C-469/24

B.F. (1),

B.F. (2)

proti

Z. sp. z o.o.,

SÚDNY DVOR (desiata komora),

v zložení: sudca E. Regan, vykonávajúci funkciu predsedu desiatej komory, sudcovia D. Gratsias a B. Smulders (spravodajca),

–

česká vláda, v zastúpení: M. Smolek, S. Šindelková a J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia,

–

grécka vláda, v zastúpení: Z. Chatzipavlou a C. Kokkosi, splnomocnené zástupkyne,

–

Európska komisia, v zastúpení: I. Rubene a A. Szmytkowska, splnomocnené zástupkyne,

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi dvoma cestujúcimi, B.F. (1) a B.F. (2), a organizátorom cestovných služieb, spoločnosťou Z. sp. z. o.o., vo veci žiadosti o refundáciu a náhradu škody podanej týmito cestujúcimi v nadväznosti na balík cestovných služieb, ktorý sa neuskutočnil podľa dohody.

Právny rámec

Právo Únie

3

Odôvodnenia 3 a 31 smernice 2015/2302 uvádzajú:

„(3)

„Účelom tejto smernice je prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu a dosiahnutiu vysokej a čo najjednotnejšej úrovne ochrany spotrebiteľa aproximáciou určitých aspektov zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa zmlúv medzi cestujúcimi a obchodníkmi o balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných službách.“

5

Článok 3 uvedenej smernice s názvom „Vymedzenie pojmov“ stanovuje:

„Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

…

12.

„Pokiaľ sa v tejto smernici neustanovuje inak, členské štáty vo svojom vnútroštátnom práve neponechajú v platnosti ani nezavedú ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice, vrátane viac alebo menej prísnych ustanovení, ktorými by sa zabezpečila odlišná úroveň ochrany cestujúceho.“

7

Článok 13 smernice 2015/2302 s názvom „Zodpovednosť za poskytovanie balíka služieb“ stanovuje:

„1. Členské štáty zabezpečia, aby zodpovednosť za poskytnutie cestovných služieb uvedených v zmluve o balíku cestovných služieb niesol organizátor, a to bez ohľadu na to, či tieto služby poskytne on sám alebo iní poskytovatelia cestovných služieb.

Členské štáty môžu v rámci svojho vnútroštátneho práva ponechať v platnosti alebo zaviesť ustanovenia, podľa ktorých zodpovednosť za poskytnutie balíka služieb nesie aj predajca. V uvedenom prípade sa v ustanovenia článku 7 a kapitoly III, tejto kapitoly a kapitoly V, ktoré sa vzťahujú na organizátora, vzťahujú primerane aj na predajcu.

…

…

5. Keď značnú časť cestovných služieb nemožno poskytnúť tak, ako bolo dohodnuté v zmluve o balíku cestovných služieb, organizátor bez dodatočných nákladov pre cestujúceho ponúkne vhodné náhradné riešenia rovnakej alebo vyššej kvality, než bola stanovená v zmluve, v záujme pokračovania poskytovania balíka služieb, a to aj v prípade, ak sa návrat cestujúceho na miesto odchodu nezabezpečí podľa dohody.

Ak navrhované náhradné riešenia vedú k zníženiu kvality balíka služieb v porovnaní s kvalitou, ktorá sa uvádza v zmluve o balíku cestovných služieb, organizátor poskytne cestujúcemu primerané zníženie ceny.

Cestujúci môže odmietnuť navrhnuté náhradné riešenia, len ak nie sú porovnateľné s tým, čo bolo dohodnuté v zmluve o balíku cestovných služieb, alebo ak je poskytnuté zníženie ceny nedostatočné.

…“

8

b)

možno pripísať tretej strane, ktorá nie je spojená s poskytovaním cestovných služieb zahrnutých v zmluve o balíku cestovných služieb, a nebolo možné ho predvídať ani odvrátiť; alebo

c)

bol dôsledkom neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností.

…“

9

(15)

‚Neodvrátiteľnými a mimoriadnymi okolnosťami‘ sa rozumejú situácie, ktoré zmluvná strana, ktorá sa na takéto situácie odvoláva, nemôže ovplyvniť, a ktorých dôsledkom nemôže zabrániť, ani keby prijala všetky primerané opatrenia.

(16)

‚Nesúladom so zmluvou‘ sa rozumie neposkytnutie alebo neprimerané poskytnutie cestovných služieb zahrnutých do balíka cestovných služieb.

…“

11

(2)

nesúlad so zmluvou možno pripísať pochybeniu tretej strany, ktorá nie je spojená s poskytovaním cestovných služieb zahrnutých v zmluve o balíku cestovných služieb, a nebolo možné nesúlad predvídať ani odvrátiť;

(3)

nesúlad so zmluvou bol dôsledkom neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností.

…“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

15

Počas posledných troch dní dotknutého pobytu sa navyše začali práce na prístavbe piateho poschodia predmetného hotela. Stavebný materiál potrebný na tieto práce bol prepravovaný výťahmi, ktoré používali aj hoteloví hostia.

16

Po tomto pobyte žalobcovia vo veci samej požadovali od žalovanej vo veci samej zaplatenie náhrady škody vo výške 22696 PLN (približne 5346 eur), čo zodpovedá sume 8696 PLN (približne 2048 eur) z titulu náhrady majetkovej škody, ktorá im vznikla z dôvodu zavineného neplnenia predmetnej zmluvy o balíku cestovných služieb žalovanou vo veci samej, a sume 14000 PLN (približne 3298 eur) z titulu náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá im vznikla.

17

Žalovaná vo veci samej vzniesla proti tejto platbe námietku. Tvrdila, že vzhľadom na to, že predmetné demolačné práce boli dôsledkom rozhodnutia albánskych orgánov, ktorému sa musela podriadiť, nastali u nej neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti, ktoré ju oslobodzujú od povinnosti nahradiť škodu, ktorá vznikla žalobcom vo veci samej. Okrem toho uviedla, že ako náhradu škody za nesúlad so zmluvou, spôsobený týmito demolačnými prácami, im ponúkla dovolenkový poukaz v hodnote 750 PLN (približne 165 eur).

Podľa tohto súdu článok 14 ods. 3 písm. b) smernice 2015/2302 vylučuje náhradu škody cestujúceho zo strany dotknutého organizátora cestovných služieb, ak tento organizátor preukáže, že nesúlad so zmluvou možno pripísať tretej strane, ktorá nie je spojená s poskytovaním cestovných služieb zahrnutých v predmetnej zmluve o balíku cestovných služieb, a že tento nesúlad so zmluvou je nepredvídateľný alebo nevyhnutný, bez toho, aby táto cestovná kancelária musela preukázať pochybenie tejto tretej osoby. Povinnosť organizátora cestovných služieb preukázať pochybenie tretej osoby stanovená v § 50 ods. 3 bode 2 zákona o cestovných službách je v rozpore s úplnou harmonizáciou, ktorú vykonala smernica 2015/2302, ako je stanovené v jej článku 4, a ktorá je potvrdená historickým výkladom vyplývajúcim z článku 8 smernice Rady 90/314/EHS z 13. júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb ( Ú. v. ES L 158, 1990, s. 59 ; Mim. vyd. 13/010, s. 132), ktorá bola zrušená smernicou 2015/2302. Podmienka pochybenia vyžaduje tak objektívne preskúmanie, teda posúdenie protiprávnosti konania, ako aj subjektívne preskúmanie, teda posúdenie správania pôvodcu konania, bez toho, aby to smernica 2015/2302 stanovovala.

20

V druhom rade vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná vo veci samej poskytla žalobcom vo veci samej služby stanovené v predmetnej zmluve o balíku cestovných služieb len veľmi čiastočne, uvedený súd sa pýta, či podľa článku 14 ods. 1 smernice 2015/2302 možno vyhovieť návrhu týchto žalobcov na refundáciu celej ceny, ktorú zaplatili žalovanej vo veci samej za svoj balík cestovných služieb.

24

V treťom rade sa uvedený súd domnieva, že vzhľadom na rastúci a medializovaný konflikt medzi albánskymi orgánmi a vlastníkom hotela, o ktorý ide vo veci samej, by žalovaná vo veci samej mohla byť ako podnikateľ zodpovedná za to, že tento konflikt nepredvídala.

25

V tejto súvislosti sa pýta, či právo na primerané zníženie ceny za akékoľvek obdobie, počas ktorého došlo k nesúladu so zmluvou, ako aj právo na primeranú náhradu všetkých škôd, ktoré cestujúci utrpel v dôsledku nesúladu so zmluvou, uvedené v článku 14 ods. 1 a 2 smernice 2015/2302, majú za cieľ len obnoviť zmluvnú rovnováhu medzi dotknutými stranami v prípade nesúladu so zmluvou, alebo či tieto práva majú aj sankčný a odradzujúci prvok, a to s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa.

26

Ak by podľa vnútroštátneho súdu bolo konštatované, že prijatím smernice 2015/2302 chcel normotvorca Únie tiež odradiť cestovné kancelárie od tolerovania nesúladu so zmluvou, skutočnosť, že spotrebitelia využili určité služby, nebráni refundácii celej sumy, ktorú zaplatili. Od cestovných kancelárii by totiž bolo možné vyžadovať, aby vykonávali analýzu trhu s cestovnými službami a overovali existenciu konkrétnych rizík spôsobujúcich nesúlad so zmluvou. Právo na primerané zníženie ceny by tak viedlo k úplnej ochrane spotrebiteľov, keďže pre prípad, že by táto analýza nebola vykonaná správne, by boli stanovené sankcie.

2.

Má sa článok 14 ods. 1 smernice [2015/2302] vykladať v tom zmysle, že nebráni výkladu ustanovení vnútroštátneho práva, podľa ktorého primerané zníženie ceny za akékoľvek obdobie, počas ktorého došlo k nesúladu so zmluvou, môže viesť k refundácii celej sumy, ktorú cestujúci zaplatili, a to z dôvodu závažného nesúladu so zmluvou, aj napriek tomu, že cestujúci čiastočne využili niektoré služby poskytované organizátorom?

3.

Má sa článok 14 ods. 1 a 2 smernice [2015/2302] vykladať v tom zmysle, že nárok na zníženie ceny za akékoľvek obdobie, počas ktorého došlo k nesúladu so zmluvou, a právo na primeranú náhradu všetkých škôd, ktoré cestujúci utrpel v dôsledku nesúladu so zmluvou, sú spôsobilé len obnoviť zmluvnú rovnováhu strán alebo majú aj sankčný charakter, ktorý má organizátora odradiť od tolerovania nesúladu so zmluvou?

4.

Má sa článok 3 bod 12 smernice [2015/2302] vykladať v tom zmysle, že akty orgánov verejnej moci, vrátane rozhodnutia predstaviteľa vlády o demolácii hotela, nepatria pod pojem „neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti?“

31

Vzhľadom na to, že v smernici 2015/2302 neexistuje definícia pojmu „možno pripísať“ uvedeného v tomto ustanovení a v tejto smernici zároveň neexistuje výslovný odkaz na právo členských štátov s cieľom určiť význam týchto pojmov, treba ich vykladať autonómne s prihliadnutím na ich obvyklý význam v bežnom jazyku, súvislosti, v ktorých sa používajú, a cieľ sledovaný uvedenou smernicou (pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. júna 2023, UFC – Que choisir a CLCV, C‑407/21 , EU:C:2023:449 , bod 24 , ako aj citovanú judikatúru, a z 30. apríla 2025, Galte, C‑63/24 , EU:C:2025:292 , body 28 a 29 , ako aj citovanú judikatúru).

32

Podľa obvyklého významu v bežnom jazyku slovné spojenie „možno pripísať“ osobe znamená, že skutok je výsledkom konania tejto osoby, pričom nevyhnutne neznamená, že toto konanie predstavuje porušenie povinnosti uloženej uvedenej osobe buď uplatniteľným vnútroštátnym právom, alebo zmluvnou podmienkou, ku ktorému došlo úmyselne alebo z nedbanlivosti. Slovné spojenie „možno pripísať tretej strane“ uvedené v článku 14 ods. 3 písm. b) smernice 2015/2302 sa vzťahuje aj na prípad, keď by nesúlad cestovných služieb so zmluvou vyplýval z „pochybenia“ tejto tretej osoby. Má však širší význam a zahŕňa i prípad, keď je tento nesúlad spôsobený správaním uvedenej tretej osoby, ktoré nepredstavuje „pochybenie“.

33

Preto vzhľadom na obvyklý význam slovného spojenia „možno pripísať“ uvedeného v článku 14 ods. 3 písm. b) smernice 2015/2302 treba konštatovať, že toto ustanovenie umožňuje organizátorovi cestovných služieb oslobodiť sa od svojej povinnosti náhrady škody voči cestujúcemu v prípade nesúladu poskytnutých služieb so zmluvou, ak preukáže, že tento nesúlad so zmluvou možno pripísať tretej osobe, bez toho, aby bolo potrebné preukázať, že uvedený nesúlad so zmluvou vyplýva z pochybenia, ktorého sa táto osoba dopustila.

Konkrétne článok 13 tejto smernice, nazvaný „Zodpovednosť za poskytnutie balíka služieb“, v odseku 1 stanovuje, že členské štáty zabezpečia, aby zodpovednosť za poskytnutie cestovných služieb uvedených v zmluve o balíku cestovných služieb niesol organizátor cestovných služieb, a to bez ohľadu na to, či tieto služby poskytne on sám alebo iní poskytovatelia cestovných služieb. Odsek 3 tohto článku v tejto súvislosti spresňuje, že ak niektorá z uvedených služieb nie je poskytnutá v súlade so zmluvou, tento organizátor musí v zásade zaistiť nápravu, a v situáciách, keď nápravu nezaistí, má dotknutý cestujúci nárok na zníženie ceny, ako aj na náhradu škody v súlade s článkom 14 ods. 1 a 2 uvedenej smernice. Organizátor cestovných služieb je teda v zásade zodpovedný v prípade neposkytnutia balíka cestovných služieb, a to bez ohľadu na existenciu prípadného pochybenia, ktorého sa pri poskytovaní týchto služieb dopustil on alebo jeho poskytovatelia služieb.

36

Pokiaľ ide napokon o cieľ sledovaný smernicou 2015/2302, z jej článku 1 vyplýva, že tento cieľ spočíva najmä v prispievaní k dosiahnutiu vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov. Výklad článku 14 ods. 3 písm. b) tejto smernice uvedený v bode 33 tohto rozsudku umožňuje zaručiť takúto úroveň ochrany spotrebiteľov, keďže organizátor cestovných služieb, ktorý sa chce podľa tohto ustanovenia zbaviť svojej zodpovednosti z dôvodu nesúladu predmetných cestovných služieb so zmluvou, musí preukázať nielen to, že tento nesúlad so zmluvou je spôsobený treťou osobou, ktorá nie je spojená s poskytovaním týchto cestovných služieb, ale aj to, že uvedený nesúlad so zmluvou nebolo možné predvídať ani odvrátiť. Cieľ zabezpečiť takúto úroveň ochrany spotrebiteľov, sledovaný uvedenou smernicou, teda nemôže sám osebe odôvodňovať, aby bol organizátor cestovných služieb povinný preukázať pochybenie tretej osoby na to, aby sa v prípade nesúladu so zmluvou mohol zbaviť svojej zodpovednosti voči dotknutému spotrebiteľovi.

38

40

Vnútroštátne súdy, ktoré uplatňujú vnútroštátne právo, sú však povinné vykladať ho v čo najväčšej miere s ohľadom na znenie a účel predmetnej smernice tak, aby sa dosiahol ňou sledovaný výsledok, a teda konať v súlade s článkom 288 tretím odsekom ZFEÚ (rozsudok z 11. júla 2024, Plamaro, C‑196/23 , EU:C:2024:596 , bod 41 , ako aj citovaná judikatúra).

41

Ako však vo svojich písomných pripomienkach uviedla Komisia, takýto konformný výklad by bol možný v prípade, ak by bol poľský pojem „pochybenie“ použitý v § 50 ods. 3 zákona o cestovných službách chápaný ako pojem, ktorý znamená „možno pripísať“ v zmysle uvedenom v bode 33 tohto rozsudku, čo prináleží posúdiť vnútroštátnemu súdu.

42

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 14 ods. 3 písm. b) smernice 2015/2302 v spojení s článkom 4 tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že bráni ustanoveniu vnútroštátneho práva, ktoré stanovuje, že ak nesúlad balíka cestovných služieb so zmluvou možno pripísať tretej osobe, ktorá nie je spojená s poskytovaním týchto služieb, a nebolo možné ho predvídať ani odvrátiť, na to, aby sa organizátor cestovných služieb mohol zbaviť svojej zodpovednosti voči cestujúcemu, musí preukázať, že tento nesúlad so zmluvou je spôsobený pochybením tejto tretej osoby.

Zníženie ceny uvedené v tomto ustanovení tak musí byť primerané celému obdobiu, počas ktorého k nesúladu so zmluvou dochádzalo. Okrem toho už bolo rozhodnuté, že posúdenie primeranosti tohto zníženia ceny sa musí, rovnako ako konštatovanie nesúladu so zmluvou, uskutočniť objektívne s prihliadnutím na záväzky organizátora podľa dohodnutej zmluvy o balíku cestovných služieb [rozsudok z 12. januára 2023, FTI Touristik (Balík cestovných služieb na Kanárske ostrovy), C‑396/21 , EU:C:2023:10 , bod 39 ].

46

Zo znenia článku 14 ods. 1 v spojení s článkom 3 bodom 13 smernice 2015/2302 totiž vyplýva, že povinnosť organizátora cestovných služieb poskytnúť takéto zníženie ceny sa posudzuje len vo vzťahu k cestovným službám zahrnutým v zmluve o balíku cestovných služieb, ktoré sú predmetom neposkytnutia alebo neprimeraného poskytnutia, pričom záväzky, ktoré dotknutému organizátorovi cestovných služieb vyplývajú z takejto zmluvy, nemožno vykladať reštriktívne, a zahŕňajú teda nielen záväzky, ktoré sú výslovne uvedené v tejto zmluve, ale aj záväzky, ktoré sú s ňou spojené a ktoré vyplývajú z účelu uvedenej zmluvy [pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. januára 2023, FTI Touristik (Balík cestovných služieb na Kanárske ostrovy), C‑396/21 , EU:C:2023:10 , body 37 a 38 ].

47

V dôsledku toho sa posúdenie primeranosti predmetného zníženia ceny musí zakladať na odhade hodnoty cestovných služieb zahrnutých v dotknutom balíku služieb, ktoré neboli poskytnuté alebo boli neprimerane poskytnuté, pričom sa zohľadní trvanie tohto neposkytnutia alebo tohto neprimeraného poskytnutia a hodnota tohto balíka. Zníženie ceny uvedeného balíka musí zodpovedať hodnote cestovných služieb, ktoré nie sú v súlade so zmluvou [rozsudok z 12. januára 2023, FTI Touristik (Balík cestovných služieb na Kanárske ostrovy), C‑396/21 , EU:C:2023:10 , bod 39 ]. Čím závažnejšie je neposkytnutie alebo neprimerané poskytnutie, tým väčšie musí byť zníženie ceny, aby sa mohlo považovať za primerané.

51

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na druhú otázku odpovedať tak, že článok 14 ods. 1 smernice 2015/2302 sa má vykladať v tom zmysle, že hoci cestujúci využil časť služieb poskytnutých organizátorom cestovných služieb, primerané zníženie ceny, na ktoré má tento cestujúci nárok v prípade nesúladu týchto služieb so zmluvou, môže predstavovať úplnú refundáciu ceny dotknutého balíka cestovných služieb, ak je tento nesúlad so zmluvou natoľko závažný, že vzhľadom na svoj účel je už tento balík cestovných služieb pre cestujúceho objektívne irelevantný.

O tretej otázke

52

Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 14 ods. 1 a 2 smernice 2015/2302 vykladať v tom zmysle, že nárok na primerané zníženie ceny za akékoľvek obdobie nesúladu so zmluvou a právo na náhradu všetkých škôd, ktoré cestujúci utrpeli v dôsledku nesúladu so zmluvou, ktoré sú stanovené v tomto ustanovení, majú za cieľ len obnoviť zmluvnú rovnováhu medzi organizátormi cestovných služieb a cestujúcimi, a to s ohľadom na služby, ktoré organizátori skutočne poskytli, a cenu, ktorú cestujúci zaplatili, alebo či majú za cieľ taktiež sankcionovať uvedených organizátorov, aby ich odradili od tolerovania nesúladu so zmluvou.

53

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania pritom dostatočne vyplýva, že vnútroštátny súd sa pýta, či cieľom práv cestujúcich na primerané zníženie ceny a na náhradu škody, stanovených v článku 14 ods. 1 a 2 smernice 2015/2302, je tiež sankcionovať a odradiť organizátorov cestovných služieb, a teda pri určovaní výšky takéhoto zníženia ceny a náhrady škody by mala byť zohľadnená aj skutočnosť, že ich cieľom je sankcionovať organizátorov. Tretia otázka je teda prípustná.

57

Pokiaľ ide o odpoveď na túto otázku, treba uviesť, že zo znenia článku 14 ods. 1 a 2 smernice 2015/2302 vyplýva, že s výhradou výnimiek stanovených v týchto ustanoveniach musia členské štáty zabezpečiť, aby za akékoľvek obdobie nesúladu poskytnutých služieb so zmluvou a za všetky škody, ktoré cestujúci utrpeli v dôsledku tohto nesúladu so zmluvou, mali cestujúci nárok na primerané zníženie ceny a na primeranú náhradu škody od organizátorov cestovných služieb. Tým, že toto ustanovenie priznáva cestujúcim uvedené práva, umožňuje obnoviť zmluvnú rovnováhu existujúcu pri uzatváraní zmlúv o balíku cestovných služieb, keďže umožňuje jednak požadovať od organizátorov cestovných služieb, aby upravili cenu tak, aby zodpovedala skutočne poskytnutým službám, a jednak získať od nich náhradu škody, ktorú dotknutí cestujúci utrpeli v dôsledku nesúladu poskytnutých služieb so zmluvou.

58

Naproti tomu ani znenie článku 14 ods. 1 a 2 smernice 2015/2302, ani kontext, do ktorého toto ustanovenie patrí, neumožňujú konštatovať, že priznanie práv cestujúcim, stanovených v tomto ustanovení, má taktiež za cieľ umožniť sankcionovať organizátorov cestovných služieb v prípade nesúladu so zmluvou. Ani uvedené ustanovenie, ani článok 13 tejto smernice, ktorý stanovuje harmonizovaný režim zmluvnej zodpovednosti týchto organizátorov, nestanovujú možnosť uložiť im povinnosť zaplatiť sankčnú náhradu škody. Článok 25 smernice 2015/2302, ktorý stanovuje, že členské štáty ustanovia pravidlá týkajúce sa sankcií uplatniteľných v prípade porušenia vnútroštátnych ustanovení prijatých na základe tejto smernice, potvrdzuje, že cieľom priznania týchto práv cestujúcim nie je umožniť sankcionovanie organizátorov.

Svojou štvrtou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 3 bod 12 smernice 2015/2302 vykladať v tom zmysle, že situácie vyplývajúce z aktov verejnej moci, ako je demolácia infraštruktúry cestovného ruchu v rámci výkonu rozhodnutia orgánu verejnej moci, nepatria pod pojem „neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti“ v zmysle tohto ustanovenia.

62

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že článok 3 ods. 12 smernice 2015/2302 definuje pojem „neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti“ ako „situácie, ktoré zmluvná strana, ktorá sa na takéto situácie odvoláva, nemôže ovplyvniť, a ktorých dôsledkom nemôže zabrániť, ani keby prijala všetky primerané opatrenia“.

63

Odôvodnenie

31 tejto smernice opisuje rozsah tohto pojmu, pričom sa v ňom uvádza, že tieto okolnosti „môžu zahŕňať napríklad vojnu, iné vážne bezpečnostné problémy, akými sú terorizmus, významné riziká pre ľudské zdravie, ako sú napríklad prepuknutie vážnej choroby v cestovnej destinácii, prírodné katastrofy, ako napríklad záplavy alebo zemetrasenia, alebo poveternostné podmienky, ktoré znemožňujú bezpečne cestovať do destinácie tak, ako bolo dohodnuté v zmluve o balíku cestovných služieb“.

64

Prijímanie aktov verejnej moci sa však vo všeobecnosti riadi tak procesnými, ako aj hmotnoprávnymi pravidlami, ktoré zaručujú najmä to, že tieto akty sa prijímajú transparentným spôsobom po zvážení rôznych záujmov. Vykonaniu uvedených aktov navyše vo všeobecnosti predchádza určité zverejnenie. Situácie vyplývajúce z prijatia takýchto aktov teda vo všeobecnosti nie sú nepredvídateľné.

68

V prejednávanej veci sa žalovaná vo veci samej domnieva, že predmetné demolačné práce sú dôsledkom aktu orgánu verejnej moci, ktorému sa musela podriadiť, takže nesúlad so zmluvou, ktorý vyplýva z tohto aktu, zodpovedá neodvrátiteľnej a mimoriadnej okolnosti, ktorá ju oslobodzuje od povinnosti nahradiť škodu vo vzťahu k žalobcom vo veci samej.

69

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 14 ods. 3 písm. c) smernice 2015/2302 cestujúci nemá nárok na náhradu škody, ak organizátor preukáže, že nesúlad so zmluvou bol dôsledkom neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností.

70

V prípade takejto účasti alebo takejto informácie nemožno demoláciu predmetnej infraštruktúry považovať za nepredvídateľnú. Nesúlad poskytnutých služieb so zmluvou z dôvodu takejto demolácie sa nemôže považovať za situáciu, ktorá sa vymyká kontrole dotknutého organizátora cestovných služieb a ktorej dôsledkom sa nedalo zabrániť, ani keby prijal všetky primerané opatrenia. Ak sú totiž tento organizátor alebo jeho poskytovateľ služieb o takomto rozhodnutí informovaní a uvedený organizátor má k dispozícii dostatočnú lehotu na to, aby mohol s náležitou starostlivosťou ponúknuť dotknutému cestujúcemu iné vhodné služby v súlade s článkom 13 ods. 5 smernice 2015/2302 pred výkonom tohto rozhodnutia, nie je možné dospieť k záveru, že uvedený organizátor nemohol zabrániť dôsledkom vyplývajúcim z tohto rozhodnutia. Za takýchto okolností by takáto demolácia nemohla patriť pod pojem „neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti“ v zmysle článku 14 ods. 3 písm. c) smernice 2015/2302.

72

Predvídateľná povaha demolácie predmetnej infraštruktúry na základe výkonu rozhodnutia albánskych orgánov by prípadne tiež vylučovala, aby sa dotknutý organizátor cestovných služieb mohol zbaviť svojej povinnosti poskytnúť žalobcom vo veci samej náhradu škody na základe článku 14 ods. 3 písm. b) smernice 2015/2302, ktorý stanovuje, že cestujúci nemá nárok na náhradu škody, ak organizátor preukáže, že nesúlad so zmluvou možno pripísať tretej strane, ktorá nie je spojená s poskytovaním cestovných služieb zahrnutých v zmluve o balíku cestovných služieb, a nebolo možné ho predvídať ani odvrátiť.

1.

Článok 14 ods. 3 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2302 z 25. novembra 2015 o balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných službách, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ a ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/314/EHS, v spojení s článkom 4 tejto smernice

sa má vykladať v tom zmysle, že:

bráni ustanoveniu vnútroštátneho práva, ktoré stanovuje, že ak nesúlad balíka cestovných služieb so zmluvou možno pripísať tretej osobe, ktorá nie je spojená s poskytovaním týchto služieb, a nebolo možné ho predvídať ani odvrátiť, na to, aby sa organizátor cestovných služieb mohol zbaviť svojej zodpovednosti voči cestujúcemu, musí preukázať, že tento nesúlad so zmluvou je spôsobený pochybením tejto tretej osoby.

2.

Článok 14 ods. 1 smernice 2015/2302

4.

Článok 3 bod 12 smernice 2015/2302

sa má vykladať v tom zmysle, že:

situácie vyplývajúce z prijatia aktov verejnej moci, ako je demolácia infraštruktúry cestovného ruchu v rámci výkonu rozhodnutia orgánu verejnej moci, nepatria pod pojem „neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti“ v zmysle tohto ustanovenia, ak boli tieto akty prijaté v nadväznosti na konanie, v ktorom bolo dotknutým osobám, akými sú dotknutý organizátor cestovných služieb alebo jeho prípadní poskytovatelia cestovných služieb, umožnené oboznámiť sa s týmito aktmi v dostatočnom predstihu pred ich vykonaním.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: poľština.