C-514/24

Magyar Telekom Nyrt.

proti

Nemzeti Média ‑ és Hírközlési Hatóság Elnöke,

SÚDNY DVOR (druhá komora),

v zložení: predsedníčka druhej komory K. Jürimäe, predseda Súdneho dvora K. Lenaerts, vykonávajúci funkciu sudcu druhej komory, sudcovia F. Schalin, N. Gavalec (spravodajca) a Z. Csehi,

generálny advokát: M. Campos Sánchez‑Bordona,

maďarská vláda, v zastúpení: D. Csoknyai a M. Z. Fehér, splnomocnení zástupcovia,

–

Írsko, v zastúpení: M. Browne, Chief State solicitor, S. Finnegan a A. Joyce, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci B. Quigley, SC, a S. Brittain, BL,

–

fínska vláda, v zastúpení: M. Pere, splnomocnená zástupkyňa,

–

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Magyar Telekom Nyrt., poskytovateľom elektronických komunikačných služieb, a Nemzeti Média‑ és Hírközlési Hatóság Elnöke (predseda Národného úradu pre komunikácie a médiá, Maďarsko) (ďalej len „predseda NMHH“) vo veci rozhodnutia, ktorým jej predseda NMHH uložil okrem iného povinnosť zmeniť účastnícke zmluvy uzavreté s koncovými používateľmi, ktoré obsahovali tarifnú možnosť nazývanú „nulová tarifa“.

Právny rámec

Právo Únie

Nariadenie (EÚ) 2015/2120

3

2. Dohodami medzi poskytovateľmi služieb prístupu k internetu a koncovými užívateľmi o obchodných a technických podmienkach a charakteristických znakoch služieb prístupu k internetu, ako je cena, objemy dát alebo rýchlosť, a akýmikoľvek obchodnými praktikami, ktoré vykonávajú poskytovatelia služieb prístupu k internetu, sa nesmie obmedziť výkon práv koncových užívateľov ustanovených v odseku 1.

3. Poskytovatelia služieb prístupu k internetu zaobchádzajú pri poskytovaní týchto služieb s každou prevádzkou [so všetkými typmi dátového toku – neoficiálny preklad ] rovnako, bez diskriminácie, obmedzení alebo zasahovania a bez ohľadu na odosielateľa a príjemcu, obsah, ku ktorému sa pristupuje alebo ktorý sa distribuuje, použité alebo poskytnuté aplikácie alebo služby alebo použité koncové zariadenie.

Prvým pododsekom sa nebráni poskytovateľom služieb prístupu k internetu vo vykonávaní opatrení na primerané riadenie prevádzky [primeraných opatrení na riadenie dátového toku – neoficiálny preklad ]. Aby sa takéto opatrenia považovali za primerané, musia byť transparentné, nediskriminačné a proporcionálne, a nesmú sa zakladať na obchodných kritériách, ale na objektívne rozdielnych technických požiadavkách na kvalitu služby špecifických kategórií prevádzky [dátového toku – neoficiálny preklad ]. Takéto opatrenia nemonitorujú špecifický obsah a nezachovávajú sa dlhšie, než je nevyhnutné.

Poskytovatelia služieb prístupu k internetu nesmú vykonávať opatrenia na riadenie prevádzky [dátového toku – neoficiálny preklad ], ktoré presahujú opatrenia uvedené v druhom pododseku, a najmä nesmú blokovať, spomaľovať, meniť, obmedzovať, narúšať, znehodnocovať alebo diskriminovať špecifický obsah, aplikácie alebo služby alebo ich špecifické kategórie, iba ak je to potrebné, a iba tak dlho, ako je potrebné, aby:

Nariadenie (EÚ) 2018/1971

5

Odôvodnenie

5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1971 z 11. decembra 2018, ktorým sa zriaďuje Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) a Agentúra na podporu orgánu BEREC (Úrad BEREC), ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2015/2120 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1211/2009 ( Ú. v. EÚ L 321, 2018, s. 1 ), stanovuje:

„[Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) a Agentúra na podporu orgánu BEREC (Úrad BEREC)] sa zriadili nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1211/2009 [z 25. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) a jeho úrad ( Ú. v. EÚ L 337, 2009, s. 1 )]. Orgán BEREC nahradil [Európsku skupinu regulátorov pre elektronické komunikačné siete a služby (ERG)] a jeho účelom bolo prispievať k rozvoju, ako aj k lepšiemu fungovaniu vnútorného trhu v oblasti elektronických komunikačných sietí a služieb so zámerom zabezpečiť jednotné vykonávanie regulačného rámca pre elektronické komunikácie. Orgán BEREC koná ako fórum pre spoluprácu medzi jednotlivými [národnými regulačnými orgánmi (NRO)] a medzi NRO a [Európskou] komisiou pri vykonávaní celého rozsahu ich povinností vyplývajúcich z regulačného rámca Únie. Orgán BEREC bol zriadený na to, aby poskytoval odborné znalosti a konal nezávisle a transparentne.“

6

Článok 3 nariadenia 2018/1971 s názvom „Ciele orgánu BEREC“ v odseku 2 uvádza:

vydáva usmernenia o vykonávaní regulačného rámca Únie pre elektronické komunikácie, a to najmä usmernenia uvedené v [nariadení Európskeho parlamentu a Rady] (EÚ) č. 531/2012 [z 13. júna 2012 o roamingu vo verejných mobilných komunikačných sieťach v rámci Únie ( Ú. v. EÚ L 172, 2012, s. 10 )] a [nariadení 2015/2120] a smernici [2018/1972] týkajúce sa:

…

e)

z vlastného podnetu alebo na požiadanie národných regulačných orgánov, Európskeho parlamentu, Rady [Európskej únie] alebo Komisie vydáva ďalšie usmernenia, ktorými sa zabezpečuje jednotné vykonávanie regulačného rámca pre elektronické komunikácie a jednotné regulačné rozhodnutia národných regulačných orgánov, najmä pokiaľ ide o regulačné otázky, ktoré ovplyvňujú značný počet členských štátov alebo ktoré majú cezhraničný prvok;

…

4. Bez toho, aby bol dotknutý súlad s príslušným právom Únie, národné regulačné orgány a Komisia v najväčšej možnej miere zohľadňujú každé usmernenie, stanovisko, odporúčanie, spoločnú pozíciu a najlepší postup, ktoré prijal orgán BEREC s cieľom zabezpečiť jednotné vykonávanie regulačného rámca pre elektronické komunikácie v rámci rozsahu pôsobnosti uveden[ého] v článku 3 ods. 1.

9

Článok 3 tejto smernice, nazvaný „Všeobecné ciele“, v odseku 2 stanovuje:

„[NRO] a iné príslušné orgány, ako aj orgán BEREC, Komisia a členské štáty sledujú v kontexte tejto smernice každý z týchto všeobecných cieľov, ktoré nie sú zoradené podľa priority:

…

d)

podporovať záujmy občanov Únie zabezpečením pripojiteľnosti a všeobecnej dostupnosti a využívania vysokokapacitných sietí vrátane pevných, mobilných a bezdrôtových sietí a elektronických komunikačných služieb umožnením maximálnych výhod z hľadiska možnosti voľby, ceny a kvality na základe efektívnej hospodárskej súťaže, zachovaním bezpečnosti sietí a služieb, zabezpečením vysokej a jednotnej úrovne ochrany koncových používateľov prostredníctvom potrebných odvetvových predpisov a riešením potrieb, ako sú napríklad prijateľné ceny, ktoré majú osobitné sociálne skupiny, najmä koncoví používatelia so zdravotným postihnutím, starší koncoví používatelia a koncoví používatelia s osobitnými sociálnymi potrebami, a možnosť voľby a rovnocenný prístup pre koncových používateľov so zdravotným postihnutím.“

„Koncoví používatelia majú právo ukončiť svoj[e] zmluvy bez toho, aby im v čase oznámenia zmien zmluvných podmienok navrhovaných poskytovateľom verejne dostupných elektronických komunikačných služieb iných ako interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania vznikli akékoľvek ďalšie náklady, pokiaľ nejde o navrhované zmeny, ktoré sú výhradne v prospech koncového používateľa, sú čisto administratívneho charakteru a nemajú negatívny účinok na koncového používateľa, alebo ich priamo stanovuje právo Únie alebo vnútroštátne právo.

Poskytovatelia oznámia každú zmenu zmluvných podmienok koncovým používateľom aspoň mesiac vopred a zároveň ich informujú o ich práve ukončiť zmluvu bez toho, aby vznikli akékoľvek ďalšie náklady v prípade, že nové podmienky neprijímajú. Právo ukončiť zmluvu je uplatniteľné v lehote jedného mesiaca po oznámení. Členské štáty môžu lehotu predĺžiť o najviac tri mesiace. Členské štáty zabezpečia, aby sa oznamovanie uskutočňovalo jasným a zrozumiteľným spôsobom na trvalom nosiči.“

Maďarské právo

12

Ustanovenie § 132 az elektronikus hírközlésről szóló 2003. évi C. törvény (zákon č. C z roku 2003 o elektronických komunikáciách) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „zákon 2003/100“) v odsekoch 5 a 6 stanovuje:

„5. Účastník môže vypovedať účastnícku zmluvu s okamžitou účinnosťou a bez ďalších právnych následkov v lehote 45 dní od prijatia oznámenia o jednostrannej zmene zmluvy zo strany poskytovateľa verejne dostupných elektronických komunikačných služieb.

je striktne založená na zmene právnej úpravy alebo na správnom alebo súdnom rozhodnutí.“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

13

Spoločnosť Magyar Telekom pôsobí v odvetví informačných a komunikačných technológií. Tento podnik ponúkal koncovým používateľom v prípade niektorých svojich balíkov služieb prístupu k internetu tarifnú možnosť nazývanú „nulová tarifa“, pri ktorej z objemu dát zahrnutých v týchto balíkoch neodpočítaval dáta spotrebované používaním určitých konkrétnych aplikácií a/alebo služieb.

14

NMHH rozhodnutím zo 6. septembra 2022 (ďalej len „rozhodnutie NMHH“) konštatoval, že uvedený podnik nedodržal ustanovenia článku 3 ods. 3 nariadenia 2015/2120, pretože v rámci uplatnenia tejto tarifnej možnosti nezaobchádzal so všetkými typmi dátového toku rovnako a bez diskriminácie. V tomto rozhodnutí NMHH uložil spoločnosti Magyar Telekom povinnosť najneskôr do 15. novembra 2022 prestať ponúkať akýkoľvek produkt obsahujúci uvedenú tarifnú možnosť a najneskôr do 31. marca 2023 zmeniť zmluvy dotknutých účastníkov vrátane všeobecných podmienok a individuálnych účastníckych zmlúv s cieľom odstrániť akýkoľvek odkaz na túto tarifnú možnosť.

18

V uvedenom rozhodnutí predseda NMHH zdôraznil, že po vyhlásení týchto rozsudkov bola Magyar Telekom povinná dobrovoľne prestať ponúkať a využívať takúto tarifnú možnosť a že cieľom rozhodnutia NMHH bolo zabezpečiť, aby Magyar Telekom uplatňovala nariadenie 2015/2120 v súlade s uvedenými rozsudkami, ktorých závery boli začlenené do usmernení orgánu BEREC o vykonávaní nariadenia o otvorenom internete z 9. júna 2022 [BoR (22) 81, ďalej len „usmernenia orgánu BEREC z roku 2022“].

19

Zatiaľ čo totiž v predchádzajúcich usmerneniach orgánu BEREC o vykonávaní európskych pravidiel sieťovej neutrality národnými regulačnými orgánmi z 30. augusta 2016 [BoR (16) 127, ďalej len „usmernenia orgánu BEREC z roku 2016“] boli ustanovenia nariadenia 2015/2120 vykladané tak, že povoľujú určité tarifné možnosti nazývané „nulová tarifa“, po vyhlásení rozsudku z 15. septembra 2020, Telenor Magyarország ( C‑807/18 a C‑39/19 , EU:C:2020:708 ) a rozsudkov uvedených v bode 17 vyššie orgán BEREC prijal usmernenia orgánu BEREC z roku 2022, v ktorých sa tieto ustanovenia vykladali tak, že nepovoľujú takéto tarifné možnosti.

20

Magyar Telekom vo svojej žalobe proti rozhodnutiu predsedu NMHH, podanej na Fővárosi Törvényszék (Súd hlavného mesta Budapešť, Maďarsko), uviedla, že nemá žiadnu povinnosť vykonať uvedené rozsudky, že jej prax bola vypracovaná na základe usmernení orgánu BEREC z roku 2016 a že nemá žiadnu povinnosť meniť tieto zmluvy na základe usmernení orgánu BEREC z roku 2022, ktoré sú určené pre NRO. Podľa názoru spoločnosti Magyar Telekom treba toto rozhodnutie považovať za „vnútroštátne právo“ v zmysle článku 105 ods. 4 smernice 2018/1972, ktorým jej priamo ukladá povinnosť zmeniť uvedené zmluvy.

24

Podľa spoločnosti Magyar Telekom sa výnimka z práva koncových používateľov vypovedať účastnícke zmluvy z toho dôvodu, že dotknutý poskytovateľ zmluvu jednostranne zmenil, uplatňuje nielen v prípade, keď tieto zmeny priamo stanovujú legislatívne akty Únie alebo členského štátu, ale aj vtedy, keď ich stanovuje právo Únie alebo vnútroštátne právo v širšom zmysle.

25

Predkladajúci vnútroštátny súd zastáva názor, že na to, aby mohol vydať rozsudok, je potrebné, aby Súdny dvor poskytol spresnenia týkajúce sa výkladu článku 105 ods. 4 prvého pododseku smernice 2018/1972, keďže tento vnútroštátny súd musí rozhodnúť o otázke, či koncoví používatelia majú právo vypovedať svoje zmluvy bez ďalších nákladov z dôvodu zmien zmluvných podmienok, ktorá zamýšľa zaviesť Magyar Telekom, zatiaľ čo toto ustanovenie vylučuje takéto právo vypovedať zmluvu bez ďalších nákladov, ak zamýšľané zmeny „priamo stanovuje právo Únie alebo vnútroštátne právo“.

26

Tento súd pripomína, že podľa mechanizmu zavedeného smernicou 2018/1972 je úlohou orgánu BEREC harmonizovať výklad ustanovení nariadenia 2015/2120 pre NRO na úrovni Európskej únie. Usmernenia orgánu BEREC z roku 2016 pritom u spoločnosti Magyar Telekom vyvolali legitímnu dôveru. Na základe týchto usmernení Magyar Telekom nebola schopná predvídať prax, ktorá sa mala dodržiavať podľa rozsudkov Súdneho dvora uvedených v bode 17 vyššie a ktorou sa riadi rozhodnutie NMHH v nadväznosti na to, že táto prax bola prevzatá do usmernení BEREC z roku 2022.

2.

Možno predpokladať, že usmernenia [orgánu BEREC z roku 2022], ktoré v rozsahu relevantnom pre prejednávaný spor nahradili [usmernenia orgánu BEREC z roku 2016], sú – najmä vzhľadom na článok 10 ods. 2 [smernice 2018/1972] a článok 4 ods. 4 nariadenia [2018/1971] – súčasťou práva Únie alebo priamo záväznými ustanoveniami práva Únie, ktoré priamo stanovujú zmenu zmluvných podmienok, a z tohto dôvodu predstavujú zmenu právnej úpravy, ktorá odôvodňuje uplatnenie výnimky stanovenej v článku 105 ods. 4 [smernice 2018/1972], alebo ide len o výklad práva – najmä ak sa v nich uplatňuje rozsudok Súdneho dvora –, ktorý nepredstavuje zmenu predchádzajúcej právnej úpravy z hľadiska [tohto] článku 105 ods. 4…?

3.

Ak uplatnenie výnimky stanovenej v článku 105 ods. 4 [smernice 2018/1972] nie je odôvodnené rozsudkom Súdneho dvora ani usmerneniami orgánu BEREC z roku 2022, možno predpokladať, že rozhodnutie [NRO], ktorým sa vo vzťahu k poskytovateľovi elektronických komunikačných služieb uplatňuje zmenená judikatúra týkajúca sa článku 3 ods. 3 nariadenia [2015/2120], a ktoré je založené na usmerneniach orgánu BEREC z roku 2022, zmenených na základe rozsudku Súdneho dvora, predstavuje ustanovenie vnútroštátneho práva, ktorým sa priamo stanovuje zmena zmluvných podmienok v zmysle článku 105 ods. 4 [smernice 2018/1972], pričom treba uviesť, že ustanovenie nariadenia, ktoré sa ním uplatňuje, je stále rovnaké a počas obdobia, ktorého sa týka spor, sa nezmenilo?“

O prejudiciálnych otázkach

29

32

Podľa odôvodnenia 275 tejto smernice by akékoľvek zmeny zmluvných podmienok zo strany poskytovateľa mali oprávňovať koncového používateľa na vypovedanie zmluvy, pokiaľ nie je každá zmena sama osebe prospešná pre koncového používateľa alebo pokiaľ tieto zmeny nie sú čisto administratívnej povahy, ako napríklad zmena adresy poskytovateľa, a nemajú žiadny negatívny účinok na koncového používateľa, alebo pokiaľ zmeny nie sú uložené výlučne v dôsledku legislatívnych alebo regulačných zmien.

33

Zo znenia článku 105 ods. 4 prvého pododseku uvedenej smernice v spojení s týmto odôvodnením vyplýva, že tretia výnimka stanovená v poslednej časti vety článku 105 ods. 4 prvého pododseku uvedenej smernice sa v prípade, keď poskytovateľ zamýšľa zmeniť zmluvné podmienky, uplatňuje výlučne za predpokladu, že zmeny týchto zmluvných podmienok sú priamo a striktne stanovené tým, že nadobudne účinnosť alebo sa zmení legislatívny alebo regulačný akt práva Únie alebo vnútroštátneho práva.

34

Tento výklad podporuje všeobecná štruktúra článku 105 ods. 4 prvého pododseku smernice 2018/1972, ako aj účel tejto smernice.

38

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že výklad pravidla práva Únie, ktorý podáva Súdny dvor v rámci výkonu svojej právomoci podľa článku 267 ZFEÚ, objasňuje a v prípade potreby spresňuje význam a dosah tohto pravidla tak, ako sa má alebo sa malo chápať a uplatňovať od okamihu, keď nadobudlo účinnosť. Inak povedané, rozsudok v prejudiciálnom konaní nemá konštitutívnu, ale len deklaratórnu povahu s tým dôsledkom, že jeho účinky v zásade platia od dátumu nadobudnutia účinnosti pravidla, ktoré je predmetom výkladu (rozsudky z 12. februára 2008, Kempter, C‑2/06 , EU:C:2008:78 , bod 35 ; z 28. januára 2015, Starjakob, C‑417/13 , EU:C:2015:38 , bod 63 , a z 10. marca 2022, Grossmania, C‑177/20 , EU:C:2022:175 , bod 41 ).

39

Z toho vyplýva, že takto vyložené pravidlo v zásade musí správny orgán v rámci svojich právomocí a vnútroštátny súd uplatniť aj na právne vzťahy vzniknuté a založené pred vyhlásením rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o žiadosti o podanie výkladu [pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. februára 2008, Kempter, C‑2/06 , EU:C:2008:78 , bod 36 ; zo 14. mája 2020, Országos Idegenrendészeti Főigazgatóság Dél‑alföldi Regionális Igazgatóság, C‑924/19 PPU a C‑925/19 PPU , EU:C:2020:367 , bod 186 ; zo 16. marca 2023, Towercast, C‑449/21 , EU:C:2023:207 , bod 56 , ako aj z 20. apríla 2023, Autorità Garante della Concorrenza e del Mercato (Obec Ginosa), C‑348/22 , EU:C:2023:301 , bod 73 ].

40

Za týchto podmienok rozsudok vyhlásený Súdnym dvorom v rámci prejudiciálneho konania, ktorým sa rozhoduje najmä o výklade článku 3 ods. 3 nariadenia 2015/2120, ako sú rozsudky z 15. septembra 2020, Telenor Magyarország ( C‑807/18 a C‑39/19 , EU:C:2020:708 ); z 2. septembra 2021, Vodafone ( C‑854/19 , EU:C:2021:675 ); z 2. septembra 2021, Vodafone ( C‑5/20 , EU:C:2021:676 ), a z 2. septembra 2021, Telekom Deutschland ( C‑34/20 , EU:C:2021:677 ), nemožno považovať za zmenu legislatívneho alebo regulačného aktu práva Únie, ktorá môže poskytovateľovi elektronických komunikačných služieb priamo uložiť povinnosť zmeniť zmluvné podmienky účastníckych zmlúv, ktoré tento poskytovateľ uzavrel s koncovými používateľmi.

44

Z toho vyplýva, že usmernenia orgánu BEREC, ako sú usmernenia orgánu BEREC z roku 2022, v ktorých sa na rozdiel od usmernení orgánu BEREC z roku 2016 konštatuje, že článok 3 ods. 3 nariadenia 2015/2120 neumožňuje tarifné možnosti nazývané „nulová tarifa“, nemožno chápať tak, že poskytovateľovi elektronických komunikačných služieb priamo stanovujú povinnosť zmeniť zmluvné podmienky v zmysle článku 105 ods. 4 prvého pododseku smernice 2018/1972.

45

Po tretie, pokiaľ ide o otázku, či takto napriek tomu treba chápať rozhodnutie, ktoré prijal NRO, treba uviesť, že predkladajúci vnútroštátny súd vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania spresnil, že spor vo veci samej sa týka rozhodnutia, ktoré prijal predseda NMHH v rámci svojich právomocí správneho preskúmania, aby jeho adresát, poskytovateľ elektronických komunikačných služieb Magyar Telekom, dosiahol súlad s povinnosťami, ktoré mu vyplývajú z článku 3 ods. 3 nariadenia 2015/2120, ako ho vykladá Súdny dvor.

46

Takéto rozhodnutie pritom nemá normatívnu povahu, pretože NRO sa tým, že ho prijíma, obmedzuje na to, že v konkrétnom prípade vykladá a uplatňuje toto ustanovenie, ktoré je súčasťou právnej úpravy Únie v oblasti elektronických komunikácií.

50

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na položené otázky odpovedať tak, že článok 105 ods. 4 prvý pododsek smernice 2018/1972 sa má vykladať v tom zmysle, že koncový používateľ má právo bez ďalších nákladov vypovedať zmluvu, ktorú uzavrel s poskytovateľom elektronických komunikačných služieb, keď tento poskytovateľ zamýšľa zmeniť túto zmluvu s cieľom dosiahnuť súlad uvedenej zmluvy s výkladom ustanovenia práva Únie upravujúceho určité aspekty takejto zmluvy, ktorý poskytol Súdny dvor Európskej únie v rozsudku vyhlásenom v rámci prejudiciálneho konania, alebo s usmerneniami orgánu BEREC, prijatými v nadväznosti na tento rozsudok, alebo s rozhodnutím, ktoré prijal NRO vo vzťahu k tomuto poskytovateľovi, pričom zohľadnil uvedený rozsudok a tieto usmernenia.

O trovách

51

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto: