C-516/24

Predbežné znenie

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (tretia komora)

z 12. marca 2026( * )

„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti – Justičná spolupráca v občianskych veciach – Nariadenie (ES) č. 4/2009 – Právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti – Článok 12 – Prekážka začatého konania – Určenie súdu, ktorý začal konať ako prvý – Článok 9 písm. a) – Pojem ‚[písomnosť rovnocenná]‘ písomnosti, ktorou sa začína konanie – Podanie žiadosti o právnu pomoc na súd členského štátu oprávneným na výživné na účely podania žaloby o zmenu vyživovacej povinnosti voči tomuto oprávnenému – Následné podanie návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti povinným na výživné na súd iného členského štátu – Neskoršie podanie žaloby oprávneného na výživné na prvý uvedený súd po priznaní právnej pomoci týmto súdom – Kvalifikácia tejto žiadosti o právnu pomoc ako ‚rovnocennej písomnosti‘ – Podmienky “

Vo veci C‑516/24 [Winderwill] ( i ),

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Amtsgericht Schleswig (Okresný súd Schleswig, Nemecko) z 22. júla 2024 a doručený Súdnemu dvoru 24. júla 2024, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: E. Sartori, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 18. júna 2025,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

– BC, v zastúpení: A. Kröner, Rechtsanwältin,

– LG, v zastúpení: M. Horn, Rechtsanwältin,

– nemecká vláda, v zastúpení: J. Möller, M. Hellmann a A. Sahner, splnomocnení zástupcovia,

2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi BC, maloletým dieťaťom, a LG, jeho otcom, vo veci zmeny vyživovacej povinnosti, ku ktorej je otec povinný.

Právny rámec

Luganský dohovor II

3 Článok 27 Dohovoru o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, podpísaného 30. októbra 2007 (ďalej len „Luganský dohovor II“), ktorého uzavretie bolo schválené v mene Spoločenstva rozhodnutím Rady 2009/430/ES z 27. novembra 2008 (Ú. v. EÚ L 147, 2009, s. 1), stanovuje:

„1. Ak sa vedú konania v tej istej veci a medzi tými istými účastníkmi na súdoch rôznych štátov viazaných týmto dohovorom, každý súd, ktorý nezačal konať ako prvý, aj bez návrhu preruší konanie, až kým sa nepotvrdí právomoc súdu, ktorý ako prvý začal konať.

2. Ak sa potvrdí právomoc súdu, ktorý ako prvý začal konať, každý iný súd odmietne vykonávať svoju právomoc v prospech tohto súdu.“

„1. Ak sa vedú konania v tej istej veci a medzi rovnakými účastníkmi na súdoch rôznych členských štátov, každý súd, ktorý nezačal konať ako prvý, aj bez návrhu preruší konanie, až kým sa nepotvrdí právomoc súdu, ktorý ako prvý začal konať.

2. Keď sa potvrdí právomoc súdu, ktorý ako prvý začal konať, každý iný súd odmietne vykonávať svoju právomoc v prospech tohto súdu.“

6 Článok 30 bod 1 tohto nariadenia znel takto:

„Na účely tohto oddielu sa konanie na súde považuje za začaté:

1. momentom podania písomnosti, ktorou sa začína konanie, alebo rovnocennej písomnosti na súde za predpokladu, že žalobca neopomenul následne prijať kroky, ktoré musel prijať, aby zabezpečil doručenie žalovanému…“

Nariadenie č. 4/2009

a) momentom podania písomnosti, ktorou sa začína konanie alebo rovnocennej písomnosti na súd, za predpokladu, že navrhovateľ neopomenul následne prijať kroky, ktoré bol povinný prijať, aby zabezpečil doručenie písomnosti odporcovi, alebo

b) ak sa písomnosť musí pred podaním na súd doručiť odporcovi, momentom jej prevzatia orgánom povereným doručovaním za predpokladu, že navrhovateľ neopomenul následne prijať kroky, ktoré bol povinný prijať, aby zabezpečil podanie písomnosti na súd.“

9 Článok 12 tohto nariadenia s názvom „Prekážka začatej veci“ stanovuje:

„1. Ak sa v tej istej veci a medzi rovnakými účastníkmi vedú konania na súdoch rôznych členských štátov, každý súd, ktorý nezačal konať ako prvý, aj bez návrhu preruší konanie, až kým sa nepotvrdí právomoc súdu, ktorý začal konať ako prvý.

2. Keď sa potvrdí právomoc súdu, ktorý začal konať ako prvý, každý iný súd odmietne vykonávať svoju právomoc v prospech tohto súdu.“

10 Článok 44 uvedeného nariadenia, nazvaný „Právo na právnu pomoc“, uvádza:

11 Článok 46 toho istého nariadenia s názvom „Bezplatná právna pomoc pre žiadosti podané prostredníctvom ústredných orgánov v prípade výživného pre deti“ znie takto:

„1. Dožiadaný členský štát poskytne bezplatnú právnu pomoc ohľadne všetkých žiadostí oprávneného podľa článku 56 týkajúcich sa vyživovacej povinnosti, ktorá vyplýva zo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom, voči osobe mladšej ako 21 rokov.

2. Bez ohľadu na odsek 1 príslušný orgán dožiadaného členského štátu môže ohľadne iných žiadostí ako žiadostí podľa článku 56 ods. 1 písm. a) a b) odmietnuť poskytnúť bezplatnú právnu pomoc, ak sa domnieva, že žiadosť alebo opravný prostriedok sú z vecnej stránky zjavne nepodložené.“

Nemecké právo

Zákon o konaní v rodinných a nesporových veciach

12 Ustanovenie § 113 ods. 1 Gesetz über das Verfahren in Familiensachen und in den Angelegenheiten der freiwilligen Gerichtsbarkeit (zákon o konaní v rodinných a nesporových veciach) zo 17. decembra 2008 (BGBl. 2008 I, s. 2586), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej, v prvej vete stanovuje, že niektoré ustanovenia tohto zákona sa neuplatňujú na manželské veci a na sporové rodinné veci. V druhej vete tohto ustanovenia sa uvádza, že v tejto súvislosti sa primerane uplatnia všeobecné ustanovenia Zivilprozessordnung (Občiansky súdny poriadok), ako aj ustanovenia tohto poriadku týkajúce sa konania pred krajinskými súdmi (Landgerichte).

…“

15 Ustanovenie § 118 ods. 1 ZPO stanovuje:

„Protistrana musí mať možnosť vyjadriť sa k tomu, či sa domnieva, že podmienky na poskytnutie právnej pomoci sú splnené, okrem prípadov, v ktorých sa to z osobitných dôvodov javí ako nevhodné. Svoje stanovisko môže zaujať prostredníctvom vyhlásenia v kancelárii súdu. Súd môže účastníkov konania predvolať na pojednávanie, ak je pravdepodobné, že bude dosiahnutá dohoda; súd musí zaznamenať zmier do zápisnice súdu. …“

16 Podľa článku 167 ZPO:

„Ak je cieľom doručenia dodržať lehotu, začať plynutie novej premlčacej lehoty alebo prerušiť plynutie tejto lehoty v súlade s § 204 Bürgerliches Gesetzbuch (Občiansky zákonník, RGBl. 1896, s. 195), tento účinok nastáva dňom doručenia žiadosti alebo vyhlásenia, ak k doručeniu tejto žiadosti alebo vyhlásenia dôjde okamžite.“

Občiansky zákonník

20 Dňa 28. januára 2022, predtým, ako predkladajúci vnútroštátny súd rozhodol o žiadosti BC o poskytnutie právnej pomoci, podal LG na Eskilstuna tingsrätt (Súd prvej inštancie Eskilstuna, Švédsko) návrh na zmenu svojej vyživovacej povinnosti voči BC.

21 Po tom, čo bolo 27. mája 2022 jeho žiadosti o právnu pomoc vyhovené, podal BC na predkladajúci vnútroštátny súd žiadosť o zmenu uvedenú v bode 19 tohto rozsudku. Táto žiadosť bola LG doručená 21. júla 2022.

22 Eskilstuna tingsrätt (Súd prvej inštancie Eskilstuna) vo Švédsku zamietol návrh LG z dôvodu nedostatku medzinárodnej právomoci. Högsta domstolen (Najvyšší súd, Švédsko) toto zamietavé rozhodnutie zrušil a vec vrátil Eskilstuna tingsrätt (Súd prvého stupňa Eskilstuna), ktorý uznesením zo 6. mája 2024 prerušil konanie podľa článku 12 ods. 1 nariadenia č. 4/2009.

23 Predkladajúci vnútroštátny súd v podstate uvádza, že musí určiť, či má medzinárodnú právomoc rozhodovať vo veci samej ako „sú[d], ktorý začal konať ako prvý“ v zmysle článku 12 nariadenia č. 4/2009 v spojení s jeho článkom 9 písm. a), a nie posledný uvedený švédsky súd. Bolo by to tak iba v prípade, ak by sa žiadosť o právnu pomoc podaná BC, predtým, ako LG podal návrh na švédsky súd, mala považovať za „[písomnosť rovnocennú]“ písomnosti, ktorou sa začína konanie v zmysle tohto článku 9 písm. a). Vnútroštátna judikatúra a právna náuka sa však v tejto súvislosti názorovo rozchádzajú.

24 Za týchto okolností Amtsgericht Schleswig (Okresný súd Schleswig) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

29 Po druhé treba pripomenúť, že keďže ustanovenia nariadenia č. 4/2009 týkajúce sa pravidiel právomoci vo veciach vyživovacej povinnosti nahradili ustanovenia nariadenia č. 44/2001, judikatúra Súdneho dvora týkajúca sa výkladu ustanovení tohto posledného uvedeného nariadenia platí rovnako aj vo vzťahu k výkladu ustanovení nariadenia č. 4/2009, pokiaľ tieto ustanovenia možno kvalifikovať ako „zodpovedajúce“ alebo „rovnocenné“ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. decembra 2014, Sanders a Huber, C‑400/13 et C‑408/13, EU:C:2012:2461, bod 23, ako aj zo 6. júna 2024, Geterfer, C‑381/23, EU:C:2012:467, body 23 a 24). To isté platí pre judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa výkladu rovnocenných ustanovení Luganského dohovoru II, ako aj nariadení č. 44/2001 a 4/2009 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. decembra 2017, Schlömp, C‑467/16, EU:C:2017:993, body 42 a 47).

30 Súdny dvor už rozhodol, že článok 12 nariadenia č. 4/2009 je rovnocenný článku 27 nariadenia č. 44/2001 a článku 27 Luganského dohovoru II (pozri v tomto zmysle rozsudky z 20. decembra 2017, Schlömp, C‑467/16, EU:C:2017:993, body 44 a 46, ako aj zo 6. júna 2024, Geterfer, C‑381/23, EU:C:2024:467, bod 26). Okrem toho článok 9 písm. a) nariadenia č. 4/2009 má takmer rovnaké znenie ako článok 30 bod 1 nariadenia č. 44/2001 a článok 30 bod 1 Luganského dohovoru II (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. decembra 2017, Schlömp, C‑467/16, EU:C:2017:993, body 45 a 46).

31 Na základe týchto úvodných pripomienok treba pripomenúť, že pravidlo prekážky začatej veci stanovené v článku 12 nariadenia č. 4/2009 smeruje, v záujme riadneho výkonu spravodlivosti, ako je spomenuté najmä v odôvodnení 15 tohto nariadenia, k obmedzeniu možnosti súbežných konaní na súdoch rôznych členských štátov a zabráneniu vydania nezlučiteľných rozhodnutí, ak má právomoc rozhodovať v tom istom spore viacero súdov. Mechanizmus na vyriešenie prekážky začatej veci stanovený v tomto článku 12 má objektívnu a automatickú povahu a vychádza z chronologického poradia, v ktorom dotknuté súdy začali konať (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. júna 2024, Geterfer, C‑381/23, EU:C:2024:467, body 27 a 29), v dôsledku čoho súd, ktorému jeden z účastníkov predložil spor ako prvému, je považovaný za príslušný.

35 Zo znenia článku 9 písm. a) nariadenia č. 4/2009 vyplýva, že pojem „rovnocenná písomnosť“ sa musí posudzovať vo vzťahu k pojmu „písomnosť, ktorou sa začína konanie“, pričom treba spresniť, že v súlade s jeho definíciou v bežnom jazyku pojem „rovnocenná“ neznamená, že rovnocenná písomnosť musí byť totožná s písomnosťou, ktorou sa začína konanie, ale musí predstavovať porovnateľnú písomnosť, ktorá plní rovnakú funkciu.

36 Vo veciach vyživovacej povinnosti, na ktoré sa vzťahuje nariadenie č. 4/2009, je účelom návrhu na začatie konania začať spor vo veci samej v rámci konania medzi jedným alebo viacerými navrhovateľmi a jedným alebo viacerými odporcami, ktoré je v zásade kontradiktórne. Okrem toho z podmienky uvedenej na konci článku 9 písm. a) tohto nariadenia, podľa ktorej navrhovateľ nesmie po podaní rovnocennej písomnosti či písomnosti, ktorou sa začína konanie, opomenúť prijať kroky, ktoré bol povinný prijať, aby zabezpečil doručenie písomnosti odporcovi, vyplýva, že spor musí byť začatý v rámci kontradiktórneho konania.

37 Treba tiež pripomenúť, ako bolo uvedené v bode 31 tohto rozsudku, že cieľom pravidiel o prekážke začatej veci, stanovených v článku 12 uvedeného nariadenia, je zabezpečiť dodržiavanie chronologického poradia, v ktorom súdy začali konať, a teda výberu súdu účastníkom konania, ktorý podal podnet na začatie dotknutého sporu ako prvý.

38 Za týchto podmienok treba konštatovať, že na účely určenia súdu, ktorý v prípade prekážky začatej veci začal konať ako prvý, sa pojem „rovnocenná písomnosť“ vzťahuje na každú písomnosť, ktorá úzko vecne súvisí s dotknutým sporom, a to takým spôsobom, že sa možno domnievať, podobne ako v prípade písomnosti, ktorou sa začína konanie, že tento spor bol začatý, hoci len čiastočne alebo predbežne, s cieľom umožniť kontradiktórnu diskusiu medzi účastníkmi uvedeného sporu.

42 V prejednávanej veci musí predkladajúci vnútroštátny súd určiť, či žiadosť o právnu pomoc, ktorú podal BC na tento súd predtým, ako LG podal žalobu vo Švédsku, možno kvalifikovať ako „rovnocennú písomnosť“ v zmysle článku 9 písm. a) nariadenia č. 4/2009, s písomnosťou, ktorou sa začína konanie, ktorú BC podal na tento súd po tom, čo mu uvedený súd priznal požadovanú právnu pomoc a po tom, čo LG podal svoju žalobu. V tejto súvislosti môže Súdny dvor, ktorý rozhoduje o návrhu na začatie prejudiciálneho konania, poskytnúť objasnenia, ktoré vnútroštátny súd usmernia pri jeho rozhodovaní (rozsudok z 15. januára 2026, bluechip, C‑822/24, EU:C:2026:13, bod 37 a citovaná judikatúra).

43 S výhradou overenia predkladajúcim vnútroštátnym súdom, z písomných pripomienok nemeckej vlády, ako aj z odpovedí, ktoré táto vláda poskytla na pojednávaní, po prvé vyplýva, že v súlade s § 117 ZPO, ktorý sa podľa § 113 ods. 1 zákona o konaní v rodinných a nesporových veciach, v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej, primerane uplatňuje na konanie o rodinných veciach, o aké ide vo veci samej, žalobca, akým je BC, môže požiadať súd, ktorý rozhoduje vo veci samej, o právnu pomoc, pričom uvedie skutočnosti, ktoré sú predmetom sporu a dôkazné prostriedky.

44 Po druhé vzhľadom na skutočnosť, že v súlade s § 114 ods. 1 ZPO môže byť právna pomoc poskytnutá žalobcovi, akým je BC, len vtedy, ak má zamýšľaná žaloba dostatočnú nádej na úspech a nejaví sa ako šikanózna, žalobca musí k svojej žiadosti o právnu pomoc v zásade pripojiť koncept žaloby alebo do nej zahrnúť podstatné prvky žaloby, ktorú zamýšľa podať v prípade priznania požadovanej právnej pomoci, aby súd, ktorému bola vec predložená, mohol overiť, či sú splnené podmienky na priznanie tejto pomoci.

49 Za týchto podmienok treba, s výhradou overenia nemeckého práva uvedeného v bodoch 43 až 46 tohto rozsudku predkladajúcim vnútroštátnym súdom, konštatovať, že v tomto právnom poriadku je možné žiadosť o právnu pomoc podanú na súd kvalifikovať ako „rovnocennú písomnosť“ v zmysle článku 9 písm. a) nariadenia č. 4/2009.

50 Aby však na účely kvalifikácie žiadosti o právnu pomoc, o akú ide vo veci samej, za „rovnocennú písomnosť“ bola zachovaná úzka súvislosť medzi konaním o právnej pomoci a konaním vo veci samej, je ešte potrebné po prvé, aby požadovaná právna pomoc bola poskytnutá, po druhé, aby bola žaloba vo veci samej podaná v primeranej lehote po poskytnutí tejto pomoci, a po tretie, aby obsah tejto žaloby v podstate zodpovedal obsahu vyplývajúcemu z konceptu návrhu vo veci samej, ktorý súd preskúmal počas konania o právnej pomoci.

51 Komisia na pojednávaní poukázala na skutočnosť, že predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu prináleží overiť, že žiadosti o právnu pomoc, o aké ide vo veci samej, sú protistrane súdom, ktorému bola vec predložená, vo všeobecnosti jednoducho oznámené, a nie doručované. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že hoci článok 9 písm. a) in fine nariadenia č. 4/2009 upravuje len prípady, v ktorých sa má rovnocenná písomnosť alebo písomnosť, ktorou sa začína konanie, doručiť, povinnosť uložená navrhovateľovi prijať kroky, ktoré bol povinný prijať, aby zabezpečil doručenie písomnosti, je možné primerane uplatniť na prípad, keď je táto písomnosť predmetom jednoduchého oznámenia zo strany súdu, ktorému bola vec predložená. Z uvedeného vyplýva, že skutočnosť, že žiadosť o právnu pomoc je protistrane jednoducho oznámená, sama osebe nemá vplyv na kvalifikáciu takejto žiadosti ako „rovnocennej písomnosti“.

O trovách

55 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

Článok 9 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti

sa má vykladať v tom zmysle, že:

žiadosť o právnu pomoc podaná na súd, ku ktorej je pripojený koncept návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti, ktorý žalobca zamýšľa podať vo veci samej v prípade priznania požadovanej právnej pomoci, predstavuje „rovnocennú písomnosť“ v zmysle tohto ustanovenia, ak má v priebehu dotknutého konania protistrana, ktorej je táto žiadosť o právnu pomoc vrátane tohto konceptu návrhu vo veci samej oznámená, možnosť vyjadriť sa k otázke, či žaloba vo veci samej má dostatočnú nádej na úspech a nejaví sa ako šikanózna, a ak je táto žaloba podaná v primeranej lehote po priznaní tejto pomoci, pričom jej obsah v podstate zodpovedá tomu, ktorý vyplýva z uvedeného konceptu.