdu, podložie, vzduch, vodu, morské prostredie, klímu, zmenu klímy, krajinu, hmotný majetok, kultúrne dedičstvo a vzájomné pôsobenie medzi všetkými uvedenými faktormi vo fáze realizácie, využívania a prípadne počas demolácie alebo upustenia od projektu;

…

program monitorovania životného prostredia

g)

netechnické zhrnutie posúdenia vplyvov na životné prostredie a závery formulované v ľahko zrozumiteľnej forme.“

12

Článok 36 uvedeného zákona stanovuje:

„1. Navrhovateľ predloží projekt a štúdiu vplyvov na životné prostredie vecne príslušnému orgánu, ktorý informácie o nich sprístupní verejnosti, a to na obdobie najmenej 30 pracovných dní po oznámení v Boletín Oficial del Estado [Úradný vestník štátu] alebo v príslušnom úradnom vestníku a na svojej internetovej stránke.

označenie orgánu príslušného na schválenie projektu alebo v prípade projektov, ktoré podliehajú čestnému vyhláseniu alebo predchádzajúcemu oznámeniu, označenie orgánu, ktorému sa uvedené vyhlásenie alebo predchádzajúce oznámenie musí predložiť; označenie orgánov, od ktorých možno získať príslušné informácie, a orgánov, ktorým možno predložiť pripomienky, ako aj lehotu na ich predloženie.

3. Vecne príslušný orgán alebo prípadne orgán príslušný v oblasti životného prostredia prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby dokumenty, o ktorých má byť informovaná verejnosť, boli elektronickými alebo inými komunikačnými prostriedkami sprístupnené verejnosti v čo najväčšej miere.“

13

Článok 37 zákona č. 21/2013 stanovuje:

„1. Súčasne s fázou predloženia informácií verejnosti vecne príslušný orgán vykoná konzultácie s dotknutými orgánmi verejnej správy a s dotknutými osobami o možných významných vplyvoch projektu na životné prostredie – vrátane analýzy významných nepriaznivých vplyvov –, ktoré by mohli vyplynúť zo zraniteľnosti projektu voči rizikám veľkých havárií alebo katastrof, ktoré ovplyvňujú projekt.

…

správu orgánov príslušných v oblasti hydrologického plánovania a verejného hydrologického plánovania a prípadne v oblasti kvality vôd;

d)

správu o morskom a suchozemskom verejnom priestore a prípadne o morských stratégiách…;

e)

predbežnú správu orgánu zodpovedného za rádiologický vplyv, ak je to vhodné;

f)

správu orgánov zodpovedných za verejné zdravie, ak je to vhodné.

Autonómne spoločenstvá môžu v rámci svojich právomocí stanoviť záväzný charakter akejkoľvek inej správy, než sú tie, ktoré sú uvedené vyššie.

3. Konzultácie sa uskutočnia prostredníctvom oznámenia obsahujúceho aspoň tieto informácie:

a)

posúdenie vplyvu na životné prostredie alebo miesto(‑a), kde je možné doň nahliadnuť;

b)

14

Podľa článku 38 ods. 2 zákona č. 21/2013:

„Ak po predložení informácií verejnosti a konzultáciách s dotknutými orgánmi verejnej správy a dotknutými osobami navrhovateľ zapracuje do projektu alebo štúdie o vplyvoch na životné prostredie zmeny, ktoré majú iné významné vplyvy na životné prostredie, ako sa pôvodne predpokladalo, uskutoční sa nová fáza predloženia informácií verejnosti a konzultácií za podmienok stanovených v článkoch 36 a 37, ktorá v každom prípade prebehne pred vypracovaním vyhlásenia o vplyve na životné prostredie.“

15

Podľa článku 41 ods. 1 zákona č. 21/2013 „po ukončení technickej analýzy dokumentácie k posúdeniu vplyvov na životné prostredie orgán príslušný v oblasti životného prostredia vypracuje vyhlásenie o vplyvoch na životné prostredie“. Podľa odseku 2 tohto článku 41 musí toto vyhlásenie obsahovať najmä „zhrnutie výsledkov postupu predloženia informácií verejnosti a konzultácií s dotknutými orgánmi verejnej správy a dotknutými stranami a spôsob, akým boli zohľadnené“.

16

15. Útvar zodpovedný za spracovanie [návrhu] zašle navrhovateľovi prijaté správy a pripomienky, aby ich zosúladil a/alebo zohľadnil pri vypracovaní realizačného projektu a štúdie o vplyvoch na životné prostredie s cieľom vykonať zmeny a úpravy každého z týchto dokumentov. Navrhovateľ má k dispozícii lehotu najviac jedného mesiaca, aby predložil dokončené upravené dokumenty s cieľom pokračovať v konaní…“

17

Článok 34 ods. 1 zákona č. 8/2009 stanovuje, že „po ukončení správneho konania o udelení povolenia a po tom, čo bol žiadateľovi schválený prístup buď do prenosovej alebo distribučnej sústavy a pripojenie do jednej z týchto sústav, generálne riaditeľstvo príslušné v oblasti energetiky vydá rozhodnutie o udelení predbežného správneho povolenia a správneho povolenia na výstavbu veternej farmy v lehote najviac dvoch mesiacov od doručenia kompletnej dokumentácie od orgánu príslušného rozhodnúť v konaní“.

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

18

Dňa 22. decembra 2017 Eurus Desarrollos Renovables SLU ako navrhovateľka požiadala orgány autonómnej oblasti Galícia o vydanie predbežného správneho povolenia a správneho povolenia na výstavbu zariadení veternej farmy „A Raña III“ nachádzajúcej sa na území územnej jednotky Mazaricos (Španielsko). K žiadosti boli priložené rôzne dokumenty vrátane posúdenia vplyvov predmetného projektu na životné prostredie podľa článku 35 zákona č. 21/2013.

22

Generálne riaditeľstvo pre energetické plánovanie a prírodné zdroje autonómneho spoločenstva Galícia 30. júna 2022, potom, ako Eurus Desarrollos Renovables predložila požadovanú technickú dokumentáciu, udelilo navrhovateľke požadované povolenia.

23

Tribunal Superior de Justicia de Galicia (Vyšší súd Galície, Španielsko), vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, rozhoduje o žalobe, ktorú podalo združenie Petón do Lobo proti implicitnému rozhodnutiu o zamietnutí jeho správnej žaloby o zrušenie rozhodnutia z 30. júna 2022.

24

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že toto združenie v rámci svojej žaloby uvádza žalobný dôvod smerujúci k vyhláseniu neplatnosti, založený na tom, že verejnosti neboli predložené informácie týkajúce sa projektu povoleného s konečnou platnosťou, a v tejto súvislosti odkazuje na rozsudok predkladajúceho vnútroštátneho súdu zo 14. januára 2022. V tomto rozsudku tento súd v podobnej veci a na základe tej istej štátnej právnej úpravy a autonómnej miestnej právnej úpravy konštatoval, že vzhľadom na to, že táto právna úprava nestanovovala povinnosť odoslať správy uvedené v článku 37 zákona č. 21/2013 dotknutým osobám, aby mohli predložiť svoje pripomienky, porušovala požiadavku poskytovania informácií verejnosti stanovenú v článku 6 ods. 3 smernice o PVŽP.

28

Uvedený súd zastáva názor, že správy uvedené v článku 37 ods. 2 zákona č. 21/2013 spadajú pod slovné spojenie „hlavné správy a stanoviská“, uvedené v článku 6 ods. 3 písm. b) smernice o PVŽP, pretože obsah týchto správ má priamy a významný vplyv na posudzovanie vplyvov projektu na životné prostredie, keďže uvedené správy poskytujú cenné technické informácie, predložené správnymi orgánmi špecializovanými v oblastiach uvedených v článku 3 tejto smernice. Podstatné a relevantné informácie na účely posúdenia projektu, ktorý môže mať „významný vplyv na životné prostredie“ v zmysle smernice o PVŽP, vyplývajú prinajmenšom z obsahu správ uvedených v článku 37 ods. 2 písm. a) až g) a i) zákona č. 21/2013.

29

Zákon č. 21/2013 však nestanovuje žiadne opatrenia, ktoré by nasledovali po doručení týchto správ a poskytovali dotknutej verejnosti skutočnú možnosť zúčastniť sa na procese posudzovania. Článok 37 ods. 5 zákona č. 21/2013 nenahrádza toto opomenutie, keďže jasne neurčuje, o aké informácie ide, pričom v súvislosti s nimi nariaďuje len „sprístupnenie“, a nie skutočný postup umožňujúci uplatnenie „oprávnenia vyjadriť pripomienky a stanoviská“, ktoré dotknutej verejnosti priznáva článok 6 ods. 4 smernice o PVŽP.

30

V dôsledku toho sa vnútroštátny súd domnieva, že je možné, že články 36 až 38 zákona č. 21/2013, ako aj články 33 a 34 zákona č. 8/2009 neprebrali požiadavky článku 6 ods. 3 smernice o PVŽP správne.

3.

Sú články 36 [až] 38 [zákona č. 21/2013] a články 33 a 34 [zákona č. 8/2009] v rozpore s požiadavkou stanovenou v článku 6 ods. 3 smernice [o PVŽP], a to zaistiť, aby sa hlavné sektorové správy, ktoré boli vydané, sprístupnili dotknutej verejnosti s cieľom umožniť výkon práva, ktoré jej priznáva odsek 4 tohto ustanovenia, vyjadriť pripomienky a stanoviská a zúčastniť sa v lehote nie kratšej ako 30 dní na procese rozhodovania o žiadosti o povolenie pred prijatím tohto rozhodnutia?“

32

Uznesením predsedu Súdneho dvora z 10. septembra 2024, Asociación Petón do Lobo ( C‑461/24 , EU:C:2024:758 ), bol návrh vnútroštátneho súdu na prejednanie veci v skrátenom súdnom konaní podľa článku 105 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora zamietnutý. Týmto istým rozhodnutím predseda Súdneho dvora rozhodol o prednostnom prejednaní tejto veci podľa článku 53 ods. 3 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.

O prejudiciálnych otázkach

33

Právo verejnosti na to, aby s ňou boli vykonané konzultácie, je podstatným prvkom procesu posudzovania podľa smernice o PVŽP.

37

Ako to totiž spresňuje odôvodnenie 16 smernice o PVŽP, účinná účasť verejnosti pri prijímaní rozhodnutí umožňuje verejnosti vyjadrovať stanoviská a záujmy, ktoré môžu byť relevantné k daným rozhodnutiam a umožňuje osobe s rozhodovacou právomocou ich zohľadňovať, a tým zvyšovať zodpovednosť a transparentnosť rozhodovacieho procesu a prispievať k verejnému povedomiu o environmentálnych otázkach a podpore prijímaných rozhodnutí.

38

40

Na druhej strane táto účasť musí byť účinná, čo znamená nielen to, že dotknutá verejnosť má mať možnosť vyjadriť sa k dotknutému projektu, ako aj k jeho vplyvom na životné prostredie vhodným a úplným spôsobom, ale aj to, že má takúto možnosť v čase, keď prichádzajú do úvahy všetky možnosti (rozsudok z 24. februára 2022, Namur‑Est Environnement, C‑463/20 , EU:C:2022:121 , bod 72 ).

41

Pokiaľ ide o konzultáciu s orgánmi, ktorých sa projekt môže týkať z dôvodu ich osobitných právomocí v oblasti životného prostredia alebo na základe ich miestnej alebo regionálnej príslušnosti, článok 6 ods. 1 smernice o PVŽP v podstate stanovuje, že tieto orgány musia mať možnosť vyjadriť svoje stanovisko k informáciám predloženým navrhovateľom a k žiadosti o povolenie.

42

Vzhľadom na to treba v prvom rade uviesť, že článok 6 ods. 1 smernice o PVŽP nespresňuje, v ktorej fáze postupu posudzovania a povoľovania projektov, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, sa má uskutočniť konzultácia s týmito orgánmi. Naopak, toto ustanovenie stanovuje, že podrobné podmienky týkajúce sa týchto konzultácií ustanovia členské štáty.

46

Pokiaľ ide konkrétne o článok 6 ods. 3 písm. b) smernice o PVŽP, ktorý odkazuje na sprístupnenie „hlavných správ a stanovísk adresovaných príslušnému orgánu alebo orgánom“ dotknutej verejnosti, treba uviesť, že ani toto ustanovenie neodkazuje na článok 6 ods. 1 tejto smernice, ale naopak, odkazuje na právo členských štátov.

47

Okrem toho, hoci sa vzhľadom na predmet smernice o PVŽP pojem „správy a stanoviská adresované príslušnému orgánu alebo orgánom“ uvedený v článku 6 ods. 3 písm. b) smernice o PVŽP môže vzťahovať na všetky dokumenty relevantné na účely posúdenia vplyvov predmetného projektu na životné prostredie, ktoré má tento orgán – alebo tieto orgány – k dispozícii, treba uviesť, že pôsobnosť tohto článku 6 ods. 3 písm. b) sa obmedzuje na hlavné správy a stanoviská adresované príslušnému orgánu alebo orgánom „v čase, keď prebieha informovanie dotknutej verejnosti v súlade s odsekom 2 tohto článku“.

48

Hoci teda nemožno vylúčiť možnosť, že podľa vnútroštátneho práva sa najrelevantnejšie stanoviská vydané podľa článku 6 ods. 1 smernice o PVŽP dotknutými orgánmi uvedenými v tomto poslednom uvedenom ustanovení budú musieť podľa článku 6 ods. 3 písm. b) poskytnúť dotknutej verejnosti, ak boli tieto stanoviská adresované príslušným orgánom v čase, keď prebiehalo informovanie tejto verejnosti, ani z tohto ustanovenia nemožno vyvodiť, že uvedené stanoviská musia byť v každom prípade súčasťou informácií slúžiacich ako základ na účely konzultácie s dotknutou verejnosťou.

52

Okrem toho v článku 6 ods. 7 smernice o PVŽP normotvorca Únie zvolil hodnotiacu správu uvedenú v článku 5 tejto smernice ako východiskový bod, keď začína plynúť lehota najmenej 30 dní, ktorú musí mať dotknutá verejnosť za každých okolností k dispozícii v rámci konzultácie s ňou. To naznačuje, že z pohľadu tohto normotvorcu je táto správa kľúčová na účely účinnej účasti verejnosti na prijímaní rozhodnutí.

53

Okrem toho z odôvodnení 31 až 33 smernice 2014/52 vyplýva, že normotvorca Únie prostredníctvom zmien vykonaných v článku 5 a v prílohe IV k smernici 2011/92 zabezpečil, aby údaje a informácie, ktoré navrhovateľ uvádza v uvedenej správe, boli úplné a dostatočne kvalitné, a aby na tento účel odborníci, ktorí sa zúčastňujú na vypracovaní správ o hodnotení vplyvov projektu, na ktorý sa vzťahuje smernica o PVŽP, na životné prostredie, boli kvalifikovaní a kompetentní.

54

Z toho vyplýva, že pokiaľ má dotknutá verejnosť na účely konzultácií v rámci postupu posudzovania a povoľovania projektov, na ktoré sa vzťahuje smernica o PVŽP, k dispozícii všetky informácie uvedené v článku 6 ods. 2 a 3 tejto smernice, a najmä správu o posúdení vplyvov na životné prostredie vypracovanú v súlade s požiadavkami článku 5 uvedenej smernice, ako aj jej prílohy IV, a to počas doby najmenej 30 dní, účasť dotknutej verejnosti možno považovať za účinnú. Na tento účel naopak nie je nutné, aby dotknutá verejnosť bola v každom prípade oprávnená vyjadriť sa v rámci tejto konzultácie aj k stanoviskám, ktoré podľa článku 6 ods. 1 smernice o PVŽP vydali orgány uvedené v tomto poslednom uvedenom ustanovení.

O trovách

58

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (desiata komora) rozhodol takto:

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/ES z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie, zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/52/EÚ zo 16. apríla 2014,

sa má vykladať v tom zmysle, že: