C-490/24
ECLI:EU:C:2026:89
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62024CJ0490
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62024CJ0490
ROZSUDOK
SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)
z 12. februára 2026 ( *1 )
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel – Smernica 2009/103/ES – Článok 12 ods. 1 – Povinnosť poistného krytia zodpovednosti za ujmu na zdraví, ktorá je dôsledkom prevádzky vozidla, spôsobenú všetkým cestujúcim okrem vodiča – Rozsah – Dopravná nehoda s účasťou jediného vozidla – Škody, ktoré utrpel vodič vozidla v dôsledku zásahu cestujúceho do vedenia tohto vozidla“
Vo veci C‑490/24,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd, Holandsko) z 5. júla 2024 a doručený Súdnemu dvoru 12. júla 2024, ktorý súvisí s konaním:
Stichting Koskea , konajúca ako správca majetku ED,
proti
Nationale Nederlanden Schadeverzekering Maatschappij NV , vykonávajúca činnosť pod obchodným menom Reaal Schadeverzekering NV,
SÚDNY DVOR (štvrtá komora),
v zložení: predseda štvrtej komory I. Jarukaitis (spravodajca), predseda tretej komory C. Lycourgos, vykonávajúci funkciu sudcu štvrtej komory, sudcovia M. Condinanzi, N. Jääskinen a R. Frendo,
generálny advokát: A. Biondi,
tajomník: A. Lamote, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 12. júna 2025,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
–
Nationale Nederlanden Schadeverzekering Maatschappij NV, vykonávajúca činnosť pod obchodným menom Reaal Schadeverzekering NV, v zastúpení: D. M. de Knijff a S. van der Keur, advocaten,
–
holandská vláda, v zastúpení: M. K. Bulterman a A. Hanje, splnomocnené zástupkyne,
–
Európska komisia, v zastúpení: G. Goddin, A. Manzaneque Valverde a P. Vanden Heede, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 25. septembra 2025,
vyhlásil tento
Rozsudok
1
Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 12 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti ( Ú. v. EÚ L 263, 2009, s. 11 ).
2
Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Stichting Koskea, nadáciou konajúcou ako správca majetku ED, a spoločnosťou Nationale Nederlanden Schadeverzekering Maatschappij NV (ďalej len „Nationale Nederlanden“), vykonávajúcou činnosť pod obchodným menom Reaal Schadeverzekering NV, vo veci rozsahu krytia, ktoré má byť poskytnuté prostredníctvom povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel.
Právny rámec
Právo Únie
3
Odôvodnenia 21 a 23 smernice 2009/103 znejú:
„(21)
Rodinným príslušníkom poistenca, vodiča alebo akejkoľvek inej zodpovednej osoby by mala byť zabezpečená ochrana porovnateľná s ochranou poskytovanou tretím stranám, v každom prípade, pokiaľ ide o ich osobné ujmy.
…
(23)
Najväčším úspechom platných právnych predpisov je zahrnutie každého cestujúceho vo vozidle do poistného krytia. Tento cieľ by bol ohrozený, keby vnútroštátne právne predpisy alebo akékoľvek zmluvné ustanovenie obsiahnuté v poistnej zmluve vylučovalo cestujúcich z poistného krytia, pretože vedeli alebo mali vedieť, že vodič vozidla bol v čase nehody pod vplyvom alkoholu alebo inej omamnej látky. … Krytie týchto cestujúcich v rámci povinného poistenia motorového vozidla nepredurčuje zodpovednosť, ktorú na seba mohli prevziať podľa platných vnútroštátnych právnych predpisov, ani úroveň stanovenia výšky odškodného škôd pri konkrétnej nehode.“
4
Podľa článku 1 bodu 1 tejto smernice „vozidlo“ znamená akékoľvek motorové vozidlo určené na pohyb po pevnine s mechanickým pohonom, ktoré sa však neprevádzkuje na koľajniciach, a akékoľvek prípojné vozidlo, pripojené alebo nepripojené.
5
Článok 3 uvedenej smernice, nazvaný „Povinnosť poistiť motorové vozidlo“, stanovuje:
„Každý členský štát prijme v súlade s článkom 5 všetky vhodné opatrenia, aby zabezpečil, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou vozidiel obvykle sa nachádzajúcich na jeho území je pokrytá poistením.
Rozsah krytia zodpovednosti a podmienky tohto krytia sa určia na základe opatrení uvedených v prvom pododseku.
…
Poistenie uvedené v prvom pododseku povinne pokrýva škodu na majetku, ako aj ujmy na zdraví.“
6
Článok 5 tejto smernice poskytuje členským štátom za určitých podmienok možnosť konať odchylne od ustanovení článku 3 tejto smernice, pokiaľ ide o určité fyzické alebo právnické osoby, verejnoprávne alebo súkromnoprávne.
7
Článok 12 smernice 2009/103 s názvom „Osobitné skupiny poškodených“ uvádza:
„1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 13 ods. 1 druhý pododsek, poistenie uvedené v článku 3 bude pokrývať zodpovednosť za ujmu na zdraví, ktorá je dôsledkom prevádzky vozidla, spôsobenú všetkým cestujúcim okrem vodiča.
2. Rodinní príslušníci poistenca, vodiča alebo akejkoľvek inej osoby zodpovednej podľa občianskeho práva v prípade nehody a ktorej zodpovednosť je krytá poistením uvedeným v článku 3, nesmú byť na základe toho vzťahu vylúčené z poistenia, pokiaľ ide o ujmy na ich zdraví.
3. Poistenie uvedené v článku 3 pokrýva ujmu na zdraví a škodu na majetku, ktorú utrpia chodci, cyklisti a iní nemotorizovaní užívatelia ciest, ktorí sú v dôsledku nehody s účasťou motorového vozidla oprávnení na náhradu škody v súlade s vnútroštátnym občianskym právom.
Tento článok sa nedotýka zodpovednosti za škodu, ani výšky náhrady škody.“
8
V zmysle článku 13 tejto smernice, nazvaného „Vylučovacie doložky“:
„1. Každý členský štát prijme všetky vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že na účely článku 3, všetky právne predpisy alebo zmluvné ustanovenia obsiahnuté v poistnej zmluve vydanej v súlade s článkom 3, sa budú považovať za neplatné, pokiaľ ide o nároky tretích osôb poškodených nehodou, v prípadoch, ak vylučujú z poistenia používanie alebo riadenie vozidla:
a)
osoby, ktoré nie sú výslovne alebo nevýslovne oprávnené;
b)
osoby, ktoré nevlastnia preukaz umožňujúci im viesť príslušné vozidlo;
c)
osoby, ktoré nespĺňajú zákonné technické požiadavky týkajúce sa stavu a bezpečnosti príslušného vozidla.
Právne predpisy alebo ustanovenia uvedené v prvom pododseku písm. a) sa však môžu uplatniť voči osobám, ktoré dobrovoľne vstúpili do vozidla, ktoré spôsobilo škodu alebo ujmu, v prípade keď poisťovateľ môže preukázať, že vedeli, že vozidlo bolo odcudzené.
…
3. Členské štáty vykonajú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa každé zákonné alebo zmluvné ustanovenie obsiahnuté v poistení, ktoré vylučuje cestujúceho z takého krytia na základe toho, že vedel alebo mal vedieť, že vodič vozidla bol v čase nehody pod vplyvom alkoholu alebo inej omamnej látky, považovalo za neplatné, pokiaľ ide o nároky na náhradu škody takéhoto cestujúceho.“
9
Smernica 2009/103, ako vyplýva z jej článku 29, zrušila a nahradila smernicu Rady 72/166/EHS z 24. apríla 1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti ( Ú. v. ES L 103, 1972, s. 1 ; Mim. vyd. 06/001, s. 10), druhú smernicu Rady 84/5/EHS z 30. decembra 1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel ( Ú. v. ES L 8, 1984, s. 17 ; Mim. vyd. 06/007, s. 3), tretiu smernicu Rady 90/232/EHS zo 14. mája 1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel ( Ú. v. ES L 129, 1990, s. 33 ; Mim. vyd. 06/001, s. 129), smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/26/ES zo 16. mája 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o zmene a doplnení smerníc Rady 73/239/EHS a 88/357/EHS (štvrtá smernica o poistení motorových vozidiel) ( Ú. v. ES L 181, 2000, s. 65 ; Mim. vyd. 06/003, s. 331), ako aj smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/14/ES z 11. mája 2005, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 72/166/EHS, 84/5/EHS, 88/357/EHS a 90/232/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/26/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel ( Ú. v. EÚ L 149, 2005, s. 14 ), zmenené a doplnené smernicami uvedenými v časti A prílohy I k tejto smernici 2009/103.
Holandské právo
10
Ustanovenie § 4 ods. 1 Wet betreffende verplichte verzekering tegen wettelijke aansprakelijkheid inzake motorrijtuigen (zákon o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla) z 30. mája 1963 (Stb. 1963, č. 228), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „WAM“), znie:
„Poistenie nemusí pokrývať zodpovednosť za škodu spôsobenú vodičovi motorového vozidla, ktoré spôsobilo nehodu.“
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
11
Na konci roka 2016 bol ED obeťou dopravnej nehody, keď šoféroval minibus patriaci futbalovému klubu, v ktorom sedel bývalý tréner tohto klubu a dvaja jeho členovia. Keď minibus išiel rýchlosťou približne 70 km/h, bývalý tréner, ktorý sedel vzadu na pravej strane, náhle zatiahol za ručnú brzdu vozidla. Minibus dostal šmyk a narazil do viacerých stĺpov. ED a člen klubu, ktorý sedel na prednom sedadle spolujazdca, boli vymrštení z vozidla. Tento člen klubu zomrel v dôsledku svojich zranení. ED bol ťažko zranený a v dôsledku tejto nehody trpí trvalými, veľmi vážnymi následkami. Bývalý tréner a ďalší člen klubu boli ľahko zranení.
12
Futbalový klub, ktorý je vlastníkom minibusu, uzavrel poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel so spoločnosťou Reaal Schadeverzekering, ktorá sa následne zlúčila so spoločnosťou Nationale Nederlanden. Klub okrem toho uzavrel poistenie škody spôsobenej cestujúcim a vodičovi v spoločnosti Nationale Nederlanden (ďalej len „poistenie škody“).
13
Pokiaľ ide o vlastné odškodnenie spôsobené nehodou, ED, prostredníctvom nadácie Stichting Koskea, ktorá spravuje jeho majetok a chráni jeho záujmy, požiadal Nationale Nederlanden o krytie tejto škody v rámci tohto poistenia škody. V januári 2020 advokát tejto spoločnosti informoval ED, že nie je krytý uvedeným poistením škody, pretože zo správy polície o priebehu nehody vyplýva, že sa posadil za volant minibusu po požití alkoholu a bol pod jeho vplyvom. Advokát tiež uviedol, že nie je krytý ani povinným poistením zodpovednosti za škody v súlade s WAM, pretože toto poistenie nepokrýva škodu, ktorú utrpel vodič.
14
Stichting Koskea, konajúca v mene a na účet ED, podala žalobu na Rechtbank Noord‑Nederland (Súd provincie Severné Holandsko, Holandsko), ktorou sa domáhala, aby sa rozhodlo, že Nationale Nederlanden je na základe WAM povinná nahradiť dotknutej osobe škodu, ktorá jej vznikla, alebo ktorá jej ešte len vznikne. Na podporu tejto žaloby táto nadácia najmä uviedla, že vylúčenie krytia škody, ktorú utrpel vodič vozidla, z povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, stanovené v článku 4 ods. 1 WAM, sa v prejednávanej veci neuplatňuje, keďže hoci ED sedel za volantom vozidla v čase nehody, nemôže sa považovať za vodiča v zmysle tohto ustanovenia, pretože bývalý tréner tým, že zatiahol za ručnú brzdu, konal ako vodič.
15
Rozsudkom z 22. októbra 2020 tento súd tejto žalobe vyhovel. V podstate sa domnieval, že od okamihu, keď bývalý tréner zatiahol za ručnú brzdu, ED už nebol schopný skutočne riadiť minibus, a v dôsledku toho ho už nemožno považovať za jeho vodiča v zmysle článku 4 ods. 1 WAM.
16
Nationale Nederlanden podala proti tomuto rozsudku odvolanie na Gerechtshof Arnhem‑Leeuwarden (Odvolací súd Arnhem‑Leeuwarden, Holandsko). Rozsudkom z 13. decembra 2022 tento súd zrušil uvedený rozsudok v podstate z dôvodu, že ED nestratil svoje postavenie vodiča tým, že bývalý tréner zatiahol za ručnú brzdu. V tejto súvislosti konštatoval, že ED zostal osobou, ktorá sedela za volantom na sedadle vodiča, naštartoval vozidlo, určil jeho rýchlosť a zvolil smer jazdy. Podľa tohto súdu teda ovládal vozidlo a skutočnosť, že bývalý tréner náhle zatiahol za ručnú brzdu, a tým vykonal úkon súvisiaci s riadením vozidla, na tom nič nemení.
17
Stichting Koskea podala kasačný opravný prostriedok na Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd, Holandsko), vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania. Pred týmto súdom tvrdí, že ED nemohol byť považovaný za vodiča minibusu po tom, ako bývalý tréner zatiahol za ručnú brzdu, čím mu znemožnil v skutočnosti riadiť toto vozidlo.
18
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, uvádza, že holandský zákonodarca článkom 4 ods. 1 WAM transponoval článok 1 prvý odsek smernice 90/232, ktorý sa stal článkom 12 ods. 1 smernice 2009/103, podľa ktorého povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel musí pokrývať zodpovednosť za ujmu na zdraví spôsobenú všetkých cestujúcich okrem vodiča. Konštatuje však, že tento pojem „vodič“ nie je definovaný ani v tejto smernici, ani v smerniciach, ktoré táto smernica nahradila.
19
Súdny dvor vo svojej judikatúre v tejto oblasti vždy zdôrazňoval dôležitosť ochrany cestujúcich, ktorí sa stali obeťami dopravnej nehody, ako aj cieľ zabezpečiť, aby povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel umožňovalo všetkým cestujúcim, ktorí sa stali obeťami dopravnej nehody spôsobenej vozidlom, získať náhradu za škodu, ktorú utrpeli. Z tejto judikatúry však tiež vyplýva, že článok 12 ods. 1 smernice 2009/103 rozlišuje medzi vodičom a ostatnými cestujúcimi.
20
Vzhľadom na tieto skutočnosti sa vnútroštátny predkladajúci súd pýta, či článok 12 ods. 1 smernice 2009/103 treba vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu uvedené v tomto ustanovení musí pokrývať zodpovednosť za ujmu, ktorú utrpel pôvodný vodič príslušného vozidla, keď do vedenia tohto vozidla zasiahol spolujazdec, a v dôsledku tohto zásahu došlo k nehode. Ak áno, domnieva sa, že vzniká otázka, či právo Únie stanovuje určité požiadavky, ktoré by mal zohľadniť pri posudzovaní, či za okolností, o aké ide v konaní vo veci samej, osoba, ktorá v čase nehody sedela za volantom vozidla, stratila postavenie vodiča a môže sa preto domáhať ochrany vyplývajúcej zo smernice 2009/103.
21
Za týchto okolností Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd, Holandsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:
„1.
Má sa článok 12 ods. 1 [smernice 2009/103] vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu má pokrývať ujmu, ktorú utrpel (pôvodný) vodič v situácii, keď do vedenia motorového vozidla zasiahol cestujúci, a v dôsledku tohto zásahu došlo k nehode?
2.
V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, vyplývajú z práva Únie určité požiadavky, ktoré musí vnútroštátny súd zohľadniť pri posudzovaní, či vodič v zmysle článku 12 ods. 1 smernice 2009/103 stratil za daných okolností postavenie vodiča a či prichádza do úvahy jeho ochrana ako cestujúceho podľa všeobecného pravidla?“
O prejudiciálnych otázkach
O prvej otázke
22
Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 12 ods. 1 smernice 2009/103 vykladať v tom zmysle, že ujma, ktorá vznikla vodičovi vozidla, ktoré sa ako jediné zúčastnilo dopravnej nehody, nemusí byť krytá povinným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel stanoveným touto smernicou, a to ani vtedy, ak do vedenia tohto vozidla zasiahol cestujúci a tento zásah spôsobil túto nehodu.
23
Podľa ustálenej judikatúry treba pri výklade ustanovenia práva Únie zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (pozri rozsudky zo 17. novembra 1983, Merck, 292/82 , EU:C:1983:335 , bod 12 , ako aj z 30. októbra 2025, Killybegs Fishing Enterprises a i., C‑546/24 , EU:C:2025:844 , bod 16 ).
24
Z ustálenej judikatúru tiež vyplýva, že určenie významu a rozsahu pojmov, ktoré právo Únie nedefinuje a neodkazuje na právo členských štátov, sa musí vykonať podľa ich obvyklého významu v bežnom jazyku, pričom sa zároveň zohľadnia súvislosti, v ktorých sa používajú, ako aj účel sledovaný právnou úpravou, v ktorej sa nachádzajú (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. októbra 2011, Brüstle, C‑34/10 , EU:C:2011:669 , body 25 a 31 , ako aj citovanú judikatúru, a z 5. septembra 2024, BIOR, C‑344/23 , EU:C:2024:696 , bod 40 ).
25
V prvom rade, pokiaľ ide o znenie článku 12 ods. 1 smernice 2009/103, treba pripomenúť, že podľa tohto ustanovenia, bez toho, aby bol dotknutý článok 13 ods. 1 druhý pododsek tejto smernice, ktorý stanovuje výnimku, ktorá nie je relevantná v rámci konania vo veci samej, poistenie uvedené v článku 3 uvedenej smernice pokrýva zodpovednosť za ujmu na zdraví, ktorá je dôsledkom prevádzky vozidla, spôsobenú „všetkým cestujúcim okrem vodiča“.
26
Podľa článku 3 prvého odseku tejto smernice, s výhradou uplatnenia článku 5 tejto smernice, ktorý stanovuje odchýlky od povinnosti poistenia motorových vozidiel, ktoré nie sú relevantné pre vec, o ktorú ide vo veci samej, každý členský štát prijme všetky vhodné opatrenia, aby zabezpečil, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou vozidiel obvykle sa nachádzajúcich na jeho území je pokrytá poistením.
27
Smernica 2009/103, podobne ako smernice, ktoré nahradila, nedefinuje pojem „vodič“ ani pojem „cestujúci“ a neodkazuje ani na právo členských štátov na účely definovania ich rozsahu. Pokiaľ ide o obvyklý význam týchto pojmov v bežnom jazyku, je potrebné poznamenať, že pojem „vodič“ označuje osobu, ktorá vedie alebo riadi niečo alebo niekoho. V súvislosti s vozidlom sa tento pojem vzťahuje na osobu, ktorá sedí za volantom, alebo ovláda vozidlo a riadi ho. Pojem „cestujúci“ sa vzťahuje na osobu, ktorá je prepravovaná vo vozidle a neriadi ho.
28
Na základe týchto skutočností možno z pojmov uvedených v článku 12 ods. 1 smernice 2009/103 vyvodiť, že vo vozidle môže byť viacero „cestujúcich okrem vodiča“, ale v zásade môže byť vo vozidle v jednom okamihu len jeden vodič. S výnimkou osobitných prípadov, najmä v prípade asistovaného riadenia s cieľom získať vodičský preukaz, na ktoré sa môžu vzťahovať osobitné pravidlá, pojem „vodič“ zvyčajne označuje osobu, ktorá riadi vozidlo, alebo sedí za volantom a určuje smer, zatiaľ čo pojem „cestujúci“ označuje osobu, ktorá sedí na inom mieste v danom vozidle a neriadi ho. Toto ustanovenie napokon nestanovuje, že zodpovednosť za škody, ktoré vznikli „vodičovi“ vozidla, musí byť krytá poistením uvedeným v článku 3 uvedenej smernice.
29
V druhom rade, pokiaľ ide o kontext, do ktorého patrí článok 12 ods. 1 smernice 2009/103, treba po prvé uviesť, že pojem „vozidlo“ je definovaný v článku 1 bode 1 tejto smernice, a to tak, že znamená akékoľvek motorové vozidlo určené na pohyb po pevnine s mechanickým pohonom, ktoré sa však neprevádzkuje na koľajniciach, a akékoľvek prípojné vozidlo, pripojené alebo nepripojené
30
Vozidlo v zmysle tejto smernice je nevyhnutne ovládané mechanickým pohonom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. októbra 2023, KBC Verzekeringen, C‑286/22 , EU:C:2023:767 , body 37 , 38 a 40 ), v dôsledku čoho každé vozidlo v prevádzke má v zásade, s výnimkou autonómnych vozidiel, vodiča a kokpit, pričom vodič je osoba, ktorá vo vnútri vozidla ovláda, alebo je v schopná ovládať mechanický pohon vozidla na účely jeho pohybu, pričom sedí za volantom.
31
Po druhé, ak článok 3 štvrtý odsek smernice 2009/103 stanovuje, že poistenie uvedené v prvom pododseku musí povinne pokrývať škodu na majetku, ako aj ujmy na zdraví, z kombinovaného výkladu tohto ustanovenia s článkom 12 ods. 1 tejto smernice vyplýva, že ide najmä o ujmu na zdraví spôsobenú „všetkým cestujúcim okrem vodiča“.
32
Po tretie podľa článku 12 ods. 2 uvedenej smernice rodinní príslušníci poistenca, vodiča alebo akejkoľvek inej osoby zodpovednej podľa občianskeho práva v prípade nehody a ktorej zodpovednosť je krytá poistením uvedeným v článku 3 tejto smernice, nesmú byť na základe toho vzťahu vylúčení z poistenia, pokiaľ ide o ujmy na ich zdraví. Podľa článku 12 ods. 3 prvého pododseku smernice 2009/103 navyše poistenie uvedené v jej článku 3 pokrýva ujmu na zdraví a škodu na majetku, ktorú utrpia chodci, cyklisti a iní nemotorizovaní užívatelia ciest, ktorí sú v dôsledku nehody s účasťou motorového vozidla oprávnení na náhradu škody v súlade s vnútroštátnym občianskym právom. Okrem toho článok 13 ods. 3 tejto smernice uvádza, že členské štáty vykonajú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa každé zákonné alebo zmluvné ustanovenie obsiahnuté v poistení, ktoré vylučuje cestujúceho z takého krytia na základe toho, že vedel alebo mal vedieť, že vodič vozidla bol v čase nehody pod vplyvom alkoholu alebo inej omamnej látky, považovalo za neplatné, pokiaľ ide o nároky na náhradu škody takéhoto cestujúceho.
33
Tieto ustanovenia, podobne ako článok 12 ods. 1 smernice 2009/103, rozlišujú vodiča vozidla od ostatných osôb, ktoré mohli byť vo vozidle, ako aj od ostatných účastníkov cestnej premávky, ktorí sa nenachádzajú vo vozidle, ale môžu byť dotknutí dopravnou nehodou s účasťou motorového vozidla. Kategórie poškodených pri nehode sú tak v podstate určené v protiklade k vodičovi vozidla zúčastneného na nehode.
34
Po štvrté treba poznamenať, že v súlade s článkom 12 ods. 3 druhým pododsekom tejto smernice článok 12 tejto smernice sa nedotýka zodpovednosti za škodu ani výšky náhrady škody. Na základe toho úloha, ktorú zohral jeden alebo druhý pasažier vozidla, v prejednávanej veci cestujúci, ktorý zatiahol za ručnú brzdu, mohol zohrávať v priebehu nehody, a tým aj pri vzniku škody, môže podľa režimu zodpovednosti za škodu platného v členskom štáte, na ktorého území došlo k nehode, určiť, ktorá osoba je zodpovedná podľa občianskeho práva za nehodu, a mať vplyv na výšku náhrady škody. Tieto posledné aspekty sa však líšia od osobného rozsahu krytia povinným poistením stanoveným smernicou 2009/103.
35
V tejto súvislosti Súdny dvor opakovane konštatoval, že povinnosť krytia poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú tretím osobám motorovými vozidlami sa odlišuje od rozsahu náhrady tejto škody v rámci zodpovednosti za škodu. Zatiaľ čo tá prvá je definovaná a zaručená právnou úpravou Únie, tá druhá je v zásade upravená vnútroštátnym právom (rozsudky zo 17. marca 2011, Carvalho Ferreira Santos, C‑484/09 , EU:C:2011:158 , bod 31 , a z 12. októbra 2023, KBC Verzekeringen, C‑286/22 , EU:C:2023:767 , bod 23 , ako aj citovaná judikatúra).
36
Všetky tieto textové a kontextové prvky teda naznačujú, že článok 12 ods. 1 smernice 2009/103 treba vykladať v tom zmysle, že zásah cestujúceho do vedenia vozidla, ktoré spôsobí nehodu, nemôže viesť k tomu, že by bol vodič tohto vozidla zbavený postavenia vodiča, lebo inak by došlo k narušeniu základného rozlíšenia medzi vodičom a treťou osobou, ktorá utrpela škodu, ktoré charakterizuje systém povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel zavedený touto smernicou, ako aj rozlíšenia medzi povinnosťou krytia týmto poistením a rozsahom náhrady škody z titulu zodpovednosti podľa občianskeho práva za nehodu, ktorá je upravená vnútroštátnym právom.
37
V treťom rade treba konštatovať, že tento výklad potvrdzujú ciele, ktoré sleduje smernica 2009/103.
38
Na jednej strane je z vývoja právnych predpisov Únie v oblasti povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel zrejmé, že cieľ ochrany poškodených pri nehodách spôsobených týmito vozidlami normotvorca Únie konštantne sledoval a posilňoval (rozsudky z 20. decembra 2017, Núñez Torreiro, C‑334/16 , EU:C:2017:1007 , bod 27 a citovaná judikatúra, ako aj z 30. apríla 2025, Nastolo, C‑370/24 , EU:C:2025:300 , bod 39 ).
39
Ako však v podstate uviedol generálny advokát v bode 40 svojich návrhov, tento cieľ by bol ohrozený, ak by v závislosti od náhodných skutkových okolností osoba, ktorá sedí za volantom vozidla, mohla stratiť svoje postavenie vodiča z dôvodu zásahu cestujúceho do vedenia tohto vozidla. Keďže, ako bolo konštatované v bodoch 28 a 30 tohto rozsudku, akékoľvek motorové vozidlo má v zásade, s výnimkou autonómnych vozidiel, vodiča, skutočnosť, že by osoba sediaca za volantom bola zbavená postavenia vodiča vozidla, by mala za následok, že by tento cestujúci mal postavenie vodiča a bol by v dôsledku toho vylúčený z ochrany, ktorú má táto smernica poskytovať tretím stranám vrátane cestujúcich.
40
Okrem toho právna neistota, ktorá by vyplynula z takejto možnosti, je sama osebe nezlučiteľná s uvedeným cieľom.
41
Na druhej strane, ako uviedol aj generálny advokát v bode 38 svojich návrhov, legislatívny vývoj uvedený v bode 38 tohto rozsudku bol tiež poznačený tým, že od prijatia smernice 90/232 bolo konštantne a výslovne vylúčené krytie škôd, ktoré utrpel vodič, povinným poistením zodpovednosti za škodu stanoveným právom Únie, pričom jediným rozlíšením, ktoré táto právna úprava pripúšťa, bolo rozlíšenie medzi vodičom na jednej strane a cestujúcim alebo treťou osobou na druhej strane (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. decembra 2011, Churchill Insurance Company Limited a Evans, C‑442/10 , EU:C:2011:799 , body 27 až 31 , ako aj citovanú judikatúru).
42
Okrem toho z tohto legislatívneho vývoja nevyplýva, že zámerom normotvorcu Únie bolo harmonizovať povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel nad rámec krytia škôd spôsobených tretím stranám a takýto zámer nevyplýva ani zo smernice 2009/103. V jej odôvodnení 21 sa okrem toho uvádza, že rodinným príslušníkom poistenca, vodiča alebo akejkoľvek inej zodpovednej osoby by mala byť zabezpečená ochrana porovnateľná s ochranou poskytovanou „tretím stranám“, v každom prípade, pokiaľ ide o ich osobné ujmy. Podobne odôvodnenie 23 tejto smernice odkazuje na zahrnutie poistného krytia na „každého cestujúceho vo vozidle“, pričom v podstate uvádza, že zásada neúčinnosti vnútroštátnych právnych predpisov alebo zmluvných ustanovení, ktoré za určitých okolností vylučujú krytie povinným poistením zodpovednosti za škodu vo vzťahu k „nárokom tretích strán“, nijako neovplyvňuje zodpovednosť, ktorú by mohli mať dotknutí cestujúci podľa uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov.
43
Otázka prípadnej povinnosti kryť poistením škody, ktoré utrpel vodič vozidla, ktoré sa ako jediné zúčastnilo dopravnej nehody, preto na základe súčasného stavu práva Únie zostáva upravená vnútroštátnymi právnymi predpismi členských štátov.
44
Vzhľadom na všetky uvedené úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 12 ods. 1 smernice 2009/103 sa má vykladať v tom zmysle, že škoda, ktorá vznikla vodičovi vozidla, ktoré sa ako jediné zúčastnilo dopravnej nehody, nemusí byť krytá povinným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel stanoveným touto smernicou, a to ani vtedy, ak do vedenia tohto vozidla zasiahol cestujúci a tento zásah spôsobil túto nehodu.
O druhej otázke
45
Vzhľadom na odpoveď poskytnutú na prvú prejudiciálnu otázku nie je potrebné odpovedať na druhú prejudiciálnu otázku.
O trovách
46
Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:
Článok 12 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti
sa má vykladať v tom zmysle, že:
škoda, ktorá vznikla vodičovi vozidla, ktoré sa ako jediné zúčastnilo dopravnej nehody, nemusí byť krytá povinným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel stanoveným touto smernicou, a to ani vtedy, ak do vedenia tohto vozidla zasiahol cestujúci a tento zásah spôsobil túto nehodu.
Podpisy
( *1 ) Jazyk konania: holandčina.