C-496/24

62024CJ0496

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (druhá komora)

zo 16. apríla 2026 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Aproximácia právnych predpisov – Duševné vlastníctvo – Autorské právo a s nimi súvisiace práva – Smernica 2001/29/ES – Článok 2 – Právo rozmnožovania – Článok 3 ods. 1 – Právo verejného prenosu diel – Článok 5 ods. 2 písm. b) – Výnimka týkajúca sa ‚rozmnožovania pre súkromné použitie‘ – Primeraná kompenzácia – Platená streamovacia služba – Kópia používaná bez prístupu k sieti – Článok 5 ods. 5“

Vo veci C‑496/24,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd, Holandsko) z 12. júla 2024 a doručený Súdnemu dvoru 17. júla 2024, ktorý súvisí s konaním:

SÚDNY DVOR (druhá komora),

v zložení: predsedníčka druhej komory K. Jürimäe, K. Lenaerts, predseda Súdneho dvora vykonávajúci funkciu sudcu druhej komory, sudcovia F. Schalin (spravodajca), M. Gavalec a Z. Csehi,

generálny advokát: M. Szpunar,

tajomník: A. Lamote, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 19. júna 2025,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

francúzska vláda, v zastúpení: B. Dourthe a B. Herbaut, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: P.‑J. Loewenthal, J. Samnadda a P. Vanden Heede, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní z 2. októbra 2025,

vyhlásil tento

Právo Únie

3

Odôvodnenia 5, 10, 23 až 25, 31, 32, 35, 38 a 39 smernice 2001/29 znejú:

„(5)

Technologický rozvoj znásobil a rozlíšil vektory tvorby, výroby a využívania. Hoci nie sú potrebné žiadne nové koncepcie ochrany duševného vlastníctva, súčasné právne predpisy o autorských právach a s nimi súvisiacich právach je potrebné upraviť a doplniť tak, aby primerane zodpovedali súčasnej hospodárskej realite, ako sú napríklad nové formy využívania.

…

Po[d] právom sprístupňova[nia] verejnosti predmetov ochrany uveden[ým] v článku 3 ods. 2 sa chápu všetky činnosti, pri ktorých sa predmet[y] ochrany sprístupňuj[ú] verejnosti, ktorá nie je prítomná na mieste, kde činnosť sprístupnenia vzniká a netýka sa žiadnych iných činností.

(25)

Právna neistota v súvislosti s povahou a úrovňou ochrany činností transmisie na požiadanie chránených diel a predmetov ochrany chránených súvisiacimi právami v sieťach sa musí prekonať zavedením harmonizovanej ochrany na úrovni spoločenstva. Musí byť jasné, že všetci nositelia práv, ktoré uznáva táto smernica, musia mať výlučné právo sprístupniť verejnosti diela chránené autorským právom alebo akýkoľvek iný predmet ochrany prostredníctvom interaktívnych transmisií na požiadanie. Tieto interaktívne transmisie na požiadanie sú charakterizované tým, že členovia verejnosti môžu do nich vstúpiť z miesta a v čase, ktoré si sami individuálne zvolia.

…

(31)

Je potrebné zabezpečiť primeranú rovnováhu práv a záujmov medzi rôznymi kategóriami nositeľov práv, ako aj medzi rôznymi kategóriami nositeľov práv a používateľmi predmetov ochrany. Existujúce výnimky a obmedzenia práv ustanovené členskými štátmi sa musia prehodnotiť vo vzťahu k novému elektronickému prostrediu. Existujúce rozdiely vo výnimkách a obmedzeniach vzťahujúcich sa na niektoré obmedzené činnosti majú priamy negatívny účinok na fungovanie vnútorného trhu s autorskými právami a s nimi súvisiacimi právami. Tieto rozdiely by sa mohli ľahko stať výraznejšími vo vzťahu k ďalšiemu rozvoju cezhraničného využívania diel a k cezhraničným aktivitám. Z dôvodu zabezpečenia správneho fungovania vnútorného trhu, je potrebné harmonickejšie definovať tieto výnimky a obmedzenia. Stupeň ich harmonizácie musí vychádzať z ich dopadu na plynulé fungovanie vnútorného trhu.

(38)

Členské štáty musia mať možnosť poskytnúť výnimku alebo obmedzenie v súvislosti s právom rozmnožovania pre niektoré druhy rozmnožovania zvukového, vizuálneho a audiovizuálneho materiálu na súkromné použitie, ktoré sú doplnené vhodnou kompenzáciou. Sem môžu patriť úvodné alebo pokračujúce systémy odmeňovania ako kompenzácie za ujmu nositeľom práv. Napriek tomu, že rozdiely medzi uvedenými systémami odmeňovania ovplyvňujú fungovanie vnútorného trhu, uvedené rozdiely, vzhľadom na analógovú súkromnú reprodukciu, by nemali mať významnejší dopad na rozvoj informačnej spoločnosti. Súkromné digitálne kopírovanie bude pravdepodobne oveľa rozšírenejšie a má väčší ekonomický dopad. Preto je potrebné náležite zohľadniť rozdiely medzi digitálnym a analógovým súkromným kopírovaním a v niektorých ohľadoch treba medzi nimi rozlišovať.

(39)

Keď sa uplatní výnimka alebo obmedzenie pri súkromnom kopírovaní, členské štáty musia náležite zohľadniť technologický a hospodársky vývoj, najmä vo vzťahu k digitálnemu súkromnému kopírovaniu a systémom odmeňovania, pokiaľ sú dostupné účinné technologické ochranné opatrenia. Tieto výnimky alebo obmedzenia nesmú brániť používaniu technologických opatrení alebo ich uplatňovaniu proti porušovaniu zákona.“

4

Článok 2 tejto smernice, nazvaný „Právo rozmnožovania“, stanovuje:

pre výrobcov zvukových záznamov k ich zvukovým záznamom;

d)

pre výrobcov prvých záznamov filmov k originálu a k rozmnoženinám ich filmov;

e)

pre vysielajúce organizácie k záznamom ich vysielaní, či už sú tieto vysielania prenášané po drôte alebo vzduchom vrátane káblov alebo satelitu.“

5

7

Článok 5 smernice 2001/29, nazvaný „Výnimky a obmedzenia“, v odseku 2 písm. b), ako aj v odseku 5, stanovuje:

„2. Členské štáty môžu zabezpečiť výnimky alebo obmedzenia práva rozmnožovania ustanoveného v článku 2 v nasledujúcich prípadoch:

…

b)

vo vzťahu k rozmnožovaniu na akomkoľvek médiu vykonanému fyzickou osobou pre súkromné použitie a s cieľom, ktorý nie je priamo ani nepriamo komerčný, za podmienky, že nositelia práv dostanú primeranú kompenzáciu, v ktorej sa zohľadní uplatnenie alebo neuplatnenie technologických opatrení uvedených v článku 6 na dotknuté dielo alebo predmet ochrany;

3. Na účely tejto smernice sa výrazom ‚technologické opatrenia’ rozumie akákoľvek technológia, zariadenie alebo súčiastka, ktorá pri bežnom spôsobe použitia je navrhnutá na to, aby predchádzala konaniu alebo obmedzovala konanie vo vzťahu k dielam alebo iným predmetom ochrany, ktoré nie je povolené nositeľom autorského práva alebo akéhokoľvek iného práva súvisiaceho s autorským právom ustanoveného vnútroštátnym právnym predpisom… Technologické opatrenia sa pokladajú za ‚účinné’, keď je použitie chráneného diela alebo predmetu ochrany kontrolované nositeľom práv uplatnením kontroly prístupu alebo ochranným procesom, ako je šifrovanie, kódovanie alebo iný prenos diela alebo iného predmetu ochrany, alebo kopírovací kontrolný mechanizmus, ktorý má ochranný cieľ.“

Holandská právna úprava

9

Podľa § 1 Auteurswet (zákon o autorskom práve) z 23. septembra 1912 (Stb. 1912, č. 308) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „zákon o autorskom práve“):

„S výhradou zákonných obmedzení je autorské právo výlučné právo autora literárneho, vedeckého alebo umeleckého diela alebo jeho právnych nástupcov sprístupňovať verejnosti toto dielo alebo ho rozmnožovať.“

10

Na základe § 16c ods. 2 zákona o autorskom práve SdT a SONT požadovali od spoločností HP a Dell z dôvodu, že sú tieto spoločnosti výrobcami počítačových zariadení, zaplatenie poplatku za rozmnožovanie pre súkromné použitie v rámci služby prenosu kópií používaných bez prístupu k sieti (offline streaming copies), ktorá sa poskytuje na požiadanie v spojení so službou streamovania hudobných alebo audiovizuálnych diel prostredníctvom internetu. Keďže sa Stichting Overlegorgaan Blanco Informatiedragers, HP a Dell domnievali, že tento poplatok za vyhotovovanie kópií používaných bez prístupu k sieti nie sú povinné platiť, podali na Rechtbank Den Haag (súd v Haagu, Holandsko) žalobu proti SdT a SONT.

12

Rozsudkom z 18. septembra 2019 tento súd zamietol uvedenú žalobu, pričom tento rozsudok bol zmenený rozsudkom Gerechtshof Den Haag (Odvolací súd v Haagu, Holandsko) z 22. marca 2022, ktorý dospel k záveru, že kópie používané bez prístupu k sieti nezakladajú primeranú kompenzáciu v zmysle článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 a § 16c zákona o autorskom práve, keďže tieto kópie nemožno kvalifikovať ako „rozmnožovanie na súkromné použitie“ v zmysle tohto posledného uvedeného ustanovenia.

13

SdT a SONT následne podali proti tomuto rozsudku kasačný opravný prostriedok na Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd, Holandsko), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania.

14

Pre vyhotovenie kópie používanej bez prístupu k sieti platia nasledujúce podmienky. Používateľ si prostredníctvom funkcie stanovenej na tento účel vyberie v aplikácii streamovacej služby dielo, ktoré je možné stiahnuť a ktoré si želá mať k dispozícii offline. Poskytovateľ potom umiestni obsah označený používateľom na časť pamäte zariadenia používateľa, ktorú poskytovateľ osobitne vyberie, a sprístupni ho používateľovi bez toho, aby si používateľ mohol zvoliť miesto uloženia, a bez toho, aby mohol v tejto súvislosti narábať s obsahom a prenášať ho. Poskytovateľ tento obsah uchová pomocou metódy šifrovania, ktorú určí a ktorú ako jediný môže dešifrovať. Obsah zostáva prístupný výlučne v rámci streamovacej aplikácie vďaka technologickým ochranným opatreniam a používateľ ho nemôže preniesť na iný nosič. Po uplynutí určitého času, najmä po ukončení predplatného alebo v iných prípadoch stanovených v podmienkach používania, alebo ak nositeľ autorských práv odvolá svoj súhlas, sa obsah uložený v zariadení používateľa automaticky vymaže. Nositeľ práv si zachováva kontrolu nad dotknutými dielami. Môže určiť, ktoré diela sprístupni predplatiteľom, a zablokovať prístup ku kópiám používaným bez prístupu k sieti alebo sťahovanie zrušiť.

17

Za týchto okolností Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd, Holandsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Možno [kópiu používanú bez prístupu k sieti (offline streaming copy)], aj s prihliadnutím na trojstupňový test stanovený v článku 5 ods. 5 [smernice 2001/29], považovať za ‚rozmnožovanie… vykonané fyzickou osobou pre súkromné použitie a s cieľom, ktorý nie je priamo ani nepriamo komerčný’ v zmysle článku 5 ods. 2 písm. b) tejto smernice?

Na úvod je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry v rámci postupu spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom, zakotvenom v článku 267 ZFEÚ, prislúcha Súdnemu dvoru poskytnúť predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď, ktorá mu umožní rozhodnúť spor, ktorý mu bol predložený. Z tohto pohľadu je Súdny dvor oprávnený prípadne preformulovať otázky, ktoré sú mu predložené. V tejto súvislosti mu prináleží zo všetkých informácií, ktoré poskytol predkladajúci vnútroštátny súd, a najmä z odôvodnenia návrhu na začatie prejudiciálneho konania, vybrať ustanovenia práva Únie, ktoré si vyžadujú výklad so zreteľom na predmet sporu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 29. novembra 1978, Redmond, 83/78 , EU:C:1978:214 , bod 26 ; z 28. novembra 2000, Roquette Frères, C‑88/99 , EU:C:2000:652 , bod 18 , ako aj z 2. decembra 2025, Russmedia Digital a Inform Media Press, C‑492/23 , EU:C:2025:935 , bod 44 , ako aj citovanú judikatúru).

19

V tejto súvislosti treba uviesť, že cieľom prvej a druhej otázky predkladajúceho vnútroštátneho súdu je určiť, či sa na vyhotovenie kópií používaných bez prístupu k sieti za takých podmienok, aké sú opísané v bodoch 15 a 16 tohto rozsudku, môže vzťahovať výnimka týkajúca sa rozmnožovania pre súkromné použitie v zmysle článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 v spojení s článkom 5 ods. 5 tejto smernice.

20

Tento článok 5 ods. 5 vyžaduje, aby sa výnimky a obmedzenia práva rozmnožovania uplatňovali iba v niektorých osobitných prípadoch, pri ktorých nedochádza ku konfliktu s bežným využívaním diela alebo predmetu ochrany a ktoré neodôvodnene nepoškodzujú oprávnené záujmy nositeľa tohto práva.

O prvej a druhej otázke

24

Svojou prvou a druhou otázkou, ktoré je potrebné preskúmať spoločne, sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 vykladať v tom zmysle, že na sprístupnenie chráneného diela vykonané poskytovateľom streamovacej služby v zariadení koncového používateľa prostredníctvom kópie používanej bez prístupu k sieti na požiadanie tohto používateľa bez toho, aby tento používateľ s ním mohol technicky disponovať mimo tejto služby, pričom sa zabezpečí, že si nositeľ autorského práva k tomuto dielu zachová kontrolu nad uvedeným dielom, ktorá mu prípadne umožní blokovať prístup ku kópii diela, sa vzťahuje výnimka týkajúca sa rozmnožovania pre súkromné použitie stanovená v tomto ustanovení.

25

Na úvod je potrebné poznamenať, že článok 5 ods. 2 smernice 2001/29 stanovuje výnimky alebo obmedzenia práva rozmnožovania upraveného v článku 2 tejto smernice. Pôsobnosť výnimky týkajúcej sa rozmnožovania na súkromné použitie, ktorá je stanovená v článku 5 ods. 2 písm. b) uvedenej smernice, je teda obmedzená len na prípady rozmnožovania s vylúčením najmä prípadov, ktoré patria pod verejný prenos v zmysle článku 3 tejto smernice.

26

Pokiaľ ide po prvé o pojem „prenos“, treba zdôrazniť, že tento pojem zahŕňa každú transmisiu chráneného diela verejnosti, ktorá nie je prítomná na mieste, kde tento prenos vzniká, a to bez ohľadu na použitý technický prostriedok alebo technický postup (pozri v tomto zmysle rozsudky z 29. novembra 2017, VCAST, C‑265/16 , EU:C:2017:913 , bod 42 a citovanú judikatúru, ako aj rozsudok Tom Kabinet, bod 62).

30

Treba ďalej zdôrazniť, že každá transmisia alebo retransmisia diela, pri ktorej sa používa špecifická technológia, musí byť v zásade individuálne povolená autorom príslušného diela (rozsudok z 29. novembra 2017, VCAST, C‑265/16 , EU:C:2017:913 , bod 43 a citovaná judikatúra).

31

Pokiaľ ide ďalej o pojem „sprístupňovanie verejnosti“ v zmysle toho istého ustanovenia, ktorý je súčasťou širšieho pojmu „verejný prenos“, Súdny dvor rozhodol, že na to, aby určitá činnosť mohla byť považovaná za sprístupňovanie verejnosti, musí kumulatívne spĺňať dve podmienky uvedené v článku 3 ods. 1 smernice 2001/29, a to musí umožňovať dotknutej verejnosti prístup k dotknutému dielu alebo predmetu ochrany z individuálne zvoleného miesta a v individuálne zvolenom čase, pričom nie je rozhodujúce, či osoby, ktoré túto verejnosť tvoria, túto možnosť využijú, alebo nevyužijú (pozri v tomto zmysle rozsudok Tom Kabinet, bod 63 a citovanú judikatúru).

32

V tejto súvislosti už mal Súdny dvor príležitosť spresniť, že jednak pojem „verejnosť“ zahŕňa určitý minimálny prah, čo z tohto pojmu vylučuje príliš nízky počet dotknutých osôb, a jednak že treba zohľadniť kumulatívne účinky vyplývajúce z toho, že chránené dielo je stiahnutím sprístupnené potenciálnym adresátom. Treba preto zohľadniť najmä to, koľko osôb môže mať paralelne prístup k rovnakému dielu, ale takisto koľko z týchto osôb má prístup k tomuto dielu postupne (rozsudok Tom Kabinet, bod 68).

36

V prejednávanej veci však z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že funkcia prehratia bez prístupu k sieti, o ktorú ide vo veci samej, ktorá zahŕňa lokálnu kópiu v zariadení používateľa streamovacej platformy chránených diel, je k dispozícii všetkým predplatiteľom tak, aby k nej každý mohol mať prístup z miesta a v čase, ktoré si sám zvolí. Takáto služba sa teda v zásade musí považovať za verejný prenos diela v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29. Rovnako sa zdá, že každá zainteresovaná osoba si môže predplatiť takéto streamovacie platformy a že viacerí predplatitelia môžu súčasne požiadať o prístup k tomu istému dielu na účely prehrávania bez prístupu k sieti. Treba sa teda domnievať, že počet osôb, ktoré môžu mať paralelný alebo postupný prístup k tomu istému dielu prostredníctvom uvedenej funkcie, je značný.

37

S výhradou overení, ktoré má vykonať predkladajúci vnútroštátny súd a ktoré musia zohľadniť všetky relevantné skutočnosti, preto sprístupnenie chráneného diela prostredníctvom kópie používanej bez prístupu k sieti, ktoré uskutoční poskytovateľ streamovacej služby v zariadení koncového používateľa na požiadanie tohto používateľa, treba považovať za sprístupnenie diela verejnosti takým spôsobom, aby verejnosť k nemu mohla mať prístup z miesta a v čase, ktoré si sama zvolí, v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29.

41

V tejto súvislosti treba spresniť, že Súdny dvor rozhodol, že vyhotovenie rozmnoženiny fyzickou osobou, ktorá koná ako súkromná osoba, sa musí považovať za činnosť, ktorá môže dotknutému nositeľovi práv spôsobiť ujmu, ak sa vyhotoví bez toho, aby bol vopred vyžiadaný súhlas od tohto nositeľa práv (rozsudok z 29. novembra 2017, VCAST, C‑265/16 , EU:C:2017:913 , bod 33 a citovaná judikatúra).

42

V tejto súvislosti z tohto článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 v spojení s článkom 6 tejto smernice vyplýva, že aby fyzická osoba vyhotovila rozmnoženinu na súkromné použitie, musí mať k dispozícii kópiu predmetného diela a musí mať nad ňou kontrolu. Na rozmnožovanie sa totiž vzťahuje výnimka stanovená v článku 5 ods. 2 písm. b) uvedenej smernice iba vtedy, ak sa uskutoční fyzickou osobou alebo na jej podnet. Tak to však nemôže byť v prípade, keď nositeľ autorských práv k dotknutému dielu takejto činnosti technicky bráni prostredníctvom technologických opatrení uvedených v tomto článku 6. Navyše, ako zdôrazňuje generálny advokát v bode 14 svojich návrhov, z judikatúry vyplýva, že fyzická osoba môže využiť výnimku týkajúcu sa práva rozmnožovania pre súkromné použitie výlučne pod podmienkou, že vopred získala prístup k dielu vo forme, ktorá je zdrojom rozmnoženiny. Okrem toho takýto prístup musí byť legálny, to znamená získaný so súhlasom nositeľa autorských práv. Výnimka týkajúca sa práva rozmnožovania pre súkromné použitie nemôže zbaviť tohto nositeľa jeho práva zakázať alebo povoliť prístup k dielam alebo predmetom, ktorých kópie na súkromné použitie si fyzické osoby želajú vyhotoviť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. novembra 2017, VCAST, C‑265/16 , EU:C:2017:913 , bod 39 ).

Okrem toho je potrebné pripomenúť, že keď poskytovateľ streamovacej služby vyhotoví na požiadanie používateľa kópiu používanú bez prístupu k sieti, tento používateľ s uvedenou kópiou voľne nedisponuje. Ako bolo totiž spresnené v bode 16 tohto rozsudku, tento poskytovateľ služby prijal také opatrenia, napr. pomocou metódy šifrovania, že uvedená kópia nemôže byť premiestnená, prenesená ani reprodukovaná používateľom. Táto kópia sa takisto automaticky vymaže po skončení predplatného používateľa alebo v iných prípadoch stanovených v podmienkach používania a môže byť zrušená v prípade odvolania súhlasu nositeľa autorských práv. Keďže však tento nositeľ si uchováva takúto kontrolu, treba s výhradou overení, ktoré musí vykonať predkladajúci vnútroštátny súd, predpokladať, že kópia používaná bez prístupu k sieti sa vyhotovuje so súhlasom uvedeného nositeľa, takže v zmysle judikatúry citovanej v bode 41 tohto rozsudku nemožno konštatovať žiadnu ujmu.

46

48

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy je potrebné odpovedať na prvú a druhú otázku tak, že článok 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 sa má vykladať v tom zmysle, že na sprístupnenie chráneného diela vykonané poskytovateľom streamovacej služby v zariadení koncového používateľa prostredníctvom vyhotovenia kópie používanej bez prístupu k sieti na požiadanie tohto používateľa bez toho, aby tento používateľ mohol s týmto dielom technicky disponovať mimo tejto služby, pričom sa zabezpečí, že nositeľ autorského práva k tomuto dielu si zachová kontrolu nad uvedeným dielom, ktorá mu prípadne umožní blokovať prístup ku kópii diela, sa nevzťahuje výnimka rozmnožovania pre súkromné použitie stanovená v tomto ustanovení.

O tretej otázke

49

Svojou treťou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 vykladať v tom zmysle, že uplatnenie výnimky, ktorú toto ustanovenie stanovuje, je ovplyvnené skutočnosťou, že za vyhotovenie kópie dotknutého diela používanej bez prístupu k sieti alebo použitie tejto kópie bola nositeľovi autorského práva k tomuto dielu zaplatená odmena na základe licencie povoľujúcej túto kópiu.

50

53

Takýto záver však platí len za predpokladu uvedeného v bode 42 tohto rozsudku, keď fyzické osoby môžu disponovať kópiou dotknutého diela a mať nad ňou kontrolu. Nositeľ autorského práva k tomuto dielu má totiž vždy možnosť zaviesť technologické opatrenia uvedené v článku 6 smernice 2001/29 a tým zabrániť nepovolenému rozmnožovaniu alebo ho obmedziť, aj keby išlo o súkromné použitie. V tomto zmysle treba konštatovať, že článok 6 ods. 1 tejto smernice stanovuje, že členské štáty musia poskytnúť primeranú právnu ochranu proti porušovaniu akýchkoľvek účinných technologických opatrení. Judikatúru uvedenú v predchádzajúcom bode tohto rozsudku teda nemožno chápať v tom zmysle, že táto výnimka predstavuje právo fyzických osôb vyhotovovať kópiu diela na súkromné použitie a že akýkoľvek súhlas nositeľa autorského práva je zbavený právneho účinku, a to ani v prípade, keď si tento nositeľ zachováva kontrolu nad svojím dielom prostredníctvom technických opatrení.

54

Práve z tohto hľadiska je potrebné chápať judikatúru Súdneho dvora, ktorá zdôrazňuje, že normotvorca Únie mal v úmysle obmedziť túto výnimku len na prípady, keď rozmnožovanie dotknutého diela pre súkromné použitie spôsobilo nositeľovi autorského práva k tomuto dielu ujmu tým, že tento nositeľ stratil príležitosť uplatniť svoje výlučné právo. V tomto zmysle pojmy „odškodniť“ a „poskytnúť náhradu“, uvedené v odôvodneniach 35 a 38 smernice 2001/29, vyjadrujú vôľu tohto normotvorcu zaviesť osobitný systém kompenzácie, ktorý začne fungovať v okamihu, keď nositeľovi práv vznikne ujma, ktorá má v zásade za následok vznik povinnosti odškodniť alebo poskytnúť náhradu týmto nositeľom práv (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. októbra 2010, Padawan, C‑467/08 , EU:C:2010:620 , bod 41 ).

58

Naopak v prípade uvedenom v bode 42 tohto rozsudku, kedy fyzické osoby môžu disponovať kópiou dotknutého diela a mať nad ňou kontrolu, nemá súhlas k tomuto dielu zo strany nositeľa autorského práva právne účinky. V tomto prípade sú eventuálne odmeny zaplatené za tento súhlas neopodstatnené, keďže prípady rozmnožovania, na ktoré sa vzťahuje výnimka týkajúca sa rozmnožovania pre súkromné použitie v zmysle článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29, zakladajú výlučne právo na primeranú kompenzáciu v zmysle tohto ustanovenia.

59

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy je potrebné odpovedať na tretiu otázku tak, že článok 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 sa má vykladať v tom zmysle, že uplatnenie výnimky, ktorú toto ustanovenie stanovuje, nie je ovplyvnené skutočnosťou, že za vyhotovenie kópie dotknutého diela používanej bez prístupu k sieti alebo použitie tejto kópie bola nositeľovi autorského práva k tomuto dielu zaplatená odmena na základe licencie povoľujúcej túto kópiu, pokiaľ nositeľ autorského práva k dotknutému dielu neprijal technologické opatrenia a teda nemohol udeliť súhlas s takouto činnosťou.

O trovách

60

2.

Článok 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29

sa má vykladať v tom zmysle, že

uplatnenie výnimky, ktorú toto ustanovenie stanovuje, nie je ovplyvnené skutočnosťou, že za vyhotovenie kópie dotknutého diela používanej bez prístupu k sieti alebo použitie tejto kópie bola nositeľovi autorského práva k tomuto dielu zaplatená odmena na základe licencie povoľujúcej túto kópiu, pokiaľ nositeľ autorského práva k dotknutému dielu neprijal technologické opatrenia a teda nemohol udeliť súhlas s takouto činnosťou.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: holandčina.