C-489/24

Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid

proti

X,

SÚDNY DVOR (desiata komora),

v zložení: predseda desiatej komory J. Passer (spravodajca), sudcovia E. Regan a D. Gratsias,

generálna advokátka: L. Medina,

holandská vláda, v zastúpení: M. K. Bulterman a A. Hanje, splnomocnené zástupkyne,

–

maďarská vláda, v zastúpení: Zs. Biró‑Tóth a M. Z. Fehér, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: A. Azema, A. Baeckelmans, F. Blanc a M. Debieuvre, splnomocnené zástupkyne,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálnej advokátky, že vec bude prejednaná bez jej návrhov,

Právny rámec

Právo Únie

3

Odôvodnenia 3 a 18 smernice 2013/32 uvádzajú:

„(3)

Európska rada na svojom osobitnom zasadnutí v Tampere 15. a 16. októbra 1999 súhlasila s prácou vedúcou k vytvoreniu spoločného európskeho azylového systému založenom na plnom a všestrannom uplatňovaní [dohovoru o právnom postavení utečencov podpísaného v Ženeve] 28. júla 1951 [ Zbierka zmlúv Organizácie Spojených národov , zv. 189, s. 150, č. 2545 (1954)], ktorý bol zmenený Newyorským protokolom z 31. januára 1967 (ďalej len ‚Ženevský dohovor‘), potvrdzujúc tak zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia a zabezpečujúc, že nikto nebude vrátený tam, kde bol vystavený prenasledovaniu.

5

Článok 31 uvedenej smernice, nazvaný „Konanie o posúdení žiadosti“, stanovuje:

„1. Členské štáty spracujú žiadosti o medzinárodnú ochranu v konaní o posúdení žiadosti podľa základných zásad a záruk kapitoly II.

2. Členské štáty zabezpečia, aby sa konanie o posúdení žiadosti skončilo čo najskôr bez toho, aby bolo dotknuté primerané a úplné posúdenie.

3. Členské štáty zabezpečia, aby sa konanie o posúdení žiadosti skončilo do šiestich mesiacov od podania žiadosti.

Ak sa o žiadosti rozhoduje v rámci konania stanoveného v nariadení [Európskeho parlamentu a Rady] (EÚ) č. 604/2013 [z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov ( Ú. v. EÚ L 180, 2013, s. 31 )], šesťmesačná lehota začína plynúť od okamihu, keď sa v súlade s uvedeným nariadením určí členský štát zodpovedný za jej posúdenie, žiadateľ sa zdržiava na území daného členského štátu a v jeho veci začal konať príslušný orgán.

…

5. Členské štáty skončia konanie o posúdení žiadosti vždy najneskôr v lehote 21 mesiacov od podania žiadosti.

6. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, keď sa do šiestich mesiacov neprijme rozhodnutie, bol dotknutý žiadateľ:

a)

informovaný o predĺžení lehoty a

b)

„1. Rozhodnutie o žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt podľa článku 28 alebo udelenie povolenia na pobyt na dobu neurčitú podľa článku 33 sa prijme do šiestich mesiacov od prijatia žiadosti.

…

4. Obdobie uvedené v odseku 1 možno predĺžiť o obdobie, ktoré nepresiahne ďalších deväť mesiacov, ak:

…

b)

veľký počet cudzincov žiada o medzinárodnú ochranu súčasne, v dôsledku čoho je v praxi veľmi ťažké skončiť konanie v šesťmesačnej lehote; …

„…

2.13 Rozhodnutie

Lehota na rozhodnutie

[Immigratie‑ en Naturalisatiedienst (Imigračná a naturalizačná služba, Holandsko) (ďalej len ‚IND‘)] prijme rozhodnutie o žiadosti v lehote šiestich mesiacov po podaní žiadosti o udelenie alebo predĺženie povolenia na prechodný pobyt na základe azylu. Túto lehotu možno predĺžiť na základe článku 42 [zákona o cudzincoch z roku 2000].

Od nadobudnutia účinnosti WBV 2022/22 IND využíva možnosť stanovenú v článku 42 ods. 4 písm. b) [zákona o cudzincoch z roku 2000] predĺžiť lehotu o deväť mesiacov v azylových veciach. To znamená, že IND predlžuje zákonnú lehotu na rozhodnutie o všetkých žiadostiach o udelenie povolenia na prechodný pobyt na základe azylu o deväť mesiacov, ak ku dňu nadobudnutia účinnosti WBV 2022/22 ešte neuplynula zákonná lehota na rozhodnutie o žiadosti. Toto predĺženie lehoty na rozhodnutie sa vzťahuje na žiadosti podané do 1. januára 2023.

…“

…

Po uverejnení WBV 2023/3 sa predĺženie lehoty na rozhodnutie o deväť mesiacov uplatňuje aj na žiadosti o azyl podané od 1. januára 2023 do 1. januára 2024.

…“

WBV 2023/26

10

Dňa 27. decembra 2023 štátny tajomník pre spravodlivosť a bezpečnosť prijal Besluit houdende wijziging van de Vreemdelingencirculaire 2000 (rozhodnutie, ktorým sa mení obežník o cudzincoch z roku 2000; ďalej len „WBV 2023/26“), ktorým opätovne zmenil obežník o cudzincoch z roku 2000 takto:

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

11

X podal 17. februára 2023 žiadosť o medzinárodnú ochranu v Holandsku.

12

X zaslal 23. augusta 2023 štátnemu tajomníkovi pre spravodlivosť a bezpečnosť výzvu z dôvodu, že rozhodnutie nebolo prijaté v šesťmesačnej lehote stanovenej v článku 42 ods. 1 zákona o cudzincoch z roku 2000.

13

Štátny tajomník pre spravodlivosť a bezpečnosť pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom tvrdí, že Rechtbank Den Haag (súd v Haagu) nesprávne konštatoval po prvé, že WBV 2023/3 je v rozpore s článkom 31 ods. 3 tretím pododsekom písm. b) smernice 2013/32, pokiaľ ide o žiadosti o azyl podané po 26. júni 2023, teda deväť mesiacov po nadobudnutí účinnosti WBV 2022/22, a po druhé, že po sebe nasledujúce predĺženia musia byť časovo obmedzené vzhľadom na článok 4 ods. 1 smernice 2013/32. Štátny tajomník pre spravodlivosť a bezpečnosť sa domnieva, že môže využiť možnosť predĺžiť lehotu na vydanie rozhodnutia o deväť mesiacov, aj keď tak už urobil predtým, za predpokladu, že prílev žiadateľov o azyl je taký, že táto predĺžená lehota je nevyhnutná na primerané a úplné vybavenie žiadostí o azyl. Poukazuje na nárast počtu žiadostí o azyl v roku 2023 v porovnaní s rokom 2022 a tvrdí, že stále čelí omeškaniam pri vybavovaní žiadostí o azyl napriek opatreniam prijatým na skrátenie času na vybavovanie týchto žiadostí a na zvýšenie počtu vydaných rozhodnutí.

17

Na podporu svojho vzájomného odvolania X tvrdí, že Rechtbank Den Haag (súd v Haagu) nesprávne rozhodol, že článok 31 ods. 3 tretí pododsek písm. b) smernice 2013/32 sa môže uplatniť na situáciu, ktorej čelí štátny tajomník pre spravodlivosť a bezpečnosť. Postupné zvyšovanie počtu žiadostí o azyl totiž nepatrí do pôsobnosti tohto ustanovenia. Predĺženie lehoty na rozhodnutie na základe WBV 2022/22, ako aj WBV 2023/3 je preto nezákonné.

18

Predkladajúci vnútroštátny súd sa domnieva, že napriek tomu, že návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý bol predtým predložený Súdnemu dvoru a ktorý viedol k vydaniu rozsudku z 8. mája 2025, Zimir ( C‑662/23 , EU:C:2025:3 ), sa týka výkladu tých istých ustanovení práva Únie, je potrebné položiť Súdnemu dvoru doplňujúce otázky s cieľom zistiť, či je štátny tajomník pre spravodlivosť a bezpečnosť oprávnený prostredníctvom WBV 2023/3 opätovne predĺžiť lehotu na prijatie rozhodnutia o žiadostiach o azyl.

2.

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku:

a)

Za akých podmienok môže rozhodujúci orgán uplatniť článok 31 ods. 3 tretí pododsek písm. b) smernice [2013/32] viackrát po sebe a za akých podmienok je celková dĺžka obdobia, počas ktorého môže rozhodujúci orgán uplatniť toto ustanovenie viackrát po sebe, časovo obmedzená?

b)

Do akej miery môže alebo musí súd pri odpovedi na otázku, či bol rozhodujúci orgán oprávnený predĺžiť lehotu na rozhodnutie v nadväznosti na predchádzajúce rozhodnutie o predĺžení lehoty, zohľadniť nárast počtu žiadostí o azyl, a to aj v porovnaní s obdobím pred predchádzajúcim rozhodnutím o predĺžení lehoty, a úsilie, ktoré rozhodujúci orgán vynaložil na zvýšenie nedostatočnej rozhodovacej kapacity, aby zabezpečil – vzhľadom na článok 4 ods. 1 smernice [2013/32] – primerané a úplné posúdenie žiadostí o azyl?“

Možnosť členských štátov predĺžiť šesťmesačnú lehotu na posúdenie žiadostí o medzinárodnú ochranu podľa tohto ustanovenia je teda podmienená splnením troch vzájomne úzko súvisiacich a kumulatívnych podmienok, a to po prvé, aby takéto žiadosti boli podané „súčasne“, po druhé, aby tieto žiadosti podal „veľký počet“ štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti, a po tretie, aby bolo „pre orgány členského štátu v praxi veľmi ťažké skončiť konanie v šesťmesačnej lehote“. Tieto podmienky, ktoré sú vo vzájomnej závislosti, sa musia vykladať spoločne (rozsudok z 8. mája 2025, Zimir, C‑662/23 , EU:C:2025:326 , bod 33 ).

24

Súdny dvor opakovane rozhodol, že v súlade s článkom 31 ods. 3 tretím pododsekom písm. b) smernice 2013/32 šesťmesačnú lehotu stanovenú na posúdenie žiadostí o medzinárodnú ochranu, uvedenú v článku 31 ods. 3 prvom pododseku tejto smernice, môže členský štát predĺžiť o deväť mesiacov v prípade, že v krátkom časovom období dôjde k výraznému nárastu počtu týchto žiadostí v porovnaní s obvyklým a predvídateľným trendom v tomto členskom štáte, čo vylučuje situáciu charakterizovanú postupným nárastom počtu uvedených žiadostí počas dlhého obdobia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. mája 2025, Zimir, C‑662/23 , EU:C:2025:326 , bod 49 ).

25

V súvislosti s otázkou, či a za akých podmienok článok 31 ods. 3 tretí pododsek písm. b) smernice 2013/32 umožňuje členskému štátu viackrát po sebe rozhodnúť o predĺžení lehoty na konanie o posúdení žiadosti, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry sa na účely výkladu ustanovenia práva Únie musí zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je toto ustanovenie súčasťou (pozri rozsudky zo 17. novembra 1983, Merck, 292/82 , EU:C:1983:335 , bod 12 , a z 11. decembra 2025, GKV‑Spitzenverband, C‑743/23 , EU:C:2025:954 , bod 41 ).

29

Pokiaľ ide o cieľ sledovaný smernicou 2013/32, z jej odôvodnení 3 a 18 vyplýva, že jej cieľom je vytvoriť spoločný európsky azylový systém, v ktorom by sa malo o žiadostiach o medzinárodnú ochranu rozhodnúť čo najskôr po vykonaní primeraného a úplného posúdenia týchto žiadostí bez toho, aby bola dotknutá možnosť predĺžiť v súlade s článkom 31 ods. 3 tretím pododsekom tejto smernice šesťmesačnú lehotu stanovenú v jej článku 31 ods. 3 prvom pododseku s cieľom reagovať na osobitné situácie, ktoré odôvodňujú dlhšiu lehotu na posúdenie, aby bolo možné zaručiť takéto primerané a úplné posúdenie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. mája 2025, Zimir, C‑662/23 , EU:C:2025:326 , body 43 a 44 ).

30

Tak z kontextu, do ktorého patrí článok 31 ods. 3 tretí pododsek písm. b) smernice 2013/32, ako aj z cieľa sledovaného touto smernicou vyplýva, že nie je dôvod na to, aby sa a priori vylúčilo, že členský štát môže viackrát po sebe rozhodnúť o predĺžení lehoty na konanie o posúdení žiadostí o medzinárodnú ochranu, ktoré mu boli predložené, pokiaľ sú splnené tri podmienky uvedené v bode 23 tohto rozsudku a ak sa konanie o posúdení konkrétnej žiadosti o medzinárodnú ochranu skončí najneskôr v lehote 21 mesiacov od podania žiadosti.

31

Ako však bolo pripomenuté v bode 24 tohto rozsudku, výklad článku 31 ods. 3 tretieho pododseku písm. b) smernice 2013/32 umožňujúci členskému štátu predĺžiť túto lehotu v prípade postupného nárastu počtu týchto žiadostí počas dlhého obdobia by ohrozil cieľ sledovaný touto smernicou.

Po prvom predĺžení lehoty uplatniteľnej na konanie o posúdení žiadosti na základe článku 31 ods. 3 tretieho pododseku písm. b) smernice 2013/32 dotknutý členský štát teda bude môcť využiť rovnakú možnosť na opätovné predĺženie tejto lehoty – predovšetkým s cieľom zohľadniť zvýšenie, hoci aj nepodstatné, počtu žiadostí o azyl v porovnaní s obdobím, na ktoré sa vzťahuje predchádzajúce rozhodnutie o predĺžení – len v prípade, že dokáže v riadne odôvodnenom rozhodnutí uviesť konkrétne dôkazy, že napriek úsiliu, ktoré vynaložil na zvládnutie vybavenia prílevu žiadostí o medzinárodnú ochranu podaných v rovnakom čase, nemal dostatok času na to, aby rozhodujúcemu orgánu poskytol primerané a dostatočné prostriedky, najmä formou náboru kompetentného personálu a jeho odbornej prípravy s cieľom umožniť danému orgánu primerane a úplne vybaviť žiadosti o medzinárodnú ochranu v lehote šiestich mesiacov stanovenej v článku 31 ods. 3 prvom pododseku tejto smernice.

35

Okrem toho v súlade s článkom 31 ods. 6 smernice 2013/32 musia byť dotknutí žiadatelia o medzinárodnú ochranu jednak informovaní rozhodujúcim orgánom o tom, že členský štát, pod ktorý spadajú, sa rozhodol predĺžiť lehotu na konanie o posúdení ich žiadosti, a jednak, ak o to požiadajú, dostať všetky informácie o dôvodoch tohto predĺženia a o lehote, v ktorej môže byť o ich žiadosti rozhodnuté.

36

sa má vykladať v tom zmysle, že:

členský štát môže viackrát po sebe rozhodnúť o predĺžení lehoty uplatniteľnej na konanie o posúdení žiadostí o medzinárodnú ochranu, ktoré mu boli predložené, pokiaľ tento členský štát môže preukázať na jednej strane, že napriek úsiliu, ktoré vynaložil na zvládnutie vybavenia prílevu žiadostí o medzinárodnú ochranu podaných v rovnakom čase, nemal dostatok času na splnenie svojej povinnosti poskytnúť rozhodujúcemu orgánu primerané a dostatočné prostriedky na primerané a úplné vybavenie týchto žiadostí, a na druhej strane, že celková dĺžka po sebe nasledujúcich predĺžení nepresiahne ani čas, ktorý je nevyhnutný na splnenie tejto povinnosti, ani maximálnu lehotu 21 mesiacov od podania konkrétnej žiadosti o medzinárodnú ochranu.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: holandčina.

( i ) Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.