← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·Rozsudok·30.10.2025

C-500/24

ECLI:EU:C:2025:846

Mení
Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62024CJ0500

62024CJ0500

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (ôsma komora)

z 30. októbra 2025 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Colná únia – Nariadenie (EHS) č. 2913/92 – Colný kódex Spoločenstva – Článok 29 – Colná hodnota tovaru – Určenie – Tovar predávaný na vývoz na colné územie Európskej únie – Nariadenie (EHS) č. 2454/93 – Článok 147 – Následné predaje“

Vo veci C‑500/24,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Tribunal Supremo (Najvyšší súd, Španielsko) zo 16. júla 2024 a doručený Súdnemu dvoru 18. júla 2024, ktorý súvisí s konaním:

Grupo Massimo Dutti SA

proti

Administración General del Estado,

SÚDNY DVOR (ôsma komora),

v zložení: sudca S. Rodin, vykonávajúci funkciu predsedu ôsmej komory, sudcovia N. Piçarra a N. Fenger (spravodajca),

generálny advokát: D. Spielmann,

tajomník: L. Carrasco Marco, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 5. júna 2025,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

Grupo Massimo Dutti SA, v zastúpení: M. I. Linares Gil, J. A. Sánchez Iglesias a A. Vázquez Guillén, abogados,

španielska vláda, v zastúpení: A. Pérez‑Zurita Gutiérrez, splnomocnená zástupkyňa,

Európska komisia, v zastúpení: I. Galindo Martín a F. Moro, splnomocnené zástupkyne,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 29 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva ( Ú. v. ES L 302, 1992, s. 1 ; Mim. vyd. 02/004, s. 307, ďalej len „Colný kódex Spoločenstva“), článku 147 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva ( Ú. v. ES L 253, 1993, s. 1 ; Mim. vyd. 02/004, s. 307), zmeneného nariadením Komisie (ES) č. 1762/95 z 19. júla 1995 ( Ú. v. ES L 171, 1995, s. 8 ; Mim. vyd. 02/006, s. 3) (ďalej len „nariadenie č. 2454/93“), a článku 70 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie ( Ú. v. EÚ L 269, 2013, s. 1 , ďalej len „Colný kódex Únie“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Grupo Massimo Dutti SA (ďalej len „Massimo Dutti“) a Agencia Estatal de la Administración Tributaria (Daňová správa, Španielsko) vo veci určenia colnej hodnoty určitých tovarov.

Právny rámec

Colný kódex Spoločenstva

3

Článok 29 ods. 1 Colného kódexu Spoločenstva, ktorý sa nachádza v kapitole 3 s názvom „Colná hodnota tovaru“ hlave II tohto kódexu s názvom „Faktory, na základe ktorých sa uplatňuje dovozné clo alebo vývozné clo a iné opatrenia stanovené vo vzťahu k pohybu tovaru“, stanovoval:

„Colnou hodnotou dovážaného tovaru je jeho prevodná hodnota, t. j. cena skutočne zaplatená alebo ktorá sa má zaplatiť za tovar predávaný na vývoz na colné územie [Európskej únie], podľa potreby upravená…“

Nariadenie č. 2454/93

4

Podľa článku 147 ods. 1 prvého a druhého pododseku nariadenia č. 2454/93:

„1. Na účely článku 29 [colného] kódexu [Spoločenstva], skutočnosť, že tovar, ktorý sa má predať, je navrhnutý na prepustenie do voľného obehu, sa považuje za primerané označenie, že bol predaný na účely vývozu do colného územia [Únie]. V prípade následných predajov pred určením colnej hodnoty je takýmto dôkazom iba posledný predaj, ktorý viedol k vstupu tovaru na colné územie [Únie] alebo predaj, ktorý sa uskutočnil na colnom území [Únie] pred prepustením tovaru do režimu voľný obeh.

Ak sa deklaruje cena, ktorá sa týka predaja uskutočneného pred posledným predajom, na základe ktorého tovar vstúpil na colné územie [Únie], musí sa ku spokojnosti colných orgánov preukázať, že tento predaj tovaru sa uskutočnil na účel vývozu na toto colné územie.“

Colný kódex Únie

5

Článok 70 ods. 1 Colného kódexu Únie stanovuje:

„Prvotným základom colnej hodnoty tovaru je prevodná hodnota, t. j. skutočne zaplatená cena alebo cena, ktorá sa má zaplatiť za tovar predaný na vývoz na colné územie Únie a ktorá je podľa potreby upravená.“

6

Podľa článku 288 ods. 2 tohto zákonníka sa článok 70 stal uplatniteľným od 1. mája 2016.

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

7

Massimo Dutti je spoločnosť, ktorej hlavnou činnosťou je distribúcia módnych výrobkov. Tento tovar sa vyrába v ázijských krajinách a výrobcovia ho predávajú spoločnosti ITX TRADING S.A. (ďalej len „ITX“) so sídlom vo Švajčiarsku (ďalej len „prvý predaj“) a následne ho ITX ďalej predáva spoločnosti Massimo Dutti (ďalej len „druhý predaj“).

8

Po tomto druhom predaji sa tovar prepraví priamo z krajín výroby do Španielska. Väčšina tohto tovaru je prepustená do voľného obehu, zatiaľ čo na inú časť tohto tovaru sa vzťahuje režim uskladňovania v colnom sklade. Tovar prepustený do voľného obehu sa buď uvádza na trh v Únii, alebo sa vyváža do tretích krajín. Etikety totiž umožňujú uvádzanie tovarov na trh v rôznych krajinách.

9

Za roky 2014 a 2015 Massimo Dutti ako colnú hodnotu deklarovala hodnotu fakturovanú ázijskými výrobcami spoločnosti ITX, t. j. cenu, za ktorú bol dohodnutý prvý predaj.

10

Daňová správa konštatovala, že prvý predaj nebol dohodnutý na účely vývozu na colné územie Únie. V dôsledku toho sa domnievala, že colnou hodnotou, ktorá mala byť použitá, je hodnota, ktorá skutočne viedla k dovozu tovaru do Únie, teda druhý predaj.

11

Uvedená správa teda vydala daňové výmery týkajúce sa cla za roky 2014 a 2015 na účely dodatočného vymerania cla spoločnosti Massimo Dutti.

12

Táto spoločnosť napadla tieto výmery cla na Tribunal Económico‑Administrativo Central (Ústredný hospodársko‑správny súd, Španielsko), ktorý rozhodnutím z 3. júna 2020 zamietol sťažnosť proti tomuto dodatočnému výmeru cla.

13

Massimo Dutti podala proti tomuto rozhodnutiu žalobu na Audiencia Nacional (Vrchný súd s celoštátnou pôsobnosťou, Španielsko), ktorý ju rozsudkom z 24. mája 2022 zamietol.

14

Audiencia Nacional (Vrchný súd s celoštátnou pôsobnosťou) sa domnieval, že skutočnosť, že pri prvom predaji boli tovary určené na miesto určenia v Únii, nie je dostatočná, keďže vzhľadom na ich označenie mohli byť opätovne vyvezené do tretích krajín.

15

Massimo Dutti podala kasačný opravný prostriedok na Tribunal Supremo (Najvyšší súd, Španielsko), ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

16

Tento súd uvádza, že okolnosti veci, ktorú prejednáva, sa vyznačujú tým, že dotknutý tovar bol čiastočne prepustený do voľného obehu a čiastočne prepustený do režimu uskladnenia v colnom sklade, pričom tento posledný uvedený tovar mohol byť následne prepustený do voľného obehu alebo spätne vyvezený. Výber medzi režimom prepustenia do voľného obehu a režimom uskladnenia v colnom sklade bol založený na uplatniteľnosti sadzobných preferencií v čase vstupu tovaru na colné územie Únie.

17

Uvedený súd sa tak najmä pýta, či výraz „vývoz na colné územie [Únie]“ uvedený v článku 29 ods. 1 Colného kódexu Spoločenstva a v článku 147 nariadenia č. 2454/93 treba chápať v zmysle fyzického a geografického vstupu tovaru na toto územie alebo skôr tak, že sa týka uvedenia tovaru na trh Únie v hospodárskom a obchodnom zmysle. Konkrétne sa pýta, či na preukázanie toho, že bol dohodnutý predaj na účely vývozu na uvedené územie, stačí, aby sa v okamihu predaja preukázalo, že tovar bude prepravený na toto územie bez ohľadu na colný režim, do ktorého bude následne umiestnený, a bez ohľadu na účel, na ktorý je určený, alebo či je nevyhnutné, aby dôvodom vývozu bolo uvedenie tovaru na trh Únie.

18

Za týchto podmienok Tribunal Supremo (Najvyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

„1.

Má sa v rámci režimu následných predajov na účely určenia colnej hodnoty tovaru ako prevodnej hodnoty výraz ‚tovar predávaný na vývoz na colné územie spoločenstva‘ uvedený v článku 29 [Colného kódexu Spoločenstva] a v článku 70 ods. 1 [Colného kódexu Únie], alebo výraz ‚na účel vývozu na toto colné územie‘ uvedený v článku 147 [nariadenia č. 2454/93] vykladať v tom zmysle, že postačuje samotný vstup tovaru na územie Spoločenstva, ktorým sa rozumie geografická oblasť, na základe dokladu o predaji, bez ohľadu na colný režim, do ktorého je tovar následne prepustený, a bez ohľadu na účel, na aký je určený, pričom sa v žiadnom prípade nevyžaduje, aby bol tovar uvedený na trh na území Európskej únie?

2.

Alebo je potrebné preukázať, že miestom určenia vývozu je trh Európskej únie, aby bolo možné konštatovať, že predaj sa uskutočnil ‚na účel vývozu na toto colné územie‘?“

O prejudiciálnych otázkach

19

Podľa ustálenej judikatúry v rámci spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom zakotvenej v článku 267 ZFEÚ prislúcha Súdnemu dvoru poskytnúť vnútroštátnemu súdu odpoveď potrebnú na rozhodnutie vo veci, ktorá mu bola predložená. Z tohto pohľadu Súdnemu dvoru prináleží v prípade potreby preformulovať otázky, ktoré sú mu položené. V tejto súvislosti mu prináleží, aby zo všetkých informácií, ktoré poskytol vnútroštátny súd, a najmä z odôvodnenia rozhodnutia vnútroštátneho súdu, vybral tie ustanovenia práva Únie, ktoré si so zreteľom na predmet sporu vyžadujú výklad (rozsudky zo 17. júla 1997, Krüger, C‑334/95 , EU:C:1997:378 , body 22 a 23 , ako aj z 25. februára 2025, Alphabet a i., C‑233/23 , EU:C:2025:110 , bod 33 ).

20

V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania a z pripomienok predložených Súdnemu dvoru vyplýva, že tovar, o ktorý ide vo veci samej, fyzicky vstúpil na colné územie Únie po druhom predaji, ktorý je posledným predajom, na základe ktorého bol tento tovar dovezený na toto územie, buď v režime uskladňovania v colnom sklade, alebo v režime prepustenia do voľného obehu a že cenou, na základe ktorej bola deklarovaná colná hodnota tohto tovaru, je cena, za ktorú bol dohodnutý prvý predaj, ktorý predchádzal druhému predaju. Je tiež nesporné, že daňová správa svojimi daňovými výmermi vydanými za roky 2014 a 2015 spochybňuje zohľadnenie tejto ceny na účely určenia colnej hodnoty uvedeného tovaru a domnieva sa, že pri druhom predaji sa mala použiť jeho prevodná hodnota.

21

V tejto súvislosti treba uviesť, že podľa článku 288 Colného kódexu Únie sa článok 70 tohto kódexu uplatňuje od 1. mája 2016, zatiaľ čo colné výmery, o ktoré ide vo veci samej, sa týkajú rokov 2014 a 2015. V dôsledku toho sa táto žiadosť týka transakcií, ku ktorým došlo pred nadobudnutím účinnosti tohto článku. Hoci je uvedený článok zahrnutý medzi ustanovenia, o ktorých výklad vnútroštátny súd formálne žiada, cieľom položených otázok je výlučne umožniť tomuto súdu určiť, za akých podmienok článok 29 Colného kódexu Spoločenstva a článok 147 nariadenia č. 2454/93 umožňujú zohľadniť prevodnú hodnotu dotknutého tovaru pri predaji, ktorý predchádzal poslednému predaju, na základe ktorého tento tovar vstúpil na colné územie Únie.

22

Vzhľadom na tieto skutočnosti treba konštatovať, že svojimi dvoma otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 29 Colného kódexu Spoločenstva a článok 147 nariadenia č. 2454/93 majú vykladať v tom zmysle, že ak bol tovar predmetom dvoch predajov pred svojím vstupom na colné územie Únie na účely umiestnenia do režimu uskladňovanie v colnom sklade alebo prepustenia do voľného obehu, prvý predaj, ktorým bol tovar prepustený do voľného obehu, nemožno považovať za dohodnutý na účely vývozu tohto tovaru na colné územie Únie, ak sa v čase tohto prvého predaja preukázalo jedine to, že uvedený tovar je určený na vstup na toto územie, pričom sa neurčilo miesto jeho konečného uvedenia na trh.

23

Podľa ustálenej judikatúry je cieľom práva Únie týkajúceho sa určovania colnej hodnoty vytvorenie spravodlivého, jednotného a nestranného systému, ktorý vylučuje uplatňovanie svojvoľných alebo fiktívnych colných hodnôt. Colná hodnota musí teda odrážať skutočnú ekonomickú hodnotu dovážaného tovaru, pričom táto hodnota sa musí prednostne určiť podľa metódy nazývanej „prevodná hodnota“ dovážaného tovaru (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. novembra 2020, 5th AVENUE Products Trading, C‑775/19 , EU:C:2020:948 , body 22 a 24 , ako aj z 15. mája 2025, Tauritus, C‑782/23 , EU:C:2025:353 , body 51 a 54 ).

24

Táto metóda je opísaná v článku 29 ods. 1 Colného kódexu Spoločenstva, podľa ktorého colnou hodnotou dovážaného tovaru je jeho prevodná hodnota, t. j. cena skutočne zaplatená alebo ktorá sa má zaplatiť za tovar predávaný na vývoz na colné územie Únie, podľa potreby upravená.

25

Zo znenia tohto ustanovenia, a najmä z výrazu „predávaný na vývoz na colné územie [Únie]“ vyplýva, že prevodná hodnota musí zodpovedať cene vývozu do Únie. V okamihu predaja tak musí byť preukázané, že tovar pochádzajúci z tretieho štátu bude prepravený na colné územie Únie (pozri najmä rozsudky zo 6. júna 1990, Unifert, C‑11/89 , EU:C:1990:237 , bod 11 , a z 9. novembra 2017, LS Customs Services, C‑46/16 , EU:C:2017:839 , bod 27 ).

26

Na účely uplatnenia uvedeného ustanovenia článok 147 ods. 1 prvý pododsek nariadenia č. 2454/93 vo svojej prvej vete stanovuje, že skutočnosť, že tovar, ktorý sa má predať, je navrhnutý na prepustenie do voľného obehu, sa považuje za primeraný dôkaz, že tovar bol predaný na účely vývozu na colné územie Únie. Vo svojej druhej vete toto ustanovenie spresňuje, že v prípade následných predajov pred určením colnej hodnoty je takýmto dôkazom iba posledný predaj, ktorý viedol k vstupu tovaru na toto colné územie, alebo predaj, ktorý sa uskutočnil na uvedenom colnom území pred prepustením tovaru do režimu voľný obeh. Naproti tomu článok 147 ods. 1 tohto nariadenia vo svojom druhom pododseku stanovuje, že ak sa deklaruje cena, ktorá sa týka predaja uskutočneného pred posledným predajom, na základe ktorého tovar vstúpil na colné územie Spoločenstva, musí sa ku spokojnosti colných orgánov preukázať, že tento predaj tovaru sa uskutočnil na účel vývozu na toto územie.

27

Ak sa teda uplatní tento druhý pododsek, musí sa preukázať, že dotknutý predaj bol dohodnutý na účely vývozu na colné územie Únie.

28

Na rozdiel od prvého pododseku článku 147 ods. 1 nariadenia č. 2454/93 totiž druhý pododsek tohto ustanovenia nepriznáva vstupu tovaru na colné územie Únie dostatočnú preukaznú hodnotu na to, aby bolo možné konštatovať, že predaj uvedený v tomto ustanovení bol dohodnutý na účely vývozu na toto územie. V dôsledku toho na preukázanie toho, že predaj predchádzajúci poslednému predaju, na základe ktorého bol tovar prepravený na colné územie Únie, bol dohodnutý na účely vývozu na toto územie, treba preukázať skutočnosti, ktoré idú nad rámec samotného dôkazu, že tento tovar vstúpil na uvedené územie chápané ako geografická oblasť.

29

V tejto súvislosti treba uviesť, že hoci sa Súdny dvor domnieval, že na účely uplatnenia článku 29 Colného kódexu Spoločenstva musí byť v čase predaja preukázané, že tovar pochádzajúci z tretieho štátu bude smerovať na colné územie Únie, spresnil, že vzhľadom na to, že cena tovaru v určitej colnej zóne zodpovedá situácii na trhu v tejto zóne, cena tovaru určeného na vývoz do tretieho štátu nevyhnutne nezodpovedá cene, ktorá bola stanovená pre vývoz toho istého tovaru na colné územie Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. novembra 2017, LS Customs Services, C‑46/16 , EU:C:2017:839 , body 27 a 31 ).

30

Aj keby sa teda v čase predaja predchádzajúceho poslednému predaju, na základe ktorého tovar vstúpil na colné územie Únie, preukázalo, že tento tovar mal byť prepravený do Únie a mal vstúpiť na toto územie, tieto skutočnosti nemožno považovať za dostatočné na to, aby sa cena, za ktorú bol prvý predaj dohodnutý, považovala za colnú hodnotu. Hoci uvedené dôkazy môžu prispieť k preukázaniu toho, že tento predaj bol dohodnutý na účely vývozu predmetného tovaru na dané územie, uvedené skutočnosti musia byť podložené, aby bez akejkoľvek dôvodnej pochybnosti potvrdili, že tento tovar bol určený na uvedenie na trh na tomto území.

31

Dohodnutie takéhoto predaja na účely vývozu tovaru na colné územie Únie však nemožno považovať za preukázané, ak v čase tohto predaja nebolo ešte známe obchodné určenie dotknutého tovaru a plánovaný vstup tohto tovaru na colné územie Únie sa predpokladal len do doby prijatia rozhodnutia o jeho konečnom mieste určenia.

32

Keďže preukázanie požadované v článku 147 ods. 1 druhom pododseku nariadenia č. 2454/93 sa týka situácie existujúcej v čase predaja, skutočnosti vyplývajúce z okolností, ktoré nastali po jeho dohodnutí – hoci v závislosti od konkrétneho prípadu umožňujú vyvodiť závery o tejto situácii –, v zásade nie sú relevantné. Platí to najmä v prípade skutočného vstupu dotknutého tovaru na colné územie Únie, jeho prepustenia do voľného obehu alebo jeho spätného vývozu do tretej krajiny. Tieto skutočnosti v prípadoch uvedených v tomto ustanovení totiž neumožňujú dospieť k záveru, že predaj uvedený v tomto ustanovení bol dohodnutý s cieľom vývozu uvedeného tovaru na toto územie, alebo naopak tento záver vylúčiť.

33

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položené otázky odpovedať tak, že článok 29 Colného kódexu Spoločenstva a článok 147 nariadenia č. 2454/93 sa majú vykladať v tom zmysle, že ak bol tovar predmetom dvoch predajov pred svojím vstupom na colné územie Únie na účely umiestnenia do režimu uskladňovanie v colnom sklade alebo prepustenia do voľného obehu, prvý predaj, ktorým bol tovar prepustený do voľného obehu, nemožno považovať za dohodnutý na účely vývozu tohto tovaru na colné územie Únie, ak sa v čase tohto prvého predaja preukázalo jedine to, že uvedený tovar je určený na vstup na toto územie, pričom sa neurčilo miesto jeho konečného uvedenia na trh.

O trovách

34

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol takto:

Článok 29 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, a článok 147 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, zmeneného nariadením Komisie (ES) č. 1762/95 z 19. júla 1995,

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

ak bol tovar predmetom dvoch predajov pred svojím vstupom na colné územie Európskej únie na účely umiestnenia do režimu uskladňovanie v colnom sklade alebo prepustenia do voľného obehu, prvý predaj, ktorým bol tovar prepustený do voľného obehu, nemožno považovať za dohodnutý na účely vývozu tohto tovaru na colné územie Únie, ak sa v čase tohto prvého predaja preukázalo jedine to, že uvedený tovar je určený na vstup na toto územie, pričom sa neurčilo miesto jeho konečného uvedenia na trh.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: španielčina.

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.