C-509/24

Investcapital Ltd

proti

M. H. S.,

SÚDNY DVOR (deviata komora),

v zložení: predseda deviatej komory M. Condinanzi (spravodajca), sudcovia N. Jääskinen a R. Frendo,

generálny advokát: R. Norkus,

talianska vláda, v zastúpení: S. Fiorentino, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci M. Cherubini, avvocato dello Stato,

–

Európska komisia, v zastúpení: I. Galindo Martín a P. Kienapfel, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

3

Dvadsiate štvrté odôvodnenie smernice 93/13 uvádza:

„Keďže súdy alebo správne orgány členských štátov musia mať k dispozícii primerané a účinné prostriedky na zabránenie ďalšieho uplatňovania nekalých podmienok v zmluvách [spotrebiteľských zmluvách – neoficiálny preklad ].“

4

Článok 6 ods. 1 tejto smernice stanovuje:

„Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“

Článok 815 ods. 3 Ley 1/2000 de Enjuiciamiento Civil (zákon č. 1/2000 o Občianskom súdnom poriadku) zo 7. januára 2000 (BOE č. 7 z 8. januára 2000, s. 575) v znení uplatniteľnom na konanie vo veci samej (ďalej len „LEC“) stanovuje:

„Ak z listín predložených s návrhom vyplýva, že požadovaná suma nie je správna, súdny tajomník upovedomí sudcu, ktorý môže prípadne navrhovateľa uznesením vyzvať, aby prijal alebo odmietol návrh platobného rozkazu na zaplatenie nižšej sumy, než aká bola pôvodne požadovaná, a ktorý sumu stanoví.

Takisto, ak sa pohľadávka zakladá na zmluve uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom alebo užívateľom, súdny tajomník je tiež povinný pred vydaním platobného rozkazu informovať súd o tejto skutočnosti, ktorý, ak usúdi, že niektorú z podmienok, na ktorých sa zakladá návrh alebo ktoré určujú vymáhanú sumu, možno považovať za nekalú, môže uznesením urobiť návrh platobného rozkazu na sumu, ktorá vyplýva z vylúčenia požadovanej sumy zodpovedajúcej uplatneniu podmienky.

V oboch prípadoch navrhovateľ musí prijať alebo odmietnuť predložený návrh do desiatich dní, pričom sa tento návrh požaduje za prijatý, ak lehota uplynie bez toho, aby sa k nemu vyjadril. Prijatie návrhu navrhovateľom sa v žiadnom prípade nesmie považovať za čiastočné vzdanie sa nároku, pričom neuspokojenú časť si môže uplatniť len v príslušnom určovacom konaní.

Ak sa návrh prijme, odporcovi sa uloží povinnosť zaplatiť túto sumu.

V opačnom prípade sa na navrhovateľa prihliada tak, že vzal svoj návrh späť a svoje nároky môže uplatniť len v príslušnom určovacom konaní.

Článok 83 novelizovaného všeobecného zákona o ochrane spotrebiteľov a užívateľov, schváleného Real Decreto Legislativo 1/2007 por el que se aprueba el texto refundido de la Ley General para la Defensa de los Consumidores y Usuarios y otras leyes complementarias (kráľovský legislatívny dekrét č. 1/2007 o novelizácii všeobecného zákona o ochrane spotrebiteľov a užívateľov a ďalších doplňujúcich zákonov) zo 16. novembra 2007 (BOE č. 287 z 30. novembra 2007, s. 49181), v znení uplatniteľnom na vec samu, stanovuje:

„Nekalé podmienky sú neplatné a považujú sa za nedohodnuté. Na tieto účely súd po vypočutí účastníkov konania vyhlási nekalé podmienky uvedené v zmluve za neplatné, avšak zmluva je pre zmluvné strany naďalej záväzná za tých istých podmienok, pokiaľ môže existovať bez týchto nekalých podmienok.

Podmienky, ktoré sú do zmlúv zahrnuté netransparentným spôsobom na úkor spotrebiteľov, sú neplatné.“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

9

Dňa 16. apríla 2024 podala Investcapital na Juzgado de Primera Instancia e Instrucción n o 3 de Arucas (Súd prvej inštancie a vyšetrovací súd č. 3 Arucas, Španielsko), ktorý je vnútroštátnym súdom, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, návrh na vydanie platobného rozkazu proti M.H.S., ktorým sa domáhala zaplatenia sumy 1234,01 eura, z toho 229,17 eura ako istiny, 38,73 eura ako bežné úroky, 39,68 eura ako úroky z omeškania a 921,15 eura ako náklady alebo provízie, čo zodpovedá pohľadávke postúpenej bankou B.S.A. Táto pohľadávka súvisí so zmluvou, ktorú M.H.S. uzavrel 16. marca 2018 s bankou B.S.A. a ktorej predmetom bolo zriadenie bankového účtu.

13

Vnútroštátny súd preto uvádza, že článok 815 LEC neumožňuje rozhodovať o neplatnosti podmienok považovaných za nekalé, zatiaľ čo podľa článku 83 všeobecného zákona o ochrane spotrebiteľov a užívateľov sú takéto podmienky zo zákona neplatné a považujú sa za neexistujúce. Usudzuje, že spotrebiteľ je tak napriek tomu naďalej viazaný zmluvnými podmienkami, ktoré boli po preskúmaní vykonanom súdom rozhodujúcim o návrhu na vydanie platobného rozkazu považované za nekalé.

14

Za týchto okolností Juzgado de Primera Instancia e Instrucción n o 3 de Arucas (Súd prvej inštancie a vyšetrovací súd č. 3 Arucas) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Majú sa články 6 a 7 smernice [93/13] vykladať v tom zmysle, že mechanizmus súdneho preskúmania, ktorý sa obmedzuje na vylúčenie tých súm z nároku uplatneného spoločnosťou alebo predajcom, ktoré sa zakladajú na nekalých podmienkach, pričom spoločnosť alebo predajca môže vymáhať tie isté sumy v inom konaní, môže predstavovať ‚primeraný a účinný prostriedok‘ na zabránenie tomu, aby bol spotrebiteľ alebo užívateľ viazaný týmito nekalými podmienkami?

O prípustnosti

15

Španielska vláda vyjadruje pochybnosti o prípustnosti prvej a druhej otázky z dôvodu ich hypotetickej povahy, keďže sa týkajú iného konania, než je konanie o platobnom rozkaze, a to prípadného určovacieho konania, ktoré podľa vnútroštátneho práva umožňuje preskúmanie iných návrhov ako tých, ktoré boli podané v rámci konania o platobnom rozkaze.

16

Treba pripomenúť, že prislúcha výlučne vnútroštátnemu súdu, ktorý rozhoduje o spore a ktorý musí prevziať zodpovednosť za súdne rozhodnutie, ktoré sa má vydať, aby s prihliadnutím na osobitosti veci samej posúdil relevantnosť otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru. Pokiaľ sa položené otázky týkajú výkladu alebo platnosti právneho predpisu Únie, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť. Z toho vyplýva, že pri prejudiciálnej otázke týkajúcej sa práva Únie platí prezumpcia relevantnosti. Súdny dvor môže odmietnuť rozhodnúť o takýchto otázkach len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými ani právnymi okolnosťami potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré mu boli položené [rozsudok z 2. februára 2023, Towarzystwo Ubezpieczeń Ż (Klamlivé vzorové poistné zmluvy), C‑208/21 , EU:C:2023:64 , body 42 a 43 , ako aj citovaná judikatúra].

17

V dôsledku toho treba tieto otázky považovať za prípustné.

O veci samej

21

Svojou prvou a druhou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa majú článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13 vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje na jednej strane, že súd, na ktorý predajca alebo dodávateľ podal návrh na vydanie platobného rozkazu proti spotrebiteľovi, môže navrhnúť zníženie výšky pohľadávky, ktorá vylučuje sumy vyplývajúce z uplatnenia zmluvnej podmienky, ktorú považoval za nekalú, bez toho, aby mohol z tohto dôvodu konštatovať jej neplatnosť, a na druhej strane, že tento predajca alebo dodávateľ má po prijatí tohto návrhu možnosť začať iné súdne konanie s cieľom vymôcť od tohto spotrebiteľa sumu pohľadávky, ktorú tento súd zamietol.

22

Na úvod treba pripomenúť, že systém ochrany zavedený smernicou 93/13 vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti (rozsudok zo 17. mája 2022, Ibercaja Banco, C‑600/19 , EU:C:2022:394 , bod 35 a citovaná judikatúra).

26

V druhom rade podľa ustálenej judikatúry článok 6 ods. 1 smernice 93/13 nevyžaduje, aby vnútroštátny súd vylúčil, okrem uplatnenia podmienky vyhlásenej za nekalú, uplatnenie podmienok, ktoré neboli posúdené ako nekalé. Cieľom tohto ustanovenia a najmä druhej časti jeho vety totiž nie je zrušiť všetky zmluvy obsahujúce nekalé podmienky, ale obnoviť rovnováhu medzi zmluvnými stranami vylúčením uplatnenia podmienok považovaných za nekalé, pričom sa v zásade zachová platnosť ostatných podmienok dotknutej zmluvy. Táto zmluva musí v zásade ďalej existovať bez akejkoľvek inej zmeny okrem zmeny vyplývajúcej z odstránenia nekalých podmienok. Uvedenú zmluvu možno tak zachovať, pokiaľ je jej ďalšia existencia bez nekalých podmienok v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva právne možná [rozsudok z 30. júna 2022, Profi Credit Bulgaria (Úprava ex offo v prípade nekalých podmienok), C‑170/21 , EU:C:2022:518 , body 34 a 35 , ako aj citovaná judikatúra].

27

Okrem toho vzhľadom na povahu a význam verejného záujmu, na ktorom spočíva ochrana spotrebiteľov, článok 7 ods. 1 smernice 93/13 v spojení s jej dvadsiatym štvrtým odôvodnením ukladá členským štátom povinnosť stanoviť primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľmi (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. júna 2012, Banco Español de Crédito, C‑618/10 , EU:C:2012:349 , bod 68 , a zo 17. mája 2022, Ibercaja Banco, C‑600/19 , EU:C:2022:394 , bod 38 , ako aj citovanú judikatúru).

28

31

Súdny dvor tiež spresnil, že povinnosť členských štátov zabezpečiť efektivitu práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Únie, zahŕňa najmä, pokiaľ ide o práva vyplývajúce zo smernice 93/13, požiadavku účinnej súdnej ochrany potvrdenú v článku 7 ods. 1 tejto smernice a zakotvenú tiež v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, ktorá sa okrem iného uplatňuje aj na definíciu procesných podmienok týkajúcich sa súdnych žalôb založených na takýchto právach (rozsudok z 24. júna 2025, GR REAL, C‑351/23 , EU:C:2025:474 , bod 53 a citovaná judikatúra).

32

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že účinnú ochranu práv vyplývajúcich z tejto smernice možno zaručiť iba pod podmienkou, že vnútroštátny procesný systém upravuje v rámci konania platobnom rozkaze alebo v rámci konania o výkon platobného rozkazu ex offo preskúmanie prípadnej nekalej povahy zmluvných podmienok uvedených v predmetnej zmluve súdom (rozsudok z 20. septembra 2018, EOS KSI Slovensko, C‑448/17 , EU:C:2018:745 , bod 45 a citovaná judikatúra).

33

V prejednávanej veci z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že v španielskom procesnom práve konanie o platobnom rozkaze predstavuje konanie, ktoré nie je kontradiktórnym konaním, ktoré sa obmedzuje na vymáhanie peňažných pohľadávok a ktorého cieľom je zabezpečiť rýchle a účinné vymáhanie splatných, likvidných a vymožiteľných pohľadávok.

37

Okrem toho pre úplnosť treba uviesť, že Európska komisia vo svojich písomných pripomienkach predložených Súdnemu dvoru uviedla, že v súlade s článkom 818 LEC, ak spotrebiteľ podá odpor proti platobnému rozkazu včas, konanie o platobnom rozkaze ukončí súdny tajomník a nahradí ho konaním, v rámci ktorého tak spotrebiteľ, ako aj predajca alebo dodávateľ majú právo byť vypočutý a súd rozhodujúci vo veci môže ex offo alebo na návrh spotrebiteľa preskúmať nekalú povahu zmluvných podmienok, ktorá môže viesť nielen k vylúčeniu sumy založenej na podmienke považovanej za nekalú, ale aj k určeniu jej neplatnosti. Vnútroštátnemu súdu však prináleží overiť presný obsah uvedeného vnútroštátneho ustanovenia.

38

Na jednej strane sa tak zdá, že článok 815 ods. 3 LEC stanovuje, že súd ex offo preskúma nekalú povahu zmluvných podmienok, ktorých účinky sa obmedzujú na presný predmet návrhu na vydanie platobného rozkazu, v súlade s povahou a účelom tohto konania, keďže vedie k možnému zníženiu výšky požadovanej pohľadávky bez vyhlásenia neplatnosti podmienok považovaných za nekalé. Na druhej strane konanie začaté v nadväznosti na podanie odporu proti platobnému rozkazu podanému spotrebiteľom na základe článku 818 LEC, ako aj určovacie konanie prípadne začaté predajcom alebo dodávateľom na základe článku 815 ods. 3 LEC, môžu viesť k preskúmaniu nekalej povahy dotknutej podmienky v rámci kontradiktórnej diskusie medzi účastníkmi konania a prípadne k vyhláseniu neplatnosti tejto podmienky, či dokonca tejto zmluvy, súdom, na ktorý bola podaná žaloba.

39

42

Z toho vyplýva, že v prípade, že vnútroštátny súd, ktorý na základe informácií o skutkových a právnych okolnostiach, ktorými disponuje alebo s ktorými sa oboznámil v dôsledku dokazovania vykonaného ex offo , zistil, že podmienka patrí do pôsobnosti smernice, konštatuje v rámci preskúmania ex offo , že táto podmienka má nekalú povahu, musí vo všeobecnosti o tom informovať účastníkov konania v spore a vyzvať ich, aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili spôsobom, ktorý na tento účel stanovujú vnútroštátne procesnoprávne predpisy (rozsudok z 21. februára 2013, Banif Plus Bank, C‑472/11 , EU:C:2013:88 , body 31 a 36 ).

43

Súdny dvor navyše rozhodol, že článok 6 ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, na ktorý bol podaný návrh na vydanie platobného rozkazu, zatiaľ čo dlžník spotrebiteľ sa na konaní nezúčastňuje až do vydania tohto platobného rozkazu, je povinný ex offo vylúčiť uplatnenie nekalej podmienky zmluvy, uzatvorenej medzi týmto spotrebiteľom a dotknutým predajcom alebo dodávateľom, na ktorej sa zakladá časť uvádzanej pohľadávky. Za tohto predpokladu má tento súd možnosť čiastočne zamietnuť tento návrh pod podmienkou, že táto zmluva môže naďalej existovať bez akýchkoľvek ďalších zmien, revízií či doplnení, čo uvedený súd musí overiť [pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. júna 2022, Profi Credit Bulgaria (Úprava ex offo v prípade nekalých podmienok), C‑170/21 , EU:C:2022:518 , bod 38 ].

44

V prejednávanej veci vzhľadom na vnútroštátne procesné pravidlá upravujúce priebeh konania o platobnom rozkaze opísaného v bodoch 34 až 38 tohto rozsudku, skutočnosť, že článok 815 ods. 3 LEC neupravuje účasť spotrebiteľa na preskúmaní nekalej povahy zmluvnej podmienky, na ktorej sa môže zakladať návrh na vydanie platobného rozkazu, ale priznáva súdu rozhodujúcemu vo veci právomoc navrhnúť platobný rozkaz týkajúci sa sumy uplatňovanej pohľadávky zníženej o sumu zodpovedajúcu uplatneniu podmienky považovanej za nekalú, nemá vplyv na právo spotrebiteľov na obranu a najmä na zásadu kontradiktórnosti.

47

V dôsledku toho treba na tretiu otázku odpovedať tak, že článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13 sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá neupravuje účasť spotrebiteľa na preskúmaní súdom, ktorý rozhoduje o návrhu na vydanie platobného rozkazu podanom predajcom alebo dodávateľom proti tomuto spotrebiteľovi, prípadnej nekalej povahy zmluvných podmienok, na ktorých je tento návrh založený, alebo ktoré určujú výšku uplatňovanej pohľadávky, za predpokladu, že jednak konanie o platobnom rozkaze nevedie k aktu s právnou silou rozhodnutej veci a jednak v rámci prípadných neskorších konaní medzi uvedeným spotrebiteľom a týmto predajcom alebo dodávateľom týkajúcich sa rovnakých nárokov tohto predajcu alebo dodávateľa je zaručená zásada kontradiktórnosti.

O trovách

48

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (deviata komora) rozhodol takto:

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá neupravuje účasť spotrebiteľa na preskúmaní súdom, ktorý rozhoduje o návrhu na vydanie platobného rozkazu podanom predajcom alebo dodávateľom proti tomuto spotrebiteľovi, prípadnej nekalej povahy zmluvných podmienok, na ktorých je tento návrh založený, alebo ktoré určujú výšku uplatňovanej pohľadávky, za predpokladu, že jednak konanie o platobnom rozkaze nevedie k aktu s právnou silou rozhodnutej veci a jednak v rámci prípadných neskorších konaní medzi uvedeným spotrebiteľom a týmto predajcom alebo dodávateľom týkajúcich sa rovnakých nárokov tohto predajcu alebo dodávateľa je zaručená zásada kontradiktórnosti.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: španielčina.