C-471/24

J.J.

proti

PKO BP S.A.,

SÚDNY DVOR (tretia komora),

v zložení: predseda tretej komory C. Lycourgos, sudcovia O. Spineanu‑Matei (spravodajkyňa), S. Rodin, N. Piçarra a N. Fenger,

generálna advokátka: L. Medina,

PKO BP S.A., v zastúpení: A. Cudna‑Wagner, radca prawny, P. Haiduk, B. Miąskiewicz a M. Romanowski, adwokaci,

–

poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, E. Buczkowska a M. Kozak, splnomocnení zástupcovia,

–

česká vláda, v zastúpení: M. Smolek a J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia,

–

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 1 ods. 2, článku 2, článku 3 ods. 1 a 2, článku 4 ods. 2 a článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ( Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29 ; Mim. vyd. 15/002, s. 288).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi J.J., spotrebiteľom, a úverovou inštitúciou PKO BP S.A. (ďalej len „PKO“), bankou so sídlom v Poľsku, vo veci jednak neúčinnosti, resp. neplatnosti podmienky zmluvy o hypotekárnom úvere týkajúcej sa určenia variabilnej úrokovej sadzby a jednak vrátenia časti peňažných súm, ktoré tento spotrebiteľ zaplatil uvedenej banke na základe tejto zmluvy.

Právny rámec

Právo Únie

4

Podľa článku 1 ods. 2 tejto smernice:

„Zmluvné podmienky, ktoré odrážajú záväzné [kogentné – neoficiálny preklad ] zákonné alebo regulačné ustanovenia a ustanovenia alebo zásady medzinárodných dohovorov, ktorých sú členské štáty alebo spoločenstvo zmluvnou stranou, najmä v oblasti dopravy, nepodliehajú ustanoveniam tejto smernice.“

5

Článok 3 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje:

„Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery [dobrej viery – neoficiálny preklad ] spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode [v neprospech – neoficiálny preklad ] spotrebiteľa.“

Smernica 2008/48/ES

8

Podľa článku 3 písm. j) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS ( Ú. v. EÚ L 133, 2008, s. 66 ):

„Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

…

j)

V článku 2 tejto smernice s názvom „Rozsah harmonizácie“ sa stanovuje:

„1. Táto smernica nebráni členským štátom, aby ponechali alebo zaviedli prísnejšie ustanovenia s cieľom chrániť spotrebiteľov za predpokladu, že sú takéto ustanovenia v súlade s ich povinnosťami vyplývajúcimi z práva Únie.

2. Bez ohľadu na odsek 1 členské štáty nemôžu vo svojom vnútroštátnom práve ponechať alebo do neho zaviesť ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení v článku 14 ods. 2 a prílohe II časti A, pokiaľ ide o štandardizované predzmluvné informácie [vo formulári ESIS], a v článku 17 ods. 1 až 5, 7 a 8 a prílohe I, pokiaľ ide o spoločné a konzistentné pravidlá [Európskej ú]nie pre výpočet [RPMN].“

11

Článok 13 uvedenej smernice, nazvaný „Všeobecné informácie“, v odseku 1 stanovuje:

„Členské štáty zabezpečia, aby veritelia alebo prípadne viazaní sprostredkovatelia úverov alebo ich vymenovaní zástupcovia trvale zverejňovali na papieri alebo na inom trvalom nosiči alebo v elektronickej podobe jednoznačné a zrozumiteľné všeobecné informácie o zmluvách o úvere. …

Článok 14 tej istej smernice, nazvaný „Predzmluvné informácie“, stanovuje:

„1. Členské štáty zabezpečia, aby veriteľ a prípadne sprostredkovateľ úverov alebo vymenovaný zástupca poskytol spotrebiteľovi individualizované informácie potrebné na porovnanie úverov dostupných na trhu, posúdenie ich dôsledkov a prijatie kvalifikovaného rozhodnutia o tom, či uzavrieť zmluvu o úvere…

…

2. Individualizované informácie uvedené v odseku 1, či už na papieri alebo na inom trvalom nosiči, sa poskytujú prostredníctvom formulára ESIS, ako sa uvádza v prílohe II.“

13

Článok 17 smernice 2014/17, nazvaný „Výpočet [RPMN]“, v odseku 6 stanovuje:

Vzor formulára ESIS

…

4. Úroková sadzba a iné náklady

[RPMN] vyjadruje celkové náklady spojené s úverom vyjadrené ako ročné percento. Ročná percentuálna miera nákladov sa poskytuje ako pomôcka na porovnanie rôznych ponúk.

…

(prípadne) Táto [RPMN] je vypočítaná na základe predpokladanej úrokovej sadzby.

Časť B prílohy II k uvedenej smernici je nazvaná „Pokyny na vyplnenie formulára ESIS“. Oddiel 3 bod 6 a oddiel 4 bod 2 tejto časti znejú takto:

„Oddiel ‚3. Základné informácie o úvere‘

…

6.

V tomto oddiele sa musí vysvetliť, či je úroková sadzba úveru fixná alebo variabilná, a prípadne obdobia, počas ktorých zostáva fixná; frekvencia následných revízií a existencia limitov variability úrokových sadzieb úveru, ako sú maximálne alebo minimálne limity.

Vysvetlí sa vzorec použitý pre revíziu úrokovej sadzby úveru a jej jednotlivých zložiek (napr. referenčnej sadzby, rozpätia úrokovej sadzby). Veriteľ uvedie, napríklad prostredníctvom [internetovej] adresy…, kde možno nájsť ďalšie informácie o indexoch alebo sadzbách použitých vo vzorci, napríklad Euribor alebo referenčná sadzba centrálnej banky.

Nariadenie 2016/1011

16

Nariadenie 2016/1011 obsahuje najmä tieto odôvodnenia:

„(1)

Oceňovanie mnohých finančných nástrojov a finančných zmlúv závisí od presnosti a integrity referenčných hodnôt. Závažné prípady manipulácie s úrokovými referenčnými hodnotami ako [London Interbank Offered Rate (Libor)] a [Euro Interbank Offered Rate (Euribor)], ako aj údajná manipulácia s energetickými, ropnými a devízovými referenčnými hodnotami preukazujú, že referenčné hodnoty môžu podliehať konfliktom záujmov. Používanie vlastného uváženia a režimy slabej správy a riadenia zvyšujú zmanipulovateľnosť referenčných hodnôt. Chyby alebo pochybnosti v súvislosti s presnosťou a integritou indexov používaných ako referenčné hodnoty môžu ohroziť dôveru v trh, spôsobiť spotrebiteľom a investorom straty a narúšať reálnu ekonomiku. Preto je potrebné zabezpečiť presnosť, odolnosť a integritu referenčných hodnôt a postupu ich určovania.

…

Rozsah pôsobnosti tohto nariadenia by mal byť široký do takej miery, ktorá je potrebná na vytvorenie potrebného preventívneho regulačného rámca. Poskytnutie referenčných hodnôt zahŕňa priestor na vlastné uváženie pri ich určovaní a vnútorne podlieha niektorým druhom konfliktov záujmov, z čoho vyplýva existencia príležitostí a motivácie na manipuláciu s referenčnými hodnotami. Takéto rizikové faktory sú spoločné pre všetky referenčné hodnoty a mali by podliehať primeraným požiadavkám na správu, riadenie a kontrolu. Stupeň rizika sa však líši a prístup, ktorý sa uplatní, by preto mal byť prispôsobený konkrétnym okolnostiam. Keďže zraniteľnosť a význam referenčnej hodnoty sa časom mení, obmedzením rozsahu pôsobnosti prostredníctvom odkazu na aktuálne dôležité alebo zraniteľné indexy by sa neriešili riziká, ktoré bude ktorákoľvek referenčná hodnota v budúcnosti predstavovať. Najmä referenčné hodnoty, ktoré sa v súčasnosti bežne nepoužívajú, by sa mohli používať viac v budúcnosti, takže v súvislosti s nimi by aj malá manipulácia mohla mať významný vplyv.

…

(17)

Index sa vypočítava pomocou vzorca alebo nejakej inej metodiky na základe podkladových hodnôt. Pri tvorbe tohto vzorca, výkone potrebného výpočtu a stanovovaní vstupných údajov sa uplatňuje miera vlastného uváženia, čo vedie k riziku manipulácie. Preto by sa na všetky referenčné hodnoty majúce uvedený spoločný charakteristický prvok vlastného uváženia malo vzťahovať toto nariadenie.

…

(22)

Spotrebitelia majú možnosť uzatvárať finančné zmluvy, najmä zmluvy o hypotékach a spotrebiteľských úveroch, ktoré odkazujú na referenčnú hodnotu, ale nerovná vyjednávacia pozícia a používanie štandardných podmienok znamená, že môžu mať v súvislosti s použitou referenčnou hodnotou obmedzený výber. Preto je potrebné zabezpečiť aspoň to, aby veritelia alebo sprostredkovatelia úveru poskytovali spotrebiteľom náležité informácie. Na tento účel by sa smernice 2008/48/ES a 2014/17/EÚ mali preto zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

…“

17

Článok 1 tohto nariadenia stanovuje:

„Týmto nariadením sa zavádza spoločný rámec na zabezpečenie presnosti a integrity indexov používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách alebo na meranie výkonnosti investičných fondov v Únii. Toto nariadenie tak prispieva k správnemu fungovaniu vnútorného trhu pri súčasnom dosahovaní vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov a investorov.“

18

10.

‚prispievateľ pod dohľadom‘ je subjekt pod dohľadom, ktorý prispieva vstupnými údajmi správcovi so sídlom v Únii;

…

17.

‚subjekt pod dohľadom‘ znamená ktorýkoľvek z týchto subjektov:

a)

‚referenčná hodnota úrokových sadzieb‘ je referenčná hodnota, ktorá je na účely bodu 1 písm. b) bodu ii) tohto odseku určená na základe sadzby, za akú banky môžu požičiavať iným bankám alebo iným sprostredkovateľom ako banky alebo si vypožičiavať od iných bánk alebo iných sprostredkovateľov ako banky na peňažnom trhu;

…“

20

Hlava II nariadenia 2016/1011 s názvom „Integrita a spoľahlivosť referenčných hodnôt“ obsahuje kapitolu 1, nazvanú „Správa, riadenie a kontrola správcami“, ktorá obsahuje súbor ustanovení upravujúcich činnosť správcov referenčných hodnôt. Článok 4 tohto nariadenia tak stanovuje požiadavky týkajúce sa správy a riadenia a konfliktu záujmov, článok 5 požiadavky týkajúce sa funkcie dohľadu nad všetkými aspektmi poskytovania referenčných hodnôt, článok 6 požiadavky týkajúce sa kontrolného rámca, ktorým sa zabezpečuje, aby poskytovanie a uverejňovanie alebo sprístupňovanie referenčných hodnôt bolo v súlade s uvedeným nariadením a článok 7 ods. 3 požiadavky týkajúce sa vymenovania nezávislého externého audítora, ktorý overuje, či správca dodržiava metodiku referenčnej hodnoty a uvedené nariadenie.

21

Článok 9 nariadenia 2016/1011 s názvom „Mechanizmus riešenia sťažností“, ktorý je súčasťou pravidiel v oblasti správy, riadenia a kontroly správcami referenčnej hodnoty, stanovuje:

V hlave II nariadenia 2016/1011 sa v kapitole 2 s názvom „Vstupné údaje, metodika a ohlasovanie porušení“ nachádzajú články 11 až 14 tohto nariadenia. Tento článok 11, nazvaný „Vstupné údaje“, stanovuje:

„1. Pokiaľ ide o vstupné údaje a metodiku, poskytovanie referenčnej hodnoty sa riadi týmito požiadavkami:

a)

vstupné údaje musia byť dostatočné a presne a spoľahlivo odzrkadľovať trhovú alebo ekonomickú realitu, na ktorej meranie je referenčná hodnota určená. Vstupné údaje sú údaje o transakciách, ak sú dostupné a primerané. V prípade, že dostupné údaje o transakciách nie sú dostatočné alebo primerané na to, aby presne a spoľahlivo odzrkadľovali trhovú alebo ekonomickú realitu, na ktorej meranie je referenčná hodnota určená, môžu sa použiť aj vstupné údaje, ktoré nie sú údajmi o transakciách, vrátane odhadov cien, kotácií a záväzných kotácií alebo iné hodnoty;

b)

vstupné údaje uvedené v písmene a) musia byť overiteľné;

…

b)

postup hodnotenia vstupných údajov prispievateľa a zastavenia prispievateľa pri poskytovaní ďalších vstupných údajov alebo prípadne uplatňovania iných sankcií voči prispievateľovi za nedodržanie predpisov a

c)

postup overovania vstupných údajov, a to aj na základe iných ukazovateľov alebo údajov, s cieľom zabezpečiť jeho integritu a presnosť.

…“

má jasné pravidlá, ktorými sa určuje, ako a kedy sa môže na určenie referenčnej hodnoty využiť vlastné uváženie;

c)

je dôsledná, kontinuálna a schopná overovať, a to aj podľa potreby prostredníctvom spätného testovania voči dostupným údajom o transakciách;

d)

je odolná a spoľahlivá a zabezpečuje, aby bolo možné vypočítať referenčnú hodnotu v čo najširšom súbore možných okolností bez ohrozenia jej integrity;

e)

a)

hlavné prvky metodiky, ktorú správca používa pre každú poskytnutú a zverejnenú referenčnú hodnotu alebo – v uplatniteľných prípadoch [v prípade potreby – neoficiálny preklad ] – pre každú skupinu poskytnutých a zverejnených referenčných hodnôt;

b)

podrobné údaje o internom preskúmaní a schválení danej metodiky, ako aj periodicitu takéhoto preskúmania.“

25

Článok 14 uvedeného nariadenia, nazvaný „Ohlasovanie porušení“, v odseku 1 a odseku 2 prvom pododseku stanovuje:

Podľa článku 15 ods. 1 nariadenia 2016/1011, ak je referenčná hodnota založená na vstupných údajoch od prispievateľov, jej správca musí vypracovať kódex správania v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia, v ktorom sa špecifikujú povinnosti prispievateľov, pokiaľ ide o prospievanie vstupnými údajmi, a zabezpečiť, aby prispievatelia sústavne dodržiavali tento kódex. Odsek 2 tohto článku spresňuje, že uvedený kódex musí obsahovať aspoň jasný opis vstupných údajov, ktoré sa majú poskytovať, a požiadaviek potrebných na zabezpečenie toho, aby sa vstupné údaje poskytovali v súlade s článkami 11 a 14 uvedeného nariadenia, politiky zameranej na zabezpečenie toho, aby prispievateľ poskytoval všetky relevantné vstupné údaje, a systémov a kontroly, ktoré je prispievateľ povinný zaviesť. V súlade s odsekmi 4 a 5 uvedeného článku 15 dohľad nad kódexom správania vo vzťahu k požiadavkám tohto nariadenia zabezpečuje príslušný vnútroštátny orgán.

28

Článok 16 nariadenia 2016/1011, nazvaný „Požiadavky na správu, riadenie a kontrolu prispievateľov pod dohľadom“, v odsekoch 1 a 2 stanovuje:

„1. Na prispievateľa pod dohľadom sa uplatňujú tieto požiadavky na správu, riadenie a kontrolu:

a)

prispievateľ pod dohľadom zabezpečí, aby poskytovanie vstupných údajov nebolo ovplyvňované existujúcim alebo potenciálnym konfliktom záujmov, a v prípade, že sa vyžaduje vlastné uváženie, aby sa tieto úkony vykonávali nezávisle a čestne na základe relevantných informácií v súlade s kódexom správania uvedeným v článku 15;

e)

uchovávania záznamov z interných a externých auditov.“

29

Podľa článku 20 ods. 1 nariadenia 2016/1011 je Európska komisia splnomocnená prijímať vykonávacie akty na vytvorenie a preskúmanie zoznamu kritických referenčných hodnôt aspoň každé dva roky.

30

Hlava IV tohto nariadenia má názov „Transparentnosť a ochrana spotrebiteľov“. V tejto hlave sa nachádza článok 27 uvedeného nariadenia, nazvaný „Vyhlásenie o referenčnej hodnote“, ktorý v odsekoch 1 a 2 stanovuje:

b)

stanovujú sa v ňom technické špecifikácie, v ktorých sa jasne a jednoznačne určia prvky výpočtu referenčnej hodnoty, v prípade ktorých možno využiť vlastné uváženie, kritériá, ktoré sa na toto vlastné uváženie vzťahujú, a pozície osôb, ktoré môžu uplatňovať vlastné uváženie, a ako sa môže tento priestor na vlastné uváženie následne posúdiť;

…

2. Vyhlásenie o referenčnej hodnote obsahuje prinajmenšom:

a)

vymedzenia všetkých kľúčových pojmov týkajúcich sa referenčnej hodnoty;

…

f)

postupy na riešenie chýb vo vstupných údajoch…

…“

31

V článku 29 nariadenia 2016/1011 sa stanovuje, že subjekt pod dohľadom môže v Únii používať najmä referenčnú hodnotu, alebo kombináciu referenčných hodnôt, ak referenčnú hodnotu poskytuje správca so sídlom v Únii, ktorý je zapísaný vo verejnom registri vedenom ESMA v zmysle článku 36 uvedeného nariadenia, ktorý obsahuje najmä totožnosť schválených alebo registrovaných správcov a príslušných orgánov zodpovedných za dohľad.

Jej kapitola 3 s názvom „Úloha príslušných orgánov“ obsahuje okrem iného články 41 a 42 nariadenia 2016/1011. Tento článok 41, nazvaný „Právomoci príslušných orgánov“, stanovuje, že v záujme plnenia úloh, ktoré im vyplývajú z tohto nariadenia, majú tieto orgány v súlade s ich vnútroštátnym právom prinajmenšom právomoci v oblasti dohľadu a vyšetrovania vymenované v odseku 1 uvedeného článku 41, ktorý sa týka najmä prístupu k dokumentom a údajom, získavania informácií od každej osoby, ktorá je zapojená do poskytovania referenčnej hodnoty, alebo do prispievania k nej, a to v prípade potreby predvolávaním a vypočúvaním takejto osoby, kontrol na mieste a vyšetrovaní v lokalitách, ktoré nie sú súkromnými obydliami fyzických osôb, zhabania dokumentov a údajov v priestoroch právnických osôb, získavania záznamov, ako aj opatrení potrebných na zabezpečenie správneho informovania verejnosti o poskytovaní referenčnej hodnoty vrátane požiadavky zverejnenia opravných vyhlásení o minulých príspevkoch alebo predchádzajúcich údajoch o referenčnej hodnote. V súlade s článkom 42 uvedeného nariadenia sú tieto právomoci spojené s právomocou ukladať administratívne sankcie a prijímať iné administratívne opatrenia.

34

V prílohe I k nariadeniu 2016/1011 sa špecifikujú alebo dopĺňajú určité osobitné ustanovenia tohto nariadenia, pokiaľ ide o referenčné hodnoty úrokových sadzieb, najmä pokiaľ ide o presnosť a dostatočnosť vstupných údajov a kontroly, ktoré majú prispievatelia vykonávať, ako aj tie, ktorým podliehajú.

Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2016/1368

35

Článok 385 1 Ustawa – Kodeks cywilny (Občiansky zákonník), z 23. apríla 1964 (Dz. U. z roku 1964, č. 16, položka 93), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej, stanovuje:

„1. Ustanovenia zmluvy uzatvorenej so spotrebiteľom, ktoré neboli dohodnuté individuálne, nie sú pre spotrebiteľa záväzné, ak jeho práva a povinnosti upravujú takým spôsobom, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi a ktorý zjavne porušuje jeho záujmy (nedovolené zmluvné podmienky). To neplatí pre ustanovenia definujúce hlavné plnenia zmluvných strán vrátane ceny alebo odmeny, ak sú formulované jednoznačne.

2. Ak nejaké ustanovenie zmluvy nie je podľa odseku 1 pre spotrebiteľa záväzné, ostatné ustanovenia zmluvy zostávajú pre strany záväzné.

3. Za ustanovenia zmluvy, ktoré neboli dohodnuté individuálne, sa považujú tie ustanovenia zmluvy, na ktorých obsah spotrebiteľ nemal žiaden skutočný vplyv. To platí najmä o ustanoveniach zmluvy, ktoré pochádzajú zo vzoru zmluvy, ktorý spotrebiteľovi navrhol zmluvný partner.

4. Dôkazné bremeno toho, že zmluvná podmienka bola dohodnutá individuálne, nesie tá zmluvná strana, ktorá sa na to odvoláva.“

Zákon o hypotekárnych úveroch

(6)

typy dostupných úrokových sadzieb hypotekárnych úverov s uvedením, či ide o pevnú úrokovú sadzbu hypotekárneho úveru, variabilnú úrokovú sadzbu hypotekárneho úveru, alebo kombináciu oboch, spolu so stručným opisom pevnej úrokovej sadzby hypotekárneho úveru a variabilnej úrokovej sadzby vrátane informácií o možných dôsledkoch pre spotrebiteľa.“

39

Článok 11 ods. 1 a 2 zákona o hypotekárnych úveroch stanovuje:

„1. Pred uzavretím zmluvy o hypotekárnom úvere sú veriteľ, sprostredkovateľ hypotekárneho úveru a agent povinní poskytnúť spotrebiteľovi na pevnom nosiči personalizované informácie potrebné na porovnanie hypotekárnych úverov dostupných na trhu a na posúdenie dôsledkov prijatia informovaného rozhodnutia o uzavretí zmluvy o hypotekárnom úvere spotrebiteľom.

2. Informácie uvedené v odseku 1 poskytujú veriteľ, sprostredkovateľ hypotekárneho úveru a agent na informačnom formulári o hypotekárnom úvere, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 1 k zákonu.“

…

2. Ak sa zmluvné strany nedohodnú na pevnej úrokovej sadzbe hypotekárneho úveru, stanoví sa spôsob určenia úrokovej sadzby uvedený v odseku 1 bode 8 ako výška referenčnej hodnoty a výška marže stanovená v zmluve o hypotekárnom úvere.“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

41

Ako vyplýva z rozhodnutia vnútroštátneho súdu, žalobca vo veci samej sa 18. júna 2019 obrátil na PKO s cieľom uzavrieť zmluvu o hypotekárnom úvere vo výške 400000 poľských zlotých (PLN) (približne 96700 eur). Pri tejto príležitosti mu boli oznámené najmä informácie o rizikách spojených s úvermi s variabilnou úrokovou sadzbou vo všeobecnosti. Nedostal žiadne informácie o spôsobe fungovania konkrétnej referenčnej hodnoty.

42

Po tom, ako žalobca vo veci samej spochybnil u úverovej inštitúcii PKO zákonnosť zmluvných ustanovení týkajúcich sa variabilnej úrokovej sadzby, podal 18. septembra 2023 žalobu proti tejto inštitúcii na Sąd Okręgowy w Częstochowie (Krajský súd Čenstochová, Poľsko), vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

46

Touto žalobou sa v prvom rade domáha jednak určenia, že podmienka zmluvy o úvere, o ktorú ide vo veci samej, týkajúca sa variabilnej úrokovej sadzby je nekalá v rozsahu, v akom odkazuje na referenčnú hodnotu WIBOR 6M, a teda v tomto rozsahu ju táto podmienka nezaväzuje, alebo v každom prípade je neplatná, a jednak zaplatenia sumy vo výške 10828,93 PLN (približne 2620 eur) zvýšenej o úroky z omeškania.

47

Vnútroštátny súd uvádza, že podľa žalobcu vo veci samej PKO neposkytla spoľahlivé, zrozumiteľné a úplné informácie týkajúce sa rizika spojeného s uplatnením variabilnej úrokovej sadzby a mechanizmu určenia referenčnej hodnoty WIBOR 6M, najmä pokiaľ ide o vplyv, ktorý by banky, ktoré poskytujú vstupné údaje slúžiace na stanovenie tejto hodnoty, medzi ktoré patrí PKO, mohli mať na určenie po sebe idúcich výšok tejto hodnoty, a to bez ohľadu na hospodárske podmienky prevládajúce na vnútroštátnom medzibankovom trhu a na hospodársku realitu. Žalobca vo veci samej tvrdí, že banky si tak osvojili „skrytú maržu“, zatiaľ čo podmienky týkajúce sa variabilnej úrokovej sadzby by sa mali vzťahovať na objektívne hodnoty, na ktoré zmluvné strany zmlúv o úvere nemôžu mať žiadny vplyv. Z tohto dôvodu tak PKO mohla ovplyvňovať výšku úrokovej povinnosti dlžníka a okrem toho na neho preniesla celé riziko týkajúce sa zmeny sadzby.

51

Tvrdí, že žalobca vo veci samej bol správne informovaný o rizikách spojených s uzavretím zmluvy o úvere s variabilnou úrokovou sadzbou, a zdôrazňuje, že úroková sadzba stanovená v zmluve o úvere, o ktorú ide vo veci samej, bola podstatne nižšia ako zákonná úroková sadzba, a ešte nižšia ako maximálna úroková sadzba stanovená v Občianskom zákonníku v znení uplatniteľnom v spore vo veci samej.

52

Vnútroštátny súd uvádza, že námietka vznesená žalobcom vo veci samej sa týka potenciálne nekalej povahy použitia referenčnej hodnoty WIBOR 6M v podmienkach týkajúcich sa uplatnenia variabilnej úrokovej sadzby v zmluve o hypotekárnom úvere. Konštatuje, že v tomto prípade ide o kritickú hodnotu v zmysle článku 20 ods. 1 nariadenia 2016/1011.

53

V prvom rade sa vnútroštátny súd pýta na samotnú možnosť preskúmať podmienku týkajúcu sa uplatnenia variabilnej úrokovej sadzby v zmluve o hypotekárnom úvere uzavretej v Poľsku z hľadiska smernice 93/13 vzhľadom na jej článok 1 ods. 2.

57

Vnútroštátny súd sa však pýta, či požiadavka transparentnosti neukladá poskytovateľovi úveru povinnosť poskytnúť aj iné informácie, ktoré by spotrebiteľovi umožnili vytvoriť si názor na budúci vývoj zmluvnej referenčnej hodnoty a jej dôsledky na jeho zmluvné záväzky. Tento súd medzi týmito dodatočnými informáciami, ktoré by mohli byť požadované, uvádza spôsob, akým je táto hodnota koncipovaná, faktory a okolnosti, ktoré majú vplyv na určenie jej výšky, akými sú miera inflácie a nezamestnanosti, existencia prípadných „obáv“ v súvislosti s transparentnosťou jej fungovania, ktoré súvisia s tým, že vstupné údaje poskytujú banky a nevyhnutne nezodpovedajú skutočným transakciám, kritériá používané na vypracovanie týchto údajov, spôsob, akým sú tieto údaje pred ich poskytnutím vypracované, a skutočnosť, že veriteľ je jednou z týchto bánk, ktoré prispievajú k určeniu tejto hodnoty.

58

Vnútroštátny súd však po prvé uvádza, že ani zákon o hypotekárnych úveroch, ani smernice 2008/48 a 2014/17 neukladajú veriteľovi povinnosť poskytnúť takéto informácie, a po druhé, že údaje poskytnuté PKO ako bankou, ktorá prispieva k určeniu referenčnej hodnoty WIBOR 6M, majú na túto hodnotu obmedzený vplyv, pretože je len jednou z desiatich takýchto bánk. Okrem toho zastáva názor, že zložitosť alebo technická povaha niektorých z týchto informácií sťažujú ich zrozumiteľné prezentovanie priemernému spotrebiteľovi, ktorý nemá ekonomické znalosti, v dôsledku čoho neposkytnutie takýchto informácií nemusí mať na rozhodovanie spotrebiteľov jednoducho žiadny vplyv.

62

Vo štvrtom a v poslednom rade za predpokladu, že by preskúmanie zmluvnej podmienky viedlo ku konštatovaniu nekalej povahy použitia referenčnej hodnoty WIBOR, vnútroštátny súd sa pýta na dôsledky, ktoré treba z takéhoto konštatovania vyvodiť.

63

Predpokladá možnosť, že v spornej podmienke úverovej zmluvy, o ktorú ide vo veci samej, sa časť týkajúca sa odkazu na referenčnú hodnotu WIBOR 6M považuje za oddeliteľnú ako samostatný zmluvný záväzok, v dôsledku čoho za neplatnú by sa mohla vyhlásiť len táto časť, čo by spotrebiteľa ušetrilo od nepriaznivých dôsledkov zrušenia celej tejto zmluvy. V takom prípade by sa úroková sadzba úveru znížila na pevnú maržu stanovenú v prospech banky.

64

Vnútroštátny súd však poznamenáva, že podľa prevládajúcej vnútroštátnej judikatúry by takáto zmena ovplyvnila podstatu takejto podmienky. Uvádza najmä, že takto zmenená zmluva o úvere, o ktorú ide vo veci samej, obsahuje značne odlišné vyhliadky pre zmluvné strany, najmä z dôvodu, že výhodnosť úveru s pevnou úrokovou sadzbou závisí od predvídateľného vývoja úrokových sadzieb v čase uzavretia zmluvy.

3.

V prípade kladnej odpovede na prvú a druhú otázku, má sa článok 3 ods. 1 smernice [93/13] vykladať v tom zmysle, že zmluvné podmienky týkajúce sa variabilnej úrokovej sadzby opierajúcej sa o referenčnú hodnotu WIBOR možno považovať za podmienky, ktoré odporujú požiadavkám dobrej viery a spôsobujú značnú zmluvnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa z dôvodu nedostatočného informovania spotrebiteľa o riziku súvisiacom s variabilnou úrokovou sadzbou, vrátane najmä neuvedenia, akým spôsobom sa stanovuje referenčná hodnota, na ktorej je založená variabilná úroková sadzba, a aké neistoty sú spojené s jej netransparentnosťou, ako aj z dôvodu nerovnomerného rozdelenia tohto rizika medzi zmluvné strany?

4.

V prípade kladnej odpovede na prvú až tretiu otázku, má sa článok 6 ods. 1 v spojení s článkom 3 ods. 1 a 2 druhou vetou a článkom 2 smernice [93/13] vykladať v tom zmysle, že ak sa zmluvná podmienka týkajúca sa variabilnej úrokovej sadzby opierajúcej sa o referenčnú sadzbu WIBOR považuje za nekalú, je možné naďalej uplatňovať zmluvu, v ktorej výška úrokovej sadzby z istiny úveru bude vyplývať z druhej zložky úrokovej sadzby obsiahnutej v zmluve, a to z pevnej bankovej marže, čím by sa úroková sadzba úveru zmenila z variabilnej na pevnú?“

O prejudiciálnych otázkach

O prvej otázke

69

Výnimku stanovenú v tomto ustanovení treba vykladať reštriktívne (rozsudok z 20. septembra 2018, OTP Bank a OTP Faktoring, C‑51/17 , EU:C:2018:750 , bod 54 , ako aj citovaná judikatúra).

70

Pokiaľ ide v prvom rade o skutočnosť, že napadnutá podmienka zmluvy o úvere, o ktorú ide vo veci samej, je v súlade s článkom 29 ods. 2 zákona o hypotekárnych úveroch, treba uviesť, že toto ustanovenie sa obmedzuje na stanovenie, že ak sa zmluvné strany zmluvy o hypotekárnom úvere nedohodnú na pevnej úrokovej sadzbe, stanoví sa spôsob určenia úrokovej sadzby ako výška referenčnej hodnoty a výška marže stanovenej v zmluve.

71

Z bodu 33 rozsudku z 30. mája 2024, Raiffeisen Bank ( C‑176/23 , EU:C:2024:443 ), pritom vyplýva, že vylúčenie stanovené v článku 1 ods. 2 smernice 93/13 sa neuplatňuje v situácii, keď právna úprava stanovuje len všeobecný rámec na určenie úrokovej sadzby uplatniteľnej na takéto zmluvy, pričom predajcovi alebo dodávateľovi ponecháva určitú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide tak o výber referenčného indexu tejto sadzby, ako aj o výšku pevnej marže, ktorú možno k uvedenej sadzbe pripočítať.

Ustanovenia uvedené v aktoch prijatých normotvorcom Únie vo forme nariadení však treba v tejto súvislosti považovať za rovnocenné so zákonnými a regulačnými ustanoveniami členských štátov vzhľadom na účinky týchto nariadení, ako sú stanovené v článku 288 druhom odseku ZFEÚ, pokiaľ cieľom takýchto ustanovení práva Únie je rovnakým spôsobom kogentne alebo dispozitívne určiť práva a povinnosti zmluvných strán niektorých zmlúv. Dôvod vylúčenia stanovený v článku 1 ods. 2 smernice 93/13, ktorý už bol spomenutý v bode 68 tohto rozsudku, teda to, že je v zásade legitímne predpokladať, že vnútroštátny zákonodarca nastolil rovnováhu medzi všetkými týmito právami a povinnosťami, teda rovnováhu, ktorú normotvorca Únie zamýšľal zachovať (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. júla 2023, First Bank, C‑593/22 , EU:C:2023:555 , bod 22 a citovanú judikatúru), platí aj vtedy, ak uvedené práva a povinnosti určuje priamo samotný normotvorca Únie.

75

Vzhľadom na to treba konštatovať, že pokiaľ ide o nariadenie 2016/1011, jeho cieľom je po prvé podľa jeho článku 1 zaviesť spoločný rámec na zabezpečenie presnosti a integrity indexov používaných ako referenčné hodnoty najmä v súvislosti s finančnými zmluvami s cieľom prispieť k správnemu fungovaniu vnútorného trhu a zároveň zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa. Na tento účel sa v uvedenom nariadení stanovuje súbor požiadaviek, najmä pokiaľ ide o metodiku týchto indexov, ktoré sa vzťahujú na ich správcov a prispievateľov. Cieľom uvedeného nariadenia teda nie je vytvoriť rovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán finančných zmlúv, ale zavádza povinnosti uplatniteľné na subjekty konajúce v určitom postavení, a to bez ohľadu na skutočnosť, že prispievatelia môžu byť aj používateľmi referenčnej hodnoty.

Na úvod treba pripomenúť, že podľa článku 4 ods. 2 smernice 93/13 sa hodnotenie nekalej povahy podmienok netýka ani definície hlavného predmetu zmluvy, ani primeranosti ceny a odmeny na jednej strane, ani tovarov alebo služieb poskytovaných ako protihodnota na strane druhej, pokiaľ sú tieto podmienky formulované jasne a zrozumiteľne.

79

Ako vyplýva z úvah uvedených v návrhu na začatie prejudiciálneho konania venovaných druhej otázke, vnútroštátny súd sa domnieva, že podmienka zmluvy o hypotekárnom úvere, ktorá stanovuje variabilnú úrokovú sadzbu založenú na referenčnej hodnote a pevnej marži, akou je sporná podmienka zmluvy o úvere, o ktorú ide vo veci samej, sa môže týkať „definície hlavného predmetu zmluvy“ v zmysle tohto článku 4 ods. 2 a judikatúry týkajúcej sa tohto ustanovenia, podľa ktorej sa toto ustanovenie vzťahuje na podmienky, ktoré určujú základné plnenia zmluvy a ktoré ju ako také charakterizujú [pozri v tomto zmysle rozsudky z 30. apríla 2014, Kásler a Káslerné Rábai, C‑26/13 , EU:C:2014:282 , bod 49 , ako aj zo 16. marca 2023, Caixabank (Provízia za poskytnutie úveru), C‑565/21 , EU:C:2023:212 , bod 17 ].

80

Takáto kvalifikácia, ktorá patrí do právomoci vnútroštátneho súdu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. októbra 2019, Kiss a CIB Bank, C‑621/17 , EU:C:2019:820 , bod 33 , ako aj citovanú judikatúru), sa zdá byť v súlade s judikatúrou Súdneho dvora, keďže Súdny dvor už spresnil, že podmienka stanovujúca úrokovú sadzbu v zmluve o úvere môže byť súčasťou hlavného predmetu tejto zmluvy (rozsudok z 26. februára 2015, Matei, C‑143/13 , EU:C:2015:127 , bod 62 ).

84

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že túto požiadavku transparentnosti treba chápať tak, že stanovuje nielen to, aby dotknutá podmienka bola pre spotrebiteľa gramaticky jasná a zrozumiteľná, ale aj to, aby bol tento spotrebiteľ schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. októbra 2019, Kiss a CIB Bank, C‑621/17 , EU:C:2019:820 , bod 37 , ako aj citovanú judikatúru).

85

Pred uzavretím zmluvy totiž majú informácie o zmluvných podmienkach a dôsledkoch tohto uzavretia zásadný význam pre spotrebiteľa. Najmä na základe týchto informácií sa tento spotrebiteľ rozhoduje, či chce byť viazaný podmienkami, ktoré predajca alebo dodávateľ vopred vypracoval. V dôsledku toho a vzhľadom na to, že systém ochrany zavedený smernicou 93/13 je založený na myšlienke, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, najmä pokiaľ ide o úroveň informácií, požiadavka transparentnosti sa má vykladať široko [rozsudok z 13. júla 2023, Banco Santander (Odkaz na oficiálny index), C‑265/22 , EU:C:2023:578 , body 51 a 52 , ako aj citovaná judikatúra].

86

Pokiaľ ide konkrétnejšie o podmienku stanovujúcu v rámci zmluvy o hypotekárnom úvere odmenu za tento úver prostredníctvom úrokov vypočítaných na základe variabilnej sadzby stanovenej, ako je to vo veci samej, odkazom na oficiálny index, treba požiadavku transparentnosti chápať tak, že vyžaduje najmä to, aby priemerný spotrebiteľ, ktorý je riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný, bol schopný pochopiť konkrétne fungovanie spôsobu výpočtu tejto sadzby a posúdiť tak na základe presných a zrozumiteľných kritérií potenciálne významné ekonomické dôsledky takejto zmluvnej podmienky na jeho finančné záväzky (rozsudok z 12. decembra 2024, Kutxabank, C‑300/23 , EU:C:2024:1026 , bod 79 a citovaná judikatúra).

90

V prejednávanej veci, pokiaľ ide o zmluvu o hypotekárnom úvere patriacu do pôsobnosti smernice 2014/17, ktorej variabilná úroková sadzba je založená na referenčnej hodnote uvedenej v nariadení 2016/1011, treba zohľadniť skutočnosť, že tieto dva akty presne definujú informačné povinnosti voči spotrebiteľom s cieľom ich ochrany, ako vyplýva najmä z odôvodnenia 7 tejto smernice, ako aj z odôvodnení 5, 6 a 71 tohto nariadenia.

91

Smernica 2014/17 tak upravuje na viacerých úrovniach informačnú povinnosť veriteľov.

92

94

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v súlade s článkom 2 ods. 2 smernice 2014/17 vnútroštátne právo členských štátov nemôže obsahovať iné ustanovenia než tie, ktoré sú stanovené v článku 14 ods. 2 a v časti A prílohy II k tejto smernici, pokiaľ ide o poskytovanie štandardizovaných predzmluvných informácií prostredníctvom formulára ESIS.

95

Na druhej strane a vo všeobecnejšej rovine, v súlade s článkom 13 ods. 1 druhým pododsekom písm. ea) smernice 2014/17 je veriteľ, ktorý na trhu ponúka uzatváranie zmlúv o úvere, ktoré odkazujú na referenčnú hodnotu v zmysle nariadenia 2016/1011, povinný medzi všeobecnými informáciami, ktoré musí trvale zverejňovať, uviesť „názvy [dotknutých] referenčných hodnôt a ich správcov a prípadné dôsledky pre spotrebiteľa“. Ako vyplýva z odôvodnenia 71 nariadenia 2016/1011, ktoré zaviedlo toto ustanovenie do smernice 2014/17, normotvorca Únie tým, že uložil povinnosť oznamovať tieto informácie, chcel zabezpečiť, aby sa spotrebiteľom poskytovali informácie, ktoré považuje za náležité vzhľadom na znevýhodnené postavenie, v ktorom sa nachádzajú, pokiaľ ide o výber referenčnej hodnoty z dôvodu nerovnováhy vyjednávacej pozície a používania štandardných podmienok.

96

Okrem toho vzhľadom na to, že informácie, ktoré sa musia poskytnúť v súlade s týmto článkom 13 ods. 1 druhým pododsekom písm. ea), sú všeobecnými informáciami o zmluvách o úvere, ktoré musí veriteľ trvale zverejňovať, výraz „prípadné dôsledky pre spotrebiteľa“, pokiaľ ide o zmluvy odkazujúce na referenčnú hodnotu, uvedený v tomto ustanovení, sa nemôže týkať konkrétnejších informácií, než sú individualizované predzmluvné informácie opísané v bodoch 92 a 93 tohto rozsudku. Konkrétnejšie, tieto pojmy sa nemôžu týkať metodiky referenčnej hodnoty alebo referenčných hodnôt používaných týmto veriteľom v zmluvách, ktoré navrhuje, alebo faktorov, ktoré môžu ovplyvniť ich zmenu.

100

Ako v podstate uviedla generálna advokátka v bode 54 svojich návrhov, zverejnenie informácií, za ktoré nesie zodpovednosť správca referenčnej hodnoty, umožňuje všetkým zainteresovaným stranám, medzi ktoré patria spotrebitelia, porozumieť metodike používanej pri poskytovaní tejto hodnoty.

101

Zdá sa teda, že pokiaľ ide o zmluvy o úvere týkajúce sa nehnuteľností určených na bývanie, smernica 2014/17 a nariadenie 2016/1011 sa dopĺňajú a stanovujú presné informačné povinnosti voči spotrebiteľom, pokiaľ ide o podmienky zmlúv o hypotekárnom úvere, ktoré stanovujú variabilnú úrokovú sadzbu odkazujúcu na referenčnú hodnotu uvedenú v tomto nariadení, a pokiaľ ide o takéto referenčné hodnoty, a že tieto povinnosti sú rozdelené medzi veriteľov a správcov týchto hodnôt. V takto stanovenom rámci prináleží veriteľom, aby spotrebiteľom poskytli údaje, ktoré im umožnia posúdiť konkrétne dôsledky variabilnosti úrokovej sadzby na povinnosti, ktoré im vyplývajú zo zmluvy, ktorá im bola ponúknutá, a oboznámiť sa so všetkými informáciami, ktoré musí správca referenčnej hodnoty zverejniť.

102

V tomto kontexte, keďže vzhľadom na judikatúru pripomenutú v bode 89 tohto rozsudku treba zohľadniť všetky ustanovenia práva Únie stanovujúce povinnosti v oblasti informovania spotrebiteľov, ktoré sa môžu v prejednávanej veci uplatniť na podmienku stanovujúcu variabilnú úrokovú sadzbu založenú na referenčnej hodnote v zmysle nariadenia 2016/1011, dodržiavanie požiadavky transparentnosti stanovenej v smernici 93/13 zo strany veriteľa v prípade uzavretia zmluvy o hypotekárnom úvere obsahujúcej takúto podmienku sa musí posudzovať, ak sa táto podmienka nachádza, ako vo veci samej, v zmluve o úvere týkajúcej sa nehnuteľnosti určenej na bývanie, s ohľadom na povinnosti, ktoré mu ukladá smernica 2014/17.

Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 3 ods. 1 smernice 93/13 vykladať v tom zmysle, že ak podmienka zmluvy o hypotekárnom úvere stanovuje variabilnú úrokovú sadzbu založenú na referenčnej hodnote v zmysle nariadenia 2016/1011, jednak neinformovanie spotrebiteľa o určitých osobitostiach zmluvnej referenčnej hodnoty, najmä o tom, že metodika tejto hodnoty stanovuje použitie vstupných údajov, ktoré nevyhnutne nemusia zodpovedať skutočným transakciám, a o tom, že veriteľ je jednou z bánk, ktoré prispievajú k určeniu tejto hodnoty, a jednak tieto osobitosti samy osebe môžu viesť k tomu, že táto podmienka má nekalú povahu.

106

V prejednávanej veci z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že žalobca vo veci samej na jednej strane spochybňuje objektívnosť referenčnej hodnoty WIBOR 6M z dôvodu, že po sebe nasledujúce výšky tejto hodnoty sú určené na základe vstupných údajov, ktoré z veľkej väčšiny nevyplývajú z transakcií skutočne uskutočnených na poľskom medzibankovom trhu, ale z cenových ponúk predložených na tomto trhu, čo priznáva subjektom, ktoré prispievajú k určeniu tejto hodnoty, mieru voľnej úvahy.

107

Na druhej strane vzhľadom na tento prvok metodiky referenčnej hodnoty WIBOR 6M skutočnosť, že PKO je jednou z bánk, ktoré prispievajú k určeniu tejto hodnoty a ktoré správcovi tejto hodnoty poskytujú vstupné údaje, ktoré používa na určenie po sebe nasledujúcich výšok tejto hodnoty, jej umožňuje ovplyvňovať vývoj uvedenej hodnoty. Ak by PKO použila túto hodnotu na stanovenie variabilnej úrokovej sadzby uplatniteľnej na zmluvu, ktorej je sama zmluvnou stranou, zabezpečila by si tak možnosť ovplyvniť výšku záväzku dlžníka, a tým zvýšiť príjmy, ktoré jej z tejto zmluvy plynú. Žalobca vo veci samej tvrdí, že za takýchto podmienok je nútený znášať celé riziko spojené s variabilitou úrokovej sadzby, zatiaľ čo veriteľ má „skrytú maržu“.

111

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 3 ods. 1 smernice 93/13 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dobrej viery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, v neprospech spotrebiteľa.

112

V rámci posúdenia, ktoré má vykonať vnútroštátny súd na základe tohto ustanovenia, prináleží tomuto vnútroštátnemu súdu, aby vzhľadom na všetky okolnosti danej veci posúdil v prvom rade možné nedodržanie požiadavky dobrej viery a v druhom rade existenciu prípadnej značnej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa v zmysle uvedeného ustanovenia [rozsudok z 13. júla 2023, Banco Santander (Odkaz na oficiálny index), C‑265/22 , EU:C:2023:578 , bod 63 a citovaná judikatúra].

113

Na jednej strane, pokiaľ ide o otázku, za akých okolností dôjde k takejto nerovnováhe „napriek požiadavke dobrej viery“, vzhľadom na šestnáste odôvodnenie smernice 93/13 prislúcha vnútroštátnemu súdu, aby overil, či predajca alebo dodávateľ, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne, mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s takouto individuálne dohodnutou podmienkou [rozsudky zo 14. marca 2013, Aziz, C‑415/11 , EU:C:2013:164 , bod 69 , a z 13. júla 2023, Banco Santander (Odkaz na oficiálny index), C‑265/22 , EU:C:2023:578 , bod 64 , ako aj citovaná judikatúra].

117

V prejednávanej veci sa uvádza nekalá povaha spornej podmienky zmluvy o úvere, o ktorú ide vo veci samej, týkajúcej sa variabilnej úrokovej sadzby, z dôvodu, že vstupné údaje slúžiace na určenie po sebe nasledujúcich výšok zmluvnej referenčnej hodnoty spočívajú predovšetkým v cenových ponukách predložených na dotknutom medzibankovom trhu, ktoré však nezodpovedajú skutočným transakciám, a že tieto údaje poskytuje správcovi tejto hodnoty skupina bánk, ktoré môžu samy používať uvedenú hodnotu v zmluvách, ktoré uzatvárajú so spotrebiteľmi.

118

V tejto súvislosti treba uviesť, že v súlade s článkom 2 nariadenia 2016/1011 toto nariadenie upravuje tak poskytovanie referenčných hodnôt ich správcami, poskytovanie vstupných údajov, ktoré slúžia ako základ pre tieto hodnoty, zo strany prispievateľov, ako aj na používanie takýchto hodnôt.

119

V prvom rade, pokiaľ ide o poskytovanie referenčných hodnôt, článok 27 nariadenia 2016/1011 stanovuje, že správca takejto referenčnej hodnoty je povinný uverejniť vyhlásenie, v ktorom sú uvedené jeho podstatné vlastnosti, ako je pripomenuté v bode 99 tohto rozsudku.

123

Okrem toho podľa článku 15 nariadenia 2016/1011 musí správca referenčnej hodnoty pod dohľadom príslušného vnútroštátneho orgánu vypracovať kódex správania pre prispievateľov a zabezpečiť, aby tento kódex sústavne dodržiavali. Tento kódex správania obsahuje najmä požiadavky potrebné na dodržiavanie článkov 11 a 14 tohto nariadenia, na úplnosť vstupných údajov a na kontroly, ktoré musí zaviesť každý prispievateľ, pokiaľ ide o poskytovanie vstupných údajov, najmä pokiaľ ide o politiku využívania vlastného uváženia pri poskytovaní týchto údajov a riešenie konfliktov záujmov. Navyše článok 16 uvedeného nariadenia ukladá zvýšené požiadavky na prispievateľov pod dohľadom v zmysle článku 3 ods. 1 bodu 10 tohto nariadenia, pokiaľ ide o konflikty záujmov, vlastné uváženie, integritu, presnosť a spoľahlivosť vstupných údajov, ako aj kontroly.

124

Treba tiež zdôrazniť, že dodržiavanie všetkých požiadaviek uvedených v bodoch 119 až 123 tohto rozsudku je zabezpečené systémom a priori kontrol a dohľadu, ktorého uplatňovanie je zverené najmä príslušným vnútroštátnym orgánom, ktoré majú na účely plnenia svojich úloh rozsiahle právomoci stanovené v článku 41 nariadenia 2016/1011, ktoré sú podľa jeho článku 42 spojené s právomocou ukladať administratívne sankcie v prípade porušenia, najmä článkov uvedených v týchto bodoch tohto rozsudku, alebo neochoty spolupracovať alebo podrobiť sa vyšetrovaniu, inšpekcii alebo žiadosti týchto orgánov.

125

Zainteresované strany môžu okrem toho iniciovať mechanizmus podávania sťažností stanovený a vymedzený v článku 9 nariadenia 2016/1011, aby spochybnili najmä to, či je referenčná hodnota reprezentatívna vo vzťahu k trhovej hodnote.

129

V dôsledku toho použitie referenčnej hodnoty v zmluve o hypotekárnom úvere, o ktorej možno usúdiť, že v čase uzavretia tejto zmluvy bola v súlade s rámcovými požiadavkami stanovenými nariadením 2016/1011, najmä pokiaľ ide o jeho metodiku, vzhľadom na kontrolu stanovenú týmto nariadením, nemôže v zásade samo osebe spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to bez ohľadu na skutočnosť, že veriteľ je jednou z bánk, ktoré poskytujú vstupné údaje použité správcom tejto hodnoty na určenie po sebe nasledujúcich výšok tejto hodnoty.

130

Za takýchto podmienok teda tento veriteľ nie je povinný okrem informačných povinností, ktoré mu vyplývajú zo smernice 2014/17, informovať dlžníka o tom, že v súlade s metodikou zmluvnej referenčnej hodnoty môže byť táto hodnota určená na základe vstupných údajov, ktoré nezodpovedajú skutočným transakciám, ale cenovým ponukám predloženým na dotknutom trhu, alebo že uvedený veriteľ je jednou z bánk, ktoré prispievajú k určeniu tejto hodnoty.

131

Pokiaľ ide o posúdenie namietanej podmienky zmluvy o úvere, o ktorú ide vo veci samej, ako celku, treba okrem toho pripomenúť, že pokiaľ ide o posúdenie prípadnej nekalej povahy podmienky týkajúcej sa výpočtu úrokov zo zmluvy o úvere, je najmä relevantné porovnať spôsob výpočtu sadzby bežných úrokov stanovený touto podmienkou a skutočnú výšku tejto sadzby, ktorá z nej vyplýva, s obvykle používanými spôsobmi výpočtu a zákonnou úrokovou sadzbou, ako aj úrokovými sadzbami uplatňovanými na trhu ku dňu uzavretia dotknutej úverovej zmluvy pre úvery v rovnocennej výške a trvaní, ako vyplýva zo skúmanej zmluvy o úvere [pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. júla 2023, Banco Santander (Odkaz na oficiálny index), C‑265/22 , EU:C:2023:578 , bod 65 a citovanú judikatúru].

Vnútroštátny súd vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania uviedol, že nemá v úmysle preskúmať posúdenie príslušného vnútroštátneho orgánu, podľa ktorého je referenčná hodnota WIBOR v súlade s nariadením 2016/1011. Za týchto podmienok vzhľadom na odpoveď na tretiu otázku nie je potrebné odpovedať na štvrtú otázku.

O trovách

135

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

1.

ak zmluva o hypotekárnom úvere týkajúca sa nehnuteľnosti určenej na bývanie obsahuje podmienku stanovujúcu variabilnú úrokovú sadzbu založenú na referenčnej hodnote v zmysle nariadenia 2016/1011, požiadavka transparentnosti vyplývajúca z tohto ustanovenia neukladá veriteľovi určité osobitné informačné povinnosti, pokiaľ ide o metodiku tejto hodnoty. Pokiaľ veriteľ dodržal všetky informačné povinnosti, ktoré mu smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ zo 4. februára 2014 o zmluvách o úvere pre spotrebiteľov týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie a o zmene smerníc 2008/48/ES a 2013/36/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, zmenená nariadením 2016/1011, ukladá v súvislosti s takouto podmienkou, a v prípade poskytnutia dodatočných informácií neuviedol údaje, ktoré by uvedenú hodnotu skresľovali, uvedené skutočnosti môžu preukázať, že tento veriteľ splnil vo vzťahu k uvedenej podmienke túto požiadavku transparentnosti.

3.

Článok 3 ods. 1 smernice 93/13

sa má vykladať v tom zmysle, že:

ak podmienka zmluvy o hypotekárnom úvere stanovuje variabilnú úrokovú sadzbu založenú na referenčnej hodnote v zmysle nariadenia 2016/1011, jednak neinformovanie spotrebiteľa o určitých osobitostiach zmluvnej referenčnej hodnoty, najmä o tom, že metodika tejto hodnoty stanovuje použitie vstupných údajov, ktoré nevyhnutne nemusia zodpovedať skutočným transakciám, a o tom, že veriteľ je jednou z bánk, ktoré prispievajú k určeniu tejto hodnoty, a jednak tieto osobitosti samy osebe nemôžu viesť k tomu, že táto podmienka má nekalú povahu, pokiaľ je možné usúdiť, že uvedená hodnota bola v čase uzavretia tejto zmluvy v súlade s týmto nariadením.