← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·Rozsudok·13.5.2026

C-483/24

ECLI:EU:C:2026:396

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62024CJ0483

62024CJ0483

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (tretia komora)

z 13. mája 2026 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Verejné zdravie – Potravinové právo – Nariadenie (ES) č. 178/2002 – Všeobecné zásady a požiadavky – Nariadenie (ES) č. 852/2004 – Hygiena potravín – Článok 4 ods. 2 – Všeobecné a osobitné povinnosti všetkých prevádzkovateľov potravinárskych podnikov – Rozsah – Príloha II – Všeobecné hygienické požiadavky pre týchto prevádzkovateľov – Článok 5 – Zásady analýzy nebezpečenstva a kritických kontrolných bodov (zásady HACCP) – Rozsah – Opakované zistenie stôp a trusu škodcov zo strany príslušného orgánu v obchodoch a skladoch potravinárskeho podniku – Trestný čin podľa vnútroštátneho práva v súlade s článkom 17 ods. 2 tretím pododsekom nariadenia č. 178/2002“

Vo veci C‑483/24,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Cour de cassation (Kasačný súd, Belgicko) z 26. júna 2024 a doručený Súdnemu dvoru 10. júla 2024, ktorý súvisí s konaním:

Aldi SA,

za účasti:

Procureur général près la cour d’appel de Liège,

SÚDNY DVOR (tretia komora),

v zložení: predseda tretej komory C. Lycourgos, sudcovia O. Spineanu‑Matei, S. Rodin, N. Piçarra (spravodajca) a N. Fenger,

generálna advokátka: J. Kokott,

tajomník: G. Chiapponi, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 25. júna 2025,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

Aldi SA, v zastúpení: N. Cariat a D. Verwaerde, avocats, a H. Van Bavel, advocaat,

belgická vláda, v zastúpení: P. Cottin, M. Jacobs a C. Pochet, splnomocnení zástupcovia,

Írsko, v zastúpení: M. Browne, Chief State Solicitor, S. Finnegan a A. Joyce, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci B. Quigley, SC, a S. Brittain, BL,

grécka vláda, v zastúpení: E. Leftheriotou a A. Vasilopoulo, splnomocnené zástupkyne,

francúzska vláda, v zastúpení: P. Chansou a B. Travard, splnomocnené zástupkyne,

luxemburská vláda, v zastúpení: A. Germeaux a T. Schell, splnomocnení zástupcovia,

holandská vláda, v zastúpení: M. K. Bulterman a J. Langer, splnomocnení zástupcovia,

poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna a D. Lutostańska, splnomocnení zástupcovia,

Európska komisia, v zastúpení: F. Le Bot a M. Zerwes, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 9. októbra 2025,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 4 ods. 2, ako aj kapitoly I bodu 2 písm. c), kapitoly V bodu 1 písm. a) a kapitoly IX bodov 2 až 4 prílohy II k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín ( Ú. v. EÚ L 139, 2004, s. 1 ; Mim. vyd. 13/034, s. 319).

2

Tento návrh bol podaný v rámci trestného konania vedeného proti prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku Aldi SA, ktorý je stíhaný za viaceré trestné činy pre porušenie nariadenia č. 852/2004.

Právny rámec

Nariadenie (ES) č. 178/2002

3

Odôvodnenie

30 nariadenia (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín ( Ú. v. ES L 31, 2002, s. 1 ; Mim. vyd. 15/006, s. 463), znie:

„Prevádzkovateľ potravinárskeho podniku vie najlepšie vypracovať bezpečný systém dodávky potravín a zabezpečiť, že potraviny, ktoré dodáva, sú bezpečné; a tak by mal niesť primárnu zákonnú zodpovednosť za zabezpečenie potravinovej bezpečnosti. …“

4

Článok 1 ods. 1 smernice 2009/28 s názvom „Cieľ a rozsah“ stanovuje:

„Toto nariadenie poskytuje základ na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany zdravia ľudí a záujmov spotrebiteľov vo vzťahu k potravinám, pričom berie do úvahy najmä rozmanitosť v zásobovaní potravinami vrátane tradičných výrobkov a zároveň zabezpečuje účinné fungovanie vnútorného trhu. Stanovuje spoločné zásady a zodpovednosti, prostriedky na zabezpečenie silnej vedeckej základne, účinných organizačných programov a postupov na podporu rozhodovania v záležitostiach bezpečnosti potravín a krmív.“

5

Článok 3 uvedeného nariadenia, nazvaný „Iné definície“, stanovuje:

„Na účely tohto nariadenia:

2.

‚potravinársky podnik‘ znamená akýkoľvek podnik, či už pre zisk alebo nie, štátny alebo súkromný, vykonávajúci ktorúkoľvek z činností súvisiacich s ktorýmkoľvek stupňom výroby, spracúvania a distribúcie potravín;

3.

‚prevádzkovateľ potravinárskeho podniku‘ znamená fyzické alebo právnické osoby zodpovedné za zabezpečenie toho, aby sa v potravinárskom podniku pod ich kontrolou plnili požiadavky potravinového práva;

9.

‚riziko‘ znamená funkciu pravdepodobnosti nepriaznivého účinku na zdravotný stav a závažnosť tohto účinku vyplývajúceho z ohrozenia;

14.

‚ohrozenie‘ znamená biologický, chemický alebo fyzikálny faktor v potravinách alebo krmivách alebo podmienky, za ktorých potraviny alebo krmivá môžu vyvolať nepriaznivý účinok na zdravotný stav;

…“

6

Článok 14 tohto istého nariadenia, nazvaný „Požiadavky na bezpečnosť potravín“, stanovuje:

„1. Potraviny sa nesmú umiestňovať na trhu, ak nie sú bezpečné.

2. Za nebezpečné sa budú považovať potraviny, ak sú:

a)

zdraviu škodlivé;

b)

nevhodné na ľudskú spotrebu.

5. Pri určovaní toho, či je nejaká potravina nevhodná pre [na – neoficiálny preklad ] ľudskú spotrebu, sa musí brať ohľad na to, či je potravina neprijateľná pre [na – neoficiálny preklad ] ľudskú spotrebu podľa jej určeného použitia, a to z dôvodov kontaminácie vonkajším vplyvom alebo iným hnilobným procesom, pokazením alebo rozkladom.

…“

7

Článok 17 nariadenia č. 178/2002, nazvaný „Zodpovednosti“, stanovuje:

„1. Prevádzkovatelia potravinárskych a krmivárskych podnikov vo všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie v podnikoch, ktoré riadia, zabezpečia, aby potraviny alebo krmivá spĺňali požiadavky potravinového práva, ktoré sa týkajú ich činností a budú overovať, či sa také požiadavky plnia.

2. Členské štáty uvedú do účinnosti potravinové právo a budú monitorovať a overovať, či prevádzkovatelia potravinárskych a krmivárskych podnikov plnia príslušné požiadavky potravinového práva vo všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie.

Členské štáty tiež ustanovia pravidlá o opatreniach a pokutách uplatniteľných na porušenia potravinového práva a práva týkajúceho sa krmív. Opatrenia a pokuty musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.“

Nariadenie č. 852/2004

8

Odôvodnenia 1, 7, 8, 12 a 16 nariadenia č. 852/2004 znejú:

„(1)

Jedným zo základných cieľov potravinového práva, ako je ustanovené v [nariadení č. 178/2002] je snaha o vysokú úroveň ochrany ľudského života a zdravia [a toto nariadenie] ustanovuje tiež ďalšie spoločné zásady a pojmy pre vnútroštátne potravinové právo a potravinové právo spoločenstva, vrátane cieľa dosiahnuť voľný pohyb potravín v rámci spoločenstva.

(7)

Základným cieľom nových všeobecných a osobitných hygienických predpisov je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, pokiaľ ide o bezpečnosť potravín.

(8)

Na zabezpečenie bezpečnosti potravín od miesta prvovýroby až po uvedenie na trh alebo vývoz a vrátane nich je potrebný integrovaný prístup. Každý prevádzkovateľ potravinárskeho podniku v rámci potravinového reťazca by mal zabezpečiť, aby nebola ohrozená bezpečnosť potravín.

(12)

Bezpečnosť potravín je výsledkom niekoľkých činiteľov: právne predpisy by mali ustanoviť minimálne hygienické požiadavky; na kontrolu dodržiavania požiadaviek prevádzkovateľmi potravinárskych podnikov by mali fungovať úradné kontroly a prevádzkovatelia potravinárskych podnikov by mali určiť a prevádzkovať programy bezpečnosti potravín a postupy založené na [zásadách analýzy nebezpečenstva a kritických kontrolných bodov, ďalej len ‚zásady HACCP‘].

(16)

Aby sa umožnilo pokračovanie používania tradičných metód na každom stupni výroby, spracovania alebo distribúcie potravín a v súvislosti so stavebno‑technickými požiadavkami na prevádzkarne, je tiež vhodná pružnosť. … Pružnosť by však nemala ohrozovať ciele hygieny potravín. …“

9

Článok 1 tohto nariadenia s názvom „Rozsah pôsobnosti“ v odseku 1 stanovuje:

„Toto nariadenie ustanovuje všeobecné predpisy o hygiene potravín pre prevádzkovateľov potravinárskych podnikov s prihliadnutím najmä na tieto zásady:

a)

prvotná zodpovednosť za bezpečnosť potravín spočíva na prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku;

b)

je potrebné zabezpečiť bezpečnosť potravín v celom potravinovom reťazci, počínajúc prvovýrobou;

d)

zodpovednosť prevádzkovateľov potravinárskych podnikov by sa mala posilniť všeobecným zavedením postupov založených na zásadách HACCP spolu s uplatňovaním správnej hygienickej praxe;

…“

10

Článok 2 uvedeného nariadenia, nazvaný „Definície“, stanovuje:

„1. Na účely tohto nariadenia

a)

‚hygiena potravín‘, ďalej len ‚hygiena‘ znamená opatrenia a podmienky potrebné na kontrolu nebezpečenstiev a na zabezpečenie vhodnosti potraviny na ľudskú spotrebu, berúc do úvahy jej určené použitie;

d)

‚príslušný orgán‘: znamená ústredný orgán členského štátu, ktorý je príslušný zabezpečovať dodržiavanie požiadaviek tohto nariadenia alebo akýkoľvek iný orgán, na ktorý tento ústredný orgán túto pôsobnosť delegoval; tam, kde je to vhodné, zahŕňa to aj zodpovedajúci orgán tretej krajiny;

f)

‚kontaminácia‘ znamená prítomnosť alebo zavedenie nebezpečenstva;

2. Použijú sa tiež pojmy ustanovené v nariadení (ES) č. 178/2002.

…“

11

Podľa článku 3 tohto istého nariadenia s názvom „Všeobecné povinnosti“:

„Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov zabezpečujú, aby všetky stupne výroby, spracovania a distribúcie potravín pod ich kontrolou spĺňali príslušné hygienické požiadavky ustanovené v tomto nariadení.“

12

Článok 4 nariadenia č. 852/2004 s názvom „Všeobecné a osobitné hygienické požiadavky“ v odseku 2 stanovuje:

„Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, ktorí vykonávajú akýkoľvek stupeň výroby, spracovania alebo distribúcie potravín…, dodržiavajú všeobecné hygienické požiadavky ustanovené v prílohe II…“

13

Článok 5 tohto nariadenia, nazvaný „Analýza nebezpečenstva a kritické kontrolné body“, stanovuje:

„1. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov musia určiť, zaviesť a zachovávať trvalý postup alebo postupy založené na zásadách HACCP.

2. Zásady HACCP uvedené v odseku 1 pozostávajú z:

a)

identifikovania všetkých nebezpečenstiev, ktorým sa musí zabrániť, vylúčiť ich alebo znížiť na prijateľnú úroveň;

b)

identifikovania kritických kontrolných bodov v kroku alebo v krokoch, v ktorých je nutná kontrola na zabránenie alebo vylúčenie nebezpečenstva alebo na jeho zníženie na prijateľnú úroveň;

c)

určenia kritických limitov v kritických kontrolných bodoch, ktoré pre zabránenie, vylúčenie alebo zníženie identifikovaných nebezpečenstiev oddeľujú prijateľnosť od neprijateľnosti;

d)

určenia a zavedenia účinných postupov monitorovania v kritických kontrolných bodoch;

e)

určenia nápravných opatrení, ak monitorovanie ukazuje, že kritický kontrolný bod nie je pod kontrolou;

f)

určenia postupov, ktoré sa musia pravidelne vykonávať na overovanie účinného fungovania opatrení podľa pododsekov a) až e), a

g)

určenia dokumentov a záznamov zodpovedajúcich druhu a veľkosti potravinárskeho podniku na preukázanie účinného uplatňovania opatrení podľa pododsekov a) až f).

…“

14

Príloha II k uvedenému nariadeniu je nazvaná „Všeobecné hygienické požiadavky pre všetkých prevádzkovateľov potravinárskych podnikov (okrem prípadov, na ktoré sa uplatňuje príloha I)“. Jej kapitola I s názvom „Všeobecné požiadavky na potravinárske priestory (iné, ako sú uvedené v kapitole III)“ v bode 2 stanovuje:

„Usporiadanie, riešenie, konštrukcia, umiestnenie a veľkosť potravinárskych priestorov musia

c)

umožňovať správne hygienické praktiky vrátane ochrany proti kontaminácii, a najmä kontrolu škodcov;

…“

15

Kapitola V k tejto prílohe II, nazvaná „Požiadavky na zariadenia“, v bode 1 stanovuje:

„Všetky predmety, príslušenstvo a zariadenia, s ktorým potraviny prichádzajú do styku, musia byť

a)

účinne čistené a tam, kde je to potrebné, dezinfikované. Čistenie a dezinfekcia sa musí vykonávať s dostatočnou frekvenciou, aby sa zabránilo akémukoľvek riziku kontaminácie;

…“

16

Kapitola IX uvedenej prílohy II, nazvaná „Ustanovenia uplatniteľné na potraviny“, v bodoch 2 až 4 stanovuje:

„2.

Suroviny a všetky zložky skladované v potravinárskom podniku sa musia uchovávať vo vhodných podmienkach navrhnutých a určených na to, aby zabraňovali ich škodlivému kazeniu sa a chránili ich pred kontamináciou.

3.

Potraviny sa musia na všetkých stupňoch výroby, spracovania a distribúcie chrániť pred akoukoľvek kontamináciou, ktorá by mohla spôsobiť, že potraviny budú nevhodné na ľudskú spotrebu, škodlivé pre zdravie alebo kontaminované takým spôsobom, že by bolo bezdôvodné očakávať, že by sa mohli v takom stave konzumovať.

4.

Musia sa zaviesť primerané postupy na kontrolu škodcov. …“

Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

17

V nadväznosti na kontroly, ktoré boli vykonané 20. septembra 2020, 25. novembra 2021, 12. januára 2022, 4., 7. a 8. februára 2022, 29. júna 2022, ako aj 6. a 13. júla 2022 v šiestich obchodoch a v jednom sklade prevádzkovaných spoločnosťou Aldi, príslušný orgán v zmysle článku 2 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 852/2004 vyhotovil niekoľko zápisníc, v ktorých v jedenástich prípadoch konštatoval prítomnosť trusu hlodavcov a v troch prípadoch prítomnosť ohlodaných a znečistených výrobkov ponúkaných na predaj v predajni, špinu a riziko kontaminácie, ako aj chýbajúci kontrolný systém pri prijímaní dodaných výrobkov.

18

V dôsledku toho prokuratúra stíhala Aldi za trestný čin, stanovený vnútroštátnym právom, pokiaľ ide o porušenie povinností, ktoré má každý prevádzkovateľ potravinárskeho podniku v zmysle článku 3 bodu 3 nariadenia č. 178/2002, ktoré mu vyplývajú z článku 4 nariadenia č. 852/2004 v spojení s niektorými ustanoveniami prílohy II k tomuto nariadeniu.

19

Rozsudkom z 15. marca 2023 Tribunal correctionnel du Luxembourg, division Neufchâteau (Trestný súd pre provinciu Luxembourg, oddelenie Neufchâteau, Belgicko), oslobodil Aldi od všetkých obvinení, ktoré jej boli uložené.

20

Rozsudkom z 12. februára 2024 Cour d’appel de Liège (Odvolací súd Liège, Belgicko) potvrdil tento rozsudok, pričom konštatoval, že nariadenie č. 852/2004 neukladá prevádzkovateľom potravinárskych podnikov, ktorí pôsobia na akomkoľvek stupni výroby, spracovania alebo distribúcie potravín, povinnosť dosiahnuť výsledok v oblasti kontroly škodcov, ale súbor povinností vynaloženia maximálneho úsilia. Prítomnosť stôp a trusu škodcov v príslušných obchodoch a sklade by teda sama osebe nepredstavovala porušenie tohto nariadenia. Tento súd v tejto súvislosti vychádzal zo zásad HACCP obsiahnutých v článku 5 uvedeného nariadenia a z oznámenia Komisie o realizácii systémov riadenia bezpečnosti potravín so zohľadnením správnej hygienickej praxe a postupov založených na zásadách HACCP vrátane zjednodušovania/flexibility pri realizácii v prípade určitých prevádzkovateľov potravinárskych podnikov ( Ú. v. EÚ C 355, 2022, s. 1 ).

21

Procureur général près la cour d’appel de Liège (generálny prokurátor pri Odvolacom súde Liège, Belgicko) podal odvolanie na Cour de cassation (Kasačný súd, Belgicko), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania, pričom tvrdil, že tento výklad zbavuje požiadavku hygieny a bezpečnosti potravín stanovenú v nariadení č. 852/2004 jej podstaty. Podľa neho sa miera voľnej úvahy, ktorú toto nariadenie ponecháva prevádzkovateľom potravinárskych podnikov, týka len výberu postupov, ktoré sa majú prijať, a nie výsledku, ktorý sa má dosiahnuť. Preto zistenie prítomnosti stôp a trusu škodcov príslušným orgánom postačuje na preukázanie toho, že táto požiadavka nebola dodržaná, pričom tento orgán nie je povinný preukázať, že dotknutý prevádzkovateľ nevyužil všetky možné prostriedky na kontrolu tohto nebezpečenstva.

22

Za týchto okolností Cour de cassation (Kasačný súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Ukladajú povinnosti stanovené v článku 4 ods. 2 [nariadenia č. 852/2004] a v prílohe II k uvedenému nariadeniu, konkrétne v jej kapitole I bode 2 písm. c), kapitole V bode 1 písm. a) a kapitole IX bodoch 2, 3 a 4, prevádzkovateľom veľkoobchodných a maloobchodných potravinárskych podnikov povinnosť dosiahnuť výsledok, v dôsledku čoho zistenie stôp alebo trusu škodcov v predajniach a skladoch postačuje, s výnimkou prípadov vyššej moci, vonkajšej príčiny alebo neodvrátiteľnej vady, na konštatovanie porušenia uvedeného nariadenia, alebo sa na prevádzkovateľov potravinárskych podnikov vzťahuje len povinnosť vynaloženia maximálneho úsilia, t. j. urobiť všetko pre to, aby sa zabránilo výskytu škodcov, v dôsledku čoho samotné zistenie stôp alebo trusu škodcov v predajniach a skladoch príslušným orgánom nepostačuje na konštatovanie porušenia uvedeného nariadenia?“

O prejudiciálnej otázke

O prípustnosti

23

Aldi vo svojich písomných pripomienkach tvrdila, že vzhľadom na to, že nebola stíhaná za porušenie ustanovení kapitoly V bodu 1 písm. a) a kapitoly IX bodu 2 prílohy II k nariadeniu č. 852/2004, pre rozhodnutie v trestnom konaní vo veci samej je relevantný len výklad kapitoly I bodu 2 písm. c) a kapitoly IX bodov 3 a 4 tejto prílohy.

24

V súlade s ustálenou judikatúrou v rámci konania zakotveného v článku 267 ZFEÚ prináleží iba vnútroštátnemu súdu, ktorý prejednáva spor a ktorý nesie zodpovednosť za súdne rozhodnutie, aby so zreteľom na osobitosti veci posúdil tak nevyhnutnosť podania návrhu na začatie prejudiciálneho konania na účely prijatia svojho rozsudku, ako aj relevantnosť otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru. V dôsledku uvedeného, ak sa predložené otázky týkajú výkladu práva Únie, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť (rozsudky z 2. decembra 2025, Stichting Right to Consumer Justice a Stichting App Stores Claims, C‑34/24 , EU:C:2025:936 , bod 39 , ako aj z 18. decembra 2025, Lukoil Bulgaria, C‑260/24 , EU:C:2025:988 , bod 18 a citovaná judikatúra).

25

Súdny dvor môže odmietnuť rozhodnúť o návrhu na začatie prejudiciálneho konania predloženom vnútroštátnym súdom len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nijako nesúvisí s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, ak ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými a právnymi podkladmi nevyhnutnými na poskytnutie užitočnej odpovede na otázky, ktoré mu boli položené (rozsudok z 29. januára 2026, Fondazione Teatro alla Scala di Milano, C‑668/24 , EU:C:2026:60 , bod 35 a citovaná judikatúra).

26

V prejednávanej veci, bez ohľadu na to, či ustanovenia kapitoly V bodu 1 písm. a) a kapitoly IX bodu 2 nariadenia č. 852/2004 boli osobitne uplatnené v rámci trestných konaní vedených proti spoločnosti Aldi, stačí konštatovať, že tieto ustanovenia prispievajú k zabezpečeniu bezpečnosti potravín a sú súčasťou kontextu, s prihliadnutím na ktorý sa má vykladať celá táto príloha. Preto sa nemožno domnievať, že požadovaný výklad uvedených ustanovení nesúvisí s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej alebo že problém nastolený predkladajúcim vnútroštátnym súdom v súvislosti s tými istými ustanoveniami má hypotetickú povahu.

27

Okrem toho Aldi na pojednávaní pred Súdnym dvorom tvrdila, že položená otázka sa netýka výkladu práva Únie, ale uplatnenia trestných sankcií stanovených belgickou právnou úpravou, keďže nariadenie č. 852/2004 neobsahuje žiadne ustanovenie v oblasti trestných sankcií.

28

Ako uviedla generálna advokátka v bode 29 svojich návrhov, predkladajúci vnútroštátny súd sa pýta na rozsah povinností uložených prevádzkovateľom potravinárskych podnikov nariadením č. 852/2004, ktoré výslovne odkazuje na nariadenie č. 178/2002. Tento článok pritom vo svojom článku 17 ods. 2 treťom pododseku ukladá členským štátom povinnosť stanoviť účinné, primerané a odrádzajúce opatrenia a pokuty uplatniteľné v prípade porušenia potravinového práva Únie.

29

Prejednávaná vec preto patrí do pôsobnosti práva Únie, keďže konanie vo veci samej sa týka porušení nariadenia č. 852/2004, ktoré boli pripísané spoločnosti Aldi a ktoré belgický zákonodarca kvalifikoval ako trestné činy, a položená otázka sa skutočne týka výkladu tohto nariadenia.

30

Z vyššie uvedeného vyplýva, že prejudiciálna otázka je prípustná.

O veci samej

31

Na úvod treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry v rámci postupu spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom zavedeného článkom 267 ZFEÚ prináleží Súdnemu dvoru poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď, ktorá mu umožní rozhodnúť spor, ktorý prejednáva. Z tohto hľadiska Súdnemu dvoru prináleží v prípade potreby preformulovať otázky, ktoré sú mu položené. Navyše Súdny dvor môže pri tom vziať do úvahy aj ustanovenia práva Únie, na ktoré sa vnútroštátny súd v znení svojej otázky neodvolával (pozri rozsudky z 20. marca 1986, Tissier, 35/85 , EU:C:1986:143 , bod 9 , ako aj z 1. augusta 2025, Alace a Canpelli, C‑758/24 a C‑759/24 , EU:C:2025:591 , bod 44 ).

32

Svojou jedinou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa ustanovenia uvedené v kapitole I bode 2 písm. c), kapitole V bode 1 písm. a) a kapitole IX bodoch 2 až 4 prílohy II k nariadeniu č. 852/2004 v spojení s článkom 4 ods. 2 a článkom 5 ods. 1 a 2 tohto nariadenia majú vykladať v tom zmysle, že zistenie stôp a trusu škodcov zo strany príslušného orgánu v predajniach a skladoch potravinárskeho podniku postačuje na preukázanie existencie porušenia povinností prevádzkovateľa potravinárskeho podniku, ktorý kontroluje tento podnik, podľa týchto ustanovení, a to bez toho, aby bolo potrebné ďalej preukazovať, že prevádzkovateľ nevyužil všetky možné prostriedky na zabránenie prítomnosti takýchto škodcov.

33

Na úvod treba pripomenúť, že hlavným cieľom nariadenia č. 852/2004 je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, pokiaľ ide o bezpečnosť potravín, ako to vyplýva najmä z odôvodnenia 7 tohto nariadenia. Tento cieľ sám osebe prispieva k dosiahnutiu základného cieľa potravinového práva Únie, a to vysokej úrovne ochrany ľudského života a zdravia, ktorý je tiež uvedený v nariadení č. 178/2002, ako to vyplýva najmä z jeho článku 1 ods. 1.

34

Toto posledné uvedené nariadenie, ako pripomína odôvodnenie 1 nariadenia č. 852/2004, stanovuje tiež ďalšie spoločné zásady a pojmy potravinového práva Únie a vnútroštátneho potravinového práva. Nariadenie č. 178/2002 je teda úzko spojené s nariadením č. 852/2004, ktorého článok 2 ods. 2 stanovuje, že definície stanovené v prvom nariadení sa uplatňujú aj v rámci druhého nariadenia.

35

V prvom rade článok 14 ods. 1 a 2 nariadenia č. 178/2002 stanovuje, že potraviny sa nesmú umiestňovať na trhu, ak „nie sú bezpečné“, t. j. ak sa považujú za zdraviu škodlivé alebo nevhodné na ľudskú spotrebu.

36

Článok 17 ods. 1 tohto nariadenia v spojení s odôvodnením 30 ďalej ukladá prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku, ako je definovaný v článku 3 bode 3 uvedeného nariadenia, primárnu právnu zodpovednosť zabezpečiť vo všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie v podnikoch, ktoré riadia, aby potraviny spĺňali požiadavky potravinového práva, ktoré sa týkajú ich činností, a overovať, či sa také požiadavky plnia. V tomto kontexte článok 1 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 852/2004 stanovuje zásadu, podľa ktorej prvotná zodpovednosť za bezpečnosť potravín zostáva na prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku.

37

Pojem „kontaminácia“ je napokon definovaný v článku 2 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 852/2004 ako prítomnosť alebo zavedenie „nebezpečenstva“, pričom samotný pojem [ohrozenie] je definovaný v článku 3 bode 14 nariadenia č. 178/2002 ako biologický, chemický alebo fyzikálny faktor v potravinách alebo podmienky, za ktorých potraviny môžu vyvolať nepriaznivý účinok na zdravotný stav.

38

Táto široká definícia pojmu „kontaminácia“ svedčí o zjavnej vôli normotvorcu Únie podporovať vysokú úroveň potravinovej bezpečnosti (pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. septembra 2019, A a i., C‑347/17 , EU:C:2019:720 , bod 40 , ako aj z 22. februára 2024, Micreos Food Safety, C‑745/22 , EU:C:2024:160 , bod 42 ).

39

Súdny dvor už spresnil, že význam, ktorý má cieľ zabezpečiť bezpečnosť potravín, a teda zabezpečiť spotrebiteľom vysokú úroveň ochrany, môže odôvodniť negatívne hospodárske dôsledky, dokonca aj značné, vzniknuté určitým prevádzkovateľom potravinárskych podnikov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. septembra 2021, Association of Independent Meat Suppliers a Cleveland Meat Company, C‑579/19 , EU:C:2021:665 , bod 97 ).

40

Práve s prihliadnutím na ciele a zásady pripomenuté v bodoch 33 až 39 tohto rozsudku treba vykladať každé z ustanovení nariadenia č. 852/2004, ktoré sú relevantné pre odpoveď na položenú otázku, na účely účinného vykonania týchto ustanovení.

41

V prvom rade článok 4 ods. 2 nariadenia č. 852/2004 ukladá prevádzkovateľom potravinárskych, ktorí vykonávajú akýkoľvek stupeň výroby, spracovania alebo distribúcie potravín, povinnosť dodržiavať najmä všeobecné hygienické predpisy uvedené v prílohe II k tomuto nariadeniu.

42

Táto povinnosť patrí do rámca „všeobecnej povinnosti“ stanovenej v článku 3 nariadenia č. 852/2004 v spojení s odôvodnením 8 tohto nariadenia, ktoré ukladá prevádzkovateľom potravinárskych podnikov povinnosť zabezpečiť, aby všetky stupne výroby, spracovania a distribúcie potravín pod ich kontrolou spĺňali príslušné hygienické požiadavky ustanovené v tomto nariadení, a to s cieľom zabezpečiť, aby nebola ohrozená bezpečnosť potravín.

43

Pojem „hygiena potravín“ je definovaný v článku 2 ods. 1 písm. a) toho istého nariadenia tak, že zahŕňa opatrenia a podmienky potrebné na kontrolu nebezpečenstiev a na zabezpečenie vhodnosti potraviny na ľudskú spotrebu, berúc do úvahy jej určené použitie.

44

V druhom rade ustanovenia prílohy II k nariadeniu č. 852/2004, na ktorú odkazuje článok 4 ods. 2 tohto nariadenia, stanovujú všeobecné hygienické pravidlá uplatniteľné v zásade na všetkých prevádzkovateľov potravinárskych podnikov. Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa výslovne týka piatich z týchto pravidiel.

45

Po prvé podľa ustanovení kapitoly I bodu 2 písm. c) tejto prílohy II usporiadanie, riešenie, konštrukcia, umiestnenie a veľkosť potravinárskych priestorov musia umožňovať správne hygienické praktiky vrátane ochrany proti kontaminácii, a najmä kontrolu škodcov.

46

Toto ustanovenie tak ukladá povinnosť týkajúcu sa vlastností potravinárskych priestorov, ktoré musia umožniť zavedenie správnych hygienických praktík, aby sa zabránilo „kontaminácii“ týchto potravín v zmysle nariadenia č. 852/2004. Z uvedeného vyplýva, že prítomnosť stôp alebo trusu škodcov v potravinárskych priestoroch, ktorých kontrolu musia prevádzkovatelia potravinárskych podnikov vykonávať, sama osebe nepredstavuje porušenie povinnosti, ktorá týmto prevádzkovateľom vyplýva z kapitoly I bodu 2 písm. c) prílohy II k tomuto nariadeniu, pokiaľ vlastnosti uvedených priestorov môžu umožniť zavedenie takýchto osvedčených praktík.

47

Po druhé ustanovenia kapitoly V bodu 1 písm. a) uvedenej prílohy II stanovujú, že predmety, príslušenstvo a zariadenia, s ktorými potraviny prichádzajú do styku, musia byť účinne čistené, a tam, kde je to potrebné, dezinfikované, a to s dostatočnou frekvenciou, aby sa zabránilo akémukoľvek riziku kontaminácie. Pojem „riziko“ je definovaný v článku 3 bode 9 nariadenia č. 178/2002 ako funkcia pravdepodobnosti nepriaznivého účinku na zdravotný stav a závažnosť tohto účinku vyplývajúceho z ohrozenia.

48

Túto povinnosť čistenia a dezinfikovania s dostatočnou frekvenciou, aby sa zabránilo akémukoľvek riziku kontaminácie, nemožno považovať za splnenú, ak príslušné orgány zistia prítomnosť stôp a trusu škodcov na príslušenstve a zariadeniach, ktoré prichádzajú do styku s potravinami.

49

Po tretie podľa ustanovení kapitoly IX bodu 2 tej istej prílohy II, ktorá sa týka pravidiel uplatniteľných na potraviny, sa suroviny a všetky zložky skladované v potravinárskom podniku musia uchovávať vo vhodných podmienkach navrhnutých a určených na to, aby zabraňovali ich škodlivému kazeniu sa a chránili ich pred kontamináciou.

50

Zo znenia týchto ustanovení, najmä z výrazov „všetky zložky skladované“ a „kontaminácia“ v spojení s cieľom sledovaným nariadením č. 852/2004, ktorý spočíva v zabezpečení vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa v oblasti bezpečnosti potravín, vyplýva, že povinnosť vhodného uskladnenia surovín a zložiek v zmysle uvedených ustanovení nie je dodržaná, ak v skladovacích priestoroch potravinárskeho podniku príslušný orgán zistí nielen prítomnosť stôp alebo trusu škodcov, ale aj ohlodaných a znečistených výrobkov.

51

Po štvrté ustanovenia kapitoly IX bodu 3 prílohy II k nariadeniu č. 852/2004 vyžadujú, že potraviny sa musia na všetkých stupňoch výroby, spracovania a distribúcie chrániť pred akoukoľvek kontamináciou, ktorá by mohla spôsobiť, že potraviny budú nevhodné na ľudskú spotrebu, škodlivé pre zdravie alebo kontaminované takým spôsobom, že by bolo bezdôvodné očakávať, že by sa mohli v takom stave konzumovať.

52

Požiadavka chrániť potraviny pred „akoukoľvek kontamináciou“ na „všetkých stupňoch výroby, spracovania a distribúcie“ týchto potravín spôsobenou biologickými, chemickými alebo fyzikálnymi faktormi, ktoré by mohli spôsobiť, že tieto potraviny nie sú vhodné na ľudskú spotrebu, ako aj cieľ zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia spotrebiteľov znamená, že tieto ustanovenia nie sú dodržané, ak príslušný orgán odhalí potraviny, ktoré sú znečistené a ohlodané škodcami v obchodoch alebo skladoch potravinárskeho podniku.

53

Po piate podľa ustanovení kapitoly IX bodu 4 tejto prílohy II musí každý prevádzkovateľ potravinárskeho podniku zaviesť primerané postupy na kontrolu škodcov v potravinárskom podniku, ktorý kontroluje.

54

Z týchto ustanovení v spojení s cieľom nariadenia č. 852/2004, ktorý spočíva v zabezpečení bezpečnosti potravín a vysokej úrovne ochrany zdravia spotrebiteľov, vyplýva, že zistenie prítomnosti škodcov v predajniach alebo skladoch potravinárskeho podniku príslušným orgánom je dôležitým ukazovateľom prispievajúcim k preukázaniu, že prevádzkovateľ tohto podniku nezaviedol primerané postupy na kontrolu týchto škodcov. Z uvedených ustanovení navyše vyplýva, že opakované konštatovanie prítomnosti takýchto stôp stačí na preukázanie existencie nesplnenia povinnosti prijať takéto primerané metódy.

55

V treťom rade, ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, na účely výkladu ustanovení prílohy II k nariadeniu č. 852/2004 je potrebné zohľadniť najmä článok 5 tohto nariadenia (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. októbra 2011, Astrid Preissl, C‑381/10 , EU:C:2011:638 , bod 26 , ako aj Albrecht a i., C‑382/10 , EU:C:2011:639 , bod 18 ).

56

Podľa článku 5 ods. 1 uvedeného nariadenia v spojení s jeho odôvodnením 12 musia prevádzkovatelia potravinárskych podnikov určiť, zaviesť a zachovávať trvalý postup alebo postupy založené na zásadách HACCP, najmä na postupe uvedenom v článku 5 ods. 2 písm. a) toho istého nariadenia, podľa ktorého títo prevádzkovatelia musia identifikovať všetky nebezpečenstvá, ktorým sa musí zabrániť, vylúčiť ich alebo znížiť na prijateľnú úroveň. Článok 1 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 852/2004 v tejto súvislosti spresňuje, že zodpovednosť prevádzkovateľov potravinárskych podnikov by sa mala posilniť všeobecným zavedením postupov založených na zásadách HACCP spolu s uplatňovaním správnej hygienickej praxe.

57

Z uvedeného vyplýva, že uplatňovanie zásad HACCP v súlade s článkom 5 nariadenia č. 852/2004 nemôže zbaviť prevádzkovateľa potravinárskeho podniku jeho zodpovednosti vyplývajúcej z porušenia ustanovení prílohy II k tomuto nariadeniu v spojení s článkom 4 ods. 2 uvedeného nariadenia.

58

V tejto súvislosti sa nemožno domnievať, že „zjednodušovanie/flexibilita pri realizácii v prípade určitých prevádzkovateľov potravinárskych podnikov“, na ktorú odkazuje oznámenie Komisie citované v bode 20 tohto rozsudku, umožňuje oslobodiť prevádzkovateľa potravinárskeho podniku od jeho povinností podľa ustanovení článku 4 ods. 2 v spojení s prílohou II k nariadeniu č. 852/2004. Ako totiž spresňuje odôvodnenie 16 tohto nariadenia, toto „zjednodušovanie/flexibilita“, ktorej cieľom je umožniť pokračovanie používania tradičných metód, nemôže mať za následok ohrozenie cieľov v oblasti hygieny potravín.

59

Ako v podstate tvrdili francúzska vláda a Európska komisia vo svojich písomných pripomienkach, povinnosti stanovené v článku 4 ods. 2 a článku 5 nariadenia č. 852/2004 sa dopĺňajú s cieľom posilniť zodpovednosť prevádzkovateľov potravinárskych podnikov.

60

V prejednávanej veci podľa informácií poskytnutých predkladajúcim vnútroštátnym súdom opakované kontroly vykonávané počas niekoľkých mesiacov vo viacerých pobočkách dotknutého potravinárskeho podniku odhalili kontamináciu na základe stôp po škodcoch v potravinách, na potravinách a v ich bezprostrednej blízkosti, z ktorých väčšina už bola v štádiu umiestnenia na trh, teda dostupná pre spotrebiteľov.

61

Napokon, keďže z návrhu na začatie prejudiciálneho konania nevyplýva, že v spore vo veci samej dotknutý prevádzkovateľ potravinárskeho podniku namietal existenciu vyššej moci, vonkajšej príčiny alebo neodvrátiteľnej vady, nie je potrebné preskúmať túto časť položenej otázky.

62

S ohľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že:

ustanovenia uvedené v kapitole V bode 1 písm. a) a kapitole IX bodoch 2 a 3 prílohy II k nariadeniu č. 852/2004 v spojení s článkom 4 ods. 2 a článkom 5 ods. 1 a 2 tohto nariadenia sa majú vykladať v tom zmysle, že zistenie stôp a trusu škodcov zo strany príslušného orgánu v predajniach a skladoch potravinárskeho podniku postačuje na preukázanie existencie porušenia povinností prevádzkovateľa potravinárskeho podniku, ktorý kontroluje tento podnik, podľa týchto ustanovení, a to bez toho, aby bolo potrebné ďalej preukazovať, že prevádzkovateľ nevyužil všetky možné prostriedky na zabránenie prítomnosti takýchto škodcov,

ustanovenia uvedené v kapitole IX bode 4 prílohy II k nariadeniu č. 852/2004 v spojení s článkom 4 ods. 2 a článkom 5 ods. 1 a 2 tohto nariadenia sa majú vykladať v tom zmysle, že opakované zistenie takýchto stôp a trusu škodcov príslušným orgánom postačuje na konštatovanie, že uvedený prevádzkovateľ neprijal primerané metódy na kontrolu takýchto škodcov,

ustanovenia uvedené v kapitole I bode 2 písm. c) prílohy II k nariadeniu č. 852/2004 v spojení s článkom 4 ods. 2 a článkom 5 ods. 1 a 2 tohto nariadenia sa majú vykladať v tom zmysle, že na konštatovanie existencie porušenia týchto ustanovení sa vyžaduje, aby sa preukázalo, že vlastnosti priestorov podniku používaných na potraviny neumožňujú zavedenie správnych hygienických praktík.

O trovách

63

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

Ustanovenia uvedené v kapitole V bode 1 písm. a) a kapitole IX bodoch 2 a 3 prílohy II k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín v spojení s článkom 4 ods. 2 a článkom 5 ods. 1 a 2 tohto nariadenia

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

zistenie stôp a trusu škodcov zo strany príslušného orgánu v predajniach a skladoch potravinárskeho podniku postačuje na preukázanie existencie porušenia povinností prevádzkovateľa potravinárskeho podniku, ktorý kontroluje tento podnik, podľa týchto ustanovení, a to bez toho, aby bolo potrebné ďalej preukazovať, že prevádzkovateľ nevyužil všetky možné prostriedky na zabránenie prítomnosti takýchto škodcov.

Ustanovenia uvedené v kapitole IX bode 4 prílohy II k nariadeniu č. 852/2004 v spojení s článkom 4 ods. 2 a článkom 5 ods. 1 a 2 tohto nariadenia

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

opakované zistenie takýchto stôp a trusu škodcov príslušným orgánom postačuje na konštatovanie, že uvedený prevádzkovateľ neprijal primerané metódy na kontrolu takýchto škodcov.

Ustanovenia uvedené v kapitole I bode 2 písm. c) prílohy II k nariadeniu č. 852/2004 v spojení s článkom 4 ods. 2 a článkom 5 ods. 1 a 2 tohto nariadenia

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

na konštatovanie existencie porušenia týchto ustanovení sa vyžaduje, aby sa preukázalo, že vlastnosti priestorov podniku používaných na potraviny neumožňujú zavedenie správnych hygienických praktík.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: francúzština.

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok C-483/24 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik